Na Ukrajincov čakajú po prielome v Záporoží ďalšie ruské obranné línie (SME Minúta)

Ukrajinský prezident sľúbil, že dočasne okupované mestá Mariupoľ v Doneckej oblasti a Melitopoľ v Záporožskej oblasti budú oslobodené. Zelenskyj pripomenul, že počas tohto víkendu si pripomína svoj sviatok až 17 ukrajinských miest.

„Na každom človeku nám záleží. A každé mesto je pre nás dôležité. Hranica medzi Ukrajinou a Ruskom nie je len jasne viditeľnou štátnou hranicou na politickej mape, ale aj hranicou v dušiach ľudí. Ukrajinci neničia, ale obnovujú. Nenapádajú, ale oslobodzujú. Nepreberajú to, čo im nepatrí, ale berú späť to, čo je ich. Mariupoľ bude žiť na Ukrajine. Oslobodíme Melitopoľ. Každému z našich miest prajem rýchle víťazstvo! Robíme pre to všetko!“ poznamenal Zelenskyj.

Neznámi sabotéri zaútočili v noci na vojenské objekty v Moskovskej a Kalužskej oblasti v Rusku. Na vojenskej základni v okrese Naro-Fominskij v Moskovskej oblasti bolo údajne zničené cisternové auto.

Na inej základni v meste Kaluga boli zničené štyri vozidlá s prívesmi. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú spravodajskú službu. (SITA)

Poľsko je naďalej pripravené podporiť Ukrajinu pri vývoze jej obilia do tretích krajín, vyhlásil prezident Andrzej Duda s tým, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby bola tranzitná preprava čo najrozsiahlejšia.

Obilie možno prepravovať prostredníctvom špeciálnych koridorov tam, kde ho skutočne potrebujú, a to do najchudobnejších krajín sveta, povedal poľský prezident pre televíznu stanicu TVP1.

Duda zároveň obhajoval nedávne rozhodnutie svojej vlády pokračovať v zákaze predaja ukrajinského obilia na poľskom trhu. Vláda musela prijať radikálne rozhodnutia, aby podporila poľských poľnohospodárov a ochránila domáci trh, povedal.

Poľsko minulý týždeň predĺžilo zákaz dovozu ukrajinského obilia a vzoprelo sa tak rozhodnutiu Európskej komisie. To viedlo k diplomatickej roztržke s Kyjevom. Poľsko je pritom jedným z najskalnejších podporovateľov Ukrajiny od začiatku invázie vlani vo februári.

Eurkomisia skôr tento mesiac oznámila, že zákaz dovozu nepredĺži. Argumentovala tým, že narušenia trhu v najdotknutejších piatich členských štátoch EÚ boli odstránené. Zákaz dovozu ukrajinského obilia predĺžili aj Slovensko a Maďarsko. (TASR)

Nadchádzajúca zima nemusí nutne zastaviť postup ukrajinských protiofenzívnych jednotiek, uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny, podľa ktorých počasie nebude rozhodujúcim faktorom úspechu protiofenzívy.

„Zatiaľ čo sezónne počasie môže spomaliť pozemné pohyby a ohroziť logistiku, nebude znamenať definitívny koniec ukrajinských protiofenzívnych operácií,“ napísal inštitút

Veliteľ tavrijskej operatívno-strategickej skupiny síl Oleksandr Tarnavskyj v sobotňajšom rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN uviedol, že zima výrazne nenaruší protiofenzívu, keďže ukrajinské sily postupujú skôr pešo, než by sa spoliehali na vozidlá. Tarnavskyj velí ukrajinským frontovým jednotkám v Záporožskej a Doneckej oblasti.

„Vyvrcholenie ukrajinskej protiofenzívy bude pravdepodobne závisieť skôr od ruskej a ukrajinskej rovnováhy síl, ako aj od západnej pomoci Ukrajine," uviedol inštitút.

Ukrajinský dron zaútočil na administratívnu budovu v ruskom Kursku, uviedol gubernátor oblasti Roman Starovojt. Pri údere bola podľa neho mierne poškodená strecha budovy. Viac informácií neposkytol.

Na ruských telegramových kanáloch sa objavujú informácie, že úder zasiahol budovu miestneho oddelenia tajnej služby FSB, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

O útoku na budovu FSB informuje tiež nezávislý telegramový kanál Astra alebo investigatívny portál Agentstvo.

Ukrajinský spravodajský server Ukrajinska pravda tiež píše o zásahu budovy FSB, odvoláva sa pritom na nemenovaný zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky. Podľa neho za úderom stojí práve ona. Zdroj tiež tvrdí, že išlo o priamy zásah do budovy.

V médiách a na sociálnych sieťach sa medzitým objavili videá, na ktorých je viditeľný dym nad mestom. Obyvatelia hlásili zvuky niekoľkých výbuchov, napísal server Meduza.

Ukrajinské úrady dnes obvinili Rusko z ďalšieho vzdušného úderu, tentoraz na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti, ktorý podľa nich poškodil miestnu nemocnicu. Nie sú hlásené žiadne obete ani zranenia. Moskva informáciu nekomentovala.

Rusmi dosadený šéf okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Denis Pušilin zaviedol čiastkový zákaz vychádzania. Civilisti majú zakázané zdržiavať sa na uliciach a verejných priestranstvách od pondelka do piatku v čase medzi 23:00 a 4:00.

Dekrét zverejnený v nedeľu tiež zakazuje zhromaždenia, protesty a iné masové podujatia v častiach Doneckej oblasti pod ruskou kontrolou, pokiaľ to nedovolia okupačné orgány.

Okrem toho Pušilin zaviedol vojenský dohľad nad poštovou korešpondenciou, telekomunikačnými správami a telefonickými rozhovormi.

Dekrét tiež načrtáva zriadenie kontrolných bodov a bezpečnostných stanovíšť na hraniciach s Luhanskou a Záporožskou oblasťou. (SITA)

Dvaja ľudia zahynuli v noci na nedeľu pri ruských útokoch v Chersonskej a Záporožskej oblasti, oznámili tamojší gubernátori. Pri útokoch boli poškodené domy a infraštruktúra.

V obci Beryslav v Chersonskej oblasti si ruský útok vyžiadal život jednej ženy, pričom zranenia utrpel aj policajt a ďalší dvaja ľudia, uviedol na sociálnej sieti Telegram tamojší gubernátor Olexandr Prokudin.

Gubernátor Záporožskej oblasti Jurij Malaško zase informoval o smrti 53-ročného muža pri ostreľovaní. Ruské útoky sa podľa neho v noci sústredili na 25 miest v Záporožskej oblasti.

Pri ukrajinskom dronovom útoku bola zase zasiahnutá administratívna budova v centra mesta Kursk na juhu Ruska, oznámili v nedeľu tamojšie úrady.

Kursk leží približne 90 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

"V Kursku napadol ukrajinský dron administratívnu budovu v centrálnom okrese. Bola mierne poškodená strecha. Na mieste sú zamestnanci zásahovej služby," uviedol na sociálnej sieti Telegram gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Ukrajina v posledných mesiacoch často útočí na ruské mestá. V auguste ukrajinský dron poškodil v Kursku aj železničnú stanicu pri útoku, ktorý si vyžiadal aj päť ranených a spôsobil veľké škody.

Rusko a Ukrajina pritom pravidelne hlásia prieniky dronov v čase, keď ukrajinská armáda podniká protiútok s cieľom dobyť späť územia kontrolované Ruskom. (TASR)

Ukrajinské ozbrojené sily už dosiahli jednu logistickú trasu Rusov smerom na Bachmut v Doneckej oblasti a pracujú na odrezaní ďalších, povedal to hovorca ukrajinských síl na východe krajiny Iľja Jevlaš.

„Jedna z ciest, už to môžeme dokončiť, je cesta Bachmut - Horlivka, ktorá je tri kilometre od kontaktnej línie. To je pracovná vzdialenosť pre naše mínomety a bezpilotné zariadenia,“ povedal.

Podľa Jevlaša majú Rusi naďalej niekoľko logistických trás, ktoré používajú na dodávanie zásob vojakom na bachmutskom fronte, vrátane ciest, ktoré vedú z okupovaného územia.

„Teraz však pokračujeme v prerezávaní týchto ciest a budeme v tom pokračovať, aby sme v tomto smere vykrvácali ruskú skupinu a spôsobili jej maximálne straty,“ dodal Jevlaš. (SITA)

Poľský minister obrany Błaszczak oznámil svoj zámer urobiť z poľskej armády najsilnejšiu pozemnú armádu v Európe. Podľa Błaszczaka by poľská armáda mohla mať až 300-tisíc vojakov.

Asi 850 vojakov poľských ozbrojených síl v sobotu zložilo prísahu.

Bola to najväčšia skupina spomedzi 4 400 vojakov, ktorých počas víkendu čakal takýto krok. Błaszczak pri tejto príležitosti vyjadril presvedčenie, že poľská armáda bude najsilnejšou pozemnou armádou v Európe.

Zdôraznil, že je dôležité zadržať agresora, aby sa Rusko neodvážilo vstúpiť do Poľska. „A ak k tomu pridáme fakt, že každý centimeter poľskej zeme je chránený poľskou armádou, máme záruku bezpečnosti našej vlasti.“ (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa počas cesty späť na Ukrajinu zastavil v meste Lublin na východe Poľska, kde odovzdal štátne ocenenia dvom poľským dobrovoľníkom a poďakoval Poľsku za podporu.

V čase napätých vzťahov s Poľskom v súvislosti s vyvážaním obila sa však Zelenskyj počas svojej zastávky Poľsku nestretol však so žiadnym tamojším predstaviteľom, všíma si agentúra Reuters.

Zelenskyj odovzdal štátne ocenenie poľskej novinárke Blanke Zalewskej za to, že pomáhala s prevozom ranených detí do poľských nemocníc a Damianovi Dudovi, ktorý zostavil medicínsky tím na pomoc raneným vojakom pri frontovej línii. Prezident sa v Poľsku zastavil cestou z návštevy USA a Kanady.

"Ďakujem celému Poľsku za jeho neoceniteľnú podporu a solidaritu, ktoré pomáhajú brániť slobodu celej Európy," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zelenskyj počas sobotňajšieho stretnutia s dobrovoľníkmi poďakoval tiež Poliakom, ktorí od prvého dňa otvorili svoje rodiny a domovy a pomáhajú Ukrajincom.

"Verím, že akékoľvek výzvy, ktorým čelíme na našej spoločnej ceste, sú ničím v porovnaní s faktom, že medzi našimi ľuďmi je taká sila," uviedol Zelenskyj.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz pre portál Onet.pl uviedol, že jeho kancelária nedostala nijakú žiadosť ohľadom stretnutia so Zelenským počas jeho pobytu v Poľsku.

Poľsko minulý týždeň predĺžilo zákaz dovozu ukrajinského obilia a vzoprelo sa tak rozhodnutiu Európskej komisie. To viedlo k diplomatickej roztržke s Kyjevom. Poľsko je pritom jedným z najskalnejších podporovateľov Ukrajiny od začiatku invázie vlani vo februári.

Zelenskyj však nahneval Poľsko, keď na Valnom zhromaždení OSN v New York povedal, že Kyjev sa snaží o zachovanie pozemných trás pre vývoz obilia, no niektoré krajiny hrajú v tejto súvislosti "politické divadlo", čo len pomáha Moskve.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok následne Zelenskému odkázal, aby neurážal Poľsko a jeho obyvateľov

Rusko má zrejme nedostatok benzínu a nafty, tvrdí britské ministerstvo obrany. Aj napriek tomu, že Rusko má obrovské zásoby ropy a podľa Londýna zrejme nejde o priamy dôsledok vojny na Ukrajine.

„Pravdepodobne je to spôsobené celým radom faktorov vrátane krátkodobého zvýšenia dopytu zo strany poľnohospodárskeho sektora, každoročnej letnej údržby rafinérií a atraktívnych cien pre export,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rusko podľa neho vo štvrtok 21. septembra pozastavilo takmer všetok vývoz nafty a benzínu, aby stabilizovalo svoje vnútorné trhy.

„Tento krok takmer určite ešte viac obmedzí dodávky na napätom globálnom trhu, čo bude mať pravdepodobne najväčší vplyv na krajiny, ktoré sú v súčasnosti závislé od ruských dodávok paliva,“ skonštatovalo britské ministerstvo obrany.

Približne 3500 ruských mužov v odvodovom veku požiadalo v Nemecku o azyl od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, prijatých však bolo iba 90 z nich, uviedlo nemecké ministerstvo vnútra.

Nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) doposiaľ rozhodoval o viac než 1500 žiadostiach z Ruska, spresnilo ministerstvo v rámci odpovede na parlamentnú otázku poslankyne Clary Büngerovej z opozičnej krajine ľavicovej strany Die Linke (Ľavica).

Podľa Büngerovej sú za väčšinu žiadostí - približne 1100 - zodpovedné ďalšie členské krajiny EÚ na základe tzv. dublinského dohovoru o migrácii.

Žiadatelia o azyl musia podľa pravidiel dohovoru podať svoje žiadosti v prvej krajine EÚ, v ktorej sú zaregistrovaní, pričom výnimky existujú len v obmedzenom počte.

Tí žiadatelia, ktorí sa napriek tomu pokúšajú podať žiadosť o azyl inde v EÚ - často v bohatších severnejších krajinách, ako je napríklad Nemecko - môžu byť podľa dublinského dohovoru vrátení, spresňuje DPA.

"Dezertéri môžu naďalej na pravidelnej báze dostávať medzinárodnú ochranu. Okrem toho sa aj na osoby, ktoré majú byť povolané do armády a odmietnu slúžiť, vzťahuje medzinárodná ochrana v prípade, ak sú na to splnené podmienky," uviedol v reakcii nemecký rezort vnútra.

Büngerová po reakcii ministerstva kritizovala stredoľavú nemeckú vládnu koalíciu s tým, že je "dobrá v písaní sloganov na ochranu ľudských práv a v robení pekne znejúcich sľubov", pri ich plnení je však už menej úspešná, cituje DPA. (TASR)

Ukrajinská armáda prelomila ruské poľné opevnenie západne od obce Verbove v Záporožskej oblasti, ale nejde o poslednú obrannú líniu Rusov v regióne, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny. (ČTK)

Pápež František kritizoval obchodovanie so zbraňami v súvislosti s vojnou na Ukrajine, poukázal na to, že nie je správne sa zahrávať s utrpením Ukrajincov. "Musíme im pomôcť veci vyriešiť...," povedal. (TASR)

Do Istanbulu doplávala druhá loď s nákladom ukrajinského obilia. Loď Aroyat vyplávala v piatok z ukrajinského prístavu Čornomorsk. Stalo sa tak napriek hrozbám Ruska.

Po júlovom odstúpení Ruska od dohôd, ktoré napriek vojne umožňovali vyvážať z čiernomorských prístavov ukrajinskú poľnohospodársku produkciu na svetový trh, vytvorila Ukrajina v Čiernom mori vlastný koridor pre prepravu obilia.

Nákladné lode Resilient Africa a Aroyat, plávajúce sa pod vlajkou Palau, zakotvili v Čornomorsku predminulú sobotu a mali odplávať po naložení pšenice pre Afriku a Áziu. Resilient Africa z ukrajinského prístavu vyplávala v utorok s 3000 tonami pšenice na palube a už dorazila do prístavu v Istanbule. Aroyat sa plaví do prístavu v egyptskej Alexandrii s nákladom 17 600 ton pšenice, ako predtým uviedol ukrajinský vicepremiér Oleksandr Kubrakov.

Išlo o prvé dve plavidlá, ktoré do prístavov v Odeskej oblasti vplávali od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bez toho, aby pri tom využili koridor ustanovený takzvanými obilnými dohodami. Rusko od dohôd tento rok v júli zhruba po roku odstúpilo a varovalo, že bude lode plávajúce do ukrajinských prístavov pokladať za vojenské ciele.

Kubrakov ohlásil, že ďalšie tri lode plávajú do ukrajinských prístavov koridorom zriadeným ukrajinským námorníctvom, aby vyviezli 127-tisíc ton poľnohospodárskych výrobkov a železnej rudy pre Čínu, Egypt a Španielsko.

Rusko a Ukrajina sú poľnohospodárske veľmoci, ktorých úroda je kľúčová pre potravinovú bezpečnosť vo svete. Vpád ruských vojsk do susednej krajiny a medzinárodné sankcie proti Rusku destabilizovali zásobovanie a svetový trh. (ČTK)