Ukrajina Rusko Online: USA pošlú Ukrajine kazetovú muníciu, potvrdil Bidenov poradca

Turecký prezident Erdogan povedal Zelenskému, že Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO, no zároveň ho vyzval, aby vstúpila do mierových rokovaní s Ruskom.

"Niet pochýb, že Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom a dodal, že obe strany by sa mali vrátiť k rokovaciemu stolu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval svojmu americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi za "veľmi potrebný" balík obrannej pomoci po tom, ako Washington vyhlásil, že Kyjevu pošlú kazetovú muníciu.

"Dobre načasovaný, rozsiahly a veľmi potrebný balík obrannej pomoci od Spojených štátov," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti a poďakoval americkému ľudu a Bidenovi za ich "rozhodné kroky".

Dodal, že rozšírenie obranných kapacít Ukrajiny jej poskytne nové nástroje na vytlačenie okupantov z jej územia a dosiahnutie mieru. (TASR)

Ruská vláda zvažuje stretnutie prezidenta Putina s jeho tureckým náprotivkom Erdoganom, ale konkrétny termín ešte nebol stanovený, uviedol hovorca Kremľa Peskov. Špekulácie o takomto stretnutí kolujú už niekoľko týždňov.

Peskov sa vyjadril v čase, keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretáva s Erdoganom v Istanbule. Moskva bude tieto rozhovory pozorne sledovať, povedal hovorca.

Peskov zároveň zdôraznil, že Moskva a Ankara udržiavajú vzťahy "konštruktívneho partnerstva" a Rusko si to vysoko cení. Moskvu preto prirodzene zaujíma, o čom sa medzi Erdoganom a Zelenským bude diskutovať.

Putin a Erdogan sú považovaní za priateľov.

Podľa tureckých zdrojov je jednou z otázok, o ktorých sa bude na stretnutí rokovať, dohoda o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorej platnosť vyprší 17. júla.

Rusko sa vyhráža, že túto dohodu, uzavretú vlani v lete za sprostredkovania OSN a Turecka, neobnoví. Peskov zdôraznil, že Erdogan "niekoľkokrát vyvinul veľké úsilie o urovnanie rôznych problémov súvisiacich s konfliktom na Ukrajine". (TASR)

Ukrajinský prezident začal v Istanbule rokovania s tureckým lídrom Erdoganom. Zelenskyj predtým informoval, že stretnutie sa bude týkať summitu NATO, "bezpečnostných záruk" a dohody medzi Kyjevom a Moskvou o vývoze ukrajinského obilia.

Zelenskyj aj Erdogan chcú predĺžiť platnosť tejto dohody, ktorá sa skončí 17. júla. Táto dohoda Kyjevu garantuje vývoz kukurice a iných obilnín na svetové trhy počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Podľa analytikov sa bude ukrajinský prezident snažiť presvedčiť svojho tureckého kolegu, aby odobril vstup Švédska do NATO. Ankara dlhodobo tento krok blokuje pre spor so Štokholmom, v ktorom ho obviňuje z ľahostajného prístupu ku kurdským militantom žijúcim vo Švédsku.

Erdogan sa snažil využiť svoje dobré vzťahy so Zelenským, ako aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na ukončenie vojny na Ukrajine, zatiaľ však neúspešne, pripomína AFP.

Turecko zorganizovalo prvé dve kolá mierových rokovaní a usiluje sa o sprostredkovanie ďalších rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom. Západné štáty sa však obávajú o narastajúce hospodárske vzťahy medzi Tureckom a Ruskom, ako aj o vzdor Ankary pri rozširovaní Severoatlantickej aliancie. (TASR)

Budúcotýždňový summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse nerozhodne o prijatí Ukrajiny za člena NATO, tvrdí Biely dom. Bude sa o ňom však diskutovať.

O prijatí Ukrajiny do Aliancie sa bude vo Vilniuse diskutovať, avšak treba zdôrazniť, že Ukrajina "ešte musí podniknúť ďalšie kroky" na to, aby mohla do NATO vstúpiť, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. (TASR)

Starostovi Ľvova sa nepáči reakcia UNESCO na ruský raketový útok. Sadovyj kritizoval, že UNESCO priamo nepomenovalo vinníka útokov na mesto.

"Ľvov je stále súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO, preto mám právo reagovať," napísal starosta v aplikácii Telegram. "UNESCO včera odsúdilo raketový útok na historické centrum Ľvova. Neodvážilo sa však pomenovať teroristickú krajinu, ktorá tieto útoky uskutočňuje," uviedol. Dodal, že Rusko je naďalej členom výkonného výboru tejto organizácie.

"Spravodlivosť predsa funguje tak, že súdite zabijaka, nie zbraň," zdôraznil.

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok uviedla, že tento útok, ktorý sa prvýkrát od vypuknutia vojny 24. februára 2022 odohral v oblasti chránenej Dohovorom o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, predstavuje porušenie tohto dohovoru. Pripomenula tiež, že ide aj o porušenie Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov v čase ozbrojeného konfliktu z roku 1954. UNESCO zároveň vyjadrilo úprimnú sústrasť rodinám obetí.

Útok na Ľvov vo štvrtok ráno si vyžiadal najmenej desať obetí na životoch a desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia. Rusko zaútočilo na Ľvov raketami Kalibr vypálenými z Čierneho mora, tvrdia ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že sedem z desiatich rakiet sa im podarilo zostreliť. (TASR)

USA pošlú Ukrajine kazetovú muníciu, potvrdil poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Sullivan. Spojeným štátom sa míňajú skladové zásoby delostreleckej munície.

Kyjev sa podľa Sullivana zaviazal, že s kazetovou muníciou bude zaobchádzať opatrne.

Nemecká rozviedka počas vzbury wagnerovcov odpočúvala ich lídra Prigožina a bieloruského prezidenta Lukašenka. Rozviedka mala údajne už týždeň pred udalosťami nejasné dôkazy o možnej vzbure v Rusku.

Nemecká rozviedka podľa médií odpočúvala telefonické rozhovory medzi vodcom wagnerovcov a Lukašenkom, keď diskutovali o podmienkach ukončenia vzbury. Nemecká Spolková spravodajská služba sa tak údajne priamo dozvedela o Lukašenkovej úlohe sprostredkovateľa medzi Prigožinom a ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Nemecká rozviedka sa snažila sa informácie o možnej vzbure potvrdiť u partnerov, no neúspešne a preto o nich neinformovala kancelára Olafa Scholza.

„Prvé varovanie o týchto udalostiach údajne BND nemeckej vláde poslala v piatok večer - deň predtým ako wagnerovci obsadili ruské vojenské objekty a mesto Rostov nad Donom,“ cituje Ukrajinská pravda.

Minulý týždeň sa objavili informácie, že nemecká Spolková spravodajská služba začala internú kontrolu svojho zlyhania v súvislosti s predvídaním pokusu o štátny prevrat v Rusku a jej šéf Bruno Kahl údajne čelí demisii. Aktuálne informácie to však vyvracajú. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa už pravdepodobne presúva do Turecka. "Rušný deň zakončujem v Turecku rozhovorom s prezidentom Erdoganom," napísal na Twitteri. Zelenskyj dnes po prvýkrát od začiatku ruskej invázie navštívil Slovensko. (SME)

Turecký prezident nevylučuje, že podporí kandidatúru Švédska do NATO. Erdogan povedal, že jeho krajina na nadchádzajúcom summite Aliancie v litovskom Vilniuse "urobí najlepšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek". 

Erdogan sa vyjadril niekoľko hodín predtým, ako mal prijať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovaniach zameraných na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a rozširovanie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA.

Turecko, ktoré je členom NATO, odmieta podporiť prijatie Švédska do Aliancie. Tento postoj podráždil Washington i Brusel, ktoré tvrdia, že Štokholm urobil dosť pre riešenie obáv Ankary.

Erdogan potvrdil svoje obavy a opýtal sa, "ako môže krajina s teroristami na uliciach prispievať k NATO", cituje AFP slová tureckého lídra. Erdogan však zároveň nevylúčil, že dá zelenú členstvu Švédska, o čom bude v pondelok rokovať so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom na rozhovoroch pred summitom NATO vo Vilniuse.

Prezident počas príhovoru ku kadetom v Istanbule ďalej povedal, že na summite NATO, ktorý sa začne v utorok v litovskom hlavnom meste, vyjadrí obavy Ankary zo vstupu Švédska do tejto vojenskej aliancie. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na svojej návšteve Slovenska stretol s expremiérom Hegerom a bývalým ministrom obrany Naďom. Zelenskyj sa poďakoval za rozhodnutia Hegerovej vlády v prospech Ukrajiny a jej občanov.

Zelenskyj ocenil humanitárnu aj vojenskú pomoc Slovenska Ukrajine, či už ide o stíhačky MiG-29, odmínovacie komplety Božena, húfnice Zuzana 2 alebo systém protivzdušnej obrany S-300.

"Návšteva Volodymyra Zelenského v Bratislave je jasným signálom, že Ukrajina si váži slovenskú pomoc a strategické partnerstvo našich krajín. Slovensko sa zaradilo medzi štáty, ktoré sa postavili na stranu dobra, práva a spravodlivosti," skonštatoval Heger.

Slobodná Ukrajina v Európskej únii a NATO je podľa expremiéra strategickým a bezpečnostným záujmom všetkých občanov Slovenska. Ide však o rozhodnutie, pred ktorým musí splniť viacero podmienok. "Verím, že to v blízkej dobe Ukrajina bude vedieť splniť. Platí, že prosperita Ukrajiny znamená aj našu prosperitu," poznamenal Heger.

Naď označil stretnutie s ukrajinským prezidentom za znak vďaky za pomoc Ukrajine. "Stretnutie mimo oficiálneho programu prezidenta nie je bežnou praxou. Osobné stretnutie Volodymyra Zelenského s Eduardom Hegerom a so mnou je jasným gestom vďaky a uznania. V ťažkých časoch sme stáli pri našom dobrom susedovi a priateľovi, čo prezident patrične ocenil," povedal exminister. (TASR)

Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO skôr, než na jej území bude mier, uviedol po stretnutí s ukrajinským prezidentom Zelenským to uviedol predseda parlamentu Boris Kollár. Zároveň sa poďakoval Ukrajine, že bojuje aj za Slovensko.

"Žiadna krajina nemôže pristúpiť do tejto organizácie, pokiaľ sa na jej území bojuje. To je jasne dané," podotkol Kollár.

Zároveň poukázal, že na najbližšom samite NATO v litovskom Vilniuse sa Ukrajina členom nestane. Pôjde tam len o akúsi deklaratívnu časť.

Kollár na stretnutí odovzdal Zelenskému uznesenie slovenského parlamentu, ktorý uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933 za genocídu. (TASR)

Švajčiarsko a Rakúsko podpísali vyhlásenie o zámere pripojiť sa k európskemu systému protivzdušnej obrany.  European Sky Shield Initiative navrhol minulý rok v auguste nemecký kancelár Olaf Scholz v reakcii na ruskú inváziu.

Doplní existujúce systémy protivzdušnej obrany vytvorené Organizáciou Severoatlantickej zmluvy, ktorej členmi Rakúsko a Švajčiarsko nie sú.

Dosiaľ sa tak do projektu zapojilo 19 krajín vrátane Veľkej Británie, severských a pobaltských krajín, či Maďarska, Rumunska a Bulharska. Francúzsko však iniciatívu kritizovalo, pretože jej kľúčové prvky - izraelský systém Arrow 3 a americký systém Patriot - pochádzajú z krajín mimo Európy.

Rakúsko i Švajčiarsko pritom dali jasne najavo, že pripojenie sa k iniciatíve nebude znamenať účasť v medzinárodných vojenských konfliktoch. (SITA)

Na satelitných snímkach Záporožskej jadrovej elektrárne zo stredy rána sú na streche štvrtého reaktora vidieť neidentifikovateľné biele objekty. S odvolaním sa na spoločnosť Planet Labs na to upozornila stanica Sky News.

Snímky podľa nej boli vyhotovené deň po tom, ako Ukrajina varovala, že Rusi, ktorí elektráreň okupujú, umiestnili na strechu tretieho a štvrtého reaktora cudzie predmety podobné výbušným zariadeniam.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá má v jadrovom zariadení tím pozorovateľov, čaká na vybavenie povolenia na prístup na strechu dvoch reaktorov, aby situáciu mohla preveriť na mieste.

Na najzreteľnejšom zo snímok, ktorý bol urobený 5. júla o 07:51 GMT (09:51 SELČ) je vidieť päť bielych objektov na streche štvrtého reaktora. Na snímke, ktorá bola vyhotovená o niečo neskôr, konkrétne o 10:16 GMT (12:16 SELČ) už sú vidieť len tri objekty na streche rovnakého reaktora.

Na najskoršej snímke, ktorú Planet Labs označila časom 05: 27 GMT (07: 27 SELČ), pritom žiadne biele objekty vidieť nie sú. Stanica Sky News píše, že by to tak mohlo byť kvôli zmenám svetla, ale že s určitosťou to povedať nemožno. Na streche tretieho reaktora podľa snímok Planet Labs poskytnutých stanici Sky News žiadne zmeny vidieť nie sú.

Agentúra AP v stredu informovala, že preskúmala satelitné snímky elektrárne vyhotovené v pondelok a stredu a že na strechách blokov žiadne viditeľné zmeny nezaznamenala. (ČTK)

Premiér Ódor podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii a postupne aj v NATO. Povedal to po dnešnom obede s ukrajinským prezidentom Zelenským. (SITA, TASR)

Nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot sú už umiestnené na letisku v litovskom hlavnom meste Vilnius a sú pripravené na použitie. Majú posilniť ochranu vzdušného priestoru počas budúcotýždňového summitu NATO.

Tieto systémy boli do Litvy presunuté zo Slovenska, kam ich Nemecko umiestnilo vlani v marci po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Patrioty sa nachádzajú na letisku vo Vilniuse, ktorý je vzdialený zhruba 30 kilometrov od bieloruských hraníc a 160 kilometrov od ruskej exklávy Kaliningrad, píše DPA.

Nemecké vzdušné sily týmito zbraňovými systémami a približne 250 vojakmi zabezpečia ochranu proti proti balistickým strelám, i proti lietadlám a riadeným strelám. (TASR)

Ruské vojská opäť ostreľovali Záporožie, rakety S-300 zasiahli objekt infraštruktúry, kde v jednej z budov vypukol požiar, uviedol šéf oblastnej správy Jurij Malaško. Ostreľovanie si podľa neho nevyžiadalo mŕtvych či ranených a na odstránení škôd sa pracuje.

Malaško nespresnil zasiahnutý objekt a vyzval obyvateľov, aby sa zdržali zverejňovania informácií, a tak neúmyselne neposlúžili Rusom na spresnenie ich paľby.

"Nepriateľ bojuje s mierumilovnými ľuďmi v zázemí, kým naši vojaci vyháňajú okupantov z našej krajiny. Vydržme! Spoločne k víťazstvu," dodal v narážke na ukrajinskú protiofenzívu. (ČTK)

Od začiatku vojny na Ukrajine zomrelo viac ako deväťtisíc civilistov. Uviedla to OSN s tým, že medzi mŕtvymi je viac ako 500 detí. Skutočný počet je však zrejme oveľa vyšší, keďže dané údaje zahŕňajú len civilné obete, ktorých úmrtie sa podarilo potvrdiť. 

OSN vysvetlila, že v máji a júni zaznamenali nárast počtu zabitých civilistov po relatívnom poklese v prvých štyroch mesiacoch tohto roka.

„Dnes si pripisujeme ďalší pochmúrny míľnik vo vojne, ktorá si naďalej vyberá strašnú daň od ukrajinských civilistov,“ skonštatoval zástupca šéfa ľudskoprávnej monitorovacej misie OSN na Ukrajine.

Nemecko je proti dodaniu kazetovej munície Ukrajine, ktoré dnes podľa tlače ohlásia Spojené štáty. Povedala to nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Jej zaslanie vylúčil aj minister obrany Pistorius.

Nemecko je signatárom dohovoru, ktorý výrobu aj predaj takejto munície zakazuje.

Isté pochopenie pre dodávku vyjadril hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Poukázal, že USA dohovor nepodpísali a že Rusko už kazetovú muníciu na Ukrajine použilo.

Podľa hovorcu nemeckej vlády so Spojeným štátom o dodaní munície nerozhoduje ľahko. Na Ukrajine však podľa neho panuje "zvláštna konštelácia". Uviedol, že Kyjev by použil muníciu na svoju obranu a že Rusko už tento druh zbraní "vo veľkej miere" vo vojne použilo.

Rusko, USA ani Ukrajina dohovor o kazetovej munícii nepodpísali. (ČTK)

Kyjev rokuje so Spojenými štátmi o obstaraní zbraní dlhého doletu, povedal ukrajinský prezident na návšteve v Česku. Dodal, že bez takýchto zbraní „ je ťažké nielen uskutočniť útočnú misiu, ale úprimne povedané aj viesť obrannú operáciu“.

Zelenskyj vysvetlil, že bez zbraní dlhého doletu má Rusko v istých situáciách navrch. „Je to veľmi ťažké. Znamená to, že bránite svoju krajinu a nemôžete dosiahnuť vhodnú vzdialenosť, aby ste zničili svojho nepriateľa. To znamená, že nepriateľ má výhodu vzdialenosti,“ povedal.

Prezident Zelenskyj sa poďakoval Slovensku a vláde za podporu Ukrajiny. Povedal, že vzájomná spolupráca je na vysokej úrovni. "Vašej krajine nebude hroziť nebezpečenstvo, pretože sa postavíme na vašu obranu," povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident dodal, že rokovania boli veľmi produktívne.

Zelenskyj od summitu NATO očakáva jednotu, aktualizáciu obranných plánov, presnejší časový harmonogram prijatia Ukrajiny do NATO či záruky, kým sa krajina nestane členom aliancie.

Prezidentka od summitu očakáva prehĺbenie spolupráce, verí tiež, že NATO poskytne Ukrajine víziu budúceho členstva. Otázkou by podľa nej nemalo byť, či Ukrajina vstúpi do aliancie, ale kedy sa tak stane.

Perspektíva Ukrajiny je v NATO, povedala prezidenta Čaputová. Dodala, že spravodlivý mier musí rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. "Veríme, že budete úspešní," dodala Čaputová s tým, že Slovensko podporuje mierovú iniciatívu Ukrajiny.

"Nie, Rusko či iná krajina má rozhodovať o členstve suverénneho štátu v nejakom spoločenstve, ale má to byť rozhodnutie tohto suverénneho štátu a samozrejme krajín, ktoré toto spoločenstvo tvoria," vyhlásila Čaputová.

Ako obeť nevyprovokovanej agresie máte právo na podporu, povedala prezidentka Zelenskému s tým, že Ukrajina má právo žiadať pomoc od západu. Podľa prezidentky nesmieme zľahostajnieť k utrpeniu Ukrajiny a nemôže nám zovšednieť.

Prezidenti rokovali o ďalšej podpore Ukrajiny, kam patrí napríklad odmínovanie krajiny alebo dodanie húfnic Zuzana. Krajiny budú spolupracovať pri výrobe muníciu či pri vývoji nového typu húfnic.

"Milý Volodymyr, vitaj v Bratislave. Želám tebe a tvojmu ľudu pokoj a spravodlivý mier," uzavrela Čaputová.

Ukrajinský prezident Zelenskyj a prezidentka Čaputová po spoločnom rokovaní

Summit NATO posunie Ukrajinu bližšie k členstvu, povedal Stoltenberg. Dodal však, že je predčasné hovoriť o konkrétnych časových obrysoch tohto záväzku. 

Prezidenti a premiéri krajín Severoatlantickej aliancie na budúci týždeň na summite v Litve potvrdia, že sa Ukrajina v budúcnosti stane členom aliancie, povedal.

Lídri aliancie tiež schvália plán dlhodobej vojenskej podpory krajiny napadnutej Ruskom a potvrdia vznik novej Rady NATO - Ukrajina, v rámci ktorej s nimi prvýkrát zasadne prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vláda v Kyjeve si od nadchádzajúcej vrcholnej schôdzky sľubuje jasné vyjadrenie týkajúce sa členstva v NATO, ktoré má Kyjevu poskytnúť ochranu pred prípadnou budúcou ruskou agresiou.

Aliančné krajiny ale nemajú zhodný pohľad na rýchlosť, s akou Ukrajinu prijať, zhodujú sa len na tom, že to nebude pred ukončením súčasného konfliktu.

"Som si istý, že nájdeme spoločnú reč, a to aj v otázke, ako posunúť Ukrajinu bližšie členstvu," povedal Stoltenberg. (ČTK)

Celý demokratický svet dnes pomáha Ukrajine, ale nikto jej nedal takú silu ako jeden človek, prezident Zelenskyj, napísala prezidentka. Dodala, že jeho odhodlanie inšpiruje mnohých ľudí vo svete a dodáva silu jeho krajanom.

Zuzana Čaputová prijala ukrajinského prezidenta v Prezidentskom paláci, kde budú prebiehať rokovania. Po ich skončení sa očakáva spoločná tlačová konferencia. Na mieste sú aj slovenskí ministri zahraničia a obrany.

Na prezidenta čakali pred palácom ľudia s ukrajinským vlajkami, pri jeho príchode sa ozval potlesk. Ten bolo počuť aj po dohratí oboch hymien. (SME)

Prezidentka Čaputová privítala lídra Ukrajiny v prezidentskom paláci. 

Rozsiahla policajná kolóna s ukrajinským prezidentom Zelenským vyrazila z letiska. Mieri do prezidentského paláca, kde sa stretne s prezidentkou Čaputovou.

Spolu s naším spoľahlivým susedom budeme hovoriť o podpore obrany a euroatlantickej integrácii Ukrajiny, napísal prezident Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že v Bratislave sa stretne s prezidentkou Čaputovou, premiérom Ódorom a šéfom parlamentu Kollárom.

Polícia úplne uzavrela príjazdovú cestu na letisko.

"Rezort vnútra a všetky jeho zložky sú v plnom nasadení v súvislosti s ochranou ukrajinského prezidenta a jeho pracovnej návštevy na Slovensku," napísalo ministerstvo obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je na Slovensku, informoval o tom hovorca prezidentky Čaputovej. Ide o jeho druhú návštevu Slovenska a prvú od začiatku vojny. Príchod sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia.

Ukrajinský prezident Zelenskyj ukončil návštevu Česka. Z Prahy odletel na palube českého armádneho špeciálu a pokračuje na návštevu ďalšej krajiny.

Zelenskyj  po rokovaní s premiérom Fialom spoločne položili kvety k pamätnej doske 17. novembra na Národnej triede. Podľa českého premiéra sa na tom dohodli na poslednú chvíľu. "Chcel som mu ukázať miesto, ktoré je symbolom nášho zápasu o slobodu a demokraciu," vysvetlil neočakávaný bod programu Fiala.

Zelenskyj potom zamieril do hornej komory parlamentu, kde ho privítal jej predseda Miloš Vystrčil.

Ten odovzdal ukrajinskému prezidentovi symbolický kľúč od Senátu. "Svojim najväčším priateľom - ľuďom, ktorých si vážime a ktorým veríme - sme zvyknutí v českom Senáte odovzdať kľúč od českého Senátu," povedal Vystrčil s tým, že to berie ako obojstranný záväzok.

Senát bude podľa jeho slov robiť všetko pre to, aby Ukrajina získala svoju územnú celistvosť a stala sa slobodnou demokratickou krajinou. Zároveň verí, že sa to prejaví na tom, kam bude Ukrajina v budúcnosti smerovať.

Potom ho o niekoľko sto metrov ďalej v Poslaneckej snemovni privítala Pekarová Adamová. "Všetkým pripomenul prvok, ktorý sme v politike dlho nevideli. Prvok hrdinstva. Na to, čomu bol zo dňa na deň vystavený, nemôže byť nikto pripravení. On ukázal, že jeho vlasť je mu cennejšia než vlastný život," napísala šéfka dolnej komory po stretnutí s prezidentom Ukrajiny.

Darovala mu tričko s potlačou uznesenia, ktorým česká snemovňa označila súčasný ruský režim za teroristický. Zároveň pozvala manželku ukrajinského prezidenta Olenu na summit Krymskej platformy, ktorý sa v októbri uskutoční v Prahe.

Ruská vojenská agresia proti Ukrajine v roku 2022 podnietila Juraja Mesíka, aby napísal tretiu knihu o Rusku. Uvažuje v nej, čo urobiť, ak sa toto impérium rozpadne. (SME)

Explózia v továrni na výbušniny v strednej časti Ruska si vyžiadala najmenej šesť obetí, ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, uviedli ruské tlačové agentúry. Informácie o príčine a okolnostiach explózie neboli bezprostredne známe.

K výbuchu došlo v závode Promsintez v meste Čapajevsk, ktoré leží v Samarskej oblasti. "Osem ľudí utrpelo zranenia, šesť z nich zomrelo," citovala agentúra RIA Novosti tamojšie pohotovostné zložky.

Ukrajinská armáda ohlásila ďalší úspech v oblasti Bachmutu. Hovorca armády Serhij Čerevatyj uviedol, že jednotky Kyjeva posunuli frontovú líniu o jeden kilometer.

"V oblasti Kliščiivky dosiahli čiastočný úspech a konsolidujú dosiahnuté pozície," uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Andrij Kovalev.

V Kliščiivke ležiacej južne od Bachmutu sa nachádzajú strategicky významné vyvýšeniny; ruské zdroje však dobytie tejto lokality Ukrajincami ešte nepotvrdili.

Ukrajinská armáda okrem toho vyvíja tlak na ruské jednotky aj severne od Bachmutu, uvádza sa v piatkovom vyhlásení generálneho štábu.

"Na Prigožina si teraz zasadli ruské úrady, odstavujú mu majetok a zrušené sú jeho kontrakty s ministerstvom obrany. Prehľadávali mu sídlo aj účty," opisuje dianie v Rusku analytik Andrej Poleščuk. (SME)

Európska únia spravila významný krok pri schvaľovaní plánov týkajúcich sa zvýšenia produkcie munície a rakiet pre Ukrajinu. Členské štáty a europarlament sa dohodli „na urýchlenej mobilizácii“ pol miliardy eur zo svojho rozpočtu na podporu výroby munície. (SITA)

Jevgenij Prigožin čelí v Rusku kampani, ktorá ho má vykresliť ako človeka poháňaného chamtivosťou. Putin nahlas uvažoval, či niektoré z peňazí, ktoré zarobila Prigožinova vlastná spoločnosť, neboli ukradnuté.

Keď Putin naznačil, že vláda bude skúmať finančné nezrovnalosti v Prigožinových spoločnostiach, do vyšetrovania sa pustila i štátna televízia. Komentátor Dmitrij Kiseľov uviedol, že Wagnerova skupina a ďalšia spoločnosť vlastnená Prigožinom zarobili viac ako 1,7 bilióna rubľov prostredníctvom vládnych zákaziek.

Ruský obchodný denník Vedomosti s odvolaním sa na zdroj blízky ministerstvu obrany uviedol, že príjmy pochádzajú z rokov 2014 až 2023, teda z obdobia, keď Prigožin aj ruskí predstavitelia popierali akékoľvek väzby na Wagnerovu skupinu alebo dokonca jej existenciu.

Wagnerova skupina podľa Kiseľova zarobila na štátnych zákazkách 858 miliárd rubľov, kým Concord ďalších 845 miliárd. Tieto čísla boli desaťkrát vyššie ako tie, ktoré Putin uviedol minulý týždeň.

Riaditeľ ruskej pobočky Transparency International Iľja Šumanov pre agentúru AP povedal, že Wagnerova skupina bola pravdepodobne financovaná buď hotovosťou prostredníctvom fiktívnych spoločností, alebo prostredníctvom vládnych zmlúv cez iné Prigožinove subjekty. (SITA)

Americký prezident Biden schválil poskytnutie americkej kazetovej munície Ukrajine, píše portál The Washington Post. Stiahnutie zbraní zo zásob ministerstva obrany má byť oznámené dnes.

Tento krok, ktorý obíde americký zákon zakazujúci výrobu, používanie alebo presun kazetovej munície s mierou zlyhania viac ako jedno percento, prichádza v čase obáv zo zaostávajúcej protiofenzívy Kyjeva a zmenšujúcich sa zásob munície.

Vyplýva to z niekoľkých mesiacov internej administratívnej diskusie o tom, či dodať kontroverznú muníciu, ktorú väčšina krajín sveta zakazuje.

Česko daruje Ukrajine ďalšie útočné helikoptéry a státisíce kusov munície pre zbrane veľkého kalibru. Bude sa tiež podieľať na výcviku ukrajinských pilotov na lietadlá F16. Po rokovaní so Zelenským to uviedol český premiér Fiala

Aby mohol výcvik pilotov prebiehať aj priamo na Ukrajine, Česko jej poskytne letecké simulátory.

Poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar vo štvrtok vo vysielaní ČT24 uviedol, že by do konca roka mohla Česko navštíviť aj delegácia ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa s kľúčovými ministrami. Dôvodom je podľa neho najmä to, že Česko má záujem o veľké zákazky pri povojnovej obnove Ukrajiny. Ako príklad uviedol obnovu železnice a metra v Kyjeve a v Charkove.

Najmenej dvoch mŕtvych si vyžiadal nálet ruských dronov v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, oznámili úrady. Väčšinu bezpilotných lietadiel sa počas náletu podarilo zostreliť.

"Nepriateľ v noci zaútočil na Dnepropetrovskú oblasť dronmi Šahíd: šesť bezpilotných lietadiel obrancovia zostrelili. Trosky jedného z nich spadli na auto, ktoré išlo po ceste. Žiaľ, dvaja ľudia zahynuli," uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý na sociálnej sieti zverejnil aj snímky zničeného automobilu.

Ďalší dron zasiahol súkromnú firmu, hasiči následný požiar uhasili. Tento útok sa obišiel bez zranených.

Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že počas noci zostrelila 12 z 18 dronov Šahíd iránskej výroby, ktoré útočili na juhu a východe krajiny.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu napreduje pri inšpekcii niektorých častí Záporožskej jadrovej elektrárne, kde majú byť umiestnené výbušniny, povedal v Tokiu šéf agentúry Rafael Grossi.

Dodal, že inšpektori dokončili prehliadky chladiacich nádrží a ďalších miest. Stále však nezískali prístup na strechu elektrárne, kde boli podľa ukrajinských predstaviteľov umiestnené výbušniny.

"Som si istý, že toto povolenie dostaneme. Toto je bojová zóna, je to aktívna vojnová zóna, takže niekedy môže trvať deň alebo dva, kým získate povolenia," konštatoval Grossi. (TASR)

Návšteva ukrajinského prezidenta v Česku pokračuje druhým dňom. Zelenskyj prišiel na český Úrad vlády, kde ho privítal premiér Petr Fiala.

Prezident Ukrajiny bude rokovať aj predsedami oboch komôr parlamentu Milošom Vystrčilom a Markétou Pekarovou Adamovou.

Pátracie a záchranné práce v Ľvove sa skončili, informoval šéf ukrajinskej záchrannej služby Serhij Kruk. Ruský raketový útok si vyžiadal desať obetí a 42 zranených. Desiatu obeť - telo ženy - vytiahli spod trosiek v ranných hodinách.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že raketový útok zničil viac ako 30 domov, vyše 250 bytov, najmenej desať internátov, dve univerzitné budovy, sirotinec a školu. Poškodil tiež elektrickú rozvodňu.

Na videozáznamoch z miesta útoku bolo vidieť, že horné poschodia bytovky s viacerými vchodmi zostali úplne zničené. V Ľvove vyhlásili dvojdňový smútok.

Personálne straty okupantov vzrástli o 510 vojakov na zhruba 232 810, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda stratila aj ďalších 12 bojových obrnených vozidiel, 20 delostreleckých, jeden raketový a štyri protivzdušné systémy aj 17 dronov.

Rusi obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po celoplošnej invázii na Ukrajinu. Neustále sa objavujú obavy, či nehrozí jej poškodenie a následný únik radiácie. V posledných dňoch vyeskalovalo napätie na ruskej aj ukrajinskej strane.

Obe strany sa vzájomne obviňujú, že na elektráreň chystajú útok. Čo sa tam vlastne deje a hrozí jadrová katastrofa? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta redaktora zahraničnej redakcie denníka SME Lukáša Onderčanina.

Počet obetí ruského raketového útoku na západoukrajinský Ľvov stúpol na deväť, informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra. Záchranné práce po údere, ktorý sa odohral v noci zo stredy na štvrtok, pokračujú.

"Počet obetí ruského raketového útoku sa zvýšil na deväť osôb, 42 ľudí bolo zranených (vrátane troch detí)," píše sa vo vyhlásení ministerstva

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusi zaútočili strelami Kalibr z lodí a ponoriek v Čiernom mori. Zasiahnutá niekoľkoposchodová budova v Ľvove bola podľa šéfa oblastnej správy Maksyma Kozyckyja prakticky zničená.

Ďalšie domy v okolí sú poškodené, podobne ako desiatky áut.

EÚ podporí zvýšenie výroby delostreleckej munície a rakiet v prospech členských štátov a Ukrajiny. Dohodli sa na tom zástupcovia členských krajín Únie s Európskym parlamentom, oznámilo španielske predsedníctvo v Rade EÚ.

Na základe predbežnej dohody by mali na podporu posilnenia produkčných kapacít európskych zbrojárskych firiem vyčleniť z rozpočtu EÚ 500 miliónov eur.

"Je to ďalší dôkaz neochvejného záväzku EÚ podporovať Ukrajinu, posilňovať obrannú technologickú a priemyselnú základňu EÚ a v konečnom dôsledku zaistiť dlhodobú bezpečnosť a obranu občanov EÚ," uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová podľa tlačovej správy Rady EÚ.

Dohodu musia ešte oficiálne potvrdiť členské štáty a europarlament. Podľa zdrojov z EÚ by príslušná právna norma mohla v takom prípade vstúpiť do platnosti pred koncom júla, informovala agentúra DPA. (TASR)

Americká vláda neschválila ani nepodporila tajné stretnutia, na ktorých bývalí predstavitelia USA hovorili so zástupcami Ruska o možných rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedli to Biely dom a americký rezort diplomacie.

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že Biely dom o neoficiálnych rozhovoroch vedel. "Tieto rozhovory sme však nepodnecovali a nijako aktívne nepodporovali," doplnil.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena "neschválila tieto rozhovory", uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA pre Reuters. "A ako sme povedali opakovane, nič o Ukrajine bez Ukrajiny."

Hovorca dodal, že Washington bude naďalej poskytovať Kyjevu výzbroj, aby mohli ukrajinskí predstavitelia "rokovať z pozície sily, keď si budú myslieť, že nastal správny čas".

Televízia NBC News informovala, že niekdajší americkí predstavitelia pre oblasť národnej bezpečnosti sa stretli s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v apríli.

Prítomní boli aj bývalý diplomat a predseda analytického inštitútu Rada pre zahraničné vzťahy Richard Haass a dvaja bývalí poradcovia Bieleho domu.

Nie je jasné, ako často táto skupina, v ktorej boli tiež niekdajší predstavitelia Pentagónu, viedla diskusie s inými poprednými Rusmi blízkymi Kremľu. Najmenej jeden nemenovaný člen americkej skupiny podľa NBC News cestoval do Ruska.

NBC News s odvolaním sa na šesť ľudí oboznámených s rozhovormi uviedla, že zámerom bolo pripraviť pôdu pre možné rokovania o ukončení vojny, ktorá vypukla v plnom rozsahu inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Dva zdroje televízie priblížili, že americká vláda o rozhovoroch vedela, neiniciovala ich však, pričom Američania, ktorí sa stretli s Lavrovom, o tom následne informovali Biely dom. (TASR)

Počet obetí ruského útoku na západoukrajinský Ľvov sa zvýšil na sedem, uviedli médiá s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. Zranenia utrpeli štyri desiatky ľudí. V meste je po útoku vyhlásený dvojdňový smútok. (ČTK)

Británia bude mať na Ukrajine nového veľvyslanca. Doterajšiu šéfku diplomatickej misie v Kyjeve Melindu Simmonsovú nahradí Martin Harris. Ten dosiaľ počas diplomatickej kariéry pôsobil ako zástupca veľvyslanca v Kyjeve i Moskve.

Simmonsová, ktorá počas ruskej invázie pomohla udržať úzke vzťahy medzi Londýnom a Kyjevom, sa presunie na inú diplomatickú pozíciu. Harris ju má v ukrajinskej metropole nahradiť v septembri po skončení jej štvorročného funkčného obdobia.

"Som rád, že sa vraciam na Ukrajinu, aby som viedol dôležitú prácu nášho veľvyslanectva pri podpore ukrajinskej vlády a ľudí pri obrane svojej krajiny a našich spoločných hodnôt," povedal Harris.

Vzťahy Británie s Ukrajinou podľa jeho slov neboli nikdy silnejšie. "Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," dodal.

Harris strávil tento rok mesiac v ukrajinskom Ľvove, aby si osviežil ukrajinčinu, ktorú ovláda plynule. V minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Rumunsku. (TASR)

Zelenskyj po stretnutí s Petrom Pavlom hovoril aj o ukrajinskej protiofenzíve. Tvrdí, že je optimistom. "Ofenzíva nie je rýchla, ale ideme dopredu a necúvame ako Rusko, preto to vnímam pozitívne," povedal. (TASR)

Český prezident Petr Pavel nevidí iné riešenie vojny na Ukrajine než ukrajinský úspech. Povedal to po rokovaní so Zelenským. Ak by Rusko uspelo, podľa Pavla by to výrazne otriaslo aj západnou spoločnosťou. Dodal, že Ukrajina môže s českou pomocou aj naďalej počítať. (TASR)

Rumunsko plánuje cvičiť pilotov z Ukrajiny a členských štátov NATO na americké stíhačky F-16. Oznámila to kancelária rumunského prezidenta Klausa Iohannisa. 

Bukurešť plánuje vybudovať nové špeciálne výcvikové stredisko, ktoré bude prevádzkovať spoločne so spojencami zo Severoatlantickej aliancie a výrobcom stíhačiek F-16, uvádza sa vo vyhlásení.

Rumunsko má v súčasnosti 17 stíhačiek F-16, ktoré kúpilo z druhej ruky od Portugalska, a pracuje na rozšírení svojej flotily. Postupne k nim v priebehu troch rokov pribudne ďalších 32 použitých strojov z Nórska.

V máji Rumunsko vyradilo z prevádzky stíhačky MiG vyrobené ešte v časoch Sovietskeho zväzu. (TASR)

Poľské spravodajské služby nemajú nijaký dôkaz o tom, že sa príslušníci Wagnerovej skupiny presunuli do Bieloruska. Vyhlásil to poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Podľa Kamiňského sa zdá, že wagnerovci zostali v Rusku. "Chcem zdôrazniť jednu vec: naše služby zatiaľ nepotvrdili prítomnosť Wagnerovej skupiny v Bielorusku, okrem jej lídra," konštatoval šéf poľského rezortu vnútra.

Zároveň však poukázal na to, že situácia sa môže kedykoľvek zmeniť a Poľsko preto pristúpilo k opatreniam, ktoré majú zabrániť destabilizácii na poľských hraniciach.

"Nepochybne môžu byť títo žoldnieri použití na to, aby zvýšili napätie na našich hraniciach," uviedol Kamiňski s tým, že by sa malo rátať s možnými provokáciami.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Prigožina upratali do Bieloruska, doma skúša Putin propagandu Čítajte 

"Wagnerova skupina môže byť tiež použitá v operáciách namierených na odvrátenie našej pozornosti od dôležitejších hrozieb, ktoré predstavuje ruský a bieloruský režim," povedal minister.

Zároveň upozornil na to, že príslušníkmi Wagnerovej skupiny sú okrem ruských vojakov aj vrahovia a nebezpeční kriminálnici. Dodal, že Poľsko nikdy nedovolí, aby prišlo na jeho hraniciach k destabilizácii. Poľská vláda pritom minulý týždeň oznámila, že na hranice s Bieloruskom vyšle ďalších 500 policajtov, ktorí sa tam pridajú k 5000 pohraničníkom a 2000 vojakov.

"Je isté, že wagnerovskí žoldnieri neprídu do Bieloruska odpočívať. Budú mať za úlohu vykonať misiu namierenú proti Ukrajine, Litve alebo Poľsku," domnieva sa Kamiňski. (TASR)

Protiofenzíva ukrajinskej armády proti ruským inváznym silám sa "vyvíja podľa plánu". Povedal to vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl  Zalužnyj v telefonáte s predsedom Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Milleym.

Zalužnyj  napísal, že amerického generála informoval o aktuálnej situácii na bojisku. Hovorili tiež o akútnych potrebách ukrajinskej armády v oblasti zbraní a munície.

Ukrajinská armáda podľa neho pokračuje v ofenzívnych operáciách a iniciatíva je v jej rukách. Zároveň sa poďakoval Milleymu za pokračujúcu podporu Spojených štátov pre Ukrajinu.

Milley minulý týždeň povedal, že ukrajinská protiofenzíva postupuje "pomalšie, než sa očakávalo", čo ho však neprekvapuje. Podľa jeho slov "napreduje stabilne, rozvážne..., cez veľmi komplikované mínové polia a podobne". (TASR)