Ukrajina Rusko Online: Na rumunskom území našli kusy dronu podobného tým, ktoré používajú Rusi

Rusko v okupovaných oblastiach na juhu a východe Ukrajiny vrátane Krymu rozmiestnilo viac ako 420-tisíc vojakov. Povedal to zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Skibickyj vyhlásil, že Rusko z Krymu v posledných týždňoch vedie útoky pomocou dronov na ukrajinské prístavy Izmajil a Reni ležiace na Dunaji. Majú zásadný význam pre vývoz ukrajinského obilia po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody o exporte ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez bezpečné koridory v Čiernom mori. (ČTK)

Ruskú vojenskú jednotku zachvátil požiar v okupovanom meste Simferopoľ. Miestne telegramové kanály informovali, že v ruskej vojenskej jednotke na Kryme okupovanom Ruskom došlo k veľkému požiaru.

Podľa telegramového kanála "Chp Simferopol" bolo pred požiarom počuť výbuchy.

Na neohlásenú návštevu Ukrajiny pricestoval japonský minister zahraničia Jošimasa Hajaši. Krajine brániacej sa už viac ako rok a pol ruskej agresii odovzdal 24 žeriavov na odstraňovanie mín z miest obývaných civilistami.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal po stretnutí s Hajašim a zástupcami veľkých japonských firiem podľa agentúry Unian povedal, sa mu dostalo uistenia, že Japonsko bude Ukrajinu naďalej podporovať, pomáhať počas nadchádzajúcej zimy a sprísňovať protiruské sankcie. Japonskí podnikatelia predstavili projekty v telekomunikáciách, v infraštruktúre a v medicíne, s ktorými chcú nadviazať spoluprácu s ukrajinskými partnermi, uviedol Šmyhal.

Hajaši mal v Kyjeve na programe tiež rokovania s prezidentom Volodymyrom Zelenským a so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebou. S ním hovoril o pláne usporiadať v Japonsku začiatkom budúceho roka konferenciu o hospodárskej obnove Ukrajiny.

Hajaši podobne ako mnoho ďalších zahraničných hostí navštívil Buču na predmestí Kyjeva, ktorá sa stala jedným zo symbolov zverstiev spáchaných Rusmi na Ukrajine. (ČTK)

Na rumunskom území našli kusy dronu podobného tým, ktoré používaná ruská armáda. Uviedol to rezort obrany v Bukurešti. Prezident Klaus Iohannis o tom informoval šéfa NATO Jensa Stoltenberga.

Úlomky zrejme ruského bezpilotného lietadla dopadli na rumunské územie už po ruskom útoku na ukrajinské ciele na Dunaji zo začiatku tohto týždňa.

Rumunský prezident Iohannis konštatoval, že ho generálny tajomník NATO opätovne ubezpečil, že aliancia je úplne solidárna s Rumunskom, ktoré je členom tohto bloku. Iohannis dal tiež najavo, že dôrazne odsudzuje ruské dronové útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji.

Skompromitované spoločné vyhlásenie lídrov G20 týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu nie je „niečo, na čo by sme mali byť hrdí“. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. 

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Oleg Nikolenko napomenul deklaráciu, že priamo nepomenovala Rusko, keď naráža na štáty konajúce spôsobom, ktorý nie je „v súlade s cieľmi a princípmi charty OSN ako celku“ a štáty, ktoré sa vyhýbajú „hrozbe alebo použitiu sily pri hľadaní územnej akvizície proti územnej celistvosti a zvrchovanosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu“.

„Je jasné, že účasť ukrajinskej strany by účastníkom umožnila lepšie pochopiť situáciu,“ napísal Nikolenko.

Nikolenko povedal, že je vďačný západným krajinám, ktoré presadzovali prísne odsúdenie Ruska. Rusko namietalo proti väčšine formulácií o Ukrajine a zablokovalo kompromis, ktorý bol „inak prijateľný pre všetkých ostatných“, povedal pre Reuters diplomat EÚ.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu varovala pred potenciálnou hrozbou. Tú pre jadrovú bezpečnosť predstavuje nárast bojov v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine.

Odborníci agentúry v Ruskom okupovanej elektrárni podľa jej vyhlásenia nahlásili v priebehu uplynulého týždňa niekoľko výbuchov, čo naznačuje zvýšenú vojenskú aktivitu v regióne. Elektráreň, ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, výbuchy nepoškodili.

„Stále som hlboko znepokojený možnými nebezpečenstvami, ktorým elektráreň čelí v tomto čase zvýšeného vojenského napätia v regióne,“ vyjadril sa v piatok v noci generálny riaditeľ agentúry Rafael Mariano Grossi.

Tím agentúry podľa neho informovali tom, že počet zamestnancov v jadrovej elektrárni bol dočasne znížený na minimum z dôvodu obáv z väčšej vojenskej aktivity v oblasti. „Bez ohľadu na to, čo sa stane v konfliktnej zóne, nech je to kdekoľvek, jadrová havária by bola pre každého stratou, a preto naliehavo žiadam, aby sa prijali všetky potrebné preventívne opatrenia, aby k nej nedošlo,“ dodal. (SITA)

Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Informujú o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy, vyplýva z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters. Vláda počíta v budúcom roku aj s poklesom exportu ropy, jej cena by však mala vzrásť.

Cenu ruského plynu dodávaného do Číny plynovodmi vláda ani energetický koncern Gazprom od začiatku dodávok v roku 2019 nezverejňovali. Analytici však už dlho predpokladali, že je oveľa nižšia ako tá, za ktorú Rusko predáva plyn do Európy.

Podľa dokumentu by cena ruského plynu dodávaného plynovodmi do Turecka a Európy mala tento rok klesnúť na 501,6 USD (468,61 eura) za 1000 kubických metrov (m3) a v roku 2024 na 481,7 USD z 983,8 USD v roku 2022. Dovoz ruského plynu do Európy sa drasticky znížil pre ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine.

V prípade Číny Moskva počíta s cenami 297,3 USD za 1000 m3 v roku 2023 a 271,6 USD v roku 2024.

Vývoz ruskej ropy by sa v tomto roku mal znížiť na 247 miliónov ton alebo 4,96 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne z 248,2 milióna ton v roku 2022. V roku 2024 sa očakáva ďalší pokles na 240 miliónov ton. Export ropy by sa mal oživiť až v roku 2025 na 247 miliónov ton.

Ruský vicepremiér Alexander Novak uviedol, že Rusko predĺži dobrovoľné zníženie vývozu ropy o 300.000 barelov denne do konca tohto roka, "aby udržalo stabilitu a rovnováhu" na ropných trhoch.

Z vládneho dokumentu vyplýva, že vývozná cena ruskej ropy by tento rok mala dosiahnuť 63,40 USD za barel po 79,60 USD za barel v roku 2022. Na budúci rok by mala stúpnuť na 71,3 USD za barel. (TASR)

Lídri krajín v skupine G20 sa dohodli na spoločnom vyhlásení zo samitu v Naí Dillí. Existovali totiž pochybnosti o tom, že by G20 mohla dosiahnuť dohodu, keďže medzi členmi panovali nezhody. (SITA)

Na Ukrajine sa realizujú plány na ochranu energetickej a kritickej infraštruktúry pred útokmi ruských rakiet a dronov počas zimy. Uviedol to ukrajinský prezident Zelenskyj. (Kyiv Independent)

Presun ruských frontových síl na posilnenie degradovaných jednotiek na juhovýchode Ukrajiny komplikuje útočné operácie Moskvy. Vo svojej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany.

Rezort pripomína, že ukrajinské jednotky postúpili do „viacvrstvovej“ hlavnej ruskej obrannej línie východne od obce Robotyne v Záporožskej oblasti. Vojaci pokračujú v „postupnom taktickom postupe proti ruským pozíciám a oslabujú ruské sily v oblasti“ uvádza sa v správe.

„Je vysoko pravdepodobné, že Rusko presunulo sily z iných oblastí frontovej línie, aby nahradilo degradované jednotky v okolí Robotyne. Tieto presuny pravdepodobne obmedzujú schopnosť Ruska vykonávať vlastné útočné operácie pozdĺž iných oblastí frontovej línie,“ tvrdí Londýn. Tento presun podľa neho tiež veľmi pravdepodobne naznačuje tlak na obranné línie Ruska, hlavne pri Robotyne.

Ukrajinské sily podľa ministerstva tiež naďalej vytvárajú tlak na ruské pozície južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti, pričom zaznamenávajú zisky medzi obcami Kliščijivka a Andrijivka.

Skupina G20 dosiahla konsenzus o spoločnom vyhlásení. Oznámil to indický premiér Modi. Neposkytol žiadne podrobnosti ani nezverejnil vyhlásenie.

Existovali pochybnosti, či bude možná spoločná deklarácia pre nezhody v rámci skupiny ohľadom vojny na Ukrajine. (BBC)

Ukrajinský prezident Zelenskyj odmietol náznaky, že je čas rokovať o mieri s ruským prezidentom Putinom. Povedal, že „ak musíte robiť kompromis alebo viesť dialóg s niekým, nemôžete to robiť s klamárom“.

Konštatoval to v rozhovore s Fareedom Zakariom z televízie CNN.

Osud lídra ruskej žoldnierskej skupiny Prigožina, ktorý zomrel v auguste pri havárii lietadla, podľa ukrajinského prezidenta ilustruje to, čo sa stane, ak sa snažíte uzavrieť dohodu s Putinom.

Zelenskyj CNN povedal, že smrť šéfa wagnerovcov po tom, čo očividne dostal sľuby o svojej slobode pokračovať v činnosti, len niekoľko týždňov po vzbure proti ruskému vojenskému vedeniu, bola varovaním, ktoré treba brať do úvahy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kim sa môže spokojne usmievať. Ponížené Rusko potrebuje jeho zbrane Čítajte 

Zelenskyj poukázal na príklady iných krajín, ktoré napadli Rusi a naďalej sú čiastočne okupované Moskvou. „Videli ste nejaký kompromis od Putina v iných otázkach? S Gruzínskom? S Moldavskom?“ poznamenal ukrajinský prezident.

Zatiaľ čo Spojené štáty a ďalší kľúčoví ukrajinskí spojenci naďalej dodávajú Kyjevu zbrane a zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú podmienky na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého“ mieru, viacerí ďalší významní svetoví lídri, ako napríklad brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, vyzývajú Ukrajinu, aby ukončila vojnu. (SITA)

Ruský prezident Putin zagratuloval severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi pri príležitosti 75. výročia založenia KĽDR. Takisto žiadal pevnejšie väzby s touto krajinou vo všetkých oblastiach. 

Putin Kimovi poslal správu. Ruský prezident vyjadril presvedčenie, že prostredníctvom spoločného úsilia bude Rusko posilňovať vzájomné väzby s KĽDR vo všetkých oblastiach.

"To sa plne zhoduje so záujmami našich obyvateľov našich krajín a pomáha to zaistiť bezpečnosť a stabilitu na kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii," uviedol.

Putin tiež pripomenul, že bývalý Sovietsky zväz bol prvou krajinou, ktorá severokórejský režim uznala. (TASR)

Sídlo politickej strany Jednotné Rusko v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Polohy bolo podľa starostu mesta Melitopoľ zničené pri piatkovom útoku. Informoval o tom Kyiv Independent.

Ivan Fedorov uviedol, že miestni obyvatelia opísali Rusov ako „vyhorených“ z centrály počas „pekelných pseudovolieb“ v čiastočne okupovanej Záporožskej oblasti. Neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o tom, ako bola budova zničená, ani o prípadných obetiach medzi ruskými úradmi.

"Niektorí išli do nemocnice a niektorí rovno do márnice. Záporožie patrí medzi štyri ukrajinské regióny, ktoré Moskva nelegálne anektovala, ale nemá plne pod kontrolou, kde organizuje regionálne voľby," konštatoval Fedorov.  Ukrajina a USA odsúdili voľby ako podvod. Jednotné Rusko je konzervatívna strana prezidenta Putina. (The Guardian)

Paragraf o geopolitickom dianí a Ukrajine v návrhu záverečnej deklarácie víkendového summitu G20 je zatiaľ prázdny; čaká sa na postoj Ruska.

Šéfovia vlád západných krajín sa zhodli na spoločnom stanovisku, ktoré oznámili Rusku. To sa môže buď pripojiť, alebo vydať vlastné nesúhlasné stanovisko, píše BBC News.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje prítomné na summite uviedla, že vyjednávači sa zhodli na kompromisných formuláciách strán vojny na Ukrajine; text ale čaká na schválenie lídrov krajín.

Ak Moskva neprijme ani jeden variant, Dillí by mohlo vydať predsednícke zhrnutie. Hostiteľská krajina by ho mohla využiť na poukazovanie na zhodu v mnohých oblastiach, ale s vypustením sporných bodov, načrtáva možný scenár BBC. Jeden z predstaviteľov G20, ktorý si neželal byť menovaný, uviedol, že návrh deklarácie sa v najbližších 36 hodinách môže zmeniť.

Z návrhu deklarácie podľa BBC vyplýva, že lídri krajín skupiny najväčších ekonomík G20 sa zhodli napríklad na bankovej reforme alebo regulácii kryptomien.

Ak by sa víkend kvôli sporom ohľadom Ukrajiny skončil bez spoločnej deklarácie, poškodilo by to obraz Indie ako mocnosti schopné urovnávať globálne problémy, o ktorý indický premiér Naréndra Módí usiluje, podotýka AP. (ČTK)

Rusko stálo pri zrode súčasného severokórejského štátu, keď si počas vojny vychovala zakladateľa vládnucej dynastie Kim Ir-sena. Vždy to bol skôr jednostranný vzťah. Až doteraz, keď Rusko zúfalo potrebuje zbrane. (SME)

Na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny príde japonský minister zahraničia Jošimasa Hajaši. V Kyjeve sa stretne so svojím náprotivkom Dmytrom Kulebou. S odvolaním sa na oznámenie japonskej vlády o tom informuje agentúra Kjódó.

Hajaši, ktorý sa minulú nedeľu vydal na cestu na Blízky východ a do Poľska, Kulebu oboznámi s plánom Japonska usporiadať začiatkom budúceho roka konferenciu na podporu hospodárskej obnovy Ukrajiny, oznámilo ministerstvo zahraničia. Očakáva sa tiež, že minister sa zúčastní na slávnostnom odovzdaní japonských žeriavových vozidiel určených na odstraňovanie nevybuchnutých bômb.

Hajašiho cesta prichádza po marcovej prekvapivej návšteve premiéra Fumia Kišidy v Kyjeve. Na rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred májovým summitom skupiny G7 v Hirošime vtedy Kišida oznámil balík pomoci Ukrajine v hodnote pol miliardy dolárov (ČTK)

Ukrajinské protikorupčné úrady zmrazili vyše tri miliardy hrivien (viac než 80 miliónov dolárov) patriacich oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý je vo väzbe v rámci vyšetrovania podozrení zo sprenevery.

Majetok bol jednému z najbohatších Ukrajincov zmrazený na 48 hodín. Okrem uvedenej výšky vkladov sa opatrenie vzťahuje aj na takmer 1000 nehnuteľností a vyše 1600 vozidiel a plavidiel.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) v utorok obvinil oligarchu Kolomojského zo sprenevery 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov) z banky PrivatBank, ktorú sám spoluzakladal.

Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha minulý týždeň vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou. V prípade je podozrivých ešte ďalších päť osôb.

Kolomojského právnici zatiaľ správu o zmrazení majetku nekomentovali, rovnako ako sa nevyjadrujú k celej kauze okolo sprenevery. Samotný oligarcha v minulosti akúkoľvek vinu popieral.

Správu o zmrazení majetku bývalého vlastníka najväčšej ukrajinskej banky, ktorú v roku 2016 zoštátnili, zverejnil aj NABU, ale Kolomojského v nej priamo nemenoval.

Kolomojskyj, ktorý získal obrovské majetky po rozpade Sovietskeho zväzu, v minulosti patril k podporovateľom Zelenského a krátko zastával aj úrad gubernátora Dnepropetrovskej oblasti. (TASR)

Ukrajinky s lekárskym či farmaceutickým vzdelaním budú musieť od 1. októbra nastúpiť na vojenskú službu. Na rozdiel od mužov vo veku 18-60 rokov ale nebudú mať zakázané vycestovať z Ukrajiny, dokým nedostanú povolávací rozkaz.

Oznámil to v piatok ráno Fedir Venislavskyj, poslanec ukrajinského parlamentu a člen tamojšieho premenného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a tajné služby. V rozhovore pre ukrajinské médiá dodal, že obmedzenie vycestovať do zahraničia sa bude vzťahovať výlučne "na ženy, ktoré už boli zmobilizované".

Ani na ženy, ktoré už teraz slúžia v armáde, sa podľa jeho slov nevzťahuje zákaz vycestovania, aký naopak pre ukrajinských mužov platí od 22. februára 2022, a síce dňa, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Venislavskyj dodal, že v súčasnosti nie je v pláne žiadne rozšírenie povinnej mobilizácie na ukrajinské ženy s iným než uvedeným lekárskym či farmaceutickým vzdelaním. (TASR)

Rusko sa spolieha, že výsledky budúcoročných prezidentských volieb v USA povedú k zníženiu americkej podpory pre Ukrajinu. Tvrdí to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj zdôraznil, že obe hlavné politické strany v USA stoja za Ukrajinou, avšak niektorí republikáni vyzývajú na zníženie podpory. Podľa Zelenského je ale dôležité, že Ukrajinu podporuje americká verejnosť.

V súvislosti s parlamentnými voľbami na Ukrajine, ktoré by sa mali za normálnych podmienok konať koncom októbra, Zelenskyj povedal, že ukrajinská vláda je pripravená voľby usporiadať aj v čase vojny a prijať opatrenia na zabezpečenie ich legitimity.

Pripustil, že problémy by mohli byť s volebnou účasťou vojakov na frontovej línii, občanov nachádzajúcich sa v Ruskom okupovaných oblastiach či pri ukrajinských utečencoch v zahraničí.

Ukrajina je podľa Zelenského pripravená prijať medzinárodných pozorovateľov, aby voľby monitorovali. "Budú v zákopoch? Ak je svet pripravený poslať k nám ľudí, my sme určite za," skonštatoval.

"Pre nás nie je najdôležitejšie, aby sa voľby konali, ale aby boli uznané (ich výsledky)," dodal ukrajinský prezident. (TASR)