Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Na farme Wieslawa Gryna vo východnom Poľsku, ktorá patrí jeho rodine už dve storočia, sa zrná pšenice sypú zo stodoly na dvor.
„V silách nie je miesto,“ povedal 65-ročný Gryn a pobúchal po jednom z kovových síl, v ktorom je uskladnené obilie zozbierané z polí tiahnucich sa smerom k ukrajinským hraniciam. „Plné. Všetko je plné.“
V tomto poľnohospodárskom regióne hovoria farmári ako Gryn, že majú problém predať obilie za ceny, ktoré by im pokryli náklady. Svoje problémy čiastočne pripisujú minuloročnému prílevu ukrajinského obilia, ktorému dala zelenú Európska únia (EÚ), aby pomohla Kyjevu obísť ruskú blokádu.
Tento krok priniesol lacnú ukrajinskú pšenicu na trh EÚ a v Poľsku spôsobil jej prebytok a prudký pokles cien, čo rozhnevalo miestnych poľnohospodárov.
Pre vládnucu strany Právo a spravodlivosť (PiS) je pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 15. októbra, prioritou zabezpečiť, aby boli farmári spokojní, a to aj za cenu hroziaceho trvalého poškodenia spojenectva s Ukrajinou.
Pravicovo-populistická strana, ktorá sa dostala k moci pred ôsmimi rokmi, rozdeľuje miliardové dotácie a presadzuje embargo podporované Európskou úniou (EÚ) na pšenicu, kukuricu, repku a slnečnicové semená, aj po tom, čo jeho platnosť vypršala.
Odborníci tvrdia, že spor o obilie by mohol byť signálom ďalších konfliktov v budúcnosti, keďže európski poľnohospodári sa cítia ohrození obrovskými ukrajinskými farmami.
„Uzatvárame hranice, aby sme bránili poľského poľnohospodára, pretože obrana záujmov poľského poľnohospodára je naším najdôležitejším imperatívom,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki na predvolebnom podujatí v Tomaszowe Lubelskom, 40 kilometrov južne od Grynovej farmy, začiatkom tohto mesiaca.
V článku sa dočítate:
- koľko ton obilia ročne vyvážala Ukrajina pred vojnou,
- kto môže rozhodnúť o výhre v poľských voľbách,
- o zhoršujúcich sa vzťahoch medzi Poľskom a Ukrajinou,
- prečo sú rokovania o obilí kľúčové.
Kampaň v plnom prúde
Ukrajina je jedným z najväčších svetových pestovateľov pšenice – pred vojnou vyvážala podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo približne 20 miliónov ton ročne. Toto číslo zodpovedá viac ako tretine celkového vývozu obilia z EÚ a prevyšuje štyri milióny ton, ktoré Poľsko každoročne predá do zahraničia.
Hrozí, že tento spor zničí dobrú spoluprácu, ktorú si Varšava vybudovala s Kyjevom od roku 2022, keď Rusko začalo svoju inváziu. Poľsko bolo verným podporovateľom Ukrajiny tvárou v tvár ruskej agresii a prijalo približne 1,4 milióna ukrajinských utečencov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že Poľsko vytvára „politické divadlo“ v otázke obilia a nahráva Rusku. Ukrajina minulý týždeň oznámila, že podáva sťažnosť na Poľsko vo Svetovej obchodnej organizácii, čo vyvolalo ďalší hnev vo Varšave.
Pre stranu PiS, ktorá sa stavia do pozície obhajcu tradičných kresťanských rodinných hodnôt, je však na domácej scéne v stávke veľa – dediny v blízkosti Grynovej 900-hektárovej farmy môžu rozhodnúť o jej víťazstve vo voľbách.
Kampaň je v plnom prúde - na plotoch a bilbordoch v tejto časti poľského vidieka dominujú transparenty strany PiS. Podľa nedávneho prieskumu poľského Inštitútu pre výskum trhu a spoločnosti (IBRiS) pre agentúru Onet má aliancia v celoštátnom meradle 35 percent, čo by jej neumožnilo získať 231 kresiel v parlamente, ktoré potrebuje na zostavenie vlády.
Stredopravý opozičný blok známy ako Občianska platforma dosiahol v tom istom prieskume 26 percent, zatiaľ čo krajne pravicová strana Konfederacja desať percent. To by Konfederacji, ktorá odmieta vstúpiť do koalície s oboma populárnejšími stranami, potenciálne umožnilo prekaziť rokovania o novej vláde.
Analytici tvrdia, že pre stranu PiS je kľúčom k tretiemu obdobiu vo vláde udržanie si vidieckych voličov na východe, ktorí v roku 2019 v drvivej väčšine volili práve túto stranu.
„Víťazstvo v týchto okresoch je pre nich najdôležitejšie, aby si dokázali udržať moc na celoštátnej úrovni,“ povedal Maciej Onasz, docent na Lodžskej univerzite, ktorý sa špecializuje na volebné správanie. „Nemusia sa sústrediť na veľké mestá, nemusia sa sústrediť na západ, bojujú o ľudí z východu, ktorí ich volili v posledných voľbách.“
A v krajine, ktorá je domovom 1,4 milióna poľnohospodárskych podnikov, je nedávny obilný chaos v mysliach ľudí na prvom mieste.
Thriller o ukrajinskom obilí. Slovensko Ukrajinci žalovať nebudú, spojenci sa však rozhádali Čítajte Pevné základné spojenectvo
Súčasný zákaz je „iracionálny,“ povedal Jerzy Plewa, bývalý námestník ministra poľnohospodárstva. Od jeho zavedenia ceny obilnín ešte viac klesli, pretože sledujú vývoj na medzinárodných trhoch, kde ceny ovplyvnila bohatá úroda. Odborníci tvrdia, že trh s pšenicou sa do značnej miery stabilizoval, aj keď niektorí poľnohospodári môžu mať problémy s predajom so ziskom.
„Sľubujú im ochranu pred ukrajinským obilím, ale je to prázdny sľub,“ povedal.
Napriek tomu zákaz pomáha poľnohospodárov presvedčiť, aby už neprotestovali v uliciach. V kancelárii na svojej rodinnej farme sa Gryn pousmial, keď si pozeral videá z demonštrácie, ktorú začiatkom tohto roka inicioval a na ktorej stovky poľnohospodárov v dave na veľtrhu obkolesili vtedajšieho ministra poľnohospodárstva Henryka Kowalczyka.
Gryn, ktorý volí opozičnú Občiansku platformu, si stále myslí, že vláda nerieši dlhodobé problémy ani kapacitu železníc a prístavov na zvládnutie dodatočného vývozu. Momentálne sú však protesty pozastavené.
Spor o obilie prichádza v čase rastúcich konfliktov s Ukrajinou, aj keď poľskí predstavitelia tvrdia, že základné spojenectvo zostáva pevné. Podľa analytikov únava z vojny a prudká inflácia dodali Konfederacji impulz, čo podnietilo stranu PiS, aby zosilnila svoju rétoriku „Poľsko na prvom mieste“.
Konfederacja zaujala tvrdší postoj k Ukrajine, vyzýva na ukončenie finančnej podpory pre utečencov a otvorene spochybňuje, či by Poľsko malo naďalej posielať Kyjevu toľko vojenskej pomoci.
PiS „vidí, že niektorí ich voliči sú skeptickí voči poľskej pomoci, a chce týchto voličov získať späť,“ povedal Onasz.
Niektorí však majú obavy, že táto rétorika natrvalo poškodí vzťahy s Ukrajinou. Obe krajiny už majú spoločnú trpkú a zložitú históriu - a v posledných mesiacoch poľské požiadavky na ospravedlnenie zo strany Ukrajiny za masakru približne 100-tisíc Poliakov z čias druhej svetovej vojny sú čoraz hlasnejšie.
Zbytočný obilný spor sa môže posunúť až do tragédie (týždeň podľa Schutza) Čítajte Stret s ľadovcom
„Pred viac ako rokom sme [do Poľska] pozvali milión Ukrajincov, otvorili sme svoje srdcia, prejavili sme priateľstvo,“ povedal Dariusz Szymczycha, podpredseda Poľsko-ukrajinskej obchodnej komory. „Teraz však vysielame negatívne signály s poľským egoizmom, a to by mohlo niečo zničiť.“
Horúce predvolebné kampane sa po voľbách môžu upokojiť, ale na hladký vstup poľnohospodárskej ťažkej váhy, akou je Ukrajina, na európsky trh bude podľa odborníkov potrebná väčšia diplomacia.
Plewa si myslí, že je v záujme Poľska, aby sa Ukrajina čo najskôr integrovala do EÚ. Ukrajina podľa neho môže v súčasnosti predávať bez cla na väčšine európskeho trhu, ale nepodlieha rovnakým obmedzeniam v oblasti pesticídov, antibiotík, hnojív a dobrých životných podmienok zvierat, čo znamená, že náklady ukrajinských poľnohospodárov sú nižšie ako náklady poľských poľnohospodárov.
Ewa Belina-Wawryk, ktorá kandiduje do parlamentu na kandidátke Občianskej platformy, na obilnej farme neďaleko ukrajinských hraníc povedala, že sympatie k Ukrajine sa menia. Belina-Wawryk je tiež farmárka a chce, aby Poľsko, Ukrajina a EÚ začali okamžite rokovať o poľnohospodárstve.
Pokiaľ sa tak nestane, povedala, „Poľsko čaká stret s ľadovcom“.
Autor: Loveday Morris, Annabelle Chapman
