Ceny pšenice po ruskom útoku na prístavy na Dunaji prudko stúpli (SME Minúta)

Pri ostreľovaní v Doneckej oblasti zahynul desaťročný chlapec, oznámila oblastná prokuratúra a spresnila, že v dôsledku ruského ostreľovania mesta Kosťantynivka bolo zranených sedem ľudí vrátane štyroch detí.

Náčelník oblastnej vojenskej správy Pavlo Kyrylenko spresnil, že medzi zranenými sú dievčatá vo veku päť, 11 a 12 rokov a chlapec vo veku 11 rokov. Jedno z dievčat je vo vážnom stave.

Britská stanica BBC doplnila, že pod paľbu ruskej armády sa v pondelok okolo 19.00 h miestneho času dostala vodná nádrž v blízkosti mesta Kosťantynivka, na ktorej brehu boli ľudia.

Podľa nepotvrdených správ ruská armáda útočila raketami zo salvového raketometu Smerč. (TASR)

Na Krymskom moste, ktorý spája anektovaný Krymský polostrov s pevninským Ruskom, bola prerušená doprava. Ruské úrady neuviedli dôvod.

Most minulý pondelok už druhýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poškodili explózie.

Doprava na Krymskom moste zastala zhruba na hodinu a potom na desať minút aj v sobotu, ruské úrady ale tento krok nijako nezdôvodnili. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval na zrušenie obmedzení uvalených na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov po súši po tom, ako bola ohrozená ich preprava po mori.

Spomínané obmedzenia boli zavedené v máji v piatich európskych štátoch - Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Slovensku - s cieľom ochrániť ich trhy pred lacnejším ukrajinským obilím.

Európska komisia vtedy uviedla, že pšenica, kukurica, repka a slnečnicové semená ukrajinského pôvodu sa môžu prepravovať vo všetkých krajinách EÚ okrem týchto piatich krajín, z ktorých štyri majú spoločnú hranicu s Ukrajinou.

Aby sa však ukrajinské výrobky dostali z Ukrajiny do Európy, musia najprv nejakým spôsobom prekročiť územie štátov, ktoré s ňou susedia.

Prezident Zelenskyj vyzval, aby sa po skončení platnosti súčasných dohôd zrušilo akékoľvek blokovanie pozemnej prepravy ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov.

Vyhlásil, že predĺženie zákazu Európskej únie na dovoz ukrajinského obilia by bolo neprijateľné.

Platnosť súčasných obmedzení sa končí 15. septembra, doplnila agentúra AFP.

"Náš postoj je jasný: blokovanie (ukrajinského) vývozu po súši po 15. septembri, keď vypršia príslušné obmedzenia, je neprijateľné v akejkoľvek forme," uviedol Zelenskyj v aplikácii na zasielanie správ Telegram.

Dodal, že Ukrajina verí v dohodu s Európskou komisiou, ale pripravuje sa v tomto smere na "akýkoľvek scenár".

Informoval, že Ukrajina, ktorá nie je členom EÚ, ale chce do eurobloku vstúpiť, je v kontakte so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým. (TASR)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý zakazuje zmeny pohlavia. Legislatíva zakazuje akékoľvek lekárske zásahy zamerané na zmenu pohlavia osoby, ako aj zmenu pohlavia v úradných dokumentoch a verejných záznamoch.

Jedinou výnimkou bude lekársky zásah na liečbu vrodených anomálií.

Zákon taktiež ruší manželstvá, v ktorých jedna osoba „zmenila pohlavie“, a bráni transrodovým ľuďom stať sa pestúnmi alebo adoptívnymi rodičmi.

Zákonodarcovia vykresľujú toto opatrenie ako ochranu Ruska pred „západnou protirodinnou ideológiou“, pričom niektorí označujú zmenu pohlavia za „čistý satanizmus“. (SITA)

Ukrajina bude v auguste schopná zvýšiť export obilia a iných poľnohospodárskych produktov zo súčasných dvoch miliónov ton na tri milióny ton mesačne.

Ukrajinská asociácia pre obilie ďalej uviedla, že v blízkej budúcnosti by export obilia mohol dokonca stúpnuť na 4,5 milióna ton mesačne.

„Ukrajina už teraz môže vyviezť cez dunajské prístavy asi dva milióny ton obilia a ropy každý mesiac. Dúfam, že na budúci mesiac budeme mať rekord a uvidíme číslo tri milióny ton,“ povedal prezident asociácie Mykola Horbačov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Po ruskom útoku na prístavy na Dunaji prudko stúpli ceny obilia Čítajte 

V pláne je taktiež vývoz obilia cez európsku železničnú a cestnú infraštruktúru.

„Vďaka tomu Ukrajina bude môcť vyviezť asi 3,5 milióna ton mesačne. A v blízkej budúcnosti, so zlepšením, bude export predstavovať 4,5 milióna ton každý mesiac,“ dodal Horbačov.

Zdôraznil, že pre Ukrajinu je mimoriadne dôležité vyriešiť otázku znižovania nákladov na logistiku.

„Ak to nezlacníme našim poľnohospodárskym producentom, ktorí pracujú bez akýchkoľvek dotácií, mohli by na budúcu sezónu znížiť osiatu plochu,“ poznamenal Horbačov.

Vyjadril presvedčenie, že medzinárodné spoločenstvo nájde „spôsoby a mechanizmus na ovplyvnenie Ruska, aby sa nezastavila 'obilná iniciatíva' a aby Ukrajina naďalej kŕmila svet“.

Horbačov pripomenul, že Ukrajina pred vojnou len cez čiernomorské prístavy expedovala sedem miliónov ton obilia mesačne a na takéto množstvo „ešte nedosiahla potrebné parametre“. (SITA)

Na Ukrajine zadržali bývalého vojenského veliteľa Odeskej oblasti Jevhena Borisova, ktorý je podozrivý z korupcie. Borisovova rodina po ruskej invázii na Ukrajinu kúpila v Španielsku nehnuteľnosti v hodnote miliónov dolárov.

Borisovovo pôsobenie na poste náčelníka odvodového centra a centra sociálnej podpory Odeskej oblasti vyvolala veľkú kritiku a vyšetrovanie proti nemu sa stalo predmetom búrlivej diskusie v ukrajinskej spoločnosti, konštatovala britská stanica BBC.

Obvinenie voči Borisovovi vzniesli v sobotu. Dva dni pred svojím zadržaním v Kyjeve sa Borisov skrýval: podľa ukrajinských médií sa snažil zmeniť si telefónne čísla, autá i svoju polohu. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti chce teraz prokuratúra požadovať jeho zadržanie bez práva na prepustenie na kauciu.

V prípade usvedčenia z korupcie Borisovovi hrozí desať rokov väzenia.

Borisovova kauza prepukla po tom, ako denník Ukrajinská pravda zverejnil 22. júna článok, v ktorom sa uvádzalo, že rodina Jevhena Borisova si počas vojny Ruska proti Ukrajine kúpila nehnuteľnosti v luxusnom juhošpanielskom letovisku Marbella a prestížne autá v hodnote miliónov eur.

Po zverejnení týchto informácií bol Borisov na príkaz prezidenta Volodymyra Zelenského odvolaný z funkcie a Štátny vyšetrovací úrad začal konanie vo veci podozrení z nezákonného obohacovania.

Zelenskyj v súvislosti s Borisovovým prípadom dodal, že dal pokyn na zriadenie komisie, ktorá preverí všetky vojenské veliteľstvá vo všetkých oblastiach Ukrajiny, "aby nerobili hanbu nášmu štátu a pamiatke hrdinov, ktorí zomierajú na fronte".

Borisov mal až do svojho odvolania koncom júna na starosti mobilizáciu a odvod v Odeskej oblasti. Vyšetrovatelia ho v máji obvinili z prijímania úplatkov výmenou za oslobodenie niektorých ľudí od mobilizácie do armády.

Ukrajinský protikorupčný úrad minulý týždeň uviedol, že Borisov je podozrivý z prijatia úplatkov za viac ako 188 miliónov hryvien (približne 4,6 milióna eur).

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje 11 ruských vojakov za údajné zastrelenie šiestich civilistov v okrese Buča. Slúžili v ruskej 37. samostatnej motostreleckej brigáde. Sú podozriví z porušenia vojnových zákonov.

Muži vyzbrojení strelnými zbraňami a vojenskou technikou sa pohybovali po meste v obrnených vozidlách, pričom podľa prokuratúry spustili paľbu na dve civilné autá. Ľudia v autách sa v tom čase pokúšali opustiť bojovú zónu cez frekventovanú cestu a „nejavili žiadne známky“ príslušnosti k ukrajinským silám.

„Keď autá zastavili, vojaci agresorskej krajiny na ne bez varovania spustili paľbu z ručných zbraní. V dôsledku zranení spôsobených streľbou zomrelo šesť civilistov,“ skonštatovala prokuratúra. (SITA)

Informáciám z Ruska môžeme naozaj dôverovať až vo chvíli, keď ich Kremeľ oficiálne poprie, ale je tu jedna výnimka. Stotožnenie Ruska so ZSSR nie je pre Moskvu urážlivé, naopak, znamená potvrdenie jej nárokov. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Ukrajinská armáda na frontovej línii na juhu krajiny postúpila o ďalších 350 až 1 400 metrov v smere na mesto Berďansk, oznámilo tlačové centrum Tavrijskej operačno-strategickej skupiny.

„V rámci ofenzívnych operácii Tavrijskej operačno-strategickej skupiny naše úderné jednotky dosiahli čiastočný úspech a pokročili do hĺbky 350 metrov až 1,4 kilometra do nepriateľských línií," povedal hovorca Tavrijskej skupiny Valerij Šeršeň.

Ukrajinskí vojaci odstraňujú z oblasti míny a úderné jednotky upevňujú novozískané pozície a sú pripravené na ďalšie ofenzívne akcie, dodal Šeršeň. (SITA)

Po ostreľovaní historického centra Odesy mieri do prístavného mesta misia OSN pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO. Misia vykoná v Odese predbežné posúdenie škôd na pamiatkach kultúrneho dedičstva, ktoré vznikli pri útokoch okupantov.

BBC pripomenula, že ukrajinské ministerstvo kultúry a informačnej politiky už v nedeľu oznámilo svoj zámer obrátiť sa v súvislosti s ruskými útokmi na Odesu na Výbor svetového dedičstva UNESCO a Výbor druhého protokolu Haagskeho dohovoru.

Výbor svetového dedičstva UNESCO 25. januára 2023 zaradil historické centrum Odesy na zoznam svetového dedičstva v ohrození.

Proces zaradenia historického jadra mesta do zoznamu dedičstva UNESCO trval podľa ukrajinských orgánov približne desať rokov. V zozname sú rôzne historické objekty Odesy: okrem iného ide o Prímorský bulvár, Divadelné námestie či obchodný námorný prístav.

V dôsledku ostreľovania mesta z noci na nedeľu bol poškodený Katedrálny chrám Premenenia Pána a viaceré historické budovy centra mesta, ako aj infraštruktúra prístavu.

Ruské bombardovanie zranilo štyroch ukrajinských civilistov v okrese Kupiansk v Charkovskej oblasti, oznámila vojenská administratíva oblasti.

V dedine Piščane ruské bombardovanie zranilo 12-ročného chlapca. Zranené boli aj dve ženy vo veku 31 a 48 rokov. Podľa zdravotníkov sú ich zranenia mierne.

V dedine Dvorična ruský útok zranil 60-ročného muža. Hospitalizovali ho pre poranenie hrude a nohy. (SITA)

Ruská propaganda čoraz častejšie hovorí o provokáciách wagnerovcov a možnom útoku na Poľsko. Experti to vnímajú ako strašenie a súčasť hybridnej vojny proti Západu. Poľsko sa však pripravuje aj na krízový scenár. (SME)

Približne 30 lodí zakotvilo pri kľúčovom ukrajinskom prístave Izmajil, nachádzajúcom sa na Kilijskom ramene, ktoré tvorí najsevernejšiu z troch hlavných vetiev dunajskej delty. Stalo sa tak po ruských útokoch na sklady s obilím.

Ruské útoky v pondelok nadránom pri ústí Dunaja zranili sedem ľudí a poškodili infraštruktúru, ktorá je alternatívou pre vývoz obilia z Ukrajiny po tom, čo Rusko pred týždňom odmietlo predĺžiť dohodu o bezpečnej plavbe lodí s obilím z ukrajinských prístavov cez Čierne more.

Podľa agentúry Reuters pri Izmajili stoja okrem iného aj tankery s chemikáliami. Ukrajinské orgány sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

Zdroje z poisťovní agentúre povedali, že po vypršaní obilnej dohody prestali poskytovať krytie pre ukrajinské čiernomorské prístavy a v súčasnosti zvažujú, či neprestanú poisťovať aj ukrajinské dunajské prístavy.

Viaceré ruské médiá dostali príkaz, aby neinformovali o útoku dronov na Moskvu. Ruské úrady zároveň zakázali vysielať zábery z útokov dronov predovšetkým na okupovaný ukrajinský polostrov Krym.

„Museli sme všetko naliehavo zmeniť doslova 15 minút pred vysielaním - odstrániť všetky zábery s očitými svedkami a dôsledkami,“ uviedol pre The Insider nemenovaný zdroj z ruského mediálneho prostredia.

Mediálna skupina RBK mala najpodrobnejší príbeh o útoku na Moskvu. Odvysielala mnoho záberov, rozhovory s očitými svedkami, na mieste boli korešpondenti, ale ako tvrdí ďalší zdroj, to všetko museli stiahnuť z obehu.

V téme útokov bezpilotnými lietadlami pokračovali vo forme krátkych komentárov akurát ministerstvo obrany a starosta Moskvy Sergej Sobianin, ktorý prisľúbil pomoc zasiahnutým obyvateľom. Ruské úrady apelovali na regionálne kanály, aby túto tému nezdôrazňovali vo vysielaní.

Útok dronmi, ktorý v noci z nedele na pondelok zasiahol Moskvu, bol údajne špeciálnou operáciou hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Drony poškodili budovu vedľa ruského ministerstva obrany a nákupné centrum Leroy Merlin v centre Moskvy. (SITA)

Novinár francúzskej tlačovej agentúry AFP utrpel v pondelok zranenia pri útoku dronu, ku ktorému došlo v momente, keď nakrúcal videoreportáž na stanovišti ukrajinského delostrelectva v blízkosti východoukrajinského mesta Bachmut.

Ako informovala agentúra AFP, zraneným novinárom je 35-ročný Dylan Collins, ktorý pracuje pre agentúru AFP od roku 2018 a v súčasnosti je koordinátorom videoservisu AFP pre Libanon a Sýriu.

Na Ukrajinu pravidelne cestuje od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka, pričom v prvých dňoch vojny bol v hlavnom meste Kyjev.

Pri pondelkovom dronovom útoku v zalesnenej oblasti neďaleko Bachmutu utrpel Collins viacero zranení spôsobených črepinami.

Novinára evakuovali do neďalekej nemocnice, ktorej lekári uviedli, že nie je v ohrození života. Collins je pri vedomí a komunikuje, dodala AFP.

Bachmut bol celé mesiace epicentrom urputných bojov a do rúk ruskej armády padol v máji. Od začiatku svojej protiofenzívy v júni ukrajinské jednotky pomaly postupujú na sever a juh Bachmutu v snahe obkľúčiť ruské sily a nakoniec mesto znovu dobyť.

Útoky ukrajinskej armády pozdĺž okrajových častí Bachmutu však narážajú na tvrdú ruskú obranu a mínové polia, sumarizovala vo svojej správe AFP.

AFP pripomenula, že v máji bol pri raketovom útoku neďaleko Bachmutu smrteľne zranený 32-ročný videoreportér AFP Arman Soldin. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny zistila totožnosť ďalších 11 príslušníkov ruskej armády podozrivých z toho, že sa vlani v marci počas okupácie mesta Buča dopustili vojnových zločinov.

BBC doplnila, že mesto Buča v Kyjevskej oblasti sa stalo symbolom zverstiev ruskej armády na Ukrajine. Ukrajinské úrady odhadujú, že priamo v meste bolo zabitých viac ako 400 civilistov a v celom okrese Buča počet obetí presahuje 1400.

Podľa SBU identifikovanými 11 príslušníkmi ruskej armády sú vojaci 1. čaty 37. samostatnej motostreleckej brigády 36. armády, ktorej posádka sídli v meste Kiachta v Buriatskej republike.

Moskva stále popiera svoju účasť na vraždách civilistov v Buči, ale za celý rok nepredložila žiadne dôkazy pre svoje tvrdenia.

V správe SBU zverejnenej na platforme Telegram sa uvádzajú aj mená a hodnosti dôstojníkov a vojakov, ktorí - podľa Ukrajiny - vydali rozkaz strieľať na civilistov a popravili ich.

Na základe zhromaždených dôkazov vyšetrovatelia SBU informovali ruskú armádu, že podľa trestného zákonníka Ukrajiny tak zrejme došlo k porušeniu zákonov a zvyklostí vedenia vojny, pričom existujú dôvodné podozrenia, že došlo k spáchaniu úkladnej vraždy. (TASR)

Ceny pšenice na medzinárodných trhoch prudko vzrástli po ruskom útoku na ukrajinský prístav na rieke Dunaj. Podľa záberov z geolokácie jedno silo s obilím v prístave v meste Reni útok zasiahol a výrazne ho poškodil. (SITA)

Rumunský prezident Klaus Iohannis ostro odsúdil ruský útok, v rámci ktorého Moskva dronmi zasiahla infraštruktúru ukrajinského prístavu na rieke Dunaj v meste Reni. Iohannis to označil za vážnu hrozbu pre bezpečnosť Čierneho mora.

„Rozhodne odsudzujem najnovšie ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru na Dunaji, veľmi blízko Rumunska. Táto najnovšia eskalácia predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť Čierneho mora. Zároveň ešte viac ovplyvňuje tranzit ukrajinského obilia a tým globálnu potravinovú bezpečnosť,“ napísal rumunský prezident na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Nočný útok Ruska iránskymi dronmi Šahíd na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na rieke Dunaj a zásoby obilia trval štyri hodiny, uviedlo ukrajinské južné operačné velenie. Poškodené boli aj skladovacie nádrže na iné druhy nákladu.

V jednom z výrobných zariadení vypukol požiar, ktorý sa však rýchlo podarilo uhasiť.

Protivzdušná obrana zničila tri drony, no „niektoré“ sa cez nich dostali, povedal v samostatnom vyhlásení hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk.

Ruskí okupanti podľa neho „naďalej útočia na civilné zariadenia a ukrajinské obilie“, cituje portál Ukrajinská pravda.

Podľa šéfa odeskej oblastnej vojenskej správy Oleha Kipera pri útoku utrpelo zranenia šesť ľudí. Ako ďalej uviedol na komunikačnej platforme Telegram, troch z nich hospitalizovali s ľahkými šrapnelovými zraneniami a pomliaždeninami.

Podľa portálu BBC boli poškodené dunajské prístavy Reni a Izmajil. Prístav Reni pritom leží len približne dvesto metrov od rumunského územia a desať kilometrov od rumunského prístavu Galati.

Dunaj je pre Kyjev kľúčovou exportnou trasou po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody umožňujúcej Ukrajine vyvážať pšenicu, kukuricu a ďalšie produkty cez Čierne more.

K zodpovednosti za nočný dronový útok na Moskvu sa v mene Ukrajiny prihlásil aj ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov, ktorého rezort dohliada na plán obstarávania "armády bezpilotných lietadiel".

Podľa Fedorova budú nasledovať ďalšie údery, citovala z jeho vyhlásenia americká spravodajská televízia CNN.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že útoky dronov v centre Moskvy a na Ruskom anektovanom Kryme by mohli byť dôvodom na tvrdú reakciu.

"To, čo sa stalo, považujeme za ďalšie použitie teroristických metód a zastrašovanie civilného obyvateľstva zo strany vojenského a politického vedenia Ukrajiny," konštatoval ruský rezort diplomacie s tým, že tieto útoky nemali z vojenského hľadiska žiadny zmysel.

Ruská strana sa okrem toho obrátila na medzinárodné organizácie, aby k útoku dronov zaujali stanovisko.

Vo veci náletu dronov začal ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) trestné konanie. Úrady avizovali, že "všetci (za útok) zodpovední budú nájdení a potrestaní".

Ruská armáda predtým v pondelok uviedla, že odrazila útok 17 ukrajinských bezpilotných lietadiel na objekty na Kryme, pričom nedošlo k žiadnym obetiam.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že jednotkami elektronického boja bolo zneškodnených 14 ukrajinských dronov, pričom 11 z nich sa zrútilo do vôd Čierneho mora a ďalšie tri spadli na územie Krymského polostrova. Tri drony boli eliminované protivzdušnou obranou.

Ukrajina chce zvýšiť vývoz obilia a olejnín o jeden milión ton, a to aj bez obilného koridoru v Čiernom mori. V súčasnosti možno vyvážať približne 3,5 milióna ton mesačne, v blízkej budúcnosti však môže nastať zlepšenie až na 4,5 milióna.

Podľa údajov Ukrajinskej obilnej asociácie sa približne dva milióny ton obilia mesačne z Ukrajiny vyvážajú cez dunajské prístavy, zvyšok cestnou a železničnou prepravou.

Pred vojnou sa len cez čiernomorské prístavy vyvážalo sedem miliónov ton mesačne, poznamenal šéf asociácie Horbačov. Medzinárodné spoločenstvo musí preto vyvinúť tlak na Rusko, aby sa vrátilo k obilnej dohode, zdôraznil.

Ruské zbrojovky mesačne vyrobia viac munície, ako vlani za celý rok, vyhlásil ruský vicepremiér Manturov. Zdôraznil, že "až na vzácne výnimky" dodržiavajú výrobné plány, ktoré sú ohľadom termínov a objemov bezprecedentné.

Jednotlivé výpadky sú potom podľa neho dostatočne rýchlo dohnané či nahradené analogickými výrobkami.

Minister súčasne tvrdil, že zbrojovky len pre rastúcu výrobu najžiadanejších zbraní a munície potrebujú ďalších 16-tisíc kvalifikovaných pracovníkov, hlavne robotníkov, techniky a inžinierov.

Naopak hovorkyňa veliteľstva južného zoskupenia ukrajinských síl Natalija Humeňuková v sobotu v ukrajinskej televízii vyhlásila, že ukrajinské akcie na ruské základne spôsobili, že ruská armáda začína pociťovať nedostatok munície, a tým slabne aj ruské ostreľovanie ukrajinských pozícií, z 90 v predchádzajúcich dňoch na piatkových 69.

Podobné tvrdenia nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Ruskí okupanti vyslali najmenej dva veľké konvoje s vojenskými vozidlami a personálom cez Mariupoľ v Doneckej oblasti smerom k mestu Berďansk v Záporožskej oblasti, uviedol poradca legitímneho mariupoľského starostu Andriuščenko.

„Tento týždeň bolo vidieť najmenej dva konvoje, každý s 30 jednotkami. Išli z oblasti Novoazovska smerom na Manhuš a Berďansk. Nákladné autá prevážali muníciu a ťahali delá, boli tam palivové cisterny a autobusy s vojakmi,“ vyhlásil Andriuščenko a dodal, že to bol najväčší otvorený pohyb okupantov od začiatku leta.

Andriuščenko je presvedčený, že dôvodom tohto kroku je buď doplnenie výcvikových táborov s cieľom nahradiť personál nasadený minulý týždeň na berďanskom a mariupoľskom fronte, alebo posilnenie frontovej línie v Záporožskej oblasti. 

Informácie neboli nezávisle overené. (SITA)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý zvyšuje vekovú hranicu pre vojenských záložníkov o päť rokov. Zákon zvyšuje vekovú hranicu aj pre niektorých vojakov. Nové pravidlá vstúpia do platnosti 1. januára 2024.

Pre vojakov, námorníkov a seržantov sa veková hranica zvyšuje z 35 na 40 rokov. V prípade majstrov, práporčíkov sa limit zvyšuje zo 45 na 50 rokov a pre námorných podporučíkov je to z 50 rokov na 55.

Zákon navyše predlžuje maximálnu vekovú hranicu pre osoby v mobilizačnej rezerve.

Do 1. januára 2028 bude trvať prechodné obdobie, keď budú občania v rezerve postupne prechádzať do dôchodku. (SITA)

Výcvik ukrajinských pilotov pre americké stíhačky F-16 sa podľa ukrajinského ministra obrany Reznikova začne v auguste a trvať bude „minimálne šesť mesiacov“. Ukrajina stále potrebuje pre tieto lietadlá určitú infraštruktúru.

Šéf ukrajinského rezortu obrany predpokladá, že piloti na strojoch F-16 by mohli pôsobiť na oblohe Ukrajiny od jari budúceho roka.

Na výcviku, ktorý podľa Reznikova pravdepodobne bude v Dánsku a Holandsku a možno aj vo Veľkej Británii a Poľsku, sa intenzívne zúčastnia aj technici. Minister obrany sa vyjadril, že údržba stíhačiek je „vážnou úlohou“. Oleksij Reznikov dodal, že ak by Kyjev mal stíhačky F-16 teraz, „určite“ by pomohli Ukrajine dosahovať väčší pokrok v protiofenzíve.

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že na lodi, ktorá prišla z Turecka do ruského Rostova nad Donom, našla stopy po výbušninách. Loď údajne v máji kotvila v ukrajinskom prístave Kilija.

Tvrdenie FSB prišlo niekoľko dní po tom, ako Rusko vyhlásilo, že bude považovať všetky plavidlá smerujúce do ukrajinských prístavov, bez ohľadu na ich vlajku, za účastníkov vojenského konfliktu.

„Tieto okolnosti môžu naznačovať možnosť použitia cudzích civilných lodí na doručenie výbušnín na územie Ukrajiny,“ uviedla FSB. Neposkytla však žiadne dôkazy o možných výbušninách dovezených na Ukrajinu, ani neuviedla, či spomenutá loď náhodou nepriviezla nejaké výbušniny do Ruska alebo na okupované územia Ukrajiny.

FSB nepomenovala plavidlo, uviedla však, že ho skontrolovali v Kerčskom prielive, ktorý okupujú Rusi, a má zakázané pokračovať v plavbe. FSB nespomenula, či okrem Rusov skontroloval toto plavidlo aj niekto iný. (SITA)

Ukrajinský štátny vyšetrovací úrad zadržala bývalého šéfa centra pre nábor a sociálnu podporu Odeskej oblasti, ktorý bol na úteku. Jevhen Borysov je podozrivý z nezákonného obohatenia a úmyselného vyhýbania sa výkonu vojenskej služby.

Bývalý predstaviteľ sa pokúsil ujsť vyšetrovateľom, pričom sa podľa vyšetrovacieho úradu uchýlil k prvkom maskovania, ako k zmene telefónneho čísla, poznávacej značky auta a miesta pobytu.

Po dvoch dňoch pátrania ho identifikovali a zadržali v Kyjeve. Jeho obvinenia by v prípade odsúdenia mohli vyústiť do desaťročného trestu odňatia slobody.

Vyšetrovanie novinárov z Ukrajinskej pravdy odhalilo, že matka zadržaného sa vlani stala majiteľkou domu v Španielsku v hodnote viac ako štyri milióny eur a tento rok si tiež kúpila luxusný automobil.

Rovnako sa aj Borysovova svokra stala v ostatných rokoch majiteľkou luxusných vozidiel, hoci na to nemala dostatočné prostriedky. Manželka zadržaného zase v Španielsku kúpila kancelársky priestor za 737-tisíc eur, aj keď nemala dostatočný legálne nadobudnutý majetok alebo príjem. (SITA)

Ruský súd poslal na deväť rokov za mreže spolupracovníka väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného. Niekdajšieho šéfa Navaľného štábu v sibírskom meste Barnaul Vadima Ostanina vinia z účasti v extrémistickej organizácii. (ČTK)

Kremeľ poprel, že by ruská armáda cez víkend cielila svoj útok na pravoslávnu katedrálu v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa. Moskva vinu za poškodenie chrámu zvalila na ukrajinskú protivzdušnú obranu, dôkazy však neposkytla.

"Opakovane sme vyhlásili a môžeme zopakovať, že my, naše ozbrojené sily, nikdy neútočíme na objekty civilnej infraštruktúry, obzvlášť nie na katedrály, kostoly, alebo podobné objekty," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Tvrdenie, že za útokom stojí Rusko, označil za "absolútnu lož".

Ukrajinská armáda v nedeľu uviedla, že ruská armáda na Odesu v noci odpálila 19 rakiet rôzneho druhu z pevniny, vzduchu i mora v ďalšej vlne útokov na toto historické mesto po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody.

Útoky v Odese poškodili Chrám Premenenia Pána, patriaci ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s väzbami na Moskvu. Spod trosiek sa však podarilo vyzdvihnúť Kasperovskú ikonu Matky Božej, ktorá je patrónkou Odesy, uviedli tamojšie úrady.

Gubenátor Odeskej oblasti Oleh Kiper tvrdí, že ruskými útokmi bolo v prístavnom meste Odesa poškodených najmenej 25 historických pamiatok. (TASR)

Nočný útok dronmi na Moskvu bol špeciálnou operáciou hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Uviedol to web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj z bezpečnostného a obranného sektora.

„Spolupráca medzi dobrovoľníkmi a agentúrou prináša dobré výsledky a bude to pokračovať,“ uviedol zdroj. Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy sa všetky drony, ktoré vyslala spravodajská služba, dostali do Moskvy.

Ruské médiá a kanály komunikačnej platformy Telegram informovali, že ruské hlavné mesto bolo terčom útoku dronmi, pričom poškodili budovu vedľa ruského ministerstva obrany. Ďalší dron zasiahol nákupné centrum Leroy Merlin v centre Moskvy. (SITA)

Maďarsko aj Kirgizsko sú súčasťou globálnej väčšiny, ktorej záujmom je dosiahnutie mieru na Ukrajine, zdôraznil maďarský minister zahraničných vec Péter Szijjártó po schôdzke so šéfom kirgizskej diplomacie Ženbekom Kulubajevom.

Podľa Szijjártóa už oba tieto štáty zaplatili vysokú cenu za vojnu na Ukrajine, pričom za ňu nenesú žiadnu zodpovednosť.

"Obaja súhlasíme s tým, že táto vojna na bojisku nemá žiadne riešenie. Na fronte sú iba mŕtvi, preto chceme čo najskôr prímerie a zároveň chceme zohrať úlohu pri zabezpečovaní zachovania komunikačných kanálov," upozornil maďarský minister.

Szijjártó vyzval Európsku úniu na upevnenie väzieb medzi Európskou úniou a Strednou Áziou. Ako dodal, osobitná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Kirgizskom, ktorá bola parafovaná už v roku 2019, by mala byť čo najskôr podpísaná.

Na treťom zasadnutí maďarsko-kirgizskej strategickej rady obe strany podpísali dohodu o spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia. (TASR)

Ukrajinská armáda za uplynulý týždeň oslobodila viac ako 16 štvorcových kilometrov územia na juhu a východe krajiny, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Maľarová spresnila, že ukrajinské sily oslobodili na juhu krajiny 12,6 štvorcového kilometra územia a ďalšie štyri štvorcové kilometre neďaleko mesta Bachmut na východe Ukrajiny.

Dodala, že ruské sily "podnikli útoky" v okolí mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti s cieľom vytlačiť ukrajinské jednotky za rieku Oskil.

Ukrajinská armáda spustila očakávanú protiofenzívu zameranú na oslobodenie Ruskom okupovaného územia v júni. Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas stretnutia so svojím bieloruským kolegom Alexandrom Lukašenkom povedal, že ukrajinská protiofenzíva zlyhala.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, že protiofenzíva postupuje pomalšie, ako by si želal.

"Napriek tomu verím, že sa blížime k momentu, keď príslušné (bojové) akcie môžu nabrať tempo. Chápem, že je lepšie vidieť, že víťazstvo príde čím skôr. Toto chceme aj my," zdôraznil. (TASR)

Poľsko a Ukrajina stoja jednotne proti ruskému imperializmu a porušovaniu medzinárodného práva, napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba. Podľa poľskej diplomacie budú osoby zodpovedné za vojnu súdené za svoje činy.

Obe vyhlásenia sú reakciou na tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že Poľsko údajne túži znovu získať niektoré ukrajinské územia, ktoré stratilo po druhej svetovej vojne a boli pričlenené k Ukrajine.

Varšava a Kyjev pokladajú tieto tvrdenia za súčasť ruských dezinformácií a za pokus vraziť klin medzi Poľsko a Ukrajinu.

Putin v piatok 21. júla povedal, že "poľskí lídri sa pravdepodobne snažia vytvoriť koalíciu pod záštitou Severoatlantickej aliancie a priamo sa zapojiť do konfliktu na Ukrajine". Následne si podľa jeho slov Poľsko bude chcieť "odtrhnúť širší kus územia, aby obnovilo svoje, ako verí, historické územie – dnešnú západnú Ukrajinu". (TASR)

Nad moskovským regiónom malo byť zostrelené ďalšie bezpilotné lietadlo. Naznačuje to ruská tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na záchranné služby.

"Dron typu vrtuľník bez výbušného zariadenia spadol v okrese Zelenogradsky v Moskovskej oblasti na území centrálneho cintorína. Nikto nebol zranený," informovali agentúru záchranné zložky.

Tvrdenia neboli nezávisle overené. (The Guardian)

Ukrajina dobyla naspäť približne 50 percent svojho územia, ktoré Rusko okupovalo počas invázie. Protiofenzíva Kyjeva bude trvať ešte niekoľko mesiacov, vyhlásil americký minister zahraničných vecí Blinken.

Blinken upozornil, že Ukrajinu čaká "veľmi ťažký boj" pri dobýjaní ďalšieho svojho územia.

Minister pre CNN povedal: "Toto sú relatívne prvé dni protiofenzívy. Je to ťažké... Neskončí sa to nasledujúci týždeň, ani o dva týždne. Stále počítame, myslím, s niekoľkými mesiacmi."

Šéfovi americkej diplomacie položili aj otázku, či Ukrajina dostane vyspelé stíhačky F-16. Odpovedal, že verí, že áno.

Dôležité bude podľa neho zabezpečiť, aby boli Ukrajinci aj správne vycvičení, keď tieto stíhačky dostanú, a boli schopní sa starať o údržbu týchto lietadiel a používali ich múdrym spôsobom. (TASR)

Ukrajinský dronový útok zasiahol v noci muničný sklad v meste Džankoj na Krymskom polostrove. Uviedol to Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov.

Podľa Axionova bol pri útoku poškodený aj obytný dom a ruská protivzdušná obrana zneškodnila nad Krymom 11 bezpilotných lietadiel.

Bezprostredne po útoku nebol známy rozsah škôd na muničnom sklade, ani to, či ho zasiahol priamo dron, alebo ho poškodili úlomky zostreleného bezpilotného lietadla.

Rusko má neďaleko mesta Džankoj vojenskú základňu. Ukrajinskí predstavitelia dlhodobo tvrdia, že mesto a jeho okolie sa zmenilo na najväčšiu vojenskú základňu Moskvy na Kryme.

Nočný útok ruského bezpilotného lietadla na juhoukrajinský prístav Odesa zničil sklad obilia a zranil štyroch zamestnancov prístavu. Informovalo o tom ukrajinské vojenské velenie na juhu Ukrajiny.

Na základe predbežných informácií boli pri útokoch zničené tri drony, konštatovalo velenie na sociálnej sieti. (The Guardian)

Putin vyhlásil, že vývoz ukrajinského obilia do Afriky nahradí ruský export. Moskva minulý týždeň odstúpila od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov.

"Rusko bude pokračovať vo svojej intenzívnej snahe poskytnúť Afrike dodávky obilia, potravín, hnojív a ďalších produktov," Putin uviedol vo svojom vyhlásení, zverejnenom na kremeľskej webstránke.

"Zaručujeme, že naša krajina je schopná nahradiť ukrajinské obilie na komerčnej ako aj bezplatnej báze," dodal Putin.

Africká únia vyjadrila ľútosť nad rozhodnutím Moskvy odstúpiť od dohody o vývoze obilia. Podľa humanitárnych organizácií je Afrika značne závislá od dovozu obilia z Ruska a Ukrajiny. (TASR)

Ruský prezident Putin urobil počas stretnutia s bieloruským lídrom Lukašenkom 23. júla niekoľko významných symbolických gest. Uviedol to v analýze americký Inštitút pre štúdium vojny.

Putin vzal Lukašenka na návštevu Kronštadtu v Petrohrade. Ide o historicky významnú ostrovnú pevnosť, kde ruskí vojaci a námorníci začiatkom roku 1921 viedli slávne neúspešné protiboľševické povstanie.

Ako konštatoval inštitút, Putin a Lukašenko navštívili Kronštadt s guvernérom Petrohradu Beglovom a mladšou dcérou ruského ministra obrany Šojgu Kseniou. Beglov aj Šojgu sú nepriateľmi Prigožina a Putinovo verejné stretnutie s Beglovom, Kseniou a Lukašenkom na historickom základe neúspešnej kronštadtskej rebélie, malo takmer určite za cieľ signalizovať Putinovmu a jemu lojálnym ľuďom porážku Prigožinovej ozbrojenej rebélie. 

Putin tiež vynaložil nezvyčajné úsilie, aby sa počas pobytu v Kronštadte odfotografoval s davmi miestnych ruských občanov vrátane detí, pričom sa pravdepodobne prezentoval ako obľúbený a milovaný vodca medzi ruským ľudom.

"Tieto symbolické gestá naznačujú, že Putina znepokojuje jeho vnímaná popularita, bezpečnosť jeho režimu a množstvo frakcií, ktoré súperia o moc v rámci vysokých vrstiev ruskej vlády," upozornil inštitút. 

Moskva sa v noci stala terčom útoku viacerých dronov. Jeden z nich zasiahol vysokopodlažné obchodné centrum južne od centra ruskej metropoly, ďalšie trafili dvojicu nebytových budov. Mŕtvych ani zranených nehlásili.

Úlomky dronu sa našli tiež v centre mesta neďaleko ministerstva obrany, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na záchranné zložky.

Drony podľa starostu Sergeja Sobjanina zasiahli mesto okolo 4:00 miestneho času (3:00 SELČ). Z obchodného centra bol hlásený výbuch, agentúra Reuters s odvolaním sa na svedka uviedla, že Moskvou zazneli najmenej dve explózie.

"Úlomky dronu boli nájdené na Komsomolskom prospekte," citoval TASS ruského činiteľa. Práve neďaleko tejto niekoľkoprúdovej triedy, ktorá je teraz uzavretá, sa nachádza ministerstvo obrany. (ČTK)

Rusi počas útoku na Odesu zasiahli aj grécky konzulát, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj vo večernom prejave. Pred tromi dňami bol pritom pri ruskom údere proti tomuto mestu poškodený čínsky konzulát.

Terčom ruských rakiet nie sú len mestá, dediny a ľudia, ale samo "ľudstvo a základy celej európskej kultúry", povedal Zelenskyj podľa agentúry Unian.

V Odese počas celého dňa odstraňujú následky najnovšieho útoku ruských okupantov, ktorí na mesto poslali 19 rakiet rôznych typov. Protilodná raketa Ch-22 zasiahla pravoslávnu katedrálu, ktorú svojho času zničili boľševici, ale v nezávislej Ukrajine ju obnovili. "A teroristi sa ju znovu snažia zničiť," vyhlásil Zelenskyj.

Dodal, že len v noci na nedeľu ruský útok poškodil takmer päť desiatok domov, z ktorých polovicu predstavovali architektonické pamiatky v historickom centre, chránenom UNESCO.

"Zasiahnutá bola aj budova konzulátu Grécka. To je už druhé konzulárne zariadenie v Odese, ktoré zasiahol ruský teror. Pred tromi dňami pri inom útoku bol poškodený konzulát Číny," povedal ukrajinský prezident.

Ruské útoky podľa Zelenského predstavujú globálne ohrozenie, pretože ničia mestá a prístavy, ktoré majú základný význam pre potravinovú bezpečnosť sveta. "Ešte žiadni teroristi neporazili celý svet a tým šialencom z Kremľa sa to tiež nepodarí," hovorí Zelenskyj. Ukrajina má podľa neho budúcnosť, pretože bráni kultúru a ľudstvo, zatiaľ čo Rusko sa samo svojím terorom vymazáva z dejín.

Zelenskyj dal najavo, že od rokovania novej Rady NATO-Ukrajina zvolaného na stredu očakáva ďalšiu podporu Ukrajiny. Chystajú sa podľa neho dodávky ďalších systémov protivzdušnej obrany a tiež viacerých diel a ďalekonosných zbraní. (ČTK)

Známy ruský vojnový bloger Igor Girkin sa nachádza vo vyšetrovacej väznici Lefortovo v Moskve. Pridelili mu celu pre dve osoby, má v nej televíziu i chladničku. Girkina zadržali a obvinili z verejných výziev na páchanie extrémistickej činnosti. (TASR)