Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Ak najväčšia katedrála v tomto obliehanom prístavnom meste prežila Josifa Stalina, prežije aj Vladimíra Putina, povedal Myroslav Vdodovyč, hlavný kňaz Katedrály Premenenia Pána, necelý deň po tom, čo ju spolu s ďalšími dvadsiatimi štyrmi architektonickými pamiatkami z rôznych končín mesta poškodila paľba ruských rakiet.
Odesa, kľúčové prístavné mesto, zažíva nočné raketové útoky odvtedy, čo ruský prezident minulý týždeň zrušil dohodu sprostredkovanú OSN a Tureckom, ktorá umožňovala Ukrajine vyvážať obilie a zmierňovala globálnu potravinovú krízu zaťažujúcu rozvojový svet.
Ukrajina odpovedala vzdorom - podnikla útoky dronmi na budovy v Moskve a na muničný sklad na Kryme - zatiaľ čo upratovacie čaty a farníci odstraňovali trosky zo zasypaných podláh katedrály.
„Môžete poškodiť kostol, môžete zabiť človeka, ale nemôžete zničiť vieru,“ povedal Vdodovyč, oblečený v čiernom rúchu a s prilbou na hlave. Cez dieru, ktorú v streche katedrály zanechala strela, ktorá pristála pod oltárom, sa víril prach.
V článku sa dočítate o:
- pôvodných Putinových zámeroch s Odesou,
- rozsahoch skazy z posledného bombardovania mesta,
- Stalinových dôvodoch na zničenie katedrály.
Oslabený vývoz obilia
Na začiatku svojej brutálnej vojny Putin pôvodne živil nádej, že obsadí Odesu, historicky ruskojazyčné mesto známe ako „perla Čierneho mora“ pre jej krásnu architektúru a históriu živého multietnického kultúrneho centra.
Ruskej armáde sa však nepodarilo obsadiť ani Mykolajiv, hlavné mesto regiónu na východ od Odesy. Obe mestá sa tak stali symbolmi odolnosti. Moskva preto zablokovala prístavy s cieľom udusiť ukrajinský poľnohospodársky sektor. Až obilná dohoda priniesla čiastočnú úľavu.
Kremeľ sa však celé mesiace vyhrážal, že dohodu potopí, až napokon minulý týždeň odmietol jej predĺženie. Stalo sa to len pár dní po tom, ako Ukrajina uskutočnila útok na Kerčský most a zničila časť jeho vozovky útokom s použitím plávajúcich dronov.
Najnovšia vlna ruských úderov na Ukrajine zničila v pondelok sklady obilia pozdĺž rieky Dunaj, čo je vývozná trasa, ktorá nabrala na dôležitosti po zániku dohody umožňujúcej Ukrajine prepravovať obilie cez Čierne more.
Ruské útoky bezpilotnými lietadlami spôsobili, že globálne termínové dohody na pšenicu a kukuricu vzrástli v dôsledku obáv, že najnovšia ruská ofenzíva oslabí vývoz obilia. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Rusko, aby sa vrátilo k dohode, pretože súčasná situácia ničí „zraniteľné krajiny, ktoré sa snažia uživiť svojich ľudí“.
Božia podpora
Rumunský prezident Klaus Iohannis údery odsúdil. „Dôrazne odsudzujem nedávne ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru na Dunaji, veľmi blízko Rumunska,“ uviedol Iohannis na twitteri a dodal, že útoky predstavujú „vážne riziko pre bezpečnosť v Čiernom mori“.
V Odese pri raketových útokoch zahynul najmenej jeden človek a niekoľko ďalších bolo zranených, pričom boli zdemolované autá, vybité okná a poškodené ďalšie objekty vrátane Žvaneckého bulváru, Domu vedcov a viacerých historických kaštieľov.
„Rusi zámerne namierili svoje rakety na historické centrum Odesy, ktoré je pod ochranou UNESCO. Všetko, čo bolo vybudované tvrdou prácou skvelých architektov, teraz ničia cynickí neľudia,“ povedal Oleh Kiper, náčelník Odeskej oblastnej vojenskej správy.
Poškodená Katedrála Premenenia Pána v Odese. (zdroj: Heidi Levine — The Washington Post)Katedrálu Premenenia Pána prvýkrát zničili v roku 1936 za Stalina, keď sa režim pokúšal zbaviť Sovietsky zväz náboženstva. „Viackrát sa ju pokúšali vyhodiť do vzduchu, ale múry boli také hrubé, že sa im to nepodarilo,“ povedal Vdodovyč.
Rozhodli sa tak naplniť výbušninami vežu katedrály, „tú potom vyhodili do vzduchu a veža spadla na kostol,“ povedal Vdodovyč.
Vytrvalosť Sovietov sa vyrovnala len stoicizmu, ktorý si ľudia na Ukrajine nesú so sebou dodnes, povedal. „Stalin zabil mnoho ľudí, tisíce z nich boli kňazi, ale cirkev nezanikla, pretože máme podporu Boha,“ dodal.
Rusi pocítia ukrajinskú odvetu
Ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť za útok na katedrálu a uviedlo, že útočí len na miesta, kde sa plánujú „teroristické činy“. „Všetky ciele, na ktoré bol plánovaný útok, boli zničené,“ uviedlo. Rusko opakovane zasiahlo civilné ciele na Ukrajine vrátane obytných budov a nemocníc.
Ukrajina, ktorá síce dostala od Západu systémy protiraketovej obrany, ale pre ich nedostatok ich používa len obmedzene, sa snažila zablokovať opakované ruské údery na Odesu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útoky odsúdil a povedal, že „pre ruské zlo nemôže existovať žiadne ospravedlnenie“.
„Ako vždy, toto zlo prehrá a určite príde odveta ruským teroristom za Odesu,“ povedal Zelenskyj v nedeľu. „Našu odvetu pocítia.“
O niekoľko hodín bezpilotné lietadlá zasiahli budovy v Moskve, čo je vzhľadom na obmedzený dolet väčšiny ukrajinských bezpilotných lietadiel rarita. Rozbité sklo spadlo zo 17. a 18. poschodia výškovej budovy v ruskom hlavnom meste, uviedli ruskí predstavitelia. Trosky druhého dronu sa našli na Komsomoľskom prospekte, dopravnej tepne v centre Moskvy. Starosta Sergej Sobianin uviedol, že boli zasiahnuté dve nebytové budovy, ale nedošlo k žiadnym obetiam.
Ruské ministerstvo obrany okrem toho uviedlo, že Ukrajina zaútočila sedemnástimi dronmi na Krym, polostrov napadnutý a anektovaný Ruskom v roku 2014. Väčšinu z nich zneškodnila protivzdušná a elektronická obrana a tri drony spadli na krymské územie, ale nedošlo k žiadnym obetiam, uviedlo ministerstvo. Denník Washington Post nemohol túto správu nezávisle overiť.
Rusko využíva Krym ako základňu pre svoje sily a Krymský most ako kľúčovú spojnicu pre dodávky prichádzajúce z Ruska.
Trosky v Odese boli oveľa horšie ako v Moskve alebo na Kryme. Farníci ukrajinskej katedrály, mladí aj starí, usilovne pracovali na čistení podlahy menej poškodeného vchodu do kostola, aby sa mohol používať na nadchádzajúce bohoslužby.
Autor: John Hudson, Anastacia Galouchka
