Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda hlási úspech a upevňovanie pozícií v Záporožskej oblasti

Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupujú a chystajú sa obnoviť svoju ofenzívu, uviedol veliteľ pozemných vojsk ukrajinskej armády generál Oleksandr Syrskyj. Týka sa to podľa neho najmä okolia miest Kupjansk a Lyman.

"Po mesiaci urputných bojov a značných strát v Kupjanskom a Lymanskom sektore nepriateľ preskupuje svoje sily a prostriedky a súčasne presúva novosformované brigády a divízie z územia Ruskej federácie," uviedol Syrskyj.

Varoval, že hlavným cieľom týchto opatrení je "zvýšiť úroveň bojového potenciálu a obnoviť aktívne útočné operácie".

Syrskyj neposkytol podrobnosti o ruskom preskupovaní, ale uviedol, že Rusi pokračujú v ťažkom delostreleckom a mínometnom ostreľovaní a leteckých útokoch.

Podľa neho je potrebné bezodkladne prijať všetky opatrenia na posilnenie obrany na ohrozených úsekoch. Informácie nebolo možné nezávisle overiť. (ČTK)

Turecký minister zahraničných vecí Fidan vyhlásil, že oživenie pôvodnej obilnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou je pre Turecko prioritou. S inými možnými alternatívami sú totiž podľa neho spojené riziká.

"Vieme, že sa hľadajú alternatívne trasy (na prepravu ukrajinského obilia), ale nevidíme žiadnu alternatívu k pôvodnej iniciatíve, keďže so sebou prinášajú riziká," povedal Fidan novinárom po návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rusko 17. júla odstúpilo od obilnej dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz obilia cez Čierne more. Vďaka tejto iniciatíve, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, bolo z Ukrajiny vyvezených viac než 30 miliónov ton obilia.

Kyjev potom v auguste vyslal do Istanbulu nákladnú loď, aby otestoval alternatívnu trasu, ktorú údajne podporujú Spojené štáty. Plavidlo podľa AFP počas plavby vôbec nevstúpilo do medzinárodných vôd, pred príchodom do Turecka sa pohybovalo len vo vodách kontrolovaných členskými štátmi NATO - Rumunskom a Bulharskom.

Rusko po odstúpení od obilnej dohody varovalo, že by mohlo zaútočiť na lode plaviace sa do alebo z ukrajinských čiernomorských prístavov.

Fikan však počas návštevy so Zelenským zdôraznil, že Turecko sa usiluje o oživenie pôvodnej obilnej dohody medzi Moskvou a Kyjevom. "Oživenie tejto iniciatívy je pre Istanbul prioritou," povedal šéf tureckej diplomacie.

Denník The Wall Street Journal uviedol, že možná alternatívna trasa by sa vyhla trom ukrajinským prístavom blokovaným Ruskom v prospech prístavu Izmail, ktorý sa nachádza na rieke Dunaj na ukrajinsko-rumunskej hranici. (TASR)

Na žiadosť Ukrajiny bol údajne vo Fínsku zadržaný jeden z popredných bojovníkov ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny, uvádzajú na sociálnych sieťach účty spájané s wagnerovcami.

Krajine pravicová jednotka wagnerovcov s názvom "Rusič" identifikovala zadržaného ako svojho zakladajúceho člena a vodcu Jana Petrovského, ktorý je od vlaňajška na sankčnom zozname EÚ aj USA.

Na platforme Telegram informovala, že Petrovskij, ktorý od roku 2014 bojoval na Ukrajine, bol 20. júla zadržaný vo Fínsku za porušenie vízovej povinnosti, pričom teraz by mohol byť vydaný na Ukrajinu.

Petrovskij, ktorý predtým žil v Nórsku, je dlhoročným krajne pravicovým aktivistom. Zmienenú jednotku pomáhal založiť v roku 2014 - počas počiatočnej fázy konfliktu v Donbase - ako vyslovene neonacistickú formáciu. Ako sa mu podarilo dostať sa do Fínska, keď sa naňho vzťahujú sankcie Európskej únie, nebolo bezprostredne známe.

Okresný súd vo Vantaa pri Helsinkách mal ešte v priebehu piatka Petrovskému predĺžiť väzbu na žiadosť fínskeho úradu pre vyšetrovanie.

Petrovskij, ktorý používa aj prezývku Voislav Torden, je podozrivý z účasti na činnosti teroristickej skupiny aj z podpory terorizmu, uviedol predstaviteľ súdu.

Ukrajinská generálna prokuratúra sa dosiaľ k správe nevyjadrila. Jednotka Rusič na Telegrame zverejnila časť z toho, čo označila ako ukrajinskú žiadosť o zatknutie Petrovského.

Ruské veľvyslanectvo v Helsinkách už predtým v piatok uviedlo, že vie o zadržaní ruského občana vo Fínsku, ku ktorému došlo na žiadosť Ukrajiny, pričom podniká kroky na to, aby mu mohlo poskytnúť konzulárnu pomoc. (TASR)

Wagnerovci priznávajú, že v reakcii na Prigožinovu smrť pravdepodobne nepodniknú nič vážne. "Všetci sme to čakali," povedal jeden z nich, ktorý má teraz zmluvu s ruskou armádou. (meduza)

Ruskí vyšetrovatelia vytiahli z havarovaného lietadla, v ktorom sa údajne nachádzal Prigožin, desať tiel a čierne skrinky. Vykonávajú už DNA analýzu na obetiach havárie, aby potvrdili ich identity.

„Počas vyšetrovania boli nájdené letové zapisovače. Pokračuje podrobné skúmanie miesta udalosti. Momentálne sa zaisťujú veci a dokumentácia relevantná pre zistenie všetkých okolností leteckého nešťastia a odovzdávajú sa na expertízu,“ uviedol ruský vyšetrovací výbor na platforme Telegram s tým, že dôsledne prešetria všetky možné scenáre príčiny incidentu. (SITA)

Lotyšská Štátna bezpečnostná služba zadržala štyroch Lotyšov podozrivých zo spolupráce s ruskou tajnou službou FSB. Služba uviedla, že trestné stíhanie voči štyrom osobám sa začalo už 1. augusta.

Traja z nich sú vo vyšetrovacej väzbe, štvrtý je stíhaný na slobode, avšak má zakázané Lotyšsko opustiť.

Tieto osoby svojim konaním údajne porušili zákon, ktorý zakazuje poskytovať pomoc cudzej krajine činnosťami namierenými proti Lotyšskej republike.

Počas prehliadky na 14 miestach v Lotyšsku zaistila bezpečnostná služba množstvo dátových diskov a dokumentov vrátane zariadení s potenciálne strategickým významom, ktoré by mohli byť využité na protizákonnú činnosť.

Bližšie podrobnosti vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie neposkytli. (TASR)

Päť štátov Európskej únie vrátane Slovenska sa dohodlo, že budú spoločne presadzovať predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia až do konca tohto roka. Medzi krajinami je aj Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Poľsko.

Spoločne "podporujeme predĺženie zákazu dovozu (obilia) do našich krajín do konca tohto roka," potvrdil poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus po videorozhovore so svojimi rezortnými kolegami.

Viaceré členské krajiny so súhlasom Únie uzatvorili do polovice septembra svoj trh pre ukrajinskú pšenicu, kukuricu a slnečnicu v záujme ochrany vlastného poľnohospodárskeho sektora. S výnimkou Bulharska ide o štáty hraničiace s Ukrajinou.

Poľsko i Maďarsko už vopred avizovalo, že v prípade, ak Únia toto opatrenie nepredĺži aj po 15. septembri, Varšava i Budapešť budú po jeho vypršaní pokračovať v jeho uplatňovaní aj samostatne.

V Poľsku dovoz lacného ukrajinského obilia na jar viedol k poklesu cien a vyvolal protesty poľnohospodárov. Podľa poľských médií túto situáciu zapríčinila skutočnosť, že veľká časť ukrajinského obilia namiesto tranzitu do ďalších krajín zostávala v samotnom Poľsku. (TASR)

Estónska premiérka Kaja Kallasová čelí tlaku na odstúpenie z funkcie po tom, ako vyšlo najavo, že jej manžel je čiastočným vlastníkom spoločnosti, ktorá zostala pôsobiť v Rusku aj po vlaňajšom vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Estónska opozícia a médiá v posledných dňoch vyzývali Kallasovú na odstúpenie a dva aktuálne prieskumy verejnej mienky taktiež ukázali, že nadpolovičná väčšina respondentov si myslí, že by mala podať demisiu.

Kallasová vyjadrila presvedčenie, že firma jej manžela Arva Hallika v súvislosti s aktivitami v Rusku nijako nepochybila. Samotný Hallik v piatok oznámil, že svoj podiel v predmetnej estónskej spoločnosti predá a vzdá sa aj členstva v jej predstavenstve.

Estónska verejnoprávna vysielacia spoločnosť ERR tento týždeň informovala, že spoločnosť Stark Logistics, v ktorej Hallik nepriamo vlastní 25-percetný podiel, funguje ako dodávateľ pre závod na výrobu aerosólových sprejov v Rusku. Uvedenú továreň vlastní iná estónska firma.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu firma Stark Logistics zarobila na spolupráci s uvedeným závodom približne 1,5 milióna eur, uviedol estónsky denník Eesti Päevaleht.

Stark Logistics uviedla, že v súčasnosti spolupracuje na ukončovaní činnosti spomínanej továrne.

Estónsky prezident Alar Karis aj iní politici vyzvali Kallasovú, aby celú záležitosť vysvetlila. Priemerka uviedla, že nemá presné informácie o podnikaní svojho manžela, no vysvetlenie jeho firmy považuje za dostačujúce.

"Som si úplne istá, že spoločnosti môjho manžela sa nezapájajú do nijakých nemorálnych aktivít. Z Ruska nenakupujú ani palivo, aby nezanechali v Rusku ani jedno euro, ani jednu mincu," uviedla Kallasová.

Vo vyhlásení zverejnenom v stredu na sociálnej sieti Facebook Kallasová vyjadrila presvedčenie, že firma jej manžela konala v súlade s platnými zákonmi a neporušovala ani sankcie, ktoré na Moskvu uvalila EÚ po ruskom vpáde na Ukrajinu.

Estónska premiérka však zároveň vyslovila názor, že vo všeobecnosti by bolo potrebné zastaviť všetko obchodovanie s Ruskom, kým sa "neskončí ruská agresia voči Ukrajine," píše agentúra AFP. (TASR)

Turecký minister zahraničných vecí Fidan sa stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským. Ich rokovania sa týkali možného oživenia tzv. obilnej dohody s Ruskom, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz obilia cez Čierne more. 

Zelenskyj na margo rozhovorov s Fidanom uviedol, že "sa diskutovalo o mnohých dôležitých otázkach". Menoval najmä "hrozby, ktoré predstavuje ruská blokáda čiernomorského obilného koridoru".

Napätie na tejto dôležitej námornej trase sa vystupňovalo po tom, ako Rusko 17. júla odstúpilo od obilnej dohody.

Ukrajina následne vytvorila dočasný koridor na evakuáciu lodí z jej prístavov. Medzičasom ním preplávala prvá kontajnerová loď a zakotvila v prístave v tureckom meste Istanbul. Vyplávala z prístavu v Odese, kde kotvila poldruha roka.

Čiernomorskú obilnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN. Umožňovala vývoz obilia, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna.

Zároveň mala uľahčiť export ruského obilia a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine. (TASR)

Wagnerovci sa stále zhromažďujú v Bielorusku, kde zostanú aj napriek správam o údajnej Prigožinovej smrti, vyhlásil prezident Lukašenko. Nevedel však povedať, kto bude teraz túto žoldniersku skupinu riadiť.

Podľa Lukašenkových odhadov sa na bieloruskom území nachádza približne 10-tisíc bojovníkov Wagnerovej skupiny.

Lukašenko vo vyjadreniach pre bieloruskú štátnu agentúru Belta odmietol podozrenia, že by za údajnou Prigožinovou smrťou, ktorá ešte nebola potvrdená, mohol stáť Putin.

"(Putin) je rafinovaný, veľmi pokojný a dokonca až pomalý človek, aj vtedy, keď rozhoduje aj o iných, menej komplikovaných veciach. Takže si neviem predstaviť, že to urobil Putin, že za to môže Putin. Je to príliš surová, neprofesionálne odvedená práca, keď už nič iné," povedal Lukašenko s odkazom na správy o Prigožinovej smrti, ktorý údajne zahynul pri stredajšom páde lietadla severozápadne od Moskvy.

Bieloruský líder zdôraznil, že šéfovi wagnerovcov neprisľúbil žiadne bezpečnostné záruky ani nebol zodpovedný za jeho bezpečnosť po tom, ako Prigožin so svojimi bojovníkmi podnikol v júni ozbrojenú vzburu proti ruskému vojenskému veleniu. Ukončenie tejto krízy v Rusku sprostredkoval - podľa oficiálnej verzie - práve Lukašenko.

Alexandr Lukašenko podľa svojich slov Prigožina varoval, že jeho život môže byť v ohrození: "Povedal som mu: Žeňa, uvedomuješ si, že spôsobíš smrť iných ľudí a sám zahynieš?" pričom Lukašenko podľa AFP použil zdrobneninu Prigožinovho krstného mena. Reuters píše, že z Lukašenkových slov nebolo bezprostredne jasné, kedy k tomuto rozhovoru došlo. (TASR)

Gruzínsky separatistický región Abcházsko dôrazne odmietol návrhy, že by ho mohlo anektovať Rusko. Sú „neochvejný spojenec Ruskej federácie“, ale ich samozvaná štátnosť „nie je predmetom diskusie“, uvádzajú vo vyhlásení.

Vyjadrilo sa tak po tom, čo podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý prezident Dmitrij Medvedev naznačil, že by Rusko mohlo anektovať Južné Osetsko a Abcházsko - gruzínske odštiepenecké regióny podporované Kremľom, informuje portál Politico.

„Myšlienka pripojenia k Rusku je stále populárna. A môže byť dobre implementovaná, ak na to budú dobré dôvody,“ povedal Medvedev.

Predseda abcházskej bezpečnostnej rady Sergej Šamba však kontroval, že v regióne „nie sú žiadne politické subjekty“, ktoré by tlačili na integráciu s Ruskom.

„Nedostali sme žiadne formálne žiadosti o pripojenie k Ruskej federácii a ešte som neidentifikoval žiadnu politickú frakciu v Abcházsku, ktorá by si predstavovala takúto dynamiku vzťahu s Ruskom,“ dodal.

Gruzínsko, ktoré v roku 1991 získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu, je dlho zachytené medzi Ruskom a Západom. Abcházsko formálne vyhlásilo nezávislosť od Gruzínska v roku 1999, no väčšina krajín sveta ho uznáva ako súčasť Gruzínska. Rovnako je to aj s Južným Osetskom, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska v roku 1992. (SITA)

Ak Ukrajina používa poskytnuté zbrane na sebaobranu, má právo používať ich tak efektívne, ako dokáže. Povedala to v súvislosti s chystaným dodaním stíhačiek F-16 Kyjevu holandská ministerka obrany Ollongrenová.

„Je to také jednoduché: Nikdy sme neuznali anexiu Krymu. Ukrajina má rovnaké hranice ako v roku 1991, keď ste sa opäť stali nezávislou krajinou. To sa nezmenilo," uviedla šéfka holandského rezortu obrany v rozhovore pre Európsku pravdu.

„Podporujeme vaše právo na sebaobranu. Podporujeme vašu územnú integritu uznanú mnohými krajinami vo svete," povedala Ollongrenová.

Ministerka zdôraznila, že to je Ukrajina, kto je vo vojne, a preto je na Ukrajine rozhodnúť, akým spôsobom a ako dlho bude bojovať.

„Keď posielame zbrane na Ukrajinu, máme vedieť, že ich použijete na sebaobranu. Pokiaľ sú vaše kroky zamerané na sebaobranu, tak ich používajte najlepšie, ako dokážete," dodala Ollongrenová. Podľa predošlých správ holandská ministerka obrany považuje za realistické poslanie stíhačiek F-16 na Ukrajinu o šesť až osem mesiacov. (SITA)

Putin nevycestuje v septembri na summit skupiny G20 do Indie, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Putin podľa neho nemá v pláne cestovať na summit, pretože sa sústreďuje na tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na Putina medzinárodný zatykač pre vojnové zločiny páchané na Ukrajine, konkrétne za nezákonné deportácie ukrajinských detí.

Šéfovi Kremľa preto teoreticky hrozí, že bude zadržaný, ak vycestuje do krajiny, ktorá sa musí týmto zatykačom riadiť. Peskov vo svojom piatkovom vyjadrení túto skutočnosť nespomenul.

Putin tento týždeň osobne neprišiel ani na summit skupiny BRICS do Juhoafrickej republiky (JAR), na ktorom sa zúčastnil len

prostredníctvom videospojenia. DPA v tejto súvislosti pripomína, že JAR je signatárom zakladajúcej zmluvy ICC a mala by sa preto riadiť jeho rozhodnutiami vrátane vydaných zatykačov.

Podľa Peskova sa zatiaľ stále rieši to, akou formou sa Putin zapojí do septembrového summitu G20 v Indii. Šéf Kremľa osobne neprišiel ani na vlaňajší summit tejto skupiny v Indonézii, kde ho - rovnako ako na tohtotýždňovom rokovaní lídrov BRICS - zastúpil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. (TASR)

Nemecká prokuratúra vyšetruje pokus o vraždu ruskej novinárky žijúcej v Berlíne Jeleny Kosťučenkovej. Je jednou z troch novinárok v exile, ktoré mali príznaky možnej otravy.

"Môžeme potvrdiť, že prebieha vyšetrovanie pokusu o vraždu novinárky Jeleny Kosťučenkovej," uviedol hovorca prokuratúry. Odmietol však poskytnúť ďalšie podrobnosti, čo zdôvodnil citlivosťou prípadu.

Kosťučenková informovala o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine. Vlani v októbri začala byť počas cesty vlakom z Mníchova do Berlína dezorientovaná, mala bolesti v oblasti brucha a opuchli jej končatiny.

"Keď som vystúpila z vlaku, uvedomila som si, že nedokážem prísť na to, ako sa dostať domov," napísala novinárka pred dvomi týždňami v literárnom časopise n+1.

Nezávislý ruskojazyčný investigatívny portál The Insider pred dvoma týždňami oznámil, že lekári, ktorí novinárku vyšetrili, uviedli, že tieto príznaky zodpovedali otrave.

The Insider ďalej uviedol, že v tom istom čase mali príznaky otravy aj ďalšie dve ruské novinárky žijúce v exile. Išlo o šéfku Nadácie Slobodné Rusko (Free Russia Foundation) Nataliu Arnovú, ktorá ochorela v máji v Prahe, a Irinu Bablojanovú, ktorá mala príznaky vlani v októbri v gruzínskej metropole Tbilisi. (TASR)

Grécka vláda sa rozhodla vypovedať zmluvu s Ruskom o údržbe raketových systémov protivzdušnej obrany Tor-M1 a Osa-AKM, ktoré sú vo výzbroji armády krajiny.

„Prísne tajný dokument“, ktorý podľa Pronews.gr unikol cez parlament, uvádza, že Atény už nebudú obstarávať náhradné diely a súčiastky pre Tor-M1 a Osa-AKM. V dôsledku toho môžu byť uvedené systémy čoskoro vyradené z prevádzky, keďže dostupné náhradné diely vydržia len niekoľko mesiacov vzhľadom na ich obmedzené množstvo a odmietnutie vlády plniť existujúcu zmluvu.

Grécka armáda a letectvo majú celkovo 21 samohybných systémov Tor-M1 a 38 samohybných systémov Osa-AKM s maximálnym dostrelom 10 - 12 kilometrov.

Zmluva na údržbu systémov v nasledujúcich rokoch má hodnotu viac ako 102 miliónov eur. Pronews.gr tvrdí, že systémy pravdepodobne prostredníctvom tretích krajín pošlú na Ukrajinu. Prijaté rozhodnutie je „čisto politické“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis predtým v Aténach podpísali spoločné vyhlásenie o euroatlantickej integrácii Ukrajiny.

Grécko tiež oznámilo, že sa bude podieľať na výcviku ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16. (SITA)

Členovia ruských polovojenských skupín budú musieť zložiť prísahu vernosti Rusku, šéf Kremľa Putin podpísal dekrét. Rozhodnutie sa oficiálne vzťahuje na tzv. dobrovoľnícke útvary, ktorým sa v Rusku zvyčajne označujú žoldnierske skupiny.

Nový prezidentský dekrét má podľa oficiálneho zdôvodnenia "vytvárať duchovné a morálne základy pre obranu Ruskej federácie".

Členovia polovojenských skupín budú musieť v súlade s prísahou okrem iného dodržiavať rozkazy svojich veliteľov a nadriadených a "svedomito si plniť svoje povinnosti", uvádza sa na webovej stránke Kremľa.

Dekrét sa podľa AFP vzťahuje aj na jednotky teritoriálnej obrany a ďalšie útvary, ktoré pomáhajú s plnením úloh pridelených ruským ozbrojeným silám.

Opatrenie podpísané ruským prezidentom prichádza dva dni po údajnej smrti vodcu ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý pred vyše dvomi mesiacmi podnikol so svojimi bojovníkmi ozbrojenú vzburu proti ruskému vojenskému vedeniu.

Prigožin sa údajne nachádzal v lietadle, ktoré sa v stredu zrútilo severozápadne od Moskvy; jeho smrť však ruské úrady zatiaľ oficiálne nepotvrdili.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok povedal, že po právnej stránke žiadna Vagnerova skupina v Rusku neexistuje, keďže žoldnierske skupiny sú v Rusku oficiálne zakázané. Uviedol to v súvislosti s otázkami nad budúcnosťou vagnerovcov po predpokladanej smrti Prigožina. (TASR)

Ruskí vyšetrovatelia potvrdili smrť pilota lietadla, na ktorého palube bol podľa ruských úradov aj šéf wagnerovcov Prigožin. O osude ostatných ľudí nachádzajúcich sa v lietadle však vyšetrovatelia doposiaľ neuviedli nič, uvádza zdroj Reuters.

Na zozname cestujúcich lietadla Embraer, ktoré sa v stredu 23. augusta zrútilo nad Tverskou oblasťou severozápadne od Moskvy, bolo okrem Prigožina ďalších deväť ľudí. Išlo o siedmich pasažierov a troch členov posádky vrátane pilota Alexeja Levšina.

Vyšetrovatelia už oznámili pilotovej rodine, že majú dôkazy o tom, že Levšin bol na palube havarovaného lietadla. Členovia jeho rodiny mali v priebehu piatka podstúpiť testy DNA, čo má uľahčiť identifikačný proces, uviedol dobre informovaný zdroj citovaný agentúrou Reuters.

Pád lietadla podľa predchádzajúcich informácií ruských úradov a médií neprežil nikto z dovedna desiatich pasažierov.

Ruský letecký úrad v noci na štvrtok informoval, že podľa údajov leteckej spoločnosti bol na palube havarovaného stroja aj Prigožin, ako aj jeho "pravá ruka" a spoluzakladateľ wagnerovcov Dmitrij Utkin. Ich smrť však zatiaľ nijaký ruský predstaviteľ ani úrad oficiálne nepotvrdili. (TASR)

Fínsko ohlásilo už osemnásty balík vojenskej pomoci Ukrajine, a to v hodnote 94 miliónov eur. V záujme zaručenia, že pomoc bude bezpečne dopravená do svojej destinácie, konkrétne podrobnosti o obsahu balíka nie sú zverejnené.

„Podpora Ukrajiny zo strany Fínska a našich spojencov zostáva neochvejná,“ povedal o najnovšej pomoci fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

„Hlavným problémom z hľadiska budúcej bezpečnosti v Európe a Fínsku je schopnosť zastaviť ruskú agresiu proti Ukrajine,“ uviedol minister.

Fínska vláda zároveň poukázala na to, že celková pomoc Helsínk Kyjevu dosiahla sumu 1,8 miliardy eur, vrátane vojenskej pomoci v hodnote 1,3 miliardy eur. (SITA)

Ruská banka Sberbank v rámci mimoriadnej dane zaplatí do štátneho rozpočtu viac než 31 miliónov USD. Mimoriadnu daň musia firmy a banky platiť na základe zákona, ktorý tento mesiac podpísal prezident Putin.

Najväčšia ruská banka oznámila, že mimoriadna daň bude v jej prípade predstavovať 3 miliardy rubľov, čo v prepočte znamená 31,63 milióna USD (29,18 milióna eur).

Putin podpísal zákon o dani z mimoriadnych ziskov firiem začiatkom augusta a jeho cieľom je zmierniť tlak na štátny rozpočet v situácii, keď Rusko vedie vojnu na Ukrajine a západné štáty voči nemu uplatňujú rozsiahle sankcie. Vláda si od zákona o mimoriadnej dani sľubuje získanie zhruba 300 miliárd rubľov do rozpočtu.

Mimoriadna daň bude predstavovať 10 percent z rozdielu medzi priemerným ziskom spoločnosti z rokov 2021 - 2022 a ziskom za roky 2018 - 2019. V prípade, že firmy ju zaplatia do 30. novembra, môžu získať 50-percentnú zľavu.

Agentúra Reuters už skôr informovala, že Rusko zvýšilo svoj cieľ výdavkov na obranu v tomto roku na dvojnásobok. To znamená na viac než 100 miliárd USD. Táto suma predstavuje približne tretinu z celkového objemu verejných výdavkov v Rusku. (TASR)

Cynická obluda: Aby nám po Prigožinovi a jeho rovnako svetuprínosných kamarátoch ostalo okrem ohorených fľakov aj niečo pozitívne, čo tak využiť ich príbeh ako reklamnú kampaň pre environmentálne organizácie?

(zdroj: Cynická obluda)

Niektorí z nepriateľov ruského prezidenta Vladimira Putina zomreli alebo ochoreli za podozrivých okolností potom, keď sa vzopreli ruskému lídrovi. Známe sú prípady Anny Politkovskej či Alexandra Litvinenka. (Washington Post)

Vo Fínsku zatkli jedného z vodcov ruskej polovojenskej organizácie Rusič Jana Petrovského, ktorý je podozrivý z teroristických činov spáchaných v Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine prinajmenšom od júna 2014 do augusta 2015.

Na Petrovského sa vzťahujú sankcie Európskej únie a USA pre akcie ohrozujúce suverenitu a nezávislosť Ukrajiny a bezpečnosť krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na fínsky portál MTV.

Podľa amerického ministerstva financií Petrovskij od roku 2022 velil skupine Rusič, ktorú pred ním viedol neonacistický žoldnier Alexej Miľčakov. Petrovskij sa podľa amerických predstaviteľov vedenia militantov ujal po zranení Miľčakova v bojoch o Charkiv v roku 2022.

Fínska polícia požiadala o predĺženie zadržania Petrovského „s cieľom uľahčiť vyšetrovanie a vydanie tohto páchateľa“. O jeho vydanie požiadala Ukrajina.

Nórska vysielacia spoločnosť NRK uviedla, že Petrovskij, ktorý v mladosti niekoľko rokov žil vo Fínsku, sa zúčastnil aj vo vojne v Sýrii ako člen krajne pravicovej skupiny bojujúcej na strane režimu prezidenta Baššára al-Asada.

Približne pätina zajatých ruských vojakov na Ukrajine sa vzdáva dobrovoľne, povedal to šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

Podotkol, že ukrajinská strana zadržiava omnoho menej zajatcov ako nepriateľ, čo bolo dané dianím v úvodných fázach vojny.

„V prvých dňoch invázie tu Ruská federácia pochytala strašné množstvo rukojemníkov, vrátane civilistov, príslušníkov bezpečnostných zložiek, skrátka ľudí, o ktorých si mysleli, že by mohli byť pre nich nebezpeční. Preto sú naše čísla bohužiaľ nižšie. Treba to pochopiť. A, žiaľ, myslím si, že tie čísla už nedobehneme,“ povedal Budanov.

O konkrétnych číslach sa odmietol rozprávať, pretože to podlieha štátnemu tajomstvu. Budanov však odhaduje, že asi 40 percent osôb, ktoré Rusko drží v zajatí, sú civilisti, zvyšok tvoria vojaci.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že Rusko podľa odhadov drží v zajatí viac ako 20-tisíc civilistov. (SITA)

Kremeľ odmietol ako lož fámy, že požiadal o zavraždenie Jevgenija Prigožina, ktorý údajne zahynul v stredu pri havárii lietadla. K pádu stroja došlo dva mesiace po tom, čo Prigožin viedol vzburu proti veleniu ruskej armády.

"Okolo havárie lietadla a tragickej smrti pasažierov vrátane Jevgenija Prigožina sa šíri množstvo špekulácií. Všetko je to absolútna lož. Samozrejme, na Západe sa tieto špekulácie podávajú z určitého uhla pohľadu a celé je to úplné klamstvo," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok undefined Čítajte 

Pri otázke tlačovej agentúry AP, či Kremľu už oficiálne potvrdili Prigožinovu smrť, sa Peskov odvolal na vyjadrenia prezidenta Vladimira Putina z predchádzajúceho dňa.

"Povedal, že teraz sa urobia všetky potrebné forenzné analýzy vrátane genetických testov. Keď už budú určité oficiálne závery pripravené na zverejnenie, budú zverejnené."

Rusko nezastavilo mobilizáciu a uvažuje o povolaní ďalších 450-tisíc ľudí do armády, uviedol šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

„Teraz uvažujú o možnosti povolať dodatočných 450-tisíc ľudí, hoci o tejto otázke ešte úplne nerozhodli,“ konštatoval Budanov.

Šéf ukrajinského vojenského spravodajstva zdôraznil, že mobilizácia v Ruskej federácii sa nezastavila. Vlani na jeseň povolali približne 350-tisíc Rusov. Ale skrytá mobilizácia neustále pokračuje a v súčasnosti povolávajú 20 až 22-tisíc ľudí mesačne.

„Samo osebe to vedie k nasledujúcej otázke: Prečo taký počet, ak straty, ako hovoria, sú zanedbateľné?“ dodal Budanov. (SITA)

Rusi našli krídlo a podvozok lietadla v ktorom mal pri nehode zahynúť šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin. Trosky objavili asi tri kilometre od miesta havárie v rieke Lodyženka neďaleko železničnej stanice v obci Kuženkino.

Niekoľko stoviek metrov od miesta nálezu krídla a podvozku sa nachádzal chvost lietadla. To by mohlo potvrdiť verziu, že sa lietadlo rozpadlo vo vzduchu.

Zábery nálezu ešte neboli overené.

Ukrajinskí vojaci sú na pokraji prielomu, povedal veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj podľa denníka The Wall Street Journal americkým činiteľom. Denník zároveň píše, že USA a Ukrajine vedú v zákulisí už niekoľko týždňov intenzívnu debatu o stratégii a taktike s cieľom oživiť pomalú protiofenzívu.

Američania v poslednom čase naliehali na Ukrajincov, aby nerozptyľovali svoje úsilie a sústredili svoje sily v oblasti severne od Tokmaku v Záporožskej oblasti v smere k Azovskému moru a prerazili prvú líniu ruskej obrany, ktorá je všeobecne považovaná za najťažšie prelomiteľnú.

Kyjev v posledných týždňoch vykonal určité úpravy, ale obe strany sa stále nezhodujú v tom, ako vylepšiť situáciu v obmedzenom čase, ktorý majú pred príchodom zimy k dispozícii, píše denník.

"Nechápete podstatu tohto konfliktu. Nie je to boj proti povstalcom. Je to Kursk," povedal vraj Zalužnyj Američanom podľa jedného z predstaviteľov USA s odvolaním sa na bitku z druhej svetovej vojny, ktorá nakoniec umožnila sovietskej armáde získať iniciatívu na bojisku.

Americké rady sú podľa neho založené na predpoklade, že prílev vojenského vybavenia, ktoré USA poskytli Ukrajine, je pre túto ofenzívu dostatočný a je nepravdepodobné, že sa v budúcom roku bude v podobnej miere opakovať, píše americký denník. Podľa Američanov zároveň vraj nie je neskoro na to, aby Ukrajina na bojisku postúpila. (ČTK)

Čečenský líder Ramzan Kadyrov sa vyjadril k údajnej smrti lídra žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. "Jeho smrť je veľká strata pre celú krajinu," napísal Kadyrov a tiež vyjadril sústrasť príbuzným Prigožina.

Wagnerova skupina a príslušníci Kadyrovovej bojovej jednotky Achmat bojovali na Ukrajine v rámci ruskej invázie. Istý čas oboch spájal kritický postoj k ruskému vojenskému vedeniu, neskôr však mali medzi sebou spor.

"Boli sme priateľmi dlhý čas," píše Kadyrov. Dodal však, že Prigožin v poslednom období prestal vnímať celkový obraz diania v krajine. "Prosil som ho, aby svoje osobné ambície odložil stranou v prospech záležitostí, ktoré majú pre krajinu najväčšiu dôležitosť," napísal. (TASR)

Ukrajinský generálny štáb hlási bojový úspech a upevňovanie dosiahnutých pozícií v sektoroch Novodanylivka - Novoprokopivka a Mala Tokmačka - Očeretuvate v Záporožskej oblasti na juhu krajiny, kde vedie ofenzívu proti ruským inváznym silám a usiluje sa tam o prielom.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Ukrajinci vo štvrtok postúpili bližšie k druhej ruskej obrannej línii pri dedine Robotne, ktorá sa nachádza neďaleko spomínanej štvorice obcí.

"Geolokačné zábery zverejnené 24. augusta ukazujú, že ukrajinské sily postúpili ďalej k ruským obranným líniám západne od Verbove a do južnej Robotyne," uvádza ISW a upozorňuje ďalej, že invázne sily podľa náznakov ruských vojenských blogerov udržiavajú v Robotyne iba obmedzené pozície, ak vôbec nejaké. Boje podľa nich pokračujú východne od dediny.

"Významný ruský vojenský bloger vyjadril znepokojenie nad ukrajinskými prelomením ruských obranných línií v západnej časti Záporožskej oblasti a uviedol, že ide o kritický moment na bojisku," dodáva inštitút.

Ukrajinský generálny štáb medzitým v hlásení uviedol, že jeho ozbrojené sily pokračujú v útočných operáciách pri Bachmute, kde podľa neho upevňujú svoje pozície, aj v smere na juhoukrajinský Melitopoľ.

Invázne sily podľa armády viedli neúspešné útoky pri mestách Avdijivka, Marjinka a Novomychajlivka v Doneckej oblasti. "Ukrajinské ozbrojené sily naďalej zadržiavajú ruskú ofenzívu v smeroch na Kupjansk, Lyman a Bachmut. Pokračujú ťažké boje, "uviedol štáb. (ČTK)

Nórsko vyčlenilo 140 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine pri zabezpečení dovozu plynu a elektriny do krajiny, oznámilo ukrajinské ministerstvo energetiky.

Tieto financie budú distribuovať prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a použijú ich na „opravy a údržbu kritickej elektrárenskej infraštruktúry a núdzové dodávky elektriny v oblastiach postihnutých bojmi, ale aj na nákup plynu do núdzových rezerv“, konštatuje vyhlásenie ukrajinského rezortu energetiky.

Pomoc oznámili po tom, ako delegácia z Nórska, ktorú viedol premiér Jonas Gahr Støre, navštívila spolu s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom jedno z poškodených energetických zariadení na Ukrajine.

„Energetická sféra je jednou z kľúčových oblastí, v ktorých s Ukrajinou spolupracujeme a podporujeme ju,“ zdôraznil predseda nórskej vlády. (SITA)

Prokyjevskí ruskí militanti vyzvali Wagnerovú skupinu, aby sa pridala k odboju proti ruskému režimu a pomstila sa za smrť svojho vodcu Prigožina.

"Teraz stojíte pred vážnou voľbou. Môžete slúžiť ako strážni psi tým, ktorí zlikvidovali vašich veliteľov, alebo sa pomstiť. Aby ste sa pomstili, musíte prejsť na stranu Ukrajiny," povedal Denis Kapustin, veliteľ ruského dobrovoľníckeho zboru.

Kapustin, ktorý sa hlási ku krajnej pravici, založil ozbrojenú skupinu pred rokom. Bojuje na ukrajinskej strane a tvrdí, že stojí za niekoľkými vojenskými útokmi na ruské pohraničné oblasti. (Sky News)

Holandský pivovar Heineken už sa kompletne stiahol z Ruska. Svoje aktivity tam predal za symbolické jedno euro ruskej firme Arnest Group.

Zámer opustiť Rusko oznámil druhý najväčší výrobca piva na svete vlani v marci, krátko po tom, ako ruské vojská začali inváziu na Ukrajinu. Proces však trval dlhšie, ako sa očakávalo.

"Posledný vývoj ukazuje, ako veľkým problémom čelia veľké výrobné spoločnosti pri odchode z Ruska," uviedol generálny riaditeľ Dolf van den Brink.

Heineken mal v Rusku sedem pivovarov a 1800 zamestnancov, ktorí dostanú záruku zamestnania na ďalšie tri roky. Holandský pivovar vlani stiahol z Ruska svoju značku Heineken, výroba jeho piva Amstel má byť ukončená do šiestich mesiacov.

Skupina Arnest vlastní aj veľký podnik na výrobu plechoviek. Je najväčším ruským výrobcom aerosólov, predáva tiež kozmetiku a domáce potreby, uviedla agentúra Reuters.

Dohoda Heinekenu s firmou Arnest neobsahuje možnosť odkúpiť podnik späť. Heineken uviedol, že transakcia bude mať zanedbateľný vplyv na jeho celoročný výhľad.

Konkurenčný pivovar Anheuser-busch Inbev tiež oznámil, že plánuje opustiť svoj spoločný podnik v Rusku. Vlastní ho spolu s tureckým výrobcom Efes. (ČTK)

Neexistuje definitívny dôkaz, že šéf súkromnej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin bol na palube lietadla, ktoré spadlo v Tverskej oblasti. Napriek tomu je veľmi pravdepodobné, že je šéf ruskej žoldnierskej skupiny mŕtvy, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Na palube stroja, ktorý mieril z Moskvy do Petrohradu, zomrelo desať ľudí. Podľa ruských úradov medzi nimi bol aj Prigožin. Príčiny pádu lietadla sú zatiaľ predmetom vyšetrovania.

Britské ministerstvo pripomína, že Prigožin bol známy výnimočnými bezpečnostnými opatreniami. Jeho smrť bude ťažkou ranou pre strategické vedenie Wagnerovej žoldnierskej spoločnosti, ktoré destabilizuje. Manažérske vákuum bude o to väčšie, že na palube zrúteného lietadla bol údajne aj veliteľ Prigožinových žoldnierov Dmitrij Utkin a šéf ich logistiky Valerij Čekov, dodáva britské ministerstvo.

"Pád Prigožina by mal na Wagnerovu skupinu takmer isto hlboko destabilizujúci vplyv. Jeho osobné vlastnosti ako hyperaktivita, výnimočná trúfalosť, verva pri dosahovaní výsledkov a extrémna brutalita sú pre wagnerovcov typické a je nepravdepodobné, že by týmito vlastnosťami disponoval akýkoľvek jeho nástupca," napísalo ministerstvo obrany.

Rusko podniklo dva údery na Odeskú oblasť. Ukrajinská obrana zostrelila všetky štyri rakety, ktoré Rusko odpálilo na oblasť, v dvoch po sebe nasledujúcich útokoch, uviedla hovorkyňa južného velenia Natalia Humeňuková. (Kyiv Independent)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 470 vojakov na približne 259 630, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda stratila aj ďalších desať bojových obrnených vozidiel, 28 delostreleckých a jeden raketový a jeden protivzdušný systém aj 12 dronov.

Mäsiar a zločinec, hrdina ruských nacionalistov, ale aj zradca. Špekulovalo sa, ako sa Vladimir Putin Jevgenijovi Prigožinovi pomstí. Zostrelili ho Rusi, vybuchla bomba a je Prigožin naozaj mŕtvy?

USA uvalili sankcie na 13 ruských fyzických a právnických osôb údajne zapletených do násilných deportácií a presunu ukrajinských detí z Moskvou okupovaných častí Ukrajiny do Ruska. Na ďalšie tri osoby sa vzťahujú vízové obmedzenia.

USA zaradili medzi sankciami postihnuté osoby napríklad poradkyňu guvernéra ruskej Belgorodskej oblasti, predsedu čečenskej vlády či komisárky pre práva detí z Kalužskej i Rostovskej oblasti.

Na sankčný zoznam pribudol aj tzv. Artek, ktorý americký rezort diplomacie označuje za "letný tábor nachádzajúci sa na ruskom okupovanom Krymskom polostrove" vlastnený ruskou vládou, do ktorého sú ukrajinské deti umiestnené a následne zaradené do "vlasteneckých reedukačných programov". Sankcie sa dotkli aj riaditeľa Arteku.

"Deti sú najnevinnejšími obeťami vojny: na ukrajinské deti sme nezabudli," vyhlásil Washington, ktorý opatrenia zaviedol pri príležitosti dňa 32. výročia Dňa nezávislosti Ukrajiny.

Ukrajinská vláda predpokladá, že ruské úrady uniesli alebo násilne premiestnili približne 19 500 detí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka. (TASR)

Americký prezident Biden rokoval s ukrajinským prezidentom Zelenským o plánoch USA na výcvik ukrajinských pilotov na stíhačky typi F-16 vo vojne proti Rusku, oznámil Biely dom.

Obaja lídri diskutovali o "začatí výcviku ukrajinských stíhacích pilotov a zabezpečení urýchlenia schválenia presunu stíhačiek F-16 iným krajinám na Ukrajinu po ukončení výcviku," uviedol Biely dom vo vyhlásení.

Spojené štáty vo štvrtok oznámili, že začiatok výcviku ukrajinských bojových pilotov na stíhačky F-16 očakávajú v októbri. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zmarila ukrajinský raketový útok v Kalužskej oblasti juhozápadne od Moskvy a útoky dronom na nelegálne anektovaný Krymský polostrov, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Pokus Kyjeva zaútočiť "raketou na civilné ciele na území Ruskej federácie bol zmarený," napísal ruský rezort obrany na platforme Telegram s tým, že nad územím Krymu bolo okrem toho zneškodnených 42 dronov.

Strela bola podľa vyhlásenia ministerstva objavená a zničená systémami protivzdušnej obrany na území Kalužskej oblasti. Ministerstvo podrobnosti o spomínaných "civilných cieľoch" nezverejnilo.

Kalužská oblasť hraničí s Moskovskou oblasťou, ktorá je v poslednom období takmer na dennej báze terčom dronových útokov, tvrdia ruské úrady.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS v piatok uviedla, že uzatvorený bol aj vzdušný priestor nach moskovskými letiskami Vnukovo a Domodedovo. Agentúra sa pritom odvolala na tamojšie letecké úrady, o príčine však bezprostredne neinformovala.

Ukrajinské jednotky odrazili ruské útoky na viacerých úsekoch frontovej línie. Medzi terče ruského ostreľovania patrili mestá Kupiansk a Avdijivka severne od okupovaného mesta Doneck, spresnil ukrajinský generálny štáb.

Ako dodal, počas 547. dňa vojny, ktorá sa začala pred 18 mesiacmi, bolo zabitých alebo utrpelo zranenia viacero civilistov.

Rusi boli v ofenzíve blízko obce Maryjinka juhozápadne od Donecka, ukrajinským jednotkám sa ich však podarilo odraziť, uvádza sa ďalej v správe ukrajinského generálneho štábu.

Nasadenie ruského delostrelectva i letectva bolo hlásené zo všetkých úsekov frontu.

Ukrajina svoju dlho pripravovanú protiofenzívu zameranú na získanie Ruskom okupovaných oblastí vrátane Krymského polostrova spustila v júni. (TASR)

Začiatok výcviku ukrajinských bojových pilotov na stíhačky F-16 očakávajú USA v októbri. USA sa rozhodli preventívne vycvičiť ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 vzhľadom na obmedzenú kapacitu výcvikov v Európe.

"Títo piloti absolvujú v septembri na leteckej základni Lackland v San Antoniu v Texase jazykový kurz angličtiny pred tým, než podstúpia letecký výcvik (na stíhačky) F-16 v Arizone," uviedol hovorca amerického ministerstva obrany Patrick Ryder.

Ryder poznamenal, že zatiaľ nevie, koľko Ukrajincov sa zúčastní na tomto výcviku, pôjde však podľa neho o niekoľko pilotov a desiatky servisných pracovníkov.

Dánsko v stredu oznámilo, že začalo s výcvikom ôsmich ukrajinských pilotov na tento typ stíhačiek. V priebehu týždňa ponúklo ukrajinským pilotom výcvik na F-16 aj Grécko a Belgicko.

Dánsko a Holandsko v nedeľu oznámili, že Ukrajine dodajú stíhačky F-16. Dánsko pošle Ukrajine 19 stíhačiek, pričom prvých šesť by malo dodať okolo Nového roka. Holandsko má týchto lietadiel 42, podľa Zelenského ich Kyjevu dodá všetky. Samotný Haag to však dosiaľ nepotvrdil. (TASR)

Karikatúra dňa od Hej, ty!: Nehodiacich sa škrtnite

(zdroj: hej ty)

OSN kritizovala cielené útoky na civilistov, ku ktorým dochádza v konflikte na Ukrajine. "Počas uplynulých týždňov pri útokoch zahynuli aj desiatky civilistov," uviedla Rosemary DiCarlová.

"V niektorých prípadoch sekvenčné alebo zdvojené údery zabili a zranili nielen civilných obyvateľov, ale aj záchranárov, ktorí sa ponáhľali im pomôcť," dodala na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku veľvyslankyňa OSN pre politické záležitosti.

"Tieto ohavné útoky voči civilistom a civilnej infraštruktúre sú vo výraznom rozpore s medzinárodným humanitárnym prvávom. Sú neprijateľné a musia byť ostro odsúdené," upozornila ďalej DiCarlová.

Tzv. "zdvojené" útoky sú vojnovou taktikou zameranou na zabitie civilistov i záchranárov, ktorí prídu na pomoc obetiam na miesto prvého útoku, spresňuje DPA. Z tohto dôvodu sa cieľ, ktorý už bol raz zasiahnutý - napríklad budova - stáva terčom útoku aj druhýkrát. (TASR)

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by lietadlo, v ktorom sa údajne viezol aj šéf wagnerovcov Prigožin, zostrelila raketa zem-vzduch, uviedol hovorca Pentagónu Pat Ryder.

Americká armáda podľa neho nedisponuje informáciami, ktoré by spájali pád uvedeného lietadla s vystrelením rakety zem-vzduch. Medializované správy, ktoré hovorili o tejto verzii, pritom označil za "nepresné".

Ryder sa nevyjadril k tomu, čo mohlo spôsobiť stredajšiu haváriu lietadla, ku ktorej došlo severozápadne od Moskvy. Spojené štáty sa však podľa neho domnievajú, že Prigožin pri havárii naozaj zahynul.

"Na základe viacerých faktorov sme to vyhodnotili tak, že je veľmi pravdepodobné, že skutočne prišiel o život," povedal hovorca Pentagónu.

Agentúra Reuters predtým citovala nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých lietadlo pravdepodobne zostrelila raketa zem-vzduch odpálená z územia Ruska. Oba zdroje však upozorňovali na to, že tieto informácie sú len predbežné a stále sa preverujú. (TASR)