Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj nariadil posilniť severný sektor, dôvodom sú wagnerovci v Bielorusku

Ukrajina chce využiť nadchádzajúce španielske predsedníctvo v Rade EÚ na získanie podpory v krajinách Latinskej Ameriky, ktoré nesúhlasia s postupom Kyjeva oslobodiť svoje územia spod ruskej okupácie.

Povedal to prezident Zelenskyj pre španielsku televíziu RTVE.

"Máme recept na mier a Pedro [Sánchez] nás silno podporuje. Vedie neustály dialóg s Latinskou Amerikou a oni ho počúvajú, to je fakt," vyhlásil Zelenskyj. Zároveň sa však posťažoval, že niektoré latinskoamerické štáty sa postavili proti jeho účasti na summite EÚ – Latinská Amerika 17. a 18. júla v Bruseli.

"Chcem, aby sa nielen pripojili k (ukrajinskému) mierovému plánu, ale aby sa postavili aj proti (ruskej) vojne," dodal ukrajinský prezident.

Španielsko v sobotu preberie na pol roka rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie a Sánchez pri tejto príležitosti navštívi Kyjev. (TASR)

Ukrajinci sa dohodli so štátnou firmou Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom na vývoji spoločnej húfnice. Informoval o tom Denník N s tým, že základom húfnice by bola slovenská zbraň. 

Denník pokračoval, že zbraňou by nebola známa húfnica Zuzana, ktorú firma vyrába, ale húfnica Eva. Tá tiež používa muníciu kalibru 155 milimetrov. Myšlienkou je prispôsobiť Evu požiadavkám. 

Ukrajinským partnerom sa stala fabrika Kramatorský závod ťažkého strojárstva. Firmy už podpísala memorandum o spolupráci.

Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor zablokoval weby médií spojených so šéfom ruských žoldnierov Prigožinom. S odvolaním sa na zoznam cenzúrneho úradu o tom informoval Kommersant s tým, že úrad svoj krok nevysvetlil.

Z Ruska sa podľa Kommersantu nemožno dostať ani na stránky Prigožinovej mediálnej skupiny Patriot, pod ktorú spadajú všetky ním kontrolované médiá. Samotný portál mediálnej skupiny však na zozname úradu nie je.

Mediálna skupina Patriot, ktorej sa niekedy hovorí "trolia fabrika", podľa ruských nezávislých médií už ale nefunguje asi týždeň a jej činnosť je paralyzovaná. Keď Wagnerova skupina putovala na protest proti ruskému armádnemu vedeniu v Moskve, väčšina zamestnancov mediálnej skupiny neprišla do práce. 

Portál Meduza s odvolaním sa na jedného z bývalých pracovníkov konštatoval, že Prigožin vedúcim pracovníkom svojej mediálnej skupiny oznámil, že "odchádza z verejného priestoru".

Vo štvrtok informovala o ukončení činnosti aj sociálna sieť JaRus, ktorá je podľa Kommersantu tiež spojená s Prigožinom. Ruský investigatívny portál Dosje predtým napísal, že sieť financuje Prigožin a že na platforme prakticky nie sú živí užívatelia. (ČTK)

Poľský premiér Morawiecki uviedol, že krajina by sa chcela zapojiť do programu výmeny jadrových zbraní medzi krajinami NATO. Reaguje tak na zámer Ruska rozmiestniť v Bielorusku taktické jadrové zbrane.

 Morawiecki to povedal po samite v Bruseli. „Konečné rozhodnutie bude závisieť od našich amerických partnerov a partnerov z NATO. Vyhlasujeme našu vôľu konať v tejto veci rýchlo,“ povedal poľský premiér. Zdôraznil, že Poľsko nechce „nečinne sedieť, kým Putin eskaluje najrôznejšie hrozby“.

Zdieľanie jadrových zbraní je program jadrového odstrašovania NATO. Umožňuje poskytovanie jadrových hlavíc spojencom, ktorí nemajú vlastné jadrové zbrane. Od novembra 2009 sú v rámci programu rozmiestnené americké jadrové zbrane v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku. (SITA)

Výnosy z ruských štátnych aktív zmrazených v Európe by mohli Ukrajine priniesť približne tri miliardy eur ročne. Vyhlásil to belgický premiér Alexander De Croo.

Podľa údajov Európskej komisie z konca mája sú v súčasnosti v EÚ zmrazené aktíva a rezervy ruskej centrálnej banky v hodnote viac ako 200 miliárd eur. Z toho je 90 % zmrazených v Belgicku, uviedol De Croo. 

Výnosy zo zablokovaných aktív, napríklad z daní alebo úrokov, sa odhadujú približne na tri miliardy ročne, poznamenal belgický premiér.

Blokáda aktív ruskej centrálnej banky je dôsledkom sankcií, ktoré EÚ uvalila minulý rok na Rusko po jeho útoku na Ukrajinu. V praxi to znamená, že banka už nemá prístup k svojim aktívam uloženým v centrálnych bankách a súkromných inštitúciách v rámci EÚ. (TASR)

Lídri členských krajín EÚ našli zhodu v otázke pokračovania podpory pre Ukrajinu, vrátane jej integračných ambícií, ako aj pri stanovovaní nového smeru vzťahov s Čínou. Uviedol to slovenský premiér Ľudovít Ódor.

Konštatoval to po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aký puč, aká vzbura? Prigožin propagandistov zaskočil, teraz sa snažia očistiť Putinov imidž Čítajte 

Šéfovia vlád a štátov EÚ chcú pomáhať Ukrajine aj naďalej a Slovensko podľa Ódora podporuje návrh, že ak Kyjev splní stanovených sedem kritérií, prístupové rokovania sa môžu začať ešte tohto roku.

Dodal, že pri napĺňaní mierovej iniciatívy, ktorú podporuje EÚ, môže zohrať svoju úlohu aj Slovensko, napríklad pri zaisťovaní jadrovej a energetickej bezpečnosti alebo pri odmínovaní územia Ukrajiny. (TASR)

Počiatočné fázy ukrajinskej protiofenzívy zaostali za očakávaniami, uznala administratíva amerického prezidenta Bidena. Zopakovala však, že USA budú naďalej poskytovať podporu v oblasti výcviku, vybavenia a poradenstva. 

„Sme v neustálom kontakte s našimi ukrajinskými partnermi. Oni nás informujú a naďalej robíme, čo môžeme, aby sme im pomohli v protiofenzíve,“ povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. „Myslím tým, že im naďalej poskytujeme podporu, ale to, kam pôjdu a ako rýchlo pôjdu, bude skutočne na ich rozhodnutí.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poškodené mosty, ruské zákopy. Akú šancu majú Ukrajinci získať späť Krym? Čítajte 

V súvislosti s protiofenzívou Kirby uznal, že ukrajinské sily „urobili určitý pokrok – a sami hovorili o tom, že to nie je až také, ako by si želali, ale opäť sa zameriavame na to, aby sme sa uistili, že majú to, čo potrebujú, a budeme v tom pokračovať“.

Kirby odmietol naznačiť časovú os, ako by podľa neho mohol konflikt ešte trvať. „Myslím si, že všetci by sme chceli, aby vojna skončila dnes, ak je to možné, ale nevyzerá to veľmi uskutočniteľné. Nemyslím si, že niekto z nás má krištáľovú guľu, ktorá by nám mohla konkrétne povedať, ako dlho to ešte bude trvať,“ dodal  Kirby. (SITA)

„Aký puč? Aká vzbura? Je to len obyčajná tradičná roztržka medzi bojarmi, nič viac!“ reagoval na Prigožinovu vzburu jeden z prokremeľských propagandistov. Provládne médiá aj Kremeľ sa Putinov imidž snažia všemožne vylepšiť. (SME)

Od prvého októbra sa zvýšia platy ruských vojakov a príslušníkov niektorých silových štruktúr o 10,5 percenta. S odvolaním sa na nariadenie vlády zverejnené na oficiálnom portáli o tom informovala agentúra Interfax.

Platy sa zdvihnú vojakom slúžiacim v armáde na základe kontraktu aj vojakom základnej vojenskej služby.

Zvýšenie platov sa vzťahuje aj na niektorých príslušníkov ruskej gardy, zamestnancov patriacich pod ministerstvo vnútra alebo pracovníkov väzenskej správy FSIN.

Správa o zvýšení platov vojakov prichádza po tom, ako Ruskom cez víkend otriasla vzbura žoldnierov proti armádnemu vedeniu. Podľa serveru citovaným portálom Meduza sa ale platy vojakov a ďalších pracovníkov silových štruktúr zvyšujú každoročne, naposledy sa platy zvýšili 1. októbra minulého roka, a to o štyri percentá u vojakov a o päť percent u pracovníkov ministerstva vnútra.

O pláne zvýšiť platy o 10,5 percenta sa v Rusku hovorilo od tohtoročného januára. (ČTK)

Administratíva amerického prezidenta Bidena zvažuje presun kontroverznej kazetovej munície na Ukrajinu. Pre spravodajskú televíziu CNN to povedalo viacero ľudí oboznámených s touto záležitosťou.

Ukrajinci sa v rámci aktuálnej niekoľkotýždňovej protiofenzívy snažia o dosiahnutie veľkých územných ziskov. Nemenovaný americký predstaviteľ pre CNN povedal, že spomenutá kazetová munícia „by mala na bojisku nepochybne významný vplyv“.

Americkí predstavitelia pre CNN konštatovali, že konečné rozhodnutie Bieleho domu by malo prísť čoskoro a ak bude táto munícia schválená, zbrane by mohli byť zahrnuté do nového balíka vojenskej pomoci Ukrajine už v priebehu júla.

Medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície, vstúpil do platnosti v roku 2010 a dosiaľ ho podporilo viac ako 100 krajín. Rusko ani Ukrajina však nie sú jeho zmluvnými štátmi. Rusi používajú kazetovú muníciu prakticky od začiatku invázie. Ukrajinské sily začali nedávno používať kazetovú muníciu z Turecka. (SITA)

Ruské zdroje na sociálnych sieťach zverejnili zábery, ktoré podľa nich zachytávajú zásah časti Antonivského mosta na ľavom brehu Dnepra raketami typu Iskander. Upozornila na to ruská redakcia BBC.

Dodala, že na danom mieste si ukrajinské jednotky vytvorili menšie predmostie a most podľa Rusov využívali ako úkryt pred ostreľovaním.

Ruskí provojnoví blogeri predtým informovali o niekoľkých nepodarených pokusoch ruskej pechoty vypudiť ukrajinské jednotky z ľavého brehu Dnepra, pri ktorých Rusi utrpeli ťažké straty, dodala BBC.

Zdá, že koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, uviedol pápež František po návrate svojho mierového vyslanca z trojdennej návštevy Moskvy.

"Tragická skutočnosť tejto vojny, ktorá - zdá sa - nemá konca, vyžaduje od všetkých spoločné tvorivé úsilie smerujúce k predstave a vytváraniu cesty k mieru," povedal pápež členom delegácie vyslanej konštantinopolským pravoslávnym patriarchom.

Vatikán v samostatnom vyhlásení konštatoval, že pápežov vyslanec kardinál Matteo Zuppi ukončil svoje konzultácie v Moskve, kde sa stretol s poradcom ruského prezidenta Jurijom Ušakovom a patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom.

"Cieľom (návštevy) bolo vytipovať humanitárne iniciatívy, ktoré by mohli otvoriť cestu k mieru," uvádza sa vo vyhlásení. (TASR)

Nová družicová snímka odhaľuje stovky nových konštrukcií podobných stanom na mieste, kde by mal vyrastať tábor Wagnerovej skupiny v Bielorusku. Snímku získala spravodajská stanica BBC.

Na satelitnej snímke vidieť aktivitu na nevyužívanej vojenskej základni zhruba 21 kilometrov od mesta Asipovičy v Mahiľovskej oblasti a zhruba sto kilometrov od bieloruského hlavného mesta Minsk. Ruské médiá práve túto oblasť označili za miesto, kde by sa mohli usadiť bojovníci z Wagnerovej skupiny.

Stanica BBC overila, že za uplynulé dva týždne tam bolo postavených viac než 300 konštrukcií, ktoré by mohli byť stanmi. Na satelitných snímkach z 15. júna tieto objekty ešte nie je vidieť. Na najnovšej snímke, ktorú britská spravodajská stanica získala, však vidieť na spomínanej základni rozsiahlu stavebnú aktivitu.

Ako pripomína BBC, nie je možné bezprostredne potvrdiť, že táto aktivita súvisí s plánom usadiť tam wagnerovcov. Lukašenko však súhlasil, že im poskytne útočisko.

Prítomnosť Wagnerovej skupiny v danej oblasti by podľa BBC vyvolala potrebu posilnenia obrany severnej hranice Ukrajiny. Obavy z možným podvratných aktivít wagnerovcov z územia Bieloruska už vyjadrili Poľsko, Lotyšsko a Litva.

Nikto, pravdepodobne ani Kremeľ, v súčasnosti podľa BBC nevie, koľko žoldnierov z Wagnerovej skupiny sa presunie do Bieloruska, aký počet z nich sa pripojí k regulárnej ruskej armáde a bude pokračovať v bojoch na Ukrajine a koľkí z nich sa vrátia domov.

Ukrajinská armáda tvrdí, že zasiahla ruské veliteľstvo a sklad pohonných hmôt a maziva v okupovanom prístavnom meste Berďansk. V meste sa ráno ozvalo 11 explózií, po ktorých nasledoval požiar a detonácia blízko miestneho letiska.

 Hlási to vojenská správa mesta. Šéf ruskej okupačnej správy Záporožskej oblasti Rogov uviedol, že ukrajinské sily vyslali na Berďansk britské strely s plochou dráhou letu Storm Shadow.

Ukrajinská armáda neuvádza, aké zbrane použila, ale Kyjev priznáva, že strely Storm Shadow používa k úderom na ruské ciele hlboko za frontovými líniami.

Rogov tvrdí, že ruské protiletecké sily útok na mesto odrazili a že výbuchy v Berďansku boli "výsledkom práce protivzdušnej obrany". Jeho tvrdenie sa The Kyiv Independent nemohol overiť.

Útoky na okupovaných územiach sú v poslednom čase častejšie po tom, ako Ukrajina pravdepodobne začína spúšťať svoju protiofenzívu v Záporožskej a Doneckej oblasti.

Podľa námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej ukrajinská armáda naposledy postúpila 1300 metrov smerom k Berďansku.

Zákaz ruských letov nad Nórskom, ktorý bol zavedený v reakcii na vojnu na Ukrajine, sa vzťahuje aj na drony. Rozhodol o tom nórsky najvyšší súd.

Rozhodnutie súdu by mohlo viesť k opätovnému súdeniu Rusa Andreja Jakunina, syna niekdajšieho blízkeho spojenca prezidenta Vladimira Putina. Vlani ho oslobodili spod obvinení súvisiacich s preletom dronu nad Špicbergami počas výletu loďou.

Okresný a odvolací súd Jakunina oslobodili s tým, že zákaz na prelety nad územím Nórska a Európskej únie pre ruských občanov a subjekty, sa nevzťahuje na drony.

Nórsky najvyšší súd však dospel v piatok k inému záveru. Podľa neho sa termín, ktorým sú v európskych sankčných dokumentoch označujú letecké dopravné prostriedky, vzťahuje aj na drony. Nórsko nie je členom Európskej únie, no často sa pripája k mnohým jej rozhodnutiam.

Podľa nórskeho najvyššieho súdu by okresný súd mohol prehodnotiť Jakuninov prípad a oslobodzujúce rozhodnutie aj vo svetle ďalších argumentov jeho právneho tímu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj nariadil armádnym veliteľom posilniť severný vojenský sektor Ukrajiny. Urobil tak po tom, čo sa šéf Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin po sobotňajšej vzbure odobral do Bieloruska.

Zelenskyj uviedol, že na stretnutí s predstaviteľmi vlády a armády bola predstavená správa ukrajinských tajných služieb a bezpečnostných síl o situácii v Bielorusku, ktoré je severným susedom Ukrajiny.

Padlo rozhodnutie, že náčelník generálneho štábu ukrajinských síl Valerij Zalužnyj a veliteľ severného sektora Serhij Najev majú uskutočniť súbor opatrení na posilnenie tohto smeru, uviedol Zelenskyj na komunikačnej sieti Telegram. O Prigožinovi sa pritom v krátkom oznámení výslovne nezmienil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol so švédskou environmentálnou aktivistkou Gretou Thunberg a ďalšími osobnosťami, ktoré tvoria pracujú na riešení ekologických škôd spôsobených vojnou na Ukrajine.

Okrem Thunberg je v pracovnej skupine aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallström, podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautala a bývalá prezidentka Írska Mary Robinson.

Cieľom skupiny je zhodnotiť škody na životnom prostredí spôsobené vojnou, formulovať mechanizmy na vyvodenie zodpovednosti voči Rusku a vynaložiť úsilie na obnovu ekológie Ukrajiny.

Vytvorenie skupiny je podľa Zelenského veľmi dôležitý signál podpory Ukrajine. „Je to veľmi dôležité, potrebujeme vašu profesionálnu pomoc,“ vyhlásil.

Ruské sily „úmyselne cielia na životné prostredie a živobytie a domy ľudí. A teda ničia životy. Pretože toto je, koniec koncov, vecou ľudí,“ povedala Thunberg. (SITA)

Ruský generál Sergej Surovikin, ktorý je zástupcom veliteľa inváznych vojsk na Ukrajine, bol podľa zistení televízie CNN tajne významným členom ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny.

Od sobotňajšej vzbury wagnerovcov nie je jasné, kde sa Surovikin nachádza, a podľa denníkov Financial Times alebo The Moscow Times ho zadržali.

Dokumenty, ktoré podľa CNN dostalo ruské investigatívne centrum Dosje, údajne ukazujú, že Surovikin mal u wagnerovcov osobné registračné číslo.

Generál je medzi najmenej 30 ruskými vojenskými a spravodajskými dôstojníkmi, ktorí sú tiež takzvanými VIP členmi Wagnerovej skupiny, tvrdí centrum.

Surovikin ešte v sobotu zverejnil video, v ktorom vyzýval šéfa a majiteľa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina na zastavenie vzbury.

O Surovikinovi bolo známe, že mal na súkromnú žoldniersku skupinu väzby, ale odhalené dokumenty vyvolávajú otázky, ako tesné boli vzťahy vysokopostavených členov ruskej armády s Wagnerovou skupinou, uvádza CNN.

Wagnerova skupina podľa televízie neodpovedala na žiadosť o reakciu na informácie. Podľa CNN nie je jasné, čo VIP členstvo v súkromnej armáde presne znamená a či z neho vyplýva nejaký finančný prospech.

Surovikin od vlaňajšieho októbra do tohtoročného januára velil ruským inváznym vojskám na Ukrajine, potom ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. (ČTK)

Rusko postupne znižuje počet svojich zamestnancov v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka. Nespresnila však dôvody a ani Rusko jej tvrdenia zatiaľ nekomentovalo.

"Podľa posledných údajov zamestnanci postupne opúšťajú územie Záporožskej jadrovej elektrárne," uviedla ukrajinská rozviedka a dodala, že medzi prvými ľuďmi, ktorí odišli, boli traja zamestnanci ruskej štátnej energetickej korporácie Rosatom.

Ukrajinským zamestnancom, ktorí podpísali dohodu s Rosatomom, bolo údajne tiež odporúčané odísť. Zamestnanci majú podľa rozviedky elektráreň opustiť do 5. júla a najlepšie je vraj odísť na Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Rozviedka ďalej píše, že sa postupne znižuje aj počet vojenských hliadok v rozľahlom areáli elektrárne a v neďalekom meste Enerhodar. Zamestnancom, ktorí zostávajú v elektrárni, bolo údajne povedané, že v prípade akýchkoľvek mimoriadnych udalostí majú zvaliť vinu na Ukrajinu.

Ukrajinské úrady vo štvrtok v blízkosti najväčšej jadrovej elektrárne v Európe vykonávali nácvik reakcie pre prípad jadrovej katastrofy. Kyjev a Moskva sa v minulých mesiacoch navzájom obviňujú z ostreľovania rozsiahleho komplexu. (ČTK)

Poľský premiér Mateusz Morawiecki navrhol, aby bola pomoc pre ukrajinských vojnových utečencov zahrnutá do rozpočtu Európskej únie. V súvislosti s príslušnými zmenami tiež vyzval lídrov EÚ, aby vyvíjali tlak na Európsku komisiu.

Morawiecki na prebiehajúcom summite EÚ v Bruseli naznačil, že tento krok by sa mohol uskutočniť zahrnutím pomoci pre Ukrajincov do záverov summitu o rozpočte Únie na roky 2021 – 2027.

Poľsko argumentuje, že podobné klauzuly o pomoci ukrajinským utečencom možno nájsť v skorších záveroch summitu vydaných po ruskej invázii na Ukrajinu.

Vzbura Wagnerovej skupiny trochu oslabila prezidenta Putina, myslí si bývalý americký prezident Donald Trump."Putin je tam stále. Je silný, no určite bol, povedal by som, trochu oslabený, aspoň v mysliach mnohých ľudí," uviedol Trump.

Šéfa Kremľa povstanie zakladateľa wagnerovcov Jevgenija Prigožina síce oslabilo, no ak by Putin nebol pri moci podľa Trumpa nevedno, aká by bola alternatíva. "Môže to byť lepšie, no aj oveľa horšie," uviedol americký exprezident.

Ohľadom obvinení, ktoré proti Putinovi v marci vzniesol Medzinárodný trestný súd (ICC), Trump uviedol, že o osude ruského prezidenta by sa malo rozhodnúť až po vojne.

"Pretože ak teraz vytiahnete túto tému, nikdy nedosiahnete mier, nikdy nedosiahnutie urovnanie," povedal.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Trump uviedol, že Kyjev sa možno bude musieť vzdať nejakého územia v prospech Ruska, aby sa vojna skončila. Všetko však bude podľa neho "podliehať rokovaniam".

"Potrebujete správneho sprostredkovateľa alebo vyjednávača a toho teraz nemáme," povedal Trump.

Zároveň však uznal, že Ukrajinci si urputnou obranou svojej vlasti získalí isté zásluhy. (TASR)

V ruských médiách sa tvrdí, že generála Sergeja Surovikina nezatkli, len ho vypočuli a prepustili. Surovikin je veliteľom vzdušných síl a zástupcom veliteľa síl na Ukrajine a je podozrivý zo spojenia so vzburou Wagnerovej skupiny.

Podľa dvoch zdrojov ruskej investigatívnej webovej stránky Važnyje istorii, ktoré majú blízko k ruskému generálnemu štábu a Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), Surovikina nezatkli a nie je vo väzení Lefortovo. Len ho vypočúvali a potom prepustili. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Nezávislý ruský novinár Dmitrij Kolezev uviedol, že minister obrany Ruska Sergej Šojgu obvinil Surovikina z velezrady, ale ruské vedenie sa obáva generála zatknúť, pretože za ním stoja dôstojníci. (SITA)

Ruská armáda podnikla ďalšie útoky na Ukrajine, použila drony Šahíd a protilietadlové riadené strely S-300. Následky útokov sa spresňujú, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Na bojisku sústredia ruské jednotky ďalej hlavnú snahu v smeroch na mestá Lyman, Bachmut a Marjinka ležiace na východe krajiny, ukrajinským silám sa im ale darí úspešne čeliť, dodalo velenie ukrajinskej armády.

Americký Inštitút pre štúdium vojny pripomína štvrtkové vyhlásenie námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej a ďalších ukrajinských činiteľov, podľa ktorých ukrajinské sily v smere na Bachmut "prevzali strategickú iniciatívu" a vykonávajú v oblasti rozsiahlu protiofenzívu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bieloruský aktivista poskytol dôkazy o podiele Lukašenka na deportácií detí z Ukrajiny Čítajte 

Pri dedine Kliščijivka postúpili o 1,2 kilometra a pri obci Kurdjumivka o 1,5 kilometra, napísali analytici s odvolaním sa na Maľarovú.

Ukrajinské sily uskutočnili za uplynulý deň úspešné ofenzívne operácie aj na najmenej ďalších dvoch miestach frontu - na západe Záporožskej oblasti a na administratívnej hranici medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou, píše inštitút s odvolaním sa na ukrajinské správy z bojiska.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uvádza, že Rusi za uplynulý deň podnikli 29 leteckých úderov a 60-krát pálili zo salvových raketometov na ukrajinské pozície.

Použili tiež šesť riadených rakiet S-300 na objekty civilnej infraštruktúry v mestách Záporožie a Čuhujiv. Pravdepodobnosť raketových a leteckých úderov na území Ukrajiny zostáva naďalej veľmi vysoká, podotýka generálny štáb.

Ukrajinská armáda naopak podľa štábu vykonala sériu nových útokov na ruské stanovištia a zasiahla okrem iného 13 delostreleckých jednotiek na palebných pozíciách.

Španielsky premiér Pedro Sánchez navštívi Kyjev 1. júla, keďže jeho krajina preberá rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Chce tak vyjadriť podporu krajín Európy pre Ukrajinu. O zámere navštíviť Kyjev Sánchez informoval na summite EÚ v Bruseli. (TASR)

Počas uplynulého dňa padlo na Ukrajine 560 ruských vojakov. Straty na životoch v radoch ruskej armády sa od začiatku vojny zvýšili na 228 340, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva za uplynulý deň prišla aj o tri tanky, šesť obrnených bojových vozidiel, jedenásť delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 041 tankov, 7 863 obrnených bojových vozidiel, 4 127 delostreleckých systémov a 630 raketometov.

Odrazenie ruskej agresie je v národnom záujme Spojených štátov, povedal bývalý americký viceprezident Mike Pence počas návštevy Ukrajiny. (TASR)

Svetová banka schválila úver pre Ukrajinu v sume 1,5 miliardy dolárov. Cieľom úveru garantovaného japonskou vládou je pomoc domácnostiam, reformy v oblasti transparentnosti verejných zdrojov a podporu trhom.

„Chválime ukrajinskú vládu za realizáciu náročných reforiem počas vojny s pohľadom na budúcnosť a dlhodobý rozvoj krajiny," uviedla regionálna riaditeľka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Antonella Bassaniová.

„Svetová banka bude pokračovať v neochvejnej pomoci Ukrajine pri zotavovaní a obnove ešte silnejšej ekonomiky," dodala Bassaniová. (SITA)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vylúčil dodanie systému protivzdušnej obrany Železná kupola na Ukrajinu pre obavy, že by sa ho mohol zmocniť Irán. Železná kupola dokáže zachytiť a zostreliť rakety smerujúce na obývané oblasti. (TASR)

Británia ohlásila ďalšie sankcie voči Rusku v podobe zákazu prístupu jednotlivcom a spoločnostiam spájaným s Kremľom k britským právnym expertízam.

Britskí právnici budú mať od štvrtku zakázane poskytovať poradenstvo ruským firmám v súvislosti s určitými obchodnými dohodami. Ide po najnovší krok Londýna zameraný na ekonomickú izoláciu Moskvy.

Podľa britských predstaviteľov môžu mať najnovšie sankcie dosah na schopnosti Ruska získať právne poradenstvo v oblastiach od obchodných dohôd medzi globálnymi korporáciami až po medzinárodné finančné pôžičky.

Britské ministerstvo spravodlivosti, ktoré tento krok oznámilo, zároveň uviedlo, že Rusko je do veľkej miery závislé od západných krajín, čo sa týka právnych expertíz.

Spojené kráľovstvo predtým exportovalo ročne približne 56 miliónov libier v právnych službách pre ruské podniky. (TASR)

Mierový vyslanec pápeža Františka kardinál Matteo Zuppi sa v Moskve stretol s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom a ombudsmankou deti Marijou Ľvovovou-Belovovou, na ktorú Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

"Stretla som sa s kardinálom Matteom Zuppim... Diskutovali sme o humanitárnych otázkach súvisiacich s vojenskými operáciami a ochranou práv detí. Som si istá, že kresťanská láska a milosrdenstvo pomôžu v dialógu a vzájomnom porozumení," uviedla Ľvovová-Belovová vo vyhlásení.

Medzinárodný trestný súd vydal 17. marca zatykač na ruskú ombudsmanku pre práva detí i ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa ICC totiž existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. Kremeľ navyše obvinenia poprel.

Zuppi sa stretol aj s patriarchom Kirillom, ktorý je zástancom ruskej invázie na Ukrajinu a podporovateľom Putina. "V čase, keď vzťahy medzi Ruskom a Západom prechádzajú vážnymi problémami... je veľmi dôležité, aby sa spojili všetky sily, ktoré chcú zachovať mier a spravodlivosť," povedal Kirill kardinálovi. Zároveň poukázal na hrozbu "svetovej vojny".

Patriarcha vyzval obe cirkvi, aby spolupracovali a zabránili tak tomu, aby sa situácia vyvinula "negatívne".

Vzťahy medzi Vatikánom a Ruskou pravoslávnou cirkvou nie sú priaznivé od rozkolu medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý pred takmer 1000 rokmi rozdelil cirkvi.

Zuppi vo štvrtok odslúžil v Moskve i omšu v tamojšej katolíckej katedrále. Do Vatikánu sa má vrátiť v piatok.

Kardinál Zuppi začiatkom júna navštívil aj Kyjev, aby si vypočul stanovisko ukrajinskej strany a vyhodnotil možnosti dosiahnutia spravodlivého mieru. Stretol sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj duchovnými predstaviteľmi.

Ukrajinský líder ho vtedy požiadal, aby pomohol zabezpečiť prepustenie ukrajinských vojnových zajatcov a návrat detí, ktoré boli podľa neho "deportované" do Ruska. (TASR)

Ukrajina sa usiluje o pozvánku na začatie prístupového procesu do NATO na jej summite v Litve. Zelenskyj sa ho však nezúčastní, ak lídri Aliancie nepreukážu "odvahu" a nevyšlú jasný signál, že sa tento proces môže začať.

Informáciu priniesla stanica Sky News, ktorá sa odvolala na poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu.

Kyjev pripustil, že sa nemôže stať súčasťou NATO, kým na jeho území prebieha vojna; chce však začať s prístupovým procesom. "Táto žiadosť je teraz na stoloch lídrov spojencov z NATO," uviedol hlavný poradca Zelenského v oblasti diplomacie Žovkva.

"Summit vo Vilniuse bude veľmi dobrým začiatkom pre odpoveď na túto žiadosť. A odpoveďou myslíme pozvánku na členstvo, ktorá je iba prvým dejstvom," dodal.

Samotný Zelenskyj sa vyjadril, že "nemá pre neho cenu" ísť na summit NATO v prípade, že nedostane "signál" - a jeho neprítomnosť môže zatieniť akýkoľvek prejav západnej jednoty na vrcholnej schôdzke tejto vojenskej aliancie.

"Ak na summite vo Vilniuse nebude žiadny výsledok, (Zelenskyj) nemá dôvod ani čas na to, aby tam šiel," uzavrel Žovkva.

Summit Aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius sa uskutoční 11. a 12. júla.

12 zsl dsa (TASR)

Severoatlantická aliancia by mala zvážiť preskočenie fázy 'akčného plánu' v prípade prijatia Ukrajiny. Povedal to britský minister obrany Ben Wallace.

Podľa neho tento pohľad zrejme nezdieľa všetkých 31 členských štátov, takže sa o tom pravdepodobne nerozhodne na júlovom summite NATO vo Vilniuse.

NATO vystavilo v zrýchlenom režime pozvánku Fínsku a Švédsku, čo podľa britského ministra nastoľuje otázku, či by sa nemalo rovnako postupovať aj v prípade Kyjeva. "Koniec-koncov, Ukrajinci budú mať jedny z najskúsenejších pozemných síl v Európe a pravdepodobne budú jednou z najvyzbrojenejších európskych krajín," vysvetlil Wallace.

"Myslím si, že [vo Vilniuse] by sme mohli odstrániť prekážky, aby sa Ukrajina posunula smerom k väčším bezpečnostným zárukám a silnejšej podpore," dodal Wallace.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová medzitým uviedla, že členské štáty sa blížia ku kompromisu, ktorý by mohol stanoviť spôsob, akým Ukrajina vstúpi do Aliancie. Smithová je presvedčená o tom, že sa členské štáty dohodnú na texte, ktorý bude siahať nad rámec vyhlásenia z Bukurešti z roku 2008. V tom sa síce uvádza, že Ukrajina do NATO vstúpi, ale nešpecifikuje kedy a ako.

Ukrajina chce, aby jej členské štáty NATO na júlovom summite prisľúbili vstup do Aliancie hneď po skončení vojny, a to aj s jasným plánom prijatia. (TASR)

Ekologickí odborníci a aktivistka Thunbergová budú na Ukrajine hodnotiť ekologické škody, ktoré spôsobila vojna. Výsledky práce tejto skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody. (TASR)