Ukrajina Rusko Online: Ukrajina spustila ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti, povedal Zelenskyj

Ukrajinské sily spustili ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti, povedal prezident Zelenskyj.

„Kroky, ktoré podnikáme smerom na Belgorod, slúžia na to, aby sme Rusom zabránili v nových útokoch smerom na Charkovskú alebo Sumskú (oblasť),“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu v Kyjeve.

Ukrajinská hlava štátu tiež uviedla, že krajina má záujem kúpiť „veľký balík“ amerických zbraní. 

„Chceme to urobiť a sme pripravení,“ povedal prezident. „Boli sme schopní nájsť 30 či 50 miliárd (dolárov)“ na nákup, upresnil. (TASR)

Čína vie, že Rusko verbuje jej občanov do bojov na Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Kyjev má podľa jeho slov údaje o najmenej 155 čínskych občanoch, ktorí boli vyslaní na front. 

„Existuje 155 ľudí (Číňanov, pozn. TASR) s menami a pasovými údajmi, ktorí bojujú proti Ukrajincom na území Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. „Peking o tom vie,“ doplnil. Ku verbovaniu podľa jeho slov dochádza cez sociálne siete.

Čína počas dňa odmietla ako „absolútne nepodložené“ skoršie tvrdenie Zelenského, že „mnoho“ čínskych občanov bojuje po boku ruských síl vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Európska únia a Ukrajina na spoločnom zasadnutí dôrazne odsúdili  vojnu Ruska proti Ukrajine.

Považujú ju za zjavné porušenie Charty OSN. Zaviazali sa k hlbšej spolupráci a pokroku v procese pristupovania Kyjeva do eurobloku.

EÚ zdôraznila neochvejné odhodlanie pomôcť Ukrajine uplatniť jej prirodzené právo na sebaobranu proti ruskej agresii a vybudovať mierovú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť. Asociačná rada EÚ - Ukrajina uvítala podporu Únie a jej členských štátov, ktorí poskytli Kyjevu od začiatku ruskej vojny takmer 144 miliárd eur vrátane vojenskej pomoci 49,6 miliardy eur. Pripomenula aj pomoc pri výcviku asi 73.000 ukrajinských vojakov. EÚ zopakovala odhodlanie riešiť naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny vrátane dodávok munície a rakiet.

Ukrajina ocenila pomoc od Európy a dôležitosť šestnástich balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Rada zopakovala, že sa bude naďalej zaoberať prípadným posilnením sankcií a zabránením ich obchádzaniu.

Asociačná rada vyzdvihla výsledok rokovaní medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii vrátane návrhu dohody o prímerí. Návrh na prímerie - ak ho Rusko prijme - môže byť podľa Rady dôležitým krokom a teraz je na Moskve, aby preukázala vôľu dosiahnuť mier.

EÚ ocenila pokrok Ukrajiny v prístupových rokovaniach, pričom po splnení požadovaných kritérií chce čo najrýchlejšie otvorenie prvých prístupových kapitol. „Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

V rámci zasadnutia bolo podpísaných päť dohôd. Asociačná rada ocenila spoluprácu EÚ a Ukrajiny v oblasti kozmického priestoru a uvítala ambíciu krajiny byť stále viac pridružená k vesmírnemu programu bloku.

Kyjev v Bruseli podpísal aj dohodu o obstarávaní zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným zdravotným hrozbám, ktorá umožňuje všetkým signatárom vrátane EÚ a ďalších kandidátskych krajín spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia. (TASR)

Európska únia poskytla Ukrajine ďalšiu miliardu eur v rámci finančnej podpory, oznámila Európska komisia.

Ide o pôžičku, ktorá sa má splatiť z výnosov ruských štátnych aktív zmrazených v EÚ. 

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila vyplatenie ďalšej tranže výnimočnej makrofinančnej pomoci za „investíciu do spoločnej budúcnosti“.

„Podporujeme pôsobivé reformné úsilie Ukrajiny a prehlbujeme naše vzťahy – od vesmíru, bezpečnosti a obrany po budovanie prosperujúceho podnikateľského prostredia,“ uviedla šéfka EK vo vyhlásení.

Makrofinančná pomoc EÚ je súčasťou iniciatívy skupiny G7 s cieľom poskytnúť Ukrajine do roku 2027 pomoc približne 45 miliárd eur. EÚ by sa mala na tejto podpore podieľať sumou 18,1 miliardy eur, z ktorých päť miliárd, vrátane novej platby, už Kyjevu zaslala. (TASR)

Čína pomáha Rusku obchádzať sankcie, do vojny sa priamo nezapája. Nemení to ani fakt, že na Ukrajine zajali čínskych vojakov. (SME)

Velenie ukrajinskej armády má mentalitu bojov ako v druhej svetovej vojne, kritizuje bývalý veliteľ pluku Azov. (SME)

Japonský premiér súhlasil s prehĺbením spolupráce svojej krajiny s NATO v oblasti obrany pre hrozby z Ruska a Číny.

Informovala o tom agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte po rokovaniach v Tokiu pre novinárov zdôraznil význam spolupráce Aliancie s Japonskom v čase, ktorý je podľa neho „kľúčový“ pre bezpečnosť a stabilitu euroatlatického a indopacifického regiónu. Japonsko a NATO budú spolupracovať na vývoji najmodernejších technológií, ktoré sa dajú použiť na civilné aj vojenské účely, uviedli Rutte a Išiba.

Japonský premiér zdôraznil, že Tokio uvítalo väčšie zapojenie NATO v regióne. Dodal, že silnejšia Aliancia by mohla byť pre Japonsko vo veľkej miere prospešná.

Japonsko a NATO zintenzívnili spoluprácu po ruskej invázii na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Podľa DPA sa mnohí obyvatelia Ázie obávajú, že by sa v oblasti Juhočínskeho mora mohli dostať do podobnej situácie ako Ukrajina, ak by Peking napadol Taiwan.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Opakovane nevylúčila ani použitie sily na to, aby ho opäť dostala pod svoju kontrolu, hoci Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking v posledných rokoch zvýšil vojenský, diplomatický a politický tlak voči ostrovu. (TASR)

Kremeľ odmietol komentovať prípad dvoch čínskych občanov, ktorých ukrajinskí vojaci zajali v Doneckej oblasti.

„Nemôžem tieto informácie žiadnym spôsobom komentovať,“ povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

O zajatí dvoch čínskych vojakov bojujúcich na strane ruskej armády informoval Zelenskyj, ktorý dodal, že po boku ruských síl na Ukrajine bojuje „mnoho“ čínskych občanov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že „účasť čínskych občanov v ruskej armáde, ktorá napadla Ukrajinu, spochybňuje deklarovaný postoj Číny voči svetu a podkopáva dôveru v Peking ako zodpovedného stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.“

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s kauzou predvolalo chargé d'affaires Číny a odsúdilo zapojenie čínskych občanov do vojny Ruska proti Ukrajine. (TASR)

Rusko každý mesiac prijíma do svojej armády osem až deväťtisíc žoldnierov, uviedol ukrajinský veliteľ Syrskyj.

„V niektorých regiónoch za zmluvu vyplácajú až 40-tisíc dolárov. A peniaze sú pre nich vždy stimulom," povedal pre portál Lb.ua hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

V odpovedi na otázku o ukrajinských plánoch mobilizácie Syrskyj potvrdil, že počet 30-tisíc mesačne povolaných ľudí, o ktorom hovoril Zelenskyj, je relevantný.

Kyjev podľa Syrského musí naďalej reagovať na akcie Ruska, pretože Moskva stále aktívne dopĺňa svoje jednotky. (SITA, Ukrajinská pravda)

Maďarsko by mohlo podporiť západné sankcie voči Moskve, ak ich Trump použije na potrestanie Putina, vyhlásil Szijjártó.

Podľa britských novín Telegraph to povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v Londýne. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie vystúpil na podujatí think-tanku výskumného ústavu Royal United Services Institute v Londýne. Telegraph pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán má úzke vzťahy s Trumpom aj Putinom a doteraz kritizoval sankcie EÚ voči Moskve a bránil im.

Szijjártó v Londýne povedal, že sankcie EÚ voči Kremľu sú "smiešne" a "neúspešné" a ekonomicky zasiahli Európu viac než Rusko. Zároveň podľa denníka uznal, že Budapešť môže zmeniť svoj postoj, ak sa Biely dom rozhodne uvaliť na Kremeľ sankcie, ako pohrozil Trump.

"Naše budúce rozhodnutie určia budúce okolnosti," podčiarkol Szijjártó.

Viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na telex.hu poznamenali, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí v utorok zaslalo príslušné vyjadrenia šéfa maďarskej diplomacie agentúre MTI, o možnej zmene postoja Budapešti k Moskve sa ale v správe MTI nepíše.

Szijjártóa sa na londýnskom podujatí pýtali, či Maďarsko podporí sankcie EÚ, ak by boli súčasťou Trumpovej vyjednávacej stratégie. Podľa Telegraphu minister odpovedal, že dúfa, že sa tak nestane a že nastane mier. „Ak sa nenaplní tento pozitívny scenár, potom to treba prediskutovať,“ dodal. (TASR)

Rusko si predvolalo francúzskeho veľvyslanca v Moskve v súvislosti so zadržaním ruskej diplomatky na letisku.

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

"Francúzska pohraničná služba bez vysvetlenia zadržala pracovníčku ruského ministerstva zahraničných vecí, členku ruskej oficiálnej delegácie, a zabavila jej telefón a počítač," uviedla Zacharovová s tým, že prípad sa stal 6. apríla na parížskom letisku Charlesa de Gaulla.

V dôsledku protestu bol diplomatke nakoniec povolený vstup do krajiny, musela ale stráviť 24 hodín v tranzitnom priestore letiska, dodala Zacharovová.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova zadržanie pracovníčky ruského ministerstva zahraničia ďalej zhoršuje vzťahy medzi Francúzskom a Ruskom.

Francúzske orgány činné v trestnom konaní ani ministerstvo zahraničných vecí sa k incidentu zatiaľ nevyjadrili.

Francúzsko tvorí spolu s Britániou základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ruskom napadnutej krajiny vrátane možného nasadenia európskych vojakov v prípade dosiahnutia prímeria. (ČTK)

Ukrajinské vzdušné sily úspešne zasiahli veliteľské stanovište delostreleckého pluku ruskej armády v Chersonskej oblasti.

Referuje o tom web espreso.tv s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.

„Vďaka profesionálnym schopnostiam ukrajinských pilotov bola betónová konštrukcia úplne zničená. Straty sa momentálne zisťujú,“ uviedol generálny štáb s tým, že Rusi mohli počas jedného ukrajinského útoku prísť až o 30 vojakov.

Podľa ukrajinskej armády táto akcia výrazne podkopala schopnosť ruských jednotiek viesť bojové operácie v oblasti.

„Piloti vzdušných síl budú pokračovať v ničivých úderoch proti nepriateľovi, kým neopustí výsostné územie Ukrajiny,“ zdôraznilo ukrajinské letectvo, ktoré tiež v pondelok zasiahlo komplex skladov ruskej armády v Kurskej oblasti.

Rusko už fakticky začalo ofenzívu na prihraničnú Sumskú a Charkovskú oblasť. Uviedol to Oleksandr Syrskyj.

Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl tak v stredu zverejnenom rozhovore na serveri LB.ua potvrdil skoršie vyjadrenie prezidenta Volodymyra Zelenského, že Rusko sa na ofenzívu v dvoch ukrajinských oblastiach hraničiacich s Ruskom pripravuje.

"Táto ofenzíva sa už naozaj začala. Pretože už niekoľko dní, takmer týždeň, sme svedkami takmer zdvojnásobenia počtu nepriateľských útokov," uviedol Syrskyj.

Veliteľ tiež pripomenul, že jedným z cieľov vpádu ukrajinských síl do ruskej Kurskej oblasti vlani v auguste bolo zabrániť Rusom v chystanej ofenzíve na Sumskú a Charkovskú oblasť. Ukrajinské jednotky boli z veľkej časti územia, ktoré v Kurskej oblasti kontrolovali, v marci vytlačené.

Syrskyj uviedol, že Ukrajine sa podarilo znížiť pomer s Ruskom vo vystrelenej delostreleckej munícii na jednu ku dvom, zatiaľ čo predtým to podľa neho bolo až jedna ku desiatim. Armáda sa teraz zameriava na ďalší rozvoj dronov, v diaľkových úderoch podľa neho prekonali ukrajinské bezpilotné prostriedky hranicu 1 700 kilometrov.

Údery v hlbokom ruskom území okrem iného prinútili Rusko stiahnuť svoje lietadlá na vzdialenosť 200 až 300 kilometrov od Ukrajiny, zatiaľ čo predtým to bolo 100 až 150 kilometrov. Výrazne obmedzená je vďaka týmto úderom aj činnosť ruskej Čiernomorskej flotily. Syrskyj tiež uviedol, že Ukrajine sa pred niekoľkými dňami podarilo zničiť po pristátí ruský bombardér Tu-22M3.

Hlavná pomoc ukrajinskej armády teraz prichádza od európskych partnerov, zatiaľ čo podpora zo strany Spojených štátov klesla, povedal generál Syrskyj. Ak by sa americká pomoc úplne zastavila, ako tomu bolo na niekoľko dní v marci, je podľa neho Ukrajina schopná situáciu spolu so zvyšnými partnermi zvládnuť.

Syrskyj zdôraznil, že Ukrajina sa snaží dosiahnuť sebestačnosť napríklad v oblasti delostrelectva. Naopak, v oblasti dronov či prostriedkov rádioelektronického boja sú to už západní partneri, ktorí študujú ukrajinské skúsenosti. (ČTK)

Čína odmietla tvrdenie Zelenského, že mnoho čínskych občanov bojuje po boku ruských síl vo vojne na Ukrajine.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo občanov, aby sa vyhli zónam konfliktov a nezapájali sa do vojenských konfliktov po tom, čo ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských jednotiek.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Čínska strana overuje relevantné informácie s ukrajinskou stranou,“ povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie Lin Ťien a dodal, že čínska vláda „vždy žiadala občanov, aby sa držali ďalej od oblastí ozbrojených konfliktov (a) vyhýbali sa účasti na ozbrojených konfliktoch v akejkoľvek forme“.

Zelenskyj informoval o zajatí dvoch Číňanov bojujúcich v Doneckej oblasti a vyhlásil, že Kyjev bude žiadať vysvetlenie od Číny, a tiež aby k tejto situácii zaujali postoj aj jeho spojenci. Ukrajina zverejnila video údajných čínskych väzňov, na ktorom je muž vo vojenskej uniforme so spútanými rukami. Počas zjavného rozhovoru s ukrajinským predstaviteľom, ktorý nie je zachytený na videu, zajatý čínsky občan napodobňoval zvuky z boja a vyslovil niekoľko slov v mandarínčine, píše AFP.

Podľa ukrajinského predstaviteľa jednotky zajali dvoch spomínaných mužov pred niekoľkými dňami. Zajatci sú podľa Kyjeva pravdepodobne čínskymi občanmi, ktorí sa nechali nalákať na podpísanie zmluvy s ruskou armádou. Zelenskyj tvrdí, že existujú dôkazy, že s ruskými silami bojuje „omnoho viac čínskych občanov“. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí však toto tvrdenie označil za „absolútne nepotvrdené“.

„Postoj čínskej strany k otázke ukrajinskej krízy je jasný a jednoznačný a získal si široký súhlas medzinárodného spoločenstva,“ tvrdí Lin Ťien. „Ukrajinská strana by mala správne vidieť úsilie a konštruktívnu rolu Číny pri presadzovaní politického riešenia ukrajinskej krízy,“ dodal hovorca.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín.

Členské krajiny NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila. Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu a ukončila jej inváziu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)

Ruská vojenská letecká základňa na severe Kaukazu sa údajne stala terčom útoku ukrajinských dronov.

Na základni sú rozmiestnené stíhačky MiG-31K, ktoré dokážu niesť hypersonické rakety Kinžal. Uviedol to ruský kanál Astra ktorý pôsobí na komunikačnej platforme Telegram.

Na sociálnych sieťach sa objavili zábery stúpajúceho dymu v blízkosti základne. Kanál Astra uviedol, že geolokalizoval jeden zo záberov, ako miesto vzdialené približne šesť kilometrov od leteckej základne.

Moskva útok na základňu nepotvrdila, avšak šéf administratívy Severného Osetska Sergej Meňajlo uviedol, že protivzdušná obrana „odrazila“ útok v okrese Mozdok. Útok si podľa neho nevyžiadal nijaké obete a nespôsobil škody. (SITA, Kyiv Independent)

Počet zranených po ruských dronových útokoch na Ukrajine stúpol podľa miestnych úradov na najmenej 22.

Informuje o tom agentúra Reuters a ruskojazyčné vysielanie BBC odvolávajúce sa na miestne úrady.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že zostrelilo 32 z 55 dronov vypustených Ruskom a ďalších osem nedosiahlo svoje ciele, pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja. Čo sa stalo so zvyšnými 15 dronmi, letectvo nešpecifikovalo.

V Doneckej oblasti bola terčom útoku obytná štvrť v meste Kramatorsk. Podľa tamojšieho gubernátora Vadyma Filaškina v dôsledku útoku utrpeli zranenia traja ľudia.

Pätnásť zranených si vyžiadal útok na Dnipro v Dnepropetrovskej oblasti.

Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova boli v Charkove zranení štyria ľudia a poškodené podniky v priemyselnej oblasti, ako aj sklady a čerpacia stanica.

Rusko prišlo o ďalších takmer 1 300 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 927 580 vojakov. Počas utorka prišli Rusi o 1 270 vojakov, štyri tanky, desať bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 56 dronov, 52 delostreleckých systémov a 118 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 576 tankov, 22 021 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 43 345 vozidiel a autocisterien, 25 912 delostreleckých systémov, 1 359 odpaľovacích raketových systémov, 1 127 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 973 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 792 kusov špeciálnej techniky.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Rusko tvrdí, že Ukrajina podnikla rozsiahly dronový útok. Protivzdušná obrana zneškodnila 158 dronov.

Útoky podľa ruských predstaviteľov narušili lety na juhu Ruska a prinútili obyvateľov k evakuácii z desiatok bytov v Rostovskej oblasti.

Ministerstvo obrany uviedlo, že vzdušné sily zneškodnili 29 ukrajinských dronov nad Rostovskou oblasťou. Úrady dosiaľ nehlásili žiadne zranenia. Tamojší gubernátor Jurij Sľusar však oznámil, že evakuovali obyvateľov 48 budov v meste Aksaj.

Vzdušné sily zostrelili 69 bezpilotných lietadiel nad Krasnodarským krajom, 15 nad Severným Osetskom, 11 vo Voronežskej oblasti, desať v Kurskej oblasti a päť nad Belgorodskou oblasťou. Drony zneškodnili aj nad Krymom, Penzianskou, Saratovskou a Oriolskou oblasťou, Stavropoľským krajom i Azovským a Čiernym morom, uviedlo ministerstvo na Telegrame.

Reuters pripomína, že ruská strana informuje len o počte zostrelených dronov, nie o celkovom počte vystrelených dronov smerom na územie Ruska.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu tvrdí, že v stredu uzavreli niekoľko letísk na juhu Ruska, aby sa zaistila letecká bezpečnosť.

Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Rusko podniklo dronové útoky na mestá Dnipro, Charkov a Kramatorsk. Zostali po nich skoro dve desiatky zranených.

V Dnipre je podľa šéfa správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka 14 zranených vo veku od 18 do 87 rokov. Sedem z nich skončilo v nemocnici. Ľudia majú rezné poranenia, pomliaždeniny, poranenia hlavy. Niektorí potrebovali pomoc kvôli akútnej stresovej reakcii.

Starosta Dnipra Borys Filatov uviedol, že po útoku je vybitých najmenej 200 okien v obytných domoch. Poškodených je päť viacposchodových budov, pri niektorých z nich je poničené plynové potrubie.

Šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v utorok neskoro večer informoval, že v Charkove zaznelo aspoň 15 výbuchov. Údery zasiahli štyri štvrte druhého najväčšieho ukrajinského mesta. Okrem materiálnych škôd sú hlásení aj dvaja zranení.

Traja ľudia utrpeli zranenia v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Išlo o 11-ročné dievča, jej matku a babku, uviedol šéf regionálnej vojenskej správy Vadym Filaškin. (ČTK)