Ukrajina Rusko Online: Rusko bude lode smerujúce do ukrajinských prístavov považovať za nepriateľské

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval USA za nový balík vojenskej pomoci v hodnote 1,3 miliardy dolárov, ktorá zahŕňa aj štyri batérie systému protivzdušnej obrany NASAMS. 

"Systémy protivzdušnej obrany NASAMS s príslušnou muníciou, delostrelecká munícia, odmínovacie zariadenia a ďalšia veľmi potrebná pomoc zachránia ukrajinské životy a priblížia naše spoločné víťazstvo," napísal Zelenskyj. Kyjev si podľa jeho slov cení "neochvejnú podporu" zo strany Washingtonu.

Nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu oznámilo v stredu americké ministerstvo obrany. Ako píše agentúra AFP, táto podpora nedorazí na Ukrajinu okamžite, keďže spadá pod program Iniciatíva bezpečnostnej pomoci Ukrajine. Na jeho základe obstaráva Washington vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. (TASR)

Kyjev chce tristo obrnených vozidiel a 80 stíhačiek F-16, aby zrýchlil ofenzívu, povedal poradca ukrajinského prezidenta Zelenského. "Táto operácia bude nepochybne celkovo ťažká, dlhá a bude si vyžadovať veľa času," upozornil Podoľak.

"Samozrejme, potrebujeme ďalšie obrnené vozidlá – predovšetkým 200 až 300 tankov," povedal Podoľak. A dodal: "Potrebujeme 60 až 80 lietadiel F-16, aby sme mohli dobre zatvoriť vzdušný priestor, najmä v oblasti blízko frontu."

Prezidentský poradca tiež informoval, že Kyjev sa snaží vytvoriť spoločnú vojenskú hliadku čiernomorských krajín, aby mohol pokračovať vo vývoze obilia z ukrajinských prístavov aj po tom, čo Rusko odstúpilo od dohody zaisťujúcej bezpečnú plavbu lodí s nákladom obilia cez Čierne more.

Poradca Zelenského to oznámil dva dni po tom, čo Moskva odstúpila od obilnej dohody a čo Rusko dve noci po sebe ostreľovalo infraštruktúru v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa.

"Rokovania prebiehajú na všetkých úrovniach. OSN by mala dostať nový mandát na vytvorenie vojenskej hliadky, ktorá by pozostávala z krajín tohto regiónu, napríklad z Turecka, Bulharska alebo aj ďalších štátov," vysvetlil Podoľak.

Medzičasom Rusko varovalo, že od štvrtka bude považovať všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu, a teda nepriateľské plavidlá.

O situácii na bojisku Podoľak povedal, že protiofenzíva Kyjeva je ťažká z dôvodu husto zamínovaného územia a pre logistické problémy, napríklad aj s dodávkami zbraní. Podľa neho sa však počet ofenzívnych operácií podnikaných ukrajinskou armádou postupne zvyšuje, pričom na front ešte neposlala všetky brigády pripravené pre protiofenzívu.

Zelenského poradca zdôraznil, že akýkoľvek kompromis s Ruskom o ukončení vojny by "zničil" štátnu suverenitu Ukrajiny a že Moskva "nenávidí" Ukrajinu a snaží sa znovu vytvoriť Sovietsky zväz. (TASR)

Rusko podľa ruského prezidenta Putina zváži návrat k obilnej dohode, ak budú splnené jeho požiadavky. "Pokračovanie obilnej dohody v jej súčasnej forme stráca akýkoľvek význam," uviedol Putin.

Rusku by podľa jeho slov zvážilo možný návrat k dohode, ale len pod podmienkou, že budú dodržiavané všetky zásady, s ktorými Rusko pri uzatvorení dohody súhlasilo.

Ruský prezident tiež západné krajiny obvinil, že túto dohodu použili na politické vydieranie. "Namiesto pomoci krajinám v skutočnej núdzi použil Západ obilnú dohodu na politické vydieranie a zmenil ju na nástroj obohatenia sa nadnárodných korporácií a špekulantov na svetovom trhu s obilím," povedal.

Rusi počas útokov zničili 60-tisíc ton obilia v prístave Čornomorsk, tvrdí ukrajinský minister poľnohospodárstva. Mykola Solskyj tiež varoval pred zvýšením ceny obilia.

Rusko sa opäť uchýlilo k útokom na prístavnú infraštruktúru a obilné terminály v Odese a Čornomorsku, ktoré sa podieľali na fungovaní čiernomorskej obilnej iniciatívy. V prístave Čornomorsk bolo zničených 60-tisíc ton obilia, ktoré mali pred 60 dňami naložiť na veľké nákladné plavidlo a expedovať cez čiernomorský koridor.

Veľká časť infraštruktúry na vývoz obilia v prístave Čornomorsk bola tiež vyradená z prevádzky. Ruské útoky zasiahli i prístav a obilné terminály v Odese a odborníci odhadujú, že úplná obnova dotknutých zariadení bude trvať najmenej rok.

Solskyj dodal, že najviac utrpela obilná infraštruktúra medzinárodných a ukrajinských obchodníkov a prepravcov Kernel, Viterra a CMA CGM Group. Minister opäť upozornil, že ak Ukrajina nebude schopná vyvážať potraviny, obyvateľstvo najchudobnejších krajín bude na hranici prežitia. Okrem toho podľa neho utrpí globálna ekonomika.

„Cena obilia sa zvýši a nie všetky krajiny si budú môcť dovoliť nakupovať poľnohospodárske produkty, čo znamená, že výrazne vzrastú ceny potravín: múky, obilnín, mäsa,“ skonštatoval Solskyj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho silám sa podarilo obsadiť železničnú stanicu Movčanove vo východnej časti Charkovskej oblasti. Kyjev na predmetné tvrdenie Moskvy bezprostredne nereagoval.

Ukrajina začiatkom týždňa uviedla, že Rusko spustilo nové útoky na Charkovskú oblasť a prebiehajú tam "ťažké boje", pripomína Sky News. (TASR)

USA poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 1,3 miliardy dolárov. Ten zahŕňa muníciu a systémy protivzdušnej obrany.

Tento krok podľa Pentagónu podčiarkuje neochvejnú podporu Washingtonu pre Kyjev.

Pentagón spresnil, že Ukrajine poskytne okrem iného štyri batérie systému protivzdušnej obrany NASAMS, delostreleckú muníciu či odmínovacie zariadenia.

Spojené štáty iba nedávno oznámili, že Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, poskytnú kazetovú muníciu v rámci balíka v hodnote 800 miliónov dolárov. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne. (TASR)

Poslanecká snemovňa Českej republiky schválila obrannú dohodu s USA, proti boli prakticky iba poslanci opozičného hnutia SPD. Dohoda teraz pôjde na podpis tamojšiemu prezidentovi Pavlovi. (TASR)

Dolná komora ruského parlamentu prijala zákon, ktorý Národnej garde povolí ťažkú bojovú techniku vrátane tankov. Týmto zákonom sa Kremeľ usiluje posilniť svoj bezpečnostný aparát v reakcii na pokus o vzburu žoldnierov z Wagnerovej skupiny.

Šéf wagnerovcov Prigožin sa posledný júnový víkend pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie. Neskôr však oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Veliteľ Národnej gardy Ruska generál Zolotov v reakcii na to uviedol, že jeho jednotky by mohli dostať ťažké zbrane, ako napríklad tanky.

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň oznámilo, že wagnerovci odovzdali ruskej armáde viac než 2000 kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2500 ton munície.

Návrh zákona musí ešte schváliť horná komora ruského parlamentu a podpísať ho ruský prezident Putin. Tieto kroky sú však považované za formality.

Národnú gardu zriadil Putin v roku 2016 s cieľom odvracať nepokoje či zakročiť voči demonštráciám. Tieto sily však plnia aj širšie úlohy vrátane účasti na invázii na Ukrajine. (TASR)

Ukrajinskí vojaci postúpili o kilometer v smere na Melitopoľ, uviedol hovorca spoločného tlačového centra tavrijského frontu Valerij Šeršeň.

„Stojí za to poukázať na melitopoľský front. Poznamenávame, že tam nastal postup úderných jednotiek našej armády, a to viac ako o kilometer pozdĺž frontovej línie," povedal Seršeň. Operácie tavrijskej skupiny ukrajinskej armády sa vo všeobecnosti orientujú na postup k mestám Melitopoľ a Berďansk v Záporožskej oblasti.

Podľa britského ministerstva obrany Rusko pritom čelí dileme, čo má posilniť svoje jednotky na dolnom toku ukrajinskej rieky Dnipro na úkor preťažených jednotiek čeliacich ukrajinskej protiofenzíve v Záporožskej oblasti. (SITA, Ukrajinská pravda)

Exprezident Trump sa vyjadril, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín. Niektorí v tom dokonca videli dôkaz, že každá americká vláda môže okamžite priniesť koniec vojny, len súčasná to nechce. Komentuje Matúš Krčmárik. (SME)

Rusko bude od štvrtka považovať všetky lode mieriace na Ukrajinu za prepravcov vojenského nákladu, uviedlo to ruské ministerstvo obrany s tým, že niektoré časti Čierneho mora boli vyhlásené za "dočasne nebezpečné" pre plavbu.

Moskva v pondelok uviedla, že pozastavuje svoju účasť na obilnej dohode, ktorá Ukrajine od minulého leta napriek vojne umožňovali vyvážať poľnohospodárske produkty. (ČTK)

Ruský prezident Putin sa plánuje pripojiť k summitu skupiny BRICS prostredníctvom videokonferencie. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kremeľ sa tak vyjadril po tom, ako Juhoafrická republika oznámila, že Putin sa osobne nezúčastní na summite BRICS. "Pôjde o plnohodnotnú účasť," citovala Peskovove slová ruská tlačová agentúra Interfax. (TASR)

Pätica krajín susediacich s Ukrajinou podpísala spoločné stanovisko, ktorým žiadajú predĺženie zákazu dovozu štyroch druhov obilnín z Ukrajiny do konca roka 2023.

Oznámil to poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus. 

"Zostavili a podpísali sme spoločné stanovisko piatich krajín v prednej línii, ktoré sa týka najmä predĺženia zákazu dovozu štyroch obilnín do našich krajín aj po 15. septembri," uviedol Telus po rokovaní s rezortnými partnermi z Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska.

"Dohoda takisto obsahuje naše spoločné vyhlásenie, že sme veľmi rozhodne otvorení tranzitu," dodal.

Telus tiež uviedol, že na rokovanie boli pozvaní aj ministri poľnohospodárstva Ukrajiny a Moldavska, ktorí však neprišli. "Sme presvedčení, že sa s nimi v budúcnosti stretneme," povedal Telus a dodal, že pätica krajín chce Ukrajine v oblasti prevozu poľnohospodárskych produktov pomôcť.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že Poľsko a ďalšie krajiny po 15. septembri zavedú vlastné opatrenia v prípade, ak dovtedy nebudú vypracované príslušné mechanizmy a pravidlá na pôde Európskej komisie, píše DPA. (TASR)

Americký exprezident Trump vyhlásil, že v prípade znovuzvolenia prinúti Európu, aby pokryla náklady Spojených štátov na obnovu zásob zbraní zaslaných na Ukrajinu.

Ako referuje web Kyiv Independent, Trump sa sťažoval, že európske krajiny poskytujú na pomoc menej ako USA, a kritizoval úradujúceho prezidenta Joea Bidena za „vyprázdnenie“ amerických vojenských zásob. (SITA)

Na jednom z oficiálnych účtov Jevgenija Prigožina sa objavilo video, ktoré ho údajne zachytáva pri príhovore k svojim bojovníkom v Bielorusku. Hovorí v ňom, že s ich pomocou sa bieloruská armáda stane "druhou najlepšou na svete".

Pravosť nahrávky nebolo možné potvrdiť, uviedla agentúra Reuters.

Prigožin na videu, na ktorom je počuť iba jeho hlas, označil dianie na ukrajinskom fronte za "hanbu, na ktorej sa nemusíme podieľať". "Čakáme na moment, keď sa budeme môcť ukázať v plnom rozsahu. Preto padlo rozhodnutie, že v Bielorusku ešte nejaký čas zostaneme," dodal s tým, že za ten čas z bieloruskej armády vytvorí "druhú najlepšiu na svete".

Ukrajinská armáda vytlačila ruské sily z ich pozícií v blízkosti obce Orichovo-Vasylivka, ktorá leží severozápadne od mesta Bachmut. Oznámil to hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaľov.

Podľa ukrajinského generálneho štábu armáda krajiny podniká ofenzívne operácie severne a južne od mesta Bachmut. Rusko nasadzuje rezervy, ale má veľké straty, poznamenal Kovaľov. (SITA)

V Poľsku odhalili ruských agentov, ktorí údajne plánovali sabotáže vlakov so zbraňami a humanitárnou pomocou na Ukrajinu.Riziko priamych útokov pravdepodobne podnietilo poľské špeciálne služby začať zatýkanie.

„Riziko útokov bolo príliš významné na to, aby pokračovali v monitorovaní akcií skupiny,“ povedal anonymný zdroj oboznámený s materiálmi prípadu.

Novinári sa tiež dozvedeli, že spravodajská sieť bola relatívne „čerstvá“, keďže bola vytvorená začiatkom roku 2023. Agenti vraj dostávali pokyny priamo z Moskvy a za plnenie pridelených úloh boli odmeňovaní najmä v kryptomenách.

Rusko tvrdí, že v Odese útočilo na vojenské objekty, povedal to hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Zničené však boli tony obilia.

Rusko podľa neho postúpilo o viac než jeden kilometer na frontovej línii na severovýchode Ukrajiny a v Charkovskej oblasti obsadilo železničnú stanicu Molčanovo. Pokračovalo tiež v úspešných útočných operáciách v smere na Kupjansk.

Kyjev obvinil Moskvu, že najnovšie ruské údery boli zámerne zacielené na miesta vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more a tvrdí, že pri útokoch na okolie Odesy boli zničené tisíce ton obilia. "V prístave Čornomorsk (pri Odese) bolo zničených 60-tisíc ton obilia," uviedlo ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva. (TASR)

Ruský prezident Putin sa nezúčastní na augustovom summite skupiny BRICS v Johannesburgu. Krajinu bude zastupovať minister zahraničia Lavrov, oznámila kancelária juhoafrického prezidenta.

Toto rozhodnutie nasleduje po "viacerých konzultáciách", ktoré prezident JAR Cyril Ramaphosa viedol (s Putinom) v posledných mesiacoch, pričom posledná z nich sa uskutočnila v "utorok večer", uviedol hovorca prezidentskej kancelárie Vincent Magwenya.

Na šéfa Kremľa je uvalený zatykač zo strany Medzinárodného trestného súdu, ktorý Putina obviňuje v súvislosti s nezákonným deportovaním ukrajinských detí do Ruska. Juhoafrická republika ako signatár štatútu ICC by mala Putina zatknúť v prípade, že by sa ocitol na jej území.

Táto záležitosť vyvolala v JAR pálčivú diplomatickú dilemu. Krajina zároveň čelila aj medzinárodnému tlaku, aby ruského prezidenta na summite neprijala. (TASR)

Moskva vymenovala čečenského ministra za nového šéfa ruskej dcéry výrobcu jogurtov Danone. Jakub Zakriev, ktorý je vicepremiérom a ministrom poľnohospodárstva Čečenska, sa šéfom ruskej dcéry Danone stal podľa databázy firiem Spark-Interfax. 

Ruskú dcéru francúzskej potravinárskej firmy Danone a ruskú dcéru dánskeho výrobcu piva Carlsberg Moskva prevzala pod „dočasné riadenie“ štátom v nedeľu.

Prezident Vladimir Putin totiž zaviedol nové pravidlá umožňujúce Moskve zhabať majetok firiem z krajín, ktoré nie sú voči Kremľu priateľské. Jeho krok nasledoval po tom, ako mnohé veľké západné podniky zastavili činnosť v Rusku po odštartovaní invázie na Ukrajinu.

Ruské dcéry firiem Danone a Carlsberg boli pred prevzatím štátom v procese predaja. Dcéra Danone je najväčším mliekarenským podnikom na ruskom trhu a má zhruba osemtisíc zamestnancov. Odhadovalo sa, že jej predaj bude pre francúzsku matku znamenať negatívnu účtovnú položku v sume jednej miliardy eur.

Jakub Zakriev je údajne synovcom čečenského lídra Ramzana Kadyrova, ktorý je kľúčovým spojencom Vladimira Putina. Podľa ruských médií Zakrieva za šéfa ruskej divízie Danone vymenovali v utorok. (SITA)

Rusko zámerne útočí na zariadenie na vývoz ukrajinského obilia, povedal prezident Zelenskyj. Dodal, že ide o útok nielen proti Ukrajine, ale aj celému svetu. Starosta Odesy uviedol, že mesto zažilo najväčší útok od začiatku invázie.

"Ruskí teroristi sa úmyselne zamerali na infraštruktúru obchodu s obilím," napísal Zelenskyj na Telegrame. "Každá ruská strela je ranou nielen pre Ukrajinu, ale pre všetkých na svete, ktorí chcú normálny a bezpečný život," dodal.

Uviedol tiež, že armáda dostala pokyn posilniť ochranu prístavnej infraštruktúry a ministerstvo zahraničia zintenzívniť kontakty s partnermi s cieľom pokračovať vo vývoze ukrajinského obilia.

Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak uviedol, že útokom na Odesu chce Rusko pôsobiť problémy v krajinách globálneho juhu. Tie sú často na dovoze ukrajinského obilia závislé.

Starosta Odesy Hennadij Truchanov uviedol, že obyvatelia Odesy prežili "jednu z najstrašnejších nocí". "Takýto útok sme nezažili od začiatku plnohodnotnej invázie," napísal na Facebooku. Obete na životoch si podľa neho útok nevyžiadal, zranených bolo ale niekoľko osôb vrátane deväťročného chlapca. Poškodené boli obytné budovy a tiež cintorín, dodal.

Šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore vyzval v Prahe nespokojných Rusov na špionáž v prospech Londýna. Dodal, že viacerí Rusi už tak od začiatku invázie na Ukrajinu urobili.

Nekonkretizoval, o koho má MI6 záujem, podľa Sky News by to však boli byť nespokojní príslušníci ruských tajných služieb a bezpečnostných zložiek.

Šéf MI6 si za miesto svojho iba druhého verejného vystúpenia od nástupu do funkcie v roku 2020 vybral Prahu, pretože aj počas invázie do Československa v roku 1968 bolo mnoho Rusov, ktorí boli zdesení tým, čo sa dialo v Prahe a nechceli stáť na zlej strane.

"Aj v súčasnosti je veľa Rusov, ktorí sú ticho zdesení pohľadom na svoje ozbrojené sily plieniace ukrajinské mestá, vyháňajúce nevinné rodiny z ich domovov a unášajúce tisíce detí," povedal Moore.

"S hrôzou sledujú, ako ich vojaci pustošia spriaznenú krajinu. Vo svojich srdciach vedia, že útok (ruského prezidenta Vladimira) Putina na spriaznený slovanský národ je podvod," dodal.

Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany uviedla, že sa k rozsiahlemu požiaru, ktorý vypukol na vojenskej základni na Ruskom anektovanom Kryme, nijako nevyjadrovala. Potvrdil to jej hovorca Andrij Jusov.

Jusov pre stanicu Suspiľne spresnil, že vyjadrenia, ktoré prevzali viaceré médiá o tom, že "explózia na vojenskom cvičisku na Kryme je prácou ukrajinských ozbrojených síl a rozviedky GUR, sú nepravdivé".

Výrok šéfa GUR Kyryla Budanova, že požiar je výsledkom "spoločnej práce" ukrajinských ozbrojených síl a bezpečnostných služieb, predtým priniesla agentúra AFP a prevzali ho viaceré médiá.

Rozsiahly požiar mal za následok evakuáciu civilistov a prerušenie premávky na diaľnici, ktorá vedie ku kľúčovému mostu spájajúcemu anektovaný Krymský polostrov s pevninským Ruskom, uviedli v stredu ráno tamojšie úrady dosadené Kremľom. (TASR)

Štruktúra ruského vojenského velenia je po neúspešnej vzbure wagnerovcov v najlepšom prípade mätúca, povedal predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Neúspešná vzbura, ktorá sa skončila exilom Prigožina, uvrhla ruskú vojenskú veliteľskú štruktúru do chaosu, povedal Milley novinárom v Pentagone. 

V súvislosti s ukrajinskou protiofenzívou Milley povedal, že ruskí vojaci mali niekoľko mesiacov na posilnenie svojej obrany na Ukrajine. Avšak Ukrajina postupuje na frontových líniách „pomaly a premyslene“. Kyjevu sa doteraz nepodarilo opäť získať významné územie, ale Milley konštatoval, že ukrajinské sily si „chránia svoju bojovú silu“.

Poradca ukrajinského prezidenta Podoľak označil ruský útok na civilné prístavné zariadenie za snahu zničiť možnosť exportu ukrajinského obilia. Masívny vzdušný úder je podľa neho teroristický čin proti globálnemu potravinovému programu.

Podoľak tiež vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby sa zišla v tejto záležitosti.

Ukrajinská rozviedka sa prihlásila k zodpovednosti za požiar muničného skladu na Kryme. Informoval o tom šéf rozbiedky Kyrylo Budanov a dodal, že požiar je výsledkom  práce ukrajinských ozbrojených síl a bezpečnostných služieb.

"Na okupovanom Kryme sa uskutočnila úspešná operácia. Nepriateľ tají rozsah spôsobených škôd a počet obetí," napísal na sociálnej sieti Telegram Budanov. (TASR)

Pri nočnom útoku na Odesu boli zranení traja civilisti, keď do obývanej štvrti dopadla zostrelená raketa Ch-59, vytvorila mohutný kráter a poškodila budovy v okolí. Informovalo o tom južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády.

Zásah podľa veliteľstva utrpela kritická infraštruktúra vrátane obilných a ropných terminálov v prístave. Poškodené boli skladiská aj nakladacie zariadenia, hasiči tu likvidujú požiar.

V Odeskej oblasti bol zasiahnutý tiež priemyselný objekt, kde bol zranený civilný zamestnanec, a dve skladiská na rôznych miestach, s tabakom a zábavnou pyrotechnikou, dodalo veliteľstvo.

Odvolanie bývalého veliteľa generálmajora Popova a problémy, ktoré menoval, majú naďalej vplyv na ruské vojenské operácie na juhu Ukrajiny a diskusiu o týchto operáciách. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny. 

Prominentný ruský milbloger napojený na Kremeľ obvinil ukrajinské sily z pokusu vyčerpať ruské sily brániace sa na juhu Ukrajiny a poznamenal, že ruské vojenské velenie nevyriešilo problémy s rotáciou síl, ktoré Popov načrtol pred jeho prepustením. 

Niektorí ruskí milbloggeri rozšírili správy o niekoľkých ruských útočných skupinách, ktoré sa súčasne vzdali ukrajinským silám v smere na Záporožie. Pretrvávajúce problémy s ruskou logistikou a operáciami mohli prispieť k neschopnosti alebo neochote síl bojovať a hlásili výslednú kapituláciu.

Boje v dolných častiach rieky Dneper sa stupňujú, čo predstavuje pre Rusko dilemu s nasadením vojakov. Uviedlo to ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

"Rusko stojí pred dilemou pri rozhodovaní, či reagovať na tieto hrozby posilnením svojej skupiny síl v Chersonskej oblasti na úkor preťažených jednotiek, ktoré čelia ukrajinskej protiofenzíve v Záporožskej oblasti," konštatuje rezort v pravidelnej aktualizácii. 

V noci došlo k obrovskému nočnému útoku ruských rakiet a bezpilotných lietadiel, čo vyvolalo varovanie pred náletmi na väčšine územia Ukrajiny. Ukrajinské letectvo zostrelilo 37 zo 63 cieľov.

Z toho bolo 23 samovražedných bezpilotných lietadiel a 14 riadených striel Kalibr. Letectvo konštatovalo, že počas nočných útokov došlo k útokom na kritickú infraštruktúru a vojenské zariadenia a že hlavným cieľom bola Odesa.

EÚ bude aj po kolapse dohody o obilninách naďalej pomáhať Ukrajine vyvážať jej poľnohospodárske produkty cez „cesty solidarity“. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. (Kyiv Independent)

Ukrajinská protivzdušná obrana odrazila ruský útok dronmi na hlavné mesto. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany odhalili a zničili všetky ruské bezpilotné lietadlá smerujúce na Kyjev.

„Ťažká noc s leteckými útokmi po celej Ukrajine. Najmä juh a Odeská oblasť. Nepriateľ však neobišiel ani Kyjev. Pri útoku na hlavné mesto opäť nasadili drony Šáhid, ale neboli úspešní,“ cituje portál Ukrajinská pravda šéfa kyjivskej vojenskej administratívy Serhija Popka.

Dodal pritom, že podľa prvých správ nie sú žiadne obete ani poškodenie infraštruktúry.

Podľa kyjevského starostu Vitalija Klička bolo v hlavnom meste počuť výbuchy, konštatuje CNN. (SITA)

Na vojenskej základni vo východnej časti anektovaného Krymu horí muničný sklad. Kvôli požiaru bola uzavretá diaľnica "Tavrida" a úrady evakuujú asi dvetisíc ľudí zo štyroch blízkych obcí, uviedol Moskvou dosadený gubernátor Krymu Aksenov.

Diaľnica Tavrida má zabezpečiť lepšie spojenie anektovaného polostrova s Ruskom, stavia sa od roku 2017. Spája Kerčský most na východe polostrova so Sevastopoľom na juhu. Kerčský most, ktorý je dôležitou tepnou pre zásobovanie ruských vojsk bojujúcich na Ukrajine, v noci na pondelok vážne poškodili dve explózie.

Podľa telegramového kanála Krymský vietor, na ktorý odkazuje BBC, miestni obyvatelia hlásili tri zásahy muničného skladu blízko cvičiska raketami alebo dronmi. Z tohto cvičiska je k najbližšej frontovej línii asi 230 kilometrov.

Rusko podľa prezidenta Juhoafrickej republiky naznačilo možné negatívne dôsledky zatknutia Putina na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu, ak príde na augustový samit skupiny piatich rozvojových ekonomík sveta BRICS.

Ramaphosa to povedal súdu v juhoafrickom meste Gauteng, ktorý zvažoval udelenie imunity Putinovi. Juhoafrický prezident svoje vyhlásenie pre súd poslal ešte v máji a trval na jeho utajení, ale súd v Gautengu v utorok na žiadosť opozičnej Demokratickej aliancie nariadil zverejnenie Ramaphosových slov.

„Rusko dalo jasne najavo, že zatknutie úradujúceho prezidenta by bolo vyhlásením vojny. Riskovať a ísť do vojny s Ruskom je proti našej ústave,“ skonštatoval Ramaphosa a povedal tiež, že Juhoafrická republika začala konzultácie s Medzinárodným trestným súdom podľa článku 97 Rímskeho štatútu, ktoré sa iniciujú v prípade problému, ktorý „by potenciálne mohol zabrániť alebo znemožniť vykonanie žiadosti ICC“.

Medzinárodný trestný súd v marci vydal na Putina zatykač za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska z okupovaných území Ukrajiny. Juhoafrická republika je pritom signatárom Rímskeho štatútu ICC, ktorý vyžaduje zatknutie každého, na koho ICC vydal zatykač. To postavilo Ramaphosu, ktorý si buduje úzke vzťahy s Moskvou, pred dilemu, ako zvládnuť Putinovu návštevu.

Ramaphosa sa okrem iného pokúsil požiadať Rusko, aby ruskú delegáciu na samite viedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov namiesto vodcu Vladimira Putina. Ramaphosov zástupca Paul Mashatile však uviedol, že táto žiadosť bola zamietnutá. (SITA, Ukrajinská pravda)

Americký prezident Biden sa v Bielom dome stretol s kardinálom Zuppim, osobitným vyslancom pápeža Františka pre urovnanie konfliktu na Ukrajine. Hovorili aj o snahách Vatikánu o repatriáciu ukrajinských detí deportovaných do Ruska.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu Biden a Zuppi diskutovali o pápežovom úsilí o zaistenie dodávok "humanitárnej pomoci, ktorá by zmiernila utrpenie spôsobené pokračujúcou ruskou agresiou na Ukrajine".

Predmetom rozhovoru boli aj "snahy Vatikánu o návrat ukrajinských detí, ktoré boli násilne deportované" do Ruska, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu. Bližšie informácie o obsahu schôdzky neboli bezprostredne známe.

Bolonský arcibiskup a predseda talianskej biskupskej konferencie Zuppi odcestoval na návštevu Spojených štátov, ktorá sa koná na žiadosť pápeža Františka, v pondelok a zostane tam do stredy. Vatikán chce týmto spôsobom podporiť pápežove iniciatívy týkajúce sa vojny na Ukrajine. (TASR)

Za posledný týždeň výrazne vzrástol počet žoldnierov z Wagnerovej skupiny, ktorí dorazili na územie Bieloruska. Investigatívny projekt Hajun odhadol, že v Bielorusku môže byť už 2000-2500 wagnerovcov.

Bojovníci z Wagnerovej skupiny začali do Bieloruska hromadne prichádzať v organizovaných konvojoch od 11. júla. Dovtedy tam prichádzali len jednotlivo na vlastnú päsť a nebolo ich viac než zhruba 200, uviedol bieloruský projekt Hajun na sieti Telegram.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trollie farmy po Prigožinovej vzbure zatvorili. Proruská propaganda však nekončí Čítajte 

Podľa jeho zistení od 11. júla dorazilo do Bieloruska najmenej päť konvojov wagnerovcov, ktoré tvorilo minimálne 382-400 vozidiel. Na bieloruskom území by tak mohlo byť už 2000-2500 ozbrojencov z Wagnerovej skupiny.

Len v priebehu utorka boli v Bielorusku zaznamenané dve kolóny wagnerovcov pozostávajúce zo 170-185 vozidiel. Investigatívci z Hajunu zároveň vyzvali Bielorusov, aby im poskytli akékoľvek svedectvá a informácie týkajúce sa presunov wagnerovských konvojov. (TASR)

Rusko už druhú noc za sebou útočilo raketami a dronmi na kľúčové juhoukrajinské prístavné mesto Odesa. Varovania pred ruskými útokmi boli vydané pre viac než desať regiónov Ukrajiny.

K opakovaným útokom na Odesu došlo po tom, ako Rusko v pondelok odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov, čo vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva.

Rusko počas útokov v noci na stredu opäť nasadilo rakety aj drony, voči ktorým museli zasahovať ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. Ukrajinské vzdušné sily zaznamenali aj útoky strelami s plochou dráhou letu Kalibr odpálenými z oblasti Čierneho mora.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper hlásil "masívny útok" na okolie Odesy a vyzval obyvateľov, aby sa uchýlili do krytov. "Nepribližujte sa k oknám, nenatáčajte a neukazujte, ako operujú sily protivzdušnej obrany," napísal Kiper na Telegrame. Lokálne médiá z mesta hlásili opakované výbuchy.

Na internete sa objavili zábery ukazujúce niekoľkoposchodovú obytnú budovu v Odese poškodenú počas najnovších ruských nočných náletov, ktoré sa začali krátko po polnoci. Bezprostredne však nebolo možné overiť ich autenticitu.