MOSKVA. Moskva v sobotu prostredníctvom námestníka ministra zahraničných vecí oznámila sedem požiadaviek pre nastolenie mieru na Ukrajine. Okrem iného žiada, aby Ukrajina uznala ruštinu za štátny jazyk a vzdala sa snahy o vstup do NATO aj do Európskej únie.
Kyjev podľa médií odpovedal svojimi podmienkami, ktoré zahŕňajú aj vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, vydanie vojnových zločincov a ľudí zodpovedných za vojnu či vyplatenie reparácií.
Chcú všetky anektované územia
Námestník ruského ministra zahraničia Michail Galuzin medzi siedmimi požiadavkami vymenoval ukončenie bojových akcií zo strany ukrajinských síl a dodávok západných zbraní.
Splnenie ďalších piatich požiadaviek je podľa ruského diplomata nevyhnutné pre "dosiahnutie všeobecného, spravodlivého a trvalého mieru", Ukrajina by sa preto mala vrátiť k neutrálnemu postaveniu mimo blokov, zrieknuť sa teda vstupu do NATO a do EÚ, uznať "nové územné skutočnosti, vzniknuté v dôsledku práva národov na sebaurčenie" (teda uznať anexiu svojho územia na Kryme a na východe a juhu krajiny Ruskom - pozn. red), chrániť práva ruskojazyčných občanov a národnostných menšín, stanoviť ruštinu štátnym jazykom a dodržiavať základné ľudské práva, vrátane slobody náboženského vyznania.
Poslednou požiadavkou sa pravdepodobne myslí, že ukrajinský štát by mal prestať vystupovať proti tej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa donedávna podriaďovala moskovskému patriarchátu. Na Ukrajine okrem toho pôsobí aj pravoslávna cirkev napojená na konštantínopolský patriarchát.
"Ruský prezident Vladimir Putin predtým hovoril, že Moskva nevystupuje proti členstvu Ukrajiny v EÚ. Predtým ani neodznela požiadavka urobiť ruštinu štátnym jazykom," poznamenal denník Kommersant.

Ukrajina žiada stiahnutie vojsk
Sedem ruských požiadaviek "potvrdzuje právnu a faktickú nespôsobilosť ruského vedenia", reagoval na twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak a odpovedal vymenovaním podmienok Ukrajincov.
Tie zahŕňajú stiahnutie všetkých ruských vojsk z ukrajinského územia, definitívne uznanie rozpadu Sovietskeho zväzu a zvrchovanosti postsovietskych republík, vydanie vojnových zločincov a ľudí zodpovedných za vojnu, vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, zníženie počtu útočných zbraní, uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá by zorganizovala kontrolu nad jadrovým arzenálom Ruska, právne zakotvenie reparácií vrátane dobrovoľného odovzdania ruského majetku zhabaného v tretích krajinách v prospech Ukrajiny.
Ukrajinské ministerstvo obrany usúdilo, že čím viac je Rusko frustrované a nespokojné kvôli neschopnosti dosiahnuť svoje ciele, tým nerealistickejšie a neprimeranejšie požiadavky predkladá Ukrajine.
"Keď Rusko podpíše akt svojej kapitulácie, poslednou požiadavkou Kremľa pravdepodobne bude dať visiaci zámok na dvere Medzinárodného trestného súdu v Haagu," ironicky predpovedalo ukrajinské ministerstvo.

Kyjev nebude rokovať s Putinom
Mierové rozhovory s Ruskom, ktorésa začali krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári, Ukrajina ukončila po jarnom stiahnutí ruských vojsk od Kyjeva, ktoré znamenalo aj odhalenie vojnových zločinov v práve oslobodených mestách a dedinách.
Kyjev sa zaprisahal, že nebude rokovať s Ruskom, kým na jeho čele stojí Vladimir Putin. Práve na jeho rozkaz ruské vojská vpadli do susednej krajiny, a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine