Ukrajina Rusko Online: Čínsky prezident podľa britských médií varoval Putina pred použitím jadrových zbraní

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil budúcotýžňový summit NATO vo Vilniuse za rozhodujúci pre budúcu bezpečnosť Európy. Kyjev sa už celé mesiace usiluje dosiahnuť pripojenie Ukrajiny k NATO. Summit sa koná v dňoch 11. a 12. júla.

"Zostáva týždeň do kľúčovej chvíle pre našu spoločnú bezpečnosť v Európe," povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

"Spolupracujeme s našimi partnermi najviac, ako sa len dá, aby naša spoločná bezpečnosť vo Vilniuse zvíťazila," pokračoval Zelenskyj. To, či sa Kyjev k NATO pripojí, však podľa jeho slov závisí od západných partnerov Ukrajiny.

Do Británie v auguste prídu na výcvik prví ukrajinskí piloti stíhačiek. Informoval o tom denník Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na námestníka britského ministra obrany Jamesa Heappeyho. Základný výcvikový program podľa neho začne 20 pilotov.

Británia bola prvou krajinou, ktorá oznámila, že vycvičí ukrajinských pilotov, aby dokázali lietať na stíhačkách pochádzajúcich zo západoeurópskych krajín. Úvodné kolo výcviku bude na zemi, v nadväznosti na to budú môcť ukrajinskí piloti absolvovať špecializovaný výcvik pre ovládanie amerických stíhačiek F-16.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal už na začiatku júna uviedol, že prví piloti pre výcvik v Spojenom kráľovstve boli vybraní. Na stretnutí s britským ministrom zahraničia vtedy Šmyhal ocenil, že Británia prišla s iniciatívou vytvoriť spolu s Holandskom koalíciu európskych štátov, ktoré budú spolupracovať na dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu a na zodpovedajúcom výcviku ukrajinských pilotov.

Mnohé európske krajiny dali v poslednom čase najavo ochotu pomôcť Kyjevu k získaniu týchto lietadiel, alebo naznačili, že by ich mohli samy dodať. Konkrétne sľuby ohľadom dodávok však ešte nie sú. Británia stíhačky F-16 vo svojej výzbroji nemá.

Server Politico nedávno napísal, že by Ukrajina mohla prvé stíhačky získať na začiatku roka 2024. Ktoré krajiny by ich mohli dodať, zostáva nejasné. Špekuluje sa však práve o Holandsku a Dánsku. Dánsky minister obrany koncom júna oznámil, že v jeho krajine už tiež začal výcvik ukrajinských pilotov. (ČTK)

Pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynul jeden človek. Najmenej traja ďalší ľudia utrpeli zranenia. Útok na jednu z dedín sa podľa úradov odohral okolo 19. hodiny miestneho času.

S odvolaním sa na miestnu prokuratúru o tom informoval denník Ukrajinska pravda.

"V dôsledku útoku utrpel jeden muž zranenia nezlučiteľné s životom. Najmenej traja ďalší civilisti boli zranení od šrapnelov," doplnila prokuratúra. (ČTK)

Americký prezident Joe Biden už netrpezlivo čaká na vstup Švédska do NATO a plne ho podporuje. Povedal to švédskemu premiérovi Ulfovi Kristerssonovi, ktorého prijal v Bielom dome. Obaja lídri rokovali aj o podpore Ukrajiny.

Kristersson sedel v Oválnej pracovni Bieleho domu pred novinármi vedľa Bidena. Povedal, že si americkú podporu váži a dodal, že "Švédsko má čím prispieť".

Švédsko spoločne s Fínskom požiadalo o vstup do NATO v minulom roku. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu tým obe severské krajiny ukončili dlhotrvajúcu politiku obrannej diplomatickej neutrality. Prístup nového člena do aliancie však musia schváliť všetci jej členovia a v prípade Švédska tak zatiaľ neurobili Turecko a Maďarsko.

Maďarský premiér Viktor Orbán už Kristerssonovi poskytol uistenie, že maďarský parlament nebude vstup Švédska do aliancie zdržiavať, na druhej strane, Ankara tvrdí, že Štokholm stále nesplnil všetky jej požiadavky ohľadom teroristických organizácií a ich sympatizantov. Rozhorčenie Ankary navyše minulý týždeň znovu vyvolalo spálenie koránu pred mešitou v Štokholme.

Zatiaľ nie je isté, či Turecko svoj postoj zmení pred nadchádzajúcim summitom NATO vo Vilniuse, ktorý sa začína 11. júla, uviedla agentúra Reuters. V Bruseli sa vo štvrtok stretnú zástupcovia NATO, Švédska a Turecka, aby sa na rokovaní pokúsili nájsť riešenie vyhovujúce všetkým stranám. (ČTK)

Budúcotýždňový summit NATO Ukrajinu nesklame. Myslí si to prezident Litvy, kde sa stretnutie koná. Kyjev sa snaží získať jasný prísľub, že po konci vojny s Ruskom bude môcť vstúpiť do aliancie.

"Mám pocit, že nájdeme formulácie, ktoré Ukrajincov nesklamú a ktoré vyjadria viac, ako sme zvyknutí hovoriť," povedal Gitanas Nauséda v rozhovore pre francúzsku tlačovú agentúru.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj "nemusí dostať všetko, čo očakáva vo svojich najambicióznejších plánoch, ale určite dostane veľa", pokračoval litovský prezident.

Nauséda priblížil, že Litva a viacero ďalších krajín NATO si želá ambicióznejší text záverečného vyhlásenia summitu, pokiaľ ide o Ukrajinu. Tieto štáty podľa neho aktuálne vedú dialóg s "opatrnejšími" krajinami.

"Dúfam, že sa to skončí vzájomne prijateľným spôsobom," doplnil s tým, že summit rozhodne o vytvorení Rady NATO-Ukrajina a jednotliví spojenci poskytnú Kyjevu bezpečnostné záruky vrátane ekonomickej a vojenskej podpory. Vyjadril tiež nádej, že Zelenskyj sa na summite zúčastní.

Ukrajinská vláda naznačila, že prezident zruší plány navštíviť Vilnius, ak nebudú splnené očakávania Kyjeva. (TASR)

Pri výbuchu na kyjevskom súde zahynul muž, ktorý sa podľa všetkého sám vyhodil do vzduchu. Informoval o tom ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Zranenia utrpeli aj dvaja policajti.

"Páchateľ zomrel na mieste. Podľa predbežných informácií sa vyhodil do vzduchu," konštatoval Klymenko. Doplnil, že dvaja policajti utrpeli zranenia pri zásahu v budove. (TASR)

Novým riaditeľom ruskej agentúry TASS sa stal Andrej Kondrašov. Dekrét o jeho vymenovaní podpísal ruský premiér, informovala táto štátna tlačová agentúra.

Kondrašov strieda na čele agentúry Sergeja Michajlova, ktorý najstaršiu ruskú tlačovú agentúru viedol od roku 2012. Kondrašov je okrem iného bývalým hovorcom volebnej kampane prezidenta Vladimira Putina.

Kremeľ už od začiatku vojny na Ukrajine upevňuje svoju kontrolu nad médiami, uviedla agentúra Reuters. Mnoho nezávislých spravodajských portálov muselo ukončiť činnosť a mnoho novinárov aj médií bolo označených za zahraničných agentov.

Na súde v Kyjeve došlo podľa predstaviteľov k explózii. Ukrajinská polícia incident vyšetruje, uviedlo ministerstvo vnútra. Podľa predbežných informácií výbušninu odpálil muž, ktorý bol na súdnom vypočutí prítomný.

Minister vnútra Klymenko to označil za mimoriadnu udalosť. Podľa neho na mieste zasahovali aj špeciálne jednotky, "podľa predbežných informácií bližšie neurčené zariadenie odpálil muž, ktorý bol predvedený na súdne pojednávanie. Detaily zisťujeme. Zostaňte pokojní a vyhnite sa tomuto miestu, "citoval Klymenka portál RBK Ukrajina.

Ukrajina vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby reagovalo na podľa jej slov ruskú vojenskú eskaláciu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorú kontroluje Moskva. Kremeľ medzitým zopakoval tvrdenia o možnej ukrajinskej sabotáži.

"Rusko v Záporožskej jadrovej elektrárni rozmiestňuje vojakov, stavia opevnenie pri najmenej troch reaktoroch, umiestňuje výbušniny, čím priamo vyvoláva hrozbu jadrovej nehody v najväčšej atómovej elektrárni v Európe," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. "Je najvyšší čas, aby svet začal okamžite konať," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Moskva predtým znova varovala pred "hrozbou sabotáže zo strany kyjevského režimu" v oblasti tejto elektrárne. "Môže to mať katastrofálne následky," vyhlásil hovorca Kremľa podľa ruských tlačových agentúr. Rusko podľa neho podnikne všetky opatrenia proti tejto hrozbe.

Ukrajina a Rusko v posledných dňoch vystupňovali vzájomné obvinenia z ohrozovania bezpečnosti záporožskej elektrárne. (TASR)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu požiadala o sprístupnenie všetkých budov Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú Rusi. Cieľom agentúry je potvrdiť, že sa v elektrárni nenachádzajú míny ani výbušniny.

O umiestnení cudzích predmetov, ktoré vyzerajú ako výbušné zariadenia, na strechu dvoch blokov elektrárne v minulých dňoch informoval Kyjev. Moskva odmietla tvrdenia Ukrajiny, že sa tam pripravuje na útok.

"Vzhľadom na to, že napätie a vojenská aktivita v oblasti narastajú, naši experti musia byť schopní overiť fakty priamo na mieste," uviedol vo vyhlásení šéf agentúry Rafael Grossi. Vo chvíli, keď sa obe strany navzájom obviňujú z plánovania provokácií či útokov, je teraz podľa neho zásadné objasniť súčasnú situáciu. (ČTK)

Ukrajinská protiofenzívna stratégia je založená skôr na rozdrvení ruských síl a zdrojov ako na rýchlom znovuzískaní rozsiahlych území. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Inštitút uviedol, že stratégia Kyjeva „šetrí ukrajinskú pracovnú silu za cenu pomalšieho tempa územných ziskov, pričom postupne vyčerpáva ruský personál a vybavenie“.

Svedčia o tom taktiež slová tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Danilova, ktorý povedal, že aj keď niektorí kritizovali pomalší ukrajinský postup, ukrajinskí vojaci plnia svoju „hlavnú úlohu“ ničiť ruské jednotky a aktíva.

Podľa inštitútu vyhlásenie Danilova potvrdilo, že Ukrajinci počas tejto protiofenzívy uprednostňujú vyčerpanie ruského personálu a vybavenia pred pokusmi o masívne manévre s cieľom rýchlo získať späť veľké územia.

Pri ukrajinskom ostreľovaní Rusmi okupovaného mesta Makijivka v Doneckej oblasti zahynul najmenej jeden človek a 41 ďalších utrpelo zranenia, uviedli Moskvou dosadené regionálne úrady. Ukrajinská armáda tvrdila, že zničila ruský vojenský cieľ.

Ukrajinská armáda hovorí, že sa v Makijivke zamerala na ruské vojenské sily. Podľa agentúry DPA oznámila, že výbuchy súvisia so zničením ruského vojenského skladu.

Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin na sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily zasiahli obytnú štvrť, nemocničný komplex, školu a škôlku. Dodal, že medzi zranenými je batoľa a sedemročný chlapec.

Portál Donbas.Realiji na základe skúmania záberov z dronu a informácií miestnych obyvateľov napísal, že úder zasiahol ruský muničný sklad v nedokončenej časti mesta nazvanej Monolit. V nemocnici, ktorú Rusi vydávajú za miesto údajného úderu, tlaková vlna rozbila okná, píše portál. To isté podľa neho postihlo domy v okolí. 

Obyvatelia Makijivky tiež uvádzajú, že Rusi zámerne umiestňujú svoje sklady vedľa obytných budov a zdravotníckych zariadení, aby mohli obviniť Ukrajinu z teroru, píše Donbas.Realiji, ktorý je jedným z projektov Rádia Sloboda.

V podmienkach vojnového konfliktu nemožno tvrdenia bojujúcich strán bezprostredne overiť. Ukrajina aj Rusko popierajú, že by terčom ich útokov boli civilisti. (ČTK)

Oceňovanú ruskú investigatívnu novinárku Jelenu Milašinovú a právnika Alexandra Nemova, ktorých Čečensku brutálne zbili maskovaní muži, previezli do nemocnice v Moskve. Novinárka je v zlom stave.

 Agentúre AFP to povedal jej zamestnávateľ, ruské nezávislé noviny Novaja gazeta.

"Milašinová je v nemocnici v Moskve. Jej stav je, úprimne povedané, neľahký: bola naozaj kruto zbitá, zbili ju palicou," povedal Dmitrij Muratov, šéfredaktor Novaja gazety.

Milašinovej útočníci polámali prsty na rukách, vyholili hlavu a následne ju poliali zelenou tekutinu - povrchovým antiseptikom zvaným v Rusku zeľonka. Nemova bodli do nohy, uvádza stanica Sky News. Memorial krátko po útoku informoval, že novinárka má na celom tele modriny a "občas stráca vedomie".

Milašinová a Nemov sa chceli v Groznom zúčastniť na vynesení rozsudku nad Zaremou Musajevovou, manželkou bývalého sudcu čečenského najvyššieho súdu Sajdiho Jangulbajeva. Jej traja synovia kritizujúci čečenského vodcu Ramzana Kadyrova už dlhšie žijú v zahraničí.

Milašinová sa dlhodobo informuje o prípadoch porušovania ľudských práv v Čečensku, a za svoju prácu získala viacero medzinárodných ocenení. Novaja gazeta vlani vo februári oznámila, že táto novinárka musela dočasne opustiť Rusko po tom, ako sa jej čečenské vedenie vyhrážalo smrťou. (TASR)

Čínsky prezident Si Ťin-pching osobne varoval ruského prezidenta Putina pred použitím jadrových zbraní na Ukrajine. Napísal to britský denník Financial Times, ktorý sa odvoláva na západných a čínskych predstaviteľov.

Podľa nich to naznačuje, že Peking má obavy z ruskej agresie vo východoeurópskej krajine, hoci Moskve ponúka tichú podporu. Hovorca Kremľa Peskov podľa agentúry Reuters povedal, že správu denníka nemôže potvrdiť.

Čínsky prezident varovania Putinovi podľa zdrojov predniesol počas svojej štátnej návštevy Ruska v marci. Odvtedy si čínski predstavitelia v súkromí pripisujú zásluhy za to, že presvedčili ruského prezidenta, aby ustúpil od svojich skrytých hrozieb použitie atómovej zbrane proti Ukrajine.

Odradenie Putina od použitia takejto zbrane je dôležitou súčasťou snáh Pekingu o nápravu vzťahov s Európou, povedal vysokopostavený poradca čínskej vlády. Ruská invázia na Ukrajinu totiž postavila Moskvu aj jej spojencov Peking do sporu s veľkou časťou európskeho kontinentu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Prigožina upratali do Bieloruska, doma skúša Putin propagandu Čítajte 

Čína sa vo svojich verejných vyhláseniach sústavne stavia proti použitiu jadrových zbraní na Ukrajine, avšak mnoho kyjevských spojencov pochybovalo o skutočnom odhodlaní Pekingu odradiť Moskvu od ich použitia vzhľadom na spojenectvo medzi Moskvou a Pekingom. Varovanie čínskeho prezidenta im však dodalo nádej, že sa Peking drží svojej verejnej rétoriky aj za zatvorenými dverami - a potenciálne hrozia dôsledky pre čínsko-ruské vzťahy, ktoré by boli dostatočné na to, aby Putinovi zabránili v použití jadrovej zbrane.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár zatiaľ nereagovalo. Jeden z bývalých vládnych úradníkov však potvrdil, že čínsky prezident Putinovi osobne povedal, aby sa neuchyľoval k použitiu jadrových zbraní. A poznamenal, že postoj Číny proti ich použitiu bol zahrnutý do jej "mierového plánu". Peking zverejnil svoje návrhy na "urovnanie ukrajinskej krízy" vo februári - na prvé výročie vpádu ruských vojsk do susednej krajiny.

Ak by Rusko použilo na Ukrajine jadrové zbrane, pre Čínu by to znamenalo samé negatíva, uviedol jeden z nemenovaných západných činiteľov. Ruská vojenská agresia v susednej krajine je do veľkej miery závislá od podpory Číny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Podmínovaná nádrž a evakuácia zamestnancov. Ukrajina sa pripravuje aj na jadrovú katastrofu Čítajte 

Tá Moskve pomohla prekonať ekonomické sankcie, ktoré krajinu vylúčili z dôležitých globálnych trhov a dodávateľských reťazcov. Vlani dosiahol bilaterálny obchod Číny s Ruskom rekordných 190 miliárd dolárov, pretože Peking zvýšil nákupy ruských energetických surovín a umožnil Rusku dovoz kľúčových technológií vrátane mikročipov.

Varovanie čínskeho prezidenta podľa denníka naznačuje, že Peking má z vojny obavy, hoci Putin vlani v októbri ubezpečoval, že taktický jadrový úder by nemal "politický ani vojenský zmysel". Toto vyhlásenie prišlo uprostred zvýšených obáv na Západe, že by Rusko mohlo použiť taktické jadrové zbrane v reakcii na ponižujúce neúspechy na Ukrajine.

Spojené štáty, Británia a Francúzsko oznámili, že ak Rusko použije taktické jadrové zbrane, zasiahnu proti jeho silám konvenčnými zbraňami. Šéf Kremľa neskôr upustil od svojej rétoriky a niekoľko mesiacov sa o taktických jadrových zbraniach verejne nezmieňoval. (ČTK)

V Ruskom okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v Chersonskej oblasti pribúdajú prípady infekčných chorôb a pracovníkov ruskej okupačnej správy tajne očkujú proti cholere. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„V dočasne okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v Chersonskej oblasti bol zaznamenaný nárast počtu prípadov akútnych črevných infekcií. Príznaky ochorenia naznačujú, že by to mohla byť cholera,“ uvádza generálny štáb vo vyhlásení.

Podľa generálneho štábu ruské okupačné úrady nepriznali nárast ochorení a snažia sa zamaskovať zhoršujúcu sa hygienickú a epidemiologickú situáciu v regióne. Za týmto účelom začali tajne očkovať proti cholere zamestnancov okupačnej správy a ich blízkych. (SITA)

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz v prvom polroku uviedla do prevádzky 11 nových plynových vrtov. S odvolaním sa na oznámenie firmy o tom informovala agentúra Reuters.

Ukrajina od roku 2015 nedováža zemný plyn priamo z Ruska, ale nakupuje plyn z Európskej únie a tvrdí, že sa zameriava na domácu ťažbu.

"V prvej polovici roka 2023 naša spoločnosť uviedla do prevádzky už 11 vysokovýkonných vrtov, každý z nich produkuje viac ako 100-tisíc metrov kubických denne. Štyri z nich produkujú viac ako 300-tisíc metrov kubických denne," poznamenala firma.

Naftogaz nespresnil, kde sa vrty nachádzajú. Väčšina ukrajinských plynových polí je v Charkovskej a Poltavskej oblasti. Tie  sú od ruskej invázie pod častou raketovou paľbou.

Spoločnosť Naftogaz je najväčším ukrajinským producentom plynu. Vlani jeho produkcia predstavovala 12,5 miliardy metrov kubických. (ČTK)

Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala muža podozrivého z toho, že plánoval zničiť energetické zariadenie na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe. Služba neuviedla, ktoré konkrétne zariadenie muž plánoval zničiť.

Služba zverejnila videozáznam zachytávajúci podľa nej improvizované výbušné zariadenia a rôzne chemikálie v dome zadržaného, ktorého označila za stúpenca "ukrajinského neonacizmu".

Reuters dodáva, že na tomto ruskom ostrove sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, ktoré vlastnia japonské či indické spoločnosti.

Od začiatku invázie došlo k výbuchom a požiarom vo viacerých ruských energetických, železničných a vojenských zariadeniach. K zodpovednosti za niektoré z týchto útokov sa prihlásili samozvané partizánske skupiny, ktoré sa zasadzujú proti vojne na Ukrajine.

Niektoré časti ruskej Kurskej a tiež Belgorodskej oblasti sa mali ocitnúť pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl, uviedli tamojší gubernátori. Podľa šéfa Belgorodskej oblasti Gladkova minimálne jedna žena utrpela zranenia.

Ukrajinské úrady informovali o ruskom ostreľovaní okrem iného Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré si podľa nich v uplynulom dni vyžiadali mŕtvych aj zranených medzi civilistami.

"Ostreľovanie mesta Valujki trvalo vyše hodiny," uviedol Gladkov s poznámkou, že protivzdušná obrana zostrelila "tri ciele mieriace k mestu" a jeden bezpilotné lietadlo. Ukrajinská armáda podľa neho rovnako strieľala na prihraničný región z raketometov Grad. hlási poškodenie viacerých súkromných domov a elektrického vedenia.

Šéf Kurskej oblasti, ktorá tiež susedí s Ukrajinou, podľa agentúry Reuters konštatoval, že ukrajinské ozbrojené sily ostreľovali dedinu Tjotkino. "Celkovo sme napočítali 12 príletov," napísal šéf oblasti Starovojt na telegrame. Zranenia podľa neho nie sú, ale hlásia poničenie školy a jedného domu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Prigožina upratali do Bieloruska, doma skúša Putin propagandu Čítajte 

Výbuchy alebo útoky v ruských regiónoch susediacich s Ukrajinou sú v posledných mesiacoch hlásené takmer denne a ruskí predstavitelia z nich obviňujú buď ukrajinské sily alebo proukrajinských sabotérov.

Kyjev sa takmer nikdy k zodpovednosti za útoky vo vnútri Ruska alebo na ukrajinských územiach okupovaných Moskvou oficiálne nehlási.

Ukrajinské médiá taktiež informujú o ruských útokoch na ukrajinské územie za uplynulý deň. Napríklad šéf Chersonskej oblasti Prokudin povedal, že Rusi v utorok ostreľovali juhoukrajinský región 83-krát, pričom zasiahli rezidenčné časti, školu a objekt kritickej infraštruktúry. Zahynuli podľa neho dvaja ľudia.

Prokudín už skôr povedal, že ruským ostreľovaním najviac trpia obce, ktoré boli zaplavené po nedávnom zničení Kachovskej priehrady.

Šéf ukrajinskej Doneckej oblasti Kyrylenko medzitým informoval o dvoch zranených civilistoch kvôli ruským útokom za posledný deň v tomto východoukrajinskom regióne. O ruskom utorkovom ostreľovaní informoval tiež šéf Záporožskej oblasti Malaško, podľa ktorého bolo zničených 17 civilných budov, ale nikto nebol zranený.

Ruský železničný systém zasiahol masívny kybernetický útok. Agentúra RIA uvádza, že webová stránka a aplikácia Ruských železníc boli terčom "masívneho hackerského útoku".

Ten spôsobil, že milióny užívateľov vlakov si nemohli kúpiť lístky. Kto útok spáchal, nie je jasné. (Sky News)

Vo väčšine južných a východných oblastí Ukrajiny boli vyhlásené letecké poplachy. Ukrajinské letectvo varovalo pred nebezpečenstvom rakiet na juhu a taktiež pred „pravdepodobným odpálením riadených striel Kalibr“. (The Guardian)

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom. Zablahoželal mu k predĺženiu jeho funkčného obdobia generálneho tajomníka do 1. októbra 2024. Koordinovali tiež svoje pozície pred summitom NATO.

„Dúfam, že naša spolupráca zostane plodná aj v budúcnosti. Koordinovali sme naše pozície pred summitom NATO vo Vilniuse a diskutovali o situácii v prvej línii a najnovšom vývoji v Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj.

Stoltenberg zasa uviedol, že pred samitom NATO v Litve mal „veľmi dobrý“ rozhovor s ukrajinským prezidentom. (Ukrajinská pravda)

Rumunský premiér si želá stálu prítomnosť nemeckých vojakov v krajine. Povedal to počas návštevy Berlína. Ciolacu predpokladá, že vojna na Ukrajine bude trvať dlho. Nemecko podľa agentúry DPA zatiaľ neplánuje posielať vojakov inde než do Litvy. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok večer telefonoval s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Varoval ho, že Rusko chystá nebezpečné provokácie v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni.

V utorok večer ukrajinská vláda obvinila Rusko z toho, že plánuje provokáciu v areáli elektrárne a približne v rovnakom čase prišla aj Moskva s tvrdením, že takýto útok pripravuje Kyjev.

"Varoval som Emmanuela Macrona, že okupačné sily pripravujú nebezpečné provokácie v záporožskej elektrárni," uviedol Zelenskyj vo vyhlásení zverejnenom v utorok večer po skončení telefonátu oboch prezidentov.

Zelenskyj a Macron sa podľa vyhlásenia zhodli na tom, že sa budú snažiť o "maximálnu kontrolu situácie" v elektrárni v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre jadrovú energiu. (TASR)

Rusmi okupovanou Makijivkou v Doneckej oblasti otriasli v utorok večer výbuchy. Kyjev uviedol, že ukrajinská armáda zničila ruský vojenský cieľ, ruské okupačné úrady tvrdia, že Ukrajinci zasiahli civilné objekty a 25 ľudí utrpelo zranenia.

Ukrajinská armáda spresnila, že výbuchy v Makijivke súvisia so zničením ruského vojenského skladu, napísala agentúra DPA.

Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin na telegrame napísal, že ukrajinské sily zasiahli obytnú štvrť, nemocničný komplex, školu a škôlku. Dodal, že medzi zranenými je batoľa a sedemročný chlapec.

"Výbuch cítila väčšina obyvateľov Makijivky aj (neďalekého) Donecka," vyhlásil v noci na stredu Denis Pušilin, predstaviteľ doneckých separatistov, ktorí ovládajú Makijivku už od roku 2014. V podmienkach vojnového konfliktu nemožno tvrdenia bojujúcich strán overiť. Ukrajina aj Rusko popierajú, že by terčom ich útokov boli civilisti.

Ukrajinský telegramový kanál StratCom zverejnil mobilom nakrútené video, ktoré zachytáva silný výbuch v Makijivke s tým, že išlo o dôsledok útoku na ruskú vojenskú základňu. Podľa Ukrajincov bola explózia taká mohutná preto, že bol zasiahnutý sklad paliva alebo munície, čo tiež nebolo možné overiť.

Viaceré ruské vojenské blogy zverejnili tvrdenie, že pri ostreľovaní Makijivky boli použité strely z raketometov HIMARS, ktoré Ukrajina dostala v rámci vojenskej pomoci od USA.

Ukrajinská armáda už v noci na 1. januára 2023 zaútočila na ubytovňu ruskej armády v Makijivke, pričom zahynul veľký počet ruských vojakov. Podľa rôznych zdrojov ich boli desiatky až stovky. (TASR, ČTK)