Ukrajina Rusko Online: Ukrajina zaútočila na ruskú základňu na Kryme, Zelenskyj je vo Washingtone

Prívrženci bulharskej ultranacionalistickej strany Obrodenie protestovali v Sofii proti vybudovaniu novej vojenskej základne NATO a pomoci Ukrajine. Pri proteste došlo k potýčkam s políciou.

V hlavnom meste Sofia sa zhromaždili stovky protestujúcich, ktorí okrem iného nesúhlasia s tým, že ich krajina podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Mávali bulharskými a ruskými štátnymi vlajkami a požadovali predčasné voľby. V krajine sa pritom za posledné dva roky konali voľby už päťkrát.

Niekoľko demonštrantov držalo transparenty s nápismi "Nechceme tu americké základne! Bulharsko je krajina mieru", čím narážali na plány vybudovať novú vojenskú základňu NATO v krajine. K stretu s políciou došlo, keď sa demonštranti pokúsili povaliť stavebné ploty umiestnené okolo pamätníka sovietskej armády, ktorý sa vláda rozhodla z miesta odstrániť.

Bulharsko vstúpilo do NATO v roku 2004. V júli tohto roka poslalo Ukrajine prvú ťažkú vojenskú techniku od začiatku ruskej invázie. Minulý týždeň zrušilo zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa po návšteve Kongresu poďakoval americkým politikom aj občanom. "Spoločne sme dosiahli veľa na ochranu demokracie, slobody a dôstojnosti - hodnôt, ktoré sú spoločné pre oba naše národy," vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinci podľa neho trpia v dôsledku ruských vojnových zločinov. Podotkol, že ukrajinským jednotkám sa podarilo oslobodiť viac ako polovicu predtým okupovaného územia Ukrajiny. "Jasne vidíme, že víťazstvo sa blíži," napísal na sociálnej sieti X.

S americkými politikmi sa Zelenskyj zhováral o situácii na bojisku, ako aj o obranných potrebách Ukrajiny vrátane posilnenia protivzdušnej obrany.

"Zdôraznil som, že ukrajinské víťazstvo zabezpečí, že ani Rusko, ani žiadna iná diktatúra už nebude môcť destabilizovať slobodný svet. Aby sme zvíťazili, musíme všetci držať spolu a spolupracovať," apeloval Zelenskyj.

Predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy vo štvrtok zamietol Zelenského žiadosť o vystúpenie na spoločnom zasadnutí Kongresu, pričom to odôvodnil tým, že Kongres je momentálne vyťažený vzhľadom na nabitý legislatívny týždeň. Predseda snemovne navyše dodal, že Zelenskyj v Kongrese už vystúpil v decembri minulého roka.

Ukrajinský prezident už navštívil Kongres i Pentagón. Očakáva sa jeho stretnutie s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome. (TASR)

Poľsko nepozastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine. Poľský prezident objasnil, že krajina len nebude posielať na Ukrajinu zbrane, ktoré teraz nakupuje na zmodernizovanie poľskej armády.

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok v televízii TVN24 povedal, že "slová premiéra boli pochopené najhoršie, ako sa dalo. Myslím si, že pán premiér chcel povedať, že nebudeme Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré v súčasnosti kupujeme, aby sme zmodernizovali poľskú armádu".

Špekulácie vyvolali slová premiéra Morawieckeho, ktoré uviedol v rozhovore pre súkromnú televíziu Polstat News v stredu. Na otázku, či bude Poľsko aj naďalej podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní a humanitárnou pomocou napriek sporu o dovoz obilia, odpovedal: "Už teraz neposielame zbrane Ukrajine, najmodernejšími zbraňami vybavujeme svoju armádu." Podľa dnešných objasnení tým myslel iba nové zbrane.

Nesprávnu interpretáciu premiérových slov spôsobil podľa DPA aj fakt, že správa, ktorú vydala poľská tlačová agentúra PAP, znela inak v poľskom a inak v anglickom jazyku. V poľskej verzii sa zo slov premiéra nedalo jednoznačne odvodiť, že Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní.

Poľsko je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. Vzťahy medzi krajinami sa však vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina následne podala sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie. (TASR)

Poľská vláda bodla podľa Tuska Ukrajine nôž do chrbta, bývalý predseda Európskej rady a poľský expremiér reagoval na  to, že Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine.

Tusk na adresu poľskej vlády vyhlásil, že Ukrajine "odovzdala takmer všetky zbrane použiteľné na fronte a nakoniec túto investíciu do poľsko-ukrajinských vzťahov zničí".

Morawiecki hovoril o zastavení dodávok poľských zbraní Ukrajine v stredu pre televíziu Polsat News po tom, čo Ukrajina podala proti Varšave sťažnosť u Svetovej obchodnej organizácie za to, že predĺžila zákaz dovozu ukrajinského obilia aj po 15. septembri. Tento krok v inotajoch, avšak ostrým tónom kritizoval v prejave na Valnom zhromaždení OSN v utorok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Nemeckú klimatickú aktivistku odsúdili na osem mesiacov väzenia. Aktivistka sa vlani zúčastnila na troch blokádach berlínskych ciest, pričom dvakrát sa k ceste prilepila. Na súde vyhlásila, že protestovať bude aj naďalej. (TASR)

Rusa a dvoch Bielorusov vypovedali z Bulharska pre činnosť v prospech Moskvy. Osoby prišli o povolenie na pobyt v Bulharsku a tiež im zakázali vstup do krajiny na päť rokov.

 Bulharský úrad národnej bezpečnosti v tlačovej správe uviedol, že trojica pracovala na „úmyselnom ovplyvňovaní sociálnych a politických procesov v Bulharsku v prospech ruských geopolitických záujmov“.

Ruské veľvyslanectvo v Sofii vypovedanie skritizovalo ako „drzé, nehanebné kroky bulharských úradov“. Trojica podľa neho patrila k duchovenstvu. „Je zrejmé, že súčasné bulharské vedenie si dalo za úlohu zničiť nielen spoločensko-politické, kultúrne a humanitárne väzby medzi našimi štátmi, ale aj prerušenie vzťahov medzi sesterskými ruskými a bulharskými pravoslávnymi cirkvami a zatrpknutie ruského a bulharského národa proti sebe,“ vyhlásila ambasáda, pričom bulharskej strane pripísala rýchly úpadok bilaterálnej spolupráce.

Vlani Bulharsko vyhostilo 70 ruských diplomatických zamestnancov. Tento krok vážne narušil diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré boli počas komunizmu blízkymi spojencami. Bulharsko, člen Európskej únie a NATO, je pevným zástancom západných sankcií voči Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. (SITA)

Nový americký balík pomoci pre Ukrajinu nebude obsahovať strely dlhého doletu ATACMS. Prezident USA Joe Biden však plánuje oznámiť nový balík vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany.

Uviedol to Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. 

Načasovanie balíka sa podľa Sullivana zhoduje s návštevou ukrajinského prezidenta Zelenského v Bielom dome. Avizovaný balík vojenskej pomoci bude obsahovať aj ďalšie zbrane na pomoc Kyjevu pred prichádzajúcou zimou.

Taktické rakety ATACMS majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS. (TASR)

Ruské útoky na Chersonskú oblasť si vyžiadali šesť civilných obetí. Deväť ľudí tiež utrpelo zranenia. Rusi podľa jej informácií ostreľovali obce Bilozerka, Ľvove a Tiahynka. (SITA, Ukrajinská pravda)

Do Ukrajiny prišlo desať švédskych tankov Stridsvagn 122. Stroje, ktoré sú švédskou verziou tanku Leopard 2A5, obsluhujú ukrajinské posádky vycvičené vo Švédsku.

„Dali sme im všetko, čo sme mohli, pokiaľ ide o skvelý materiál a dobré znalosti,“ vyjadril sa na margo tankov operačný veliteľ štábu švédskej armády Mats Ludvig. „Želáme im všetko šťastie na svete a nech sa im podarí oslobodiť svoju krajinu,“ dodal.

Rozhodnutie poslať tanky na Ukrajinu Švédsko oznámilo vo februári.

Ukrajina dostala tanky Leopard 2 od ďalších spojencov vrátane Nemecka, Poľska, Španielska, Portugalska, Kanady a Dánska. (SITA, Sky News)

Úlet Varšavy, že končí s dodávkami zbraní na Ukrajinu, je neuveriteľný. V plnej paráde sa ukazuje, čo sa tu predvídalo ešte na jar – zbytočný a doslova o ničom obilný spor sa môže posunúť až do tragédie. Týždeň podľa Schutza. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj nebude rečniť pred americkým Kongresom, rozhodol republikán McCarthy. Namiesto toho prebehlo stretnutie medzi Zelenským a americkými zákonodarcami za zatvorenými dverami. 

Republikán McCarthy zamietol Zelenského žiadosť o vystúpenie v Kongrese, pričom to odôvodnil tým, že Kongres je momentálne vyťažený vzhľadom na nabitý legislatívny týždeň. Predseda snemovne navyše dodal, že Zelenskyj v Kongrese už vystúpil v decembri minulého roka.

Ukrajinský prezident sa však stretne s poslancami a senátormi za zatvorenými dverami. Podľa McCarrtyho ide o rovnaký spôsob, akým americkí zákonodarcovia nedávno prijali aj predsedu britskej vlády Rishiho Sunaka či taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú.

Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Washingtonu, kde sa chystá rokovať o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. Stretnúť by sa mal aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, lídrami oboch komôr amerického Kongresu a vojenským vedením USA.

Ide o druhú Zelenského návštevu Washingtonu, odkedy Rusko vlani vo februári zaútočilo na susednú Ukrajinu. Biden sa so Zelenským stretne v Oválnej pracovni Bieleho domu. Nasledovať budú bilaterálne stretnutia, na ktorých sa zúčastní aj viceprezidentka USA Kamala Harrisová. (TASR)

Poľsko aktuálne nedodáva zbrane Ukrajine, povedal poľský premiér v stredu. Zahraničné médiá to interpretovali ako odvetný krok v reakcii na spor o obilí. Analytici za tým vidia predvolebnú kampaň v Poľsku. (SME)

Hoci celková úroda na Ukrajine je stále približne o štvrtinu nižšia ako pred vojnou, dosahuje lepšie výsledky, ako sa očakávalo, a je vyššia ako minulý rok. Pre ukrajinských farmárov to môže byť problém. (Bloomberg)

Ukrajina s použitím striel a plávajúcich dronov ukrajinskej produkcie do značnej miery narušila ruskú vojenskú nadvládu v Čiernom mori, píše The Wall Street Journal. Okrem iného tým Kyjev dosiahol obnovenie prevádzky odeských prístavov.

Tam v nedávnej dobe doplávali ukrajinským koridorom prvé obchodné lode od začiatku ruskej invázie z februára 2022. "Aby sme zabezpečili našu bezpečnosť aj do budúcnosti, musíme začať brániť svoje pobrežie, a to od pobrežia nepriateľa," uviedol veliteľ ukrajinského námorníctva.

Na začiatku vojny mala ruská Čiernomorská flotila nad ukrajinským námorníctvom početnú prevahu 12:1. Podľa The Wall Street Journal námorné sily Kyjeva neboli v tom čase považované za príliš významné.

Ukrajina, ktorá nemá možnosť do námorného boja proti Rusku vyslať konvenčné vojnové plavidlá, operuje najmä pomocou niekoľkých typov dronov ukrajinskej výroby, ktoré dokážu prekonať aj veľké vzdialenosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva sa pokúsila narušiť Starlink na Ukrajine, ukazujú dokumenty tajných služieb Čítajte 

Vojna v Čiernom mori vstúpila do novej fázy s júlovým odchodom Ruska z obilných dohôd, ktoré okrem iného zaručovali bezpečný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov z obliehaných prístavov. Zároveň však zväzovali ruky ukrajinskej armáde.

Ukrajina nemá v úmysle zasahovať do civilnej lodnej dopravy v Čiernom mori. Veliteľ však upozornil, že podľa dohody zo San Rema z roku 1994 o medzinárodnom práve v prípade námornej vojny má Kyjev právo cieliť na komerčné plavidlá, ktoré podľa neho pomáhajú ruskej armáde vo vojnovom úsilí, alebo ktoré sprevádzajú ruské vojnové lode a lietadlá. "Sú to úplne legitímne ciele," konštatoval. (ČTK)

Belgické ministerstvo obrany preskúma možnosť zaslania stíhačiek F-16 na Ukrajinu. Povedal to premiér Alexander De Croo. Belgická armáda už skôr uviedla, že F-16 v jej arzenáli sú príliš staré na to, aby sa dali použiť.

De Croo však poznamenal, že by sa mali preskúmať všetky možnosti, pričom naznačil, že ak prúdové lietadlá nebudú vhodné na boj, ukrajinskí piloti by ich mohli použiť aspoň na výcvik. (Kyiv Independent)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dorazil do amerického sídla kongresu Kapitolu. Pred zasadnutím s celým senátom sa stretne s lídrami Snemovne reprezentantov a výbormi Snemovne reprezentantov pre národnú bezpečnosť. (The Guardian)

V Spojenom kráľovstve bolo zo špionáže pre Rusko obvinených päť ľudí. Sú podozriví zo špionáže a obvinení zo sprisahania za účelom špionáže, tvrdí britská prokuratúra.

Medzi piatimi obvinenými sú traja muži a dve ženy. Nick Price, šéf CPS Special Crime and Counterorism Division, uviedol, že budú obvinení zo „sprisahania s cieľom zhromažďovať informácie, ktoré majú byť priamo alebo nepriamo užitočné pre nepriateľa na účely poškodzujúce bezpečnosť a záujmy štátu medzi 30. augustom 2020 a 8. februárom 2023“. (BBC, Sky News)

Ukrajinský parlament v návrhu rezolúcie vyjadril vďačnosť Poľsku. Parlament sa poďakoval za solidaritu s ukrajinským ľudom v boji proti agresii Ruska a za slobodu a nezávislosť.

Ukrajinský parlament, Verchovna rada, sa poľskému ľudu poďakoval za jeho výnimočnú pomoc, uvádza sa v návrhu rezolúcie na jeho webovej stránke. 

V návrhu rezolúcie sa píše, že Ukrajina a ukrajinský ľud oceňujú výraznú podporu Poľska v boji proti invázii Ruska. Rada v dokumente vyjadruje aj hlbokú vďaku poľskému parlamentu, ktorého mandát sa túto jeseň končí, za jasný a aktívny postoj pri podporovaní Ukrajiny.

Ako sa ďalej v návrhu rezolúcie uvádza, počas vyše 18 mesiacov vojny poľský Sejm a Senát (dolná a horná komora parlamentu), podávali pomocnú ruku Ukrajine a urobili pre ňu veľa, vrátane podporovania členstva v NATO.

Poľský parlament patril medzi prvé zákonodarné zhromaždenia, ktoré prijali rezolúciu na podporu Ukrajiny a žiadali, aby sa ruskí zločinci zodpovedali pred medzinárodnými súdmi za vojnové zločiny a vraždenie, uviedla Rada v Kyjeve.

Navrhovaná rezolúcia zdôrazňuje, že zákon prijatý v poľskom parlamente, ktorý umožnil dodávky zbraní Ukrajine, treba vnímať ako "jeden z najdôležitejších v dejinách".

Ukrajinský parlament je podľa dokumentu vďačný poľskému Sejmu za jeho rezolúciu, ktorá označuje Rusko za krajinu podporujúcu terorizmus a ruský režim za teroristický. (TASR)

Kyjev bude v najbližších dňoch rokovať s Varšavou o riešení sporu pri vývoze ukrajinského obilia. Obe susedné krajiny znovu zopakovali, že napriek sporu majú "blízke" vzťahy. 

Poľsko mesiac pred parlamentnými voľbami predĺžilo zákaz dovozu ukrajinského obilia a vzoprelo sa tak rozhodnutiu Európskej komisie. To viedlo k diplomatickej roztržke s Kyjevom počas ruskej agresie.

"V najbližších dňoch sa budú konať rokovania, na ktorých sa bude diskutovať o záležitostiach, ktoré si obe strany pripravia," uviedlo v oznámení ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva.

Dodalo, že minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj telefonoval s poľským kolegom Robertom Telusom.

"Ministri diskutovali o tejto situácii, aj o návrhu Ukrajiny na jej urovnanie a dohodli sa, že nájdu riešenie, ktoré bude zohľadňovať záujmy oboch krajín," napísalo ministerstvo.

Doplnilo, že "obe strany potvrdili blízke a konštruktívne vzťahy". (TASR)

Prezident Zelenskyj a prvá dáma Ukrajiny pricestovali do Washingtonu. Tam sa Zelenskyj stretne s prezidentom USA Bidenom a členmi Kongresu. Jednou z hlavných priorít na rokovaniach bude ukrajinská protivzdušná obrana.

„Musíme spolupracovať, aby sme Rusko úplne zbavili jeho teroristického potenciálu,“ dodal Zleneskyj po prvom masívnom útoku Ruska na energetickú infraštruktúru krajiny za posledných šesť mesiacov. (Kyiv Independent)

Nemecko ešte neprijalo rozhodnutie o dodaní rakiet Taurus Ukrajine. Ministerka zahraničných vecí Baerbocková neposkytla jasnú odpoveď na otázku, či dodanie taktických balistických striel ATACMS zvýši pravdepodobnosť nemeckej dodávky rakiet.

"Ide o vysokošpecializované technologické zariadenie," uviedla Baerbocková v New Yorku pre nemeckú stanicu ZDF. "Preto musíme sami dobre preskúmať, ako to môže byť použité," dodala. Nemecká vláda je podľa jej slov uprostred objasňovania tejto záležitosti.

Biely dom ešte neprijal žiadne rozhodnutie v spojitosti s dodaním ATACMS na Ukrajinu. Kyjev okrem nich požaduje aj nemecké strely Taurus. S oboma týmito systémami by Kyjev mohol zasiahnuť ciele hlboko na Ruskom okupovaných územiach.

Očakáva sa, že o dodaní ATACMS bude rokovať americký prezident Bidenom a ukrajinský prezident vo Washingtone, kam Zelenskyj pricestoval vo štvrtok. (TASR)

Milióny Rusov dostali včera správu s výzvou, aby si do telefónov stiahli aplikáciu na nahlasovanie dronových útokov a iných bezpečnostných incidentov. Aplikácia je inšpirovaná podobnou, ktorá už takmer rok funguje na Ukrajine. (Washington Post)

Tempo bojov v okolí oslobodených dedín Robotyne a Verbove v Záporožskej oblasti sa spomalilo. Ozbrojené sily Ukrajiny sa tiež snažia vylodiť na ľavom brehu Dnipra v Chersonskej oblasti.

V najnovšej správe to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.  „Ukrajinské sily pokračovali v stredu 20. septembra v útočných operáciách na západe Záporožskej oblasti, ale nedosiahli žiadne deklarované ani potvrdené úspechy,“ konštatuje inštitút.

Ruské zdroje tvrdia, že ukrajinské sily podnikli neúspešné útoky v oblasti dedín Robotyne a Verbove, ako aj v smere na Novoprokopivku a Kopan. Severoosetské dobrovoľnícke prápory pôsobiace na západe Záporožskej oblasti tvrdili, že intenzita bojov sa do rána 20. septembra pri dedinách Robotyne a Verbove znížila.

Ukrajinské ozbrojené sily však pokračujú v ofenzíve pri Bachmute a v západnej časti Záporožskej oblasti. „Spôsobili značné straty na ruskej živej sile a technike v smere na Melitopoľ,“ pokračuje inštitút. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl tiež informoval, že ukrajinské jednotky pokračujú v útočných akciách v smere na Bachmut a konsolidujú sa na nových chránených líniách.

Ruský prezident Putin a čínsky minister zahraničných vecí Wang I rokovali o posilnení  spolupráce a vojne na Ukrajine.  Wang I uviedol, že multipolarizácia vo svete sa zrýchľuje a medzinárodná situácia je v neporiadku.

Pripomenul vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že svet je na prahu najväčšej zmeny za posledných 100 rokov.

Rusko a Čína preto musia chrániť práva a záujmy oboch strán s cieľom privodiť nové úsilie na vývoj svetového poriadku, ktorého smerovanie je spravodlivé a rozumné, uviedlo ministerstvo. Putin vyjadril ochotu Moskvy vyriešiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Čína sa vo vojne na Ukrajine usiluje zaujať neutrálny postoj, Moskve však poskytuje dôležitú diplomatickú a finančnú podporu. Putin v stredu uviedol, že prijal pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu Číny v októbri. (TASR)

K úžine Bospor doplávala jedna z dvoch nákladných lodí, ktoré minulý týždeň úspešne preplávali ukrajinským koridorom do odeských prístavov, aby tam naložili ukrajinské obilie. S odvolaním sa na svedka o tom informovala agentúra Reuters.

Viac ako 650 kilometrov dlhú cestu z Odesy k Bosporu plavidlo Resilient Africa uplávalo aj podľa serveru MarineTraffic. O vyplávaní lode s tritisíc ton pšenice na palube z prístavu Čornomorsk informoval ukrajinský minister infraštruktúry Kubrakov.

Ukrajina zaútočila na leteckú základňu Saky na Ruskom okupovanom Kryme. Informoval o tom ukrajinský spravodajský zdroj s tým, že útok vykonala ukrajinská bezpečnostná služba a námorníctvo. 

Podľa zdroja spôsobila Ukrajina "vážne škody". Stalo sa tak po tom, čo ruská armáda informovala, že zničila 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Krymom a Čiernym morom, pričom neuviedla žiadne podrobnosti o obetiach alebo škodách.

Ukrajinu čakajú náročné mesiace. Upozornila na to prezidentská kancelária v Kyjeve. Reagovala na rozsiahly ruský raketový útok, ktorý si vyžiadal najmenej dve obete a poškodil energetickú infraštruktúru. 

"Rusko v noci spustilo masívny útok na Ukrajinu," uviedol zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kuleba. "Pred nami sú náročné mesiace: Rusko bude útočiť na energetické a kriticky dôležité zariadenia," dodal s obavami o bezpečnosť energetickej infraštruktúry pred druhou zimou od začiatku ruskej invázie.

Aktuálnu roztržku medzi Poľskom a Ukrajinou je potrebné vnímať ako nedorozumenie a brať ju s odstupom. Zhodli sa na tom slovenská prezidentka Čaputová a český prezident Pavel.

"Rozprávala som sa o tom s pánom prezidentom (Andrzejom) Dudom. On to jeho vyhlásenie (premiéra Mateusza Morawieckeho) vnímal - a to je priestor na ozrejmenie toho, čo sú fakty a čo sú prípadne ich interpretácie - iba ako oznámenie, že nebudú poskytovať nové zbrane. Toto je jeho interpretácia premiérových slov," vysvetlila slovenská prezidentka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľsko už neposiela svoje zbrane Ukrajine Čítajte 

Podľa Pavla je potrebné sa na situáciu pozerať s odstupom a počkať, čo sa nakoniec bude diať. "Ja som nezaznamenal nič, čo by sa dalo nazvať nejakou závažnou roztržkou. To, čo bolo povedané, vôbec nemusí znamenať, že spolupráca alebo podpora Ukrajiny zo strany Poľska by snáď mala prestať. To rozhodne nie," dodal český prezident. (TASR)

Poľsko nedodáva zbrane Ukrajine v súčasnosti, ako to bude v budúcnosti, sa uvidí. Rádiu Plus to povedal poľský minister pre správu štátnych aktív Sasin. Ten reagoval na otázku ohľadom vyjadrenia premiéra Morawieckého.

Morawiecki o deň skôr uviedol, že jeho krajina už nedodáva Ukrajine výzbroj. Poľsko patrí k najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny. Varšava a Kyjev sa však ocitli v spore kvôli zákazu dovozu ukrajinského obilia do Poľska.

"V tejto chvíli je to tak, ako povedal premiér, v budúcnosti uvidíme," povedal Sasin súkromnej rozhlasovej stanici Radio Plus. Vyjadril sa tak deň po tom, ako šéf poľskej vlády Morawiecki televízii Polsat News oznámil, že Varšava už na Ukrajinu neposiela žiadne zbrane, pretože teraz zbraňami vybavuje vlastnú armádu.

"Ukrajina sa bráni beštiálnemu ruskému útoku a ja túto situáciu chápem, avšak, ako som povedal, budeme našu krajinu chrániť. Už nedodávame výzbroj na Ukrajinu, pretože teraz vyzbrojujeme Poľsko, "citovala Morawieckého v príspevku na sociálnej sieti X jeho kancelária.

Jeho slová zazneli po tom, ako si poľské ministerstvo zahraničia predvolalo ukrajinského veľvyslanca na protest proti výrokom prezidenta  Zelenského po rozhodnutí Varšavy predĺžiť embargo na ukrajinské obilie. Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku "európskym priateľom" kvôli predĺženiu embarga vyčítal predstieranie solidarity a nepriame napomáhanie Moskve.

Ukrajinská diplomacia v reakcii na poľský protest vyzvala Varšavu, aby sa oslobodila od emócií a začala konštruktívne rokovať o riešení sporu. Varšava zákaz dovozu ukrajinského obilia zdôvodňuje snahou ochrániť vlastných poľnohospodárov, ktorí by inak museli čeliť lacnejšej produkcii z Ukrajiny. (ČTK)

Ukrajinský agrominister Solskyj prisľúbil, že zastavuje kroky proti Slovensku. Ide o žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ako aj o zákaz dovozu slovenských agrokomodít na Ukrajinu. (TASR)

Ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru na strednej a západnej Ukrajine, uviedol ukrajinský národný prevádzkovateľ Ukrenergo. Útoky spôsobili výpadky elektriny v piatich regiónoch.

K výpadkom elektriny došlo v Kyjevskej, Žytomyrskej, Dnepropetrovskej, Rivnenskej a Charkovskej oblasti.

Rusko cez noc spustilo svoj najkoordinovanejší raketový a bezpilotný útok na ukrajinské mestá od polovice augusta. Ukrajinské zdroje uviedli, že napadnuté boli všetky regióny Kyjev, Čerkasy, Rivne, Ľvov, Charkov a Cherson.

Generál Zalužnyj uviedol, že ruské rakety boli odpálené v niekoľkých vlnách z desiatich ruských bojových lietadiel a že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 36 zo 43 vypustených rakiet. (The Guardian)

Belgicko zvažuje dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine. "Požiadal som ministerstvo obrany, aby zistilo, aké využitie môžu mať naše stíhačky F-16 na Ukrajine," povedal belgický premiér Alexander De Croo v rámci Valného zhromaždenia OSN.

"Musíme zvážiť všetky možnosti," dodal.

Belgicko nahrádza svoje stíhačky F-16 novšími F-35. Belgický rezort obrany nedávno uviedol, že jeho stíhačky F-16 sú príliš staré na použitie v boji. De Croo však povedal, že môžu byť stále užitočné napríklad pri výcviku ukrajinských pilotov.

Belgicko pomôže aj s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, potvrdilo v auguste tamojšie ministerstvo obrany.

Ukrajina niekoľko mesiacov tlačí na svojich západných spojencov, aby jej dodali moderné stíhačky, ktoré by ukrajinskej armáde pomohli pri obrane pred Ruskom. Stíhačky F-16 Kyjevu zatiaľ prisľúbili Holandsko a Dánsko a Nórsko. (TASR)

Zákaz dovozu ukrajinského obilia zavedený susednými krajinami stojí Ukrajinu mesačne viac ako 175 miliónov dolárov, povedal podpredseda Celoukrajinskej agrárnej rady Denys Marčuk.

„Ak budú zákazy pokračovať, straty by mohli do konca roka dosiahnuť približne 600 miliónov eur,“ vyhlásil Marčuk a dodal: „Pre nás, ako krajinu vo vojne, ako krajinu, ktorá už rok a pol predáva svoje produkty hlboko pod trhové ceny, je možnosť straty exportných perspektív veľmi problematická.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko používa potraviny ako zbraň, povedal Zelenskyj v OSN. Nepriamo kritizoval aj Slovensko Čítajte 

Susedia Ukrajiny, medzi ktorých patrí Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko, uviedli, že import lacného ukrajinského obilia narušil miestne trhy. V niektorých krajinách farmári protestovali a blokovali cesty, aby požadovali zastavenie dovozu.

Marčuk uviedol, že embargo iných krajín „hrá do kariet jednej krajine, agresorskej krajine - Rusku“. Od júlového odstúpenia Moskvy od čiernomorskej obilnej iniciatívy má Rusko schopnosť „ovplyvňovať plavbu lodí v Čiernom mori, čo neumožňuje Ukrajine plne vyvážať“.

„Zákaz v Čiernom mori a neschopnosť vykonávať úplný vývoz po pozemných cestách vyvolá zhoršenie potravinovej krízy, čo je výhodné pre Rusko,“ skonštatoval Marčuk. (SITA)

Rusko podniklo vzdušné útoky na najmenej šesť ukrajinských miest vrátane Kyjeva. Pri útokoch prišli o život najmenej dvaja ľudia a ďalších 21 utrpelo zranenia.

V meste Cherson na juhu Ukrajiny neďaleko frontovej línie zahynuli dve osoby a najmenej päť ľudí bolo zranených po zásahu obytnej budovy, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Najmenej šesť náletov zasiahlo štvrť Slobidskyj vo východoukrajinskom Charkove, ktoré poškodili civilnú infraštruktúru, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Dvoch zranených previezli do nemocnice.

Z mesta Čerkasy v strednej časti Ukrajiny hlásili najmenej sedem zranených, informoval ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

V Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bola zasiahnutá priemyselná zóna. Poškodených bolo viacero budov a na mieste vypukol požiar. Bezprostredne však nebolo známe, či došlo k obetiam, dodal Klymenko.

Nálety zasiahli aj mesto Rivne na severozápade Ukrajiny, informoval tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ. Prípadne obete či rozsah škôd však nebol bezprostredne známy.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 490 vojakov na zhruba 274 470, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o 15 bojových obrnených vozidiel, 41 delostreleckých systémov, dva raketové a protivzdušné systémy a 29 dronov.

Kyjevom sa v noci ozvalo niekoľko výbuchov. Explózie sú hlásené tiež zo západu Ukrajiny. Vo väčšine ukrajinských oblastí bol vyhlásený letecký poplach.

Jeden z výbuchov podľa starostu ukrajinskej metropoly Vitalija Klička nastal v juhovýchodnej časti mesta, hasiči tu likvidujú požiar infraštruktúrneho objektu.

"Lekári hospitalizovali 18-ročné dievča a deväťročné dieťa (dievča). Boli odvezené z domu vedľa infraštruktúrneho objektu, kam spadli trosky," napísal Kličko na komunikačnej platforme Telegram.

Uviedol tiež, že na západných predmestiach metropoly boli lokálne prerušené dodávky elektrickej energie a vody. Podľa neho v meste pracuje ukrajinská protivzdušná obrana. O viacerých explóziách v ukrajinskom hlavnom meste hovoria tiež zdroje agentúry Reuters.

Šéf Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj oznámil výbuchy blízko mesta Drahobyč, informácie o škodách a obetiach sa podľa neho spresňujú. Na mieste sú záchranári. Stanica Suspilne informovala o silných výbuchoch v meste Rivne na severozápade krajiny. V časti mesta nejde prúd.

Ukrajinské letectvo predtým varovalo, že z ruských základní vzlietlo osem bombardérov Tu-95 schopných odpaľovať strely s plochou dráhou letu. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva diskutovali o možnostiach prímeria na Ukrajine. "Viedli sme rozhovor o cestách k mieru a dohodli sme sa, že budeme udržiavať otvorený dialóg," napísal Lula.

Zelenskyj označil rozhovory s Lulou za dôležité. "Po našej úprimnej a konštruktívnej diskusii sme poverili naše diplomatické tímy, aby vypracovali ďalšie kroky pre naše bilaterálne vzťahy a mierové úsilie," uviedol prezident.

Lula sa v poslednom čase opakovane ponúkol ako sprostredkovateľ mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, žiadne konkrétne návrhy však nepredložil. Podobne, ako iní ľavicoví prezidenti štátov v Latinskej Amerike, aj Lula kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu, zdráha sa ale označiť Moskvu za jasného vinníka vojny.

Brazília tiež odmieta podporovať Ukrajinu zbraňami. "Musíme pochopiť, že dodávanie ďalších zbraní podkopáva šance na mier," povedal brazílsky minister zahraničia Mauro Vieira v Bezpečnostnej rade OSN. "Táto vojna nemá vojenské riešenie," dodal.

Rusko tvrdí, že v noci na štvrtok zničilo celkovo 22 ukrajinských dronov, z toho 19 nad anektovaným polostrovom Krym i okolitým Čiernym morom a zvyšné tri v iných častiach Ruska.

"Systémy protivzdušnej obrany zničili 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom a územím Krymskej republiky a po jednom nad územím Kurskej, Belgorodskej a Oriolskej oblasti," uviedol ruský rezort obrany. (TASR)

Žiadny štát nemôže zastávať v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom neutrálne postavenie, vyhlásil český prezident Petr Pavel v prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Zopakoval, že Rusko musí z Ukrajiny stiahnuť všetky svoje jednotky a predstavitelia Kremľa sa musia postaviť pred súd.

Rusko podľa Pavla brutálnou celoplošnou inváziou proti svojmu susedovi hrubo porušilo Chartu OSN. "Je to hanebná urážka poriadku založeného na pravidlách, a tým aj celého medzinárodného spoločenstva. Je to pre nás znova trpké ponaučenie, že s jedlom len rastie agresorova chuť," povedal český prezident. Konflikt podľa neho nie je len o Rusku a Ukrajine, ale týka sa všetkých.

Konečné víťazstvo Ukrajiny bude znamenať víťazstvo právneho štátu a rešpektu k ostatným. Naopak, jej porážka by podľa Pavla umožnila zvíťaziť brutalite a bezpráviu. "Preto sa domnievam, že žiadna krajina nemôže byť voči tomuto konfliktu úplne neutrálna. Rusko musí bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje jednotky a vojenskú techniku z celého územia Ukrajiny," vyhlásil.

Dôsledky vojny siahajú ďaleko za hranice regiónu, v ktorom sa odohráva. Rusko svojím správaním sa podľa českého prezidenta ohrozuje bezpečnosť na celom svete. Júlové rozhodnutie Moskvy odstúpiť od čiernomorskej obilnej dohody viedlo k masívnemu nárastu cien potravín, zdôraznil prezident ČR.

Dodal, že medzinárodné spoločenstvo a takmer všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN vyjadrili prianie, aby na Ukrajine zavládol mier. "Je však zrejmé, že nikto si neželá mier viac než samotní Ukrajinci. Spravodlivý a trvalý mier, z ktorého nebude ťažiť predovšetkým agresor," povedal Pavel s tým, že práve preto Česko podporuje mierový plán ukrajinského prezidenta.

Pripomenul skúsenosť Čechov s ruským imperializmom. "My sme to zažili. Česko preto cíti s Ukrajinou a ukrajinským národom silnú solidaritu," uviedol Pavel. Dodal, že ČR je odhodlaná stáť po boku Ukrajiny a podporovať ju, až kým nebude obnovený mier a vláda práva. (TASR)