Ukrajina Rusko Online: Trump by chcel trojstranné stretnutie s Putinom čo najrýchlejšie

Trump môže podľa zdrojov The Daily Telegraph ponúknuť Putinovi prístup vzácnym nerastom na Ukrajine.

Čím sa ho pokúsi presvedčiť ukončiť vojnu. Sprístupniť Rusku údajne chce aj prírodné zdroje na Aljaške a navrhne zrušenie sankcií na ruský letecký priemysel.

„Existuje celý rad stimulov, medzi ktoré by mohla patriť aj potenciálna dohoda o nerastoch,“ povedal pre denník zdroj oboznámený s návrhom.

Na ukrajinských územiach sa podľa odhadov nachádza asi desať percent svetových zásob lítia, ktoré sa používa na výrobu batérií.

Dve najväčšia ložiská sa nachádzajú v oblastiach kontrolovaných Ruskom a Putin si uplatňuje nárok na cenné nerasty nachádzajúce sa v regiónoch, ktoré okupujú jeho sily.

Telegraph pripomína, že USA v máji podpísali s Kyjevom dohodu o ťažbe vzácnych zemín, ktorá im umožňuje využívať bohaté prírodné zdroje Ukrajiny. Washington však bude musieť zriadiť nové ťažobné prevádzky, čo by mohla urýchliť spolupráca s Ruskom.

Ďalším návrhom americkej strany je podľa zdrojov zrušenie zákazu na export leteckých súčiastok a zariadení potrebných na údržbu ruských lietadiel. Mnohé z nich sú pre sankcie v zlom stave a na ich opravu armáda a civilné letecké spoločnosti využívajú súčiastky zo starších strojov.

Sergej Chemezov, šéf ruskej štátnej spoločnosti Rostec, tento rok odhadol, že počas nasledujúcich piatich rokov by mohlo byť v dôsledku nevyhovujúceho stavu uzemnených až 30 percent ruských lietadiel západnej výroby. Britský denník usudzuje, že zrušenie sankcií by zároveň mohlo byť výhodné pre americkú spoločnosť Boeing.

Trump zvažuje Rusku ponúknuť aj prístup k prírodným zdrojom v Beringovom prielive, ktorý americkú Aljašku oddeľuje od ruskej Čukotky. Posilnenie Ruska v oblasti by podľa Daily Telegraph posilnilo Putinove strategické záujmy v Arktíde.

Britské zdroje pre denník uviedli, že tieto návrhy by mohli byť pre Európu akceptovateľné, pokiaľ by Putin z rokovaní nevzišiel ako víťaz.

„Ide o to, že to musí byť prezentované tak, aby to bolo v súlade s verejnou mienkou v tejto veci. Nemôže to byť vnímané ako odmena pre Putina,“ uviedol zdroj. (TASR)

Rast ruskej ekonomiky sa v 2. štvrťroku spomalil. Ukázali to predbežné údaje štatistického úradu Rosstat.

Podľa rýchleho odhadu sa hrubý domáci produkt Ruska v 2. štvrťroku 2025 zvýšil medziročne o 1,1 % v porovnaní s nárastom o 4 % v rovnakom období minulého roka 2024, uviedol Rosstat. Tempo rastu ekonomiky sa spomalilo aj oproti 1. štvrťroku 2025, keď dosiahlo 1,4 %.

Stúpajúce výdavky na obranu viedli k oživeniu ruskej ekonomiky po jej poklese v roku 2022, keď si západné sankcie za vojnu na Ukrajine vybrali svoju daň.

Ale tento rok sa ruská ekonomika ochladzuje a niektorí predstavitelia varovali pred rizikami recesie. Zvýšené úrokové sadzby, ktorými sa centrálna banka snaží skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu, brzdia vyhliadky na hospodársky rast. (TASR)

Viceprezident Vance počas videokonferencie s európskymi lídrami ubezpečil Zelenského, že USA nebudú s Ruskom rokovať o riešení vojny bez účasti Ukrajiny alebo európskych štátov.

Informáciu priniesla televízia NBC News s odvolaním sa na dva anonymné zdroje zúčastnené na rozhovore.

Podľa zdrojov NBC News Trump, Vance i ďalší členovia americkej vlády na telefonickom rokovaní prejavili veľký záujem o názory Ukrajiny a európskych spojencov. Americký viceprezident dokonca zúčastnených údajne ubezpečil, že Spojené štáty nebudú vnucovať Kyjevu žiadnu dohodu s Ruskom.

Zdroje NBC News tvrdia, že Vance Zelenskému a európskym spojencom povedal, že USA nebudú rokovať s Ruskom o riešení vojny bez účasti Ukrajiny alebo Európy, čo je jedna z kľúčových požiadaviek zoskupenia štátov v rámci takzvanej koalície ochotných. (TASR)

Starmer, Merz a Macron pohrozili Rusku zavedením nových sankcií v prípade, že Putin nepristúpi na prímerie na Ukrajine.

Lídri koalície ochotných v spoločnom vyhlásení po videokonferencii európskych lídrov s Trumpom, viceprezidentom J.D. Vanceom a Zelenským uviedli, že vítajú Trumpove snahy o ukončenie zabíjania na Ukrajine, ale vyzvali na dodržanie ich podmienok.

Informuje o tom agentúra Reuters, televízia Sky News a tlačová správa kancelárie britského premiéra.

„Ukrajina musí mať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, aby mohla účinne brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť,“ uvádzajú lídri vo vyhlásení. „Koalícia ochotných je pripravená zohrávať aktívnu úlohu a to aj prostredníctvom plánov tých, ktorí sú ochotní nasadiť svoje sily (na Ukrajinu) po ukončení nepriateľských akcií,“ pokračujú.

Koalícia ochotných sa tiež zhodla, že „na ukrajinské ozbrojené sily, ani na spoluprácu Ukrajiny s tretími krajinami by nemali byť zavedené žiadne obmedzenia. Rusko podľa nich „nemôže mať právo veta voči vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO.“

Lídri krajín „privítali snahy prezidenta Trumpa o zastavenie zabíjania na Ukrajine, ukončenie ruskej agresívnej vojny a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru“, ako aj „otvorenú diskusiu s prezidentom Trumpom“, ktorá sa odohrala niekoľko minút pred začiatkom telekonferencie koalície ochotných. (TASR)

Minister zahraničia Lipavský slávnostne otvoril v Dnipre novú kanceláriu českého veľvyslanectva na Ukrajine.

Česko tak obnovilo diplomatickú prítomnosť na východe krajiny, podľa Lipavského ju má v Dnipre ako prvý štát.

Minister uviedol, že česká diplomatická prítomnosť vo východoukrajinskom meste bude nadväzovať praktické biznisové vzťahy, ale aj tie medziľudské.

USA a Rusko diskutovali o návrhu na povojnové usporiadanie Ukrajiny ako na Západnom brehu, píše The Times.

Povojnové usporiadanie Ruskom okupovaných území Ukrajiny by podľa denníka mohlo pripomínať režim v súčasnosti zavedený na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Nemuselo by preto dôjsť k oficiálnej zmene hraníc, na aké je potrebná zmena ukrajinskej ústavy a referendum.

Rusko by v takom prípade malo vojenskú a ekonomickú kontrolu nad okupovanými územiami, ktoré by spravoval ruský orgán.

„Bude to podobné izraelskej okupácii Západného brehu Jordánu,“ povedal nemenovaný zdroj. Územie bude mať podľa neho ruského gubernátora a ekonomicky bude orientované na Rusko. „Ale stále to bude Ukrajina, pretože Ukrajina sa nikdy nevzdá svojej suverenity. Ale realita je taká, že to bude okupované územie a vzorom je Palestína,“ vysvetlil.

Túto myšlienku podľa zdrojov podporuje aj americký vyjednávač Steve Witkoff a konkrétnejší návrh by mohol byť predstavený v piatok po rokovaní Trumpa a Putina na Aljaške.

Niektorí americkí vyjednávači považujú tento výsledok pre okupované územia Ukrajiny za odzrkadlenie reality vojny. Je tiež dôsledkom odmietavého postoja ostatných štátov k možnosti priamo sa zapojiť do bojov proti Rusku. Z tohto pohľadu preto podľa nich zostáva už len stanoviť presné hranice ruskej okupácie, ktoré sa Putin snaží pred rokovaniami na Aljaške posunúť čo najďalej.

The Times pripomína, že Izrael palestínsky Západný breh Jordánu okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967, keď nad ním prevzal kontrolu od Jordánska. Izraelská okupácia je z hľadiska medzinárodného práva ilegálna a na jej ukončenie minulý rok vyzvalo aj Valné zhromaždenie OSN. (TASR)

Nemecko prispeje do nového systému prioritných nákupov amerických zbraní pre Ukrajinu v programe NATO.

Spolu s ďalšími spojencami bude financovať balík v celkovej hodnote 500 miliónov dolárov, oznámili nemecké ministerstvá obrany a zahraničia.

UrobilI tak krátko po videokonferencii, na ktorej o Ukrajine rokovali európski politici vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza s americkým prezidentom Trumpom.

Koľko presne prispeje samotné Nemecko, z vyhlásenia nevyplýva.

Macron vyjadril podporu organizácii trojstranného samitu v neutrálnej krajine v Európe. 

Macron po telekonferencii s Trumpom a európskymi lídrami vo svojej letnej rezidencii v Bormes-les-Mimosas na juhu Francúzska uviedol, že americký prezident sa na bilaterálnom samite na Aljaške pokúsi o presadenie trojstranného stretnutia prezidentov Trumpa, Putina a Zelenského. 

„Chceme, aby sa konalo v Európe, v neutrálnej krajine, ktorú akceptujú všetky strany,“ napísal Macron a doplnil, že Trumpovým jasným cieľom na stretnutí s Putinom je dosiahnuť prímerie vo vojne na Ukrajine.

Macron zopakoval, že rokovania ohľadom ukrajinského územia a jeho prípadného delenia by nemali prebiehať bez účasti Ukrajiny. Francúzsky prezident tvrdí, že pre Európu je dôležité, aby bola pred aljašským summitom vypočutá.

„Hoci je normálne, aby USA a Rusko viedli bilaterálne rokovania, je dôležité, aby pri rokovaní o otázkach, ktoré sa týkajú Európy a našej spoločnej bezpečnosti, došlo ku koordinácii s nami Európanmi,“ dodal Macron. (TASR)

Česko tento rok prostredníctvom muničnej iniciatívy dodalo Ukrajine milión kusov munície veľkého kalibru.

Po online schôdzke krajín takzvanej koalície ochotných napísal český premiér Fiala. Zároveň uviedol, že koalícia má pred piatkovou schôdzkou Trumpa s Putinom jednoznačnú zhodu na ďalšom postupe, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Oceňujem prebiehajúcu koordináciu s prezidentom Trumpom pred piatkovým rokovaním na Aljaške a vítam, že sa na dnešnom rokovaní koalície ochotných prvýkrát zúčastnil aj viceprezident J. D. Vance,“ uviedol Fiala a zdôraznil, že v rámci koalície panuje jednoznačná zhoda na tom, ako ďalej postupovať.

„Môžem tiež oznámiť, že sme k dnešnému dňu prostredníctvom českej muničnej iniciatívy tento rok na Ukrajinu dodali už jeden milión kusov munície veľkého kalibru,“ dodal český premiér.

Trump označil online rokovanie s európskymi lídrami za veľmi dobré. Trojstranné stretnutie by chcel čo najrýchlejšie

Potvrdil, že po piatkovom stretnutí s Putinom sa ihneď skontaktuje so Zelenským a s niektorým európskymi lídrami.

„Ak prvé stretnutie dopadne dobre, uskutočníme rýchlo druhé stretnutie. Chcel by som, aby sa uskutočnilo takmer okamžite,“ vyhlásil Trump. „Budeme mať rýchle druhé stretnutie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským a mnou, ak ma tam budú chcieť mať,“ podotkol americký prezident.

Trump očakáva, že určitý pokrok sa dá dosiahnuť už na prvom stretnutí s Putinom, ktoré však v prvom rade bude slúžiť na prípravu pôdy pred druhou schôdzkou.

Šéf Bieleho domu však nevylúčil, že druhé rokovanie sa vôbec nemusí uskutočniť. „Možno nebude žiadne druhé stretnutie, ak budem mať pocit, že nie je vhodné ho usporiadať a nedostanem odpovede, ktoré potrebujeme,“ deklaroval. Rusku zároveň pohrozil „vážnymi následkami“ v prípade, že na piatkovom stretnutí Putin nebude súhlasiť zo zastavením vojny. Viac podrobností však neposkytol.

O popoludňajšom online stretnutí s európskymi lídrami sa vyjadril veľmi pozitívne. „Udelil by mu som desať bodov z desiatich, bolo veľmi veľmi priateľské,“ zdôraznil.

Trump vo svojom vyjadrení pre médiá, ktoré predniesol v rámci návštevy Kennedyho centra vo Washingtone, pripustil, že nedokáže prinútiť Putina, aby ruská armáda prestala útočiť na civilistov na Ukrajine.

„Mal som s ním veľa dobrých rozhovorov. Potom prídem domov a vidím, že raketa zasiahla domov dôchodcov alebo bytový dom a ľudia ležia mŕtvi na ulici,“ povedal americký prezident. „Takže odpoveď na túto otázku je, že ho presvedčiť nedokážem, pretože som s ním už o tom hovoril,“ dodal. (TASR)

Súboj o územia aj o opevnenú líniu. Neoficiálne informácie odhaľujú obsah možného výsledku samitu Trump-Putin. (SME)

Zámerom Trumpa je priniesť do Európy opäť mier, vyhlásil Vance v rámci prejavu americkým vojakom v britskom Fairforde.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Hovoril som s ním tesne predtým, ako som vyšiel na pódium, a povedal mi veľmi jasne, že úlohou nás ako vlády bude opäť priniesť mier do Európy,“ povedal Vance.

Vance sa tak vyjadril krátko po tom, ako sa zúčastnil na online stretnutí s Trumpom, európskymi lídrami a Zelenským.

Trumpova administratíva podľa CBS hľadá miesto pre konanie trilaterálneho samitu Ruska, Ukrajiny a USA.

Uskutočniť by sa mohol už koncom budúceho týždňa.

Trump ešte v pondelok oznámil, že po piatkovom stretnutí s Putinom zatelefonuje aj Zelenskému a ďalším európskym lídrom.

„Ďalšia schôdzka sa uskutoční medzi Zelenským a Putinom, alebo medzi Zelenským, Putinom a mnou. Budem tam, ak ma budú potrebovať,“ ozrejmil.

Televízia NBC News zasa v nedeľu priniesla informáciu, že Biely dom zvažuje už na schôdzku Trumpa s Putinom 15. augusta na Aljaške pozvať aj Zelenského. Informovala o tom s odvolaním sa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa USA a ďalšie tri osoby oboznámené s priebehom príprav rokovaní.

„Prezident (USA) je otvorený trojstrannej schôdzke s oboma lídrami. Teraz sa však Biely dom sústreďuje na plánovanie dvojstrannej schôdzky, o ktorú požiadal prezident Putin,“ povedal anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje pripomína, že ak by aj Zelenskyj pricestoval na rokovania na Aljašku, nie je jasné, či by sa napokon nachádzal v jednej miestnosti s Putinom. (TASR)

Starmer vyhlásil, že tzv. koalícia ochotných je pripravená implementovať vojenské plány na podporu Ukrajiny v prípade nastolenia prímeria.

Odmietol tiež možnosť odstúpenia ukrajinských území Rusku.

„Premiér jasne vyhlásil, že naša podpora Ukrajine je neochvejná, medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou a Ukrajina musí mať v rámci akejkoľvek dohody silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky na ochranu svojej územnej celistvosti,“ uviedla Starmerova kancelária.

Počas telefonátu prítomní lídri podľa vyhlásenia dosiahli skutočný pokrok smerom k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu a k zabezpečeniu trvalého mieru.

Vojenské plány koalície ochotných sú už podľa britského premiéra „pripravené a môžu byť okamžite implementované, ak dôjde k prímeriu“.

Koalícia ochotných je zoskupením viacerých západných štátov, ktorá združuje krajiny ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria. (TASR)

O ukrajinských územiach môže s Ruskom rokovať iba Zelenskyj, uviedol francúzsky prezident Macron.

Trump sa bude na piatkovom stretnutí s Putinom snažiť o prímerie na Ukrajine, povedal Macron a dodal, že tento cieľ je „veľmi dôležitý“ a má „našu podporu“.

Trump bude tiež v budúcnosti presadzovať trojstranné stretnutie s Putinom a Zelenským, vyhlásil francúzsky prezident.

Dodal, že dúfa, že takéto stretnutie sa bude môcť konať v Európe „v neutrálnej krajine, ktorá je prijateľná pre všetky strany“. Francúzsky prezident však konštatoval, že v súčasnosti nie sú na stole „žiadne vážne návrhy na výmenu územia“.. (SITA)

V Rusku pracujú tisíce Severokórejčanov v otrockých podmienkach. Ich úlohou je zaplniť nedostatok pracovnej sily. (SME)

Šéf NATO Mark Rutte a predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová po videokonferencii s Trumpom a európskymi lídrami potvrdili, že spoločným cieľom Európy a USA naďalej zostáva dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Obaja zhodnotili spoločné rokovania veľmi dobre.

„(Európa a USA) sú jednotné v úsilí o ukončenie tejto strašnej vojny a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru,“ uviedol Rutte.

„Vážim si Trumpovo vedenie a úzku spoluprácu so spojencami. Teraz je na ťahu (ruský prezident Vladimir) Putin,“ dodal generálny tajomník NATO.

Podobné vyjadrenia poskytla aj predsedníčka EK. „Mali sme veľmi dobrú videokonferenciu... Dnes Európa, USA a NATO posilnili spoločnú pozíciu voči Ukrajine... budeme naďalej úzko spolupracovať. Nikto si neželá mier viac ako my; spravodlivý a trvalý mier,“ uviedla von der Leyenová. (TASR)

V Rusku obmedzia hlasové hovory cez aplikáciie WhatsApp a Telegram. Informovali o tom ruské štátne médiá.

Ruská Federálna služba pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami (Roskomnadzor) svoj krok odôvodnila bojom proti kriminalite.

„V záujme boja proti zločincom sa prijímajú opatrenia na čiastočné obmedzenie hovorov cez tieto zahraničné aplikácie na odosielanie správ (WhatsApp a Telegram),“ citovali ruské tlačové agentúry RIA a TASS z vyjadrenia Roskomnadzoru.

Od začiatku vojny proti Ukrajine, ktorú Moskva odštartovala vo februári 2022, ruské úrady obmedzili napríklad aj prístup k sociálnym sieťam X, Facebook a Instagram. (SITA)

Zelenskyj po stretnutí európskych lídrov s Trumpom označil náladu na videokonferencii za veľmi pozitívnu. 

Zdôraznil, že lídri hovoria jedným hlasom. Vyhlásil tiež, že „všetko čo sa týka Ukrajiny musí byť prerokované s Ukrajinou“. 

„Mám dojem, že úspech akýchkoľvek rokovaní závisí v prvom rade od výsledkov. Naša nálada je teraz taká, že sme jednotní, a bolo to veľmi pozitívne, pretože všetci partneri hovorili jedným hlasom, mali jedno želanie, rovnaké zásady a rovnakú víziu, čo je dôležitý krok vpred,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň uviedol, že jeho pozícia ohľadom prípadných územných ústupkov voči Rusku sa nezmenila a naďalej platí ukrajinská ústava.

„O akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa územnej celistvosti našej krajiny nemožno diskutovať bez ohľadu na náš ľud, na vôľu nášho ľudu a ukrajinskú ústavu,“ povedal.

Ukrajinská hlava štátu dúfa, že hlavnou témou stretnutia Trumpa s Putinom bude prímerie. „Povedal som americkému prezidentovi a všetkým našim európskym kolegom, že Putin blafuje,“ povedal Zelenskyj.

„Snaží sa vyvinúť tlak pred stretnutím na Aljaške na celom ukrajinskom fronte. Rusko sa snaží ukázať, že môže obsadiť celú Ukrajinu,“ uviedol.

Trump ho podľa vlastných slov ubezpečil, že ho ihneď po stretnutí s Putinom bude kontaktovať. Ak sa dohodnuté ciele na rokovaní nepodarí dosiahnuť, preberú spolu, ako ďalej postupovať.

Zelenskyj vystúpil na tlačovej konferencii v Berlíne po boku nemeckého kancelára Merza. Ten sa po stretnutí vyjadril optimisticky a existuje podľa neho nádej, že na Ukrajine by mohol zavládnuť mier.

Odmietol tiež možnosť právne uznať Ruskom okupované územia na Ukrajine za ruské, keďže hranice sa podľa jeho slov nemôžu meniť silou.

„Ukrajina je pripravená rokovať o územných otázkach, ale východiskovým bodom musí byť takzvaná kontaktná línia a právne uznanie ruskej okupácie nie je predmetom diskusie,“ povedal Merz, podľa ktorého má Trump na túto otázku rovnaký názor.

Nemecký kancelár tiež informoval, že európski lídri chcú, aby stretnutie s Putinom pre Trumpa dopadlo úspešne, avšak musí byť počas neho braný ohľad na európske a ukrajinské bezpečnostné záujmy, čo dali americkému prezidentovi jasne najavo.

„Chceme, aby rokovania prebiehali v správnom poradí. Najskôr musí nastať prímerie. Potom by sa mali dohodnúť základné prvky v rámcovej dohode,“ povedal Merz. (TASR)

Estónska pohraničná stráž zadržala muža, ktorý sa pokúšal preplávať hraničnú rieku Narva a dostať do Ruska.

Incident sa odohral minulý týždeň a muž ako plavidlo použil nafukovací matrac.

Podľa tamojších orgánov sa muž chcel pravdepodobne pripojiť k ruskej armáde vo vojne proti Ukrajine.

Podľa informácií generálnej prokuratúry v Tallinne zverejnených v stredu išlo o 49-ročného poľského občana, ktorý sa rieku pokúsil prekročiť krátko po polnoci ešte 5. augusta.

Pri zadržaní mal pri sebe predmety so symbolmi vyjadrujúcimi podporu ruskej invázii na Ukrajinu. Počiatočné informácie naznačujú, že muž pricestoval do Estónska zo Srbska.

Estónske úrady k prípadu nezverejnili žiadne ďalšie podrobnosti. V oficiálnom stanovisku dodali, že muža z bezpečnostných dôvodov vzali do väzby na dva mesiace.

V súvislosti s týmto prípadom začal Tallinn trestné stíhanie pre podozrenie z účasti na agresívnom konaní cudzieho štátu alebo z podpory takéhoto konania. (TASR)

Okolie rezidencie ruského prezidenta Putina vo Valdaji chráni približne 12 pozícií protivzdušnej obrany.

Podľa zistení rozhlasovej stanice Slobodná Európa to sú prevažne systémy Pancir-S1.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, je to výrazný nárast oproti obdobiu rokov 2023 a 2024, keď boli v oblasti len dve takéto pozície.

Nové satelitné snímky z Yandexu a fotografie z mapovej služby Yandex.Mirror analyzovali novinári spomenutého rádia Slobodná Európa, ktorí identifikovali celkovo 60 pozícií protivzdušnej obrany v Moskve a Moskovskej oblasti, kde žije viac ako 20 miliónov ľudí.

Prvé správy o posilňovaní obrany v okolí Valdaja sa objavili už v januári 2023, keď ruské médiá zverejnili fotografiu systému Pancir v dedine Jaščerovo pri Putinovej rezidencii. V roku 2024 satelitné zábery odhalili ďalší systém Pancir-S1 v lese na ostrove Riabinovij, necelé štyri kilometre od sídla ruského vodcu.

Podľa Ukrajinskej pravdy v rezidencii vo Valdaji často trávi čas aj Putinova pravdepodobná partnerka Alina Kabajeva a ich deti. V roku 2023 tam pre Kabajevovú a deti postavili nový dom, pričom jej asistentom boli pridelené byty v blízkom okolí.

Trump môže na rokovaniach s Putinom využiť silu sankcií, myslí si americký minister financií Scott Bessent.

Bessent očakáva, že Donald Trump dá Vladimirovi Putinovi na Aljaške jasne najavo, že „na stole sú všetky možnosti, týkajúce sa uvoľnenia alebo sprísnenia sankcií voči Moskve," povedal Bessent v rozhovore pre televíziu Bloomberg.

Minister financií USA povedal, že sankcie „môžu byť zvýšené, môžu byť uvoľnené a môžu mať aj určený časový harmonogram“. Dodal, že Európania „sa k nám musia pripojiť a vytvoriť väčší tlak“. (Sky News)

Maďarsko už tri a pol roka presadzuje prímerie na Ukrajine a mierové rokovania, uviedol šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

„Ukrajina by sa mala lepšie, keby to isté urobil Volodymyr Zelenskyj. Mohli sa zachrániť státisíce životov a milióny by nemuseli opustiť svoje domovy,“ dodal Péter Szijjártó v reakcii na príspevok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Ukrajina a jej spojenci musia spolupracovať a vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo inváziu na Ukrajine. Zelenskyj to vyhlásil pred rokovaniami, ktoré v Berlíne absolvuje s európskymi lídrami a americkým lídrom Donaldom Trumpom.

„Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska. V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. (TASR)

Začal sa rozhovor, na ktorom Európania ladia postoj pred rokovaním s prezidentom Trumpom o Ukrajine.

Zelenskyj kvôli virtuálnej schôdzke prišiel do Nemecka, odkiaľ sa rozhovorov zúčastňuje po boku kancelára Friedricha Merza. Videokonferencia s Trumpom je plánovaná na 15.00 h.

Po rokovaní Európanov s Trumpom sa uskutoční tretia videokonferencia, na ktorej budú účastníci stretnutia s Američanmi informovať o jej výsledku členov takzvanej koalície ochotných, teda skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. (ČTK)

Donald Trump označil európskych lídrov, s ktorými má rokovať o Ukrajine, za skvelých ľudí, ktorí sa chcú dohodnúť.

„O chvíľu sa budem rozprávať s európskymi lídrami. Sú to skvelí ľudia, ktorí chcú dohodu,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth, informovala agentúra AFP.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční v stredu o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ - skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria. (TASR)

Ruská armáda dosiahla najväčší jednodňový postup od mája 2024, napísal o bojoch počas utorka Inštitút pre štúdium vojny.

Rusi počas uplynulého dňa ovládli 110 štvorcových kilometrov územia.

Rusko v stredu oznámilo, že obsadilo dve dediny neďaleko mesta Dobropilľa v Doneckej oblasti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uznal, že ruské sily pri tomto meste postúpili až o desať kilometrov, avšak vyhlásil, že Kyjev ich čoskoro „zničí“.

Ruská armáda sa už viac ako 18 mesiacov pokúša dobyť aj mesto Pokrovsk. V ohrození sú aj posledné dve veľké mestá v oblasti, ktoré má Kyjev pod kontrolou. Ide o Sloviansk a Kramatorsk, pričom Kramatorsk je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Rusko v súčasnosti úplne alebo čiastočne kontroluje 19 percent ukrajinského územia.

Rusko tvrdí, že dosiahlo ďalšie zisky v Doneckej oblasti a obsadilo obce Zatyšok a Zapovidné.

Vo vyhláseníruské ministerstvo obrany uviedlo, že už ruskými značkami a názvami označilo tieto osady ako Suvorovo a Nikanorovka. (Sky News)

Zelenskyj priletel do Berlína, kde sa po boku kancelára Merza zúčastní videokonferencie s Trumpom a európskymi lídrami.

Cieľom rokovaní je Trumpa pred piatkovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presvedčiť, aby neuzavrel dohodu s Moskvou o vojne na Ukrajine bez ohľadu na záujmy Ukrajincov a Európanov.

Merz zorganizoval tri videokonferencie. Najprv chce pripraviť pozíciu Európy pred rokovaním s Trumpom, následne rokovať s americkým prezidentom a s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a nakoniec zhodnotiť výsledok rokovaní v takzvanej koalícii ochotných.

Prvá videokonferencia sa má začať o 14:00. Merz a Zelenskyj sa spoja s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, poľským premiérom Donaldom Tuskom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Pripoja sa k nim aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Následne bude skupina európskych politikov rokovať od 15:00 na videokonferencii s Trumpom a Vanceom. Okolo 16:00 vystúpia Zelenskyj a Merz s vyhlásením pred novinármi.

O 16:30 je na programe ďalšie rokovanie európskych predstaviteľov, ktorí by mali zhodnotiť rozhovor s Američanmi. Hovoriť sa bude vo formáte takzvanej koalície ochotných - skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. (ČTK)

Estónsko vyhostilo ruského diplomata pre „prebiehajúce zasahovanie“ do estónskych záležitostí.

Estónsky rezort diplomacie si predvolal ruského chargé d'affaires, aby mu odovzdal diplomatickú nótu o vyhlásení prvého tajomníka zamestnaneckého zboru ruskej ambasády za nežiadúcu osobu.

Ministerstvo nemenovalo diplomata, ktorého sa toto rozhodnutie týka.

„Dotyčný diplomat sa priamo a aktívne podieľal na podkopávaní ústavného poriadku a právneho systému Estónska, ako aj pri rozdeľovaní estónskej spoločnosti, pričom prispel k trestným činom proti štátu, vrátane viacerých trestných činov súvisiacich s porušovaním sankcií,“ uviedol vo vyhlásení šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna.

Estónsky minister zahraničných vecí tvrdí, že za spomínané činy je v súčasnosti obvinený jeden občan Estónska.

„Pokračujúce zasahovanie ruskej ambasády do vnútorných záležitostí Estónskej republiky sa musí skončiť,“ vyhlásil Tsahkna. Dodal, že vylúčením ruského diplomata Estónsko demonštruje, že nedovolí na svojom území žiadne akcie organizované zahraničným štátom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo krok Estónska za nepriateľský čin a uviedlo, že Moskva bude reagovať, informuje Reuters.

DPA pripomína, že Estónsko hraničí s Ruskom a žije tam početná rusky hovoriaca menšina. napätie medzi susednými štátmi eskalovalo po tom, čo ruské vojská v roku 2022 napadli Ukrajinu. Estónsko je od začiatku tejto vojny podporovateľom Kyjeva.

Estónske ministerstvo zahraničných si minulý mesiac predvolalo ruského chargé d'affaires a v minulom roku Tallinn vylúčilo ruského diplomata. (TASR)

Ukrajinská firma Naftogaz a Európska banka pre obnovu a rozvoj sa dohodli na nákupe plynu za 500 miliónov eur.

Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to v stredu ukrajinská premiérka Julija Svirydenková.

Ukrajina sa tak môže lepšie pripraviť na zimné mesiace, keďže zásoby plynu v krajine v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru klesli na najnižšiu úroveň za najmenej 11 rokov.

Podľa konzultačnej spoločnosti Expro sú ukrajinské zásobníky naplnené na 32 percent a obsahujú len zhruba 10 miliárd kubických metrov plynu.

Hlavnou príčinou slabých zásob plynu je to, že ruské útoky zmenšili ťažobné kapacity ukrajinskej firmy Ukrgasvydobuvannya o takmer 50 percent. Pred ruskou inváziou Ukrajina ťažila 52 miliónov kubických metrov plynu denne. (SITA)

Ruský postoj k Ukrajine sa od požiadaviek z roku 2024 nezmenil, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Alexej Fadejev.

„Konzultácie, o ktoré sa Európania usilujú, považujeme za politicky a prakticky bezvýznamné,“ povedal Alexej Fadejev a zároveň obvinil EÚ zo sabotovania úsilia USA a Ruska o ukončenie konfliktu.

Kremeľ požadoval úplné stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch regiónov Ukrajiny, ktoré Rusko nelegálne anektovalo po tom, čo sa v roku 2022 začala jeho rozsiahla invázia. Naďalej platí požiadavka, aby Ukrajina odovzdala Rusku Doneckú, Chersonskú, Luhanska a Záporožskú oblasť. (Sky News, TASR)

Čerpaciu stanicu ruského ropovodu Družba v Brianskej oblasti zasiahli ukrajinské drony.

Uviedol to zdroj webu Ukrajinská pravda v spravodajských službách Ukrajiny.

Podľa ruských telegramových kanálov bolo na mieste čerpacej stanice Uneča a v okolí v noci počuť sériu výbuchov. Následne na čerpacej stanici ropy vypukol rozsiahly požiar a na miesto vyslali záchranárov.

Zdroj Ukrajinskej pravdy sa vyjadril, že útok podnikli ukrajinské samovražedné drony. Ropný terminál Uneča je najväčším uzlom ropovodného systému Družba, ktorý vlastní holdingová spoločnosť Transnefteproduct a podieľa sa na zásobovaní ruskej vojensko-priemyselnej základne.

Je dôležité, že sa kancelárovi Merzovi podarilo dostať za rokovací stôl Trumpa ešte pred stretnutím s Putinom, tvrdí Korčok.

"To je pre Slovensko aj Európsku úniu kľúčové, pretože naším cieľom je dosiahnuť, aby Donald Trump presadzoval aj naše záujmy. Musí si byť vedomý toho, že to, aký dopad bude mať jeho prípadná dohoda s Ruskom, bude mať dôsledky aj pre USA. Nesmie sa totiž stať, že dôjde k dohode mimo Európy a mimo Ukrajiny a práve o tom sa dnes rozhoduje," napísal exminister zahraničia na sociálnej sieti.

Ukrajina a spojenci musia spolupracovať a vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo inváziu na Ukrajine, odkázal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident to vyhlásil pred rokovaniami, ktoré v Berlíne absolvuje s európskymi lídrami a americkým lídrom Donaldom Trumpom.

„Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska. V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že koordinované úsilie a spoločný postup Ukrajiny, Spojených štátov, Európy a všetkých krajín, ktoré sa usilujú o mier, môžu určite prinútiť Rusko k uzavretiu mieru. Vyjadril vďaku všetkým, ktorí v tom pomáhajú.

Doplnil, že v uplynulých dňoch sa uskutočnilo viac ako 30 rozhovorov a konzultácií s partnermi z rôznych častí sveta, počas ktorých obe strany deklarovalo spoločné postoje vo vzťahu k Rusku a vojne na Ukrajine.

Podľa britskej stanice BBC sa Zelenskyj v stredu v Berlíne zúčastní na videokonferenčnom hovore s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Tento videohovor sa bude konať len niekoľko dní pred avizovanou Trumpovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Agentúra Reuters napísala, že v súvislosti so summitom na Aljaške chcú lídri EÚ v Berlíne poukázať na „nebezpečenstvo zrady záujmov Kyjeva s cieľom dosiahnuť prímerie.“ Nepredvídateľnosť summitu, ktorý sa uskutoční v piatok na vojenskej základni v Anchorage, totiž zvýšila obavy Európanov, že americkí a ruskí lídri by mohli prijať rozhodnutia, ktoré by mali ďalekosiahle dôsledky, a pokúsiť sa prinútiť Ukrajinu k nepriaznivej dohode.

„Naša pozornosť sa sústreďuje na to, aby sa tak nestalo, aby sme spolupracovali s americkými partnermi a udržiavali koordináciu a jednotu na európskej strane. Do piatku je ešte dlhá cesta,“ povedal agentúre Reuters vysokopostavený východoeurópsky predstaviteľ.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ - skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria.

Putin v uplynulých dňoch rokoval s mnohými hlavami štátov a vlád vrátane svojich najbližších partnerov: s prezidentom Číny Si Ťin-pchingom, indickým prezidentom Naréndrom Módího, brazílsky prezidentom Luizom Ináciom Lulu da Silvom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 121 507 zabitých ruských vojakov počas invázie.

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 353 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 33 100 dobrovoľníkov, 18-tisíc naverbovaných väzňov, 13 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 400 dôstojníkov. Ukrajinský generálny štáb v stredu odhadol, že od začiatku vojny stratilo Rusko na Ukrajine 1 066 110 vojakov. Tieto údaje sa vo veľkej miere zhodujú s odhadmi západných spravodajských služieb. (SITA)

Donald Trump a Vladimir Putin sa stretnú v piatok na odľahlej vojenskej základni Elmendorf-Richardson.

Nachádza sa v Anchorage na Aljaške a spája leteckú základňu Elmendorf a základňu Fort Richardson. Obýva ju zhruba 32-tisíc ľudí, čo predstavuje desať percent populácie Anchorage.

Oblasť je významná aj pre Rusko: USA kúpili Aljašku od Ruského impéria pred 158 rokmi.

Počas studenej vojny bola základňa podľa Kongresovej knižnice považovaná za „obzvlášť dôležitú“ pri obrane USA proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.

Napriek blízkosti s Ruskom bude Vladimir Putin prvým ruským prezidentom, ktorý navštívi Elmendorf-Richardson

Základňa má lietadlá F-22 Raptor – stíhačky, o ktorej americké letectvo hovorí, že „sa nemôže porovnávať so žiadnym známym alebo plánovaným stíhacím lietadlom“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsah samitu je neistý, Zelenskyj je vraj ochotný rokovať o územiach Čítajte 

Trumpovo rozhodnutie viesť rokovania o rusko-ukrajinskom konflikte na Aljaške sa nepáči všetkým. „Je ľahké si predstaviť, ako by Putin počas stretnutia s Trumpom argumentoval: ‚Pozrite, územia môžu zmeniť majiteľa,‘“ povedal Nigel Gould-Davies, bývalý britský veľvyslanec v Bielorusku.

„‚Dali sme vám Aljašku. Prečo by nám Ukrajina nemohla dať časť svojho územia?,‘ mohla by znieť Putinova argumentácia. (Sky News)

Pri ruských útokoch zahynulo najmenej šesť ukrajinských civilistov a ďalších 15 sa zranilo, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruská armáda počas noci vypustili 49 útočných dronov typu Šahíd a iných bezpilotných lietadiel, ako aj dve balistické strely Iskander-M alebo KN-23.

Protivzdušná obrana údajne zničila alebo zneškodnila 32 dronov a dve strely nad severnou a východnou Ukrajinou.

V Chersonskej oblasti bola podľa gubernátora Oleksandra Prokudina jedna osoba zabitá a štyri ďalšie osoby zranené pri sérii útokov dronov, delostrelectva a leteckých útokov zameraných na obytné oblasti a infraštruktúru.

Ruské sily poškodili výškovú budovu, päť domov, vysielač mobilnej siete, vozidlá a garáž.

Útoky zničili dom v Čornobajevke, pričom zabili jednu osobu, a zasiahli civilné auto v okrese Beryslav s následkom. Zomreli dvaja ľudia.

V Záporožskej oblasti bola jedna osoba zranená pri útoku v okrese Vasylivka, informoval gubernátor Ivan Fedorov.

Ruské sily počas dňa vykonali 529 útokov na 11 osád, vrátane šiestich leteckých útokov a viac ako 380 útokov dronmi.

V Doneckej oblasti ruské sily zabili v Kostjantinovke dvoch ľudí a zranili ďalších 10, uviedol gubernátor Vadym Filaškin. (Kyiv Independent)

Litva organizuje vojenské cvičenie Aršus Vilkas 2025 pri hraniciach s Bieloruskom. Potrvá do 22. augusta.

Na tomto cvičení sa zúčastňuje približne 350 vojakov a 50 kusov techniky. V programe cvičenia je nácvik obranných operácií v obývaných oblastiach s použitím bojových vozidiel pechoty a inej bojovej techniky. Počas druhého týždňa cvičenia sú na cvičisku Gaižiúnai naplánované bojové streľby.

Cvičenie Aršus Vilkas 2025 (Zúrivý vlk) ,sa koná niekoľko dní po tom, čo 6. augusta do Bieloruska dorazili prvé ruské jednotky, aby sa pripravili na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ 2025.

Tieto manévre, naplánované v čase od 12. do 16. septembra, patria medzi najväčšie organizované spoločne Ruskom a Bieloruskom: zatiaľ čo bieloruské ministerstvo obrany potvrdilo účasť „viac než 13.000 vojakov“, Severoatlantická aliancia (NATO) odhaduje, že by sa na nich mohlo zúčastniť až 150.000 vojakov.

Cvičenie Západ 2021 sa konalo v septembri 2021 na deviatich cvičiskách v Rusku a piatich v Bielorusku. Oficiálne sa na bieloruskej strane zúčastnilo približne 13.000 vojakov, na ruskej strane približne 200.000. Následne eskalovala migračná kríza na hranici Bieloruska s Európskou úniou, ktorá sa na Západe kvalifikuje ako prvok hybridnej vojny.

Následne, v decembri 2021, prišlo ultimátum, ktoré dal ruský prezident Vladimir Putin vedeniu NATO, a krátko na to - 24. februára 2022 - vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu, a to aj z územia Bieloruska, kde sa sústreďovali od vojenských cvičení - vrátane manévrov Zväzová rozhodnosť konaných vo februári 2022.

Aj vzhľadom na túto skúsenosť Kyjev a NATO vyjadrili obavy, že cvičenie Západ 2025 by mohlo byť použité ako krytie pre ďalšiu agresiu. (TASR)

O 890 vojakov vzrástli straty ruskej armády a od začiatku invázie zhruba o 1 066 110, oznámilo ukrajinské velenie.

V priebehu dňa zneškodnila ukrajinská armáda osem bojových obrnených vozidiel, 23 delostreleckých systémov, jeden raketomet, dve protivzdušné systémy, 99 dronov a 46 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Zelenskyj príde do Berlína, aby sa osobne zúčastnil na videokonferencii európskych lídrov s Trumpom o budúcnosti Ukrajiny.

Informuje o tom agentúra DPA.

Videokonferencie, na ktorých budú európski, ukrajinskí a americkí predstavitelia hovoriť o situácii na Ukrajine, organizuje spolkový kancelár Friedrich Merz.

Príchod Zelenského sa v nemeckej metropole očakáva na poludnie, dodáva DPA s odvolaním sa na zdroje z prostredia spolkovej vlády.

Na videokonferenciách by sa mali okrem Zelenského a Trumpa zúčastniť aj americký viceprezident J. D. Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Berlín uviedol, že rokovania sa budú zameriavať na súčasnú situáciu na Ukrajine s ohľadom na plánované piatkové stretnutie amerického prezidenta Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Dodal, že diskusia sa bude týkať aj „ďalších krokov na vyvíjanie tlaku na Rusko“, ako aj na „prípravy na možné mierové rokovania a súvisiace otázky územných nárokov a bezpečnosti“. (TASR)

V piatok by sa mali stretnúť Vladimir Putin a Donald Trump a mali by sa rozprávať o osude Ukrajiny.

Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.

Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.

Európski lídri budú pred stretnutím Trumpa s Putinom hľadať spoločnú reč s americkým prezidentom a jeho tímom.

Na pozvanie nemeckého kancelára Friedricha Merza sa bude konať hneď niekoľko videokonferencií.

Najprv sa o 14:00 uskutoční virtuálna schôdzka prezidentov a predsedov vlád Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska a Poľska s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pripojí sa k nim aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

O hodinu neskôr sa šéfovia štátov a vlád piatich krajín Európskej únie a Británie spoločne so Zelenským budú radiť o ďalšom postupe s americkým prezidentom Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom.

Potom je o 16:30 na programe ďalšia videokonferencia európskych predstaviteľov, ktorí by mali zhodnotiť rokovania s Američanmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsah samitu je neistý, Zelenskyj je vraj ochotný rokovať o územiach Čítajte 

Trump a Putin sa dohodli na stretnutí na Aljaške, na ktorom chcú v piatok hovoriť o ukončení vojny na Ukrajine. Pôjde o bilaterálnu schôdzku, zatiaľ to nevyzerá, že by sa mal pripojiť aj ukrajinský prezident Zelenskyj. Európski politici pritom naliehajú, aby Ukrajina bola do rokovaní zapojená.

Zelenskyj tvrdí, že ústupky Moskvu k ukončeniu tri a pol roka trvajúcej agresie neprinútia, je na ňu podľa neho potrebné zvýšiť tlak.

Trump hovoril v súvislosti so schôdzkou o výmene územia medzi Ruskom a Ukrajinou. (ČTK)

Dronový útok spôsobil menší požiar v rafinérii v ruskom Slavjansku na Kubáni, informovali úrady v Krasnodarskom kraji.

"V Slavjansku na Kubáni dopadli trosky dronu na území rafinérie," uviedol operatívny štáb Krasnodarského kraja na juhu Ruska. "Zranení nie sú hlásení. Požiar bol rýchlo uhasený," dodal.

Ruský letecký úrad Rosaviacija podľa štátnej agentúry TASS nad ránom nariadil prerušiť prevádzku letiska vo Volgograde na juhu Ruska. Neskôr bolo opatrenie odvolané.

Rafinéria v Slavjansku je súkromným podnikom s kapacitou približne 100-tisíc barelov denne. Vyrába palivo pre ruský trh aj na export, poznamenala agentúra Reuters. Terčom ukrajinských dronových útokov sa v posledných mesiacoch stala opakovane. (ČTK)

Severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Putin sa v telefonáte zaviazali posilniť vzájomnú spoluprácu.

V stredu to potvrdila severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. Rozhovor sa uskutočnil tesne pred Putinovým piatkovým stretnutím s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške.

Podľa KCNA obaja lídri komunikovali v „príjemnej, priateľskej atmosfére“ a potvrdili „svoju vôľu posilňovať spoluprácu do budúcnosti“. Agentúra Jonhap upozornila, že ide o prvý raz, čo Severná Kórea zverejnila podrobnosti o telefonickom rozhovore svojho vodcu so zahraničným lídrom.

Kim Čong-un počas rozhovoru s Putinom vyjadril Moskve plnú podporu. Zdôraznil „pevné presvedčenie, že KĽDR bude vždy verná duchu dohody medzi KĽDR a Ruskom a bude plne podporovať všetky opatrenia, ktoré ruské vedenie prijme v budúcnosti,“ uviedla KCNA.

Tlačová služba Kremľa už predtým informovala, že Putin s Kimom sa počas rozhovoru zaviazali ďalej rozvíjať vzájomné vzťahy a diskutovali o nadchádzajúcom samite Putina s Trumpom. O ňom sa však Pchjongjang nezmienil.

Obe strany potvrdili záväzok rozvíjať priateľské vzťahy, dobré susedstvo a spoluprácu vo všetkých oblastiach v súlade so zmluvou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, podpísanou v Pchjongjangu 19. júna 2024, doplnil Kremeľ. Putin zároveň zablahoželal Kim Čong-unovi k 80. výročiu oslobodenia KĽDR od japonskej nadvlády.

Ruský prezident sa tiež vyjadril k nasadeniu severokórejských vojakov v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom. Podľa Kremľa vysoko ocenil podporu Severnej Kórey a vyzdvihol statočnosť, hrdinstvo a obetavosť severokórejských vojakov.

Podľa odhadu juhokórejskej spravodajskej služby vyslala Severná Kórea na podporu Moskvy viac ako 10-tisíc vojakov. (TASR)