Ukrajina Rusko Online: Poľsko nakúpi od USA takmer päťsto raketových systémov HIMARS

V Rusku neexistuje sloboda tlače ani sloboda prejavu, uviedol ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitryj Muratov v nemeckom Hamburgu na podujatí na podporu slobody žurnalistiky.

"História nezávislej žurnalistiky sa skončila, je po nej," povedal Muratov na podujatí Week of Press Freedom.

Muratov je šéfredaktorom a zakladateľom novín Novaja Gazeta, ktoré sú v Rusku zakázané. Stále žije v Moskve a chce sa tam vrátiť, preto môže v Hamburgu povedať len to, čo môže povedať aj v ruskom hlavnom meste, povedal v rozhovore pre nemeckú stanicu NDR.

"V Moskve už viac nemôžem hovoriť o ničom," zdôraznil.

Muratov žiadal od úradov vysvetlenie v prípade reportérky Novej Gazety Jeleny Milašinovej a právnika Alexandra Nemova, ktorí boli začiatkom júla unesení a zbití v metropole Čečenska Groznyj.

"Kremeľ oficiálne sľubuje, že tento trestný čin štát vyšetrí," povedal Muratov a ukázal fotografiu Milašinovej s vážnymi zraneniami. Pripomenul, že od útoku uplynulo viac než deväť týždňov a vo vyšetrovaní nenastal žiadny pokrok.

Západ je podľa neho čiastočne zodpovedný za situáciu slobody tlače v Rusku. Rusko sa podľa jeho slov Západu roky pýta, či potrebujú plyn v Nemecku alebo slobodu tlače v Rusku. Odpoveďou je už 20 rokov plyn.

"Poprední európski politici boli spoločníkmi Putina," povedal Muratov a pripomenul bývalého spolkového kancelára Gerharda Schrödera, či ďalších politikov.

Muratov získal Nobelovu cenu za mier v roku 2021 spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou "za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru" v každej krajine. Rusko ho začiatkom septembra zaradilo na zoznam tzv. zahraničných agentov. (TASR)

Biely dom vyzval Severnú Kóreu, aby neposkytovala ani nepredávala zbrane Rusku. Výzva prichádza v čase, keď severokórejský vodca Čong-un cestuje do Ruska na pozvanie prezidenta Putina.

„Ako sme verejne varovali, očakáva sa, že diskusie o zbraniach medzi Ruskom a KĽDR (Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, pozn. red) budú počas cesty Kim Čong-una do Ruska pokračovať,“ vyjadrila sa hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady Adrienne Watson.

„Vyzývame KĽDR, aby dodržala verejné záväzky, ktoré Pchjongjang prijal, že nebude poskytovať ani predávať zbrane Rusku,“ dodala.

Hovorca Pentagonu Pat Ryder v pondelok novinárom povedal, že USA zostávajú znepokojené tým, že Severná Kórea zvažuje poskytnutie zbraní a techniky Rusku.

Podľa jeho slov to „poslúži len na udržanie tejto zbytočnej vojny a bude mať za následok smrť nevinných Ukrajincov“.

Kremeľ v pondelok potvrdil, že Kim pricestuje v najbližších dňoch do Ruska. Jeho hovorca Dmitrij Peskov podľa portálu Sky News povedal, že cesta severokórejského vodcu bude plnohodnotná návšteva, ktorá bude zahŕňať formálny obed.

Delegácie Ruska a KĽDR budú viesť rokovania a ak to bude nevyhnutné, tak aj Putin s Kimom budú pokračovať v osobnom stretnutí. Hlavnou témou rokovaní by mali byť rusko-severokórejské vzťahy.

Juhokórejské médiá predtým v pondelok uviedli, že severokórejský vlak, v ktorom sa pravdepodobne nachádza tamojší vodca v nedeľu večer vyrazil do Ruska na možné stretnutie s ruským prezidentom. To by sa podľa nich mohlo uskutočniť už v utorok.

Podľa denníka New York Times by sa stretnutie mohlo uskutočniť vo Vladivostoku, kam Putin v pondelok pricestoval na Východné ekonomické fórum.

Vodcovia sa naposledy stretli v apríli 2019, keď Kim tiež pricestoval vlakom do Vladivostoku. Práve to bola pravdepodobne aj jeho dosiaľ posledná cesta do zahraničia.

USA minulý týždeň varovali, že by Kim mohol odcestovať do Ruska, aby prediskutoval potenciálnu dohodu o poskytnutí zbraní krajine, keď vedie vojnu na Ukrajine. Biely dom uviedol, že rokovania o zbraniach medzi týmito dvoma krajinami „aktívne napredujú“. (SITA)

Rusko v auguste útočilo na civilnú nákladnú loď v Čiernom mori. Britský premiér Rishi Sunak to povedal v dolnej komore britského parlamentu odkazujúc na odtajnené spravodajské informácie.

„Ruská armáda útočila 24. augusta na civilnú nákladnú loď v Čiernom mori niekoľkými raketami,“ cituje predsedu britskej vlády na svojej webstránke denník The Guardian.

Britské ministerstvo zahraničia uviedlo, že ruské útoky „zmarili ukrajinské sily, ktoré zostrelili viacero rakiet smerujúcich k prístavu Odesa“. Medzi použitými raketami boli aj dve strely Kalibr.

„Spravodajské informácie ukazujú, že zamýšľaným cieľom bola nákladná loď plávajúca pod vlajkou Libérie kotviaca v prístave,“ uvádza rezort vo vyhlásení. (SITA)

Námestník generálneho tajomníka NATO Geoană povedal, že nehrozí zatiahnutie Rumunska do vojny na Ukrajine. Vyjadril sa tak po nedávnych nálezoch častí dronov na rumunskom území pri hranici s Ukrajinou.

„Najdôležitejšie je znovu potvrdiť skutočnosť, že neexistuje žiadny náznak úmyselnej akcie (Ruska) s cieľom zasiahnuť rumunské územie, a teda územie NATO," povedal Geoană novinárom počas návštevy školy pri Bukurešti.

Blízkosť ruských útokov na druhom brehu Dunaja Rumunov žijúcich v blízkosti znepokojuje a vyvoláva obavy z toho, že by sa vojna mohla dostať aj do ich krajiny.

„Keď počujete zvuky vojny niekoľko sto metrov od vášho domova, od miesta, kde pracujete, vyvolá to emócie a úzkosť,“ uznal niekdajší minister zahraničia.

Zároveň ubezpečil, že „pre Rumunsko neexistuje žiadne riziko, že by sa zapojilo do tohto konfliktu“ a obyvatelia oblasti pri Dunaji nemajú dôvod na obavy.

Rumunský prezident Klaus Iohannis nálezy častí dronov, podobných tým, ktoré používa ruská armáda, nazval „neprijateľným narušením suverénneho vzdušného priestoru Rumunska, krajiny NATO“ a zdôraznil, že ide o bezprostrednú hrozbu pre obyvateľov.

Geoană povedal odkazujúc na júlový samit NATO, že lídri navrhli novú generáciu obranných plánov „presne pre tento typ situácie, alebo ešte horšie, pre prípady úmyselných útokov“, ktoré sú podľa neho ušité na mieru pre región.

Tiež privítal plány USA posilniť letecké hliadkovanie nad Čiernym morom aj vyslanie viac vojakov NATO do Rumunska, kde je ich už 5 000. „To by nás malo upokojiť a dodať nám veľa smelosti a pokoja,“ povedal. (SITA)

Nemecko prisľúbilo Ukrajine dodatočnú humanitárnu pomoc na prípravu na zimu v hodnote 20 miliónov eur, uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock počas nečakanej návštevy Kyjeva.

Šéfka nemeckej diplomacie navštívila transformátorovú stanicu pri hlavnom meste, ktorá zažila niekoľko útokov, keďže zohráva dôležitú úlohu pri zásobovaní regiónu elektrickou energiou.

Ukrajinské dodávky elektrickej energie „len minulý rok“ zasiahlo 1 500 raketových útokov a krajina sa pripravuje na budúcu zimu posilnením svojich elektrární, uviedla Baerbock v pondelok v Kyjeve počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom. Rusko „samozrejme opäť plánuje útoky špeciálne na jeseň a zimu“, dodala.

Ukrajinskí predstavitelia už dlhšie vyzývajú Nemecko, aby poskytlo Ukrajine na sebaobranu riadené strely Taurus.

„Mohli sme dosiahnuť viac a zachrániť viac životov ukrajinských vojakov a civilistov, keby sme už mali Taurus,“ povedal Kuleba a dodal, že proti dodaniu riadených striel s plochou dráhou letu Taurus z Nemecka nie je jediný argument.

V otázke sankcií voči Rusku sa Kuleba ohradil proti myšlienke ich zmiernenia s cieľom oživiť Čiernomorskú obilnú iniciatívu, ako to požaduje Rusko.

„Som si vedomý, že existujú sily, ktoré podporujú ústupky Rusku v tejto požiadavke,“ vyjadril sa, no zároveň dodal, že opätovné pripojenie ruských bánk k medzinárodnému platobnému systému SWIFT by umožnilo vysokým ruským predstaviteľom zarobiť desiatky miliónov dolárov. (SITA)

Estónsko a Lotyšsko majú záujem o nemecké systémy protivzdušnej obrany IRIS-T. Lotyšská ministerka obrany Inara Murnieceová a jej rezortný partner z Estónska Hanno Pevkur podpísali dohodu v Bavorsku.

Lotyšský rezort obrany podrobnosti o množstve nakúpených systémov či o cene neposkytol. Ide však o najväčšiu investíciu do vzdušnej obrany v dejinách oboch krajín.

Murnieceová a Pevkur s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom podpísali aj vyhlásenie o účasti oboch krajín na európskom systéme protivzdušnej obrany Sky Shield, ktorý navrhlo Nemecko. Cieľom projektu s oficiálnym označením European Sky Shield Initiative (ESSI) je odstrániť nedostatky v protivzdušnej obrane NATO v Európe a tým reagovať na zmenu bezpečnostnej situácie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

"Je úplne jasné, že o Rusku si nesmieme robiť žiadne ilúzie. Skúsenosti Ukrajiny potvrdzujú význam moderných systémov protivzdušnej obrany," uviedla Murnieceová vo vyhlásení. Systémy IRIS-T poskytnú účinnú a komplexnú ochranu v strednom dosahu a sú súčinné so systémami NATO. To bude mať podľa ministerky prínos pre celý región.

Estónsko a Lotyšsko majú spoločné hranice s Ruskom a Lotyšsko aj s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Obe krajiny preto ruskú vojnu na Ukrajine považujú za priame ohrozenie a výrazne navýšili výdavky na obranu. (TASR)

Štrnásty tankový prápor Trebišov si prevzal ďalšie dva tanky Leopard 2A4. Ozbrojené sily ich majú vo výzbroji celkovo už šesť. Počas augusta bol doručený aj kompletný balík munície pre tanky, v septembri má byť dodaný aj balík náhradných dielov. 

"Na túto novozavádzanú techniku sú už priebežne pod vedením inštruktorov nemeckých ozbrojených síl preškoľované posádky - príslušníci trebišovského tankového práporu. Prví z nich absolvovali osemtýždňový kurz v Centre výcviku Lešť v auguste tohto roka vrátane teórie o údržbe a starostlivosti o techniku, ovládania zbraňového systému či bojových strelieb," uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany Precner. Pripomenula, že zvyšných deväť tankov bude v súlade s harmonogramom OS SR dodaných priebežne do konca roka.

Pätnásť tankov získalo MO SR ako náhradu od Nemecka za darované bojové vozidlá pechoty sovietskej výroby. Nemecko tiež natrvalo a bezodplatne poskytlo Slovensku dva komplety protivzdušnej obrany Mantis v hodnote 225 miliónov eur. (TASR)

Nemecká zbrojovka Rheinmetall dostala ďalšiu niekoľkomiliónovú objednávku obrnených vozidiel pre Ukrajinu. Podľa vyhlásenia Rheinmetallu ide o opravu a modernizáciu 40 kusov starších vozidiel pechoty Marder.

Vozidlá majú byť dodané Ukrajine do konca roka. Objednávku platí nemecká vláda, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť proti ruskej vojenskej agresii.

Spoločnosť Rheinmetall už Kyjevu dodala 60 vozidiel Marder. Z nich 20 poskytli z vlastných zásob nemecké ozbrojené sily a do konca roka stúpne počet bojových vozidiel dodaných Ukrajine na sto.

Najväčšia nemecká zbrojovka na Ukrajinu posiela aj ďalšiu techniku vrátane modernizovaných tankov Leopard a nedávno to bola munícia pre nemecký samohybný protilietadlový systém Gepard.

Poľsko nakúpi od USA 486 raketových systémov HIMARS, vyhlásil tamojší minister obrany. Podľa Błaszczaka by mali prvé dodávky prísť koncom roka 2025 alebo 2026.

"Schválil som rámcovú dohodu na nákup 486 raketometov HIMARS v rámci programu HOMAR-A pre poľskú armádu. Spolu s jedným práporom 18 raketometov objednanými v roku 2019 bude poľská armáda disponovať 500 raketometmi HIMARS rozdelenými v 28 práporoch, pretože takýto počet je potrebný na odstrašenie agresora," doplnil Błaszczak.

Presnosť a dlhý dosah tejto zbrane umožnili Kyjevu zredukovať delostreleckú prevahu Ruska počas jeho invázie na Ukrajinu, čo tiež zvýšilo záujem o HIMARS-y v krajinách východného krídla NATO.

"Výzvou bude integrovať tieto raketomety do poľských systémov. Po rokovaniach so zástupcami poľského zbrojného priemyslu vás môžem ubezpečiť, že integrácia prebehne do dvoch rokov," pokračoval Błaszczak.

Raketomety HIMARS sa musia integrovať do poľského bojového systému TOPAZ a budú osadené na podvozok vyrábaný poľskou firmou Jelcz. (TASR)

Litva bude Bielorusom žijúcim na jej území vydávať špeciálne cestovné doklady. Bielorusom umožnia vycestovať z Litvy, ktorá s ich vlasťou susedí, aj sa do nej vrátiť.

"Cudzincom platí pas vyše rok, ale možno by táto lehota mohla byť dlhšia, ak by ju parlament predĺžil," povedal námestník ministra vnútra Abramavičius.

Minsk minulý týždeň ohlásil, že jeho diplomatické misie už nebudú vydávať pasy Bielorusom žijúcim v zahraničí. Zákaz by mohol prinútiť mnoho ľudí, aby sa vrátili do vlasti a uchovali si tak svoje cestovné doklady.

Za posledné tri roky opustilo Bielorusko podľa odhadov 200-tisíc-300-tisíc občanov. Mnohí ušli v dôsledku tvrdých zásahov režimu voči masovým protestom po spornom znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta v auguste 2020.

Podľa oficiálnych údajov litovských úradov žije v tejto pobaltskej krajine vyše 58-tisíc Bielorusov. Je medzi nimi aj líderka exilovej opozície Cichanovská, ktorá z vlasti utiekla práve po voľbách, v ktorých kandidovala proti Lukašenkovi. (TASR)

Ruská agresia sa podľa spravodajkyne OSN „stáva synonymom mučenia“. Edwardsová upozornila, že kruté zaobchádzanie je skôr organizované ako náhodné.

„Zdá sa, že množstvo dôveryhodných obvinení z mučenia a iných neľudských činov, ktorých sa ruské úrady dopúšťajú na civilistoch a vojnových zajatcoch, sa nezmenšuje,“ uviedla Edwards v nedeľu na záver svojej návštevy Kyjeva.

„Tieto kruté činy sa nezdajú byť náhodné ani príležitostné, ale skôr organizované ako súčasť štátnej politiky na zastrašovanie, vyvolávanie strachu, trestanie alebo získavanie informácií a priznaní,“ pokračovala.

Edwards podľa vlastných slov zozbierala „otrasné svedectvá, ktoré zahŕňali elektrické výboje do uší a genitálií, bitie všetkých druhov, predstierané popravy so zbraňou, simulované topenie, vyžadovanie stresových polôh, vyhrážanie sa znásilnením alebo smrťou a rôzne ceremónie zosmiešňovania a ponižovania“. Ukrajinskí civilisti a vojaci, ktorí sa vrátili zo zajatia, podľa nej spomínali, že „boli natlačení v pivniciach a celách, v preplnených podmienkach a zle živení, pričom viacerí nebezpečne schudli“.

Osobitná spravodajkyňa OSN navštívila aj miesta na Ukrajine, kde sa nachádzajú ruskí vojnoví zajatci. „Zistila som, že ukrajinské úrady sa úprimne snažia zaobchádzať s ruskými vojnovými zajatcami s úctou. Zariadenia typu kasární, ktoré som navštívila, boli hygienické a usporiadané. Väzni boli dobre živení,“ uviedla.

Jej vyjadrenia pritom prišli len niekoľko dní po tom, čo ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin vyhlásil, že približne 90 % ukrajinských vojnových zajatcov bolo vystavených mučeniu, znásilňovaniu, hrozbám sexuálneho násilia alebo iným formám krutého a neľudského zaobchádzania.

Ukrajina podľa neho našla „dôkazy o týchto hrôzach na všetkých oslobodených územiach“, pričom podľa údajov ukrajinskej vlády doteraz zaregistrovali viac ako 103-tisíc konaní o vojnových zločinoch.

„Práca, ktorú ukrajinské úrady vykonávajú v oblasti dokumentovania vojnových zločinov, je o to pôsobivejšia, že sa uskutočňuje 'v reálnom čase'. Takáto včasná akcia je prakticky bezprecedentná kdekoľvek na svete,“ uviedla Edwards na záver svojej návštevy Ukrajiny, no zároveň upozornila, že existujú veľké prekážky, ktoré bránia postaveniu údajných páchateľov pred súd.

Neprístupnosť v súčasnosti okupovaných oblastí, strata kľúčových dôkazov v dôsledku poškodenia a uplynutia času medzi zločinom a oslobodením, keď sa môže začať vyšetrovanie, a prispôsobenie systému trestného súdnictva, aby dokázalo spracovať a stíhať medzinárodné zločiny zverstiev, to všetko bude podľa nej predstavovať výzvu pre ukrajinských prokurátorov. (SITA)

Ukrajinské sily hlásia postup v blízkosti Bachmutu aj Donecka. Pokračuje tiež intenzívne úsilie ukrajinskej armády zabrániť Rusom v postupe v severných oblastiach.

Na frontových líniách bola „veľmi vysoká dynamika a aktivita“, vyjadrila sa v námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová.

V Bachmute ukrajinské sily podľa Maľarovej „vytlačili nepriateľa z jeho pevností“ južne od mesta a za úspech označila ich presuny vo dvoch dedinách, konkrétne v Kliščijivke a Andrijivke. Aj ruský vojenský bloger pritom v pondelok priznal, že ukrajinské ozbrojené sily vstúpili do Andrijivky.

Ukrajinské sily získali späť ďalšie dva kilometre štvorcové územia, zatiaľ čo smerom na sever od Bachmutu ukrajinské jednotky odrazili niekoľko ruských útokov, uviedla tiež Maľarová.

Ruské sily podľa nej pokračovali v snahách o prelomenie ukrajinskej obrany na viacerých miestach pozdĺž frontovej línie v Doneckej a Charkovskej oblasti, pričom sa tlačili k hraniciam Doneckej a Luhanskej oblasti.

Ruská pozornosť sa pritom sústredila na oblasť Sinkivky vo východnej časti Charkovskej oblasti, uviedla a dodala, že ukrajinské sily tam „vážne zničili útočné sily nepriateľa“. „Nepriateľovi sa nepodarilo prejsť cez líniu a nepodarí sa mu to,“ skonštatovala Maľarová.

Ukrajinské aj ruské zdroje opísali ťažké boje severne od doneckého letiska, ktoré je frontovou líniou od roku 2014, keď proruskí bojovníci prevzali kontrolu nad časťou Doneckej oblasti.

Maľarová aj ďalší predstavitelia v tejto súvislosti uviedli, že ukrajinským jednotkám sa podarilo obsadiť časť obce Opytne, ktorá sa nachádza severne od letiska smerom na Avdijivku v Doneckej oblasti.

Neoficiálne ruské správy medzitým potvrdili ústup z oblasti, čo znamená, že ukrajinské sily sa približujú k Ruskom okupovanému mestu Doneck. Podľa šéfa ukrajinskej civilnej vojenskej správy v Avdijivke Vitalija Barabaša sa ukrajinským silám „podarilo sa tam uchytiť“. (SITA, CNN)

Ukrajina dobyla späť štyri ťažobné plošiny pri Kryme, ktoré Rusko okupovalo od roku 2015, tvrdí vojenská rozviedka. Plošiny, ktoré slúžia na dobývanie ropy a plynu, Rusko po rozpútaní vojny proti Ukrajine využívalo ako heliporty a umiestnilo na nich radary.

"Unikátnu operáciu na opätovné ovládnutie plošín podnikli jednotky vojenskej rozviedky. Podarilo sa dobyť plošiny Petro Hodovalec, Ukrajina, Tavrida a Syvaš. Špeciálnym silám sa pri operácii podarilo získať cennú korisť v podobe zásob neriadených striel pre vrtuľníky a tiež radar Neva, ktorý dokáže sledovať pohyb lodí v Čiernom mori, "napísala rozviedka na sieti Telegram.

Pri jednej fáze operácie nastal boj medzi ukrajinskými špeciálnymi jednotkami v člnoch a ruskou stíhačkou Su-30. "Ruské lietadlo bolo poškodené a muselo ustúpiť," tvrdí rozviedka. Ruské ministerstvo obrany vtedy naopak tvrdilo, že potopilo dva ukrajinské člny.

Na boje medzi Rusmi a Ukrajincami o ovládnutie plošín, ktoré môžu rovnako ako v prípade Hadieho ostrova na západe Čierneho mora poslúžiť ako predsunuté základne či heliporty a môžu byť na nich umiestnené strely dlhého doletu, upozornilo britské ministerstvo obrany v auguste.

Na Ukrajine sa spomínané plošiny prezývajú Bojkove veže, a to kvôli korupčnému škandálu z roku 2011, keď vyšlo najavo, že dve plošiny boli zakúpené za dvojnásobok trhovej ceny, čo štátny rozpočet pripravilo o 400 miliónov dolárov.

V škandále podľa BBC figuroval neskôr zvrhnutý prezident Viktor Janukovyč a bývalý šéf centrálnej banky Serhij Arbuzov, avšak aféra bola pomenovaná po vtedajšom ministrovi palív a uhoľného priemyslu, aj keď minister Jurij Bojko medzi podozrivými nefiguroval. (ČTK)

Ruský prezident Putin pricestoval do Vladivostoku. Zúčastní sa na ekonomickom fóre na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity prebiehajúcom do stredy.

Juhokórejská agentúra Jonhap predtým informovala, že severokórejský vodca Kim Čong-un už pravdepodobne vycestoval špeciálnym vlakom do Vladivostoku, kde by sa údajne mal stretnúť s Putinom, aby rokovali o vzájomných dodávkach zbraní.

Podľa denníka The New York Times sa Putin chce dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon. Podľa denníku potrebuje Kim navyše zabezpečiť pre svoju krajinu potravinovú pomoc. (TASR)

Rusko zrejme obnoví výrobu sovietskych tankov T-80. Nie je známe, ktorý model bude ruská spoločnosť vyrábajúca tanky konštruovať. Závod so sídlom v sibírskom meste Omsk naposledy vyrobil korbu tohto typu tanku v roku 1991.

Ruská spoločnosť vyrábajúca tanky Uralvagonzavod bola - podľa slov svojho šéfa Alexandra Potapova - poverená obnovením produkcie tankov T-80.

"Takáto je naša úloha, respektíve stanovila nám ju armáda," uviedol Potapov v rozhovore pre propagandistickú stanicu Zvezda, ktorú prevádzkuje ruské ministerstvo obrany.

Produkcia T-80 začala v Sovietskom zväze v roku 1976. Podnik stále môže mať technické prostriedky na produkciu tohto bojového vozidla, ale problém by mohli predstavovať dodávatelia desaťtisícov súčiastok potrebných na jeho výrobu.

Celkovo sa vyrobilo približne 10-tisíc tankov T-80, ktoré boli v 90. rokoch nahradené novším modelom T-90. Ruská armáda v súčasnosti využíva aj zmodernizované modely T-80BVM prvýkrát predstavené v roku 2017.

O spomínanom zámere na obnovenie produkcie T-80 zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti. Uralvagonzavod podľa Potapova v súčasnosti rokuje s ruským ministerstvom priemyslu o vytvorení nových výrobných kapacít.

Tanky typu T-80 sa podľa Zvezdy osvedčili počas vojny na Ukrajine.

Rusko by podľa šéfa Mossadu mohlo Iránu poslať zbrane, ktoré ohrozia Izrael. Ruská armáda už mesiace používa na útoky na Ukrajine drony Šáhed iránskej výroby. Mossad sa obáva, že Moskva na oplátku poskytne zbrane Teheránu. (ČTK)

Brazílsky prezident korigoval výrok o zatknutí ruského lídra Putina na summite G20 v Riu. Lula da Silva objasnil, že o tom "rozhoduje súdnictvo, nie vláda".

Zatykač na Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci tohto roku, pretože existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. Kremeľ tieto obvinenia odmieta a trvá na tom, že zatykač na Putina je "neplatný".

 Lula da Silva svoj výrok predniesol počas summitu G20 v Naí Dillí, na ktorom Rusko zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, aj keď Putinovi by tam zatknutie nehrozilo - India totiž neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu.

Ďalší summmit je naplánovaný na november roku 2024 v Riu de Janeiro. Keďže Brazília je členom ICC, jej prezident Lula da Silva cez víkend vzbudil pozornosť, keď pre indickú spravodajskú sieť Firstpost povedal: "Ak budem prezidentom Brazílie a ak (Putin) príde do Brazílie, v žiadnom prípade nebude zatknutý."

V pondelok však už tieto slová korigoval, keď sa pred novinármi vyjadril: "Neviem, či ho (Putina) brazílska justícia zadrží. Rozhoduje o tom súdnictvo, nie vláda." Lula okrem toho vyjadril nádej, že do summitu v Riu sa vojna na Ukrajine skončí.

Lula však zároveň spochybnil členstvo Brazílie v ICC a dodal, že "rozvojové štáty často podpisujú veci, ktoré sú pre ne škodlivé".

"Chcem vedieť, prečo sme členmi my, ale nie Spojené štáty, Rusko, India ani Čína," vyhlásil Lula. "Nehovorím, že sa chystám súd opustiť, len chcem vedieť, prečo je Brazília jeho signatárom." (TASR)

Ukrajina a Švédsko plánujú spoločne vyrobiť tisíc bojových vozidiel CV-90, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany. Podľa jej slov sa obe krajiny na spoločnej výrobe dohodli, ale neposkytla nijaké podrobnosti o časovom pláne. 

„Bojové vozidlá pechoty CV-90 sú označované za najlepšie bojové vozidlá na svete," povedala Maľarová. „Tieto vozidlá, ktoré sú navrhnuté a vyrábané vo Švédsku, majú všetko, čo majú moderné bojové vozidlá mať," pokračovala námestníčka ministra obrany a dodala, že chránia posádku pred streľbou z ručných zbraní, pred šrapnelmi, výbuchmi mín, delostreleckou paľbou a pred útokmi dronmi.

Prvé vozidlá CV-90 podľa Maľarovej prišli na Ukrajinu počas tohtoročného leta a už sú na frontovej línii pri meste Lyman v Doneckej oblasti. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinské mesto Kryvyj Rih napadli dva roje samovražedných dronov. Šéf mestskej civilnej a vojenskej správy Olexandr Vilkul spresnil, že šlo o dva kombinované údery s použitím riadených striel a bezpilotných lietadiel Šáhid 136/131.

Útoky sa zaobišli bez obetí a zranených, dodal Vilkul s tým, že ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila nad mestom Kryvyj Rih 11 nepriateľských dronov.

Kryvyj Rih je veľké mesto a priemyselné centrum na západe Dnepropetrovskej oblasti, ktorá leží v strednej časti Ukrajiny. Okrem iného je známy aj tým, že je rodiskom súčasného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

BBC dodala, že letecký poplach bol v noci na pondelok vyhlásený vo všetkých oblastiach na juhu Ukrajiny - s výnimkou Odeskej oblasti.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková prišla do Kyjeva, kde bude rokovať o pomoci Ukrajine a jej snahe o členstvo v EÚ. Ide o štvrtú Baerbockovej návštevu na Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ pred rokom. Kyjev dúfa, že tento rok začne formálne rokovania o tom, čo musí urobiť, aby upevnila svoju kandidatúru na členstvo.

Podľa Baerbockej Ukrajina už v niektorých oblastiach vrátane reforiem súdnictva dosiahla značný pokrok, ale v boji proti korupcii má ešte "čo robiť".

Vo svojom vyhlásení, zverejnenom ešte pred príchodom do Kyjeva, Baerbocková súčasne uviedla, že aj EÚ sa musí pripraviť na prijatie nových členov.

Šéfka nemeckej diplomacie vo svojom vyhlásení vyzdvihla odvahu a odhodlanie, s akým sa Ukrajina bráni Rusku, čím chráni "aj slobodu nás všetkých".

Ubezpečila, že Nemecko nepoľaví v úsilí podporovať Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii: ekonomicky, vojensky a v humanitárnej" oblasti.

Súčasne vyjadrila znepokojenie nad núteným presunom ukrajinských detí do Ruska. Doplnila, že ruský prezident Vladimir Putin sa "nezastaví pred ničím", aby zlomil ukrajinský národ.

Uviedla, že Nemecko podporuje organizácie, ukrajinské orgány a mimovládne organizácie, ktoré sa snažia o návrat unesených detí. Dodala, že "prvým krokom k mieru je, aby Putin dovolil týmto deťom vrátiť sa domov."

Ukrajinská armáda získala ďalšie územie v Záporožskej oblasti. Geolokačné záznamy ukázali ich posun východne od obce Novoprokopivka, ktorá leží 18 kilometrov juhovýchodne od Orichivu, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády Oleksandr Štupun v nedeľu povedal, že ukrajinskí vojaci pokračujú v postupe pri obci Robotyne, ktorá sa nachádza 12 kilometrov južne od Orichiva, a oslobodili 1,5 kilometra štvorcového.

Hovorca ukrajinských síl na východe krajiny Iľja Jevlaš informoval, že ukrajinská armáda dosiahla úspech aj v blízkosti obce Kliščijivka v Doneckej oblasti nachádzajúcej sa približne sedem kilometrov juhozápadne od mesta Bachmut.

Ukrajinskí vojenskí predstavitelia očakávajú, že budú môcť nasadiť do boja stíhačky F-16 už túto zimu. Ak sa s výcvikom pilotov v USA začne v októbri, tak niekoľko z nich by mohlo byť pripravených vo februári, informoval Wall Street Journal. (KyivPost)

V Doneckej oblasti zahynuli dvaja zahraniční dobrovoľníci po ruskom útoku. Ďalších dvoch dobrovoľníkov hospitalizovali so zraneniami, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj s tým, že auto s dobrovoľníkmi zasiahla strela z raketometu.

"Neďaleko mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti zaútočili ruskí teroristi na dobrovoľnícke vozidlo. Dostalo priamy zásah z protitankového raketového systému. S istotou vieme, že bol zabitý Anthony Ignat z Kanady. Žiaľ, pravdepodobne neprežila ani Emma Igualová zo Španielska. Úprimnú sústrasť ich rodinám," povedal Volodymyr Zelenskyj.

Ďalších dvoch dobrovoľníkov previezli do nemocníc v Dnipre. Ide o nemeckého občana Mawicka Rubena a Švéda Johana Mathiasa.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 580 vojakov na 269 210, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o 12 bojových obrnených vozidiel, 28 delostreleckých a tri protivzdušné systémy aj 35 dronov.

Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko vyhrala regionálne voľby v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných Ruskom, oznámili ruské úrady. Jednotné Rusko volilo vyše 70 percent voličov.

Hlasovanie prebiehalo i na Kryme, ktorý Rusko anektovalo ešte v roku 2014.

Ukrajinské bezpečnostné zložky uviedli, že zostavili zoznam "kolaborantov", ktorí pomáhajú ruské regionálne voľby na Ukrajine organizovať, a prisľúbili odvetu.

Regionálne a komunálne voľby sa konali po celkom Rusku pred budúcoročnými ruskými prezidentskými voľbami. Predpokladá sa, že v nasledujúcich voľbách bude vláda ruského prezidenta Vladimira Putina predĺžená najmenej do roku 2030, píše AFP.

Predbežné výsledky v regionálnom hlasovaní naznačili po uzavretí volebných miestností jasnú prevahu prokremeľských kandidátov z Jednotného Ruska. (TASR)

Rusko nechalo vybudovať nové sklady určené pre údržbu vojenských vozidiel vo vojenskom skladisku v Petrozavodsku a na vojenskej základni Alakurtti. Okrem toho tam prišlo aj k navýšeniu vybavenia, vyplýva z družicových záberov.

Ide pritom o vôbec prvé viditeľné znaky toho, že Rusko začalo investovať do pripravenosti na svojich vojenských základniach pri Fínsku po mnohých rokoch bez aktivity, píše fínsky spravodajský portáli Yle.fi.

Podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena to však nepredstavuje pre fínsku bezpečnosť okamžitú hrozbu.

Tieto vylepšenia pritom môžu súvisieť so zámerom Ruska dodávať zo základne v Petrozavodsku vybavenie na ukrajinský front. Podľa nemenovaného fínskeho majora vo výslužbe sa totiž zdá, že skladisko v Petrozavodsku bolo vybudované pre údržbu vybavenia.

Fínsko vstúpilo začiatkom apríla tohto roka do Severoatlantickej aliancie a stalo sa jej 31. členskou krajinou. Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu a jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc NATO s Ruskom zdvojnásobila. (TASR)

Ukrajinským vojakom sa podarilo postúpiť v rámci protiofenzívy behom uplynulého týždňa na južnom fronte, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Behom uplynulých siedmich dní sme postúpili v (južnom) sektore Tavrija," uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Zároveň oznámil, že bol zaznamenaný "pohyb" ukrajinských vojsk aj v sektore okolo východoukrajinského mesta Bachmut.

Zelenskyj tiež uviedol, že ukrajinské sily sa držia aj na iných frontoch na východe krajiny - predovšetkým pri obciach Avdijivka a Marjivka a miest Lyman a Kupiank, kde sa Rusi snažia postúpiť viac na severe.

Tvrdenia ukrajinského prezidenta o stave protiofenzívy tak zdá sa potvrdzujú skoršie tvrdenia iných ukrajinských predstaviteľov o pokrokoch na juhu a východe krajiny.

Pri Avdijivke využili Ukrajinci podľa šéfa tamojšej vojenskej administratívy Vitalija Barabaša to, že sa Rusi sústreďujú len na jeden sektor, a dobyli časti obce Opytne.

Avdijivka, v ktorej sa nachádza veľká baňa pre ťažbu koksu, je už mnoho mesiacov takmer neustále vystavovaná ruským útokom, píše Reuters.

Generálny štáb ukrajinskej armády zase hlásil "čiastočný úspech" pri útočných operáciách pri obci Kliščijivka južne od Bachmutu. Táto dedina je pritom považovaná za kľúčovú pre dobytie Bachmutu, ktorý Rusko ovládlo v máji po dlhých bojoch. (TASR)

V ruskej Belgorodskej oblasti zničili dva ukrajinské drony. Obete hlásené neboli. "Systémy vzdušnej obrany nasadené v službe zničili nad Belgorodskou oblasťou dva bezpilotné stroje," uviedol rezort v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov uviedol, že drony boli zostrelené nad Jakovlevským okresom, ktorý sa rozprestiera severne a južne od mesta Belgorod.

"Neprišlo k nijakým obetiam. Úlomky jedného z dronov spadli na cestu pri súkromnej obytnej budove. Na mieste sú všetky záchranné zložky," uviedol Gladkov na Telegrame.

Od začiatku ukrajinského protiútoku v júni, prišlo v posledných mesiacoch už viackrát k dronovým útokom mieriacim na územie Ruska, pričom ruskí predstavitelia zľahčujú ich dôležitosť, píše AFP.

V noci na štvrtok boli pritom zničené dva ukrajinské drony aj nad Rostovom nad Donom na juhozápade Rusku, kde sa nachádza operačné centrum ruskej armády v konflikte na Ukrajine. Jeden z dronov bol pritom zostrelený nad historickým centrom mesta, neďaleko kľúčového vojenského ústredia.