Ukrajina Rusko Online: Kyjev plánuje vybudovať polmiliónovú armádu

Ukrajinské územné zisky sú značné a ďalší ukrajinský postup by mohol zvrátiť doterajšie úspechy ruských síl, tvrdí šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin. Ruské armádne velenie obvinil zo zatajovania skutočného stavu vývoja bojov.

"V prospech nepriateľa boli stratené ohromné časti," uviedol Prigožin v audionahrávke zverejnenej na komunikačnej platforme Telegram. Ukrajinské sily podľa neho ovládli nielen dedinu Pjatychatky, ktorej oslobodenie potvrdil Kyjev, ale tiež napríklad Urožajne neďaleko mesta Tokmak, ktorý mnoho vojenských expertov považuje za kľúčový cieľ pre ukrajinskú armádu pri možnom postupe smerom na juh k Azovskému moru.

Ukrajinci podľa neho už smerom na Azovské more postupujú, a to k ústiu rieky Moločna. Ruskí provojnoví blogeri o tomto postupe ale neinformujú, pretože nemajú do oblasti prístup a všetky informácie sa taja, tvrdí šéf wagnerovcov.

"Ak nepriateľ dosiahne ústie Moločnej, väčšina území, ktoré boli ovládnuté počas špeciálnej vojenskej operácie (ako ruská propaganda označuje inváziu na Ukrajinu), sa nepriateľovi vráti," vyhlásil Prigožin. "Rusko sa jedného dňa zobudí a uvedomí si, že Krym už prešiel pod Ukrajincov," varoval.

Ruskí vojaci nemajú podľa Prigožina dostatok zbraní a munície, aby mohli zabrániť ukrajinskému postupu, a stretávajú sa tiež s nedostatkom personálu. V niektorých jednotkách podľa neho chýba až 50 alebo 60 percent vojakov.

Prigožin tiež obvinil ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, že zámerne klamú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. "Šojgu a Gerasimov na to idú jednoducho. Lož musí byť obrovská, aby sa jej dalo uveriť," uviedol Prigožin. K Putinovi sa podľa neho napríklad nedostali správy o "tisícke zničených tankov a pancierovaných vozidiel" v bojoch o Bachmut na východe Ukrajiny.

Rada Európy vyzvala Medzinárodný olympijský výbor, aby zakázal účasť ruských a bieloruských športovcov na olympiáde v Paríži. To platí aj pre účasť na paralympijských hrách, kým bude ruská útočná vojna voči Ukrajine pokračovať.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v správe pre médiá pripomenulo, že olympijský výbor v súčasnosti zvažuje možnosť povoliť športovcom s ruským alebo bieloruským pasom súťažiť v pozícii "neutrálnych športovcov" a očakáva sa, že vedenie medzinárodného olympizmu čoskoro dospeje k rozhodnutiu v tejto otázke.

Členovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy prijali rezolúciu založenú na správe nórskej poslankyne Lindy Hofstadovej Hellelandovej.

"Akákoľvek účasť ruských a bieloruských športovcov v súčasnom kontexte je nemysliteľná, určite by bola využitá ako nástroj propagandy a de facto by zabránila iným športovcom, v neposlednom rade tým ukrajinským, zúčastniť sa," uvádza sa vo vyhlásení.

Argumenty pre umožnenie účasti ruských a bieloruských športovcov na základe neutrality, nezávislosti športu a nediskriminácie podľa dokumentu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nemajú dostatočnú váhu.

Poslanci poukázali aj na to, že elitní ruskí a bieloruskí športovci poberajú štátne platy a často sú súčasťou vojenských športových tímov.

"Zdá sa nemožné, aby preukázali svoju neutralitu a odstup od vládnucich režimov, nieto ešte urobiť nejaké vyhlásenie proti vojne," uvádza sa v uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. (TASR)

Zahraniční darcovia prisľúbili Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške 60 miliárd eur. Na záver dvojdňovej konferencie v Londýne venovanej obnove vojnou zničenej Ukrajiny to oznámil britský minister zahraničných vecí James Cleverly. (TASR)

Ukrajinská protiofenzíva je zatiaľ menej úspešná, ako predpovedali západné analýzy. Ruské sily sa naopak ukrajinským útokom bránia efektívnejšie, ako sa očakávalo, uviedla stanica CNN s odvolaním sa na nemenovaných západných predstaviteľov.

Priebeh ukrajinskej protiofenzívy mnohí považujú za určujúci pre to, ktorá zo strán vojnu vyhrá.

Ruské obranné línie sa ukazujú ako účinné a pre ukrajinské sily je ťažké ich prelomiť. Ruské sily navyše pomocou raketových útokov a mín úspešne brzdia ukrajinskú obrnenú techniku a tiež efektívnejšie využívajú svoje letectvo.

Protiofenzíva je však zatiaľ len v počiatočnom štádiu a USA aj ďalší západní spojenci si zachovávajú optimizmus, veria, že sa ukrajinským silám časom podarí dosiahnuť významnejšie územné zisky.

Washington a ďalší spojenci pravdepodobne s komplexnejším hodnotením protiofenzívy, do ktorej postupne Ukrajinci prechádzali v minulých týždňoch, počkajú aspoň do júla.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila útok na svoje sídlo v Kyjeve Čítajte 

Ukrajinské sily sa okrem toho ešte len adaptujú na ruskú obranu a v posledných dňoch boli tiež úspešnejšie v zameriavaní a zostrení ruských lietadiel, uvádza ďalej CNN.

Protiofenzíva je náročná pre obe strany a tak Ukrajina, ako aj Rusko majú veľké straty, povedal tiež stanicu jeden z oslovených predstaviteľov.

Západní odborníci dopredu upozorňovali, že strana, ktorá bráni ovládnuté územie, je vo výhode. Ruské sily mali týždne na to, aby zbudovali zákopy a posilnili obranné línie.

Proti Ukrajincom stojí podľa viacerých informovaných predstaviteľov oslovených CNN tiež počasie, ktoré bráni ľahkému prejazdu ukrajinských vozidiel. (ČTK)

Ukrajina dosiahla v uplynulých mesiacoch pokrok pri plnení kritérií EÚ pre oficiálne otvorenie prístupových rozhovorov, uviedol komisár EÚ pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi. (TASR)

OSN zaradila ruskú armádu na globálny zoznam zločincov za zabíjanie a využívanie ukrajinských detí ako ľudské štíty. Ruská armáda a spriaznené skupiny podľa správy pre Bezpečnostnú radu OSN zabili vlani počas vojny na Ukrajine 136 detí.

OSN zároveň overila, že zmrzačili 518 detí a vykonali 480 útokov na školy a nemocnice. Deväťdesiatjeden detí bolo použitých ako ľudské štíty, uvádza tiež správa.Ukrajinské ozbrojené sily zabili 80 detí, zmrzačili 175 a vykonali 212 útokov na školy a nemocnice, potvrdila správa. (SITA)

Rusko očakáva, že bude mať do konca mesiaca dostatok nováčikov na vytvorenie záložnej armády, povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu s tým, že na základe zmluvy je naverbovaných 114-tisíc ľudí a 50-tisíc sú dobrovoľníci.

„V rámci nášho armádneho zboru vytvárame rezervy. Okrem toho sme o päť plukov doplnili 1. a 20. tankovú armádu. Všetko ide podľa plánu: do konca júna ukončíme úsilie o vytvorenie záložnej armády a v blízkej budúcnosti ukončíme aj iniciatívu na vytvorenie armádneho zboru,“ priblížil Šojgu prezidentovi Vladimirovi Putinovi a členom bezpečnostnej rady.

Denne podľa neho vstupuje do služby na základe zmluvy približne 1 336 „vysoko motivovaných“ ľudí, čo zodpovedá jednému pluku. Okrem toho ruská armáda každý deň dostane 112 kusov techniky.

„To sa týka modernizovanej aj novej techniky, takže sme sa naozaj rozbehli a nevidíme žiadne riziká narušenia tvorby záloh,“ uviedol ďalej Šojgu. (SITA)

Rusko vyčlení financie na posilnenie výroby domácich lietadiel, vyhlásil premiér Michail Mišustin, pričom to odôvodnil potrebou znížiť závislosť leteckého priemyslu od komponentov zo zahraničia vo svetle sankčných tlakov na Rusko.

Okrem iného prízvukoval, že sériová výroba ruského dopravného lietadla Tu-214 „je veľmi dôležitá“.

„Po dohode s prezidentom vás chcem informovať o rozhodnutí, ktoré bolo prijaté včera - ide o pridelenie 41,8 miliardy rubľov z Národného fondu bohatstva na tento projekt,“ ohlásil premiér na stretnutí o vývoji výroby civilných lietadiel, ktoré sa koná v areáli Kazanského leteckého závodu.

„Je potrebné znížiť závislosť od zahraničných materiálov a komponentov, spustiť výrobu domácich lietadiel a rozšíriť ich sortiment, najmä preto, že dopyt je obrovský,“ dodal s tým, že obzvlášť dôležité je zaistiť bezpečnosť pasažierov, keď Rusko čelí sankciám. (SITA)

V Kyjeve zomreli nadránom traja ľudia pri výbuchu vo výškovom bytovom dome, oznámil starosta Vitalij Kličko. Pri incidente utrpeli zranenia aj ďalší ľudia a zrejme išlo o výbuch plynu, dodal Kličko.

Z poškodeného domu, ktorý sa nachádza v Dniprovskej štvrti Kyjeva, evakuovali približne 18 obyvateľov. Mestské úrady určili dve internátne školy ako dočasné ubytovne pre obyvateľov zasiahnutého výškového domu.

Viacerí predstavitelia úradov odhadujú, že explóziu spôsobil únik plynu, ale starosta Kličko povedal, že presná príčina sa ešte stále stanovuje.

Výbuch zapríčinil aj požiar, ktorý sa rozšíril do oblasti 250 štvorcových metrov, zničil štyri byty a poškodil šesť ďalších, informoval šéf štátnej pohotovostnej služby Serhij Popko. (TASR)

Slovensko očakáva od samitu NATO rozhodnutia, ktoré budú reflektovať súčasnú bezpečnostnú situáciu, uviedol minister obrany Sklenár.

Sklenár sa stretol s admirálom Bauerom, predsedom Vojenského výboru NATO. Spolu s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Danielom Zmekom diskutovali o najzásadnejších otázkach pred blížiacim sa samitom NATO, a to najmä o posilnenie predsunutej obrany NATO na ochranu východného krídla. Prediskutovali aj aktualizáciu obranných plánov.

„Pôjde predovšetkým o posilnenie zostavy odstrašenia a obrany na východnom krídle NATO. Konečným cieľom má byť taká spojenecká prítomnosť na východnom krídle Aliancie, ktorá bude od prvého momentu akcieschopná a teda v prípade potreby pripravená okamžite reagovať a brániť územie a obyvateľov,“ uviedol Sklenár.

Rezort obrany informoval, že s Bauerom prebrali aj otázku protivzdušnej a protiraketovej obrany. Pre Slovensko je prioritou čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vylepšenie tejto spôsobilosti. „Okrem hľadania vlastného riešenia Slovensko podporuje aj návrh na zavedenie stáleho mechanizmu Aliancie v tejto oblasti, na základe ktorého by spojenci na rotačnej báze vysielali na východné krídlo spôsobilosti protiraketovej a protivzdušnej obrany. Práve vytvorenie systémového prístupu výrazne prispeje k ďalšiemu posilneniu kolektívnej obrany,“ uzavrel šéf rezortu obrany. (SITA)

Väčšina utečencov z Ukrajiny v Európe je ochotných vrátiť sa domov. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov by sa vrátilo až 80 percent utečencov, informoval Medzinárodný záchranný výbor.

Medzinárodný záchranný výbor teraz varuje, že bezpečné a dobrovoľné návraty na Ukrajinu sú možné, iba ak budú vysídlení ľudia aktívne zapojení do obnovy a rekonštrukcie svojej krajiny.

"Diskusie o obnove Ukrajiny sa do veľkej miery zameriavajú na opravu kritickej infraštruktúry. Medzinárodný záchranný výbor vyzýva medzinárodných darcov a vládu Ukrajiny, aby túto pozornosť posunuli a zaistili, že v centre stratégie budú ľudia zasiahnutí vojnou.

Toto by malo ísť ruka v ruke s investíciami do rozsiahleho odmínovania Ukrajiny, do obnovy sociálnej infraštruktúry a tvorby pracovných miest," uviedla predstaviteľka výboru pre politiku Ganna Dudinska. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon o zákaze dovozu kníh z Ruska. Zákon schválil parlament ešte vlani. Zelenskyj zároveň oznámil, že text zákona poslal aj Európskej únii, aby posúdila, či neporušuje menšinové a jazykové práva.

V máji tohto roka sa na Ukrajine začala petícia za podpísanie tohto zákona. Zelenskyj najprv na petíciu reagoval poukázaním na obavy ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého zákon pravdepodobne porušuje určité články ukrajinskej ústavy.

Ukrajinský rezort zahraničia varoval, že zákon nie je v súlade s normami Európskej únie v oblasti ľudských práv. Obidve ministerstvá prezidenta žiadali, aby zákon nepodpisoval, uviedol Zelenskyj. (SITA, Kyiv Independent)

Maďarská vláda vyzvala Ukrajinu, aby prestala obmedzovať práva maďarskej menšiny žijúcej na jej území, oznámil predstaviteľ maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer.

Nedávne zmeny na Ukrajine v oblasti vzdelávania, jazyka a zákonov o menšinách sú podľa Menczera "vzájomne prepojené a plne v rozpore s bilaterálnymi a medzinárodnými dohodami Ukrajiny a všetkými európskymi hodnotami." Menczer požiadal Európsku úniu, aby záležitosť zaradila do svojej agendy a podnikla zmysluplné kroky s cieľom prinavrátiť práva ukrajinských Maďarov.

"Pre Brusel majú prisťahovalci a rôzne sexuálne menšiny rovnakú dôležitosť, bolo by načase zaoberať sa aj takým problémom, ktorý je mimoriadne vážny a je skutočným problémom ochrany menšín," podčiarkol Menczer. Ostro kritizoval nedávno prijaté novely ukrajinského školského zákona, jazykového zákona a zákona o menšinách.

Ukrajinský školský zákon podľa jeho vyjadrenia berie maďarským študentom právo a možnosť študovať v materinskom jazyku, jazykový zákon obmedzuje používanie materinského jazyka aj v iných oblastiach, povinne vyžaduje výhradné používanie štátneho jazyka v oblastiach verejného života, kultúry, tlače a úradnej správy. Kyjev tiež podľa neho neuzavrel ani zmeny právnych predpisov v oblasti menšín, ako to vyžadovala Benátska komisia.

"Maďarsko, ani maďarská vláda nemôžu podporiť euroatlantické integračné úsilie Ukrajiny, kým bude pokračovať v porušovaní práv menšín, a kým nenavráti doterajšie práva maďarskej menšine," zdôraznil Menczer. (TASR)

Ukrajinský premiér Šmyhaľ uviedol, že protiofenzíva si vyžiada čas, verí však v úspech. Kyjev tento mesiac spustil protiofenzívu s cieľom získať naspäť územia okupované Ruskom.

"Budeme uskutočňovať veľmi múdre ofenzívne operácie. Z tohto dôvodu to (protiofenzíva) zaberie istý čas," uviedol Šmyhaľ.

"Je však v našom úmysle pohnúť sa vpred," a vyjadril pozitívne presvedčenie o oslobodení všetkých ukrajinských území okupovaných Ruskom.

Šmyhaľ na sociálnej sieti napísal, že Európska komisia vyplatila Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur z balíka makrofinančnej pomoci v celkovej hodnote 18 miliárd eur. Poďakoval sa predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a podpredsedovi eurokomisie Valdisovi Dombrovskisovi. "Víťazstvo Ukrajiny, rovnako ako podpora od Európskej únie, je zaručené," uviedol.

Aj Rusi sa podľa neho na túto protiofenzívu pripravovali a preto ukrajinský pohyb spomaľuje množstvo mínových polí. (TASR)

Pri bieloruskom meste Baranoviče havaroval vojenský vrtuľník Mi-24, uviedol denník Naša Niva. Vrtuľník zrejme patril ruským ozbrojeným silám. Bieloruské ministerstvo obrany uviedlo, že vrtuľník uskutočnil "núdzové pristátie" a členovia posádky utrpeli zranenia.

K škodám na zemi či k zraneniam iných osôb nedošlo. Príčiny nehody vyšetruje komisia. Ministerstvo nespresnilo, komu vrtuľník patril. Na internete sa podľa serveru Zerkalo objavili zábery vrtuľníka, ako tesne pred "núdzovým pristátím" prelieta cez diaľnicu, a potom zábery z miesta nehody, keď sa zrejme ľudia nachádzajúci sa v okolí snažili vyslobodiť letcov z trosiek stroja.

Bielorusko sa do vojny Ruska proti Ukrajine priamo nezapojilo svojimi vojskami, poskytlo však Moskve svoje územie a letecké základne ako nástupište na agresiu proti susednej krajine.

Naposledy autoritársky režim Alexandra Lukašenka povolil rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku. Lukašenko síce vo svojich prejavoch už vyhráža Západu, že nebude váhať s nasadením jadrových zbraní, avšak Moskva od začiatku upozorňuje, že si nad týmito zbraňami aj v Bielorusku zachová kontrolu a tiež výlučné právo rozhodovať o ich použití.

Kyjev chce vybudovať polmiliónovú armádu. Ukrajina si stanovila za cieľ v priebehu desiatich rokov zväčšiť svoje HDP zo 161 miliárd dolárov na jeden bilión dolárov. Krajina chce udržiavať silnú armádu a rozvíjať sociálny, vzdelávací a zdravotnícky sektor.

Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre ekonomický rozvoj a obchod Julia Svyrydenková na Konferencii o obnove Ukrajiny v Londýne uviedla, že dvomi hlavnými predpokladmi pre splnenie ekonomického cieľa je členstvo v NATO a Európskej únii.

Krajina podľa vicepremiérky chce zredukovať redistribúciu HDP prostredníctvom rozpočtu na 25 percent. Svyrydenková poznamenala, že ak ruský a čínsky export do Únie nahradí ukrajinský vývoz, poskytne to Kyjevu možnosť zvýšiť vývoz o viac ako 200 miliárd dolárov ročne.

„Teraz pracujeme na konkurenčnom daňovom systéme a sústreďujeme sa na rozvoj moderného trhu práce s cieľom riešiť výzvy povojnovej obnovy Ukrajiny,“ dodala vicepremiérka. Podľa odhadu ukrajinského ministerstva financií HDP krajiny vlani klesol na 161 miliárd dolárov z úrovne viac ako 200 miliárd dolárov.

Európska únia vyplatila Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur vo forme makrofinančnej pomoci. Balík má celkovú hodnotu 18 miliárd eur.

Komisia pripomenula, že prostredníctvom tohto nástroja sa EÚ snaží Ukrajine v roku 2023 pomôcť pokryť jej okamžité potreby financovania štátnych výdavkov "stabilnou a predvídateľnou" finančnou podporou.

Vyplatená suma pomôže Ukrajine naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať základné verejné služby v prevádzke, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre ľudí presídlených z vojnových oblastí. Kyjevu to tiež umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú v dôsledku ruských útokov, ako je energetická infraštruktúra, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Štvrtková platba prichádza po tom, ako EK 23. apríla zistila, že Ukrajina uspokojivo napreduje pri implementácii dohodnutých politických podmienok a spĺňa požiadavky na podávanie správ, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a efektívne využívanie finančných prostriedkov. Ukrajina podľa EK dosiahla významný pokrok v oblasti posilnenia právneho štátu, posilnenia finančnej stability, zlepšenia fungovania plynárenského systému a podpory lepšej podnikateľskej klímy.

"Európa dodrží svoje slovo. Vyplatením ďalších 1,5 miliardy eur v rámci makrofinančnej pomoci pomôžeme Ukrajine udržať jej služby a infraštruktúru nad vodou. A príde viac zdrojov. Práve sme navrhli stabilnú finančnú podporu pre Ukrajinu do roku 2027," uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v správe pre médiá. (TASR)

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu by mal zajtra rokovať so šéfom agentúry Rosatom o ukrajinskej Záporožskej elektrárni. Stretnutie má byť v Kaliningrade. Agentúra zatiaľ toto stretnutie nepotvrdila.

Stretnutie sa má uskutočniť v Kaliningrade, spresnil námestník ruského ministra zahraničných vecí Riabkov. Riabkov dodal, že Grossiho stretnutia s predstaviteľmi ruského ministerstva zahraničných vecí nie sú naplánované.

Grossi navštívil jadrovú elektráreň v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny minulý týždeň, aby sa oboznámil so situáciou po zničení Kachovskej priehrady. Situáciu v oblasti označil za vážnu, ale stabilnú.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorý je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, privádzala z Kachovskej vodnej nádrže vodu potrebnú na chladenie svojich vyradených reaktorov a jadrového odpadu. Po zničení priehradného múru sa kachovská nádrž vyprázdnila.

Agentúra tvrdí, že v chladiacich nádržiach sú zásoby vody na niekoľko mesiacov. Avšak MAAE i ďalšie organizácie sa obávajú o bezpečnosť a udržateľnosti tohto dočasného riešenia vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine. (TASR)

Súd v Moskve odmietol odvolanie novinára Wall Street Journalu Gershkovicha. Reportér je obvinený zo špionáže. Súd ta potvrdil skoršie rozhodnutie, že musí zostať vo väzbe do konca augusta.

Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu a odvtedy ho v Moskve držali vo vyšetrovacej väzbe, ktorú súd v máji predĺžil do 30. augusta. Ruská tajná služba ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú.

Pojednávanie na súde sa uskutočnilo za zatvorenými dverami. Zúčastnili sa na ňom Gershkovichovi rodičia a americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracy. Tá sa po pojednávaní pred novinármi vyjadrila, že „Evan naďalej preukazuje pozoruhodnú silu a odolnosť v týchto veľmi ťažkých okolnostiach“.

Gershkovicha zadržiavajú v moskovskej väznici Lefortovo, ktorá je neslávne známa pre jej ťažké podmienky. Predstavitelia amerického veľvyslanectva ho mohli navštíviť raz, ďalšie dva pokusy ruské úrady zamietli. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vo štvrtok novinárom povedal, že ministerstvo zvažuje ďalšiu žiadosť veľvyslanectva o návštevu. (SITA, Kyiv Independent)

Obyvatelia Alandských ostrovov svoj domov nazývajú aj „ostrovmi mieru“. Neutralita počas studenej vojny sa stala súčasťou ich identity. Teraz však fínska vláda uvažuje, že na strategicky položené ostrovy pošle armádu. (SME)

Oprava Čonharského mosta, ktorý spája Chersonskú oblasť s Krymom, môže po ukrajinskom útoku trvať aj niekoľko týždňov, uviedla ruská okupačná správa. Most je známy ako "brána na Krym" a je jedným z niekoľkých mostov spájajúcich polostrov s pevninou.

Most leží na najkratšej trase medzi polostrovom a miestami súčasnej ukrajinskej protiofenzívy na juhovýchode krajiny.

Cesta, ktorej je most súčasťou, vedie z Krymu cez Chersonskú oblasť ďalej do Melitopoľa v Záporožskej oblasti. Moskva v rozpore s medzinárodným právom Krym anektovala v roku 2014. (ČTK)

Neexistujú dôkazy, že základňa pre sabotáž na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori sa nachádzala v Poľsku, tvrdí tamojšia prokuratúra. Po poškodení plynovodov sa objavili špekulácie, že útočníci výbuchy plánovali z Poľska.

Podľa prokuratúry tiež neexistujú priame dôkazy, že do sabotáže bola zapojená 15-metrová rekreačná jachta Andromeda.

"Tvrdenie, že Poľsko bolo operačnou základňou sabotáže plynovodu Nord Stream, sa nezakladá na pravde a nepodporujú ho ani dôkazy z vyšetrovania," uviedla poľská generálna prokuratúra. Dodala, že na sabotáži sa nezúčastňovali ani žiadni občania Poľska.

Ako prvý informoval o Poľsku ako možnej základni sabotérov denník The Wall Street Journal. Záležitosť vtedy vyšetrovali nemeckí vyšetrovatelia, ktorí tiež zrekonštruovali dvojtýždňovú plavbu Andromedy. Pomocou údajov z rádiového a navigačného zariadenia Andromedy, satelitných a mobilných telefónov a e-mailových účtov sa zistilo, že jachta sa odchýlila od svojho kurzu a vstúpila do poľských vôd.

"Vyšetrovatelia zistili, že na palubu Andromedy nebol počas jej (12-hodinového) pobytu v poľskom prístave naložený žiaden náklad. Posádku jachty zároveň skontrolovala poľská pohraničná stráž," dodala prokuratúra.

Poľský denník Rzeczpospolita priniesol informácie o tom, že na palube Andromedy sa nachádzalo šesť osôb s bulharskými cestovnými dokladmi.

Rusko zvažuje scenár teroristického útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň, varuje ukrajinská tajná služba. "Pripravili na to všetko," uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj a vyzval svet, aby konal. Všetky informácie poskytol Kyjev aj spojencom i ďalším štátom.

"Žiaľ, opakovane som musel pripomínať, že radiácia nemá štátne hranice a koho zasiahne, určuje len smer vetra," varuje Zelenskyj. "Tentoraz by to nemalo byť ako s Kachovkou – svet bol varovaný, takže môže a musí konať," dodal.

Jadrovú elektráreň okupujú ruské sily. Ruská armáda obsadila najväčšiu európsku jadrovú elektráreň na začiatku marca minulého roka.

Rusko by mohlo čoskoro ukončiť tranzit plynu do Európy, tvrdí ukrajinský minister energetiky Galuščenko. Päťročná zmluva o tranzite medzi Ukrajinou a ruským plynárenským monopolom Gazprom vyprší budúci rok.

Šance na jej predĺženie sa vzhľadom na ruskú agresiu znížili. Galuščenko vyhlásil, že nevie ako by sa predlženie zmluvy na bilaterálnej úrovni dalo uskutočniť.

Tranzit cez Ukrajinu zabezpečuje asi päť percent celkových európskych dovozov komodity. Európa je na ďalšie obmedzenie dodávok pomerne dobre pripravená, keďže znížila spotrebu a našla alternatívne zdroje dovozu, napríklad v podobe skvapalneného zemného plyn (LNG), uviedol Galuščenko. (TASR)

Ruský útok na mesto Pokrovsk zranil štyroch civilistov. Povedal to šéf vojenskej administratívy mesta Serhij Dobriak. Dodal, že ruská armáda na útok pravdepodobne použila strelu s plochou dráhou letu.

Správa o útoku prišla v čase ukrajinských protiofenzívnych operácií na východe a juhu Ukrajiny. Počas utorka a stredy Rusi zaútočili na desať ukrajinských oblastí, pričom zabili štyroch civilistov a pätnástich ďalších zranili.

Mesto Pokrovsk sa nachádza v Doneckej oblasti neďaleko frontovej línie. Vo februári ruské sily v Pokrovsku pri sérii raketových útokov zabili niekoľko civilistov. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinské jednotky dosiahli počas protiofenzívy čiastkové úspechy a upevňujú dosiahnuté pozície na úsekoch frontu Rivnopil-Staromajorske a Bilohorivka-Dibrova na Donbase, uviedol ukrajinský generálny štáb.

"Nepriateľ nasadzuje zálohy, snaží sa získať stratené pozície. Zároveň trpia veľkými stratami, "uviedol štáb, podľa ktorého ukrajinské sily pokračujú v útokoch v smere na mestá Melitopoľ a Berďansk, ktoré ležia v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhu krajiny, a pri meste Lyman na Donbase.

Obytnú budovu v Kyjeve zachvátil po výbuchu plynu masívny požiar. Mohutná explózia zabila jednu osobu, oznámil starosta ukrajinského hlavného mesta Kličko na Telegrame.

Ukrajinské jednotky podnikli útok na Čonharský most, ktorý spája Ruskom nezákonne anektovaný Krym s Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny. Nočné ostreľovanie nevyžiadalo žiadne obete.

Moskvou dosadený šéf Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo naznačil, že Ukrajinci na most útočili strelami dlhého doletu Storm Shadow. Tieto strely Kyjevu v máji dodala Británia. Útok údajne poškodil cestnú infraštruktúru a doprava musela byť odklonená na iný most.

Vlani v októbri došlo aj k výbuchu na Kerčskom moste spájajúcom Krasnodarský kraj a anektovaný Krym. Na moste vtedy vybuchol kamión a následne sa vznietili palivové nádrže na železničnej časti mosta. Časť mostovky pre autá sa zrútila. Podľa oficiálnych údajov zahynuli štyria ľudia.

Riaditeľ ukrajinskej tajnej služby Vasyľ Maľuk na konci mája potvrdil účasť Kyjeva, keď uviedol, že SBU prijala "určité opatrenia" na "odrezanie" tejto pre Rusko dôležitej logistickej trasy.

Ruské ozbrojené sily na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjeva stratili ďalších 650 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruskej armády od začiatku vojny sa tak zvýšil na 222 650, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o sedem tankov, dvanásť obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťjeden delostreleckých systémov, dva raketomety a jeden vrtuľník

Od začiatku invázie ruské ozbrojené sily na Ukrajine podľa Kyjeva celkovo stratili 4 013 tankov, 7 783 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 941 delostreleckých systémov, 617 raketometov a 307 vrtuľníkov.

Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila, že Rusko koncom mája podniklo raketový útok na jej sídlo v Kyjeve. Neuviedla však, aké boli dôsledky útoku, ani či bol pri ňom zranený aj jej riaditeľ Budanov, ako to vtedy tvrdili ruské médiá.

Správy o útoku sa prvý krát objavili 29. mája tohto roku, medziinými ho hlásil aj šéf Kremľa Vladimir Putin. Ukrajinské úrady to vtedy nepotvrdili, ale svedkovia hlásili výbuchy z Rybaľského ostrova v Kyjeve, kde sa nachádza sídlo rozviedky.

Hovorca HUR, celým názvom Hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, Andrij Jusov v stredu v ukrajinskej televízii priznal, že takémuto útoku koncom mája došlo. Podľa neho však "nedosiahol zamýšľaný ani deklarovaný cieľ". Jusov ani teraz neuviedol, aké boli dôsledky ruského útoku s vysvetlením, že tak urobí až po skončení vojny.

Hovorcovo vyhlásenie odznelo deň po tom, ako sa po niekoľkých týždňoch prvýkrát objavil v televízii náčelník rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý mal byť podľa správ ruských propagandistických médií pri útoku vážne zranený. Na Budanovovi však neboli badateľné žiadne zjavné následky zranení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila útok na svoje sídlo v Kyjeve Čítajte 

Európska komisia v najbližších týždňoch predloží návrh, ktorý by umožnil využitie zmrazených ruských aktív na financovanie obnovy Ukrajiny. Na konferencii o rekonštrukcii Ukrajiny to uviedla šéfka eurokomisie von der Leyenová.

Účastníci konferencie v stredu prisľúbili Kyjevu nevojenskú pomoc vo výške niekoľkých miliárd dolárov.

Podľa predsedníčky Európskej komisie by mal byť tento návrh predložený ešte pred letnými prázdninami.

Podľa nej je využitie zmrazeného majetku ruského štátu na povojnovú obnovu Ukrajiny legitímne, pretože voči vinníkovi takmer 16 mesiacov trvajúcej vojny "musí byť vyvodená zodpovednosť", informuje agentúra DPA.

V podobnom zmysle sa v stredu vyjadril aj britský minister zahraničných vecí James Cleverly. Vláda Spojeného kráľovstva podľa neho "preskúma všetky legálne možnosti - doma aj na medzinárodnej scéne" - v záujme toho, aby Rusko muselo zaplatiť za deštrukciu, ktorú spôsobilo a stále spôsobuje na Ukrajine.

Ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin v stredajšom rozhovore pre britskú televíziu Sky News označil tieto snahy za nezákonné s tým, že by išlo o krádež ruských financií.

Británia a ďalšie západné krajiny podľa Sky News by chceli na obnovu Ukrajiny použiť zmrazené ruské aktíva v celkovej hodnote približne 350 miliárd dolárov.

Na dvojdňovej konferencii venovanej obnove Ukrajiny sa v stredu a vo štvrtok zúčastňujú v Londýne delegáti z viac než 60 krajín sveta.

V prvý deň podujatia spojenci prisľúbili Ukrajine pomoc nevojenského charakteru v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktorá bude venovaná na rekonštrukciu infraštruktúry, boj proti korupcii či na podporu snáh Kyjeva o vstup do EÚ.

Účastníci tiež vyzvali veľké súkromné spoločnosti, aby investovali na Ukrajine a zapojili sa tak do obnovy ukrajinskej ekonomiky, informuje agentúra AP.

Svetová banka zatiaľ odhaduje celkové náklady na rekonštrukciu Ukrajiny na približne 411 miliárd dolárov. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ však v stredu na londýnskej konferencii upozornil na to, že Rusko ďalším pokračovaním svojej agresie "každý deň spôsobuje Ukrajine nové straty". (TASR)