Ukrajina Rusko Online: Rusi utrpeli značné straty medzi Bachmutom a Soledarom, tvrdí ukrajinská armáda

Za dôsledky vojny proti Ukrajine musí platiť Rusko, nie poľskí poľnohospodári, vyhlásil poľský premiér Morawiecki. Jeho slová odzrkadľujú obavy poľskej vlády, že vývoz lacnejších ukrajinských produktov poškodí poľských poľnohospodárov.

Ukrajinské agrokomodity sú totiž teraz prepravované cez územie Poľska, pretože čiernomorské trasy sú zablokované. Podobná situácia je aj na Slovensku.

Tieto obavy Varšavy spustili obilný spor medzi Ukrajinou a Poľskom.

Vláda vo Varšave zároveň postavila obranu poľských poľnohospodárov, okrem niekoľkých iných tém, do centra svojej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať 15. októbra.

"Rusko musí platiť za dôsledky vojny, nie poľské poľnohospodárstvo, a zostane to tak dovtedy, kým bude vláda strany PiS (Právo a spravodlivosť) pri moci," povedal Morawiecki na stretnutí s poľskými poľnohospodármi v meste Trzcianka na západe Poľska. Vyhlásil pred nimi, že poľská vláda "vždy bude stáť na ich strane, aj keby to bolo proti európskym pravidlám".

Európska komisia 15. septembra zrušila dočasný zákaz dovozu pšenice, kukurice, repkových a slnečnicových semien z Ukrajiny, ale Poľsko, Maďarsko a Slovensko sa rozhodli tieto obmedzenia jednostranne predĺžiť.

Ukrajina zareagovala sťažnosťou na tieto tri krajiny na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Minulý týždeň vo štvrtok prišla správa, že medzi ministrami poľnohospodárstva Slovenska a Ukrajiny došlo k dohode, ktorá umožní Bratislave tento zákaz dovozu zrušiť.

Ministri oboch krajín sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontroly povolení. Kyjev preto súhlasil, že zastaví sťažnosť podanú na pôde WTO proti Slovensku. (TASR)

Rumunsko plánuje kúpiť od Spojených štátov 48 kusov stíhačiek F-35. Ministerstvo obrany požiadalo v utorok parlament o schválenie kúpy najskôr 32 stíhačiek v hodnote 6,5 miliardy dolárov. Zvyšné stroje majú byť zaobstarané neskôr.

Podľa rumunských médií ide o najdrahších nákup zbraní v dejinách rumunských ozbrojených síl. Nákupná cena zahŕňa aj logistickú podporu, špeciálny výcvik pre pilotov a muníciu.

Rumunská Najvyššia rada pre národnú bezpečnosť (CSAT) v apríli tohto roka rozhodla o kúpe týchto stíhačiek, no neuviedla vtedy žiadne čísla.

Rumunsko je členskou krajinou Európskej únie i Severoatlantickej aliancie a na severe a východe hraničí s Ukrajinou, kam vlani vo februári vpadli ruské vojská.

Vlani v novembri Rumunsko uzatvorilo dohodu s Nórskom o nákupe 32 už použitých stíhačiek F-16, čím sa rumunská letka týchto strojov takmer strojnásobí.

Tieto lietadlá by mali do Rumunska z Nórska postupne doraziť počas nasledujúcich troch rokov. Prvé z nich prídu už tento rok. Rumunsko má v súčasnosti 17 stíhačiek F-16, ktoré kúpilo z druhej ruky od Portugalska, pripomína DPA.

NATO na rumunskej leteckej základni Fetesti plánuje poskytovať výcvik na stíhačkách F-16 pilotom z Ukrajiny i iných krajín. (TASR)

Dočasným námorným koridorom opustilo ukrajinské prístavy zatiaľ sedem nákladných lodí, uviedlo ukrajinské námorníctvo. Lode podľa neho vstupujú do teritoriálnych vôd Rumunska, Bulharska a Turecka.

"Podľa aktualizovaných informácií vyplávalo cez nový koridor sedem lodí. Dve lode priplávali, sedem odplávalo. Päť z nich tu bolo pred začiatkom plnohodnotnej invázie. Proces pokračuje, robíme všetko pre zabezpečenie oblasti," uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Kyjev zriadil dočasný "humanitárny koridor" vedúci pozdĺž pobrežia po tom, ako Rusko v júli odstúpilo od dohôd, ktoré napriek vojne vyvolanej Moskvou umožňovali vyvážať z čiernomorských prístavov ukrajinskú poľnohospodársku produkciu na svetový trh. (ČTK)

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev navštívil na príkaz  Putina ruských vojakov pri frontovej línii v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorú Rusko nezákonne anektovalo.

"Na pokyn prezidenta som navštívil strelnicu na kontaktnej línii na území Doneckej ľudovej republiky," uviedol Medvedev, niekdajší ruský premiér a prezident, na sociálnych sieťach.

Dodal, že do ruskej armády vstúpilo od začiatku roka vyše 325-tisíc ľudí. AFP však upozorňuje, že tento počet nemohla nezávisle overiť.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu navštívilo územie Ukrajiny okupované ruskou armádou niekoľko vysokopostavených predstaviteľov Ruska vrátane samotného Putina.

Šéf Kremľa absolvoval napríklad v marci vopred neohlásenú návštevu prístavného mesta Mariupoľ na juhu Ukrajiny, pripomína denník The Guardian.

Rusko nelegálne anektovalo ukrajinskú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri, avšak ani nad jednou z nich nemá plnú kontrolu. (TASR)

Nemecko a Estónsko rozširujú svoju vojenskú spoluprácu a uskutočňujú kroky na lepšie zásobovanie Ukrajiny muníciou, uviedli predstavitelia oboch krajín. Hovorili tiež o spoločnej iniciatíve na výstavbu poľných nemocníc pre Ukrajinu.

"Som veľmi, veľmi, potešený, že sa Estónsko práve rozhodlo pripojiť k nemeckej rámcovej zmluve o munícii," uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý v Tallinne rokoval s estónskym náprotivkom Hannom Pevkurom.

To podľa Pistoriusa obrannému priemyslu umožní zvýšiť výrobnú kapacitu, čo je dôležité pre všetkých. "Každý deň sa presviedčame, že munícia je a zostane rozhodujúcim činiteľom pre schopnosť Ukrajiny odolávať," povedal.

Pevkur uviedol, že do obrany je potrebné investovať čerstvé finančné prostriedky s cieľom zabezpečiť viac munície. "Musíme veriť, že priemysel je pripravený vyrábať viac, a potom môžeme aj viac nakupovať," povedal. Pripomenul aj Estónskom iniciovaný program Európskej únie na dodanie milióna kusov delostreleckej munície na Ukrajinu.

Nemecko a Estónsko, ktoré sú členskými krajinami EÚ a NATO, už predtým rozšírili svoju spoluprácu v oblasti zbrojenia. Estónsko spolu so susedným Lotyšskom v septembri podpísalo s nemeckou spoločnosťou Diehl Defence rámcovú dohodu o nákupe systémov protivzdušnej obrany IRIS-T.

Obaja ministri v utorok navštívili aj estónsku leteckú základňu Ämari. Tú nemecké vzdušné sily využívajú v rámci misie NATO Baltic Air Policing (BAP) na ochranu vzdušného priestoru baltských krajín. Pistorius sa v stredu zúčastní na bezpečnostnej konferencii Annual Baltic Conference on Defence (ABCD) v Tallinne. (TASR)

Ukrajinská armáda preverí svoje vlastné správy o údajnej smrti veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Viktora Sokolova. Pristúpila k tomu po tom, ako Rusko zverejnilo zábery so Sokolovom.

Ukrajinská armáda v pondelok oznámila, že Sokolov zahynul pri minulotýždňovom ukrajinskom raketovom útoku na prístavné mesto Sevastopoľ na polostrove Krym.

Moskva však v utorok zverejnila zábery z videokonferencie zo zasadnutia, ktorému predsedal ruský minister obrany Sergej Šojgu.

V osemminútovom videu sa Sokolov na obrazovke objavil niekoľkokrát bez toho, aby niečo povedal. To, či tieto zábery boli zhotovené v utorok, sa nepodarilo bezprostredne overiť, píše DPA.

Keďže Rusko zverejnilo zábery so "zjavne živým" Sokolovom, naše jednotky túto informáciu znovu preveria, uviedli špeciálne sily ukrajinských ozbrojených síl na sociálnej sieti Telegram.

Dodali, že pri útoku na budovu štábu ruskej Čiernomorskej flotily bolo zabitých 34 dôstojníkov. Dostupné zdroje tvrdia, že medzi mŕtvymi bol aj veliteľ Čiernomorskej flotily. "Mnohých sa však ešte nepodarilo identifikovať," uviedli špeciálny sily.

Rusko zamietlo odvolanie lídra opozície Alexeja Navaľného proti 19-ročnému väzeniu s maximálnym stupňom stráženia, ktoré mu mestský súd v Moskve udelil v auguste pre obvinenia z extrémizmu.

Odvolací súd rozhodol, že verdikt moskovského mestského súdu proti kritikovi Kremľa z minulého mesiaca "zostane v platnosti", oznámil sudca.

Navaľnyj stál v čiernej väzenskej rovnošate, keď sudca v Moskve oznamoval verdikt. Na odvolacom konaní bol prítomný cez videospojenie. Médiá sa na ňom mohli zúčastniť len v závere, pri čítaní rozsudku, napriek protestom Navaľného a jeho právnikov.

Navaľnyj sa momentálne nachádza vo väzenskom tábore v meste Melechovo 250 kilometrov východne od Moskvy. Vo väzení je už dva a pol roka za údajný podvod a ďalšie obvinenia, za ktoré dostal 11,5 roka väzenia.

V auguste tohto roka ho v inom procese odsúdili na 19 rokov väzenia za extrémizmus. Odvolacie konanie proti tomuto rozsudku sa začalo, a skončilo, práve v utorok.

Podľa ruských úradov vytvoril organizáciu, ktorá podkopáva verejnú bezpečnosť tým, že vykonáva "extrémistickú činnosť".

Opozičný líder všetky obvinenia odmieta a vyhlasuje, že sú politicky motivované a ich cieľom je umlčať kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Televízny technik Daniel Cholodnyj, ktorý pracoval pre Navaľného, dostal v auguste v rámci toho istého súdneho procesu trest osem rokov väzenia. Aj jeho odvolanie súd v utorok zamietol.

"Alexej, vidím ťa!" zvolal Cholodnyj pred skončením videospojenia. Navaľnyj mu zamával rukou.

Ľudskoprávni aktivisti označujú 47-ročného Navaľného za politického väzňa. V rámci kampane za Navaľného oslobodenie jeho spolupracovníci v rôznych mestách v zahraničí počas leta vystavovali maketu trestnej cely, v akej si odpykáva disciplinárne tresty.

Ide o miestnosť s rozmermi 2,5 krát tri metre s kovovou pričňou pripevnenou k stene, zamrežovaným vetracím otvorom namiesto okna, betónovou podlahou, plechovým umývadlom a tzv. tureckým WC.

Súd v auguste rozhodol tiež o tom, že Navaľného premiestnia do kolónie so "špeciálnym režimom", do zariadenia s maximálnym stupňom stráženia určeného pre nebezpečných zločincov, čo ho úplne odstaví od vonkajšieho sveta.

Aktivisti tvrdia, že ruské väznice sa od sovietskych čias nijako výrazne nezmenili.

Podporovatelia označujú Navaľného za osobnosť podobnú Nelsonovi Mandelovi a podľa nich sa jedného dňa dostane na slobodu a bude viesť krajinu.

Kremeľ sa ho snaží vykresľovať ako politicky bezvýznamného a Putin nikdy nevysloví jeho meno. Ruskí predstavitelia ho označujú za extrémistu a bez poskytnutia dôkazov za bábku americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). (TASR)

Pre vládnucu strany Právo a spravodlivosť je pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 15. októbra, prioritou zabezpečiť, aby boli farmári spokojní. A to aj za cenu hroziaceho trvalého poškodenia spojenectva s Ukrajinou. (Washington Post)

Kyjev predstavil postup povoľovania exportu agroproduktov na trhy susedov, ktorí sú členmi Európskej únie, oznámil ukrajinského ministra poľnohospodárskej a potravinovej politiky.

Mechanizmus podľa jeho slov vytvorili v súlade s rozhodnutím Európskej komisie.

„Prijímame interný postup pre verifikáciu exportu štyroch plodín, a to kukurice, repkových a slnečnicových semien a pšenice, do piatich štátov EÚ," povedal Solskyj. „Na základe tohto postupu bude ukrajinská vláda na vydanie licencie na export mať 30 dní od obdržania žiadosti. V priebehu týchto 30 dní bude Ukrajina informovať Európsku komisiu a relevantnú krajinu o prijatí žiadosti o licenciu na vývoz," konštatoval Solskyj.

Tento mechanizmus, ktorý bráni exportu bez súhlasu susednej krajiny, je tak konštruktívny a jasný, ako je to možné, a berie do úvahy záujmy všetkých strán, poznamenal ukrajinský minister. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecko schváli vstup Švédska do NATO, ak USA umožnia predaj F-16tiek, povedal turecký prezident Erdogan. "Ak dodržia oni svoje sľuby, náš parlament tiež dodrží ten svoj," uviedol Erdogan.

Podľa tureckého lídra spája vláda amerického prezidenta Bidena schválenie švédskej žiadosti o vstup do NATO práve s predajom stíhačiek F-16.

Erdogan tiež uviedol, že turecký minister zahraničných vecí Fidan minulý týždeň v New Yorku rokoval o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie s americkým rezortným kolegom Blinkenom.

Turecký parlament začne po letných prázdninách znovu zasadať v októbri. Nie je známe, kedy by mohol hlasovať o schválení žiadosti Švédska, ktorého vstup do NATO musia ratifikovať už len Turecko a Maďarsko.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok v maďarskom parlamente vyhlásil, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili Budapešť k tejto ratifikácii.

Po tom, čo Turecko celé mesiace odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pretože Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, vyjadril Erdogan v júli na summite NATO nakoniec podporu švédskemu vstupu do Aliancie. (TASR)

Nórsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v sume jednej miliardy nórskych korún. „Brutálny spôsob vedenia vojny zo strany Ruska spôsobuje veľké utrpenie ukrajinskej civilnej populácie," uviedla nórska ministerka zahraničných vecí.

Dodala, že Ukrajinci „potrebujú našu pomoc, aby prekonali ďalšiu vojnovú zimu".

Cieľom financovania humanitárnej podpory je „zaručiť, že najzraniteľnejší ľudia, deti, utečenci a ľudia, ktorí zostali v krajine, ale opustili domovy" dostanú nevyhnutnú pomoc, napríklad „ubytovanie, potraviny, vodu, vzdelávanie, zdravotnícku starostlivosť a psychologickú podporu a tiež ochranu pred sexuálnym a rodovým násilím," uviedla vo vyhlásení nórska vláda.

Nórsku pomoc budú distribuovať prostredníctvom existujúcich programov pre Ukrajinu, ktoré vytvorila Organizácia Spojených národov a Červený kríž. (SITA, CNN)

Pätica Bulharov obvinených zo špionáže pre Rusko vypovedala na londýnskom súde. Výpovede boli zamerané len na potvrdenie ich základných údajov. Vo väzbe zostanú najmenej do ďalšieho vypočutia 13. októbra.

Traja muži a dve ženy sú obvinení z toho, že sa od augusta 2020 do februára 2023 snažili zhromažďovať informácie, ktoré mali byť "priamo či nepriamo užitočné pre nepriateľa", a to konkrétne Rusko.

Podozriví vo veku 29 až 45 rokov údajne pracovali v špionážnej bunke pre ruské bezpečnostné služby, pričom ich práca zahŕňala aj sledovanie vybraných cieľov. Pôsobili rôzne v zahraničí, ich činnosť však podľa prokuratúry koordinovali z Británie.

Vo februári ich zadržali príslušníci protiteroristickej jednotky londýnskej Metropolitnej polície. Troch z nich, dvoch mužov a jednu ženu, ešte vo februári obvinili z prechovávania falošných dokladov totožnosti. Dokladov mali údajne 34, pričom falošné boli zrejme viaceré z nich. Vystavené boli v mnohých krajinách vrátane Británie, Bulharska, Francúzska, Talianska, Španielska, Chorvátska, Slovinska, Grécka a Česka. (TASR)

Najmenej sedem ľudí je zranených po ruských útokoch v Chersonskej oblasti, uviedli miestni predstavitelia. Niektoré zo zranení sú vážne a lekári stále bojujú za záchranu života ranenej 83-ročnej ženy, oznámil gubernátor Chersonskej oblasti Prokudin.

Napísal, že ruské letecké akcie nad oblasťou sa v posledných dňoch výrazne zintenzívnili.

Rusko ostreľuje Ukrajincami ovládanú časť Chersonskej oblasti od vlaňajška, keď Moskva stiahla svoje ozbrojené sily z oblastného hlavného mesta Cherson.

Prokudin dodal, že len v pondelok zahynulo v oblasti šesť ľudí a desať ďalších utrpelo zranenia. V utorok ruské ostreľovanie tiež nakrátko prerušilo železničné spojenie medzi Chersonom a mestom Mykolajiv. (TASR)

Európska únia vystríha Muska pred dezinformáciami a ruskou propagandou. Únia reagovala na zistenia, že sociálna sieť X, donedávna známa ako Twitter, má najvyšší pomer dezinformačných príspevkov zo všetkých veľkých platforiem.

Podľa vôbec prvej správy zaznamenávajúcej príspevky, ktoré sa budú považovať za nezákonné v celej EÚ podľa zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý vstúpil do platnosti v auguste, bol Facebook druhým najhorším porušovateľom. Facebook a ďalšie technologické giganty, vrátane Googlu, TikToku a Microsoftu, však podpísali kódex postupov, ktorý Únia vypracovala, aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť včas pripraviť na fungovanie v medziach novej legislatívy.

Twitter kódex opustil, ale podľa nového zákona musí dodržiavať pravidlá alebo čeliť v Únii zákazu. „Existujú povinnosti podľa tvrdého zákona. Takže moja správa pre Twitter/X je, že ho musíte dodržiavať. Budeme sledovať, čo robíte,“ vyjadrila sa podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Dvestostranová správa je popisom práce, ktorú veľké platformy vykonali v prvých šiestich mesiacoch tohto roku, aby sa pripravili na súlad s novým zákonom, a odkrýva zákulisné snahy Facebooku a iných o prelomenie ruskej propagandy, nenávistných prejavov a iných dezinformácií.

Youtube, videoslužba Googlu, v správe uviedla, že odstránila viac ako 400 kanálov zapojených do ruského koordinovaného ovplyvňovania a samotný Google odstránil reklamy z takmer 300 webstránok s väzbami na „štátom financované propagandistické stránky“.

Meta, materská spoločnosť Facebooku, rozšírila svoju kontrolu faktov na 26 partnerov pokrývajúcich 22 jazykov EÚ vrátane slovenčiny a češtiny. Činnosť k zákonu zosúlaďuje aj videoplatforma TikTok, ktorá kontroluje fakty v ruštine, ukrajinčine a 17 ďalších jazykoch a má partnerstvo s tlačovou agentúrou Reuters.

„Ruský štát sa zapojil do vojny myšlienok, aby znečistil náš informačný priestor polovičnou pravdou a klamstvami, aby vytvoril falošný obraz, že demokracia nie je o nič lepšia ako autokracia,“ povedala Jourová. Únia je obzvlášť znepokojená z ruskej propagandy na sociálnych sieťach pred kľúčovými voľbami na Slovensku v sobotu a v Poľsku 15. októbra. Kremeľ si podľa Jourovej vybral Slovensko viac ako Poľsko ako „úrodnú pôdu“ na rozdelenie a zasahovanie do demokracie.

Eurokomisárka upozornila veľké platformy sociálnych médií, aby boli ostražité v čase volieb, vrátane budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu, pred rizikom dezinformácií. Kremeľská propaganda je podľa nej „zbraňou masovej manipulácie v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktorá je vnútorne zameraná na Rusov, ako aj na Európanov a zvyšok sveta. A toto musíme riešiť. Veľmi veľké platformy musia riešiť toto riziko“. (SITA, The Guardian)

Krajiny V4 navrhli, aby Eurokomisia podporila koridory solidarity pre obilie z Ukrajiny a to jednak pri kontrole ich efektivity, ako aj pri ich financovaní.

Uviedol to po utorkovom rokovaní agroministrov krajín V4 v juhomoravskom Znojme český minister pôdohospodárstva Marek Výborný, za účasti ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozefa Bíreša a štátnych tajomníkov agroministerstiev Poľska a Maďarska Ryszarda Bartosika a Zsolta Feldmana. Ukrajinský minister poľnohospodárstva rokoval podľa Výborného s ministrami krajín V4 online formou.

"Spoločne vyzývame Európsku komisiu, aby aktívnejšie pristúpila ku kontrolám efektivity koridorov solidarity. Naším spoločným záujmom je pomôcť Ukrajine dostať obilie do krajín, ideálne mimo EÚ. K tomu potrebujeme, aby koridory solidarity boli skutočne efektívne. Ukrajinský minister pôdohospodárstva nás informoval o konkrétnych bodoch akčného plánu obsahujúcom licenčné podmienky a ďalšie podmienky, ktoré zaistia, že obilie bude cez susediace štáty dostávať ďalej. My sa domnievame, že v tomto prípade musia fungovať kontrolné mechanizmy a k tomu chceme aktivizovať Európsku komisiu," priblížil Výborný.

Krajiny V4 podľa Výborného zároveň žiadajú EK, aby zvážila zavedenie kaucií na vývoz. "Tie by fakticky znamenali to, že obilie, ktoré bude opúšťať Ukrajinu, bolo by zaťažené vratnou kauciou. Tá by bola príslušnému obchodníkovi vrátená v okamihu, kedy by vyložil prepravované obilie v príslušnom prístave," vysvetlil Výborný. V4 taktiež podľa neho vyzýva EK, aby zvážila možnosť aktívnej podpory koridorov solidarity, pretože sú s nimi spojené zvýšené náklady. Výborný dodal, že žalobu na susediace krajiny pre obilie nepovažujú krajiny V4 za šťastný krok.

Ukrajinský dovoz podľa Bíreša deformuje slovenský národný trh s obilím, cena obilia v porovnaní s minulým rokom poklesla o približne 50 %, predaj obilia na mnohé trhy je obmedzený alebo žiadny. "Na Slovensku sme tiež limitovaní skladovacími priestormi, máme ich naplnené na 85 %, ešte prebieha zber kukurice a slnečnice," priblížil Bíreš. Založenie novej úrody obilia je podľa neho pre aktuálne ceny obilia veľmi otázne.

Ukrajinou navrhovaný licenčný systém vývozu podľa Bíreša zatiaľ nedáva záruky, že ukrajinské obilie sa dostane tam, kde ho potrebujú. "Ukrajinský systém na Slovensku momentálne skúmame a v krátkej dobe posúdime jeho záruky. Podľa toho budeme aj reagovať. Je pre nás dôležité, aby sme Ukrajine pomohli, ale aby sme si zároveň aj chránili svoj trh. Nejde iba o štyri druhy obilia, ktoré sme v súčasnosti stopli, ale ide aj o iné agrokomodity," doplnil Bíreš. (TASR)

Na Slovensko doviezli z Fínska prvé zo 76 bojových obrnených vozidiel Patria 8x8. Za techniku vrátane logistiky, infraštruktúry a munície Slovensko zaplatí celkom 447 miliónov eur.

Vozidlo v ambulantnej verzii si pred konečnou finalizáciou v štátnom podniku Konštrukta - Defence pozreli minister obrany Martin Sklenár, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko a ďalší predstavitelia rezortu.

Medzivládnu dohodu na nákup 76 bojových obrnených vozidiel Patria AMVXP 8x8 uzavrelo Ministerstvo obrany SR s Fínskom v auguste minulého roka. Všetky vozidlá by mali byť dodané do roku 2027.

Rusko zverejnilo zábery s údajne mŕtvym admirálom Viktorom Sokolovom. Admirál Sokolov sa podľa AFP zúčastnil na zasadnutí, ktorému predsedal ruský minister obrany Sergej Šojgu. Na záberoch bol oblečený vo vojenskej uniforme.

V osemminútovom videu sa Sokolov na obrazovke objavil niekoľkokrát bez toho, aby niečo povedal.

Ruské ministerstvo obrany v krátkom vyhlásení potvrdilo, že schôdzka sa konala prostredníctvom videolinky v utorok, Sokolova však konkrétne nemenovalo.

Kremeľ krátko predtým reportérom uviedol, že v súvislosti s veliteľom "nemá žiadne informácie" a otázky smeroval na ruský rezort obrany.

Ukrajina pritom v utorok oznámila, že Sokolov zahynul v dôsledku útoku, ktorý sa v Sevastopole na Kryme odohral 22. septembra. Okrem Sokolova tam podľa Kyjeva zahynulo aj ďalších 33 dôstojníkov. Moskva však údajné úmrtia dosiaľ nepotvrdila. (TASR)

Ukrajina ukrýva lode s obilím na rumunskej strane Dunaja, povedal to Vizan, šéf rumunského čiernomorského prístavu Konstanca. Diplomati z Európskej únie a USA rokovali o tomto opatrení s rumunskými a ukrajinskými predstaviteľmi v auguste.

Vizan bol na predmetných rokovaniach prítomný. Dodal, že hrozba útokov často na ukrajinskej strane narušovala presun obilia z jednej lode na druhú. "Ukrajinci následne preventívne presúvajú svoje lode dočasne na rumunskú stranu," pokračoval. Preto vývoz obilia v súčasnosti trvá tak dlho, ozrejmil.

Väčšina vyvážaného ukrajinského obilia v súčasnosti prechádza cez rumunský prístav Konstanca z dôvodu pokračujúcich ruských útokov na ukrajinské čiernomorské prístavy. (TASR)

Duchovný Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu nelegálne predával zbrane. Zadržaný duchovný je opátom v Chersonskej oblasti a predával zbrane, ktoré za sebou zanechala ruská armáda pri ústupe vlani na jeseň.

Ukrajinská bezpečnostná služba v spolupráci s políciou v meste Cherson na juhu Ukrajiny zatkla duchovného Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu pre nelegálny predaj ruských zbraní a munície. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je podriadená Ruskej pravoslávnej cirkvi na rozdiel od autonómnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Podľa SBU podozrivého duchovného zatkli, keď sa pokúšal predať dva prenosné systémy protivzdušnej obrany Igla a muníciu pre protitankové granátomety RPG-7. Podozrivý údajne hľadal kupcov cez svoje vlastné kontakty, ku ktorým patrili kriminálne kruhy.

Služba poznamenala, že pokračujúci predaj zbraní kriminálnemu podsvetiu „by zhoršil situáciu v Chersone, najmä v súvislosti s provokáciami zo strany ruských špeciálnych služieb". Zatknutému opátovi hrozí sedem rokov väzenia. (SITA)

Ruské jednotky utrpeli značné straty medzi Bachmutom a Soledarom v Doneckej oblasti. V Záporožskej oblasti smerom na Melitopoľ sa zasa sťahujú do domov civilistov a využívajú ich dvory na zriadenie palebných pozícií.

„Ruskí okupanti cynicky pokračujú v porušovaní noriem medzinárodného humanitárneho práva. Násilne bývajú spolu s civilnými obyvateľmi v ich domoch a využívajú civilistov ako ľudské štíty,“ uviedol generálny štáb, ktorý dodal, že napríklad v dedine Nove nachádzajúcej sa medzi oslobodenou obcou Robotyne a mestom Tokmak ruské jednotky využívajú súkromné dvory civilistov ako palebné pozície a rozmiestňujú v nich vojenskú techniku a personál.

Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl 200. samostatná motostrelecká brigáda 14. armádneho zboru pobrežných síl Severnej flotily Ruskej federácie, ktorá sa zúčastňuje na bojoch medzi Bachmutom a Soledarom, má vysoké bojové straty personálu. Asi 200 vojakov z tejto brigády sa lieči v nemocnici v meste Pervomajsk v Luhanskej oblasti.

„Personál jednotky má nízku úroveň morálky a psychiky a chýba mu motivácia pre ďalšie bojové operácie,“ tvrdí generálny štáb. (SITA, Ukrajinská pravda)

Sedem obcí v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou sa ocitlo bez elektriny. Došlo k tomu údajne po tom, ako tam ukrajinský dron zhodil výbušninu na rozvodňu elektrickej energie. Oznámil to tamojší gubernátor Roman Starovoit.

"Ukrajinský dron zhodil ráno výbušné zariadenie na elektrickú rozvodňu v dedine Snagosť v Korenevskom rajóne. Bez prúdu zostalo sedem obcí," uviedol Starovoit. Dodal, že zranenia neutrpel žiaden z obyvateľov a k obnove dodávok energie dôjde hneď, ako to bude možné.

Snagosť je malá dedina ležiaca asi desať kilometrov od ukrajinských hraníc. K útoku došlo štyri dni po tom, čo ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ povedal, že Rusko obnovilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (TASR)

Ukrajinská armáda zničila ruské veliteľské stanovište v Chersonskej oblasti. Útok raketometom HIMARS zabil ôsmich dôstojníkov a ďalších siedmich zranil.

Informácie o umiestnení veliteľského stanovišťa ukrajinskej armáde poskytla Ukrajinská bezpečnostná služba.

Útok raketometom HIMARS ukrajinskí vojaci podnikli počas dennej porady dôstojníkov ruského 24. motostreleckého pluku 70. motostreleckej divízie. „Porada sa skončila predčasne," uviedol zdroj Ukrajinskej pravdy a dodal, že ôsmi dôstojníci boli zabití a siedmi zranení. (SITA, Ukrajinská pravda)

Raketa, ktorá vlani v novembri zasiahla Poľsko, doletela z Ukrajiny, oznámili poľskí vyšetrovatelia. Pri incidente pri obci Przewodów zahynuli dvaja ľudia. (TASR)

Šéf ukrajinských tajných označil piatkový útok na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme za súčasť operácie s názvom Pasca na kraby. Ukrajinci tvrdia, že pri ňom zahynul aj veliteľ flotily. Čiernomorská flotila má dve možnosti, odkazujú. (Aktuálně.cz)

Ruský nočný útok dronmi zasiahol prístavnú infraštruktúru v okrese Izmail v Odeskej oblasti a zranil dvoch mužov, informoval gubernátor Oleh Kiper. Celkovo obrana zostrelila 28 z 38 dronov, oznámilo velenie ukrajinského letectva.

Útoky trvali dve hodiny a poškodili budovu kontrolného bodu prístavu, sklady a viac ako 30 vozidiel. Kiper uviedol, že väčšinu bezpilotných lietadiel, ktoré sa zameriavali na Odeskú oblasť, zostrelila protivzdušná obrana, ale neuviedol ich počet.

Šesť z 26 bezpilotných lietadiel bolo zostrelených nad južnou Mykolajivskou oblasťou susednou s Odeskou oblasťou, uviedol gubarnátor oblasti Vitalii Kim.

Trosky z dronu dopadli na poľnohospodársky podnik v obci Bereznehuvate, asi 80 kilometrov severovýchodne od Mykolajiva, čo spôsobilo požiar. Podľa predbežných údajov nedošlo k obetiam na životoch.

Protivzdušná obrana zničila ďalšie štyri bezpilotné lietadlá nad Čerkaskou oblasťou, ale zasiahla infraštruktúra v regióne, oznámil gubernátor Ihor Taburec. Neboli hlásené žiadne obete.

Západom neuznaný bieloruský prezident Alexander Lukašenko zakázal občanom svojej krajiny dovážať, skladovať, predávať a vyrábať bezpilotné lietadlá, ako aj ich používanie na osobné účely.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom svedčí výnos o štátnej registrácii a prevádzke civilných bezpilotných lietadiel, ktorý Lukašenko podpísal v pondelok.

Podľa výnosu je použitie civilných bezpilotných lietadiel možné až po získaní oficiálneho povolenia od príslušného oddelenia ministerstva dopravy.

Teoreticky môžu takéto povolenie získať organizácie a právnické osoby, ktoré používajú drony výlučne na "obchodné a profesionálne činnosti".

Vo výnose sa tiež uvádza, že obyvatelia Bieloruska majú šesť mesiacov na to, aby drony, ktoré už vlastnia, predali alebo ich odovzdali na uskladnenie "oprávnenej organizácii určenej vládou".

O aký typ organizácie ide, nie je v dokumente uvedené, podotkla RFE/RL.

Po ruskej invázii na Ukrajinu - a najmä po tom, čo drony začali pravidelne útočiť na ciele v Rusku - sa na území Ruskej federácie zaviedli obmedzenia na používanie bezpilotných lietadiel súkromnými osobami. Takéto obmedzenia zaviedli najmä v Moskve, ktorej obchodná štvrť v centre mesta bola opakovane terčom útokov dronmi.

Bielorusko síce nie je priamym účastníkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ale ruská armáda jeho územie opakovane využila ako predpolie pre svoje útoky na Ukrajine. (TASR)

USA poskytnú Poľsku pôžičku dve miliardy dolárov na modernizáciu obranných kapacít. „Poľsko je oddaným spojencom USA a jeho bezpečnosť je životne dôležitá pre kolektívnu obranu východného krídla NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo zahraničných vecí tiež poznamenalo, že Poľsko vďaka významným investíciám do obrany „preukázalo svoje neochvejné odhodlanie posilniť regionálnu bezpečnosť“. Rezort tiež zdôraznil význam modernizačného úsilia Poľska, vrátane prezbrojenia armády zo sovietskych systémov na západné.

Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak cez víkend vyhlásil, že poľská armáda bude najsilnejšou pozemnou armádou v Európe, pričom by mohla mať až 300-tisíc vojakov. (TASR)

Personálne straty okupantov vzrástli o 400 vojakov na zhruba 276 670, oznámilo ukrajinské velenie. Okupanti stratili aj ďalších 19 bojových obrnených vozidiel, 39 delostreleckých a jeden raketový systém aj 29 dronov.