Ukrajina Rusko Online: OSN odmietla ruskú verziu o smrti ukrajinských zajatcov v okupovanej Olenivke

České úrady sa podľa ruskej diplomacie zapájajú do "deštruktívnych zahraničnopolitických akcií" miesto toho, aby riešili "chronické problémy" vlastnej krajiny. Vypadnite z Ukrajiny, zareagovala Praha. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny obvinila bývalého poslanca parlamentu Jevhenija Murajeva. Ďalšieho bývalého poslanca Najvyššej rady Olexandra Ponomariova vzal súd na dva mesiace do vyšetrovacej väzby. Obaja sú podozriví z vlastizrady.

Murajev, exposlanec za medzičasom zakázanú stranu Naši, je považovaný za proruského politika. Bol majiteľom televízneho kanála Naši, ktorého cieľovou skupinou boli diváci na východe Ukrajiny, informovala v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Exposlanca vyšetrujú okrem iného aj pre podozrenie z vlastizrady. Obvinenie sa týka aj využívania TV kanála Naši na "masové šírenie kremeľských naratívov".

Začiatkom februára minulého roka - ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu - ukrajinské úrady uvalili na televízny kanál Naši sankcie, ktoré viedli de facto k jeho likvidácii. Činnosť politickej strany Naši zakázal ukrajinský súd vlani v lete.

RFE/RL dodala, že nateraz nie je známe, kde sa Murajev v súčasnosti nachádza.

Na sociálnej sieti Facebook Murajev naposledy komunikoval krátko po vpáde ruskej armády na Ukrajinu - vo svojom statuse obvinil ukrajinské vedenie z rozpútania vojny, keď uviedol, že dôvodom invázie bola neochota Kyjeva dohodnúť sa. Zároveň však ani nepodporil Rusko.

Pre podozrenie z vlastizrady je stíhaný aj ďalší bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Olexandr Ponomariov, ktorého súd v Kyjeve vzal na dva mesiace do vyšetrovacej väzby.

Podľa RFE/RL o tom v utorok informovala ukrajinská generálna prokuratúra.

Ponomariov bol trikrát zvolený za poslanca ukrajinského parlamentu a je označovaný za najvplyvnejšieho podnikateľa v meste Berďansk na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa vyšetrovateľov sa Ponomariov v prvý deň vojny vrátil do Berďanska - vtedy už obsadeného ruskými jednotkami -, kde údajne preregistroval svoje podnikanie podľa ruských zákonov, otvoril si účty v pobočkách ruských bánk a dodával ruským jednotkám palivo a mazivá a stavebné zariadenia.

Ruské orgány mu poskytli aj ochranku, tvrdí ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie. Ním ovládané médiá údajne aj šírili proruské správy.

Okrem toho Ponomariov počas vojny niekoľkokrát vycestoval do Ruska i na anektovaný Krym.

Tím investigatívnych novinárov RFE/RL okrem toho zistil, že Ponomariov má už najmenej 18 rokov okrem ukrajinského aj ruské občianstvo.

Mnohé z ním kontrolovaných spoločností sú zároveň aj dodávateľmi ukrajinskej armády, poznamenáva sa v materiáli RFE/RL.

Americké ministerstvo obrany oznámilo v poradí 43. balík vojenskej pomoci Ukrajine od augusta 2021. Ide o muníciu pre systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo, obrnené vozidlá a protitankové zbrane za 400 miliónov dolárov.

Zásielka obsahuje muníciu pre salvové raketomety HIMARS a systémy protivzdušnej obrany NASAMS, ako aj rakety Stinger a Javelin či malé prieskumné drony Hornet. V balíku je aj munícia do húfnic a tiež 32 obrnených transportérov Stryker, ako aj demolačná technika, mínomety, rakety zem-vzduch typu Hydra-70 či 28 miliónov nábojov do ručných strelných zbraní.

Gubernátori ruských regiónov budú môcť zakladať formácie podobné súkromným polovojenským spoločnostiam. Vyplýva to z návrhu zákona prijatého v utorok ruskou Štátnou dumou, ktorým sa zvyšuje povolávací vek na 30 rokov.

V druhom čítaní bol tento zákon doplnený tak, aby sa ruským gubernátorom umožnilo zakladať polovojenské formácie.

Ako spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), zamestnanci týchto spoločností budú vyzbrojení ručnými bojovými zbraňami a v ich kompetencii bude chrániť verejný poriadok, strážiť hranice, bojovať proti diverzantom a nelegálnym ozbrojeným formáciám a zostreľovať drony.

Rozhodnutie o vzniku takýchto organizácií bude prijímať ruský prezident, pričom budú môcť byť vytvorené počas mobilizácie, vojnového stavu alebo vojny.

RFE/RL v tejto súvislosti pripomenula, že Putinom podpísaný výnos o tzv. čiastočnej mobilizácií z 21. septembra 2022 je stále v platnosti.

Za možnosť vytvárať regionálne ozbrojené formácie loboval najmä gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, a to po sérii výpadov príslušníkov ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorí bojujú na strane Ukrajiny a z nej prenikli na územie pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Gladkov síce svojho času prisľúbil, že zaobstará a rozdá zbrane príslušníkom územnej domobrany, ale v súčasnosti platná legislatíva mu to neumožňuje.

Ďalším dôvodom pre vznik takýchto polovojenských spoločností môže byť nedávna vzbura žoldnierov Wagnerovej skupiny, počas ktorej sa ukázala slabá pripravenosť ruských regiónov na obranu. Wagnerovcom totiž počas ich pochodu na Moskvu nekládla odpor žiadna z vojenských posádok, konštatovala RFE/RL.

Po začatí mobilizácie sa v jednotlivých regiónoch vytvárali tzv. dobrovoľnícke jednotky, do ktorých vstupovali muži podliehajúci mobilizácii.

Vybavenie potrebné na front im zväčša nakupovali úrady z regionálnych rozpočtov. Nešlo však o teritoriálnu obranu - tieto jednotky boli posielané priamo na front na Ukrajine, dodala RFE/RL. (TASR)

EÚ a Nórsko podpísali dohodu o prevode dobrovoľného finančného 22,4 milióna eur do Európskeho mierového nástroja na dodávku vojenského vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám.

Krajina, ktorá nie je členským štátom Únie, tak reaguje na ukrajinské potreby a sumu vyčlenila osobitne na dodávky munície a náhradných dielov pre tanky Leopard 2. (SITA)

Hlavný index moskovskej akciovej burzy MOEX posilnil o 1,3 percenta na 17-mesačné maximum 2 975 bodov. Na úroveň, ktorá bola naposledy zaznamenaná predtým, ako ruská invázia na Ukrajinu spôsobila vo februári 2022 kolaps burzy, sa dostal tretí deň po sebe.

Zisky evidovali všetky hlavné sektory zastúpené na moskovskej burze. Ropné spoločnosti Tatnefť, Lukoil a Surgut posilnili zhodne o viac ako jedno percento, keď ich podporilo zmenšujúce sa cenové rozpätie medzi ruskou ropou Ural a severomorskou ropnou zmesou Brent.

Zisky si pripísali aj ťažobné a hutnícke spoločnosti potom, ako sa čínski vládni predstavitelia zaviazali prijať opatrenia na podporu ekonomiky vrátane stavebníctva, čo zlepšuje vyhliadky na dopyt po stavebných surovinových vstupoch.

Firmy Severstal, NLMK a Polymetal si pripísali viac ako 2,4 percenta. (TASR)

OSN odmietla verziu Moskvy o incidente v okupovanom meste Olenivka, kde zahynuli desiatky ukrajinských zajatcov. Udalosť sa odohrala 30. júla 2022. Rusko tvrdilo, že ich zabila raketa vypálená ukrajinskými vojakmi.

Podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka ruská verzia nezodpovedá zisteniu jeho úradu.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vo vyhlásení uviedol, že vykonal dôkladné rozhovory s preživšími a analyzoval ďalšie informácie.

Na základe toho sa síce nepodarilo zistiť pôvod vtedajšej explózie, ale "nespôsobila ju raketa HIMARS".

OSN už skôr chcela do Olenivky, ktorá leží zhruba 20 kilometrov juhozápadne od Donecka, vyslať tím vyšetrovateľov. Akciu ale musela prerušiť, keď sa členovia misie nemohli na miesto dostať.

"Vojnoví zajatci, ktorí boli v Olenivke zranení alebo zomreli, a ich rodiny si zaslúžia, aby sa našla pravda, a aby boli tí, ktorí sa previnili porušením medzinárodného práva, hnaní k zodpovednosti," povedal Türk.

Na konci vlaňajšieho júla sa objavila správa, že pri ostreľovaní Olenivky zahynulo 50 ukrajinských vojnových zajatcov a desiatky utrpeli zranenia. Mnohí z nich predtým bránili železiarne a oceliarne Azovstaľ v Mariupoli.

Kyjev uviedol, že Rusko vyhodilo časť objektov so zajatcami do vzduchu s cieľom obviniť Ukrajinu z 'vojnových zločinov' a zároveň zahladiť mučenie a zabíjanie ukrajinských zajatcov.

Moskva tvrdila, že ukrajinská armáda zasiahla miesto z raketového systému HIMARS v snahe odradiť ukrajinských vojakov, aby sa vzdávali.

Svoje vlastné vyšetrovanie založené na analýze videozáznamov a fotografií z miesta, satelitných snímok z doby pred a po údere alebo na práci forenzných a zbrojných expertov zverejnila vlani v auguste stanica CNN.

Dospela k záveru, že ruská verzia udalostí je s vysokou pravdepodobnosťou vymyslená. (ČTK)

Ruský prezident Putin plánuje v októbri cestu do Číny. "Dostali sme pozvanie a máme v úmysle ísť do Číny, keď sa tam uskutoční fórum iniciatívy Pás a cesta," povedal Jurij Ušakov, Putinov poradca pre medzinárodné záležitosti.

Putin naposledy navštívil Čínu v roku 2022, keď sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu. Bol aj na prvých dvoch fórach iniciatívy, ktoré sa konali v Číne v rokoch 2017 a 2019. (TASR)

USA a ďalšie západné krajiny vyvíjajú tlak na africké štáty, aby odmietli účasť na summite Rusko-Afrika, ktorý sa bude konať v Petrohrade, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov dodal, že Západ tak upiera africkým štátom ich právo vybrať si partnerov na spoluprácu.

V rámci summitu sa uskutočnia multilaterálne rokovania i bilaterálne stretnutia. Diskutovať sa bude aj dohode týkajúcej sa námornej prepravy poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny.

Peskov uviedol, že stretnutie v Petrohrade umožní šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby africkým lídrom ozrejmil dôvody, ktoré Moskvu viedli k pozastaveniu svojej účasti na dohode. (TASR)

EÚ je pripravená exportovať takmer všetky ukrajinské tovary cez koridory solidarity, povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

„Sme pripravení exportovať takmer všetko. Ide o približne 4 milióny ton olejnatých semien a obilia mesačne. Vlani v novembri sme tento objem dosiahli," konštatoval eurokomisár. Informuje o tom web Sky News.

Wojciechowski dodal, že predtým, ako Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, 60 percent ukrajinského vývozu poľnohospodárskych produktov išlo cez koridory solidarity a 40 percent cez Čierne more.

Koridory solidarity umožňujú prepravu tovarov cez územie krajín Európskej únie riečnou, železničnou alebo cestnou dopravou.

Je to mesiac, čo na Moskvu tiahla armáda hrdlorezov, ktorí si hovoria wagnerovci. Rusko sa po Prigožinovej vzbure zmenilo, začala sa éra nulovej tolerancie. Každý náznak nelojality Putin dôsledne trestá, píše Petra Procházková. (SME)

Ruská generálna prokuratúra vyhlásila nezávislú televíziu Dožď za nežiaducu organizáciu. Toto označenie jej bráni pôsobiť v Rusku a vystavuje jej novinárov, zamestnancov a darcov potenciálnym obvineniam z trestného činu.

Prokuratúra uviedla, že televízia, ktorá je často kritická voči Kremľu, šírila extrémistický materiál a diskreditovala úrady.

Dožď často urážal úrady spravodajstvom o ruskej politickej opozícii a kritikou Kremľa.

Z ruských káblových televíznych systémov ho odstránili v roku 2014 po kontroverznej ankete, v ktorej sa pýtal divákov, či si myslia, že Sovietsky zväz sa mal vzdať počas obliehania Leningradu počas druhej svetovej vojny, aby zachránil životy civilistov.

Televízia potom prešla na vysielanie prostredníctvom predplatiteľskej webstránky a služby YouTube. Dožď svoju činnosť v Rusku zastavil krátko po začiatku vojny na Ukrajine. Najprv sa presunul do Lotyšska a neskôr do Holandska. (SITA)

Rusko minulý týždeň nepredĺžilo dohodu o vývoze ukrajinského obilia, teraz obnovilo útoky na Odesu a ďalšie čiernomorské prístavy na juhu Ukrajiny. Najnovšie zaútočilo aj na riečne prístavy na Dunaji. Viac správ v Týždni na Ukrajine. (SME)

Srbské úrady odmietli predĺžiť povolenie na pobyt jednému z aktivistov ruského protivojnového zoskupenia. Informovala o tom Ruská demokratická spoločnosť, ktorá spresnila, že išlo o jedného z jej zakladateľov Volochonského.

Podľa nej mal Volochonskij všetky potrebné dokumenty na predĺženie pobytu, ale srbské úrady ako dôvod svojho zamietavého rozhodnutia uviedli bezpečnostné riziko, píše agentúra AP.

Začiatkom tohto júla srbská polícia dočasne zakázala vstup inému ruskému protivojnovému aktivistovi Nikitinovi, ktorý musel stráviť viac ako deň na belehradskom letisku, kým mu bol povolený vstup do krajiny.

Srbsko udržiava s Ruskom priateľské vzťahy a nepripojilo sa k západným sankciám voči Moskve, aj keď ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdilo.

Volochonskij, opozičný politik z Petrohradu, utiekol do Srbska po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, uviedla Ruská demokratická spoločnosť. Ak by sa vrátil do Ruska, hrozilo by mu uväznenie. (TASR)

V Rusku budú na základnú vojenskú službu odvádzať mužov od 18 do 30 rokov. Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory federálneho parlamentu, prijali zákon, ktorým sa zvyšuje maximálna veková hranica pre povinnú základnú vojenskú službu.

Dolná komora parlamentu po schválení návrhu zákona v druhom a treťom čítaní konštatovala, že "od 1. januára 2024 budú na (základnú) vojenskú službu povolávaní občania vo veku od 18 do 30 rokov".

Zákon musí ešte odobriť horná komora parlamentu - Rada federácie - a podpísať prezident Vladimir Putin. Oba tieto kroky sú považované za formalitu, konštatovala agentúry AFP.

Momentálne je v Rusku povinná ročná základná vojenská služba, na ktorú povolávajú mužov vo veku 18 až 27 rokov. Odvody sa vykonávajú dvakrát do roka - na jar a na jeseň.

Ako podotkla britská stanica BBC, pôvodne sa predpokladalo, že zvyšovanie hornej hranice odvodového veku bude postupné. V podobe, ako ho v utorok prijala Duma, bude platiť od 1. januára 2026. Neprešiel ani návrh, aby odvodu podliehali muži až od 21 rokov, nie už 18-roční. (TASR)

Britský premiér Sunak zdieľal s Ukrajinou spravodajské informácie, že Rusko umiestnilo ďalšie míny v Čiernom mori. Uviedla to veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva pri OSN.

Tým môže Rusko zaútočiť na civilnú lodnú dopravu v regióne. „Naše informácie naznačujú, že Rusko položilo ďalšie námorné míny v prístupoch k ukrajinským prístavom. Súhlasíme s hodnotením USA, že ide o koordinované úsilie ospravedlniť a zvaliť vinu na Ukrajinu za akékoľvek útoky proti civilným lodiam v Čiernom mori," konštatovala Barbara Woodwardová.  

Pokračovala že Sunak sa o informácie podelil s ukrajinským prezidentom Zelenským počas telefonátu. (The Guardian)

Rokovania medzi ruským prezidentom Putinom a jeho bieloruským náprotivkom Lukašenkom sa z pôvodne plánovaného jedného dňa nakoniec natiahli na tri dni. Rokovania sa skončili bez vyhlásenia prezidentov pre médiá.

Ako informoval server BBC News, či sa na niečom konkrétnom dohodli, nie je jasné.

V nedeľu, na začiatku Lukašenkovej návštevy v Rusku, Putin podľa serveru svojho bieloruského kolegu ubezpečil, že je ochotný zmeniť svoj rozvrh, aby s ním mohol podrobne prebrať niektoré dôležité témy. Dnes však po skončení dlhých rokovaní hovorca Kremľa Peskov povedal, že stretnutie slúžilo na "výmenu podnetov a nastavenie času" a že počas neho nebola uzavretá žiadna dohoda.

"Práve v rámci veľmi úzkych a riadnych vzťahov prezidenti synchronizujú svoju pozíciu, nastavujú si čas," uviedol Peskov. Priblížil, že lídri okrem iného hovorili o ruských žoldnieroch Wagnerovej skupiny, o hospodárskej spolupráci alebo o "vonkajších hrozbách po obvode" Bieloruska a Ruska.

Analytici sa podľa BBC domnievajú, že Putin sa od začiatku vojny na Ukrajine snaží Lukašenka presvedčiť k aktívnejšiemu zapojeniu Bieloruska, no bieloruskému lídrovi sa zatiaľ darilo vyhnúť priamemu zapojeniu do konfliktu. Pozornosť namierená na Bielorusko sa nedávno zvýšila po Putinovom a Lukašenkovom oznámení o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území a najmä po tom, ako do Bieloruska začali vo väčšom počte prúdiť členovia Wagnerovej skupiny.

Ak najväčšia katedrála v Odese prežila Stalina, prežije aj Putina, povedal hlavný kňaz Katedrály Premenenia Pána, necelý deň po tom, čo ju spolu s ďalšími dvadsiatimi štyrmi pamiatkami z rôznych končín mesta zničila paľba ruských rakiet. (Washington Post)

Útok ruskej armády na Chersonskú oblasť zabil jednu ženu a jedného staršieho muža. Na Telegrame to oznámil šéf vojenskej administratívy oblasti Oleksandr Prokudin.

Podľa jeho slov ruskí vojaci zaútočili na obec Tokarivka. Na mieste zasahujú zdravotníci a konečný počet obetí ešte nie je jasný. Poškodené boli rodinné domy a poľnohospodárske budovy. (SITA)

Za iba týždeň Rusko vyslalo na Odeskú oblasť desiatky rakiet a dronov. Žiadna raketa pritom nezasiahla tak hlboko ako tá, ktorá zničila katedrálu, ktorá je kľúčovou pamiatkou v centre mesta, píše agentúra AP. 

Katedrála je v centre hlbokých koreňov ukrajinskej kultúry. Minulý týždeň ruské útoky prvýkrát od začiatku vojny zasiahli historické centrum Odesy.

Starosta Odesy Truchanov sa po útoku na katedrálu vyjadril jednoznačne v rozzúrenom videoodkaze adresovanom Rusom, na ktorom záchranári opatrne vynášajú z trosiek poškodenú ikonu. "Keby ste len vedeli, ako veľmi vás Odesa nenávidí. Nielen nenávidí. Pohŕda vami. Bojujete proti malým deťom, pravoslávnej cirkvi. Vaše rakety padajú aj na cintoríny. Asi nás Odesanov sotva poznáte. Nezlomíte nás, len nás viac nahneváte, "vyhlásil Truchanov.

Ďalšia strela narazila do Domu vedcov, sídla, ktoré kedysi patrilo rodine Tolstých a bolo premenené na inštitúciu združujúcu vedcov a bádateľov. Tretia strela zasiahla administratívne a bytové budovy. Ciele sa nachádzali vo vzdialenosti do 200 metrov od prístavu. 

Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir kritizoval poľské obmedzenia na dovoz ukrajinského obilia. Označil ich za manéver v rámci predvolebnej kampane. 

"Nemôže sa stať, že solidarita s Ukrajinou bude oslabená z dôvodu domácej volebnej kampane," povedal Özdemir v Bruseli pred rokovaním ministrov poľnohospodárstva členských krajín EÚ. Jediný, kto sa z týchto opatrení teší, je podľa jeho slov ruský prezident.

"Nesmieme však robiť nič, čo Vladimira Putina robí šťastným," povedal. V Poľsku majú byť na jeseň parlamentné voľby, presný termín však ešte nie je známy.

Európska komisia na začiatku júna rozhodla o predĺžení platnosti zákazu dovozu niektorých druhov obilnín z Ukrajiny do 15. septembra. Poľsko, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a SR však zaviedli už predtým svoje vlastné opatrenia. Reagovali na požiadavky domácich farmárov, ktorí čelia konkurencii ukrajinských produktov. Krajiny chcú tieto opatrenia rozšíriť, ak komisia nenájde ďalšie riešenie. (TASR)

Útoky ruskej armády sú od začiatku invázie na Ukrajinu charakteristické "zlými výzvednými informáciami". Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktuálnej hodnotiacej správe.

Tá sa zameriavala na útoky Moskvy odvtedy, ako začiatkom minulého týždňa odstúpila od obilnej dohody. 

Obilná dohoda sprostredkovaná Tureckom a OSN umožňovala Ukrajine aj počas vojny vyvážať svoje obilie cez Čierne more. Kým čiernomorská obilná dohoda platila, "Rusko sa vo všeobecnosti zdržiavalo útokov na civilnú infraštruktúru v juhoukrajinských prístavoch," napísalo britské ministerstvo obrany.

"Odvtedy, čo Rusko neobnovilo obilnú dohodu, Kremeľ sa pravdepodobne cíti menej politicky viazaný či obmedzovaný, a preto sa pokúša útočiť na ciele v prístave Odesa. Kremeľ je totiž presvedčený, že Ukrajina v tomto okolí skladuje vojenskú výzbroj," dodalo ministerstvo.

"Od začiatku vojny sú pre útoky Ruska typické zlé spravodajské informácie a chybne fungujúci proces cielenia útokov na terče," konštatovali  predstavitelia tajných služieb v Londýne.

Britský premiér Sunak hovoril s ukrajinským prezidentom Zelenským o snahách oživiť čiernomorskú dohodu. Konštatoval, že Spojené kráľovstvo spolupracuje s Tureckom, ktoré pomohlo sprostredkovať pôvodnú dohodu, na jej obnovení.

"V diskusii o iniciatíve obilia v Čiernom mori sa lídri zhodli na dôležitosti zabezpečenia exportu obilia z Ukrajiny na medzinárodné trhy," informovala britská vláda.

„Predseda vlády povedal, že Spojené kráľovstvo úzko spolupracuje s Tureckom na obnovení dohody o obilninách a my budeme naďalej využívať našu úlohu predsedu Bezpečnostnej rady OSN na ďalšie odsúdenie správania Ruska," pokračovala vláda. 

"Rusko sa stále viac snažilo zacieliť na obchodné plavidlá v oblasti Čierneho mora a Spojené kráľovstvo spolu s našimi partnermi pozorne sledovalo situáciu," dodal premiér. (Sky News)

Kyjev a ďalšie miesta na Ukrajine sa v noci stali terčom ruského vzdušného útoku. V Žytomyrskej oblasti útok ruských dronov poškodil objekt infraštruktúry a v Čerkaskej oblasti sa drony zamerali na prázdnu poľnohospodársku stodolu a polia.

Všetky drony útočiace na hlavné mesto Kyjev sa podľa úradov podarilo zostreliť a úder si tam nevyžiadal obete ani škody.

"Nepriateľ zaútočil na Kyjev bezpilotnými lietadlami," uviedol na Telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Popko. Letecký poplach trval v Kyjevskej oblasti vyše tri a pol hodiny.

"Sily a prostriedky protivzdušnej obrany včas identifikovali a zničili všetky vzdušné ciele, keď sa blížili ku Kyjevu," doplnil. Na jednom mieste sa vznietila tráva po tom, ako na ňu dopadli trosky dronu, ale hasiči oheň rýchlo uhasili.

Bol to šiesty útok dronmi na ukrajinskú metropolu od začiatku mesiaca. Médiá informujú aj o zostrelení nepriateľského dronu nad Poltavskou oblasťou a ďalšieho nad Sumskou oblasťou. Hovorca ukrajinského letectva Ihnať informoval o zaznamenaní asi desiatich bezpilotných lietadiel, z ktorých asi päť protivzdušná obrana zničila.

Na juhu Ukrajiny úrady útoky zatiaľ nehlásili.

Šéf východoukrajinskej Doneckej oblasti Kyrylenko medzitým ale zvýšil počet pondelkového ruského ostreľovania mesta Kosťantinivka, útok si podľa neho vyžiadal dvoch mŕtvych vrátane desaťročného dieťaťa. Ďalších sedem ľudí sa zranilo.

Kyrylenko o deň skôr informoval o mŕtvom dieťati a šiestich ranených, ktoré má podľa neho na svedomí ruské ostreľovanie kazetovou muníciou. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj a britský premiér Sunak telefonovali o ďalšej obrannej spolupráci. Ukrajinský prezident povedal, že hovoril s premiérom o „každodenných pokusoch Ruska zničiť“ historické centrum Odesy a prístavnú infraštruktúru.

"Musíme brániť Odesu," konštatoval Zelenskyj a vyzval na väčšiu podporu ukrajinskej protivzdušnej obrany. "Diskutovali sme o našej ďalšej obrannej spolupráci, a o priebehu ukrajinských útočných operácií," dodal.

Ceny pšenice pokračujú v raste a vykazujú vzostup asi o dve percentá, čím sa dostali najvyššie od februára. Trh reaguje na intenzívnejšie ruské útoky na ukrajinské prístavy.

Tie podľa analytikov vyvolávajú obavy o dlhodobé globálne dodávky a potravinovú bezpečnosť.

"Do cien je započítaný pomalší export z Ukrajiny a kupujúci teraz čakajú, čo sa stane s vývozom pšenice z Ruska," povedal agentúre Reuters jeden z obchodníkov s obilím v Singapure. "Akékoľvek obmedzenia pohybu lodí z Ruska poženú cenu vyššie," dodal.

Do Bieloruska prišli tisíce ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny od ich minulomesačného povstania. Informovala o tom aktivistická skupina Belaruski Hajun, ktorá sleduje pohyb ruských vojakov na území Bieloruska.

Do výcvikového tábora v meste Asipovičy, juhovýchodne od Minska a 230 kilometrov severne od ukrajinských hraníc, už dorazilo 3450 až 3650 bojovníkov, uviedol Belaruski Hajun.

Podľa satelitných záberov konvoje wagnerovcov tvorilo aj približne 700 vozidiel a stavebných strojov, dodal Belaruski Hajun.

Príchod wagnerovcov do Bieloruska sa začal začiatkom mesiaca po tom, čo Prigožin uzatvoril s Kremľom dohodu o ukončení krátkej 24-hodinovej vzbury. Svojich ťažko vyzbrojených bojovníkov vtedy poslal na "pochod spravodlivosti" smerom na Moskvu.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Prigožin odmietol návrh, aby odstúpil z čela Wagnerovej skupiny a povolil svojim žoldnierom pokračovať v boji na Ukrajine za záujmy Ruska.

Namiesto toho tisíce wagnerovcov odišlo do Bieloruska, kde údajne vo výcvikovom tábore v meste Asipovičy trénujú bieloruské sily teritoriálnej obrany. (TASR)

Ukrajinská armáda zaznamenala v rámci protiofenzívy malý postup na juhu krajiny a v okolí Bachmutu na východe Ukrajiny. Informoval hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaliov.

Ukrajinské sily postúpili na južnom fronte smerom k obci Staromajorske, priblížil Kovaliov. Dodal, že ukrajinská armáda si upevňuje pozície, ktoré získala. Ruské sily podľa neho kladú veľký odpor.

Na východe sa ukrajinským silám podarilo vytlačiť ruské jednotky neďaleko obce Andrijivka, juhozápadne od zničeného mesta Bachmut v Doneckej oblasti, pokračoval hovorca. Ukrajinské sily podľa jeho slov podnikajú ofenzíve operácie aj severne a južne od Bachmutu, ktorého sa v máji po niekoľkomesačných bojoch zmocnilo Rusko.

Ukrajinskej armáde sa od začiatku chystanej protiofenzívy podarilo oslobodiť 192 štvorcových kilometrov územia na juhu a ďalších 35 kilometrov štvorcových na východe, oznámila v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. (TASR)

Ruské veľvyslanectvo v moldavskom hlavnom meste má na streche nainštalovaných 28 antén, ktoré sa dajú používať na spravodajské účely. Informovalo o tom moldavské médium Jurnal.

Antény môžu "zachytávať" signály medzi vysielačom a prijímačom a môžu ich pozmeniť, kým ich opäť vypustia, povedali pre Jurnal odborníci.

Takéto signály môžu prichádzať z rádia, televízie, mobilných telefónnych sietí alebo zo satelitnej komunikácie, uviedli experti. Dodali, že tieto zariadenia by mohli byť využívané buď na vojenské, alebo na civilné účely.

Jurnal informoval, že satelitné paraboly na ruskom veľvyslanectve v Kišiňove sú pravdepodobne napojené na veliteľské centrum vo vnútri budovy.

Moldavsko je malá krajina susediaca s Ukrajinou. Prozápadná moldavská vláda je v ruskej vojne proti Ukrajine na strane Kyjeva. Moldavsko chce čím skôr vstúpiť do EÚ, aby sa ochránilo pred hrozbami z Ruska.

Na území Moldavska sa nachádza odštiepenecký región Podnestersko, v ktorom má Moskva menší počet vojakov. (TASR)

Ukrajina bude pokračovať v úderoch na okupovaný Krym aj Kerčský most, pretože je to nevyhnutné na narušenie nepriateľskej logistiky. V rozhovore pre CNN to povedal minister obrany Oleksij Reznikov.

„Všetky tieto ciele sú oficiálne, pretože (útoky na ne, pozn.) znížia schopnosť Rusov bojovať proti nám a pomôžu zachrániť životy Ukrajincov. Je to normálna taktika zničiť logistické trasy nepriateľa, aby sa zastavila jeho schopnosť získať viac munície, paliva, jedla a tak ďalej. Preto proti nim použijeme túto taktiku,“ vyhlásil.

Reznikov taktiež povedal, že protiofenzíva ide podľa plánu, ale priznal, že sa oneskorila. Zdôraznil, že Tvrdí, že ak ukrajinské sily dokážu úspešne preraziť rozsiahle obranné línie Rusov pozdĺž ukrajinského pobrežia Azovského mora, ktoré spája Krym s Donbasom, bol by to pre Kyjev „dobrý výsledok“.

Reznikov zároveň verí, že do budúceho leta Ukrajina vyhrá vojnu a v júli 2024 bude môcť vstúpiť do Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Orchestre dnes znejú skvele, ale všetky približne rovnako. V tejto časti sveta - v Prahe, Bratislave a vo Varšave - však stále môžete počuť niečo výnimočné, hovorí šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin. (SME)

Ruskí vojaci v Záporožskej jadrovej elektrárni uviedli jeden z blokov do stavu horúceho odstavenia, čo predstavuje riziká pre jadrovú a radiačnú bezpečnosť. Informovala o tom energetickú spoločnosť Enerhoatom a inšpekcia jadrového dozoru.

„Blok číslo štyri bol 24. júla uvedený do stavu horúceho odstavenia v súlade s príkazom nelegitímneho vedenia v dočasne obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni. Takéto konanie je hrubým porušením licenčných podmienok na prevádzku tohto jadrového zariadenia. V súčasnosti musí byť energetický blok číslo štyri prevádzkovaný výlučne v režime studeného odstavenia,“ uviedla vo vyhlásení spoločnosť Enerhoatom.

Štátna inšpekcia jadrového dozoru už skôr vysvetlila, že prepnutie bloku elektrárne do režimu horúceho odstavenia by vytvorilo nové významné riziká pre jadrovú a radiačnú bezpečnosť.

Takéto riziká sú spôsobené predovšetkým dlhodobými odstávkami zariadení energetického bloku číslo štyri, nedostatočnou riadnou rutinnou údržbou a opravou zariadení dôležitých pre bezpečnosť a taktiež nedostatočným počtom kvalifikovaného personálu v elektrárni.

O odstávkach informovala na telegrame aj ruská okupačná správa. Uviedla, že piaty blok elektrárne je v režime "studenej odstávky" kvôli plánovanej technickej inšpekcii a štvrtý blok v režime "horúcej odstávky", "aby mohla byť vytvorená para pre vlastné potreby elektrárne", píše Reuters s odvolaním sa na telegramový kanál vedenia elektrárne. 

Kyjev sa v noci znovu stal terčom ruského útoku. Všetky drony sa ale podľa tunajších úradov podarilo zostreliť, a útok si tak podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne obete ani škody, píše agentúra Ukrinform.

"Nepriateľ zaútočil na Kyjev bezpilotnými lietadlami. Útok trval tri hodiny," uviedol na telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. "Sily a prostriedky protivzdušnej obrany včas identifikovali a zničili všetky vzdušné ciele, keď sa blížili ku Kyjevu," doplnil.

Bol to šiesty útok dronmi na ukrajinskú metropolu od začiatku mesiaca. (ČTK)

Zo španielskeho prístavného mesta Santander vyplávala na Ukrajinu loď s humanitárnou a vojenskou pomocou vrátane štyroch tankov Leopard II a desiatich obrnených vozidiel M-113.

K ukrajinským ozbrojeným silám by sa zásielka mala dostať začiatkom augusta. Oznámilo to španielske ministerstvo obrany.

Súčasťou najnovšej pomoci zo strany Madridu je okrem tankov a obrnených vozidiel aj desať nákladných vozidiel námorníctva, jedno viacúčelové obrnené vozidlo, ako aj viaceré bežné či obrnené sanitky.

Ide o tanky, ktoré boli dlho mimo prevádzky. Od roku 2012 boli v sklade pri Zaragoze. Pred zaslaním na Ukrajinu ich podrobili generálnej oprave a testom. (TASR)

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote do 400 miliónov dolárov. Zásielka má obsahovať muníciu pre raketomety HIMARS a systémy protivzdušnej obrany NASAMS, aj rakety Stinger a Javelin, či prieskumné drony.

Informovala o tom agentúra AP citujúca nemenovaných amerických predstaviteľov oboznámených so situáciou.

Balík má zahŕňať aj muníciu do húfnic a tiež 32 obrnených transportérov Stryker, ako aj demolačnú techniku, mínomety, rakety Hydra-70, či 28 miliónov nábojov do ručných strelných zbraní. (TASR)

Premávka na Kerčskom moste, ktorý spája anektovaný polostrov Krym s pevninským Ruskom bola bez udania dôvodu odstavená na približne tri hodiny. Následne sa však podľa ruských úradov obnovila v oboch smeroch. 

Cestná doprava cez most bola dvakrát nakrátko pozastavená aj uplynulú sobotu, a to taktiež bez udania dôvodu. Moskva neskôr informovala, že ukrajinský dron zasiahol na Kryme muničný sklad, čo viedlo k evakuáciám tamojších obyvateľov aj dočasnému ochromeniu železničnej dopravy.

Kerčský most sa stal ešte minulý pondelok terčom útokov pripisovaných Kyjevu. Výbuchy tam pripravili o život dvoch civilistov a dočasne vyradili z prevádzky časť tohto cestného mosta, ktorý sa len nedávno vrátil k plnej funkčnosti po tom, ako bol vážne poškodený pri podobnom útoku v októbri minulého roka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Má ukrajinská armáda superdrony? O zbrani použitej pri útoku na Kerčský most vieme málo Čítajte 

Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu našli v nedeľu v areáli ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú ruské sily, protipechotné míny.

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na pondelkové vyhlásenie šéfa MAAE Rafaela Grossiho.

Experti z MAAE objavili míny v pásme medzi dvojicou bariér okolo areálu. "Prítomnosť takýchto výbušnín v areáli je v rozpore s bezpečnostnými štandardmi MAAE a pokynmi pre jadrovú bezpečnosť a vytvára ďalší psychologický tlak na zamestnancov elektrárne," uviedol Grossi, podľa ktorého sa míny v areáli našli už pri predchádzajúcich kontrolách.

Grossi vo vyhlásení tiež uviedol, že ani prípadný výbuch mín v areáli by nemal mať dopady na jadrovú bezpečnosť a bezpečnostné systémy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Agentúra pre atómovú energiu potvrdila nález mín v areáli záporožskej elektrárne Čítajte