Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci nepostupujú v protiofenzíve príliš rýchlo, priznal šéf Zelenského kancelárie

Ruské orgány obvinili ukrajinského občana Serhija Denisenka z úkladnej vraždy bývalého veliteľa ruskej ponorky Stanislava Ržického, ako aj z nelegálneho obchodu so zbraňami. (TASR)

Prezident Zelenskyj v pravidelnom prejave uviedol, že ruské okupačné sily na východnom a južnom fronte robia všetko preto, aby ukrajinských vojakov zastavili.

"Musíme čo najjasnejšie pochopiť, že ruské sily v našich južných a východných oblastiach vynakladajú všetko úsilie na to, aby našich vojakov zastavili. Každých tisíc metrov postupu, každý úspech našich brigád si preto zaslúži našu vďačnosť," povedal Zelenskyj.

Ukrajinský veľvyslanec pri Európskej únii Vsevolod Čencov tvrdí, že Kyjev napreduje „extrémne rýchlo“ z hľadiska členstva v Únii.

Povedal to v rozhovore pre Ukrajinské rádio.

„Pravdepodobne žiadna krajina neprešla tak rýchlo do štádia začiatku rokovaní. Ak si spomenieme, že sme prihlášku podali koncom februára minulého roka a v priebehu niekoľkých mesiacov, v júni, nám bol udelený štatút kandidátskej krajiny a rokovanie očakávame do konca tohto roka, tak ideme rýchlosťou svetla smerom k štandardom EÚ,“ zdôraznil Čencov.

V komentári k takzvanému ústnemu hodnoteniu Európskej komisie o plnení kritérií Čencov poznamenal, že dve kritériá, ktoré boli úplne splnené, by nemali vyvolávať sklamanie alebo nespokojnosť. „Naopak, v súčasnosti jasne rozumieme tomu, čo je potrebné urobiť, aby sme pokročili do ďalšej fázy.“

Podľa jeho názoru to bude mať Ukrajina vo fáze rokovaní o vstupe do EÚ jednoduchšie, keďže tento proces sa v skutočnosti začal v roku 2014 podpísaním asociačnej dohody. (SITA)

Juhoafrická republika požiadala Rusko, aby Lavrov prišiel na samit namiesto Putina. Prezidentov zástupca Paul Mashatile uviedol, že ich žiadosť bola zamietnutá.

O potenciálnej účasti Putina na augustovom samite sa intenzívne diskutuje, keďže Medzinárodný trestný súd naňho v marci vydal zatykač za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine.

Juhoafrická republika je signatárom Rímskeho štatútu ICC, ktorý vyžaduje zatknutie každého, na koho ICC vydal zatykač. To postavilo Ramaphosu, ktorý si buduje úzke vzťahy s Moskvou, pred dilemu, ako zvládnuť Putinovu návštevu.

„Chápeme, že sme viazaní Rímskym štatútom, ale nemôžeme niekoho pozvať a potom ho zatknúť. Môžete pochopiť našu dilemu. Boli by sme radi, keby (Putin) neprišiel,“ poznamenal Mashatile. (SITA)

Wagnerovci sa podieľajú na výcviku bieloruských vojakov pri meste Asipovičy, oznámilo bieloruské ministerstvo obrany. Podľa spraodajského webu Meduza nie je jasné, koľko wagnerovcov sa nachádza na území Bieloruska.

"Neďaleko Asipovičov prebieha výcvik jednotiek vojsk územnej obrany. Bojovníci súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner pôsobia ako inštruktori viacerých vojenských disciplín," vyhlásilo bieloruské ministerstvo.

Bieloruskí vojaci si vo výcvikovom tábore údajne osvojujú zručnosti pohybu na bojisku a taktickej streľby a získavajú poznatky v oblasti ženijnej prípravy a taktickej medicíny.

V spomínanom meste Asipovičy sa podľa Sky News nachádza zatiaľ nevyužitý prázdny tábor a možno aj sklad taktických jadrových zbraní, ktoré Rusko podľa svojich vyjadrení rozmiestnilo v Bielorusku. (TASR)

Moskva nevydala žiadne vyhlásenie k predĺženiu dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more, povedal hovorca Kremľa Peskov. O predĺžení predtým informoval turecký prezident Erdogan.

Niektoré médiá interpretovali vyjadrenia Erdogana tak, že naznačujú dosiahnutie konsenzu o ďalšom predĺžení tejto dohody. Ruskí predstavitelia tvrdia, že budú súhlasiť s predĺžením dohody len vtedy, ak budú splnené jeho podmienky. (TASR)

Výrobca odmínovacích systémov Božena, Way Industries, avizuje zvyšovanie produkcie, v súčasnosti dokončuje reorganizáciu výrobných kapacít. Uviedol to CEO spoločnosti Bronislav Balga.

Krupinskú firmu navštívili minister obrany Martin Sklenár a šéf rezortu diplomacie Miroslav Wlachovský, zaujímali sa o možnosti podpory a kapacity spoločnosti v súvislosti so zvýšeným dopytom po jej produktoch.

"Dokončujeme reorganizáciu výrobných kapacít pre zvýšenie produkcie odmínovacích systémov Božena 5+ a 4+ na kapacitu výroby až osem kusov mesačne. Zároveň zabezpečujeme tiež prípravu výrobných kapacít na výrobu náhradných dielov pre tieto systémy," avizoval Balga.

Deklaroval pripravenosť pomôcť Ukrajine pri odmínovaní, a to dodávkou techniky, náhradných dielov, poradenstvom a vyškolením servisného a obslužného personálu.

"Odmínovací systém Božena je veľmi žiadanou komoditou, pričom vzhľadom na možnosti komerčného predaja ide tiež o šancu na rast kapacít, spôsobilostí, pracovných miest a ekonomický rozvoj," skonštatoval minister obrany s tým, že práve tieto systémy budú dôležité aj pri povojnovej obnove Ukrajiny. Šéf rezortu diplomacie ocenil, že slovenský obranný priemysel má kapacitu pomáhať nášmu susedovi, ktorý sa bráni pred agresiou Ruska.

Ministri zdôraznili, že ich rezorty sú pripravené poskytnúť slovenským podnikom obranného priemyslu potrebnú podporu, aby dokázali pružne reagovať na zvýšený dopyt po ich výrobkoch. Na rokovaní sa zúčastnil aj viceprezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Alexander Gurský.

Slovensko doposiaľ poskytlo Ukrajine v rámci pomoci desať diaľkovo riadených odmínovacích systémov Božena, z toho dva v najnovšej, piatej verzii. Okrem toho rezort obrany prevzal záštitu aj nad iniciatívou s názvom Darček pre Putina, ktorej súčasťou je zbierka na zakúpenie zariadenia Božena 5+ pre Ukrajinu spolu s vybavením a výcvikom hasičského EOD tímu. (TASR)

Ruský minister zahraničia sa na rokovaniach s ministrami v Jakarte ohradil voči kritike invázie Moskvy na Ukrajinu. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

"Lavrov mi odpovedal veľmi agresívne, že všetko je 'sprisahanie Západu' a vojna bude pokračovať, pretože Rusko vôbec nie je pripravené zastaviť agresiu a stiahnuť vojská," povedal Borrell novinárom po rokovaní regionálneho fóra Združenia národov juhovýchodnej Ázie, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia Spojených štátov, Číny či Japonska.

Borrell podľa vlastných slov Lavrovovi vysvetlil, prečo 27-členná Európska únia podporuje Ukrajinu, a požiadal Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny "ako jediný spôsob zastavenia vojny". (TASR)

Je dôležité, aby Európska únia našla spôsob, ako finančne pomôcť Ukrajine, povedal minister financií. Horváth upozornil, že počas dvojdňových diskusií ministrov financií bolo viacero pozoruhodných momentov.

Včera večer na rokovaní ministrov financií eurozóny (Euroskupina) viaceré krajiny eurozóny prejavili ochotu prispieť do fondu Európskej investičnej banky na podporu Ukrajiny. Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko venovali do tohto fondu spolu 377,3 milióna eur.

"Tu by som chcel zdôrazniť, že ide o peniaze určené na pomoc už v tomto štádiu, aby bola Ukrajina odolnejšia a už teraz sa vedela postaviť na nohy v tej ťažkej situácii, v akej sa politicky, finančne a ekonomicky ocitla počas vojny," poznamenal minister.

Upozornil, že podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v piatok prezentoval trojpilierový plán finančnej pomoci pre Ukrajinu. Hlavným pilierom je európsky plán na povojnovú obnovu Ukrajiny v hodnote 40 miliárd eur.

"Je to niečo na spôsob nášho plánu obnovy a odolnosti, čiže prostriedky určené na modernizáciu, na rozvoj krajiny, ale podmienené pokrokom v reformách, tak aby sa krajina postupne pripravovala na budúce členstvo v EÚ," spresnil Horváth.

Nie všetky členské krajiny EÚ však súhlasia s návrhmi eurokomisie na zvýšenie viacročného finančného rámca. Horváth pripomenul, že Slovensko je otvorené diskusii na tieto témy.

"Dnes sa hovorilo o možnosti nových spoločných zdrojov pre eurorozpočet. Vnímame to ako technickú otázku, zhodujeme sa na princípe a je dôležité, aby sme našli priestor na to, aby sa pomoc Ukrajine realizovala," povedal.

Španielske predsedníctvo v Rade EÚ sa zaviazalo, že do konca roka ukončí rokovania o zvýšení dlhodobého rozpočtu VFR, čo sa týka aj desiatok miliárd eur pre Ukrajinu. Horváth upozornil, že v piatok to bolo skôr o tom, že členské krajiny predstavili svoje pozície k tejto otázke. Samotná technická práca sa len rozbieha a momentálne sú diskusie na úrovni expertov a nie ministrov. (TASR)

Ukrajina nebude s Ruskom rokovať, kým nestiahne vojakov z jej územia, vyhlásil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak. Ukrajina zároveň pripustila, že jej jednotky nepostupujú príliš rýchlo v protiofenzíve.

"Čo i len myšlienka na takéto rokovania je možná len po odchode ruských vojakov z nášho územia," povedal Jermak.

"V súčasnosti to nepostupuje tak rýchlo," povedal v súvislosti s protiofenzívou Jermak s tým, že boje sú ťažké.

"Ak budeme vidieť, že niečo nie je v poriadku, povieme to. Nikto to nebude prikrášľovať," vyhlásil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Zelenského. (TASR)

Wagnerovci v Bielorusku trénujú sily územnej obrany, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Jednotky absolvujú lekcie v meste Asipovičy.

V meste je prázdny tábor, ktorý wagnerovci po vzbure v Rusku ešte nepoužili, a pravdepodobne aj sklad taktických jadrových zbraní, ktoré Rusko nasadilo v Bielorusku.

„Branci si osvojujú zručnosti pohybu na bojisku a taktickú streľbu, získavajú vedomosti v inžinierskom výcviku a taktickej medicíne," uvádza ministerstvo s tým, že wagnerovci pôsobia ako inštruktori vo viacerých vojenských disciplínach.

Po minulomesačnej vzbure wagnerovcov ich líder Prigožin súhlasil s odchodom do exilu v Bielorusku, hoci nie je známe, či je tam alebo v Rusku. Jeho bojovníci dostali možnosť, že sa k nemu pridajú, spoja sa s ruskou armádou alebo odídu do výslužby. (SITA, Sky News)

Ruský prezident Putin súhlasil s predĺžením čiernomorskej obilnej dohody, uviedol turecký prezident. Dohodu podpísali vlani v lete za asistencie Turecka a OSN, niekoľkokrát ju predĺžili a jej platnosť má teraz vypršať v pondelok 17. júla.

"Pripravujeme sa privítať v auguste Putina a súhlasíme s predĺžením platnosti čiernomorského obilného koridoru," potvrdil turecký prezident.

Generálny tajomník OSN Guterres tento týždeň Putinovi poslal list s výzvou na predĺženie dohody. Podporil v ňom odstránenie prekážok pre vývoz ruských hnojív. Na tieto prekážky sa Moskva dlhodobo sťažuje. Erdogan vyjadril nádej, že aj tento list presvedčí ruské vedenie na predĺženie obilnej dohody.

Dohoda, ktorú pomohol sprostredkovať turecký prezident, umožnila Ukrajine prepraviť viac než 32 miliónov ton obilia cez koridor v Čiernom mori. Veľká časť tohto obilia išla do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe. Nepredĺženie dohody by mohlo viesť k ešte prudšiemu nárastu globálnych cien potravín než teraz. (TASR)

Ukrajinské jednotky na južnom fronte postúpili o takmer dva kilometre, uviedol popredný predstaviteľ ukrajinskej Národnej gardy Mykola Uršalovyč.

Uršalovyč na brífingu spresnil, že 15. brigáda a jednotky pravidelnej armády napriek mínovým poliam a ostreľovaniu postúpili k okupovanému mestu Melitopol a s podporou tankov sa za uplynulých sedem dní posunuli o 1700 metrov vpred smerom na juh a juhovýchod.

Jednotky Národnej gardy si podľa Uršalovyča v sektore Berďansk naďalej udržiavajú svoje pozície, hoci sú pod neustálou nepriateľskou paľbou. Takisto sa pripravujú na rozšírenie ofenzívy na východe Ukrajiny v sektore Avdijivka a smerom na Cherson.

Ukrajina v júni spustila dlho pripravovanú protiofenzívu, ktorej cieľom je vytlačiť z okupovaného územia ruské sily. Vzťahuje sa to aj na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Moskva nelegálne anektovala ešte v roku 2014. (TASR)

Prigožinova internetová armáda sa z väčšej časti obrátila proti nemu. Blogeri, ktorí ho chválili, po vzbure wagnerovcov začali písať, že je zradca. Svoje mediálne impérium rozpustil, proruská propaganda sa tým však neskončí. (SME)

Ukrajinský súd uväznil na desať rokov muža, ktorý kolaboroval s Ruskom, s cieľom vyhodiť do vzduchu dopravnú infraštruktúru a narušiť tak dodávky zahraničných zbraní na Ukrajinu. Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba.

Služba uviedla, že muža zadržala ešte vo februári predtým, ako sa mu podarilo splniť misiu. Identitu muža nezverejnila. Spresnila však, že od začiatku invázie bojoval po boku militantných skupín podporovaných Ruskom na východe Ukrajiny.

Po tom, čo muž bojoval proti ukrajinským silám na juhu Ukrajiny, ho ruská vojenská rozviedla poverila úlohou, v rámci ktorej mal vyhodiť do vzduchu infraštruktúrne objekty.

Ukrajinská bezpečnostná služba presnejšie neuvádza, aké objekty mali byť cieľom útoku, no išlo podľa nej o objekty v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny. Práve sa tam nachádza niekoľko dôležitých a z veľkej časti utajovaných ciest a železničných tratí vedúcich do Poľska.

"Aby splnil úlohu nepriateľa, vykonal zločinec územný prieskum v okolí infraštruktúrnych zariadení a pripravil sa na umiestnenie výbušnín na tých najzraniteľnejších miestach oboch ciest," uviedla Ukrajinská bezpečnostná služba. (TASR)

Rusko stiahlo takmer všetkých vojakov z Bieloruska, uviedol hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Demčenko. Pohraničná stráž zároveň nepozoruje žiadne organizované príchody ruských žoldnierov zo súkromných vojenských firiem do Bieloruska.

„Počet ruských vojakov v bieloruských výcvikových táboroch v poslednom období klesal a nedávno sme ich evidovali zhruba dvetisíc, ale v tomto okamihu uskutočnili ďalšiu rotáciu a takmer všetkých ruských vojakov stiahli z územia Bieloruska,“ uviedol Demčenko. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nemecký kancelár Scholz prisľúbil dávať na obranu dve percentá HDP.  Scholz obhajoval rozhodnutie USA dodať Ukrajine kazetovú muníciu. Zároveň však upozornil na dôležitosť dodržiavania dohody, ktorá tento typ munície zakazuje.

"Tento dohovor (o kazetovej munícii) má pre mňa veľký význam," povedal Scholz. Všetky zbrane, ktoré Západ na Ukrajinu dodáva, majú podľa jeho slov ničivé účinky. Upozornil však, že mimo vojnového konfliktu a po jeho skončení by kazetová munícia nemala predstavovať ohrozenie.

Pripomenul, že v Nemecku je ešte vždy množstvo nevybuchnutej munície z obdobia druhej svetovej vojny. "Preto obava o dodržanie tohto dohovoru je veľmi odôvodnená," povedal kancelár a dodal, že pociťuje záväzok na jeho dodržiavanie.

Kyjev i Pentagón včera potvrdili, že na Ukrajinu už dorazila kazetová munícia, ktorej dodanie Spojené štáty sľúbili minulý týždeň. Americký prezident Biden to označil za náročné rozhodnutie, no Ukrajina podľa neho takúto muníciu potrebuje. Kyjev sa podľa Washingtonu zaviazal, že s ňou bude zaobchádzať opatrne.

"Rozhodli sme sa tieto dve percentá na obranu použiť na Bundeswehr (nemeckú armádu)," povedal a dodal, že jeho krajine sa to na budúci rok po prvý raz podarí vykryť z rozpočtových prostriedkov a osobitného fondu. (TASR)

Rusko chce zatvoriť poľský konzulátu v Smolensku, Poľsko sľubuje odpoveď. Varšava je v neustálom kontakte s poľskými diplomatmi v Rusku, aby pomohla Poliakom, ktorí tam žijú a cestujú.

"Pravidelne dostávame informácie o agresívnych diplomatických krokoch Ruska. Ak nakoniec príde k tomu, že Rusko začne likvidovať naše úrady, odpovieme rovnako," uviedol v reakcii poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Konzulát v Smolensku má pre Poľsko osobitný význam, pretože má na starosti dohľad nad dvomi pomníkmi významnými pre Poľsko – prvým je cintorín v Katyni a druhým je miesto havárie poľského vládneho lietadla z roku 2010. V lesoch neďaleko obce Katyň ležiacej v ruskej Smolenskej oblasti totiž sovietske sily zavraždili v roku 1940 tisíce poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie.

V roku 2010 zomrel pri leteckej havárii neďaleko Smolenska poľský prezident Lech Kaczyňski s 95 ďalších ľudí vrátane jeho manželky. Poľská delegácia vtedy cestovala do Ruska, aby sa zúčastnila na podujatiach venovaných výročiu Katynského masakru.

Ruský prezident Putin údajne príde na summit rozvojových ekonomík sveta. Hostiteľská Juhoafrická republika nekomentovala jeho možné zatknutie.

„Očakávajte množstvo hláv štátov. Ale čo je dôležité, päť hláv štátov BRICS sa zúčastnia na samite,“ povedal Stavros Nicolaou z obchodnej rady BRICS. Zúčastnia sa teda lídri všetkých členských štátov - Brazílie, Číny, Indie, Ruska aj Juhoafrickej republiky.

O potenciálnej účasti ruského vodcu Vladimira Putina na augustovom samite sa intenzívne diskutovalo, keďže Medzinárodný trestný súd v marci vydal zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine.

Juhoafrická republika je signatárom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý vyžaduje zatknutie každého, na koho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

To postavilo juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu, ktorý si buduje úzke vzťahy s Moskvou, pred dilemu, ako zvládnuť Putinovu návštevu. Pretória ponúkala diplomatickú imunitu všetkým hosťom samitu a údajne sa pokúsila odradiť ruského vodcu, aby prišiel osobne.

Počas stretnutia obchodnej rady BRICS Ramaphosa potvrdil, že samit sa uskutoční v prezenčnej forme. „Povrávalo sa, že by to mohol byť online samit, ale nie. Bude to tvárou v tvár, z očí do očí,“ povedal Ramaphosa, no Putinovu účasť priamo nekomentoval. (SITA, Kyiv Independent)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Дайджест новин: Улюблений клуб повертається до Братислави з новою назвою.

Іспанія відправляє солдатів у Словаччину, Google Bard словацькою мовою, безплатні заходи в Братиславі та тисячі краваток на виставці в Кошицях.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (The Slovak Spectator)

Ukrajinská armáda pokračuje v postupe pri Bachmute, uviedol hovorca ukrajinského generálneho štábu Kovaľov. „Úspechy sú v sektore Bila Hora-Andrijivka, vojaci upevňujú novozískané pozície,“ konštatoval hovorca.

Kovaľov dodal, že ukrajinské sily zároveň naďalej odrážajú ruské pokusy o postup v smeroch Kupiansk, Lyman, Avdijivka a Marjinka. Hovorca konkretizoval, že Moskva nasadzuje v týchto sektoroch rezervy a pokračujú ťažké boje.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľar tiež referovala o ukrajinskom postupe južne od Bachmutu. V rovnakom čase pokračujú ofenzívne operácie na južnom fronte v smeroch na Melitopoľ a Berďansk, kde sa ukrajinské sily snažia degradovať kapacity ruskej armády, dodala Maľar. V sektoroch Novodanylivka-Šyroka Balka a Mala Tokmačka-Novopokrovka ukrajinskí vojaci postúpili a upevnili nové pozície, informovala námestníčka ukrajinského ministra obrany. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda tvrdí, že zostrelila 16 zo 17 dronov. Išlo už o štvrtú noc ruských náletov na ukrajinské územie po sebe.

"Rusi zaútočili na Ukrajinu so 17 iránskymi útočnými dronmi Šahíd-136/131 z juhovýchodu," spresnili vzdušné sily ukrajinskej armády vo vyhlásení.

Protivzdušná obrana v noci zasahovala v Odeskej, Mykolajivskej a Dnepropetrovskej oblasti, napísal britský denník The Guardian s odvolaním na ukrajinské médiá. 

Dronový útok poškodil v meste Kryvyj Rih niekoľko budov, zranenia utrpel jeden muž, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. (TASR)

Rusko zadržiava tisíce ukrajinských civilistov vo väzniciach a Moskva zrejme plánuje uväzniť tisíce ďalších. Poukazujú na to dokumenty ruskej vlády s januárovým dátumom, ktoré získala agentúra The Associated Press.

Dokumenty načrtávajú plány na vytvorenie 25 nových väzenských kolónií a šiestich detenčných centier na okupovaných územiach do roku 2026.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji podpísal dekrét umožňujúci Rusku posielať ľudí z území so stanným právom, ku ktorým patria všetky okupované teritóriá na Ukrajine, na územia bez stanného práva. To uľahčuje deportácie Ukrajincov odporujúcich okupácii na neobmedzené obdobie do Ruska. Podľa prípadov, ktoré zdokumentovala The Associated Press, sa to stalo mnohokrát.

Mnohých ukrajinských civilistov Rusi zadržiavajú pre také malé údajné priestupky, ako je komunikácia po ukrajinsky. Stovky z nich využíva ruská armáda na otrocké práce, napríklad na kopanie zákopov a stavby opevnení. Najmenej štyritisíc ukrajinských civilistov je zadržiavaných v Rusku a prinajmenšom rovnaký počet na okupovaných územiach, uviedol ruský ľudskoprávny aktivista Vladimir Osečkin, ktorý je v exile, ale má kontakty na informátorov z ruských väzníc a na dokumentovanie prípadov hrubého zaobchádzania vytvoril webovú stránku Gulagu.net.

Ukrajinská vláda je presvedčená, že Rusi zadržiavajú približne 10-tisíc civilistov. Povedal to ukrajinský vyjednávač Oleksandr Kononeko na základe správ od príbuzných väznených ľudí a na základe rozhovorov s niektorými civilistami a stovkami ukrajinských vojakov, ktorých Rusi prepustili v rámci výmeny zajatcov. (SITA)

USA by podľa Orbána mohli ukončiť vojnu na Ukrajine. Maďarský premiér uviedol, že súhlasí s ukrajinským prezidentom Zelenským, že by americký prezident mohol ukončiť vojnu na Ukrajine. Premiér ale dodal, že nechápe, prečo tak neurobí.

"Ak by Spojené štáty povedali, že chcú mier, tak by vojna mohla skončiť už zajtra ráno," povedal Orbán, podľa ktorého však na summite NATO vo Vilniuse nebola zodpovedaná otázka, prečo Washington nechce mier.

Maďarský ministerský predseda uviedol, že chápe postoj Zelenského, ktorý bojuje za zachovanie svojho národa a konflikt vníma iba svojím pohľadom. "Ak by sme ale dali na jeho slová, dostali by sme sa do tretej svetovej vojny," varoval Orbán a pripomenul, že Ukrajina nebola prijatá do NATO, pretože je vo vojne.

Premiér sa v rozhovore kriticky vyjadril k štýlu komunikácie a udržiavania vzťahov Ukrajincov. "Ak máte problémy a požiadate o pomoc, mali by ste sa správať slušne," povedal a dodal, že pre Ukrajincov to však neplatí. "Sú agresívni a vydierajú. Denne tam zomierajú stovky a tisícky ľudí, čelia otázkam života a smrti. Svet je tam iný ako u nás, ale my by sme nemali prijať ich uhol pohľadu," poznamenal Orbán.

Podľa jeho slov ten, kto dodáva zbrane, je zapojený do vojny. V súvislosti so summitom vo Vilniuse konštatoval, že Ukrajina nebola prijatá do NATO, a že Ukrajina sa nepriblížila k mieru. "Dochádza k eskalácii. Západné štáty, najmä USA, podporujú Ukrajinu zbraňami," vytkol predseda maďarskej vlády. (TASR)

V Kyjeve majú unikátnu Bibliu, ručne ju prepísali tisíce Ukrajincov. Prispeli do nej aj štyria prezidenti, dokonca i bývalý komunista Kučma. Potrebujeme v prvom rade prežiť, hovorí ukrajinský reverend. (Korzár)

Wagnerovci sa už bojov na Ukrajine nijak výrazne nezúčastňujú, uviedol hovorca Pentagónu Pat Ryder. Podľa informácií Washingtonu sa väčšina bojovníkov Wagnerovej skupiny nachádza v Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny.

"V tejto fáze nezaznamenávame, že by sa wagnerovci podieľali na významnejšej podpore bojových operácii na Ukrajine," povedal hovorca na tlačovej konferencii.

Wagnerovci, ktorí zohrávali v bojoch na Ukrajine dôležitú úlohu, sa v júni nakrátko vzbúrili a pokúsili sa zvrhnúť vedenie ruskej armády. Po dohode s Kremľom sprostredkovanej bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom sa stiahli.

Kde sa momentálne nachádza vodca wagnerovcov Jevgenij Prigožin, nie je znám. Na základe dohody s Kremľom mohol odísť aj so svojimi žoldniermi do susedného Bieloruska. Lukašenko však tento mesiac vyhlásil, že Prigožin sa v jeho krajine nenachádza, ale je stále v Rusku.

Cieľom vzbury wagnerovcov malo byť zvrhnutie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova, ktorých Prigožin mesiace ostro kritizoval.

Od vypuknutia krátkej vzbury sa vynorili špekulácie, že by mohlo dôjsť k preskupenie ruského vojenského vedenia. Detaily dohody, ktorá ukončila pochod wagnerovcov na Moskvu, naďalej nie sú známe. (TASR)

Angličan Alan prišiel na Ukrajinu, keď videl zverstvá Rusov v Buči. Aj keď bude mať čoskoro 60 rokov, zúčastnil sa bojov o Bachmut. Bolo to ako v prvej svetovej vojne, spomína pre Guardian. (SME)

Cynická obluda: Príbeh muža, čo preplával do Ruska, pretože ho miluje a chcel tam žiť je príjemné spestrenie leta. Ale poďme sa pozrieť na rácio za tým, že si ho nenechali a vrátili ho nazad. Lebo dáva to dobrý zmysel.

(zdroj: Cynická obluda)

Americké ministerstvo obrany je pripravené nasadiť v budúcnosti v Európe tritisíc príslušníkov svojich vojenských záloh s cieľom posilniť podporu pre európskych spojencov v NATO.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že tento krok je nevyhnutný na posilnenie misie Atlantic Resolve (Atlantické odhodlanie). Tú spustili v roku 2014 po anexii Krymu Ruskom s cieľom poskytnúť podporu európskym spojencom v NATO.

"Prezident dnes podpísal výkonné nariadenie schvaľujúce mobilizáciu vybraných záložných síl na základe oprávnenia č. 12304. Ozbrojené sily v rámci podpory operácie Atlantic Resolve posilní nie viac než 3000 príslušníkov," uviedol riaditeľ operácií Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Douglas Sims II.

Atlantic Resolve označia za operáciu pre nepredvídané udalosti. Pentagónu to podľa jeho vyjadrenia umožní lepšie podporovať a udržiavať svoju predsunutú prítomnosť v Európe. (TASR)

Francúzsko posmrtne vyznamenalo Radom čestnej légie novinára francúzskej tlačovej agentúry AFP Armana Soldina, ktorý zomrel pri raketovom útoku na Ukrajine. V piatok o tom informoval francúzsky vládny vestník.

Soldin je držiteľom tohto najvyššieho francúzskeho štátneho vyznamenania in memoriam od 28. júna na základe prezidentského dekrétu.

Videokoordinátor agentúry AFP Arman Soldin (32) prišiel o život na začiatku mája pri raketovom útoku pri meste Časiv Jar neďaleko Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov dejiskom ťažkých bojov. Novinári AFP boli so skupinou ukrajinských vojakov, keď sa dostali pod paľbu rakiet typu Grad.

Francúzska justícia v máji tiež oznámila, že začala Soldinove úmrtie vyšetrovať ako vojnový zločin. Vyšetrovanie vedie francúzsky úrad OCLCH, ktorý sa špecializuje na zločiny proti ľudskosti a zločiny z nenávisti.

Spolu so Soldinom zomrelo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už najmenej 17 novinárov či iných členov mediálnych tímov, uvádza AFP s odvolaním sa na záujmové organizácie.

Príchod kazetovej munície z USA na Ukrajinu potvrdil aj Pentagon. Jej dodanie už skôr spravodajskej televízii CNN potvrdil ukrajinský generál. Vláda Bidena rozhodla o poskytnutí kazetovej munície v rámci nového balíka vojenskej pomoci.

Prezident sa v televízii CNN vyjadril, že poskytnutie kontroverznej a mnohými krajinami zakázanej munície bolo „náročné rozhodnutie“, ale presvedčilo ho to, že Kyjev potrebuje muníciu pre svoju protiofenzívu voči Rusku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu poďakoval Bidenovi za americkú vojenskú pomoc a povedal, že dodávky kontroverznej kazetovej munície pomôžu Ukrajine v boji proti Rusku. Dvojica sa stretla počas samitu NATO v Litve, kde západné krajiny prijali nové prísľuby o dodávkach zbraní a munície na boj proti ruskej invázii. (SITA)

Prezident Vladimir Putin povedal, že po neúspešnej júnovej vzbure ponúkol wagnerovcom, aby ďalej bojovali na Ukrajine pod vedením ich skutočného veliteľa. Proti návrhu sa postavil šéf skupiny Jevgenij Prigožin.

Putin to povedal v rozhovore, ktorý uverejnili ruské noviny Kommersant. Stalo sa tak podľa Putina pri stretnutí v Kremli krátko po vzbure.

Putin tvrdí, že wagnerovcom na stretnutí urobil veľa ponúk vrátane tej, aby ďalej bojovali na Ukrajine pod rovnakým veliteľom. "Nič by sa nezmenilo. Boli by vedení človekom, ktorý bol po celý čas ich skutočným veliteľom," uviedol Putin. Nepovedal však, či bolo podmienkou, aby žoldnieri vstúpili do ruskej armády. Proti takémuto riešeniu bol podľa Putina šéf skupiny Prigožin. "Mnohí (z wagnerovcov v Kremli) kývali, keď som o tom hovoril," povedal Putin.

Podľa denníka Financial Times spomínaným skutočným veliteľom wagnerovcov na Ukrajine je vysoký predstaviteľ skupiny Andrej Tročev.

Podľa Putina je nemožné, aby Wagnerova skupina ďalej pokračovala vo svojej aktuálnej podobe. "Neexistuje zákon o súkromných vojenských spoločnostiach. (Wagnerova skupina) neexistuje," povedal Putin, podľa ktorého na príprave príslušnej legislatívy musí zapracovať parlament. (ČTK)

Karikatúra dňa od Sliackeho: Premena

(zdroj: Mikuláš Sliacky)

Kyjevská radnica uvalila moratórium na verejné využívanie ruskojazyčných "kultúrnych produktov". Zákazu podliehajú knihy, hudba, filmy i divadelné či cirkusové predstavenia.

"Raz a navždy musí byť ruský kultúrny produkt na území hlavného mesta Ukrajiny s konečnou platnosťou obmedzený," uviedol mestský poslanec Vadym Vassylčuk z národno-liberálnej strany Holos (Hlas).

Ruština je jazykom "agresorského štátu" a nemá v Kyjeve čo hľadať, dodal Vassylčuk.

Za nové opatrenie hlasovalo 71 zo 120 poslancov. Týka sa aj historických diel vysokej umeleckej hodnoty, ako napríklad diel Michaila Bulgakova, jedného z najslávnejších ruskojazyčných spisovateľov z Kyjeva. Vo vyhlásení sa neuvádza, aké tresty budú plynúť z porušenia nových opatrení. (TASR)

Možné členstvo Ukrajiny v NATO je pre Rusko hrozbou. V televíznom vysielaní to podľa agentúry TASS povedal ruský prezident Putin. Moskva podľa neho nie je proti diskusii o bezpečnostných zárukách, tie ale nesmú byť na úkor záujmov Ruska.

"Každá krajina má právo zaistiť svoju bezpečnosť a samozrejme si aj vybrať spôsob, akým svoj cieľ dosiahne," povedal Putin. Pre Ukrajinu však podľa neho platí jedna podmienka. "Pri zaistení bezpečnosti jednej krajiny by nemala byť ohrozená krajina iná," dodal ruský prezident. (ČTK)