Ukrajinskí piloti začali výcvik na stíhačkách F-16 (SME Minúta)

Ukrajinskí piloti začali výcvik na stíhačkách F-16, uviedol minister obrany Oleksij Reznikov pre stanicu Kanal 24. Trvať môže až niekoľko mesiacov. Miesto, kde sa inštruktáž odohráva, nespresnil.

"Ten výcvik už začal," povedal Reznikov s tým, že sa na ňom bude podieľať koalícia 11 krajín podporujúcich Ukrajinu, ktorá od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii.

Súčasťou programu bude aj školenie ukrajinských inžinierov a technikov. Piloti aj personál absolvujú okrem iného kurz angličtiny, keďže doterajšia úroveň ich vedomostí nie je často dostačujúca.

Na dodávke lietadiel F-16 Ukrajine sa dohodli Dánsko a Holandsko, ktoré pre tento krok získali v tomto týždni podľa neoficiálnych zdrojov súhlas Spojených štátov. Lietadlá F-16 vyrába americká zbrojovka Lockheed Martin.

Americký prezident Joe Biden v máji schválil výcvikové programy pre ukrajinských pilotov na F-16. Okrem odbornej prípravy v Dánsku by malo vzniknúť školiace centrum v Rumunsku.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat však tento týždeň uviedol, že nie je nádej, že by Ukrajina mohla stíhačky F-16 zaradiť do výzbroje ešte tento rok.

Ukrajinské letectvo je čo do počtu strojov výrazne menšie ako ruské. Napriek tomu si Moskva nebola schopná vytvoriť na ukrajinskom bojisku trvalú leteckú prevahu. Dodávka stíhačiek F-16 by mohla výrazne prispieť k zlepšeniu ochrany ukrajinského vzdušného priestoru a tiež podporiť snahy ukrajinskej armády o vypudenie ruských okupačných síl. (ČTK)

V Černihive ukončili záchranné práce po ruskom raketovom útoku v centre mesta, ktorý zabil sedem ľudí a 129 zranil. Medzi zranenými je 15 detí a rovnaký počet policajtov, oznámil minister vnútra Olexandr Klymenko.

Ukrajinská armáda pokročila v smere k Rusmi okupovanému mestu Tokmak, ktoré tvorí dôležitú bariéru medzi ukrajinskými silami a mestom Melitopoľ v Záporožskej oblasti.

Ukrajinské sily prelomili ruské mínové pole severne od Tokmaku a teraz bojujú proti prvej línii ruskej obrany, ktorá drží mesto, tvrdí americká televízia CBS.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prielom ruskej obrany je stále v hre, oponujú analytici hodnoteniu USA Čítajte 

CBS uvádza, že opätovné dobytie miest ako Tokmak a následný postup do Melitopoľa bude výzvou pre ukrajinskú protiofenzívu, ktorá od začiatku leta postupne napreduje. Melitopoľ je však vstupnou bránou na anektovaný Krym a dôležitým ruským tranzitným uzlom.

Jednu obeť a zranenie si vyžiadalo ruské ostreľovanie obce Huľajpole v Záporožskej oblasti. Útok usmrtil staršiu ženu, informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra.

Ukrajinský prezident Zelenskyj zhrnul výsledky rokovaní vo Švédsku do desiatich hlavných bodov. Ohlásil spoluprácu na výrobe obrnených vozidiel CV-90 na Ukrajine.

Ukrajinskí vojaci začnú s výcvikom obsluhy švédskych delostreleckých systémov Archer. Zelenskyj vo Švédsku diskutoval o ďalšom postupe pri výcviku ukrajinských pilotov na stíhačkách Gripen. Hovorili aj o podrobnostiach v rámci prípravy 13. balíka vojenskej pomoci od Švédska.

Švédsko sa pripojilo k mierovému vzorcu, ktorý prezentuje Ukrajina. Pri vyjednávaní bude mať Kyjev podporu Švédska. Obe krajiny sa dohodli na prerokovaní bilaterálneho dokumentu o bezpečnostných zárukách.

Švédsko uviedlo, že po útoku na priehradu Kachovka je pripravené poskytnúť pokročilé systémy čerpania vody na obnovenie dodávok vody.

Ukrajina bude počítať so švédskym verejným aj súkromným sektorom pri obnove civilnej infraštruktúry.

Ruský prezident Putin podpísal dekrét o účasti ruskej delegácie na septembrovom 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Na podujatí sa nezúčastní, ruskú delegáciu v New Yorku povedie ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Putinova neprítomnosť je pravdepodobne spôsobená tým, že jeho zahraničné cesty sú výrazne obmedzené po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci vydal zatykač za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska z okupovaných území Ukrajiny. (SITA)

Ukrajina sa zameriava na získavanie štyroch typov lietadiel od medzinárodných partnerov, oznámil to hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nikiforov.

"Zameriavame sa stroje na F-16, pretože sa ich vyrobilo najviac a sú matematicky ľahšie dostupné. Ale máme zoznam štyroch typov lietadiel v poradí, v akom je žiaduce ich získať: F-16, Gripen, francúzsky Rafale a Eurofighter Typhoon,“ povedal Nikiforov.

Dodal, že Gripeny sú dobrou alternatívou. "Je univerzálny, je menej náročný a veľmi dobre sa osvedčil. V súčasnosti sa na tomto type lietadla testujú ukrajinskí piloti a spätná väzba je veľmi dobrá."

Na to, aby mohla Ukrajina bojovať s Gripenmi, je podľa Nikiforova potrebné urobiť tri kroky: testovanie lietadla a schopností ukrajinských pilotov, ich výcvik a politický súhlas. Až potom môže prísť k zapojeniu stíhačiek do bojov. (Ukrinform)

Ruský raketový útok na centrum mesta Černihiv bol ohavným činom, oznámila koordinátorka humanitárnej pomoci OSN pre Ukrajinu Denise Brownová a vyzvala Moskvu, aby prestala s útokmi na "obývané oblasti".

"Je ohavné zaútočiť na hlavné námestie veľkého mesta v ranných hodinách, keď sú ľudia na prechádzke, pričom niektorí idú do kostola, aby oslávili deň, ktorý je pre mnohých Ukrajincov náboženským sviatkom," uviedla Brownová.

Týmto dňom podľa AFP myslela pravoslávny sviatok Premenenia Pána, pre ktorý časť z obyvateľov Černihiva vybrala ráno na bohoslužbu.

"Odsudzujem tento opakujúci sa vzorec ruských útokov na obývané oblasti na Ukrajine, ktorými spôsobujú smrť, masívne ničenie a prudko narastajúce humanitárne potreby," napísala ďalej Brownová. "Útoky namierené proti civilistom alebo civilným objektom sú podľa medzinárodného humanitárneho práva prísne zakázané. Musia prestať," dodala.

Prielom ruskej obrany je stále v hre, oponujú analytici hodnoteniu USA. Inštitút pre štúdium vojny si všíma operácie ukrajinskej armády. Tvrdí, že je nejasné, prečo analytici spravodajských služieb USA spravili takéto hodnotenie. (SITA)

Vo vlakoch na Kryme sú odpočúvaní a následne zatýkaní ľudia, ktorí sú proti okupácií, tvrdí hnutie vojenského odporu na okupovaných územiach Ukrajiny.

Ruská Federálna bezpečnostná služba nariadila zamestnancom nelegálne vytvorenej spoločnosti Krymské železnice, aby počúvali rozhovory cestujúcich a pozerali sa na displeje ich mobilných telefónov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko, Turecko a Katar pripravujú novú dohodu o vývoze obilia cez Čierne more Čítajte 

Príslušníci FSB údajne zatkli viacero ľudí po tom, ako dostali avízo od sprievodcov vo vlakoch.

Podľa informácií od členov ukrajinského odbojového hnutia ruskí okupanti na staniciach a vo vlakoch nahrávajú okrem videozáznamov taktiež rozhovory. (SITA)

V Štokholme sa začali rokovania o možnej dodávke stíhačiek Gripen pre Ukrajincov čeliacich ruskej invázii, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý prišiel na neohlásenú návštevu do Švédska.

Obe krajiny tiež podpísali dohodu o spoločnej výrobe švédskych obrnených vozidiel CV90, informovala švédska stanica SVT.

"Dnes sme podrobne diskutovali o budúcich krokoch týkajúcich sa možnosti otvoriť tému dodávky švédskych gripenov," povedal Zelenskyj po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom neďaleko Štokholmu.

Uviedol tiež, že pôjde o ústrednú tému pri jeho rokovaní s ďalšími švédskymi predstaviteľmi.

V júni švédska vláda oznámila, že poskytne ukrajinským pilotom možnosť vyskúšať si lietadlá JAS 39 Gripen. Zároveň ale upozornila, že Švédsko ich všetkých potrebuje na obranu svojho územia.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinskí piloti už začali výcvik na týchto viacúčelových lietadlách, ktoré používa tiež české letectvo. Kristersson tému možnej dodávky gripenov Ukrajine nespomenul.

Dohoda o spoločnej výrobe obrnených pásových vozidiel CV90 a výcviku ich posádok umožňuje, aby sa táto technika nabudúce vyrábala tiež na Ukrajine, uviedla verejnoprávna stanica SVT.

"Vozidlá CV90 budeme vyrábať spoločne. Urobíme všetko preto, aby prvý kus vyrobený na Ukrajine bol hotový čo najskôr," citovala stanica SVT ukrajinského prezidenta.

Okrem stretnutia s Kristerssonom má Zelenskyj na programe tiež stretnutie s kráľovskou rodinou alebo so šéfom švédskeho parlamentu Andreasom Norlénom.

Rozhovory chce viesť o obrannej spolupráci či o ukrajinskej integrácii do Európskej únie.

"Naším hlavným cieľom je posilnenie ukrajinských bojovníkov na zemi i vo vzduchu, rozvoj vzájomnej spolupráce, najmä v obrannom priemysle, ukrajinská európska integrácia a spoločná bezpečnosť v euroatlantickom priestore," uviedol Zelenskyj.

Ruská armáda tvrdí, že zneškodnila ukrajinský útok dronom na Moskvu a Moskovskú oblasť, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Pri útoku sa nikto nezranil a neboli hlásené škody.

Dron dopadol v neobývanej oblasti pri obci Putilkovo, ktorá leží severozápadne od Moskvy, priblížilo ministerstvo.

Ruské ministerstvo obrany hlásilo aj zneškodnenie dronu nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj avizoval posilnenie Ukrajiny pred Dňom nezávislosti, ktorý bude 24. augusta. Podotkol, že pripravuje novinky spolu s partnermi v EÚ a krajinami, kde bilaterálna spolupráca ešte nebola dostatočná.

„Pripravujeme pre Ukrajinu silné veci, posilňujeme náš štát, našich bojovníkov... Robíme všetko pre to, aby sa v predvečer Dňa nezávislosti našej krajiny dalo povedať, že Ukrajina urobila ďalší krok smerom k okruhu najsilnejších štátov sveta. Náš tím momentálne mimoriadne intenzívne pracuje,“ podotkol Zelenskyj, ktorý v sobotu navštívil Švédsko, a dodal:

„Budúci týždeň je pre Ukrajinu časom dôležitých udalostí. Nestratíme ani jeden deň prípravy. Nenecháme si ujsť žiadny výsledok pre Ukrajinu.“ (SITA)

Ukrajinská pošta predstavila novú poštovú známku, ktorá bude vydaná pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. Je na nej vyobrazená nová podoba pamätníka v Kyjeve známeho predtým ako Matka Vlasť, na ktorom bol nedávno štátny znak Sovietskeho zväzu nahradený ukrajinským trojzubcom.

Pamätník, premenovaný teraz na Matka Ukrajina, je najvyšším monumentálnym súsoším v Európe a piatym na svete. Výška monumentu aj s podstavcom je 102 metrov, informovala v sobotu britská stanica BBC.

Po tom, ako Rusko vlani vo februári rozpútalo vojnu proti Ukrajine, začala Ukrajinská pošta vydávať príležitostné poštové známky na počesť pozoruhodných udalostí súvisiacich s vojnou.

Okrem iných sa na trhu objavili známky s vyobrazením ruského krížnika Moskva, ktorý potopila ukrajinská armáda, so záchranárskym psom Patronom či s reprodukciou nástennej maľby umelca známeho pod menom Banksy z oslobodeného mesta Boroďanka v Kyjevskej oblasti.

Socha Matka Ukrajina stojí na návrší nad riekou Dneper v Kyjeve a je súčasťou múzea druhej svetovej vojny. S jej stavbou sa začalo v roku 1979, dokončená a slávnostne odhalená bola v roku 1981 v rámci otvorenia múzea. Odstránený sovietsky znak sa má stať jedným z jeho exponátov.

Ukrajina slávi svoj Deň nezávislosti 24. augusta. V tento deň v roku 1991 ju na svojom mimoriadnom zasadnutí vyhlásil Najvyšší soviet Ukrajinskej socialistickej republiky. V decembri toho istého roku sa k otázke nezávislosti uskutočnilo referendum s viac ako 84-percentnou účasťou, pričom vyhlásenie nezávislosti podporilo 92 percent zúčastnených. (TASR)

Ukrajinský dron zaútočil na vojenské letisko v Novgorodskej oblasti na západe Ruska, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Na mieste vypukol požiar a bolo poškodené jedno bojové lietadlo, zranenia neboli hlásené.

K útoku došlo približne o 10.00 h moskovského času, napísal ruský rezort obrany vo vyhlásení. Dodal, že požiar, ktorý vypukol na parkovisku letiska, sa hasičom podarilo rýchlo uhasiť.

Novgorodská oblasť leží severozápadne od Moskvy stovky kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc. Ruské ministerstvo obrany tento úder označilo za teroristický útok.

Rusko podniklo raketový útok na severoukrajinské mesto Černihiv, zomrelo sedem ľudí, vrátane šesťročného dieťaťa. Ďalších 90 osôb utrpelo zranenia, z nich 12 detí a 10 policajtov, oznámilo ukrajinské ministerstvo vnútra.

Do nemocníc previezli 25 osôb.

"Ruská raketa zasiahla v našom Černihive priamo mestské centrum. Námestie, polytechnická univerzita, divadlo. Obyčajná sobota, ktorú Rusko zmenilo v deň bolesti a strát. Sú tam mŕtvi, sú tam zranení," napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus predtým informoval, že centrum mesta bolo pravdepodobne zasiahnuté balistickou raketou. Ľudí vyzval, aby "zostali v úkrytoch".

V celej oblasti bol vyhlásený letecký poplach. Velenie ukrajinských vzdušných síl varovalo, že ruská armáda by mohla do útokov nasadiť drony.

Černihiv leží približne 150 kilometrov severne od Kyjeva smerom k hraniciam s Bieloruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na neohlásenú návštevu Švédska. Stretne sa s premiérom a kráľovskou rodinou. Plánuje diskutovať o partnerstve, obrannej spolupráci, integrácii do EÚ a spoločnej euroatlantickej bezpečnosti.

Dodal, že spolu so svojou manželkou Olenou ďakuje všetkým Švédom, ktorí podporujú Ukrajinu.

Štokholm uviedol, že ukrajinský prezident sa s predstaviteľmi švédskej vlády stretne v kaštieli Harpsund, ktorý sa nachádza asi 120 kilometrov západne od Štokholmu. V neďalekom paláci Zelenskyj absolvuje stretnutie so švédskym kráľom Karolom XVI. Gustávom a kráľovnou Silviou, informovala agentúra AP. Hovoriť bude aj s predsedom švédskeho parlamentu Andreasom Norlénom.

Štokholm vlani krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu porušil svoju doktrínu o nedodávaní zbraní krajinám, ktoré sú vo vojne. Kyjevu odvtedy poskytol niekoľko balíkov vojenskej pomoci.

Ruské útoky za posledných 24 hodín si vyžiadali najmenej jednu civilnú obeť a 25 zranených, V Charkovskej oblasti utrpeli zranenia 44-ročná žena a 26-ročný muž v obci Zahryzove, oznámil gubernátor oblasti Oleh Synehubov. (Kyiv Independent)

Personálne straty okupnatov sa zvýšili o 500 vojakov na zhruba 257 010, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 14 bojových obrnených vozidiel, 19 delostreleckých systémov a šesť dronov.

V Čiernom mori môže nastať stret Ruska a NATO, tvrdí bulharský minister obrany Todor Tagarev po incidente s tureckou nákladnou loďou Sukru Okan, ktorú zadržala ruská armáda.

„Rusko vnucuje svoje režimy a snaží sa agresívne presadiť svoju vôľu,“ povedal Tagarev a odporučil, aby lode prechádzali teritoriálnymi vodami Rumunska a Bulharska, aby sa predišlo incidentom.

Na otázku, či je možný stret medzi Ruskom a NATO v Čiernom mori, odpovedal: „Takúto možnosť nemôžeme vylúčiť. Pracujeme na tom, aby sa to nestalo. Rusko neustále provokuje NATO,“ vyhlásil Tagarev. (SITA)

V Rusku sa stal takzvaným zahraničným agentom aj bývalý ekonomický poradca Kremľa Andrej Illarionov. Okrem neho zaradilo ruské ministerstvo spravodlivosti na zoznam ešte ďalších šesť ľudí.

Osoby zaradené na zoznam zahraničných agentov sú úradmi v Rusku monitorované, pričom musia príslušným orgánom poskytovať podrobné informácie o zdrojoch svojich príjmov, výdavkoch a rôznych aktivitách, v opačnom prípade im hrozí trestné stíhanie.

Illarionov v roku 2005 ukončil spoluprácu s Kremľom a presťahoval sa do Spojených štátov, pričom momentálne pôsobí vo washingtonskom Centre pre bezpečnostnú politiku. Je známy svojou kritikou invázie ruskej armády na Ukrajinu a ruskú politiku posledných rokov označuje za "katastrofu".

Ruské ministerstvo spravodlivosti Illarionovovo zaradenie na zoznam zahraničných agentov zdôvodnilo tým, že "šíril nepravdivé informácie" o ruských úradoch a ich rozhodnutiach, pričom aj ako respondent na informačných platformách zahraničných médií.

Samotný Illarionov sa k tejto záležitosti bezprostredne nevyjadril.

Okrem Illarionova bolo na zoznam zahraničných agentov v piatok zaradených ešte ďalších šesť ľudí: aktivisti Vladimir Dovganov a Sardylana Kondakovová, politológ Andrej Piontkovskij, ľudskoprávny aktivista a bývalý člen prezidentskej Rady pre ľudské práva Sergej Krivenko, spisovateľka Tatiana Sotnikovová a poetka, spisovateľka a kritička Linor Goraliková.

Status zahraničného agenta získali najmä za svoju kritiku tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Kremeľ nazýva vojnu rozpútanú voči susednej Ukrajine,a šírenie nepravdivých informácií o nej.

Goralikovej ministerstvo vytklo aj to, že propagovala LGBT+ vzťahy, "čo je v rozpore so štátnou politikou zachovávania a posilňovania tradičných ruských duchovných a morálnych hodnôt, ako aj s ústavnými prioritami v oblasti ochrany rodiny, materstva a detstva" a zapájala sa aj do zbierok na podporu Ukrajiny. (TASR)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 17 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo, podľa ktorého sa 15 bezpilotných strojov podarilo zostreliť. Zatiaľ nie sú informácie o škodách či obetiach, píše agentúra Unian.

Ruské bezpilotné lietadlá vzlietli z ruskej Kurskej oblasti a na Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej invázii už takmer 18 mesiacov, prileteli zo severovýchodu. Oblasti v centrálnej a západnej časti Ukrajiny vyhlásili letecký poplach.

"(Ukrajinské sily) zničili 15 nepriateľských dronov," uviedlo ukrajinské letectvo. Čo sa stalo s dvoma nezostrelenými strojmi, nespresnilo.

Za posledných 24 hodín podľa ukrajinského generálneho štábu Rusko útočilo zo vzduchu viac ako štyridsaťkrát. Údery si vyžiadali mŕtvych a zranených v radoch civilistov, podrobnosti ale zatiaľ nie sú k dispozícii, uvádza ruskojazyčný server BBC.

Podľa ruského ministerstva obrany ruská protiletecká obrana v noci nad anektovaným Krymským polostrovom zostrelila ukrajinskú strelu. Incident si nevyžiadal žiadne obete ani škody, uviedla Moskva. (ČTK)

Prezident Vladimir Putin sa v Rostove na Done na juhozápade Ruska zišiel s vojenskými veliteľmi vrátane náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. V meste sídli veliteľstvo Južného vojenského okruhu a je kľúčové pre vedenie vojny na Ukrajine.

"Prezident vypočul správy náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova, veliteľov okruhov a ďalších najvyšších dôstojníkov," uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

TASS pripomína, že Putin počas takmer rok a pol trvajúcej vojny Rostov na Done navštívil niekoľkokrát. Zavítal sem napríklad tento rok v marci alebo vlani 31. decembra, keď odtiaľ predniesol svoj novoročný prejav.

V noci 24. júna sa Rostova na Done vrátane tunajších armádnych stanovíšť zmocnili wagnerovci pod vedením Jevgenija Prigožina, ktorý požadoval, aby tam dorazili Gerasimov a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Ešte v ten istý deň ale vzburu a s ňou spojený pochod na Moskvu ukončil. (ČTK)

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou si vyžiadala takmer 500-tisíc mŕtvych a zranených vojakov, tvrdí denník The New York Times s odvolaním sa na amerických činiteľov. Počet obetí v posledných mesiacoch, keď sa Kyjev snaží znovudobyť stratené územia, rýchlo rastie.

Na ruskej strane doteraz podľa amerických činiteľov prišlo o život až 120-tisíc vojakov a ďalších 170-tisíc až 180-tisíc ich utrpelo zranenia. Na strane Ukrajiny odhady vychádzajú z počtu zhruba 70-tisíc zabitých vojakov a 100-tisíc až 120-tisíc zranených.

Americkí činitelia priznávajú, že je veľmi ťažké dostať sa k presných číslam, a to aj preto, že Moskva počty svojich zabitých a zranených vojakov podhodnocuje a Kyjev vôbec žiadne nezverejňuje. Je však zrejmé, že počas trojmesačnej ukrajinskej protiofenzívy počet zabitých na východe Ukrajiny stúpol.

Odhady činiteľov vo Washingtone, ktoré vychádzajú okrem iného zo satelitných snímok, zachytenej komunikácie alebo sociálnych sietí, tiež ukazujú na to, že Rusko má k dispozícii oveľa väčší počet vojakov.

Celkovo ich je aj vrátane záloh a polovojenských jednotiek okolo 1,3 milióna, zatiaľ čo na ukrajinskej strane zhruba 500-tisíc.