Ukrajina Rusko Online: Poľsko už neposiela svoje zbrane Ukrajine

Žiadny štát nemôže zastávať v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom neutrálne postavenie, vyhlásil český prezident Petr Pavel v prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Zopakoval, že Rusko musí z Ukrajiny stiahnuť všetky svoje jednotky a predstavitelia Kremľa sa musia postaviť pred súd.

Rusko podľa Pavla brutálnou celoplošnou inváziou proti svojmu susedovi hrubo porušilo Chartu OSN. "Je to hanebná urážka poriadku založeného na pravidlách, a tým aj celého medzinárodného spoločenstva. Je to pre nás znova trpké ponaučenie, že s jedlom len rastie agresorova chuť," povedal český prezident. Konflikt podľa neho nie je len o Rusku a Ukrajine, ale týka sa všetkých.

Konečné víťazstvo Ukrajiny bude znamenať víťazstvo právneho štátu a rešpektu k ostatným. Naopak, jej porážka by podľa Pavla umožnila zvíťaziť brutalite a bezpráviu. "Preto sa domnievam, že žiadna krajina nemôže byť voči tomuto konfliktu úplne neutrálna. Rusko musí bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje jednotky a vojenskú techniku z celého územia Ukrajiny," vyhlásil.

Dôsledky vojny siahajú ďaleko za hranice regiónu, v ktorom sa odohráva. Rusko svojím správaním sa podľa českého prezidenta ohrozuje bezpečnosť na celom svete. Júlové rozhodnutie Moskvy odstúpiť od čiernomorskej obilnej dohody viedlo k masívnemu nárastu cien potravín, zdôraznil prezident ČR.

Dodal, že medzinárodné spoločenstvo a takmer všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN vyjadrili prianie, aby na Ukrajine zavládol mier. "Je však zrejmé, že nikto si neželá mier viac než samotní Ukrajinci. Spravodlivý a trvalý mier, z ktorého nebude ťažiť predovšetkým agresor," povedal Pavel s tým, že práve preto Česko podporuje mierový plán ukrajinského prezidenta.

Pripomenul skúsenosť Čechov s ruským imperializmom. "My sme to zažili. Česko preto cíti s Ukrajinou a ukrajinským národom silnú solidaritu," uviedol Pavel. Dodal, že ČR je odhodlaná stáť po boku Ukrajiny a podporovať ju, až kým nebude obnovený mier a vláda práva. (TASR)

Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, oznámil premiér Mateusz Morawiecki. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska.

Morawiecki pre súkromnú televíziu Polsat News uviedol, že Poľsko pomáha poraziť "ruských barbarov", ale nemôže súhlasiť s destabilizáciou svojho trhu importom ukrajinského obilia.

"Samozrejme, že zachováme tranzit ukrajinského tovaru," povedal Morawiecki. "Poľsko to nič nestojí. Naopak, dá sa povedať, že na tom zarábame," pokračoval.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine Čítajte 

Podľa vlastných slov však nesúhlasí s tým, aby ukrajinskí oligarchovia "tlačili svoje obilie na poľský trh", a to bez akýchkoľvek ohľadov na poľských poľnohospodárov.

Aj keď Poľsko samotné zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, prekladisko západných zbraní v Rzeszowe blízko hraníc s Ukrajinou ostane v prevádzke podľa dohôd s USA a NATO.

Najmenej štyroch zabitých civilistov si vyžiadalo ruské ostreľovanie východoukrajinského mesta Toreck a okolia samohybným mínometom 2S4 Ťulpan kalibru 240 milimetrov, uviedol na web Ukrajinska pravda.

Toreck leží asi 60 kilometrov na sever od Donecka, oblastného správneho strediska, okupovaného Rusmi.

V Torecku zahynulo 19-ročné dievča a 20-ročný mladík. Na ulici v blízkej dedine Pivnične paľba zabila osemdesiatštyriročnú ženu a jej šesťdesiatročného syna, dodal denník.

Minomet, použitý v bojoch v Afganistane, v Čečensku, Sýrii a teraz na Ukrajine, býval v druhej polovici 80. rokov minulého storočia tiež vo výzbroji československej armády. (ČTK)

Americký minister zahraničia Blinken obvinil Moskvu zo zločinov voči ľudskosti na Ukrajine. Rusko podľa Blinkena bombarduje dediny, unáša deti, väzní Ukrajincov v brutálnych podmienkach a ničí sklady s humanitárnou pomocou a obilné silá.

"Rusko sa každý deň dopúšťa vojnových zločinov a zločinov voči ľudskosti na Ukrajine," povedal Blinken na schôdzke Bezpečnostnej rady, na ktorej krátko pred ním s prejavom vystúpil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Toto prežívajú ukrajinské rodiny každý deň. To je to, čo zažili za 574 dní tejto invázie. To je to, čo zažijú zajtra a pozajtra," povedal Blinken. (TASR)

Ruský minister zahraničia Lavrov u obraňoval právo veta svojej krajiny v Bezpečnostnej rade OSN ako "legitímny nástroj" medzinárodných vzťahov. Povedal to po tom, čo na pôde rady vystúpil ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Použitie práva veta je absolútne legitímny nástroj stanovený v Charte (OSN)," povedal Lavrov po tom, čo Zelenskyj vyzval na odobratie práva veta Rusku.

Ukrajinský prezident vyzval na udelenie právomoci Valnému zhromaždeniu OSN prekonať právo veta Ruska. "Je nemožné zastaviť vojnu, pretože všetko úsilie agresor vetuje," vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinská armáda ráno úspešne zasiahla ruské veliteľské stanovište na anektovanom polostrove Krym. Oddelenie ukrajinskej armády informovalo, že veliteľské stanovište pri meste Sevastopoľ patrilo ruskej Čiernomorskej flotile.

Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Skôr počas dňa sa Ukrajina prihlásila k sérii výbuchov na okupovanom polostrove. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov povedal, že Rusko stále používa Krym ako logistický uzol. Ako tiež poznamenal, konečným cieľom je „deokupácia ukrajinského Krymu“.

Ruské úrady na Kryme tvrdia, že ich protivzdušná obrana letecké útoky odrazila.

Poľsko, pobaltské štáty aj Fínsko už zaviedli obmedzenie pre autá s ruskými poznávacími značkami, pridalo sa k nim aj Nórsko, ktoré nie je členským štátom EÚ. Na Slovensku o tom diskutujú odborníci. (SME)

 Ukrajinský prezident vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN. Prítomným predstaviteľom pripomenul, že už je to 574 dní „bolesti, strát a bojov“ od začiatku ruskej invázie Ukrajiny, pričom ruské činy si vyžiadali životy desiatok tisíc ľudí a premenili milióny ďalších na utečencov. 

Zelenskyj tiež poznamenal, že ľudia a vlády stratili dôveru v schopnosť a ochotu OSN brániť suverénne hranice. Štáty podľa neho vytvárajú nové aliancie mimo OSN pre to, ako organizácia rieši vojnu na Ukrajine. OSN je „neefektívna“, povedal s tým, že je však „schopná urobiť viac“. Je ale potrebné reformovať ju, a to nielen v Bezpečnostnej rade.

Ukrajinský líder je podľa jeho slov vďačný všetkým krajinám, ktoré uznali ruskú agresiu za porušenie charty OSN, pre Rusko sa tým však v OSN „nič nezmenilo“. Ako ďalej povedal, vďaka ruskému právu veta v Bezpečnostnej rade sa organizácia ocitla „v patovej situácii vo veciach agresie“. Súčasný systém znamená, že ďalší členovia OSN majú menší vplyv ako je moc ruského veta.

Valné zhromaždenie OSN by podľa Zelenského malo dostať skutočnú právomoc prekonať veto, keď ktorýkoľvek člen prejaví agresiu. V prípade dvoch tretín hlasov odrážajúcich vôľu národov z Ázie, Afriky, Európy, oboch Amerík a Tichomoria by veto mohlo byť prekonané.

„Bohužiaľ, toto miesto v Bezpečnostnej rade, ktoré Rusko okupuje nelegálne,“ obsadili „klamári, ktorých úlohou je zastierať agresiu a genocídu“, ktorú Rusko na Ukrajine pácha, vyhlásil Zelenskyj. Ukrajina podľa neho považuje za „nespravodlivé", keď miliardy ľudí nemajú stáleho zástupcu v Bezpečnostnej rade, zatiaľ čo Rusko áno. Vyzval, aby „africká jednota" mala v Bezpečnostnej rade stále miesto a aby si Ázia zaslúžila širšie stále zastúpenie. Nemecko by podľa neho malo mať tiež miesto medzi stálymi členmi rady a aj tichomorské štáty.

Na zasadnutí BR OSN bude rečniť aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Už pred jeho príchodom ruský zástupca v OSN Vasilij Nebenzia spustil útok na rozhodnutie nechať rečniť Zelenského, píše agentúra AP. Vyhlásil, že albánsky prezident Edi Rama, ktorý tento mesiac predsedá Bezpečnostnej rade, chce zo zasadnutia urobiť „šou jedného muža“ a nebude to nič iné len predstavenie, čím odkazoval na hereckú kariéru Zelenského. Rama na to odpovedal, že „toto nie je špeciálna operácia albánskeho predsedníctva“, čím zas narážal na výraz, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajine. (SITA)

Za útokmi na jednotky ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny v Sudáne pravdepodobne stojí Ukrajina. Ako referuje CNN, ak sú tieto správy pravdivé, znamenalo by to, že vojna na Ukrajine sa rozšírila za hranice krajiny.

Podľa vyšetrovania reportérov CNN všetko nasvedčuje tomu, že ukrajinské špeciálne služby sú zodpovedné za niekoľko útokov uskutočnených pomocou dronov na povstalecké jednotky v Sudáne, podporované žoldniermi z Wagnerovej skupiny. Sú to jednotky RSF (Rapid Support Forces), ktoré bojujú proti sudánskej vláde.

CNN zdôrazňuje, že nemôže potvrdiť zapojenie Ukrajiny so stopercentnou istotou, ale podľa zdrojov z prostredia ukrajinskej armády sú do toho zapojené ukrajinské špeciálne jednotky. CNN dodáva, že útoky boli podobné tým, aké Ukrajinci podnikajú vo vojne proti Rusku.

Pomocou dvoch typov bezpilotných lietadiel, aké používa ukrajinská armáda, bolo v Sudáne uskutočnených najmenej osem útokov. Tie nastali v Umm Durmáne, najväčšom meste Sudánu na ľavom brehu Nílu oproti metropole Chartúm.

Použité drony majú dosah tri kilometre, čo znamená, že ich operátor bol Chartúme. Útoky nastali iba dva dni po tom, ako Wagnerova skupina priviezla do Sudánu cez hranicu s Čadom veľké množstvo zbraní.

Ak sú tieto analýzy správne, útoky bezpilotných lietadiel v Sudáne naznačujú nový spôsob ukrajinského boja proti ruským záujmom. (SITA)

Minulý rok bolo vo svete zaznamenaných najviac úmrtí súvisiacich s konfliktmi od roku 1994. Výrazne k tomu prispela ruská invázia na Ukrajinu, povedala v rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku prezidentka Čaputová. (TASR)

Ruská armáda celé mesiace testovala spôsoby, ako narušiť komunikačné spojenie Starlink nad Ukrajinou, uvádza sa v utajovaných dokumentoch amerických tajných služieb. Nie je jasné, či boli testy úspešné alebo mali zamýšľaný účinok. (Washington Post)

V Soči horel sklad paliva, podľa niektorých správ tam zaútočil dron. Ruské úrady uviedli, že jeho príčinu vyšetrujú. Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno horiaci sklad s nápisom Rosnefť, čo je jedna z najväčších ropných spoločností v Rusku.

K požiaru došlo blízko medzinárodného letiska v Soči, v mestskej časti Adler. Ide o obľúbené plážové a horské stredisko známe olympijským parkom, ktorý vybudovali pri príležitosti zimných olympijských hier v roku 2014.

O požiari informoval gubernátor Krasnodarského kraja Venjamin Kondratev. "Nie sú hlásené žiadne obete," dodal s tým, že požiar v sklade zasiahol plochu 96 štvorcových metrov.

Starosta Soči Alexej Kopakgorodskij vo vyhlásení uviedol, že medzinárodné letisko funguje v normálnom režime. Dodal, že na uhasení požiaru sa podieľalo 15 zásahových vozidiel a 60 hasičov.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa mnohé ruské mestá stali terčom útokov bezpilotných lietadiel, z ktorých ruské úrady obvinili Kyjev.

Telegramový kanál Baza, ktorý je známy tým, že má blízko k ruským bezpečnostným zložkám, napísal, že za požiarom v Soči bol útok dronom. (TASR)

Rusi pred zimou mapujú ukrajinskú energetickú infraštruktúru, povedal hovorca obranného spravodajstva Jusov. Ukrajina sa zároveň podľa neho na takýto scenár intenzívne pripravuje.

„Nepriateľ vykonáva spravodajské opatrenia týkajúce sa energetickej infraštruktúry a hrozí opakovanie teroristických útokov,“ povedal Jusov.

Zdôraznil, že tempo výroby raketových zbraní Rusom neumožňuje doplniť existujúce zásoby. „Plány sú jedna vec, ako sa tieto plány realizujú, je už druhá vec. Nedarí sa im plniť zadané úlohy,“ dodal.

Jusov pripomenul najmasovejší útok Rusov v minulom roku, keď bolo vypálených 120 rakiet s tým, že nepriateľ momentálne nemá také rezervy na takú intenzitu a počet útokov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev sa prihlásil k zodpovednosti za výbuchy na okupovanom Kryme. Potvrdilo to ukrajinské obranné spravodajstvo. Podľa hovorcu obranného spravodajstva je deokupácia Krymu konečným cieľom.

„Môžeme potvrdiť, že to boli akcie ukrajinských bezpečnostných a obranných síl proti vojenským cieľom okupantov,“ uviedol hovorca obranného spravodajstva Andrij Jusov vo vysielaní národnej televízie.

„Plánovaná práca ukrajinských bezpečnostných a obranných síl pokračuje, samozrejme, na vojenských objektoch okupantov a útočníkov na dočasne okupovaných územiach, vrátane ukrajinského Krymu. Podrobnosti čoskoro zverejní generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl,“ dodal Jusov.

„V tejto fáze by sa pozície nepriateľa mali oslabiť. Krym je stále využívaný ako logistický uzol okrem iného na presun nepriateľských síl a prostriedkov do iných častí frontu. Na zničenie tohto logistického uzla sa používajú a realizujú určité operácie - na mori, na zemi a vo vzduchu,“ skonštatoval Jusov. (SITA, CNN)

Nórsko chystá zákaz vstupu vozidlám registrovaným v Rusku, povedal štátny tajomník nórskeho ministerstva zahraničných vecí Eivind Vad Petersson.

„Nórsko, rovnako ako Fínsko, uplatní reštrikcie pre vstup áut registrovaných v Rusku. V súčasnosti študujeme, ako to urobiť, a čoskoro prídeme s efektívnymi opatreniami," vyjadril sa štátny tajomník. 

Nórsko nie je členom Európskej únie, ale dodržiava väčšinu sankcií, ktoré Únia uvalila na Rusko pre jeho otvorenú vojnu proti Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Poľsko si predvolalo ukrajinského veľvyslanca a vyjadrilo dôrazný protest proti výrokom ukrajinského prezidenta Zelenského na Valnom zhromaždení OSN týkajúcim sa embarga na poľnohospodárske komodity.

Ukrajina kvôli trvajúcemu embargu podala v pondelok žalobu u Svetovej obchodnej organizácie na Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré zákaz dovozu tiež predĺžili.

Zelenskyj vyčítal krajinám, že solidaritu len hrajú a rozohrávajú "thriller s obilím". "Zdalo by sa, že hrajú vlastnú úlohu, ale v skutočnosti pomáhajú pripraviť scénu pre moskovského herca," povedal Zelenskyj podľa serveru Onet.

"Námestník ministra zahraničia Pawel Jablonski vyjadril dôrazný protest poľskej strany proti vyhláseniam prezidenta Zelenského na Valnom zhromaždení OSN a tvrdením, že niektoré krajiny Európskej únie predstierali solidaritu a pritom nepriamo podporovali Rusko," uviedlo poľské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki pohrozil Ukrajine, že by Poľsko mohlo rozšíriť zákaz dovozu ukrajinského obilia aj na ďalšiu ukrajinskú poľnohospodársku produkciu, a Kyjev vyzval, aby prestal stupňovať napätie, ktoré vzniklo pre spor o dovoz ukrajinského obilia.

"Pre Ukrajinu sme toho urobili veľa, a preto očakávame, že sa bude stavať k našim záujmom s pochopením," uviedol Morawiecki.

Ukrajinský prezident v prejave v OSN predovšetkým obvinil Rusko, že používa potraviny a ich nedostatok na svetových trhoch ako zbraň a ohrozuje tak nielen Ukrajinu, ale celé medzinárodné spoločenstvo.

Moskvu kritizoval za to, že okrem bežných zbraní sa pokúša vydierať svetové trhy aj "nedostatkom potravín", pričom výmenou požaduje "uznanie niektorých, ak nie všetkých dobytých území". (ČTK)

Ukrajinský prezident vyzval kandidáta na amerického prezidenta Trumpa, aby vysvetlil svoj mierový plán pre vojnu na Ukrajine. Zelenskyj Trumpa varoval, že akýkoľvek plán, podľa ktorého by sa Ukrajina mala vzdať územia, bude neprijateľný.

„Teraz môže verejne zdieľať svoju myšlienku, nestrácať čas, nestratiť ľudí a povedať: 'Môj spôsob je zastaviť vojnu, celú túto tragédiu a ruskú agresiu'. A povedať, ako to vidí on, ako vytlačiť Rusov z našej krajiny. Inak neprezentuje globálnu myšlienku mieru. Takže ak je to o odovzdaní časti nášho územia Putinovi, tak to nie je mierový spôsob,“ povedal Zelenskyj.

Trump pred dvomi mesiacmi povedal, že ak ho opäť zvolia za amerického prezidenta, bude schopný nastoliť mier medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom tvrdí, že „dohodu bude mať hotovú za jeden deň“. (SITA, CNN)

Ruský prezident Vladimir Putin prijal pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu Číny v októbri. Putin naposledy navštívil Čínu v roku 2022, keď sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu. (TASR)

Minister pôdohospodárstva Bíreš chce s ukrajinským agroministrom online rokovať o bariérach obchodu. "Veľmi korektne sa chcem s ukrajinským kolegom dohodnúť, aby sme aj náznaky nejakej žaloby alebo obmedzenia obojstranného obchodu vylúčili," spresnil.

Avizoval, že bude trvať na tom, že ak Ukrajinci pripravili nejaký režim certifikácie ukrajinského obilia smerujúceho na Slovensko, tak SR chce tento systém otestovať. "Pokiaľ by bol systém funkčný, tak vieme zrušiť opatrenie (na zákaz dovozu)," poznamenal.

Pripustil, že každá zábrana obchodu má vplyv na podnikateľskú sféru. "Pre mňa je skôr dôležité, aby som tieto bariéry odstránil s ukrajinským agroministrom," doplnil.

Zdôraznil, že ak Ukrajina pripravovala nejaké garancie kontrolovaného dovozu na územie Slovenska alebo do ostatných susediacich krajín, tak ich mala vopred konzultovať. "Vtedy by sme si to boli vysvetlili a možno by Slovensko nebolo pristúpilo k jednostrannému zákazu dovozu," dodal slovenský agrominister. (TASR)

Na Čkalovskej leteckej základni v Moskovskej oblasti v pondelok poškodili dve ruské lietadlá a vrtuľník, informuje ukrajinská vojenská rozviedka. Skupina ruského vyšetrovacieho výboru to podľa nej vyšetruje ako sabotážnu operáciu.

Incident podľa spravodajskej služby spôsobil vo vysokom vojenskom velení hystériu, keďže na dôsledne stráženej základni sú vládne lietadlá, stroje určené na využitie ako veliteľské stanovište zo vzduchu a prieskumné lietadlá.

Neznámi ľudia uložili výbušniny a odpálili lietadlá AN-148 a IL-20, ako aj vrtuľník MI-28H, ktorý sa aktívne zapájal do zostreľovania dronov nad Moskovskou oblasťou, tvrdí rozviedka. „V dôsledku škôd spôsobených na lietadlách je ich rýchla obnova nepravdepodobná. Výbuch poškodil chvostovú časť vrtuľníka. Ďalší v blízkosti zaparkovaný stroj AN-148 bol mierne poškodený,“ konštatuje.

Ruské orgány činné v trestnom konaní sa snažia nájsť sabotérov a zabrániť šíreniu informácií o incidente v miestnych médiách. (SITA, Ukrajinská pravda)

Bulharsko pozastaví dovoz slnečnicových semien z Ukrajiny, informoval bulharský premiér Nikolaj Denkov. Krajina reagovala na protesty poľnohospodárov a rozhodla sa podporovať miestnu produkciu. 

Ilija Prodanov, zástupca farmárov, ktorí protestujú od pondelka 18. septembra, v stredu pre televíznu stanicu bTV potvrdil, že dohodu s vládou dosiahli v predchádzajúci večer.

Dovoz ukrajinských semien do Bulharska bude zastavený dovtedy, kým sa obe krajiny nedohodnú na zodpovedajúcich dovozných kvótach.

Aj bulharskí producenti obilia žiadajú zákaz dovozu pšenice, kukurice a repkového semena z Ukrajiny, pretože sa obávajú neférovej konkurencie.

Dohoda medzi Bulharskom a Ukrajinou musí počkať, kým sa neuskutoční plánované stretnutie o tejto záležitosti medzi Európskou komisiou a Ukrajinou. (TASR)

Štáb švédskej televízie TV4 zasiahol ruský dron neďaleko frontu. Reportér Johan Fredriksson a videoreportér Daniel Zdolsek neutrpeli žiadne zranenia.

Incident sa stal len niekoľko kilometrov od frontovej línie na okraji zničenej Kachovskej priehrady.

Menej vážne zranenia však podľa webu utrpel ich producent a dvaja ukrajinskí policajti, ktorí novinárov sprevádzali. Úplne zničené bolo auto a kamerová technika štábu. Konanie miestnych policajtov pravdepodobne zachránilo životy, napísala švédska televízia TV4.

"Tentoraz sme mali šťastie. Ruská raketa, ktorú dron zhodil, zasiahla naše auto presne do kufra. Počuli sme to. Našťastie, v aute nikto nebol," uviedol Fredriksson. "Presne toto práve teraz zažívajú milióny ľudí na Ukrajine: neustále ohrozenie života," dodal reportér.

Tvrdenia televízie týkajúce sa presného priebehu udalosti nebolo možné nezávisle overiť.

Podľa televíznej stanice sú v súčasnosti obaja skúsení vojnoví žurnalisti na pracovnej ceste v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. V čase ruského útoku cestovali na reportáž o ukrajinskej protiofenzíve. (TASR)

Ruský prezident Putin prijme v Petrohrade šéfa čínskej diplomacie, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Wang I sa v pondelok stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Obaja sa zhodli, že konflikt na Ukrajine musí byť riešený za účasti Ruska. Tiež vyjadrili názorovú blízkosť i v spojitosti s krokmi USA v medzinárodnom priestore vrátane krokov Washingtonu namierených voči Rusku a Číne, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Wang I na štvordňovú návštevu Moskvy pricestoval v pondelok z Malty, kde rokoval s poradcom prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom.

Čína a Rusko sú strategickými spojencami. Obe krajiny často vyzdvihujú partnerstvo "bez hraníc" a hospodársku a vojenskú spoluprácu. Ich vzťahy sa ešte viac utužili po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka, ktorú Čína otvorene neodsúdila. (TASR)

Ukrajinská armáda chce dosiahnuť zásadný prielom v protiofenzíve pred príchodom zimy, oznámila poslankyňa ukrajinského parlamentu Kira Rudiková.

Podľa Rudikovej ukrajinské sily robia „všetko“, aby prelomili ruské línie. „Máme už len mesiac a pol. Počas zimy sa bude bojovať veľmi ťažko,“ povedala a dodala: „Takže došlo k určitým ziskom smerom k Bachmutu a vieme, že tieto zisky boli za obrovskú cenu.“

Rudiková vraví, že takmer 80 percent ukrajinských rodín má niekoho, kto bojuje na fronte, alebo poznajú niekoho, kto je na fronte. „Pre nás je protiofenzíva veľmi osobná,“ podotkla.

Mesto Bachmut ovládané Ruskom sa stalo kľúčovým „posvätným miestom“ vojny na Ukrajine. V máji sa ho po mesiacoch vysiľujúcich bojov zmocnili žoldnieri z Wagnerovej skupiny. (SITA, Sky News)

Na juhozápade Ruska sa zrútil stíhací bombardér Su-34. Stroj bol bez zbraní a zrútil sa v neobývanej oblasti. Dvojčlenná posádka lietadla sa podľa ruského ministerstva katapultovala. Ani jeden z dvojice pilotov neutrpel zranenia.

"Príčinou havárie môže byť technická porucha," uviedlo ministerstvo obrany, ďalšie informácie neposkytlo.

Su-34 je stíhací bombardér, ktorý bol vyvinutý v sovietskej ére, ale sériovo vyrábaný bol až v roku 2006. Podľa oficiálnych údajov vyrobili celkovo približne 150 týchto lietadiel.

Podľa investigatívnej skupiny Oryx bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zničených alebo havarovalo zhruba 20 týchto bombardérov. (TASR)

Rusko nemôže mať nádej, že svoje imperiálne ambície raz naplní, tvrdí český prezident. Ukrajina si podľa Pavla zaslúži spravodlivý a trvalý mier, ktorý nebude založený na podmienkach vnútených dobyvateľom ani na kompromise. 

Počas asi štvrťhodinového prejavu poukázal na bezpečnostné problémy vo svete. Hovoril najmä o agresii Ruska voči Ukrajine a o jeho zločinoch počas invázie. "Rusko musí bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje vojská z celého územia Ukrajiny v rozsahu jej medzinárodne uznávaných hraníc," povedal český prezident na Valnom zhromaždení OSN s tým, že za zločin agresie voči susednej krajine musia niesť zodpovednosť vedúci predstavitelia Ruska.

Pripomenul, že Česko má skúsenosť s vojnami a intervenciami, vrátane desiatky rokov dlhej okupácie po roku 1968. "To nás naučilo, čo znamená, keď 'právo je na strane silnejšieho'", zdôraznil prezident.

Ničivé dôsledky ruskej agresie pociťuje podľa Pavla celý svet. "Rusko blokádou ukrajinských prístavov a ničením infraštruktúry tým najcynickejším spôsobom používa svetovú potravinovú bezpečnosť ako zbraň," povedal Pavel a apeloval na vedúcich predstaviteľov slobodného sveta, aby udržali jednotu a podporu Ukrajiny.

Hovoril aj o jej obnove. Tá môže byť podľa jeho slov najväčším rekonštrukčným počinom v novodobej histórii. Zopakoval, že Česko podporuje register škôd spôsobených ruskou armádou a vyzýva všetky štáty, aby sa k tomuto úsiliu pripojili. (TASR)

Európska komisia navrhla predĺženie dočasnej ochrany pre utečencov z Ukrajiny do 3. marca 2025. Počet ukrajinských utečencov v zahraničí sa v prvej polovici tohto roka zvýšil o 300 až 500-tisíc.

„Komisia zastáva názor, že dôvody na dočasnú ochranu pretrvávajú a dočasná ochrana by sa preto mala predĺžiť ako nevyhnutná a primeraná reakcia na súčasnú nestabilnú situáciu," uviedla EK vo vyhlásení. 

Smernicu o dočasnej ochrane Európska únia schválila, aby prijala milióny Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou. Zatiaľ je smernica platná do marca 2024. (SITA, Ukrajinská pravda)

Poľský prezident Duda prirovnal reakciu Ukrajiny na predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia k reakcii topiaceho sa človeka, ktorý môže ublížiť záchrancovi. Ukrajina podala v pondelok žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

Maďarsko, Poľsko a Slovensko odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, o ktorom rozhodla Európska únia. Duda je na päťdňovej návšteve USA, kde sa zúčastňuje na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

"Ukrajina sa správa ako topiaci sa človek, ktorý sa drží všetkého, čoho len môže..., ale my máme právo brániť sa, keď nám niečo ubližuje," povedal Duda na tlačovom brífingu v New Yorku.

"Topiaci sa človek je mimoriadne nebezpečný, môže vás stiahnuť do hlbočiny... proste utopí záchrancu," dodal poľský prezident. A pokračoval: "Musíme konať a brániť sa voči tomu, čo nám ubližuje, pretože ak nás topiaci sa človek utopí, nedostane pomoc."

"Takže sa musíme starať o svoje záujmy a budeme to robiť účinne a rozhodne," uviedol Duda.

Poľský prezident dodal, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v New Yorku nestretol pre časový nesúlad v rozvrhu prejavov na Valnom zhromaždení OSN. Nevylúčil však, že sa stretnú neskôr. (TASR)

Po výbuchu na nákladnej lodi v Čiernom mori evakuovali posádku. Tá sa domnieva, že loď narazila na námornú mínu, rumunské úrady však uviedli, že príčina explózie zatiaľ nie je známa.

Rumunská námorná záchranná agentúra uviedla, že posádku plavidla Seama registrovaného pod vlajkou Toga evakuovali a previezli na lekárske ošetrenie do prístavného mesta Sulina v ústí Dunaja pri hranici s Ukrajinou. K výbuchu došlo približne 40 kilometrov od pobrežia.

Podľa predbežných informácií výbuch nastal v strojovni. (TASR)

Ukrajinské sily sa blížia k jednej z hlavných zásobovacích ciest do Bachmutu, informovalo britské ministerstvo obrany. Ukrajinskí vojaci zaistili obce Kliščivka a Andriivka, ktoré sú asi osem km južne od mesta Bachmut.

Mesto v Doneckej oblasti je pod kontrolou Ruska. "Tento taktický úspech privádza ukrajinské sily bližšie k ceste T 05-13, jednej z hlavných zásobovacích trás do Bachmutu z juhu," konštatovalo ministerstvo obrany.

"Rusko však naďalej drží železničnú trať, ktorá vedie pozdĺž násypu medzi Kliščivkou a T 05-13, čím vytvára ľahko brániteľnú prekážku," pokračoval rezort.

"Nedávne presuny ruských výsadkových síl z Bachmutu do Záporožia na juhu Ukrajiny pravdepodobne oslabili ruskú obranu v okolí Bachmutu," dodalo ministerstvo.

Opätovné dobytie miest sa považuje za takticky dôležité, pretože umožňuje ukrajinským silám ďalej rozširovať svoje zisky v okolí mesta Bachmut, ktorého sa v máji zmocnili žoldnieri z Wagnerovej skupiny po mesiacoch vysilujúcich bojov.

Ruské drony v noci zaútočili na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti, v strednej časti Ukrajiny. Na mieste vypukol požiar. Uviedol to gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin.

Prevádzka rafinérie bola dočasne pozastavená, napísal Lunin v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že miestne úrady zatiaľ nehlásili zranených či obete.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina si vždy vezme späť, čo jej patrí. Oslobodenie Kliščijivky je kľúčom k Bachmutu Čítajte 

"Rusi v noci opakovane zaútočili na Poltavskú oblasť. Náš systém protivzdušnej obrany odviedol proti nepriateľským bezpilotným lietadlám dobrú prácu," priblížil Lunin.

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila v noci 17 z 24 útočiacich ruských dronov, uviedla ukrajinská armáda.

Ropná rafinéria v meste Kremenčuk je najväčšia na Ukrajine a od začiatku ruskej invázie vlani vo februári čelila viacerým útokom, pripomína Reuters. (TASR)

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská vyzvala svetových lídrov, aby pomohli vrátiť ukrajinské deti násilne zavlečené do Ruska. Tam sú podľa nej indoktrinované a zbavované ich národnej identity.

Zelenská na margo Valného zhromaždenia OSN konštatovala, že viac ako 19-tisíc ukrajinských detí bolo násilne prevezených alebo deportovaných do Ruska alebo na okupované územia. (The Guardian)

Podmienky mieru si musí Ukrajina určiť sama. Nesmie byť založený na nespravodlivom kompromise a jeho podobu nemôže diktovať Rusko ako agresor. Vo svojom prejave pred Valným zhromaždením OSN to povedal český prezident Pavel.

Pripomenul tiež, že následky ruskej invázie pociťuje celý svet vzhľadom na ohrozenie potravinovej bezpečnosti spôsobené ruskou blokádou ukrajinských prístavov.

"Rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu predstavuje jasné porušenie Charty OSN a medzinárodného práva, ktoré sme všetci sľúbili ctiť," povedal v úvode svojho vystúpenia Pavel.

"Rusko musí bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje vojská z celého územia Ukrajiny v rozsahu jej medzinárodne uznávaných hraníc. Lídri Ruska musia niesť zodpovednosť za zločin agresie voči svojmu susedovi, "dodal. (ČTK)

V ruskom čiernomorskom letovisku Soči vypukol požiar neďaleko letiska. Uviedla to ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa nej príčiny požiaru nie sú známe. Krasnodarský gubernátor Kondratiev konštatoval, že v meste horí sklad s palivom.

"Príčiny incidentu sa vyšetrujú," uviedol na sociálnej sieti telegram Kondratiev, ktorý potvrdil, že horí v tej časti Soči, kde sa nachádza aj letisko.

Spravodajský kanál Mash na sociálnej sieti telegram uviedol, že z miesta stúpa silný dym. Podľa tohto zdroja pred vznikom požiaru boli v okolí počuť výbuchy.

Nemecký kancelár Scholz na Valnom zhromaždení OSN podporil medzinárodné snahy o ukončenie vojny na Ukrajine. Zároveň však odmietol akýkoľvek falošný mier, ktorý by nebol založený na princípoch spravodlivosti a slobody.

Šéf nemeckej spolkovej vlády vyzval aj na reformu Bezpečnostnej rady OSN tak, aby v nej väčší vplyv získali krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

"Mali by sme si dávať pozor na falošné riešenia, ktoré by boli mierom len podľa názvu. Pretože mier bez slobody sa volá útlak. Mier bez spravodlivosti sa volá diktát. Moskva si to musí konečne uvedomiť," vyhlásil Scholz v utorok večer na margo snáh o mier na Ukrajine v rámci všeobecnej rozpravy 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Vojna na Ukrajine má podľa kancelára neúnosne negatívne dôsledky na celý svet, a preto by malo byť do snáh o uzavretie mieru zapojené medzinárodné spoločenstvo. Podľa neho však nemožno navrhovať žiadne také riešenia, ktoré by boli proti vôli samotnej Ukrajiny, alebo ktoré by tolerovali ruský revizionizmus a imperializmus.

"Za túto vojnu je zodpovedné Rusko. A je to ruský prezident, ktorý ju môže ukončiť kedykoľvek, jediným príkazom," zopakoval Scholz.

Vo svojom príhovore podporil aj dlhodobé úvahy o nutnosti reformy Bezpečnostnej rady OSN, ktorej zloženie už podľa neho neodráža realitu súčasného multipolárneho sveta. Afrika, Ázia a Latinská Amerika by v tomto najvplyvnejšom orgáne OSN mali získať väčšie zastúpenie, zdôraznil nemecký kancelár. (TASR)

Ukrajinská armáda odmietla prevziať desať nemeckých tankov Leopard 1A5, pretože nevyhnutne potrebovali opravu, píše nemecký týždenník Der Spiegel. Tanky boli po výcviku ukrajinských vojakov v Nemecku opotrebované.

Der Spiegel tiež napísal, že podobný problém sa objavil aj pri niektorých tankoch tohto typu, ktoré na Ukrajinu dorazili už v júli. Išlo o obrnencov, ktorí boli v skladoch nemeckých zbrojoviek a ktorý boli prvou časťou plánovanej veľkej dodávky tankov.

Agentúra DPA s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Berlíne napísala, že rezort chce v reakcii na tento problém posilniť technickú spoluprácu s ukrajinskou stranou. Plánuje vyškoliť ukrajinských technikov, ktorí budú tanky opravovať. Tento výcvik sa má začať čoskoro a Ukrajina dostane z Nemecka aj náhradné diely k tankom a špeciálne náradie.

DPA uvádza, že Ukrajina na Nemecko naliehala, aby jej tanky poslalo čo najskôr, pokojne aj pred ukončením technického výcviku. Po kontrole tankov sa ukázalo, že na niektorých z nich budú stačiť jednoduché opravy, ktoré možno vykonať v poľskom Rzeszove, odkiaľ západná vojenská technika na Ukrajinu často mieri.

Nemecká spolková vláda tento rok vo februári sľúbila Ukrajine, že jej poskytne stovku bojových tankov Leopard 1. Ide o starý typ obrnencov, ktorých bundeswehr vyradil z výzbroje už pred dvadsiatimi rokmi. Berlín ukrajinskej armáde, ktorá už viac ako rok a pol bojuje proti ruským inváznym jednotkám, dodáva okrem ďalšej vojenskej techniky aj moderné tanky Leopard 2.

Nemecko má v úmysle najmenej 30 tankov Leopard 1A5 vybaviť zariadením pre nočné videnie, a zvýšiť tak ich bojaschopnosť v noci. (ČTK)