Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj požiadal parlament, aby na 50 rokov uvalil dodatočné sankcie na Irán

Hackeri sa nabúrali na webovú stránku rezidencie patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla v Peredelkine a zverejnili na nej texty v ukrajinčine - okrem iného aj modlitby za protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl a za Ukrajinu.

Pod textom modlitby za protiútok bola zverejnená definícia ukrajinských ozbrojených síl: uvádza sa v nej, že ide o "vojenskú formáciu, ktorá má podľa ústavy za úlohu obranu Ukrajiny, ochranu jej suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti".

Okrem toho webová stránka Kirillovej rezidencie vyzývala návštevníkov stránky, aby podporili Ukrajinu a jej vojakov.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu sa proukrajinskí hackeri nabúrali na mnohé ruské webové stránky, kde často zanechávali protivojnové odkazy a výzvy pre ruských občanov.

DW súčasne pripomenula, že útokom ruských alebo proruských hackerov boli často vystavené nielen webové stránky na Ukrajine, ale aj jej spojencov na Západe.

Napríklad ešte v máji 2022 poslanci nemeckého Bundestagu zhodnotili situáciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v Nemecku ako "mimoriadne napätú", pričom niektoré z počítačových útokov dokonca narušili webové stránky nemeckého ministerstva obrany a úradu nemeckého kancelára.

Podľa agentúry Reuters hackerská skupina Cold River v lete 2022 zaútočila na tri americké jadrové výskumné laboratóriá, pričom pre každú z týchto troch inštitúcií vytvorila falošné prihlasovacie stránky a jadrovým vedcom poslala e-maily v snahe prinútiť ich prezradiť svoje heslá. Nie je známe, či bol tento pokus o hackerský útok úspešný.

Okrem toho sa v auguste 2022 proruskí hackeri nabúrali na webové stránky fínskeho parlamentu a v októbri boli napadnuté weby poľského a slovenského parlamentu. Útok na poľský web sa odohral na pozadí rozhodnutia poľského Senátu uznať režim v Rusku za teroristický. (TASR)

Patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill odvolal predsedu rady expertov pre cirkevné umenie, architektúru a reštaurovanie. Archijerej Leonid Kalinin bol zbavený aj postu predstaveného Chrámu svätého mučeníka Klimenta, pápeža.

Má aj zákaz slúžiť bohoslužby.

Ako v nedeľu informovala agentúra Reuters, biskup Kalinin bol funkcií zbavený pre "obštrukcie" pri presune ikony Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova z moskovskej Tretiakovskej galérie do Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve.

Toto známe dielo z 15. storočia sa nedávno rozhodol cirkvi vrátiť ruský prezident Vladimir Putin.

Ikona mala byť rok vystavená v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa a potom prevezená do Katedrály Najsvätejšej Trojice v kláštore v meste Sergijev Posad.

Kalinin však v rozhovoroch pre ruské médiá vyjadril pochybnosti o pripravenosti prevozu vzácnej ikony. Upozornil napríklad, že pre ikonu nie je pripravený špeciálny ochranný rám, takže klimatizačný systém v chráme by toto dielo z 15. storočia mohol poškodiť.

Proti prevozu ikony sa postavila aj odborná rada Tretiakovskej galérie, podľa ktorej je nutné dielo z 15. storočia reštaurovať.

Ruské ministerstvo kultúry následne oznámilo, že ikona bude v Chráme Krista Spasiteľa dva týždne a potom ju prevezú na reštaurovanie.

Predpokladá sa, že toto majstrovské dielo bolo Rubľovom namaľované na počesť svätého Sergija Radonežského pre kláštor v meste Sergijev Posad pri Moskve. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bola ikona v roku 1929 prenesená do Tretiakovskej galérie. Toto múzeum opustila len niekoľkokrát vrátane obdobia druhej svetovej vojny, keď bola evakuovaná do bezpečného skladu.

Cirkev, ktorej konzervativizmus Putin presadzuje ako súčasť svojej vízie ruskej národnej identity, je jedným z najhorlivejších inštitucionálnych podporovateľov vojny na Ukrajine.

Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill v kázni v septembri minulého roka vyhlásil, že padlí ruskí vojaci svojou smrťou vo vojne na Ukrajine "zmyjú všetky (svoje) hriechy," dodala agentúra Reuters. (TASR)

Rakúsko bude financovať odmínovacie vybavenie pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliónov eur. Oznámila to rakúska vláda, ktorá zároveň zdôraznila, že žiaden rakúsky vojak nepríde na ukrajinskú pôdu odmínovať, kým je vojnová zóna.

„Pomáhame s finančnou podporou odmínovania,“ uviedla vláda podľa webu Kyiv Independent.

Vláda vo Viedni tiež poznamenala, že „približne 10,6 milióna ľudí na Ukrajine sa spolieha na pomoc pri odmínovaní“, najmä farmárov, ktorých poľnohospodárska pôda je ťažko zasiahnutá pozemnými mínami.

„S už viac ako 250-tisíc kilometrami štvorcovými ukrajinského územia je oblasť kontaminovaná nášľapnými mínami na Ukrajine asi trikrát väčšia ako Rakúsko,“ uviedla.

Správa o podpore odmínovacie úsilia prišla po tom, čo sa rakúska vláda a prezident Alexander Van der Bellen nevedeli dohodnúť na tom, či Rakúsko, ktoré je neutrálne, má poskytnúť Ukrajine pomoc s civilným odmínovaním alebo nie. (SITA)

Ruské štátom podporované médiá a podnikateľské skupiny vyzvali Kremeľ, aby pre Rusov povolil šesťdňový pracovný týždeň. Dôvodom sú zvýšené ekonomické výdavky na vojnu na Ukrajine.

Vo svojej nedeľnej správe to na sociálnej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany s tým, že odpracované hodiny navyše podľa všetkého nemajú byť zaplatené.

Londýn konštatuje, že v posledných mesiacoch sa tón verejnej debaty v Rusku posunul od výlučného trestania kritikov invázie smerom k príkazom, aby sa občania obetovali s cieľom podporiť vojenské úsilie Kremľa.

Britský rezort obrany pripomína, odvolávajúc sa na informácie tajných služieb, vyjadrenie ruskej propagandistky Margarity Simonjanovej, ktorá je manažérkou oficiálnych prokremeľských médií.

Tá 21. mája vyhlásila, že občania by mali po pracovnom čase vo svojich zamestnaniach ďalšie dve hodiny každý deň pracovať v závodoch na výrobu munície.

Tento prístup podľa Británie jasne evokuje formu spoločenského nátlaku známeho zo sovietskych čias.

"Zdôrazňuje tiež, ako vedenie (Ruska) s veľkou pravdepodobnosťou identifikuje ekonomickú výkonnosť za rozhodujúci faktor, čo sa týka víťazstva vo vojne," dodalo ministerstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 28 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/CwAYcslaAj

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/Q82bO2toUG

28.5.2023 o 8:19 · archivované: 28.5.2023 o 15:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny je presvedčený, že Kremeľ zakázal ruským štátnym médiám o ňom informovať. Prigožin je najvýraznejším členom kruhu Putina, ktorý sa dostal do konfliktu s vojenským vedením.

Tento mesiac vyhlásil víťazstvo vo východoukrajinskom meste Bachmut, no však na znak toho, do akej miery je vnímaný ako porušenie tabu Putinovho Ruska, štátna televízia 20 hodín ignorovala pád mesta a neodvysielala Prigožinov víťazný prejav.

„To, čo je zakázané, je vždy sladšie. Wagnerovci nie sú kus klzkého mydla, ktoré byrokrati zvykli strkať všade dookola; wagnerovci sú šidlo, ihlica, ktorú nemôžete schovať,“ reagoval na zjavný zákaz Prigožin.

Zakladateľ Wagnerovej skupiny je podľa svojich slov presvedčený, že „byrokrati na vysokej úrovni, práve tie kremeľské veže, sa snažia všetkým zavrieť ústa, aby nehovorili o wagnerovcoch“, čo podľa neho vyprovokuje odpor Rusov.

„Z dlhodobého hľadiska - z dlhodobého hľadiska sú dva alebo tri mesiace - dostanú od ľudí facku za to, že sa snažili všetkým zavrieť ústa a uši,“ dodal. (SITA)

Juhoafrický prezident Ramaphosa vymenoval vyšetrovací výbor, aby preskúmal tvrdenia USA o tom, že ruská nákladná loď vlani vyzdvihla na námornej základni pri Kapskom Meste zbrane.

Americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike Reuben Brigety začiatkom mesiaca povedal, že je presvedčený, že loď naložila zbrane. Juhoafrická vláda to vehementne poprela.

„Prezident sa rozhodol začať vyšetrovanie vzhľadom na závažnosť obvinení, rozsah verejného záujmu a vplyv tejto záležitosti na medzinárodné vzťahy Južnej Afriky,“ uviedol úrad prezidenta vo vyhlásení.

Vyšetrovací výbor sa pokúsi zistiť, kto vedel o príchode plavidla, o obsahu, ktorý bol naložený a vyložený a „či boli splnené ústavné, zákonné alebo iné povinnosti v súvislosti s príchodom nákladnej lode“.

Očakáva sa, že prezident dostane záverečnú správu do dvoch týždňov od skončenia vyšetrovania.

Juhoafrická vláda niekoľkokrát vyhlásila, že má neutrálny postoj k vojne na Ukrajine, ale tvrdenia veľvyslanca otvorili krajinu obvineniam, že sa fakticky postavila na stranu Moskvy. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal parlament, aby uvalil dodatočné sankcie proti Iránu. Tie by mali pritom trvať 50 rokov. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent na základe návrhu rezolúcie po rozhodnutí ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.

Návrh zahŕňa celkový zákaz obchodu s Iránom, investícií a transferu technológií. Tiež zakazuje iránsky tranzit cez ukrajinské územie a bráni stiahnutiu iránskych aktív z Ukrajiny.

Parlament zatiaľ nenaplánoval hlasovanie v tejto veci. (Kyiv Independent)

Ukrajinský prezident Zelenskyj ocenil sily protivzdušnej obrany a záchranárske služby po tom, čo Kyjev počas noci odolal najväčšiemu dronovému útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Zelenskyj príslušníkom ukrajinských síl povedal že sa snažia "zničiť nepriateľské rakety, lietadlá, vrtuľníky a drony". "Vždy, keď zostrelíte nepriateľské drony a rakety, zachránite životy... ste hrdinovia!" uviedol a poďakoval sa tiež záchranárom. (TASR)

Počet obetí piatkového ruského ostreľovania nemocnice v ukrajinskom Dnipre vzrástol na štyri. Na telegrame o tom informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak. Útok si vyžiadal aj viac ako dve desiatky zranených.

"Smutné správy. Už poznáme osud troch ľudí, ktorí boli nezvestní po raketovom útoku na Dnipro. Žiaľ, zahynuli," uviedol Lysak. Podľa neho sú medzi obeťami 56-ročný lekár, 64-ročná zamestnankyňa nemocnice a 57-ročný zamestnanec neďalekej veterinárnej kliniky. Už v piatok úrady informovali o smrti 69-ročného okoloidúceho.

Nemocnicu v Dnipre zasiahla ruská strela pri piatkovom rannom útoku, ktorý nasledoval po predchádzajúcom nočnom ostreľovaní. Ruským vzdušným úderom vtedy čelila aj metropola Kyjev. (ČTK)

Rusko v noci vypustilo na ukrajinské ciele rekordných 54 kamikadze dronov. Oznámili to ukrajinské vzdušné sily s tým, že 52 z nich zostrelili. Len v Kyjeve zostrelili viac ako 40 dronov. Letecký poplach znel v 12 regiónoch Ukrajiny. (BBC)

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil sankcie proti 220 zväčša zbrojárskym spoločnostiam a 51 jednotlivcom. Podľa jeho slov sú spájaní s ruskými "podnikmi slúžiacimi vojne". Nie všetky z týchto spoločností pôsobia v Rusku.

Cieľom sankcií je podľa Zelenského na nich vyvinúť medzinárodný tlak.

Prezident sa zároveň poďakoval Nemecku, Fínsku, Kanade a Islandu za nové dodávky zbraní pre Ukrajinu. Ako dodal, ich podpora pomôže posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu a celkovú obranyschopnosť Ukrajiny.

Ďalej sa poďakoval aj Japonsku, ktoré tento týždeň uvalilo na Rusko ďalšie sankcie.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil posilniť stráženie hraníc. Chce, aby bol zabezpečený rýchly pohyb ruských vojakov a civilistov do ukrajinských regiónov, ktoré sú teraz pod kontrolou Moskvy.

Agentúra Reuters pripomína, že v posledných týždňoch silnejú útoky vo vnútri Ruska.

Putin sa k ochrane hraníc vyjadril v odkaze pohraničnej stráže, ktorá je súčasťou tajnej služby FSB, a to pri príležitosti jej sviatku. Zdôraznil, že jej úlohou je "spoľahlivo kryť" línie v blízkosti bojovej zóny.

"Je potrebné zabezpečiť rýchly pohyb vojenských i civilných vozidiel a nákladov, vrátane potravín, humanitárnej pomoci a stavebných materiálov, ktoré sú zasielané novým subjektom (Ruskej) federácie," uviedol Putin v správe zverejnenej na telegrame Kremľa.

Za nové subjekty Moskva označuje štyri ukrajinské oblasti - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú - ktoré čiastočne okupuje a ktoré vlani nelegálne anektovala. (ČTK)

Ruský zbrojársky komplex Kalašnikov predstavil modernizovanú útočnú pušku AK-12. Inovovali ju s prihliadnutím na skúsenosti ruských vojakov z vojny na Ukrajine. Prvá várka už mala byť dodaná do jednej z oblastí konfliktu. (TASR)

Rusi opäť podnikli masívny dronový útok na Kyjev. Najmenej jeden človek zahynul a traja utrpeli zranenia. Podľa vojenskej správy mesta išlo o najrozsiahlejší útok dronov na ukrajinskú metropolu. Letecký poplach platil aj v ďalších regiónoch.

Rusi poslali v noci na Kyjev viac ako 40 dronov, informovala agentúra Ukrinform. Letecký poplach v hlavnom meste trval podľa ruskojazyčnej verzie BBC viac ako päť hodín. Miestne úrady opakovane vyzývali obyvateľov, aby zostali v krytoch. V meste bolo počuť výbuchy, pracovala protivzdušná obrana.

"Predbežne išlo o najmasívnejší útok bezpilotných lietadiel na hlavné mesto od začiatku plnohodnotnej invázie," uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého Rusko vo viacerých vlnách nasadilo bezpilotné lietadlá iránskej výroby. Protivzdušná obrana ich podľa Popka zostrelila vyše 40.

Vitalij Kličko, starosta mesta, ktoré dnes bude oslavovať 1541. výročie svojho založenia, uviedol, že v dôsledku útokov aj zostrelenia dronov vypukol požiar na streche deväťposchodovej budovy, bola poškodená sedemposchodová budova a začal horieť sklad. Obeťou útokov sa stal 41-ročný muž.

Za tento mesiac bol útok na Kyjev už štrnásty.

Výbuchy boli v noci hlásené aj zo Sumskej a Žytomyrskej oblasti. (ČTK)

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti hlási ukrajinské ostreľovanie mesta Šebekino. O život podľa jeho slov prišiel jeden človek a traja utrpeli zranenia  Mesto sa podľa Gladkova len počas posledných 24 hodín stalo terčom ostreľovania päťkrát.

."Do Šebekina som sa dostal až na druhýkrát. Prvýkrát sme sa pri vjazde do mesta dostali pod paľbu. Ani som nemohol vystúpiť z vozidla. Projektily explodovali na susednej ulici," citovala agentúra TASS gubernátora Vjačeslava Gladkova..

Ostreľovanie podľa neho poškodilo 11 obytných domov s viacerými bytmi, ako aj šesť súkromných domov, dva podniky a tri komerčné objekty. Došlo tiež k výpadkom elektriny, ktorej dodávky by sa mali obnoviť počas noci. (ČTK)

Čím viac je Rusko frustrované a nespokojné kvôli neschopnosti dosiahnuť svoje ciele, tým nerealistickejšie a neprimeranejšie požiadavky predkladá Ukrajine. V reakcii na Moskvou zverejnené požiadavky pre nastolenie mieru to uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. (ČTK)