Ukrajincom ostávajú maximálne dva mesiace, ofenzívu potom skomplikuje počasie (SME Minúta)

V dôsledku ruskej vojnovej agresie na Ukrajine zomrelo od februára do konca júla tohto roka najmenej 1028 civilistov a ďalších 3593 ich bolo zranených, tvrdí šéfka misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Danielle Bellová.

"To znamená, že v priemere každý deň zahynulo takmer šesť civilistov a 20 ich bolo zranených. Väčšina obetí, 86 percent, bola na území kontrolovanom vládou (v Kyjeve), a zahynuli alebo boli zranení pravdepodobne v dôsledku útokov vedených Ruskou federáciou," uviedla Bellová, ktorá v stredu predstavila správu o stave ľudských práv na Ukrajine.

Zo správy vyplýva, že viac ako 90 percent obetí majú na svedomí výbušné zbrane. Značný počet obetí si vyžiadali raketomety či kazetová munícia, uvádza OSN.

Ukrajina od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii, kvôli ktorej museli zo svojich domovov utiecť milióny ľudí. Nie je jasné, koľko obetí si vojna doteraz vyžiadala. OSN do svojich údajov zahŕňa len overené prípady, pričom uvádza, že skutočný počet obetí je vyšší. (ČTK)

Kyjev robí všetko pre to, aby zaistil, že dostane pred zimou viac systémov protivzdušnej obrany, tvrdí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina podľa neho čaká na rozhodnutie partnerov, dodal bez podrobností.

"Robíme všetko pre to, aby sme Ukrajine zaistili pred zimou viac systémov protivzdušnej obrany," uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Zelenskyj tiež vyzval ukrajinské regióny, aby sa postarali o ochranu kritickej infraštruktúry a "čo najskôr" vykonali potrebné rekonštrukčné práce.

Kyjev v tejto súvislosti varoval, že Moskva znovu spúšťa nálety na zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry, v dôsledku ktorých milióny Ukrajincov zostali vlani dlhé obdobie bez kúrenia i dodávok pitnej vody.

Ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov predstavil neviditeľný plášť. Vojakov vraj tým, že blokuje tepelné žiarenie dokáže urobiť neviditeľnými pred termovíznymi kamerami a dronmi. (TASR)

Estónsko a Lotyšsko chcú rozšíriť a modernizovať vozový park svojich ozbrojených síl. Plánujú preto spoločný nákup vojenských vozidiel v celkovej hodnote približne 693 miliónov eur, oznámilo estónske Centrum pre investície do obrany.

Centrum v tlačovom vyhlásení uviedlo, že na nasledujúcich sedem rokov uzavrelo rámcovú dohodu s miestnymi zástupcami spoločností Volvo, Scania a Mercedes Benz.

Vozidlá budú slúžiť na rôzne účely a budú objednávané a dodávané postupne. Súčasťou objednávky sú nákladné vozidlá na cestnú prepravu a taktické vozidlá vhodné na cesty i do terénu. Prvá fáza zahŕňa takmer 400 vozidiel, prvé majú byť dodané už na budúci rok.

Estónsko a Lotyšsko v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine nedávno rozšírili spoluprácu v oblasti ozbrojených síl, v rámci ktorej sa dohodli na spoločnom nákupe nemeckého systému protivzdušnej obrany stredného dosahu Iris-T. Obe pobaltské krajiny sú členmi EÚ a Severoatlantickej aliancie a hraničia s Ruskom. (TASR)

V Rusku sa v stredu rozozvučali sirény a televízne stanice vysielali varovania v rámci celoštátnych núdzových cvičení.

Televízne stanice v rámci nácvikov odvysielali oznam: „Pozor všetci! Testuje sa pripravenosť systému varovania verejnosti! Zachovajte pokoj!“

Referuje o tom web news.sky.com.

Cvičenie, ktorého cieľom je otestovať pripravenosť tamojších pohotovostných jednotiek, nasleduje po útokoch ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu a ďalšie mestá.

Ruské médiá uviedli, že západná podpora Ukrajine zvýšila hrozbu priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO a cvičenie simulovalo reakciu na situáciu jadrového útoku. (SITA)

Oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová je od tretieho augusta nezvestná, informovala Medzinárodná nadácia venujúca sa ženám pôsobiacich v médiách s tým, že naposledy robila reportáže z území okupovaných Ruskom.

Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hneď v marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk ležiacom v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa informácií IWMF pokrývala vo svojich reportážach – pre nezávislé médiá, ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv. (TASR)

Spojené štáty previezli na Ukrajinu skonfiškovaných 1,1 milióna nábojov, ktoré pochádzajú z Iránu. Informovalo o tom americké velenie. Zhabané strelivo je štandardný náboj pre útočné pušky kalašnikov zo sovietskej éry a podobné zbrane.

Američania skonfiškovali uvedené množstvo nábojov v decembri minulého roka z plachetnice „bez štátnej príslušnosti“, ktorú iránske Revolučné gardy používali na podporu povstaleckej skupiny Húsíov v občianskej vojne v Jemene.

Predseda Európskej rady Michel je za to, aby Ukrajina vstúpila do Európskej únie do roku 2030. Musia však byť splnené určité podmienky a každý si musí urobiť svoju "domácu úlohu", povedal v rozhovore pre časopis Der Spiegel. 

Podľa Michela musí EÚ urýchliť proces rozhodovania o vstupe Ukrajiny, čím by zároveň ukázala, že je schopná konať geopoliticky. Zároveň však zdôraznil, že EÚ nezľaví z kritérií prijatia, čo platí okrem Ukrajiny aj pre ostatných kandidátov vrátane Turecka, šiestich krajín západného Balkánu a Moldavska.

"Ukrajina a ostatné štáty musia uskutočniť reformy, bojovať proti korupcii a splniť právne požiadavky," upozornil Michel. (TASR)

Počasie bude ukrajinskej armáde priať ešte šesť až osem týždňov, myslí si administratíva amerického prezidenta Joea Bidena. Ofenzívne operácie budú možné ešte jeden a pol až dva mesiace a potom ich skomplikuje počasie.

Povedal to koordinátor strategickej komunikácie Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu John Kirby. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

"Čas nie je náš priateľ. Máme ešte šesť až osem týždňov dobrého počasia a potom bude pre obe strany skutočne ťažké bojovať," uviedol Kirby.

Nevyjadril sa pritom o ďalších okolnostiach na bojisku, ale vyslovil nádej USA, že ukrajinská armáda dokáže dosiahnuť určité úspechy pred príchodom chladného počasia. (SITA)

Maďarský parlament nezaradil hlasovanie o vstupe Švédska do NATO ani do programu najbližšej schôdze, ktorá sa má uskutočniť na budúci týždeň. Upozornil na to v stredu server hvg.hu.

Poslanci majú budúci pondelok a utorok diskutovať o viacerých návrhoch zákonov a o bilaterálnych dohodách, avšak ratifikácia vstupu Švédska do NATO v programe nie je.

Server podotýka, že vláda premiéra Viktora Orbána od leta minulého roka oficiálne podporuje vstup Švédska, pričom príslušný návrh zákona predložil kabinet pred 15 mesiacmi, no poslanecká skupina vládnej strany Fidesz sa stavia čoraz radikálnejšie proti schváleniu takéhoto kroku.

Orbán v parlamente 25. septembra vyhlásil, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili Maďarsko ratifikovať vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Podotkol, že vládnuca strana Fidesz má problémy so švédskym dokumentárnym filmom z roku 2019, ktorý spochybňuje demokraciu v Maďarsku. (TASR)

Europoslankyňa za Smer Monika Beňová nepovažuje otázku vylúčenia strany z radov európskych socialistov za takú horúcu. „Politici z iných krajín majú skreslené predstavy o tom, ako funguje politika v iných krajinách,” hovorí. (SME)

Jednotky ukrajinských špeciálnych síl sa vylodili na území okupovaného polostrova Krym, zaútočili na ruských vojakov a po splnení misie sa stiahli. Uviedol to hovorca obranného spravodajstva Ukrajiny Jusov.

„Špeciálne operačné jednotky Stugna a Bratstvo, ktoré sú súčasťou prieskumných síl špeciálnej skupiny Tymur, sa vylodili na území polostrova Krym a zaútočili na okupantov," oznámilo ukrajinské obranné spravodajstvo. Informoval o tom web Ukrajinská pravda.

Spravodajská služba ukrajinskej armády zverejnila videozáznam, ktorý ukazuje plavbu člnov k pobrežiu. Nekonkretizovala však, kedy akciu podnikli.

Ruské štátne médiá zas v stredu uviedli, že ruské letectvo zmarilo pokus ukrajinských ozbrojených síl "o pristáte a vylodenie v severozápadnej časti Čierneho mora v oblasti neďaleko polostrova Tarchankut, pri ktorom boli použité tri vodné skútre a jeden motorový čln".

Podľa nich bolo zverejnené aj video, ktoré údajne zachytáva, ako Federálna bezpečnostná služba vypočúva zajatého člena HUR. Ten údajne uviedol, že cieľom výsadku malo byť vztýčenie ukrajinskej vlajky. Na záberoch sa údajne nachádza aj vodný skúter s automatickými zbraňami a muníciou.

Hovorca HUR Andrij Jusov potvrdil, že obojživelná akcia prebehla a že obe strany utrpeli straty. Pre ukrajinský server RBK-Ukrajina vyhlásil, že na území okupovaného Krymu sa rozpútal prudký boj, pri ktorom ruské sily utrpeli vážne straty, a že ukrajinské jednotky sa už medzičasom vrátili z tejto špeciálnej sabotážnej a prieskumnej misie.

Viac ako 60 percent Američanov je naďalej za poskytovanie pomoci Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Avšak pomoc Kyjevu viac schvaľujú stúpenci Demokratickej strany ako voliči republikánov.

Vyplýva to z prieskumu americkej neziskovej organizácie Chicago Council on Global Affairs.

Pomoc ukrajinskej armáde schvaľuje 63 percent obyvateľov USA a ekonomickú pomoc 61 percent Američanov, čo je trochu menej ako zhruba pred rokom. V novembri minulého roka schvaľovalo dodávky zbraní Kyjieu 65 percent Američanov a s poskytovaním ekonomickej pomoci súhlasilo 66 percent obyvateľov krajiny.

Výrazný je však rozdiel medzi stúpencami demokratov a republikánov. Za poskytovanie pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude nutné, aj keby to znamenalo vyššie ceny benzínu a potravín, je 62 percent voličov Demokratickej strany, ale iba 30 percent stúpencov republikánov. (SITA)

Ukrajina musí prekonať zimu bez toho, aby stratila svoju súčasnú iniciatívu na bojisku, kde čelí ruským jednotkám. Povedal to v rozhovore s talianskou stanicou Skytg24 ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Je tu únava, ale sme motivovaní. Urobíme všetko pre víťazstvo nad nepriateľom, naša protiofenzíva bude pokračovať, "vyhlásil Zelenskyj. Pripustil však, že ukrajinské sily čelia problémom a že protiofenzíva postupuje "krok za krokom".

Ukrajina má podľa Zelenského nedostatok munície a protileteckých zbraní. Prezident vyjadril nádej, že práve možnosti posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany bude môcť prerokovať s lídrami Európskej únie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najlacnejšia zbraň mení pravidlá hry. Čas prežitia na ukrajinskom bojisku nie je ani desať minút Čítajte 

Ruské vzdušné útoky dlhodobo sužujú ukrajinské obyvateľstvo a vyčerpávajú ukrajinskú armádu, ktorá sa kvôli nim nemôže plne sústrediť na vytlačenie ruských vojsk z ukrajinského územia.

"Ďalšou výzvou pre naše obyvateľstvo a ukrajinskú armádu je zima. Musíme ju prekonať bez toho, aby sme stratili iniciatívu na bojisku, "zdôraznil Zelenskyj. (ČTK)

Syn Ramzana Kadyrova, vodcu ruského Čečenska, nebude vyšetrovaný za zbitie väzňa, pretože má len 15 rokov, uvádzajú ruské médiá. Väzeň Nikita Zhuravel bol obvinený zo spálenia Koránu.

Video, ktoré koluje po sociálnych sieťach, ukazuje Kadyrovho syna, ako udrel a kopal do muža, ktorý sa krčil na stoličke, potom ho zvalil na zem a udrel ho po hlave. Kadyrov povedal, že je hrdý na svojho syna Adama za to, že si osvojil „ideály cti, dôstojnosti a obrany svojho náboženstva pre dospelých“, a video sám zverejnil.

Väzeň sa na útok v auguste sťažoval ruskej ombudsmanke pre ľudské práva. Ruská mediálna stránka Baza, ktorá má úzke spojenie s ruskými bezpečnostnými službami, však uviedla, že čečenské ministerstvo vnútra odmietlo prípad otvoriť, pretože Adam Kadyrov mal menej ako 16 rokov, čo je vek trestnej zodpovednosti. (Sky News)

Rusi opäť posilnili ochranu nelegálne postaveného Krymského mosta, uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Pletenčuk. „Bezpečnosť Krymského mosta opäť posilnili, sú tam teraz štyri lode a päť člnov," konštatoval.

"Vrátili sa k takémuto posilnenému režimu, približne týždeň mali prestávku a teraz tam opäť majú do desať jednotiek," dodal Pletenčuk. 

V polovici septembra okupačné úrady na Kryme ohlásili obnovenie premávky na tom úseku mosta, ktorý bol zničený pri výbuchoch zo 17 júla. Ale potom most viackrát uzavreli, niekedy na hodinu, inokedy na celú noc.

Britský premiér Rishi Sunak vyzval západných spojencov, aby pokračovali v posielaní zbraní Ukrajine, ktorá bojuje proti invázii Ruska. Sunak mal záverečný príhovor na konferencii Konzervatívnej strany v Manchestri.

Spojené kráľovstvo vedie svet pri poskytovaní pomoci Ukrajine, vyhlásil premiér Sunak s tým, aby jej zahraniční spojenci pomohli vyhrať vojnu.

"Boli sme prvou krajinou, ktorá poslala Kyjevu západné tanky. Potom nasledovalo vyše desať ďalších. Boli sme prvou krajinou, ktorá poslala Kyjevu zbrane s dlhým dostrelom - potom nasledovali Francúzsko a USA. Boli sme prvou krajinou, ktorá súhlasila s výcvikom ukrajinských pilotov, potom nasledovalo desať ďalších," vypočítaval Sunak.

"Našim spojencom hovorím: Ak dáme prezidentovi (Volodymyrovi) Zelenskému nástroje, Ukrajinci prácu dokončia. Sláva Ukrajine!" dodal britský premiér. (TASR)

Bezpilotné lietadlá Ukrajinskej bezpečnostnej služby údajne zasiahli ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Belgorodskej oblasti. Na systém zaútočili drony služby v noci na 4. októbra.

Cena takéhoto systému je podľa zdroja Ukrajinskej pravdy 1,2 miliardy dolárov.

„Toto je druhý systém Triumf, ktorý služba zničila za uplynulý mesiac. Prvý bol v Jevpatoriji 14. septembra. Po takýchto ‘triumfálnych explóziách’ služba radí Rusom, aby vymysleli systému nové meno,“ vyjadril sa zdroj.

Na videu na sociálnych sieťach od Rusov z lokality systému a jeho radaru počuť zhruba 20 výbuchov. V okolitých obciach v tom čase nastal výpadok elektriny. (SITA)

Ruský prezident Putin navštívi na budúci týždeň Kirgizsko, informovali úrady stredoázijskej krajiny. Putin neopustil Rusko od marca, kedy naňho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska.

"Na pozvanie prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova 12. októbra uskutoční prezident Ruskej federácie oficiálnu návštevu našej krajiny," uviedla kirgizská tlačová agentúra Kabar s odvolaním sa na predstaviteľa prezidentskej kancelárie.

Putin má navštíviť ruskú leteckú základňu v meste Kant východne od hlavného mesta Biškek pri príležitosti 20. výročia jej otvorenia, informovali ruské médiá. Ruský prezident od začiatku rozpútania invázie na Ukrajine vo februári 2022 Rusko opustil len zriedka. Naposledy to bolo v decembri minulého roka, keď navštívil Kirgizsko a Bielorusko.

Kirgizsko neratifikovalo Rímsky štatút - zmluvu, ktorá zaväzuje členov súdu dodržiavať jeho rozhodnutia. Od marca tohto roku tak Putinovi na území členov súdu hrozí zatknutie.

Putin sa nezúčastnil ani na summite zoskupenia BRICS v júli v Juhoafrickej republika, členskom štáte súdu. V utorok ratifikoval zakladajúcu zmluvu súdu aj arménsky parlament. Jerevan tak bude uznávať jurisdikciu tohto súdu, čo rozhnevalo Moskvu. (TASR)

Stav ruských jednotiek pri Orichive v Záporožskej oblasti sa zrejme zhoršil natoľko, že sa znížila ich schopnosť podnikať protiútoky. Vo svojej najnovšej analýze bojov na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinská armáda vedie južne od Orichivu už niekoľko mesiacov protiofenzívu. Ruskí vojnoví blogeri podľa inštitútu navyše hovoria o tom, že ruskí velitelia čoraz častejšie stoja pred voľbou, či ustúpia, alebo či sa budú snažiť udržať pozície za cenu strát svojich vojakov.

Americkí analytici v tejto súvislosti poukázali na to, že ruský minister obrany Šojgu na nedávnej porade s ruským armádnym velením chválil určité jednotky pôsobiace v Záporožskej oblasti.

Výber týchto jednotiek pritom pôsobil nezvyčajne. Podľa inštitútu to môže svedčiť o tom, že Šojgu sa snaží vyzdvihnúť tie jednotky, ktoré sa riadia príkazmi ruského velenia požadujúceho neustále protiútoky. Niektoré formácie, ktoré Šojgu chválil, podnikajú podľa pozorovania inštitútu protiútoky aj za cenu strát a cez svoj zrejme neutešený stav.

Ukrajinské sily zároveň pokračujú v protiofenzíve na východe Ukrajiny pri meste Bachmut. Za posledný deň ale nedosiahli žiadne nové zisky. Ani ruské sily, ktoré pri Bachmute podnikajú útoky, podľa inštitútu v tejto oblasti nové úspechy nedosiahli.

Ruský prezident Putin napadol Ukrajinu, pretože veril, že „NATO je slabé“. V najnovšej aktualizácii správy o situácii na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa analytikov šéf Kremľa veril, že nastolenie proruskej vlády v Kyjeve „bude úplne bezpečné a jednoduché". Cieľom Putina nebolo brániť Rusko pred hrozbami, na ktoré sa vyhováral, ale skôr „rozšíriť moc a vplyv Ruska, zlikvidovať ukrajinskú štátnosť a zničiť NATO“, konštatuje inštitút a dodáva, že týchto cieľov sa stále nevzdal.

Koncom roka 2021 podľa inštitútu Putin „presvedčil sám seba“, že Rusko má „možnosť bezpečne začať inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, aby dosiahlo dva rôzne ciele naraz“, a to nastolenie ruskej kontroly nad Ukrajinou bez toho, aby čelil výraznému odporu Západu, a rozbitie jednoty NATO.

Časy masových útokov s obrnenými vozidlami sú preč. Rusko aj Ukrajina čoraz viac využívajú drony. Schopnosť prežitia počas pohybu na bojisku dnes nie je dlhšia ako desať minút. Podľa ukrajinského veliteľa je už veľmi ťažké prekvapiť nepriateľa. (Aktuálně.cz)

Rusi sa v okupovanom meste Melitopoľ podľa legitímneho starostu Fedorova pripravujú na ťažkú jeseň. Konštatoval, že z mesta sťahujú svoje rodiny. Rusi začali odsúvať vzdelávacie inštitúcie, a to základné školy, akadémie a stredné školy.

„Nastáva panika ... pred niekoľkými týždňami začali okupanti evakuovať úrady a pred niekoľkými dňami začali ruskí dôstojníci intenzívne evakuovať svoje rodiny," napísal Fedorov na komunikačnej platforme Telegram.

Putinove plány na včlenenie okupovaných území do ruských štruktúr nevychádzajú. „Rusifikácia“ prebieha v „ľahkom režime“. Napríklad školáci v anektovaných častiach Chersonskej oblasti sa teraz učia spievať ruskú hymnu. (meduza)

Ruské sily s vysokou pravdepodobnosťou minulý týždeň zostrelili na Ukrajine vlastnú stíhačku Suchoj Su-35. Uviedlo to britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky.

Su-35 je najmodernejšia stíhačka v arzenále ruskej armády.

Vlastné lietadlo ruskej sily zrejme zostrelili vo štvrtok pri Tokmaku na juhu Ukrajiny, asi 20 kilometrov od frontovej línie. Tokmak, okupovaný ruskou armádou, má podľa britského ministerstva silnú obranu vzhľadom na to, že v ňom prebýva velenie ruskej armády, ktoré odtiaľ riadia jednotky na južnom fronte.

Veliteľstvo zvyčajne chráni systémy protivzdušnej obrany v najvyššej pohotovosti, priblížilo ministerstvo okolnosti zostrelenia stíhačky.

Rusko zatiaľ prišlo od začiatku invázie asi o päť stíhačiek Su-35. Toto lietadlo je vybavené výkonnými motormi, vďaka ktorým môže dosahovať vysoké rýchlosti a zvládne prudké manévre. Niesť môže širokú škálu zbraní a vydrží pomerne dlho vo vzduchu.

Ďalších 12 plavidiel je pripravených vstúpiť do čiernomorského lodného koridoru na ceste do ukrajinských prístavov. Ďalších 10 je pripravených opustiť prístavy krajiny, uviedlo ukrajinské námorníctvo.

Konštatoval to hovorca námorníctva Pletenčuk v čase, keď sa Ukrajina snaží vzdorovať faktickej ruskej blokáde ukrajinského exportu cez Čierne more po tom, čo Moskva v júli odstúpila od dohody, ktorá Kyjevu umožnila bezpečne vyvážať obilie.

Ruský súd odsúdil bývalú novinárku štátnej televízie Marinu Ovsiannikovovú. Novinárka, ktorá vtrhla do spravodajského vysielania s transparentom s nápisom „Zastavte vojnu“ a „Klamú vám“, bola odsúdená na osem a pol roka väzenia.

Súd sa konal v jej neprítomnosti. Ovsiannikovová bola uznaná vinnou zo „šírenia vedome nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré súd zverejnil v Telegrame.

45-ročná Ovsiannikovová utiekla z Ruska so svojou dcérou do bližšie nešpecifikovanej európskej krajiny pred rokom po úteku z domáceho väzenia, tvrdí jej právnik. (The Guardian)

Ruské úrady vykonajú celoštátny test systémov varovania verejnosti pred hroziacim nebezpečenstvom. V celej krajine budú spustené sirény a preruší sa televízne vysielanie.

Takýto test vykonali v Rusku prvýkrát v roku 2020 a je súčasťou novej iniciatívy, ktorá od 1. septembra od úradov vyžaduje robiť takýto test dvakrát ročne.

O 10.43 h moskovského času sa spustia sirény a ozve sa výzva "Všetci pozor!", aby verejnosť videla, čo sa stane v prípade ozajstnej katastrofy.

"Ak budete počuť sirény, musíme ostať pokojní a nepanikáriť. Zapnite si televíziu, akýkoľvek verejne dostupný kanál alebo rádio, a vypočujte si informačnú správu," uvádza ruské ministerstvo pre núdzové situácie vo vyhlásení.

Varovný systém je podľa rezortu navrhnutý tak, aby v predstihu upozornil obyvateľov na hrozby alebo mimoriadnu udalosť spôsobenú prírodou alebo človekom. (TASR)

Ukrajinské obranné sily pokračujú v postupe na melitopoľskom a bachmutskom fronte. Čiastočné úspechy dosiahli v oblastiach západne od Robotyne v Záporožskej oblasti a pri Kliščijivke a Andrijivke v Doneckej oblasti a upevnili svoje pozície.

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. Na bachmutskom fronte sa Rusi pokúšali naspäť získať stratené pozície pri Andrijivke, ale neuspeli. Ukrajinskí vojaci pokračujú v útočných operáciách južne od Bachmutu, spôsobujú Rusom straty na ľudskej sile a technike a konsolidujú svoje pozície, dodal generálny štáb.

Ruská prokuratúra žiada trest deväť a pol roka väzenia pre bývalú novinárku štátnej televízie Marinu Ovsiannikovovú, ktorá je na úteku. V marci 2022 vtrhla do štúdia počas živého vysielania a držala plagát proti vojne na Ukrajine. (TASR)

Ruská armáda zostrelila nad regiónmi hraničiacimi s Ukrajinou desiatky dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské sily sa okrem toho podľa ministerstva neúspešne pokúsili o výsadok na polostrove Krym.

"Prostriedky protivzdušnej obrany zachytili a zničili 31 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad územiami Belgorodskej, Brjanskej a Kurskej oblasti," uviedlo ruské ministerstvo.

V Brjanskej oblasti sa navyše podľa tvrdenia jej gubernátora Alexandra Bogomaza niekoľko okresov stalo terčom ostreľovania kazetovou muníciou. To sa však malo zaobísť bez zranení ľudí. Z útokov kazetovou muníciou obvinil Bogomaz Ukrajinu už v utorok.

Rusko hlási aj zmarenie pokusu o výsadok ukrajinských síl na Kryme.

"V severozápadnej časti Čierneho mora lietadlá ruských vzdušných síl prekazili pokus výsadkovej skupiny ukrajinských síl o prienik na územie Krymu zo smeru mysu Tarchankut na vojenskom člne a troch vodných skútroch," uviedlo ruské ministerstvo.

Ukrajinská agentúra Unian v tejto súvislosti pripomenula, že ukrajinskí výsadkári podľa tvrdenia Kyjeva prenikli na mys Tarchankut na Kryme aj 24. augusta, v deň, keď si Ukrajina pripomínala vyhlásenie nezávislosti.

Ukrajina obvinila Rusko z delostreleckého ostreľovania dediny Myrove v Dnipropetrovskej oblasti. Podľa oznámenia šéfa oblastnej správy Serhija Lysaka boli v dedine poškodené dva rodinné domy, no nikto neutrpel zranenia. (ČTK)

Ukrajina skonfiškovala majetok ruskej obrannej firmy Rostvertol PJSC za takmer 5,5 milióna dolárov. Zahŕňa to komponenty pre kontrolné systémy bojových vrtuľníkov, ktoré závod vo Ľvove vyrobil pre firmu v rámci kontraktu z roku 2011.

„Je známe, že Rostvertol PJSC je jedným z kľúčových podnikov vojensko-priemyselného komplexu Ruskej federácie, ktorý vyrába vrtuľníky pre okupačné skupiny,“ uvádza sa vo vyhlásení Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU.

Spoločnosť so sídlom v Rostove nad Donom dúfala, že jej objednávku doručia ešte v roku 2014, ale SBU transfer komponentov zablokovala po ruskej anexii Krymu a okupácii častí Donbasu proruskými povstalcami.

Ukrajinský protikorupčný súd vyhovel žiadosti ministerstva spravodlivosti na prevod majetku ruského podniku na Ukrajinu, uviedla SBU. Po zhabaní zaistených výrobkov bezpečnostná služba odovzdá technologické komponenty ukrajinským ozbrojeným silám.

Rostvertol PJSC je ruská spoločnosť vyrábajúca vrtuľníky. Podľa jej webstránky vyrába komerčné a vojenské vrtuľníky série Mi-26, ako aj vojenské modely Mi-35M a Mi-28NE. (SITA)

V zničenej oslobodenej ukrajinskej obci Staromajorske v Doneckej oblasti narazili ukrajinskí vojaci na raneného 60-ročného Hryhorija. Išlo o posledného obyvateľa dediny, cez ktorú sa prehnali boje.

Hryhorij ani napriek svojim zraneniam nechcel opustiť domov a vojakom trvalo tri týždne, kým ho presvedčili, že treba odísť do bezpečnejšej zóny.

Staromajorske sa ukrajinským vojakom podarilo oslobodiť v júli. Medzi vojakmi bol tiež dobrovoľník, bývalý právnik, s prezývkou Advokát. Ten opísal, že keď sa vojaci blížili k jednému z napol rozpadnutých domov v dedine, vôbec nečakali, že nájdu živého človeka. V inak mŕtvej dedine narazili na Hryhorija.

Posledný obyvateľ obce Staromajorske vojakom povedal, že v dome žil so svojím starším bratom. Ten ale dobrovoľne odišiel spolu s ustupujúcimi ruskými oddielmi. Rusi pri ústupe ničili všetky domy. Práve vtedy Hryhorij utrpel zranenia, keď zasiahli ho úlomky granátu, ktorý vletel priamo do domu.

Ukrajinskí vojaci poskytli Hryhorijovi zdravotnú pomoc a prehovárali ho, aby dedinu opustil. Ten sa napokon nechal prehovoriť po troch týždňoch. (ČTK)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 450 vojakov na zhruba 279 890, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o 18 bojových obrnených vozidiel, 47 delostreleckých, jeden raketový systém a 41 dronov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca Moldavska, aby si vypočul protest voči vyhosteniu šéfa moldavskej pobočky ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik. Vyhostili ho v polovici septembra.

Moldavsko obviňuje sputnik zo šírenia ruskej propagandy a dezinformácií.

Ministersto tlmočilo veľvyslancovi Lilianovi Dariijovi protest proti údajnej "politicky motivovanej perzekúcií" ruskojazyčných médií v Moldavsku.

Moskva v tejto súvislosti uviedla, že ide o súčasť prebiehajúcej kampane, ktorá sa usiluje o perzekúciu ruských médií v Moldavsku.

Bez uvedenia bližších detailov dodala, že istým ľuďom, ktorí sa podieľajú na obmedzovaní slobodného prejavu a práv ruských novinárov v Moldavsku, bude zakázaný vstup do Ruska. (TASR)