Ukrajina Rusko Online: Kim Čong-un sa stretne s Putinom, aby dohodli dodávky zbraní

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa plánuje stretnúť s Vladimirom Putinom v súvislosti s dohodnutím dodávok ďalších zbraní pre ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine.

Informoval o tom The New York Times s odvolaním sa na nemenované na americké a spojenecké zdroje.

Kim Čong-un podľa NYT zrejme vycestuje obrneným vlakom zo severokórejského Pchjongjangu do ruského Vladivostoku, kde sa stretne s Putinom. Nemenované zdroje tvrdia, že severokórejský vodca by mohol ísť aj do Moskvy, hoci to zatiaľ isté nie je.

Putin sa chce podľa zdrojov dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei (KĽDR) pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon.

Podľa NYT potrebuje Kim navyše zabezpečiť potravinovú pomoc pre svoju ochudobnenú krajinu.

Obaja lídri by sa mali zúčastniť na Východnom ekonomickom fóre, naplánovanom na 10. až 13. septembra na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity vo Vladivostoku.

Kim podľa nemenovaných zdrojov plánuje navštíviť aj tzv. mólo 33, kde kotvia vojenské lode ruskej tichomorskej flotily. Severná Kórea oslavuje výročie svojho založenia 9. septembra, pripomína NYT.

Jednou z potenciálnych zastávok Kima je podľa zdrojov aj kozmodróm Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, kde sa vlani v apríli stretol Putin s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Spojené štáty varovali pred spoluprácou medzi Severnou Kóreou a Ruskom minulý rok. Americkí predstavitelia s odvolaním sa na odtajnené dokumenty uviedli, že Rusko plánuje nakúpiť delostrelecké granáty pre svoju vojnu s Ukrajinou. Kirby vtedy poznamenal, že KĽDR dodala Rusku zbrane cez Blízky východ a severnú Afriku.

Predstavitelia USA sa podľa NYT nazdávajú, že vyzradenie takýchto informácií v minulosti odstrašilo Severnú Kóreu, následkom čoho sa na frontové línie na Ukrajine dostalo minimum jej zbraní. (TASR, The New York Times)

Ruská novinárka Sobčaková zverejnila fotografiu, na ktorej je bývalý veliteľ skupiny ruských vojsk na Ukrajine generál Surovikin. Ten sa na verejnosti neobjavil viac ako dva mesiace - od júnovej vzbury žoldnierov Wagnerovej skupiny.

"Generál Sergej Surovikin je vonku. Živý, zdravý, doma, so svojou rodinou, v Moskve. Dnešná fotografia," podpísala Sobčaková v titulku fotografie, pričom neuviedla, ako ju získala.

Na fotografii generál oblečený v civile ide v sprievode ženy - podľa ruských médií ide o Surovikinovu manželku - pravdepodobne po dvore vidieckeho domu. Počasie na fotografii zodpovedá letu.

Sobčaková, ale aj bývalý šéfredaktor vplyvnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov i rôzne ďalšie ruské médiá a kanály na platforme Telegram pred nedávnom - s odvolaním sa na zdroje - informovali, že generál bol po 24. júni "zbavený slobody", ale nebol vzatý do väzby.

Tvrdilo sa, že bol vypočúvaný vo veci možnej účasti na organizovaní ozbrojenej vzbury proti Moskve, ktorú organizoval Jevgenij Prigožin, ktorý zahynul pri nedávnom leteckom nešťastí. Okolnosti pádu lietadla, ktorým Prigožin so sprievodom cestoval, nateraz nie sú objasnené.

Neprítomnosť Surovikina na verejnosti a v ruských médiách si všimli aj zahraničné médiá.

Ako informovali ruské médiá, Surovikin bol v auguste odvolaný z postu hlavného veliteľa ruských leteckých a kozmických síl. Potom sa objavila správa, že z armády prepustený nebol a zostáva k dispozícii ministerstvu obrany. Kremeľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil.

Sergej Surovikin velil ruským jednotkám na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Jeho meno sa spájalo najmä s vlnou útokov na energetický systém Ukrajiny, ako aj so stiahnutím sa ruských jednotiek z juhoukrajinského mesta Cherson a z celej pravobrežnej časti Chersonskej oblasti.

V júni tohto roku, počas takzvanej rebélie wagnerovcov, Surovikin nahral videoposolstvo adresované žoldnierom Wagnerovej skupiny, v ktorom ich vyzýval, aby sa vrátili do miest dislokácie svojich jednotiek.

Po zverejnení tohto videa sa Surovikin na verejnosti neobjavil a v médiách a na sociálnych sieťach kolovali dohady o jeho osude. Surovikin svojho času pôsobil aj ako veliteľ ruských jednotiek nasadených v Sýrii, kde za svoje neľútostné metódy dostal prezývku Generál Armagedon. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel na frontovú líniu v Doneckej oblasti. Doplnil, že si vypočul hlásenia veliteľov, oboznámil sa s problémami na bojiskách i so stavom zásobovania jednotiek.

Zelenskyj uviedol, že "navštevujeme bojové brigády, ktoré bránia Ukrajinu ako súčasť Doneckej operačnej a taktickej skupiny". Zelenskyj na platforme Telegram zverejnil i video, ako sa stretáva s ukrajinskými vojakmi.

Zelenskyj dodal, že sa stretol so zástupcami ôsmich brigád. "Každý z nich je ničom výnimočný a všetci sú silní," uvádza sa v statuse, v ktorom sa Zelenskyj poďakoval vojakom za výsledky, ktoré každodenne dosahujú, a niektorým z nich odovzdal vyznamenania.

Podľa večernej zvodky ukrajinského generálneho štábu na fronte za posledných 24 hodín opäť nenastali žiadne výrazné zmeny - ani na juhu, kde sa snažia útočiť Ukrajinci, ani na severe, kde sa o to na niektorých miestach pokúšali ruské jednotky. (TASR)

Ruské útoky zasiahli obytné budovy a civilnú infraštruktúru. Ukrajinský generálny štáb zároveň uviedol, že Rusi podnikli päť raketových a 68 leteckých úderov a 42 úderov raketometmi.

Ukrajinské sily podľa Kyjeva odrazili ruské útoky severne od obce Kliščijivka v Doneckej oblasti a podnikli ofenzívne akcie na melitopoľskom fronte na juhu Ukrajiny. Ukrajinská armáda napríklad jedenásťkrát zaútočila na ruské pozície a podnikla dva údery na ruské protiletecké raketové systémy.

Ukrajinský dron podľa gubernátora Brianskej oblasti neúspešne zaútočil na tepelnú elektráreň. Podľa Bogomaza výsledkom útoku nie sú nijaké obete a infraštruktúra elektrárne nebola poškodená.

Ďalší dron údajne spadol na neďaleké pole. Ukrajina zlepšuje a zväčšuje svoje schopnosti útočiť bezpilotnými lietadlami a zdá sa, že Rusko toto riziko nedokáže neutralizovať. (SITA)

Šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková kritizuje Putina za odstúpenie od obilnej dohody.  Baerbocková zároveň Putina obvinila z "cynických" hier. Baerbocková ocenila snahy tureckého prezidenta a označila ich za dôležité.

Jej vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v čiernomorskom letovisku Soči konalo stretnutie Putina s tureckým prezidentom Erdoganom, ktorý sa ruskú stranu snaží presvedčiť, aby sa vrátila k implementácii tzv. obilnej dohody umožňujúcej prepravu obilia z ukrajinských prístavov na svetové trhy, najmä do krajín v potravinovej núdzi.

Na stretnutí s novinármi usporiadanom po rokovaní s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Luminitou Odobescuovou v Berlíne Baerbocková uviedla, že "len kvôli Putinovi" lode naložené ukrajinským obilím od júla uviazli v čiernomorských prístavoch Ukrajiny.

Agentúra DPA pripomenula, že práve v júli Moskva oznámila, že pozastavuje svoju účasť na dohode, ktorou sa vytvorili koridory pre bezpečný export desiatok miliónov ton obilia a hnojív - napriek ruskej námornej blokáde Ukrajiny.

"Rusko zhoršuje hlad vo svete," konštatovala Baerbocková, pričom však dodala, že "práca na alternatívnych trasách" vývozu ukrajinského obilia pokračuje "teraz viac ako kedykoľvek predtým."

Medzičasom tlačové agentúry informovali, že Erdogan a Putin sa v Soči nedohodli na obnovení obilnej dohody.

Erdogan po rokovaniach s Putinom uviedol, že Ankara je proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.

"Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom, informovala agentúra AFP. (TASR)

Maďarsko tvrdí, že jeho zahraničná politika zostane "suverénna" napriek tlaku, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Szijjártó na výročnej schôdzi maďarských diplomatov.

Najdôležitejšou úlohou maďarskej vlády je preto podľa neho zaručiť bezpečnosť krajiny a zachovanie ekonomického rastu.

"Vyžaduje si to kroky, ktoré budú určite v rozpore s očakávaniami medzinárodného liberálneho mainstreamu. Diplomati preto musia byť pripravení robiť si svoju prácu uprostred veľkého medzinárodného tlaku," tvrdil Szijjártó.

Ďalej vyhlásil, že údajný tlak na Budapešť bude obzvlášť vysoký v prípade vojny na Ukrajine, ale aj v otázkach zahraničných investícií v Maďarsku. Jediným hľadiskom maďarskej zahraničnej politiky podľa Szijjártóa zostane národný záujem. (TASR)

Pápež František uznal, že jeho vyjadrenia o Rusku, ktoré Ukrajina vníma ako chválu ruskej imperiálnej politiky, boli zle formulované. Pápež objasnil, že jeho zámerom je pripomenúť mladým Rusom kultúrne, nie politické dedičstvo.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra Reuters, pápež 25. augusta počas videopríhovoru k účastníkom 10. všeruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade hovoril o bývalých cároch Petrovi I. a Kataríne II. – obaja sú známi tým, že významne rozšírili ruské územie – a svojim poslucháčom povedal, že sú dedičmi "veľkého ruského impéria".

Tieto slová vyvolali na Ukrajine rozruch, pretože ruský prezident Vladimir Putin sa pri odôvodňovaní invázie ruskej armády na Ukrajinu a anexie jej územia odvoláva práve na dedičstvo a odkaz spomínaných dvoch ruských panovníkov.

Kremeľ obsah pápežovho príhovoru k mladým katolíkom z Ruska privítal a ocenil Františka za znalosť ruských dejín.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni pred necelým týždňom na margo pápežových slov uviedol, že František chcel "povzbudiť" mladých Rusov, aby zachovávali a šírili "to, čo je pozitívne na veľkom kultúrnom a duchovnom dedičstve Ruska," a nie aby "chválili" ruské úrady.

František v pondelok počas spiatočnej cesty z návštevy Mongolska na tlačovej konferencii na palube lietadla uznal: "Možno to nebol najlepší spôsob, ako to povedať, ale keď som hovoril o veľkom Rusku, nemyslel som ani tak geograficky, ale kultúrne". Pápež súčasne spomenul ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského, ktorý je jedným z jeho obľúbených autorov.

"Bola to poznámka (vyslovená) tak mimochodom, ktorá mi prišla na um, pretože tak som sa ju (ruskú históriu) učil v škole," vysvetlil pápež, prečo spomenul cára Petra a cárovnú Katarínu.

Vatikán už pred takmer týždňom zverejnil prepis príhovoru k mladým ruským katolíkom, pričom inkriminovaná pasáž v ňom chýbala - pápež totiž hovoril len "z hlavy".

Pápež aj v pondelok zopakoval, že ruská kultúra je

"kultúrou veľkej krásy a hĺbky" a nemožno ju zaznávať kvôli politickým problémom. Dodal, že Rusko zažilo v politike temné roky, ale "to dedičstvo tam je, dostupné pre všetkých".

František opakovane vyzýva na obnovenie mieru na Ukrajine. Na začiatku invázie bol však vystavený kritike za to, že Rusko nepomenoval ako agresora. (TASR)

Twitter pod vedením Elona Muska zohral významnú úlohu v šírení ruskej propagandy, keď umožnil, aby sa dezinformácie dostali k väčšiemu počtu ľudí ako pred začiatkom vojny, ukazuje štúdia, ktorú zverejnila Európska komisia. (Washington Post)

Ruský prezident Putin naďalej považuje protiofenzívu ukrajinskej armády za neúspešnú a očakáva, že tento stav na fronte bude pokračovať.

"Pokiaľ ide o zablokovanú protiofenzívu: nejde o to, že by sa zastavila, ale je to neúspech," tvrdil Putin na tlačovej konferencii s tureckým lídrom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorá sa konala v čiernomorskom letovisku Soči po ich rokovaní.

Putin na margo vývoja na frontoch Ukrajiny a jeho hodnotenia podotkol, že podľa neho to "aspoň dnes tak vyzerá". "Uvidíme, čo bude ďalej. Dúfam, že to tak bude aj naďalej," doplnil. (TASR)

Rusko zrušilo vojenské cvičenie s názvom Západ. Naposledy Rusko organizovalo cvičenie spolu s Bieloruskom päť mesiacov pred inváziou na Ukrajinu. Podľa britského ministerstva obrany je dôvodom zrušenia manévrov chýbajúce jednotky. (Sky News)

Bieloruské ministerstvo obrany nepovažuje za provokáciu údajné narušenie vzdušného priestoru poľským vojenským vrtuľníkom z minulého piatka, uviedol šéf bieloruského rezortu obrany Viktor Chrenin.

Chrenin počas spoločného vojenského cvičenia Ruskom vedenej vojenskej aliancie v Bielorusku podľa ruských štátnych médií v tejto súvislosti vyhlásil, že poľskí piloti majú "slabý výcvik".

Podľa bieloruskej pohraničnej stráže preletel v piatok poľský vojenský vrtuľník Mi-24 cez hranicu Hrodnianskej oblasti na západe krajiny a krátko na to sa vrátil. Poľskí predstavitelia narušenie hranice popreli. (TASR)

Citibank prestane prevádzkovať sieť svojich bankomatov v Rusku. „Vážení klienti, informujeme vás o začiatku procesu ukončenia služieb komerčnej banky Citibank. Všetky bankomaty demontujeme do konca roku 2023," uviedol peňažný ústav.

Klientom v Rusku Citigroup Inc. ponúkla uskutočňovanie väčšiny operácií prostredníctvom online bankového systému Citibank.

V závere minulého roka kúpila ruská banka Uralsib od Citibank portfólio spotrebiteľských úverov v Rusku. V obsluhe týchto úverov bude Uralsib pokračovať.

Na konci minulého roka Citigroup Inc. uviedla, že zatvorí svoju ruskú divíziu, pričom predpokladala, že to povedie k odpisom v hodnote 170 miliónov dolárov.

Citigroup Inc. patrí k najväčším finančným ústavom na Wall Street. (SITA)

Rada Európy odsúdila zorganizovanie lokálnych volieb v anektovaných regiónoch Ukrajiny v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy Leendert Verbeek upozornil, že ide o očividné porušenie medzinárodného práva, ktoré Rusko naďalej nedodržiava, ako to bolo v prípade pseudoreferend na okupovaných ukrajinských územiach organizovaných minulý rok.

Územia, ktoré dobylo a anektovalo Rusko, podľa jeho slov sú a zostanú neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny.

"Konanie miestnych volieb na okupovaných územiach len vytvára ilúziu demokracie, jednoznačne však porušuje právo občanov podieľať sa na správe miestnych verejných záležitostí. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a bude naďalej poskytovať neochvejnú podporu Ukrajine a jej ľudu v ich boji proti agresorovi," vyhlásil Verbeek.

Kongres miestnych a regionálnych orgánov je jedinou inštitúciou v Európe zodpovednou za posudzovanie stavu demokracie na miestnej a regionálnej úrovni v 46 členských štátoch Rady Európy. Jeho hlavnou úlohou je posilňovať a monitorovať rozvoj demokracie na miestnej a regionálnej úrovni. (TASR)

Žiadna nová dohoda o vývoze ukrajinského obila nevznikne, kým Západ nesplní ruské požiadavky, vyhlásil Vladimir Putin na tlačovej konferencii po diskusii s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Putin medzi požiadavkami zmienil opätovný neobmedzený export obilnín a hnojív a zapojenie ruskej banky Rosselchozbank do medzinárodného platobného systému SWIFT. Banka sa špecializuje na obchod s poľnohospodárskymi komoditami.

Rusko žiada aj obnovenie dodávok náhradných dielov pre poľnohospodárske stroje, odblokovanie prepravnej logistiky a poistenia nákladu a lodí, obnovenie dodávok čpavku a rozmrazenie aktív ruských spoločností.

Erdogan poznamenal, že je potrebné, aby Ukrajina zmiernila svoj postoj voči Rusku v súvislosti s dohodou o obilí.

"Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva," povedal Erdogan.

Putin tiež prezradil, že Rusko je v pokročilom štádiu uzatvárania paktu o bezplatnej dodávke obilia šiestim africkým národom.

Dodal, že ruské plynovody do Turecka sú neustále napádané a že koridory obilia by sa nemali využívať na vojenské účely.

Ukrajina má fotografické dôkazy o páde a výbuchu ruského dronu na území Rumunska, vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba o následkoch útoku na infraštruktúru v meste Izmajil pri delte Dunaja.

Kuleba reagoval na vyjadrenie rumunskej ministerky zahraničných vecí Luminity Odobescuovej, ktorá túto verziu poprela.

"Samozrejme, existuje riziko, pretože to, čo sa tam stalo, je veľmi blízko od našich hraníc. Vidíme, že Rusko cynicky pokračuje v útokoch na civilnú infraštruktúru a nedovolí Ukrajine vyvážať ich obilniny,“ povedala.

Ukrajinské sily sa usilujú rozšíriť územie, ktoré obsadili v smere k strategickému uzlu Tokmak v Záporožskej oblasti. Po prerazení prvej línie ruskej obrany okolo dediny Robotyne konsolidujú svoje zisky.

„V Zaporožskej a Chersonskej oblasti je nepriateľ v defenzíve a ostreľovanie pokračuje. Intenzita ostreľovania na juhu zostáva na úrovni štyritisíc až 4 500 nepriateľských útokov týždenne,“ uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. (SITA)

Zelenského kandidát na nového ministra obrany pochádza z moslimskej rodiny Krymských Tatárov. Rustem Umerov je od roku 2020 členom pracovnej skupiny ukrajinskej vlády, ktorá pripravuje stratégiu ukončenia okupácie polostrova. (SME)

Predstavitelia USA, EÚ a Británie plánujú presvedčiť Spojené arabské emiráty, aby zastavili dodávky tovaru do Ruska a nepodporovali tak Rusko vo vedení vojny na Ukrajine. Ide najmä o elektronické komponenty a produkty dvojakého použitia. (Sky News)

Na Ukrajine sa uskutoční medzinárodné fórum o duševnom zdraví, ktorého spolupredsedajúcim bude britský herec Stephen Fry, známy z televíznych seriálov Jeeves and Wooster či Čierna zmija.

Podľa agentúry AFP fórum sa začne v stredu v Kyjeve a jeho organizátorkou je prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská.

Témou konferencie je "Duševné zdravie: Krehkosť a odolnosť budúcnosti". Organizátori uviedli, že súčasťou podujatia budú diskusie s ministrami zdravotníctva z rôznych štátov i hollywoodskymi celebritami.

Fry, ktorý pomerne často hovorí o svojom boji s duševnými problémami, je aj prezidentom britskej charitatívnej organizácie Mind.

O svojej ceste na Ukrajinu informoval prostredníctvom platformy Instagram, na ktorej zverejnil fotografiu svojho vlakového kupé s tým, že cestuje od poľských hraníc smerom do Kyjeva.

Dodal, že pozvanie na konferenciu je pre neho veľkou cťou, a pripravované fórum označil za "stretnutie neurológov, sociológov, psychológov a tých, ktorí pracujú s traumami duševného zdravia".

Zelenská sa v poslednom období sústreďuje na pomoc Ukrajincom, ktorí sa musia naučiť vyrovnať sa s psychologickými dôsledkami vojny. Jej kampaň má slogan: "Ako sa máš?" (TASR)

Na Červenom námestí v Moskve zadržali aktivistku Aľonu Koževnikovovú, ktorá tam prišla s ukrajinskou vlajkou. Nateraz nie je známe, ako dlho jej protest trval, ale krátke video z udalosti sa objavilo na sociálnych sieťach.

Zadržanú mladú ženu previezli na najbližšiu policajnú stanicu, kde proti nej začali konanie vo veci diskreditácie ruskej armády a za porušenie pravidiel účasti na verejnom zhromaždení.

Nedávno, 24. augusta, bol v Moskve neďaleko Kremľa zadržaný 64-ročný muž, ktorý chcel na Deň nezávislosti Ukrajiny položiť modré a žlté kvety k stéle pripomínajúcej boj mesta Kyjev počas druhej svetovej vojny.

Dňa 9. mája boli zasa v ruskej metropole zadržaní dvaja muži, ktorí boli podľa polície oblečení "nekorektne": jeden z mužov si obliekol modro-žltú bundu, druhý mal modré nohavice so žltými prvkami. Polícia aj s nimi spísala protokoly o diskreditácii ruských ozbrojených síl.

Známy je aj prípad z februára tohto roku, keď súd v meste Astrachaň udelil pokutu a na päť dní vzal do väzby miestneho aktivistu Jaroslava Savina. Tento trest dostal za emoji ukrajinskej vlajky, ktoré mal od vypuknutia vojny na Ukrajine na svojom kanáli na platforme Telegram.

Vlajka Ukrajiny pritom v Rusku nie je označená ako extrémistický symbol - Generálna prokuratúra Ruskej federácie totiž v decembri roku 2022 uviedla, že vystavovanie ukrajinskej vlajky alebo obrázkov v jej farbách "samo osebe nepredstavuje trestný čin".

Ruský bojový vrtuľník Ka-52 sa zrútil do Azovského mora, informovali ruské médiá. Na palube boli dvaja členovia posádky. Počas záchrannej akcie ich evakuovali.

Incident sa stal ešte 1. septembra ráno asi 1,5 kilometra od pobrežia. Podľa predbežnej verzie boli príčinou pádu ťažké poveternostné podmienky - v oblasti bola hustá hmla. (NEXTA)

Deň vojny stojí Ukrajinu sto miliónov dolárov, pričom sú to väčšinou štátne prostriedky a nie dobrovoľnícke poplatky, povedal odvolaný ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

Keď dostal otázku, prečo má armáda tak málo dronov a prečo sa kupujú z prostriedkov, ktoré občania darujú dobrovoľníkom, a nie zo štátneho rozpočtu, Reznikov odvetil: „Môžem vám povedať, že zásoby od dobrovoľníkov od 24. februára 2022 dodnes sú tri percentá zo všetkého, čo išlo do vojny. Deň vojny nás stojí sto miliónov dolárov.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Reznikov končí ako minister obrany. Zelenskyj vyzýva na nové prístupy Čítajte 

Zároveň odmietol kritiku, že všetko namiesto štátu kupujú dobrovoľníci.

„Vezmite si rozpočty úctyhodného množstva dobrovoľníckych nadácií a pozrite sa, koľko vyzbierajú. A porovnajte to so štátom, ktorý vo všeobecnosti míňa sto miliónov dolárov denne. Preto je nespravodlivé tvrdiť, že všetko robia dobrovoľníci,“ podotkol Reznikov, ktorého vo funkcii nahradil doterajší šéf Fondu štátneho majetku Ukrajiny Rustem Umerov. (SITA)

Moskva je pripravená diskutovať o oživení čiernomorskej obilnej iniciatívy. Vladimir Putin to povedal na stretnutí s tureckým prezidentom Erdoganom v Soči.

„Je toho veľa, o čom máme rokovať, vrátane zaistenia bezpečnosti v regióne,“ povedal Putin Erdoganovi na začiatku schôdzky.

„Nebudeme ignorovať tému ukrajinskej krízy. Viem, že máte v úmysle otvoriť otázku obilnej dohody, sme otvorení na vyjednávania o tejto téme,“ uviedol Putin.

Erdogan Putinovi povedal, že rozhovory o obilnom koridore budú „veľmi dôležité“. (SITA)

Budovu ruskej spravodajskej služby v Kurskej oblasti zasiahol kamikadze dron. Oznámil to gubernátor oblasti Roman Starovojt s tým, že na strechu dopadli trosky stroja. Vznikol aj požiar v neobývanej budove v meste Kurčatov.

Minister obrany Martin Sklenár berie rezignáciu ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova na vedomie. Ocenil jeho mimoriadnu angažovanosť, službu a medzinárodnú spoluprácu v období, kedy Ukrajina zvádza boj o svoje prežitie.

"Ďakujem Oleksijovi Reznikovovi za to, že pod jeho vedením mali rezorty obrany Ukrajiny a Slovenska nadštandardnú spoluprácu. Slovensko stálo po boku svojho východného suseda od začiatku ruskej invázie a sme odhodlaní pokračovať v podpore Ukrajiny v rámci našich možností aj naďalej – humanitárne aj vojensky, tak, aby sa vo svojom spravodlivom boji za slobodu dočkala vytúženého víťazstva," potvrdil minister Sklenár. (TASR)

Letecký poplach je vyhlásený vo všetkých ukrajinských oblastiach. Vzdušné sily Ukrajiny varovali pred hrozbou raketových útokov po štarte ruských lietadiel MiG-31K z leteckej základne Savaslejka z regiónu Nižnyj Novgorod. (Kyiv Independent)

Nemecký kancelár Scholz je jediným predstaviteľom vládnej koalície, ktorý blokuje dodávky riadených striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine, povedala šéfka výboru pre obranu Spolkového snemu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová.

„V tejto chvíli nechce dodať rakety Taurus. Avšak 'v tejto chvíli' na Ukrajine stále zomierajú ľudia. Na čo preboha kancelár Scholz čaká? Je jediný, kto v rámci koalície blokuje rozhodnutie. Je to nezodpovedné,“ napísala predsedníčka výboru pre obranu, ktorá je predstaviteľkou Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Šéf opozičnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz navrhuje spoločné celoeurópske rozhodnutie o dodaní striel Taurus Ukrajine.

Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu vyšetruje únosy ukrajinských detí a ich prevoz do Ruska ako možnú genocídu. Jej predseda Erik Mose povedal, že sa usilujú zistiť, čo sa stalo s týmito deťmi.

Mose vysvetlil, že na zistenie genocídy v súvislosti s presunom detí je potrebné presne vedieť, čo sa deje v Ruskej federácii, ale majú „obmedzený prístup a informácie, ktoré dostávame, nie sú vždy rovnaké“.

„Dostávame nejaké informácie od osôb, ktoré sa dostali do kontaktu s ukrajinskými rodičmi, ktorí mohli ísť buď na okupované územia, alebo dokonca do Ruska, aby získali svoje deti alebo vnúčatá, a to dáva náznaky,“ pokračoval.

Vyšetrovacia komisia bude podľa Moseho pokračovať s vyšetrovaním, aby zistila, či dané konanie zodpovedá charakteristike genocídy na základe dohovoru. Dosiaľ však k takému záveru nedospela. (SITA)

Turecký prezident Erdogan pricestoval do ruského letoviska Soči na rozhovory s Vladimirom Putinom o obnovení dohody o exporte ukrajinských potravín cez Čierne more. Sprevádzajú ho ministri obrany, zahraničia, energetiky a financií.

Obaja prezidenti sa naposledy osobne stretli vlani v októbri v Astane. Naposledy spolu telefonicky hovorili pred mesiacom.

Putin pred rokovaním povedal, že budúci rok bude spustený prvý blok jadrovej elektrárne Akkuyu, ktorú v Turecku stavia Rosatom. Pôjde o prvú jadrovú elektráreň v krajine.

"Je toho veľa, o čom máme rokovať, vrátane zaistenia bezpečnosti v regióne. Nebudeme ignorovať tému ukrajinskej krízy. Viem, že máte v úmysle otvoriť otázku obilnej dohody, sme otvorení na vyjednávania o tejto téme,“ uviedol Putin tureckej delegácii.

Turecko sa snaží oživiť dohodu podporovanú OSN, ktorá umožňovala bezpečný prechod obilia z troch ukrajinských čiernomorských prístavov.

Rusko odstúpilo od dohody v júli a sťažovalo sa, že jeho vlastný vývoz potravín a hnojív čelí prekážkam a že do krajín v núdzi neputuje dostatok ukrajinského obilia.

Dohoda bola navrhnutá na zmiernenie potravinovej krízy vyvolanej ruskou blokádou ukrajinských prístavov, ktorá zmrazila milióny ton vývozu obilia po celom svete, z veľkej časti do rozvojových krajín.

Turecko, ktoré je členom NATO, dúfa, že dohodu o obilí využije ako základ pre obnovenie mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom.

Ruský pilot Maxim Kuzminov, ktorý na Ukrajinu previezol vrtuľník Mi-8, vyzval ruských pilotov, aby ho nasledovali. Podľa vlastných slov v poslednej fáze operácie utrpel zranenia, no včas mu poskytli pomoc.

O svojich zážitkoch porozprával 28-ročný pilot v dokumente Zbyti Ljotčyky Rossii (Zostrelení ruskí piloti), ktorý odvysielali v nedeľu večer počas spravodajského vysielania 24/7.

„Spojil som sa s ukrajinskou rozviedkou, vysvetlil som im svoju situáciu a dostal som nasledovnú ponuku: 'Urobme to, garantujeme vašu bezpečnosť, garantujeme nové dokumenty a garantujeme peňažnú kompenzáciu, odmenu'," povedal Kuzminov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Budanov prezradil podrobnosti operácie. Ukrajinci sa zmocnili pilota, posádka o tom nevedela Čítajte 

"Prebrali sme podrobnosti a začali sme plánovať môj útek. Uvedomil som si, že som blízko hraníc. Poskytol som im svoju polohu a povedal som im 'Skúsme to, nie som ďaleko'. A urobil som konečné rozhodnutie, prekročil som hranicu v extrémne nízkej výške a v režime rádiového ticha. Nikto nevedel, čo sa so mnou deje. Tri až štyri dni nikto nechápal, čo sa stalo. Dokončil som let, bol úspešný, pristál som, stretli sme sa, porozprávali sa so mnou a vysvetlili mi situáciu,“ opísal Kuzminov.

Počas záverečnej fázy operácie síce utrpel zranenia, no včas ho ošetrili. V dokumentárnom filme ukázali aj zábery z evakuácie zraneného Kuzminova, ktorý dostal podľa zverejnených informácií všetky bezpečnostné záruky stanovené zákonom.

Vo videu okrem iného zdôraznil, že na Ukrajine nie sú žiadni nacisti ani fašisti.

„To, čo sa teraz deje, je genocída ukrajinského ľudu. Nielen ukrajinského, ale aj ruského ľudu. Dôvodom môjho rozhodnutia je neprispievať k týmto zločinom. Ukrajina túto vojnu určite vyhrá už len preto, že ľudia sú veľmi jednotní. Túto vojnu nikto nechce. Je len otázkou času, kedy Ukrajina zvíťazí,“ vyhlásil Kuzminov a zároveň vyzval ďalších pilotov, aby ušli na Ukrajinu.

Ukrajina podľa informácií z dokumentu poskytne ruským pilotom, ktorí sa rozhodnú prejsť na jej stranu, všetky záruky stanovené zákonom vrátane peňažnej kompenzácie za odovzdané stroje.

Kuzminov, ktorý spolu s vrtuľníkom na Ukrajinu priviezol aj cenné dokumenty a tajné technické vybavenie, poskytol „veľmi hodnotné informácie o lietadlách a vrtuľníkoch ruskej armády, komunikačných systémoch a sieti leteckých základní“.

Ukrajinská pravda pripomína, že 23. augusta vyšlo najavo, že vrtuľník Mi-8 ruských ozbrojených síl skončil na Ukrajine, čo bolo výsledkom dlhodobej špeciálnej operácie Hlavného spravodajského riaditeľstva ozbrojených síl Ukrajiny.

Pilot a jeho rodina, ktorá odišla z Ruska skôr, sa teraz nachádzajú na Ukrajine.

Ukrajinské sily zaznamenali postup na južnom fronte a oslobodili územie pri meste Bachmut na východe Ukrajiny, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

"Nepriateľ je v defenzíve v sektoroch Záporožie a Cherson," povedala Maľarová.

Dodala, že ukrajinské sily zaznamenali úspech pri obciach Novodanylivka a Novoprokopivka na juhu a oslobodili tri štvorcové kilometre územia pri zničenom meste Bachmut v Doneckej oblasti.

Na územie Rumunska mal dopadnúť a explodovať jeden z ruských dronov, ktoré útočili na ciele v ukrajinskom prístave na druhom brehu Dunaja. Informoval hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia s odvolaním sa na pohraničnú stráž. Rumunsko to popiera. (ČTK)

Rusko napadlo malvérom mobilné zariadenia s operačným systémom Android, ktoré používa ukrajinská armáda, oznámilo britské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti, ktoré o kybernetickom útoku z Ruska zverejnilo správu.

Malvér, označovaný ako Infamous Chisel (Neslávne známe dláto), použila ruská skupina Sandworm. Centrum kybernetickej bezpečnosti už v minulosti informovalo, že Sandworm pracuje pre ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU, píše v situačnej správe britské ministerstvo obrany.

Infamous Chisel umožňuje prístup k napadnutým zariadeniam so systémom Android a vniká do aplikácií používaných ukrajinskou armádou. Jeho úlohou je odfiltrovať a presmerovať citlivé vojenské informácie.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov podľa očakávania odovzdal vedeniu parlamentu svoj rezignačný list. Poslanci by ešte tento týždeň mali rozhodnúť o jeho nástupcovi na čele rezortu.

Prezident  Zelenskyj už oznámil, že namiesto neho navrhne Rustema Umerova, šéfa hlavného ukrajinského privatizačného fondu.

"Bolo cťou slúžiť Ukrajincom a pracovať v posledných 22 mesiacoch pre ukrajinskú armádu, išlo o najťažšie obdobie v ukrajinských moderných dejinách," napísal Reznikov na sociálnej sieti X, niekdajšom Twitteri.

Podľa ukrajinských médií sa stane novým veľvyslancom Ukrajiny v Británii. Na otázky denníka Kyiv Post však neodpovedal. "Mojim najbližším plánom je spustiť množstvo projektov na podporu obranných síl, ale už v postavení bežného občana," povedal.

Štyridsaťjedenročný Umerov je bývalý poslanec a na čele Fondu štátneho majetku stojí od vlaňajšieho septembra. Tento pôvodom krymský Tatar hral úlohu v citlivých vojnových rokovaniach, napríklad o dohode o vývoze obilia cez Čierne more.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 460 vojakov na zhruba 265 120, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 14 bojových obrnených vozidiel, 29 delostreleckých, dva raketové a jeden protivzdušný systém, 37 dronov a jedno plavidlo.

Ukrajinská armáda zostrelila v noci nad Odeskou oblasťou 17 ruských dronov, uviedol tamojší šéf vojenskej správy Oleh Kiper. Hlásil aj škody v okolí prístavného mesta Izmajil.

"Naše jednotky protivzdušnej obrany zostrelili 17 dronov," napísal Kiper na platforme Telegram. Dodal, že vo viacerých častiach okresu Izmajil útok "poškodil sklady, výrobné budovy, poľnohospodárske stroje a vybavenie priemyselných podnikov".

Nezávislé vyšetrovanie nepreukázalo, že by Juhoafrická republika naložila koncom minulého roka na ruskú loď zbrane určené pre Rusko, oznámil juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

"Skupina zistila, že neexistujú dôkazy o tvrdeniach, že boli z Juhoafrickej republiky loďou prepravené zbrane určené pre Rusko," uviedol Ramaphosa. Dodal, že takéto tvrdenia neboli preukázané ako pravdivé a tí, ktorí tieto obvinenia vzniesli, ich nemôžu ničím podložiť.

Odkazoval tak na tvrdenia amerického veľvyslanca v Juhoafrickej republike Reubena Brigetyho, ktorý v máji v rozhovore pre miestnych novinárov uviedol, že sankciovaná ruská nákladná loď Lady R bola vlani v decembri naložená zbraňami na námornej základni ležiacej neďaleko Kapského Mesta.

Juhoafrická republika v tom čase odmietla tieto tvrdenia a Ramaphosa po naliehaní opozície spustil nezávislé vyšetrovanie, ktoré viedol niekdajší sudca.

Ramaphosa v nedeľu uviedol, že ruská loď zakotvila na juhoafrickej námornej základni, aby tam mohla doručiť vybavenie, ktoré si Juhoafrické národné obranné sily (SANDF) objednali ešte v roku 2018.

Prezident zároveň uviedol, že nemôže spresniť, o aké vybavenie išlo, pretože by tak mohol ohroziť dôležité vojenské operácie o životy juhoafrických vojakov.

Juhoafrický prezident zároveň uviedol, že tvrdenia o vyvážaní zbraní do Ruska mali škodlivý vplyv na ekonomiku Juhoafrickej republiky a na jej postavenie vo svete.

Juhoafrická republika sa oficiálne vyhlásila za neutrálnu v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine, pripomína DPA. (TASR)

Ruska armáda zničila v Čiernom mori štyri ukrajinské vojenské člny vezúce ukrajinských vojakov, ktoré smerovali k polostrovu Krym. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

"V noci na 4. septembra zničilo lietadlo námorného letectva Čiernomorskej flotily na severozápade Čierneho mora štyri vojenské rýchločlny americkej výroby typu Willard Sea Force ozbrojených síl Ukrajiny s vyloďovacími skupinami, ktoré mierili smerom k mysu Tarchankut na pobreží Krymu," uvádza ruský rezort obrany.

Pri podobnom útoku zničilo Rusko podľa svojich tvrdení štyri ukrajinské vojenské člny s až 50 vojakmi v Čiernom mori aj 30. augusta.

Rusko okrem toho v pondelok uviedlo, že jeho armáda zničila nad Čiernym morom a Kurskou oblasťou na západe Ruska drony.

Ukrajinské útoky, ku ktorým prichádza od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, sa často zameriavajú na Krymský polostrov. Ten Rusko anektovalo v roku 2014 a podobné útoky sa v poslednom období vyskytujú stále častejšie, píše AFP. Reuters však upozorňuje, že Kyjev sa veľmi zriedkavo hlási k zodpovednosti za tieto útoky.

Rusko podniklo vzdušný útok na ukrajinský prístav Izmajil, cez ktorý sa vyváža obilie. K útoku prišlo len niekoľko hodín pred stretnutím Putina s Erdoganom, ktorý chce oživiť dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy.

Ukrajinské vzdušné sily vyzvali v noci na pondelok obyvateľov prístavného mesta Izmajil v ukrajinskej Odeskej oblasti, aby si našli úkryt. V Izmajle sa pritom nachádza jeden z dvoch hlavných prístavov na rieke Dunaj vyvážajúcich obilie. Miestne médiá tiež hlásili, že v oblasti bolo počuť výbuchy.

Vzdušné sily neskôr na sociálnej sieti Telegram uviedli, že na Odeskú oblasť mierilo niekoľko dronov, pričom presný počet zostrelených vzdušných cieľov a prípadných obetí zverejnia neskôr.

Putin a Erdogan sa majú stretnúť v pondelok v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Ankara pritom toto stretnutie označila za kľúčové pre čiernomorskú obilnú dohodu, o ktorej obnovenie sa Turecko usiluje spolu s Organizáciou Spojených národov.

Rusko od tejto dohody odstúpilo v júli s tým, že samo čelí prekážkam pri vývoze svojho obilia a hnojív. Okrem toho sa tiež odvolalo na to, že do krajín v núdzi neputuje dostatok vyvážaného ukrajinského obilia.

Po odstúpení od dohody začalo Rusko podnikať často útoky na ukrajinské prístavy na rieke Dunaj, ktorá sa stala hlavnou cestou pre vývoz ukrajinského obilia.

Pondelkový útok, ktorého rozsah nebol bezprostredne známy, sa pritom uskutočnil po tom, čo Rusko v nedeľu zaútočilo aj na ďalší veľký ukrajinský prístav na Dunaji – na prístav Reni. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že s francúzskym prezidentom Macronom uzavrel "veľmi dôležitú dohodu o výcviku" ukrajinských pilotov vo Francúzsku. "Naša koalícia moderných stíhačiek sa stáva silnejšou," povedal Zelenskyj.

Dodal, že s Macronom tiež diskutovali o tom, ako zabezpečiť fungovanie obilného koridoru, ktorý Kyjev zriadil v Čiernom mori, aby zabezpečil bezpečnosť lodnej dopravy po odstúpení Moskvy od dohody o vývoze obilia, a ako posilniť bezpečnosť Odeskej oblasti.

Zelenskyj tiež na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, uviedol, že Francúzsku poďakoval za podporu, vrátane zásadnej vojenskej pomoci, a s Macronom diskutoval o ďalších balíkoch.

Hlavy štátov sa podľa neho dohodli, že sa francúzske spoločnosti zúčastnia na nadchádzajúcom fóre obranného priemyslu na Ukrajine.

Zelenskyj a Macron sa dohodli aj na tom, že v nadväznosti na vyhlásenie skupiny G7 začnú rozhovory o bilaterálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

V júli sa členovia tejto skupiny ekonomicky vyspelých krajín vrátane Francúzska zaviazali na summite NATO vo Vilniuse poskytnúť Ukrajine dlhodobú vojenskú podporu, ktorú jednotlivé krajiny dojednali s Kyjevom na základe bilaterálnych dohôd s podrobným opisom zbraní, ktoré dodajú.

Rozhovor medzi Macronom a Zelenským sa uskutočnil v predvečer plánovaného stretnutia šéfa Kremľa Vladimira Putina s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Ankara sa snaží presvedčiť Moskvu, aby sa vrátila k obilnej dohode. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že tento týždeň požiada parlament o odvolanie ministra obrany Oleksija Reznikova a na jeho miesto navrhne Rustema Umerova, šéfa hlavného ukrajinského privatizačného fondu.

Toto oznámenie, ktoré urobil vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve k národu, pripravuje pôdu pre najväčší otras ukrajinského obranného aparátu počas vojny, poznamenala agentúra Reuters.

"Rozhodol som sa vymeniť ministra obrany Ukrajiny. Oleksij Reznikov má za sebou viac ako 550 dní plnohodnotnej vojny," povedal Zelenskyj. "Domnievam sa, že ministerstvo potrebuje nové prístupy a iné formáty interakcie ako s armádou, tak s celou spoločnosťou," dodal.

Zmenu ministra obrany musí schváliť parlament, ale je pravdepodobné, že ju podporí väčšina zákonodarcov. Zelenskyj očakáva, že následne schváli Umerovo vymenovanie.

Umerov, 41-ročný bývalý zákonodarca, ktorý je pôvodom krymský Tatar, stojí na čele ukrajinského Fondu štátneho majetku od septembra 2022. Hral úlohu v citlivých vojnových rokovaniach, napríklad o dohode o vývoze obilia cez Čierne more.

Reznikov vedie ministerstvo obrany od konca roka 2021. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane naliehal na svojich západných spojencov, aby Kyjevu poskytli ťažkú techniku, a umožnili tak začať ďalšiu protiofenzívu proti Rusku. V priebehu konfliktu sa stal jednou z najvýraznejších tvárí ukrajinského odporu proti ruským inváznym silám.

Ukrajinským ministerstvom obrany ale na začiatku tohto roka otriasli korupčné škandály, ktoré viedli k prepusteniu viacerých vysokopostavených predstaviteľov.

Aféru odštartovali informácie ukrajinských médií, ktoré písali o podozrení na predražené nákupy stravy pre vojakov. Reznikov pochybenie odmietol, ale sľúbil záležitosť prešetriť a dodal, že rezort má "nulovú toleranciu" voči korupcii. (ČTK)