Ukrajina Rusko Online: Ukrajina zaútočila na sídlo Čiernomorskej flotily v Sevastopole, uviedol gubernátor

Rusko plánuje budúci rok zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin. (TASR)

Poľský premiér Morawiecki odkázal ukrajinskému prezidentovi, aby neurážal Poľsko a jeho obyvateľov. Reagoval tak na Zelenského vyjadrenia na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov OSN.

Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v utorok povedal, že jeho krajina vyvíja veľké úsilie, "aby zachovala trasy na vývoz obilia", ale "niektorí európski priatelia z toho robia divadlo. V skutočnosti však len pripravujú scénu pre hlavného herca z Moskvy".

Premiér Morawiecki reagoval na jeho slová na stretnutí v meste Swidnik na východe Poľska. Zelenskému odkázal, že Poliaci nedovolia, aby ich krajinu urážal. Brániť dobré meno štátu je podľa neho tá najdôležitejšia úloha vlády.

Morawiecki si podľa svojich slov uvedomuje, že Ukrajina vo vojne bojuje aj v mene európskej bezpečnosti.

"Uvedomujeme si to a pomáhame posielaním zbraní a najmä organizáciou ich prepravy, keďže teraz v prvom rade vyzbrojujeme svoju armádu. Prekladisko západných zbraní v Rzeszowe funguje a bude aj naďalej fungovať pre našich spojencov," povedal poľský premiér.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Morawiecki odkazuje Zelenskému, aby neurážal Poľsko Čítajte 

Na sociálnych sieťach sa objavil záber, na ktorom vidno raketu, ktorá zasiahla veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily. Niektoré ukrajinské médiá uvádzajú, že veliteľ ruskej flotily Sokolov utrpel smrteľné zranenia.

Táto informácia však nie je oficiálne potvrdená. Ruské ministerstvo obrany pôvodne informovalo, že pri útoku v Sevastopole zahynula jedna osoba, neskôr však ministerstvo spresnilo formuláciu a uviedlo, že táto osoba je nezvestná.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prudko vzrástli represie voči občianskej spoločnosti v Rusku, situácia sa však zatiaľ nedá porovnávať s úrovňou útlaku z čias stalinistického Sovietskeho zväzu, hodnotí komisárka OSN. (TASR)

Ruská armáda zasiahla mesto Kremenčuk v strednej časti Ukrajiny. O život prišla najmenej jedna osoba a ďalších 15 ich bolo zranených.

Gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin oznámil, že medzi zranenými je jedno dieťa. Podľa jeho vyjadrenia ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany zostrelili jednu z vypálených rakiet. Ďalšie však zasiahli objekt civilnej infraštruktúry.

Ukrajinská armáda informovala, že v smere na Kremenčuk podvečer zaznamenala prelet okrídlenej rakety.

Mesto Kremenčuk bolo vystavené ruskému útoku aj túto stredu, keď miestnu ropnú rafinériu zasiahol jeden z roja samovražedných dronov vyslaných ruskou armádou. (TASR)

Česká republika rokuje so Švédskom o možnom výcviku ukrajinských pilotov na používanie stíhačiek Gripen vyrábaných švédskou firmou Saab. Česko má eskadru štrnástich bojových lietadiel Gripen.

Na jar a začiatkom leta tohto roka vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá v Českej republike cvičili približne 2-tisíc ukrajinských vojakov.

Podľa rozhodnutia českej vlády chce krajina do konca tohto roka vycvičiť zhruba 4-tisíc príslušníkov ukrajinskej armády. (SITA)

Ukrajina má pred sebou ešte dlhú cestu, aby zničila všetky schopnosti nepriateľa na Kryme, uviedla po útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeňuková.

Vo videu uviedla, že Rusko si „uvedomuje, že v Čiernom mori a na ich základniach to už pre nich nie je bezpečné“. Dodala, že Ukrajina sa sústredí na viac „takýchto bodov na mape Krymu“ a pred ukrajinskou armádou je ešte „dlhá cesta“. Humeňuková podotkla, že „sezóna výbuchov“ bude pokračovať a ešte sa udeje veľa „ zaujímavých vecí“.

Západní partneri a odborníci upozorňujú na to, že okno príležitosti dosiahnuť zásadnejší postup na fronte sa s blížiacou sa zimou zatvára. Bez zásadných víťazstiev však môže podpora Západu postupne chladnúť. (SME)

Rusko v roku 2024 zvýši svoje výdavky na obranu o závratných približne 7,5 bilióna rubľov. To by znamenalo nárast o viac ako 25 percent. Tieto plány potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Vládne rozpočtové plány naznačujú, že výdavky sa zvýšia na 36,6 bilióna rubľov z 29,1 bilióna rubľov. Rusko tento rok použilo tretinu svojich verejných výdavkov na obranu. (SITA)

Cesta Ukrajiny do Európskej únie nebude jednoduchá, hodnotí šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Ukrajina je vo vojnovom stave, pričom musí vykonať ešte viacero reforiem.

„V súčasnosti by Ukrajina ako člen Európskej únie bola jediná krajina, ktorá by bola čistým príjemcom,“ poznamenal Borrell v rozhovore pre The Guardian. Dodal, že členstvo Ukrajiny bude zároveň podľa Borrella znamenať koniec toho, čo nazval „ospalou siestou“ ohľadom rozširovania EÚ.

„Dlhé roky bola akási slepá ulička a nič sa nedialo. Ukrajina vytvorila novú dynamiku,“ povedal Borrell.

Ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová uviedla, že Ukrajina nesplní do októbra stopercentne všetkých sedem kritérií Európskej komisie, ale rokovania o pristúpení sa ešte len začnú. Tiež vyjadrila presvedčenie, že Ukrajina bude skutočne pripravená na členstvo v EÚ v najbližších dvoch rokoch a na vstup do NATO ešte skôr. (SITA, Ukrajinská pravda)

USA pošlú Ukrajine malý počet žiadaných rakiet dlhého doletu ATACMS. Americký prezident Biden to mal prisľúbiť ukrajinskému lídrovi Zelenskému, uviedli pre americkú stanicu NBC traja americkí predstavitelia a člen Kongresu.

Zdroje nekonkretizovali kedy a aký presný počet rakiet majú Spojené štáty poslať Ukrajine. Pôvodne sa USA zdráhali poslať tento typ zbraní pre obavy z ďalšieho eskalovania vojny na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok USA poskytnú Ukrajine rakety ATACMS, píšu americké médiá Čítajte 

Prezident Zelenskyj sa zaviazal oslobodiť východoukrajinské mesto Bachmut i dve ďalšie mestá. Velenie ukrajinskej armády má podľa neho na splnenie tohto cieľa "veľmi, veľmi komplexný plán".

"Bachmut oslobodíme," povedal Zelenskyj novinárom vo štvrtok vo Washingtone, odkiaľ neskôr odcestoval do Kanady. "Myslím si, že oslobodíme aj ďalšie dve mestá," dodal Zelenskyj, nechcel však konkretizovať ktoré.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj prisľúbil oslobodenie Bachmutu a dvoch ďalších miest Čítajte 

Ukrajinské ozbrojené sily medzičasom ohlásili úspechy v ofenzíve v smere na pobrežné mestá Melitopoľ a Berďansk, pripomenula DPA.

Zelenskyj v rozhovoroch s novinármi v USA trval na tom, že Ukrajina svoju protiofenzívu túto zimu nezastaví a vyjadril nádej, že Kyjevu sa podarí využiť slabiny Ruska. Uznal, že nadchádzajúce obdobie bude zložité, ale pripomenul, že Ukrajina "má skúsenosti z minulého roka".

Ukrajinský prezident konštatoval, že nie je expertom na armádu, ale podľa jeho názoru by mal ruský prezident Vladimir Putin inváziu zastaviť, pretože "prišiel o veľa ľudí, o profesionálnu armádu. Sú mŕtvi." (TASR)

Ruskú Čiernomorskú flotilu čakajú dve možnosti - buď dobrovoľná alebo nútená likvidácia, vyhlásil po ukrajinskom raketovom útoku na veliteľstvo flotily v Sevastopoli na okupovanom Kryme tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Danilov.

„Najlepší a najbezpečnejší spôsob, ako zachovať celistvosť majetku a hospodárskeho komplexu mesta Achtiar (starý názov pre Sevastopoľ, pozn.) a okolitých území je dobrovoľné potopenie flotily. Slávne ruské vojenské rozhodovania, a to zničenie vlastnej flotily, keď sa blíži nepriateľ, by mali mať kontinuitu a tradíciu nástupníctva. Inak bude ruská Čiernomorská flotila rozkrájaná ako saláma. Proces je bolestivý, ale ukrajinské ozbrojené sily udierajú presne výlučne na objekty vojenskej infraštruktúry,“ uviedol Danilov.

Po raketovom útoku boli trosky „rozptýlené na stovky metrov“. Na miesto útoku smerovalo veľké množstvo sanitiek.

Kyjev sa prihlásil k útoku na štáb Čiernomorskej flotily v Sevastopole. Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany zostrelili nad anektovaným Sevastopolom päť rakiet.

Tlačový odbor ukrajinskej armády spresnil, že ukrajinské jednotky spustili svoj "úspešný útok" na štáb Čiernomorskej flotily v dočasne okupovanom Sevastopole v piatok okolo 12.00 h miestneho času.

"V dôsledku útoku bola poškodená historická budova veliteľstva Čiernomorskej flotily," uviedlo ruské ministerstvo.

Britská stanica BBC, ktorá toto vyhlásenie Moskvy citovala, podotkla, že z textu nie je jasné, či veliteľstvo Čiernomorskej flotily zasiahla raketa alebo jej úlomok.

Pôvodne ruské ministerstvo uvádzalo, že jeden vojak prišiel v dôsledku útoku o život. V najnovšom vyhlásení sa píše, že jeden vojak je nezvestný.

Po útoku na ruské námorné veliteľstvo na Kryme je nezvestný jeden človek, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Ministerstvo pritom pôvodne informovalo o jednom mŕtvom, no informáciu neskôr upravilo.

"Kyjevský režim uskutočnil dnes popoludní raketový útok na mesto Sevastopol. Pri odrazení raketového útoku zostrelili systémy protivzdušnej obrany päť rakiet. V dôsledku útoku bola poškodená historická budova veliteľstva Čiernomorskej flotily," uviedol ruský rezort obrany.

Poskytovatelia internetových služieb na Kryme čelili piatok aj rozsiahlemu kybernetickému útoku. Oznámil to poradca ruskom dosadeného krymského gubernátora Sergeja Axionova s tým, že išlo o bezprecedentný útok.

Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým cieľom ukrajinských útokov. Tieto útoky v poslednom čase ešte zosilneli vzhľadom na prísľub Ukrajiny, že Krym získa späť. (TASR)

Ruský útok na mesto Cherson zabil 25-ročného civilistu, uviedol šéf vojenskej administratívy mesta Roman Mročko. Podľa jeho vyjadrenia mladý muž o život prišiel, keď útok ruských síl zasiahol obytné budovy.

Správu o tom, že ruský útok v Chersone zabil 25-ročného muža neskôr potvrdil aj šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Ďalší civilista bol podľa neho zranený. Dodal, že v dôsledku ruských úderov vypukol požiar obytnej budovy a garáže. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev odkladá vytvorenie registra oligarchov do konca vojny. Register má byť podľa najnovšej vyhlášky z 19. septembra spustený a zostavený tri mesiace po ukončení, resp. zrušení stanného práva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal 30. júna minulého roka dekrét o zriadení registra oligarchov. Zákon zavádza právnu definíciu oligarchu a vyžaduje, aby úradníci deklarovali kontakty s oligarchami. Zakazuje tiež oligarchom financovať politické strany, politické reklamy či demonštrácie a vylučuje ich z privatizácie štátneho majetku.

Aby bol človek uznaný za oligarchu, musí spĺňať aspoň tri zo štyroch kritérií: priama účasť na politických aktivitách, značný vplyv na médiá, plynúce výhody z monopolov uznaných protimonopolnými úradmi a vlastníctvo majetku presahujúceho 2,2 miliardy hrivien, s výnimkou mediálneho majetku. (SITA, Ukrajinská pravda)

V Rusku odsúdili na osemročný trest odňatia slobody politického aktivistu Richarda Rouza. Dôvodom boli príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval vojenskú operáciu Moskvy na Ukrajine.

Rouza zadržali vlani v apríli. Podľa ľudskoprávnej organizácie OVD-Info k tomu došlo po tom, ako na sociálnych sieťach opätovne zverejnil video obviňujúce ruské ozbrojené sily z týrania obyvateľov ukrajinského mesta Buča, ktoré okupovali niekoľko týždňov.

Ruské úrady ho obvinili zo šírenia dezinformácií. Následne ho však stíhali v súvislosti s terorizmom, keďže objavili, že v istom príspevku vyzýval na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina s cieľom ukončiť tak nepriateľské akcie voči Ukrajine.

V apríli 2022 zadržali aj jeho manželku Mariju, ktorú však prepustili a na súdny proces mala čakať na slobode. OVD-Info uvádza, že následne utiekla do Arménska, kde ju zadržali a vyhrážali sa jej tým, že bude spoločne so synom vydaná do Ruska. Napokon ju prepustili a podľa OVD-Info utiekla do Poľska. (TASR)

Minister obrany Sklenár rokoval o možnostiach servisu tankov Leopard priamo na Slovensku. Minister navštívil spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann, ktorá je výrobcom delostreleckej, kolesovej a pásovej obrnenej techniky vrátane tankov Leopard 1 a 2.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva obrany s tým, že Sklenár s predstaviteľmi spoločnosti rokoval primárne o príležitostiach na rozvoj existujúcej spolupráce.

„Po tom, čo sme s Nemeckom a Krauss-Maffei Wegmann popracovali na opravách ukrajinskej techniky v Michalovciach, sa nám otvárajú možnosti na ďalšiu spoluprácu, investície a pracovné miesta na východnom Slovensku,“ uviedol Sklenár s tým, že diskusiu zamerali najmä na možnosť realizácie mimovojskových opráv tankov Leopard 2A4, ktoré majú Ozbrojené sily SR, priamo na Slovensku.

„Opravy by sa mohli realizovať v spolupráci so štátnou akciovou spoločnosťou Konštrukta – Defence, ktorá by tak získala novú spôsobilosť na servis a opravu týchto tankov," vysvetlil rezort obrany. Sklenár informoval, že v diskutujú s nemeckými partnermi aj o možnostiach rozšírenia opráv na ďalšiu ťažkú techniku poškodenú v boji na Ukrajine.

„Z kapacitných dôvodov servisného centra v Michalovciach sa javí ako najlepšie presunúť a centralizovať opravy práve v priestoroch spoločnosti Konštrukta, pričom rozsah opráv na technike bude podľa predpokladov rovnaký ako doteraz,“ uzavrel Sklenár. (SITA)

Poľský prezident Duda označil spor v spojitosti s dovozom ukrajinského obilia za drobný. Nemal by podľa neho nemal vážnejšie poškodiť vzťahy medzi oboma krajinami.

"Nepochybujem, že spor o dodávkach ukrajinského obilia na poľský trh je úplnou trieskou v celkových poľsko-ukrajinských vzťahoch," povedal Duda na kongrese o obnove Ukrajiny v meste Poznaň. "Nie som presvedčený, že by ich to mohlo vážnejšie poškodiť. Je to záležitosť, ktorú musíme jednoducho vyriešiť medzi sebou."

Prezident označil pomoc, ktorú Poľsko a poľské spoločnosti poskytli Ukrajine a jej obyvateľom, za obrovský kapitál medziľudských vzťahov medzi oboma krajinami. Ten podľa neho nemôže oslabiť žiadny politický spor.

Duda vo štvrtok vyjadril ochotu osobne rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským s cieľom vyriešiť náročnú situáciu medzi oboma krajinami. Vylúčil však rokovanie pred objektívom kamier.

Poľsko minulý týždeň predĺžilo zákaz dovozu ukrajinského obilia a vzoprelo sa tak rozhodnutiu Európskej komisie. To viedlo k diplomatickej roztržke s Kyjevom. Zákaz na dovoz ukrajinského obilia predĺžili aj Slovensko a Maďarsko. (TASR)

Európska únia vyplatí Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 18 miliárd eur na tento rok.

Komisia zopakovala, že prostredníctvom tohto nástroja sa EÚ snaží pomôcť Ukrajine pokryť jej okamžité finančné potreby a počas roka 2023 poskytnúť stabilnú, predvídateľnú a značnú finančnú podporu. Po piatkovej platbe Ukrajina v rámci makrofinančnej pomoci + tento rok získala už 13,5 miliardy eur.

Finančná podpora pomôže Ukrajine pokračovať vo vyplácaní miezd a dôchodkov a udržať v prevádzke základné verejné služby, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre presídlencov. Umožní tiež Ukrajine zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú Ruskom počas jeho agresie, ako sú energetická infraštruktúra, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Piatková platba prichádza po tom, ako EK koncom júla skonštatovala, že Ukrajina aj naďalej dosahuje uspokojivý pokrok pri plnení dohodnutých politických podmienok a plní požiadavky na podávanie správ, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a efektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ. Ukrajina dosiahla významný pokrok najmä pri zvyšovaní finančnej stability, posilňovaní právneho štátu, zlepšovaní svojho plynárenského systému, podpore energetickej efektívnosti a presadzovaní lepšieho podnikateľského prostredia.

Celkovo od začiatku vojny predstavuje podpora EÚ pre Ukrajinu a Ukrajincov približne 81 miliárd eur. (TASR)

Ukrajina zaútočila na sídlo Čiernomorskej flotily v Sevastopole, tvrdí gubernátor mesta. O možných obetiach alebo škodách zatiaľ Razvožajev neinformoval.

Razvožajev obyvateľov Sevastopolu varoval, že hrozí ďalší útok, a vyzval ich, aby sa schovali do krytov. K sídlu Čiernomorskej flotily podľa telegramových informačných kanálov medzičasom dorazilo najmenej desať sanitiek, uviedol portál Meduza. V médiách sa tiež šíria videozáznamy hustého dymu, ktoré údajne zachytávajú dnešný útok.

Sevastopoľ leží na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý od roku 2014 Rusko okupuje.

Ruský "energetický teror" sa začal už pred zimou, tvrdí ukrajinský premiér. Šmyhaľ oznámil, že ukrajinská protivzdušná obrana je na tento nápor lepšie pripravená než vlani.

Počas minuloročnej zimy Rusko opakovane útočilo na energetickú sústavu Ukrajiny, takže milióny obyvateľov boli dlhodobo bez elektriny, vykurovania a vody.

"Chápeme to tak, že energetický teror v tejto vykurovacej sezóne sa už začal," povedal Šmyhaľ na ekonomickom fóre v Kyjeve. Deň predtým ruské sily vypálili na Ukrajinu vyše 40 striel s plochou dráhou letu.

"Vidíme to na prvých útokoch na regionálne elektrické stanice za posledné dva týždne," dodal ukrajinský premiér a spomenul aj útoky na zariadenia pre produkciu paliva a na sklady.

Útoky ruských síl minulú zimu donútili Ukrajinu posilniť svoju protivzdušnú obranu a pomohli jej s tým vojenskí spojenci na Západe.

"Sme oveľa lepšie pripravení a silnejší, než sme boli vlani. Je isté, že zima bude ťažká," dodal Šmyhaľ. "Ale vieme, čo nepriateľ pripravuje a aké hrozby a problémy nás všetkých čakajú," dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa tento týždeň počas rozhovorov vo Washingtone snaží zabezpečiť viac amerických zbraní, lebo "protivzdušná obrana" patrí medzi priority Kyjeva.

Ukrajina sa s USA dohodla na spoločnej výrobe zbraní, povedal to prezident Zelenskyj vo svojom nočnom videoodkaze po návšteve Spojených štátov, ktorá podľa neho priniesla niekoľko dôležitých výsledkov.

„Máme dlhodobú dohodu, že budeme spolupracovať, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude vyrábať potrebné zbrane spolu so Spojenými štátmi. Toto je nová úroveň našej jednoty,“ uviedol Zelenskyj. Spoločná výroba v obrannom sektore so Spojenými štátmi je podľa jeho slov historickou záležitosťou.

„Nová priemyselná základňa, nové pracovné miesta pre oba naše národy. Ukrajina bude schopná vyrábať najmä systémy protivzdušnej obrany,“ pokračoval. Ako tiež uviedol, Ukrajina sa pripravuje na vytvorenie „nového obranného ekosystému“ so Spojenými štátmi na výrobu zbraní s cieľom „ďalšieho spoločného posilnenia slobody a ochrany života“.

Ukrajinský minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšyn podľa Zelenského podpísal dohody o spolupráci s tromi kľúčovými asociáciami. Na Ukrajine pôsobí viac ako 2000 amerických obranných spoločností.

Spojené štáty a Ukrajina podpísali aj memorandum o energetickej spolupráci. Washington tiež oznámil nový balík pomoci Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruskí vojaci bojujúci pri Bachmute zverejnili výzvu, v ktorej sa sťažujú na vojenské velenie. To im vraj neposkytuje dosť zbraní a nariaďuje im zo dňa na deň vykonávať nepremyslené útoky na opätovné získanie stratených pozícií. (Aktuálně.cz)

Severokórejský vodca Kim nariadil posilnenie vzťahov s Ruskom. Lídri oboch krajín minulý týždeň po stretnutiach navrhli, že budú spolupracovať v otázkach obrany, ale neuviedli žiadne podrobnosti.

Štátna tlačová agentúra KCNA v piatok informovala, že počas stredajšieho stretnutia politbyra nariadil, aby sa vykonala práca na ďalšom rozvoji rusko-severokórejských vzťahov na „novej vysokej úrovni v praktickej fáze“ a aby sa upevnil „úspech“ jeho nedávnej cesty do Ruska. Kim pritom zdôraznil potrebu rozšírenia bilaterálnej spolupráce vo všetkých oblastiach, čím „výrazne prispel k podpore blahobytu ľudí v oboch krajinách“, uviedla agentúra.

Kim bol na ruskom Ďalekom východe minulý týždeň, pričom sa stretol s tamojším vodcom Vladimirom Putinom a navštívil tamojšie kľúčové vojenské a technologické zariadenia. Obaja navrhli, že budú spolupracovať v otázkach obrany, ale neuviedli žiadne podrobnosti, čo spôsobilo znepokojenie Južnej Kórey, Spojených štátov a ich spojencov.

Odborníci predpokladajú, že Severná Kórea a Rusko pravdepodobne diskutovali o dohodách o transfere zbraní a ďalších opatreniach. Krajiny to podľa nich myslia vážne s prudkým posilňovaním svojich väzieb, zatiaľ čo sú zapojené do konfrontácií so Západom. Pozorovatelia tvrdia, že Kim by mohol dodávať muníciu na doplnenie Putinových vyčerpaných zásob zbraní, aby podporil jeho vojnové úsilie na Ukrajine výmenou za získanie sofistikovaných zbrojných technológií a ekonomickej pomoci. (SITA)

Ukrajinská armáda zaznamenala pokrok na juhu krajiny, uviedli experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny. S istotou sa však ešte podľa Inštitútu nedá tvrdiť, či došlo k úplnému prelomeniu ruskej obrannej línie v oblasti.

Ukrajinské obrnené vozidlá boli po prvý raz spozorované za poslednou ruskou obrannou líniou v Záporožskej oblasti, uviedol vo štvrtok ISW na základe geolokácie.

Analytik George Barros z ISW na sociálnej sieti X uviedol, že ukrajinské sily po prvý raz dostali obrnené vozidlá typu Stryker a Marder za ruské protitankové zákopy a betónové zábrany - tzv. dračie zuby (dragons teeth). "Ukrajinské sily rozširujú prielom obranných línií už niekoľko týždňov a mohli by sa pripravovať na nový úder," dodal.

Generálny štáb ukrajinskej armády v piatok ráno oznámil pokrok v okolí Bachmutu na východe Ukrajiny aj na fronte na juhu. Pri Robotyne sa Ukrajincom podarilo odraziť ruské protiútoky. Tieto informácie však nebolo možné bezprostredne overiť.

Ukrajinský minister infraštruktúry potvrdil odchod druhej nákladnej lode s obilím z ukrajinského námorného prístavu Čornomorsk. Plavidlo Aroyat opustilo prístav Čornomorsk po naložení ukrajinskej pšenice do Egypta.

Ide o druhú loď na hromadný náklad, ktorá vstúpila do prístavu Čornomorsk pomocou dočasného koridoru pre civilnú lodnú dopravu. Prvou je "Odolná Afrika" s pšenicou smerujúcou do Ázie. (The Guardian)

Najmenej 13 ľudí utrpelo zranenia pri ruských útokoch na mesto Kurachove v Doneckej oblasti na východnej Ukrajine. Šéf správy v meste Roman Padun povedal, že Rusi podnikli proti mestu dva útoky.

Zasiahli obytné domy a vypukol požiar. Spod trosiek záchranári vytiahli jedného muža, ďalší ľudia už tam nie sú. Padun neuviedol, aké zbrane ruská armáda na útok použila.

Kurachove leží na západ od Donecka neďaleko Marjinky, ktorú ovládajú ukrajinské sily, ale na ktorú Rusi mnoho mesiacov útočia.

Terčom ruského ostreľovania z ťažkého delostrelectva bol v noci tiež Nikopoľský okres v Dnepropetrovskej oblasti, informoval podľa RBK-Ukrajina šéf regionálnej správy Serhij Lysak. Nikto neutrpel zranenia, vznikli zato škody na piatich súkromných domoch, štyroch hospodárskych stavoch, plynovode a elektrickom vedení.

V dedine Zelenivka v Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zomrela 63-ročná žena v troskách domu zasiahnutého ruským delostrelectvom, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Južné velenie ukrajinskej armády informovalo, že pri ruskom raketovom útoku boli zasiahnuté rekreačné objekty na juhozápad od Odesy. Informácie o zranených nie sú. (ČTK)

Väčšina padlých mobilizovaných Rusov nebola na ukrajinskom fronte ani päť mesiacov, uviedol investigatívny portál Važnyje istoria. Ten preskúmal informácie o 3000 zosnulých Rusoch, o smrti ktorých sa informovalo v otvorených zdrojoch.

Portál poznamenal, že údaj nezodpovedá skutočnému počtu obetí v radoch mobilizovaných, ktorý bude zrejme vyšší. Rusko o počte padlých vojakov už mnoho mesiacov neinformovalo. Spolu ruská armáda podľa tvrdenia Moskvy povolala do zbrane asi 300-tisíc ľudí.

Medzi mŕtvymi je aj 23-ročný Vadim Bulatov z ruskej Čeljabinskej oblasti, ktorý zomrel 8. októbra, deväť dní po tom, ako bol povolaný do zbrane. Predtým zavolal rodine, aby jej povedal, že jeho jednotka ide k Chersonu na juhu Ukrajiny. "Chápete, zomrel v prednej línii. Nemal výcvik. Ani sa nezorientoval a už bol tam," povedal jeho brat.

Takáto rýchla smrť nebola podľa investigatívneho portálu medzi mobilizovanými ničím výnimočným. Každý piaty na jeho zozname padlých nestrávil na fronte ani dva mesiace. V priemere zomreli ľudia na zozname zhruba po štyroch mesiacoch a dvoch týždňoch. Len štyria mobilizovaní zo zoznamu vydržali na fronte vyše 11 mesiacov.

Na rýchlosť, s akou mobilizovaní muži zomierali, mala negatívny vplyv aj intenzita bojov na jeseň roku 2022, myslia si analytici investigatívnej organizácie Conflict Intelligence Team. Časť povolaných do zbrane sa totiž podľa nej dostala do "mlynčeka na mäso" pri mestách Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde museli ruské sily rýchlo reagovať na ukrajinský prielom.

Mobilizácia podľa portálu najviac zasiahla mužov starších ako 30 rokov. Viac ako polovica na zozname padlých bola medzi 30 a 45 rokmi. Najstarší mŕtvy na zozname mal 62 rokov. (ČTK)

 Americký prezident Biden schválil ďalšiu tranžu bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu. Pomoc Pentagón ohodnotil na 325 miliónov dolárov. Biden nový balík ohlásil v čase návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského vo Washingtone.

Najnovší balík vojenskej pomoci pre Kyjev zahŕňa rakety protivzdušnej obrany, muníciu pre presné raketomety HIMARS, protitankové zbrane a delostrelecké náboje. Neobsahuje však taktické balistické strely dlhého doletu ATACMS, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada.

Zelenskyj sa Bidenovi v Bielom dome predtým poďakoval za pomoc zo strany USA pri boji Kyjeva proti "ruskému teroru". Najnovší balík obsahuje tiež kazetovú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej dodanie Ukrajine Washington prvýkrát schválil v júli tohto roka napriek obavám z ohrozenia civilistov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Thriller o ukrajinskom obilí. Slovensko Ukrajinci žalovať nebudú, spojenci sa však rozhádali Čítajte 

Ukrajina podľa Washingtonu uistila Spojené štáty, že bude minimalizovať riziko, ktoré tieto zbrane predstavujú pre civilistov. Kyjev okrem iného ubezpečil, že nebude túto muníciu používať v obývaných oblastiach.

Taktické rakety ATACMS, o ktoré Ukrajina dlhodobo žiada, majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty tieto rakety Ukrajine zatiaľ nedodajú.

Biden tiež oznámil, že prvé americké tanky typu M1 Abrams budú Ukrajine dodané v priebehu budúceho týždňa. (TASR)

Približne 3500 ruských občanov v Lotyšsku dostane list od migračného úradu s výzvou na opustenie krajiny. Lotyšský migračný úrad uviedol, že ide o ľudí, ktorí neodovzdali dokumenty potrebné na predĺženie povolenia na pobyt v krajine.

Ďalej sa to týka tých, ktorí sa k 1. septembru nezaregistrovali na skúšku z lotyšského jazyka. Tieto osoby musia krajinu opustiť najnejskôr do 30. novembra tohto roka.

Novela zákona schválená lotyšským parlamentom v roku 2022 sprísnila pravidlá pobytu ruských občanov v Lotyšsku v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Na to, aby mohli v krajine žiť legálne, musia požiadať o trvalý pobyt a vo väčšine prípadov aj preukázať primeranú znalosť lotyšského jazyka. Ohľadne nových pravidiel pobytu v krajne, ktoré sa dotknú zhruba 20-tisíc ľudí, vypukla vášnivá debata. (TASR)

Po návšteve USA pricestoval v noci ukrajinský prezident Zelenskyj na neohlásenú návštevu Kanady. Miestna vláda vo štvrtok večer uviedla, že Zelenského prijme v hlavnom meste Ottawa kanadský premiér Trudeau.

Ukrajinský prezident tiež vystúpi s prejavom aj v tamojšom parlamente.

Zelenskyj do Kanady pricestoval zo Spojených štátov, kde sa stretol s predstaviteľmi Kongresu i americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Ide o prvú návštevu Zelenského v Kanade od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine. Predtým v kanadskom parlamente vystúpil virtuálne.

Ukrajinského prezidenta bude aj počas návštevy sprevádzať manželka Olena Zelenská. Prijatím návštevy z Kyjeva chce krajina zdôrazniť pretrvávajúcu podporu pre Ukrajinu v obrannej vojne proti Rusku, uvádza sa vo vyhlásení vlády v Ottawe.

Prvé americké tanky typu M1 Abrams dorazia na Ukrajinu v priebehu budúceho týždňa, oznámil americký prezident Joe Biden. Tanky posilnia ukrajinské jednotky v ich boji proti ruským silám v pomaly postupujúcej protiofenzíve Kyjeva.

"Na budúci týždeň budú prvé americké tanky Abrams dodané Ukrajine," vyhlásil Biden v Bielom dome po boku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zelenskyj je na svojej druhej návšteve Washigntonu on začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022.

Biden zároveň uviedol, že "neexistuje alternatíva" pre Kongres ohľadne podpory novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Vyjadrenia prezidenta USA prišli po tom, čo republikáni pohrozili zablokovaním nového balíka pomoci Kyjevu.

"Počítam s dobrým úsudkom Kogresu Spojených štátov. Tu neexistuje alternatíva," odpovedal Biden na otázli reportérov, či Kongres financovanie podporí.

Zelenskyj, ktorý už vo Washingtone navštívil Kongres i Pentagón, predtým v Bidenovej Oválnej pracovni vyhlásil, že ukrajinský ľud "veľmi oceňuje pomoc Spojených štátov v boji proti ruskému teroru".

Biden Zelenského uistil, že "zabezpečí, aby svet stál pri Ukrajine" v boji proti ruskej invázii.

Ukrajinský prezident navštívil Washington v záujme získať viac vojenskej pomoci pre svoju krajinu, predovšetkým posilniť jej protivzdušnú obranu, píše AFP. Do USA pricestoval v čase rastúcej opozície v americkom Kongrese voči pokračovaniu rozsiahlej americkej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku.

Do Bieleho domu, kde ho privítal Biden, prišiel Zelenskyj oblečený v charakteristickej olivovozelenej vojenskej košeli. Svoju návštevu Washingtonu označil za "veľmi dôležitú". (TASR)

Prívrženci bulharskej ultranacionalistickej strany Obrodenie protestovali v Sofii proti vybudovaniu novej vojenskej základne NATO a pomoci Ukrajine. Pri proteste došlo k potýčkam s políciou.

V hlavnom meste Sofia sa zhromaždili stovky protestujúcich, ktorí okrem iného nesúhlasia s tým, že ich krajina podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Mávali bulharskými a ruskými štátnymi vlajkami a požadovali predčasné voľby. V krajine sa pritom za posledné dva roky konali voľby už päťkrát.

Niekoľko demonštrantov držalo transparenty s nápismi "Nechceme tu americké základne! Bulharsko je krajina mieru", čím narážali na plány vybudovať novú vojenskú základňu NATO v krajine. K stretu s políciou došlo, keď sa demonštranti pokúsili povaliť stavebné ploty umiestnené okolo pamätníka sovietskej armády, ktorý sa vláda rozhodla z miesta odstrániť.

Bulharsko vstúpilo do NATO v roku 2004. V júli tohto roka poslalo Ukrajine prvú ťažkú vojenskú techniku od začiatku ruskej invázie. Minulý týždeň zrušilo zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa po návšteve Kongresu poďakoval americkým politikom aj občanom. "Spoločne sme dosiahli veľa na ochranu demokracie, slobody a dôstojnosti - hodnôt, ktoré sú spoločné pre oba naše národy," vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinci podľa neho trpia v dôsledku ruských vojnových zločinov. Podotkol, že ukrajinským jednotkám sa podarilo oslobodiť viac ako polovicu predtým okupovaného územia Ukrajiny. "Jasne vidíme, že víťazstvo sa blíži," napísal na sociálnej sieti X.

S americkými politikmi sa Zelenskyj zhováral o situácii na bojisku, ako aj o obranných potrebách Ukrajiny vrátane posilnenia protivzdušnej obrany.

"Zdôraznil som, že ukrajinské víťazstvo zabezpečí, že ani Rusko, ani žiadna iná diktatúra už nebude môcť destabilizovať slobodný svet. Aby sme zvíťazili, musíme všetci držať spolu a spolupracovať," apeloval Zelenskyj.

Predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy vo štvrtok zamietol Zelenského žiadosť o vystúpenie na spoločnom zasadnutí Kongresu, pričom to odôvodnil tým, že Kongres je momentálne vyťažený vzhľadom na nabitý legislatívny týždeň. Predseda snemovne navyše dodal, že Zelenskyj v Kongrese už vystúpil v decembri minulého roka.

Ukrajinský prezident už navštívil Kongres i Pentagón. Očakáva sa jeho stretnutie s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome. (TASR)