HELSINKI, BRATISLAVA. Presklené vitríny múzea v Mariehamne ukazujú kľúčové udalosti, ktoré formovali dianie na Alandských ostrovoch, súostroví v Baltskom mori, ktoré patrí Fínsku, no hovorí sa tam prevažne po švédsky.
Na jednej maľbe autor zobrazil moment, ako Švédi prišli o Fínsko vrátane Aland v prospech Ruska. V ďalších rokoch si Rusko nad ostrovmi upevňovalo moc, na pokyn cára Mikuláša I. tam stavitelia z celého Ruska vybudovali pevnosť Bomarsund.
V článku sa dočítate:
- Prečo sú Alandy demilitarizované.
- V čom spočíva strategická poloha súostrovia.
- Čo odkazujú miestni Rusom a prečo sa začínajú báť.
- Koľko fínskych poslancov presadzuje rozmiestnenie jednotiek na ostrovoch.
- Prečo si miestny aktivista nemyslí, že sa to tak skoro stane.
Tú však počas Krymskej vojny v rokoch 1853 až 1856 zničili francúzske a britské námorné sily. V mierovej dohode sa potom Rusko zaviazalo, že Bomarsund už nanovo nevybudujú a podľa takzvanej Alandskej dohody vznikla na súostroví s asi 6500 ostrovmi z toho 60 obývanými demilitarizovaná zóna.
Po rozpade cárskeho Ruska vyhlásilo v roku 1917 Fínsko nezávislosť a Helsinki v novej dohode potvrdili, že na ostrovoch nerozmiestnia vojakov a armáda tam nebude ani cvičiť.
Kryty, vojenská služba aj dane. Ako Fínsko vybudovalo obranu proti Rusom Čítajte Miestni začali svoj domov nazývať „ostrovmi mieru“ a neutralita počas studenej vojny sa stala súčasťou ich identity. To pretrváva dodnes.
Invázia, ktorá zmenila mnohé
Tieto postoje však čiastočne zmenila minuloročná ruská invázia na Ukrajinu. Fínsko vstúpilo do NATO a podľa nedávneho prieskumu až 58 percent Fínov podporuje vojenskú prítomnosť na alandských ostrovoch, pričom proti nej je len šestnásť percent občanov.
