Ukrajina Rusko Online: Ruské ostreľovanie zabilo záchranára v Chersonskej oblasti

Ukrajinské sily postúpili vo všetkých smeroch, ktorými vedú protiofenzívu, o ďalší takmer kilometer, informovala o tom námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

"Vo všetkých smeroch protiofenzívy je postup. Takmer kilometer v každom z nich," napísala Maljarová na telegrame s tým, že ukrajinské sily podnikajú útočné operácie smerom na Bachmut, Berďansk a Mariupoľ.

Podobné vyhlásenia nemožno v podmienkach pokračujúcich bojov overiť z nezávislých zdrojov.

V mariupoľskom smere sa podľa Maljarovej bojuje pri dvoch obciach, ktoré ležia asi 150 kilometrov od prístavného mesta, ktoré po urputných bojoch ovládli Rusi vlani na jar.

Námestníčka ministra obrany dodala, že Ukrajinci sa stretávajú s ruskou prevahou pokiaľ ide o počty vojakov i množstvo zbraní a že postupujú "pomaly, ale isto" a pôsobia Rusom značné straty. (ČTK)

Záplavy na Ukrajine zdevastovali ekosystémy, Dneper je plný olejov a ropy, uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec. Minister tiež varoval, že odtrhnuté míny môžu doputovať aj k čiernomorským brehom ďalších štátov.

"Sú veci, ktoré nikdy nepôjde obnoviť. Ide o ekosystémy, ktoré voda odniesla do Čierneho mora," povedal Strilec ministrom životného prostredia krajín Európskej únie.

Predtým ukrajinské médiá informovali napríklad o devastácii Nyžňodniprovského národného parku v delte Dnepra, ktorý zahŕňal lužné lesy, lúky, mokrade i stepi s rozmanitou flórou i faunou. Podľa serveru Fakty.ua v parku uhynuli stovky cicavcov, ako sú vydry alebo bobry, a skaze podľahlo tiež všetky potomstvo hniezdiacich vtákov vrátane pelikánov.

Strilec upozornil, že katastrofické následky sa netýkajú len Ukrajiny. "Európa nájde na svojich plážach ruské míny," citovala ho agentúra Reuters. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Záplavy na Ukrajine zdevastovali ekosystémy, Dneper je plný olejov a ropy Čítajte 

Obrancovia Mariupoľa môžu v Rusku dostať doživotie, africký pokus o mier nezaujal a vojnoví zajatci sa dostali do Maďarska. Vojna na Ukrajine trvá už 482 dní.

Pozrite si prehľad najdôležitejšieho diania za uplynulý týždeň.

Ruský súd poslal na 16 rokov do väzenia bývalého zástupcu veliteľa ukrajinského práporu Ajdar Denisa Murygu, informujú ruské médiá. Podľa súdu bol Muryga, ktorý má ukrajinské aj ruské občianstvo, členom ilegálnej ozbrojenej skupiny a absolvoval teroristický výcvik.

Dobrovoľnícky prápor Ajdar bol jednou z ozbrojených skupín, ktoré sa po roku 2014 zapojili do bojov na východnej Ukrajine proti separatistom podporovaným Ruskom.

Podľa ruských vyšetrovateľov Muryga vstúpil do práporu Ajdar, ktorý Rusko považuje za extrémistickú organizáciu, v roku 2015. Absolvoval výcvik a pôsobil ako ochrana tábora Ajdaru.

Neskôr sa podľa agentúry RIA Novosti stal zástupcom veliteľa v Lysyčansku. Údajne sa podieľal aj na operácii, pri ktorej ukrajinskí bojovníci vyhodili do povetria most, pri čom zahynul bližšie nešpecifikovaný počet príslušníkov milícií proruských povstalcov.

Ruské úrady Murygu zadržali vlani v apríli, keď sa snažil dostať z Ukrajiny do Ruska. Agentúra Reuters uvádza, že prokuratúra pre Murygu žiadala 18-ročný trest.

Prápor Ajdar niesol názov po rieke v Luhanskej oblasti. V roku 2015 bol rozpustený a včlenený do ukrajinskej armády. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v septembri 2014 príslušníkov Ajdaru obvinila z vojnových zločinov, ktorých sa podľa nej dopustili počas bojov v Luhanskej oblasti. (ČTK)

Rusko zamínovalo nádrž na ochladzovanie reaktorov v záporožskej elektrárni, vyhlásil šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. 

 Šéf tajnej služby  Budanov v televízii povedal, že najstrašnejšie" je, že Rusi v tom období "zamínovali chladiacu nádrž" ZAES. Pre svoje tvrdenie nepredložil žiadne dôkazy.

Agentúra Reuters požiadala o vyjadrenie ruské ministerstvo obrany.

Obe nepriateľské strany sa navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a jej okolia a úsilie medzinárodného spoločenstva zriadiť okolo komplexu demilitarizovanú zónu zatiaľ nebolo úspešné.

Krajiny Európskej únie plánujú tento rok poskytnúť výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov, vrátane príslušníkov teritoriálnej obrany, uviedlo na Telegrame ministerstvo obrany. Výcvik zabezpečí misia armádnej pomoci pre Ukrajinu EUMAM.

Počas minulého roka misia nakúpila potrebné vybavenie a muníciu, stojí vo vyhlásení ukrajinského ministerstva. 

Podľa aprílového vyjadrenia šéfa unijnej diplomacie Josepa Borrella misia od svojho vzniku poskytla výcvik už 16-tisíc Ukrajincom.

Výcvik sa má podľa Kyjeva zameriavať na efektívne vykonanie bojových operácií, obnovu územnej celistvosti Ukrajiny a ochranu civilných obyvateľov a uskutoční sa na území členských štátov Únie.

Výcvik zameraný na ovládanie určitých zbraní navyše ukrajinským vojakom poskytujú jednotlivé krajiny. USA podľa marcového vyjadrenia hovorcu Pentagonu Pata Rydera zaistili od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výcvik pre viac ako sedemtisíc ukrajinských vojakov. (ČTK)

Ukrajinské veľvyslanectvo v Budapešti dostalo späť na Ukrajinu troch vojnových zajatcov, ktorých previezli z Ruska do Maďarska. Informuje o tom web Európska pravda s odvolaním sa na hovorcu ministerstva zahraničia Oleha Nikolenka.

Trojica je podľa neho už na Ukrajine a dostáva tam nevyhnutnú pomoc a podporu.

„Ukrajinskí diplomati, koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami a ďalšie príslušné ukrajinské úrady naďalej prijímajú opatrenia, aby priviedli späť zostávajúcich ukrajinských obrancov, ktorí boli prevezení z Ruska do Maďarska," povedal tiež Nikolenko.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval slovenskému parlamentu za uznanie hladomoru na Ukrajine za genocídu. 

"Som vďačný slovenskému parlamentu za uznanie hladomoru v rokoch 1932 - 1933 za genocídu ukrajinského ľudu," napísal. Rozhodnutie NR SR označil za dobre načasované a za výrazný prínos k obnoveniu historickej spravodlivosti a ucteniu si miliónov nevinných obetí.

Kyjev tvrdí, že úspešne použil bezpilotné lietadlo ukrajinskej výroby s doletom tisíc kilometrov. Uviedla to ukrajinská zbrojárska firma Ukroboronprom. 

Nie je však známe, či Ukrajina dron iba odskúšala, alebo ho použila priamo na bojisku. Hovorkyňa Ukroboronpromu Natalia Sadová o úspešnom použití bezpilotného lietadla informovala na sociálnej sieti.

Zverejnila aj selfie s náčelníkom ukrajinského generálneho štábu Valerijom Zalužným, veliteľom ukrajinských vzdušných síl Mykolom Oleščukom a šéfom koncernu Ukroboronprom Jurijom Husevom. Ďalšie detaily neposkytla.

Ukrajinská armáda, vláda a súkromné spoločnosti pracujú na vytvorení arzenálu lacných a ľahko vyrobiteľných bezpilotných lietadiel vo vojne proti Rusku. Kyjev už na bojisku nasadil prieskumné i útočné drony.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok podpísal zákon o oslobodení domácich výrobcov dronov od ciel a dane z pridanej hodnoty, napísal na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. (TASR)

Parlament prijal uznesenie a uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 za genocídu. Podobne kruté metódy používal podľa poslancov sovietsky režim aj v iných častiach Sovietskeho zväzu, najmä v Kazachstane či Bielorusku.

„Hladomor na Ukrajine predstavuje spoločne s holokaustom najtragickejšiu udalosť proti ľudskosti na európskom kontinente. Zapríčinil smrť miliónov Ukrajincov a Ukrajiniek, bol cynicky naplánovaný a kruto vykonaný sovietskym režimom s cieľom presadiť sovietsku politiku kolektivizácie poľnohospodárstva a potlačiť ukrajinské obyvateľstvo a ich národnú identitu,“ poukázali predkladatelia.

Poslanci Peter Osuský, Ondrej Dostál, Ján Benčík, Anna Zemanová, Tomáš Lehotský, Mária Kolíková, Jarmila Halgašová, Juraj Krúpa (SaS), Gábor Grendel (OĽaNO a priatelia) a nezaradení poslanci Jaroslav Naď (Demokrati) a Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) ďalej svoj návrh zdôvodňujú tým, že v súvislosti s pretrvávajúcou vojnou Ruska proti Ukrajine, v ktorej chce Rusko opäť zničiť ukrajinskú národnú identitu a fyzicky zlikvidovať Ukrajincov ako národ, treba jasne poukázať na minulé činy Ruska a urobiť všetko pre to, aby sa podobné činy na Ukrajine či kdekoľvek vo svete už nikdy neopakovali.

Parlament tak uznal „Holodomor,“ teda umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 spôsobený zámernou politikou sovietskeho režimu na čele s Josifom Vissarionovičom Stalinom, za genocídu ukrajinského ľudu, keďže bol spáchaný s úmyslom zničiť skupinu ľudí úmyselným nastolením životných podmienok, ktoré mali viesť k ich fyzickému zničeniu.

Podobne kruté metódy používal podľa poslancov sovietsky režim aj v iných častiach Sovietskeho zväzu, najmä v Kazachstane, Bielorusku, na severnom Kaukaze a inde. Navrhovatelia poukazujú na to, že existujú dôkazy o tom, že sovietsky režim zámerne skonfiškoval zozbieranú úrodu obilnín a zavrel hranice, aby Ukrajincom zabránil utiecť pred vyhladovaním.

„Prebiehajúca ruská agresívna vojna proti Ukrajine, ničenie jej energetickej a poľnohospodárskej infraštruktúry, blokovanie vývozu ukrajinského obilia a krádež miliónov ton obilia zo strany Ruska obnovili obavy z rozsiahleho umelo vyvolaného hladomoru, najmä na globálnom juhu, ktorý je závislý od cenovo dostupného ukrajinského obilia,“ píše sa v návrhu. (SITA)

Ruské ostreľovanie zabilo záchranára v Chersonskej oblasti. Ďalších osem utrpelo zranenia, informoval o tom vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta.

„Ruská armáda strieľala na záchranárov, ktorí v Chersone čistili bahno“ po nedávnych záplavách spôsobených zničením Kachovskej priehrady, napísal Jermak.

„Naši neozbrojení hrdinovia vykonávali obnovovacie práce, keď ruskí teroristi spustili ťažkú paľbu. Zraneným poskytujú rýchlu zdravotnícku pomoc. Zabíjanie záchranárov počas odstraňovania jednej z najväčších katastrof spôsobených človekom je úbohým činom a prejavom strachu,“ dodal minister vnútorných záležitostí Ukrajiny Ihor Klymenko.

Chersonská oblastná prokuratúra uviedla, že pracovníci boli zamestnancami Štátnej záchrannej služby Ukrajiny a spustili „predbežné vyšetrovanie vo veci porušenia zákonov a zvyklostí vojny“.

Zničenie Kachovskej priehrady na rieke Dnipro zo 6. júna predstavuje jednu z najväčších priemyselných a ekologických katastrof v Európe za niekoľko desaťročí. Voda z priehrady vyhnala ľudí z domovov, ohrozila dodávky elektriny a spôsobila environmentálnu katastrofu.

Rusko uložilo Telegramu a Viberu pokuty za nezákonný obsah súvisiaci s vojnou. Telegram má zaplatiť v prepočte 43 339 eur a japonská spoločnosť, ktorá stojí za Viberom, dostala pokutu vyše 10-tisíc eur.

Telegram založili v roku 2013 bratia Pavel a Nikolaj Durovovci, ktorí sa narodili v Rusku, kde je táto sieť veľmi populárna. Denne ju používa aj Kremeľ či ministerstvo obrany, novinári, predstavitelia opozície, ľudskoprávne skupiny a milióny bežných ľudí.

Pokuta bola Telegramu uložená za to, že odmietol odstrániť 32 kanálov, ktoré zverejňovali údajne nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine.

Rusko zaviedlo krátko po invázii na Ukrajinu vo februári 2022 prísne pravidlá o spôsobe informovania o vojne. Moskva pritom trvá na označovaní "špeciálna vojenská operácia" a nie vojna.

V marci sa v Rusku zaviedli prísne postihy za "ohováranie" alebo "diskreditáciu" armády, ktoré umožňujú väzenie až do výšky 15 rokov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vymenoval exveľvyslanca v Berlíne Meľnyka za ambasádora v Brazílii. Meľnyk je známy napríklad svojim výrokom o nemeckom kancelárovi, ktorého nazval "urazenou jaternicou".

Príslušný dekrét zverejnil úrad ukrajinského prezidenta dnes, vymenovanie bolo oznámené už v polovici mája.

Meľnyk pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec v Nemecku v rokoch 2015 až 2022. Známym pre nemeckú verejnosť sa stal málo diplomatickým slovníkom napríklad voči nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, ktorého označil za "urazenú jaternicu". Ostro tiež kritizoval nemeckú vládu a opakovane požadoval navýšenie dodávok zbraní. V prvých mesiacoch vojny na Ukrajine bol jedným z najčastejších hostí v nemeckých diskusných reláciách

Po odvolaní z Berlína sa vlani v novembri stal námestníkom ministra zahraničných vecí Ukrajiny zodpovedným za vzťahy so Severnou a Južnou Amerikou. Dôvody jeho degradovania na veľvyslanca neboli uvedené. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz vyzval Čínu, aby pre vojnu na Ukrajine využila svoj vplyv na Rusko. Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN má "jedinečnú úlohu", povedal na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym premiérom Li Čchiangom.

Zdôraznil, že je dôležité, aby Peking ani v budúcnosti neposielal dodávky zbraní "agresorovi Rusku". Spomenul aj svoju návštevu v Číne vlani v novembri, keď dal čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi jasne najavo, že nad svetom nesmie visieť hrozba jadrových zbraní a "určite nesmú byť ani použité".

"Toto sa stále nezmenilo a som vďačný za tento spoločný jasný postoj," dodal kancelár. Zopakoval, že Ukrajina má právo na územnú celistvosť a nezávislosť.

"Mierové spolužitie vo svete je založené na dodržiavaní pravidiel medzinárodného práva, nie na moci najsilnejšieho," upozornil.

"Žiadna krajina nesmie pokladať iné krajiny za svoj zadný dvor a pokúšať sa posúvať hranice silou. Imperializmus nikdy nie je riešením," zdôraznil Scholz. (TASR)

Kazachstan zrušil koncert ruského speváka podporujúceho inváziu Ukrajiny. Lepsove koncerty pre jeho provojnový postoj zrušili pred časom aj v Česku, Litve či v Uzbekistane.

Agentúra organizujúca Lepsov koncert sa rozhodla pre jeho zrušenie na základe negatívnej odozvy kazašského publika na na sociálnych sieťach. Rozhodnutie odvolať koncert prišlo len niekoľko dní po tom, ako Leps verejne prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby pomohol ruskej armáde.

"Urobíme pre našu armádu všetko, čo bude v našich silách, či už to bude spev alebo finančná podpora našich vojakov," povedal podľa správ miestnych médií počas ekonomického fóra, ktoré sa konalo minulý týždeň v Petrohrade aj za účasti šéfa Kremľa Putina.

Leps jeho kolega z ruského šoubiznisu Nikolaj Baskov ešte pred tým vyhlásili, že za každý zničený ukrajinský tank Leopard alebo Abrams zaplatia milión rubľov (10 869 eur).

K zrušeniu Lepsovho koncertu v Kazachstane sa už vyjadril aj jeho manažér Vladimir Uriupin, ktorý sa snažil celú záležitosť bagatelizovať.

Časť ruských spevákov či hercov po rozpútaní vojny na Ukrajine odišla z Ruska do exilu. Iní zostali v Rusku, pričom časť z nich podporuje inváziu, a to aj vystúpeniami pre vojakov či na tzv. vlasteneckých koncertoch pred širším publikom. (TASR)

Čína od začiatku vojny na Ukrajine takmer zdvojnásobila dovozy ruskej ropy. Čína je najväčším ekonomickým partnerom Ruska, pričom podľa čínskych colných údajov dosiahol vzájomný obchod vlani rekordnú hodnotu vyše 173 miliardy eur.

V máji Čína doviezla z Ruska 9,71 milióna ton ropy, čo je takmer dvojnásobne viac ako 5,4 milióna ton vo februári 2022.

Celková hodnota obchodu medzi oboma krajinami v máji predstavovala 20,5 miliardy USD, pričom čínske dovozy z Ruska boli v objeme 11,3 miliardy dolárov.

Počas marcového samitu sa čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský líder Vladimir Putin zaviazali zvýšiť objem vzájomného obchodu v roku 2023 na 200 miliárd dolárov. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v máji uviedol, že dodávky ruskej ropy Číne sa tento rok zvýšia o 40 percent. (TASR)

Česko od summitu NATO očakáva dva zásadné politické výstupy smerom k Ukrajine. Vytvorenie inkluzívnejšieho formátu NATO s Ukrajinou a tiež súbor krokov, ktoré ju nenávratne nasmerujú k členstvu v Aliancii.

Druhý bod však bude podľa riaditeľa bezpečnostnej a multilaterálnej sekcie na českom ministerstve zahraničných vecí Martina Povejšila problematický.

Inkluzívnejší vzťah medzi Alianciou a Ukrajinou by mal podľa neho spočívať vo vytvorení formátu, ktorý by nerobil deliacu čiaru medzi spojencami na jednej strane a Ukrajinou na druhej. Tento bod má podľa jeho slov medzi členmi NATO podporu.

Česko však chce presadzovať aj druhý bod, ktorým je silné komuniké týkajúce sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii. Podľa Povejšila sa na tom členské krajiny nezhodnú a bude to zrejme vzbudzovať "veľké vášne". "Nie všetci spojenci na to majú tak priamočiary názor ako Česka a východné krídlo NATO – možno s výnimkou Maďarska. Je to však z pohľadu Česka absolútne nevyhnutné," vysvetlil Povejšil.

"Cesta po vilniuskom summite by mala byť jasná, prehľadná a mala by obsahovať súbor krokov, ktoré Ukrajinu po skončení vojny do Aliancie v dohľadnom čase dovedú," povedal s tým, že vojensky je na to Ukrajina pripravená oveľa lepšie, než bolo napríklad pri svojom vstupe Česko.

"My chceme dosiahnuť to, aby došlo k podstatnému, hmatateľnému a veľmi praktickému rozšíreniu podpory Ukrajiny vrátane spustenia viacročného plánu, ktorý by sa sústredil na modernizáciu ukrajinských ozbrojených síl, ktoré v tomto smere robia obrovské pokroky," povedal Povejšil. Okrem toho chce ČR presadzovať maximálnu dlhodobú podporu Ukrajiny tak, aby sa vyrovnala s dôsledkami vojny, nech už skončí kedykoľvek a akokoľvek, dodal Povejšil. (TASR)

Šéf Wagnerovej skupiny Prigožin podkopáva autoritu ruského rezortu obrany na pozadí ukrajinskej protiofenzívy, tvrdí britská vojenská rozviedka. Tá upozorňuje, že Prigožinov tón voči ministerstvu sa stal jednoznačne konfrontačným.

V utorok sa podľa britského ministerstvo obrany Prigožin vyjadril, že očakáva odpoveď od ruského rezortu obrany ohľadom jeho návrhu kontraktu, ktorý mu dal pred tromi dňami. Reagoval tak na rozhodnutie ministerstva, že všetky „dobrovoľnícke útvary“ by s ním mali do 1. júla podpísať kontrakty.

„Hoci obsah Prigožinovho dokumentu nebol zverejnený, jeho doručenie zvyšuje závažnosť situácie a je veľmi pravdepodobné, že ide o ďalšie zámerné úsilie podkopať autoritu oficiálnych vojenských orgánov. Prigožinov tón smerom k ministerstvu obrany sa stal jednoznačne konfrontačným,“ konštatuje Londýn.

Už minulý týždeň britský rezort obrany konštatoval, že sa Prigožin, ktorý sa neprestajne škriepi s vojenskými orgánmi v Moskve, vzoprel ruskému vojenskému vedeniu a ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi, keď odmietol povoliť Wagnerovej skupine podpísať zmluvy s ministerstvom obrany.

Európska komisia plánuje poskytnúť 50 miliárd eur Ukrajine. Ďalších pätnásť miliárd eur má v rámci revidovaného rozpočtu do roku 2027 pomôcť európskemu bloku vyrovnať sa s rastúcim počtom migrantov.

Nových desať miliárd eur má podľa predsedníčky eurokomisie von der Leyenovej podporiť konkurencieschopnosť európskych firiem v oblasti strategických technológií. Komisia v rámci tejto revízie požaduje od členských krajín, aby do rozpočtu pridali celkovo 66 miliárd eur, povedala predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová. (ČTK)

Dovoz ruskej ropy medziročne klesol o 90 percent. Medzeru v dodávkach ropy zaplnili rôzne krajiny vrátane Spojených štátov, Nórska, Alžírska, Brazílie, Angoly a Spojených arabských emirátov.

Vo februári 2022, teda v rovnakom mesiaci, ako Kremeľ spustil plnohodnotnú inváziu, Únia nakúpila 15,2 milióna ton ruskej ropy a rafinovaných produktov, ako sú nafta, petrolej a benzín. O rok neskôr, vo februári 2023, ten istý dovoz predstavoval 1,9 milióna ton a v marci ďalej klesol na 1,4 milióna ton.

Údaje, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat, odhaľujú účinky rozsiahleho zákazu ruskej ropy, na ktorom sa koncom vlaňajšieho mája po náročných rokovaniach dohodli lídri Únie. Zákaz vtedy rozdelili do dvoch častí, keďže sa vzťahoval na ropu dovážanú po mori aj rafinované produkty dovážané po mori a nadobudol účinnosť 5. decembra, respektíve 5. februára. Harmonogram bol navrhnutý tak, aby pomohol členským štátom prispôsobiť sa radikálnej transformácii a zákazu pre ich hlavného dodávateľa energií.

Z opatrenia však na žiadosť vnútrozemských krajín v strednej Európe, predovšetkým Maďarska, ktorého požiadavky oddialili konečné schválenie zákazu, vyňali dovoz ropy cez ropovod Družba. Marcové údaje podľa jednotlivých krajín pritom podľa Euronews ukazujú, že väčšina ruskej ropy smerovala do troch krajín fyzicky prepojených ropovodom Družba - Maďarska, Slovenska a Českej republiky.

Lídri Únie prisľúbili, že sa k otázke kontroverznej výnimky pre Družbu, ktorú stanovili ako časovo neobmedzenú, vrátia, zatiaľ však zostáva nedotknutá. „Celkový dovoz ropy z Ruska nedosiahol nulu v dôsledku určitých výnimiek uvedených v zákazoch, ktoré umožňujú obmedzený dovoz za špecifických podmienok,“ vysvetlil Eurostat v tlačovej správe.

Zmätok vyvolaný ruskou inváziou vyvolal otrasy v energetickom sektore, čo prinútilo členské štáty, aby v snahe upokojiť trhové ceny uvoľnili časť núdzových ropných rezerv. Podľa Eurostatu sa v marci 2023 iba päť členských štátov stále nachádzalo pod minimálnou úrovňou národných núdzových zásob ropy - Bulharsko, Česko, Írsko, Lotyšsko a Litva. (SITA, euronews)

Najväčším rizikom na Ukrajine je podľa českého premiéra Fialu zmrazený konflikt, ktorý by znamenal vznik oblasti trvalej nestability. Hoci majú v poslednom čase Ukrajinci na fronte určité úspechy, nezdá sa, že by vojna v najbližšej dobe skončila. 

Práve vyčerpanie podpory západných krajín by bolo to, čo by podľa Fialu v tejto situácii najviac ohrozilo medzinárodnú bezpečnosť. "Taký scenár by dlhodobo vyčerpával všetky zúčastnené strany. Preto sa spoločne s medzinárodným spoločenstvom musíme snažiť o to, aby tento scenár nenastal," zdôraznil s tým, že aktuálne sa to zatiaľ nedeje.

Situácia na fronte je podľa neho vážna a mení sa pomaly. Posledný rok zároveň ukázal, že Rusko je ochotné prekročiť prakticky všetky medze, aj medze ľudskosti. Zdôraznil, že zoznam vojnových zločinov Ruska sa neustále rozrastá.

Čo sa týka reakcie Česka, tá bola podľa Fialu v súvislosti s vojnou na Ukrajine vo všetkých zásadných veciach správna.

"Začali sme napravovať naše najväčšie bezpečnostné slabiny," povedal predseda českej vlády a pripomenul napríklad ukotvenie každoročných výdavkov na obranu či podpis obrannej dohody so Spojenými štátmi. Prioritou pre jeho kabinet zostáva tiež viac investovať do obrany, a to aj napriek inflácii a vysokému schodku rozpočtu. Ak chce byť Česku v bezpečí, musí podľa premiéra podporovať pripravenosť obranných síl a investovať do nich. (TASR)

Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok pre začatie rozhovorov o jej vstupe do Európskej únie. Podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters tento záver obsahuje chystaná hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá zároveň vyzdvihuje pokrok Kyjeva v reformách aj napriek pokračujúcej vojne. (ČTK)

Ukrajinci v rámci svojej protiofenzívy útočia na troch úsekoch frontu. Za posledný deň dosiahli určité územné zisky, uviedol v hodnotení bojov na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny.

Postup zaznamenala ukrajinská armáda na východe Ukrajiny, konkrétne pri obci Krasnopolivka asi 12 kilometrov severovýchodne od Bachmutu, poznamenali americkí analytici s odvolaním sa na informácie proruských vojnových blogerov. Ukrajinci tlačia tiež pri Berchivke a Kliščijivke, obciach bezprostredne priliehajúcich k Bachmutu.

Na juhu Ukrajinci postúpili od začiatku protiofenzívy pred zhruba dvoma týždňami miestami až sedem kilometrov. Oslobodili 113 kilometrov štvorcových vrátane ôsmich obcí. Inštitút na základe snímok s rozpoznateľným miestom obstarania potvrdil dobytie dediny Pätychatky v Záporožskej oblasti, o ktorom predtým informovali ukrajinské aj ruské zdroje.

V oblasti pôvodného prelomu južne od obce Velyka Novosilka sa zrejme postup ukrajinských síl zastavil. Ruskí vojenskí komentátori za posledný deň hlásili niekoľko ukrajinských útokov, ktoré sa na tomto úseku frontu podarilo Rusom odraziť.

Inštitút ďalej s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany uvádza, že Rusko zrejme presunulo veľkú časť zoskupenia síl pôvodne rozmiestneného pri ľavom brehu rieky Dneper do Záporožskej oblasti a k Bachmutu, aby ním vystužilo obranu pred ukrajinským protiútokom.

Boje pokračujú tiež okolo Avdijivky, kde podľa inštitútu zaznamenali drobné územné zisky tak Ukrajinci, ako aj Rusi.

Hrozba, že ruský prezident Putin použije taktické jadrové zbrane, je reálna. Vyhlásil to prezident USA Biden po tom, čo označil rozhodnutie Putina umiestniť ruské taktické jadrové zbrane v Bielorusku za absolútne nezodpovedné.

"Keď som tu pred asi dvoma rokmi hovoril o vyschýnaní rieky Colorado, každý na mňa pozeral, ako keby som bol blázon. Pozerali na mňa, ako keď som povedal, že Putin použije taktické jadrové zbrane. Je to reálne," povedal Biden skupine darcov v Kalifornii.

Jeden civilista zomrel a jeden utrpel zranenia pri pondelkovom ruskom bombardovaní obce Junakivka v Sumskej oblasti. V obci Krasnopilľa ruské bombardovanie podľa vojenskej administratívy oblasti zranilo ďalších dvoch civilistov.

Zranené bolo aj dieťa, rovnako bola poškodená aj obytná budova. Na Sumskú oblasť Rusko v pondelok zaútočilo 16-krát. Celkovo predstavitelia oblasti zaznamenali 101 explózií v siedmich obciach.

Ukrajina neutrpela počas prebiehajúceho protiútoku zatiaľ nijaké územné straty, oznámil vo svojom pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Zelenskyj. 

"V niektorých oblastiach naši bojovníci postupujú rýchlejšie, v niektorých brania svoje pozície, odolávajú útokom okupantov a zintenzívňujú útoky," konštatoval Zelenskyj.

"Nestratili sme žiadnu pozíciu. Len sme niektoré oslobodili," povedal ukrajinský prezident. Zároveň opäť prisľúbil, že modro-žltá ukrajinská vlajka bude znovu viať na všetkých okupovaných územiach na juhu i východe krajiny.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová poznamenala, že "najväčší úder" vo vojenskom ťažení Kyjeva ešte len príde.

"Prebiehajúca operácia má niekoľko cieľov a vojská plnia tieto úlohy. Postupujú tak, ako by mali, a tá najväčšia rana ešte len príde," napísala Maľarová na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že ukrajinská armáda sa musí pripraviť na to, že Rusi sa nevzdajú len tak ľahko svojich pozícií. (TASR)

Kyjev aj západoukrajinský Ľvov čelili v noci ďalším ruským útokom. V oboch mestách zneli explózie a bola nasadená protivzdušná obrana. Protiletecký poplach platil niekoľko hodín aj v ďalších regiónoch Ukrajiny. Informácie o obetiach či zranených nie sú známe.

O útokoch informovali agentúra Ukrinform a ruskojazyčná verzia BBC. 

Agentúra Reuters označila nočné útoky za rozsiahle a s odvolaním sa na ukrajinskú armádu napísala, že sa podarilo zostreliť 28 z 30 dronov Šahíd iránskej výroby, ktoré Rusko vyslalo. Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko uviedol, že len pri ukrajinskej metropole bolo zničených okolo 20 "cieľov nepriateľa".

Podľa agentúry Ukrinform išlo o druhý útok iránskych bezpilotných lietadiel na Kyjev od začiatku júna. Nálet trval viac ako tri hodiny.

Výbuchy zneli aj v Ľvove, ktorý sa vzhľadom na svoju polohu zhruba 70 kilometrov od hraníc Poľska stáva terčom ruských útokov výrazne menej často ako ukrajinské hlavné mesto.

"Môžete to všetko počuť veľmi dobre sami. V Ľvove a v regióne dochádza k výbuchom. Zostaňte v kryte, alebo aspoň na chodbe. Je to dôležité! "citovala ruskojazyčná verzia BBC výzvu starostu Andrija Sadového. Miestne vojenské úrady uviedli, že úder zasiahol kritickú infraštruktúru v meste a spôsobil požiar.

Výbuchy boli hlásené aj zo Záporožskej oblasti, na ktorú Rusko podľa ukrajinskej armády zaútočilo siedmimi raketami, ktoré cielili na telekomunikačnú infraštruktúru a poľnohospodárske objekty. (ČTK)

Nemecká armáda má po období úsporných opatrení a vojenskej pomoci Ukrajine značný nedostatok delostreleckej munície. "Aktuálny stav výbušných granátov kalibru 155 mm predstavuje približne 20-tisíc kusov," citoval denník Der Spiegel z neverejných dokumentov ministerstva financií. (TASR)

Americký výrobca stíhačiek F-16 Lockheed Martin sa ponúkol, že v prípade dodávok strojov na Ukrajinu poskytne ukrajinským pilotom výcvik v ich ovládaní a údržbe, píše denník Financial Times. Viacerí spojenci dali najavo ochotu sprostredkovať Kyjevu ich dodávky.

"Sme v pohotovosti, pripravení reagovať nielen na potrebu konštrukcie nových F-16, ale aj na potrebu akýchkoľvek úprav F-16 či výcviku, vybavenia alebo systému," povedal britskému denníku prevádzkový riaditeľ firmy Frank St. John. Zároveň však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie v tomto ohľade bude musieť byť výsledkom diskusií medzi Ukrajinou a USA alebo jej inými západnými spojencami.

St. John tiež denníku oznámil, že v minulosti spoločnosť poskytla pomoc s výcvikom viac ako 16 krajinám. Prípadný tréning ukrajinských pilotov by sa odohral v tretej krajine, poznamenal Financial Times.

Ukrajinské sily už používajú iné zbrane vyrábané firmou Lockheed Martin, vrátane protitankových striel Javelin či rakiet GMLRS. Ukrajinci si podľa St. Johna používanie týchto systémov veľmi rýchlo osvojili a používajú ich s vysokou efektivitou. Z toho prevádzkový riaditeľ firmy usudzuje, že by veľmi rýchlo zvládli tiež ovládanie stíhačiek F-16.

Prípadné dodávky stíhačiek na Ukrajinu treťou krajinou musia povoliť USA, ktoré ich samy pravdepodobne napadnutej krajine neposkytnú. Washington ale už skôr podľa listu signalizoval, že vyslanie strojov F-16 na Ukrajinu prípadne povolí. Ukrajina o stíhačky žiada už mesiace. (ČTK)

Írsko sa podľa prezidenta Michaela Higginsa zahráva s ohňom, keď otvára tému vojenskej neutrality a vstupu do NATO. Hlava štátu obvinila vládu z nebezpečného odklonu od základov írskej zahraničnej politiky a risku "pochovania" Írska v agendách iných národov.

Vyjadrenie prezidenta odznelo v nedeľňajšom rozhovore pre noviny Business Post a poukazuje na vládou sponzorované fórum o medzinárodnej bezpečnosti, kde sa bude diskutovať o neutralite Írska. Vyvoláva to tiež otázky o úlohe írskeho prezidenta, ktorý zastáva prevažne ceremoniálnu funkciu.

Príchod ukrajinských utečencov, nájazdy ruských lodí, ktoré sú podozrivé z mapovania podmorských káblov, ako aj útok podozrivých ruských gangov na írske zdravotníctvo v roku 2021 vyvolali otázky o bezpečnostných opatreniach ostrovnej krajiny.

Hoci sa Írsko pridalo k mierovým misiám OSN, vyhýba sa vojenským alianciám a v porovnaní s inými krajinami len málo investovalo do obrany. Kritici mu vyčítajú, že šetrí peniaze a nárokuje si morálne výhody, ukrývajúc sa pod dáždnikom NATO. Podpredseda írskej vlády Micheál Martin uviedol, že vláda nemá v úmysle vzdať sa vojenskej neutrality, ale že fórum preskúma vývoj bezpečnostných potrieb.

Strach z ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine viedli dovtedy neutrálne Fínsko k členstvu v NATO, ktorým sa stalo v apríli. Susedné Švédsko tiež upustilo od desaťročia trvajúcej neangažovanosti, ale jeho vstup do NATO zatiaľ neschválili Turecko a Maďarsko. (TASR)