Ukrajinci už použili strely typu Storm Shadow, uviedol britský minister obrany (SME Minúta)

USA oznámili pred summitom G7 ďalší balík sankcií proti Rusku. Cieľom nových opatrení je okrem iného zamedziť obchádzaniu už zavedených sankcií. S podobným návrhom nedávno prišla aj Európska únia.

Ruská agresia voči Ukrajine bude jednou z hlavných tém summitu skupiny veľkých svetových ekonomík G7, ktorý sa začína v piatok a končí v nedeľu.

Všetky zúčastnené krajiny, teda okrem Spojených štátov aj Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Británia a hosťujúce Japonsko, v konflikte podporujú Kyjev a očakáva sa, že predstavia svoje vlastné sankčné opatrenia.

Nový sankčný balík Spojených štátov podľa nemenovaného amerického činiteľa Rusku ešte viac sťaží podnecovanie vojnovej mašinérie a výrazne obmedzí prístup Ruska k výrobkom nevyhnutným pre jeho bojaschopnosť, uviedla agentúra AFP.

Zabrániť majú zhruba 70 subjektom z Ruska a ďalších krajín v obchode s tovarom americkej výroby, uviedol činiteľ, podľa ktorého sa sankcie dotýkajú celkovo 300 jedincov, organizácií, spoločností, lietadiel a lodí naprieč Európou, Blízkym východom a Áziou. (ČTK)

Batériu amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorú v utorok na Ukrajine poškodil ruský vzdušný útok, sa podarilo opraviť, uviedol Pentagon.

"Jeden systém Patriot bol poškodený, ale bol opravený a je plne späť v prevádzke a funkčný," oznámila hovorkyňa amerického ministerstva obrany Sabrina Singhová. (ČTK)

Nórsko pošle Ukrajine cez Britániu raketomety MLRS a delostrelecké radary Arthur. "Ukrajina potrebuje viac zbraní a tieto požadované kapacity by sme jej nemohli poskytnúť bez úzkej spolupráce s Veľkou Britániou," povedal nórsky minister obrany.

Gram navštívil základňu Northwood pri Londýne a podpísal tam zmluvu o bezpečnostnom partnerstve Nórska a Británie.

Oslo už predtým poskytlo Londýnu tri raketomety MLRS, čím podľa nórskeho ministerstva obrany pomohlo zvýšiť kapacity Británie vojensky pomáhať Ukrajine. Nórsko ešte v marci dodalo Ukrajine osem bojových tankov typu Leopard 2. (TASR)

Británia a Nórsko podpísali dohodu o bezpečnostnom partnerstve. Zameraná má byť na ochranu energetickej infraštruktúry a podmorské hrozby. Zahŕňať má detekciu ponoriek, ale aj mín.

Deje sa tak v kontexte vlaňajších dosiaľ neobjasnených výbuchov na plynovode Nord Stream. 

Britský minister obrany Ben Wallace a jeho nórsky rezortný partner Björn Arild Gram podpísali dohodu počas návštevy námorného operačného strediska na vojenskej základni v anglickom Northwoode.

Británia a Nórsko už posilnili spoločné námorné hliadky vo svojich priľahlých oblastiach po tom, čo vlani v septembri došlo k výbuchom na podmorskom plynovode Nord Stream, pripomína DPA. Doteraz nevysvetlené výbuchy zasiahli 26. septembra tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, určených na prepravu plynu z Ruska do Nemecka a ďalej do Európy.

Plynovodom Nord Stream 1 vtedy plyn neprúdil, čo Rusko odôvodňovalo nevyhnutnou údržbou. Nord Stream 2 bol síce dokončený, ale v dôsledku vojny na Ukrajine a protiruských sankcií ho ani neuviedli do prevádzky.

Rezort obrany v Londýne uviedol, že nová dohoda medzi Britániou a Nórskom podporí rozvoj kapacít na ochranu spoločných záujmov v Severnom mori a zefektívni tiež proces, aby sa k tejto iniciatíve mohli pridať aj ďalší spojenci.

Podľa Grama je dôležité, aby demokratické štáty držali spolu v čase zvýšeného tlaku na medzinárodný poriadok založený na pravidlách. "Sabotáž na plynovodoch Nord Stream z vlaňajška je konkrétnou pripomienkou toho, o čo tu ide," poznamenal. (TASR)

Pápež František by chcel do Ruska a na Ukrajinu vyslať mierových vyslancov s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Informovala vatikánska spravodajská stránka Il Sismografo.

Vatikán by mal podľa informácií uvedeného katolíckeho webu vyslať do Kyjeva bolonského arcibiskupa Mattea Zuppiho, ktorý by viedol rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Do Moskvy by mal zase vycestovať arcibiskup Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, ktorý by sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

V správe Il Sismografo sa píše, že Zelenskyj i Putin súhlasili so stretnutím s pápežskými vyslancami. Web však ďalšie podrobnosti neuvádza, a ani nemenuje svoje zdroje.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni správu nechcel komentovať a novinárov odkázal na nedávne vyjadrenie štátneho sekretára Pietra Parolina. Ten uviedol, že "teraz nastal čas na prevzatie iniciatívy na dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine". Zuppiho ani Gugerottiho sa Reuters nepodarilo zastihnúť a hlavný diplomatický zdroj uviedol, že v tejto veci zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne plány. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že ustanovil poradný orgán pre obnovu ukrajinskej vlády nad Krymom. Polostrov v roku 2014 protiprávne anektovalo Rusko, podľa Zelenského ho však Kyjev celkom určite získa späť.

"Stále pracujeme na oslobodení Krymu. Určite sa to stane - jeho plnohodnotné navrátenie k ukrajinskému štátnemu systému," povedal Zelenskyj predstaviteľom krymských Tatárov na zhromaždení v Kyjeve k výročiu masovej deportácie tohto etnika z polostrova v roku 1944.

S tým ako pokračuje vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, získava Kyjev podľa Zelenského čoraz väčšiu podporu ďalších krajín pre svoju snahu o opätovné získanie Krymu. Bez toho podľa neho nebude možné v kontexte medzinárodných vzťahov znovu hovoriť o mieri.

"Pripravujeme sa na znovuzačlenenie Krymu. Podpísal som dekrét o vzniku poradného zboru pre reintegráciu a ukončenie okupácie nášho Krymu a Sevastopoľu," oznámil Zelenskyj. (ČTK)

Pentagón nadhodnotil v dôsledku účtovnej chyby zbrane zaslané Ukrajine o tri miliardy dolárov. Otvára sa tak možnosť poslať Ukrajine ďalšie zbrane. Nateraz však nie je jasné, ako na situáciu zareaguje Kongres.

Americké ministerstvo obrany pripísalo zaslanému vojenskému materiálu hodnotu zbraní, ktorými ho nahradilo – namiesto hodnoty, akú mal tento materiál v čase zakúpenia a po následnej amortizácii.

Od augusta 2021 – teda pol roka pred začiatkom ruskej invázie – poslali USA zo svojich skladov Ukrajine zbrane v celkovej hodnote vyčíslenej na 21,1 miliardy dolárov.

Administratíve prezidenta Bidena to vytvára väčší priestor na poskytnutie ďalšej pomoci Ukrajine bez toho, aby musela žiadať Kongres o schválenie týchto prostriedkov – a to práve v čase, keď v USA prebieha intenzívna diskusia o zvýšení stropu štátneho dlhu. (TASR)

Ruská armáda sústredila k Bachmutu väčšinu svojich rezerv a značne tam posilnila svoje rady, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Maľarová. Rusi podľa nej tiež v meste obnovili intenzívne útoky, ale ukrajinskí vojaci ich odrazili.

Ukrajinci majú pod kontrolou juhozápadnú časť mesta a na niektorých úsekoch pri Bachmute postúpili až o pol kilometra. Podobné vyhlásenia nemožno v podmienkach pokračujúcich bojov nezávisle overiť.

"Nepriateľ dnes celý deň útočil na Bachmut. Všetky útoky naši obrancovia odrazili. V súčasnosti máme pod kontrolou juhozápadnú časť Bachmutu," oznámila Maľarová.

V minulých dňoch ukrajinská strana hlásila, že na bachmutskom úseku frontu prechádza miestami do lokálnych protiútokov a dosahuje čiastkové územné zisky.

Aj dnes podľa Maľarovej ukrajinskí vojaci dosiahli určitý postup. "V niektorých oblastiach je postup našich jednotiek o 500 metrov," napísala.

Predtým dopoludnia hovoril o ukrajinskom postupe tiež hovorca východného zoskupenia ukrajinských vojsk Čerevatyj, ktorý v televízii uviedol, že Ukrajincom sa podarilo za predchádzajúci deň v oblasti Bachmutu prekonať vzdialenosť 150 až 1700 metrov. Nepriblížil ale, kde presne sa postup odohral. (ČTK)

Ruská Duma schválila zákon o voľbách za vojnového stavu. Tento zákon Moskve umožní usporiadať parlamentné voľby a voľby gubernátorov v tých oblastiach Ukrajiny, ktoré vlani anektovala.

K anektovaniu štyroch oblastí Ukrajiny - Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Chersonskej - pristúpilo Rusko v októbri roku 2022 na základe sporných referend. Z hľadiska ruského práva sú teraz tieto ukrajinské oblasti ruskými. Kyjev a medzinárodné spoločenstvo tento stav neuznávajú.

Vo všetkých štyroch ukrajinských oblastiach bolo po ich anexii výnosom ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásené stanné právo (vojnový stav).

Podľa ruského zákona sa v regiónoch, v ktorých bol zavedený takýto režim, nesmú konať žiadne referendá, voľby do štátnej správy ani do samosprávy. V zákonoch o prijatí nových subjektov do Ruska sa však uvádza, že voľby sa tam musia konať na jeseň tohto roku.

Podľa balíka zákonov prijatého 18. mája musia konanie volieb na územiach, kde platí vojnový stav, schváliť ministerstvo obrany a tajná služba FSB.

Schválené zmeny a dodatky umožňujú skrátiť volebné procesy a stanovujú, že "ďalšie osobitosti" prípravy a priebehu hlasovania môžu byť určené iným zákonom.

Štátnou dumou schválený zákon nadobudne účinnosť, ak ho odobrí aj horná komora ruského parlamentu - Rada federácie -, ak ho podpíše prezident Putin a po tom, ako jeho text bude zverejnený v oficiálnom vládnom vestníku. Toto schvaľovanie je zvyčajne len formalitou. (TASR)

Ukrajinci už použili strely typu Storm Shadow, ktoré im darovala Británia, uviedol britský minister obrany Ben Wallace. Británia sa minulý týždeň stala prvou krajinou, ktorá Ukrajine začala dodávať riadené strely dlhého doletu.

"Jediné, čo môžem povedať, je, že podľa mojich informácií boli použité od chvíle, keď sme oznámili ich nasadenie na Ukrajine. Ale nebudem zabiehať do ďalších podrobností," povedal Wallace na tlačovej konferencii.

Lietadlá v Rusku absolvovali vlani viac ako dvetisíc letov so súčiastkami, ktorým vypršala odporúčaná životnosť, píšu ruské noviny Kommersant.

Údaje poskytol Viktor Basargin, šéf štátneho dozorného úradu nad leteckou dopravou Rostransnadzor. Povedal, že je v súčasnosti "nemožné dovážať niektoré špecifické produkty".

Ruské aerolínie, vrátane štátom kontrolovaného Aeroflotu, začali minulý rok demontovať lietadlá, aby si zabezpečili náhradné diely, ktoré už nemohli zadovážiť zo zahraničia po uvalení sankcií.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruské aerolinky zatajujú technické problémy. Také lietanie je desivé, hovorí pilot Čítajte 

Vývojára moderných striel Kinžal, ktoré Rusko vyhlasuje za nezničiteľné, ešte v apríli zatkli a obvinili z vlastizrady. Zatknutých vedcov je viac, ich kolegovia teraz napísali otvorený list. Nechápu, ako majú pokračovať v práci. (SME)

Poľské spravodajské weby čelili DDoS útokom, za ktoré sú zrejme zodpovedné ruské hackerské skupiny, oznámil minister pre digitalizáciu Janusz Cieszyňski. Útoky zasiahli weby Gazeta Wyborcza, Rzeczpospolita, Super Express a wPolityce.pl.

"Po tom, čo sme získali informácie, že sa takéto útoky pripravujú, sme okamžite informovali všetky zainteresované redakcie, aby mali možnosť na túto situáciu reagovať," citovala Cieszyňského tlačová agentúra PAP.

Na otázku, či sú za útokmi ruské skupiny, Cieszyňski odpovedal, že "máme také informácie".

Poľsko, ktoré patrí medzi hlavných spojencov Kyjeva v boji proti ruskej vojenskej agresii, podľa Reuters tvrdí, že čelí opakovaným pokusom Moskvy destabilizovať situáciu v krajine.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť Reuters o vyjadrenie v súvislosti s DDoS útokmi bezprostredne nereagovalo. Moskva vytrvalo odmieta, že by podnikala hackerské operácie.

V rámci DDoS útokov sú jednotlivé servery zaplavované takým veľkým množstvom požiadaviek, že ich to vyradí z činnosti, dodáva Reuters. (TASR)

Boris Johnson a Volodymyr Zelenskyj mali mimoriadne puto a zdieľali čierny šibeničný humor, prezradil Guto Harri, ktorý riadil odbor komunikácie bývalého britského premiéra.

V noci, počas ktorej sa začala ruská invázia, Harrimu o štvrtej ráno zavolal vojenský predstaviteľ britského úradu vlády a informoval ho, že ruská armáda prekročila hranice.

Harri mu povedal, aby zobudil Johnsona, ktorý už „o päť minút" telefonoval so Zelenským. „Zelenskyj mal veľké obavy, ale vzhľadom na to, čo sa dialo, bol veľmi pokojný. Bolo to trýznivé, bolo to strašné," povedal Harri.

„Som v poriadku, mám dobrých ľudí, ale nikdy neviete, kedy sa po vašom meste rozlezú ruské špeciálne sily," povedal podľa Harriho Zelenskyj Johnsonovi. „Len dúfam, že to nie je naposledy, čo sa rozprávame," dodal ukrajinský prezident.

V jednom z posledných rozhovorov počas obdobia, v ktorom bol Johnson premiérom, mu Zelenskyj povedal, že je „osobne sklamaný" z jeho rezignácie.

Podľa Harriho sa Zelenskyj vyjadril: „Sme veľmi smutní, že si rezignoval. Sme všetci sklamaní, Boris. Ja osobne som sklamaný. Všetci na Ukrajine ťa majú radi. Je to pravda." (SITA)

Japonsko a USA budú pokračovať v sankciách voči Rusku, uviedol japonský premiér Fumio Kišida po rokovaní s prezidentom USA Joeom Bidenom v Hirošime. Dodal, že sa zhodli aj na dôležitosti spolupráce v otázkach týkajúcich sa Číny.

Veľký hnev a únavu cítia obyvatelia Kyjeva po už deviatej vlne ruských raketových útokov v tomto mesiaci. "Hnev je náš hlavný pocit. Všetci sú nahnevaní," cituje Sky News Innu Sovsunovú, poslankyňu ukrajinského parlamentu.

"Sme nevyspatí, vrátane mňa. Nedá sa predstierať, že sa nič nedeje," povedala poslankyňa s tým, že ju zobudila silná explózia a susedia jej poslali správu s fotografiou úlomku rakety zo strechy ich domu.

Sovsunová si myslí, že eskalácia útokov je pokusom Ruska „podkopať nášho ducha“. Cieľom útokov sú aj vojenské sklady, čo má oslabiť odhodlanie ľudí vzdorovať a oslabiť bojové schopnosti armády. Dodala, že obyvatelia naďalej žijú svoje životy a je si „absolútne istá“, že Ukrajina vojnu vyhrá.

Viac ako tisíc ruských občanov utieklo do Fínska v snahe vyhnúť sa mobilizácii. Fínsko čaká na pokyny EÚ, ako situáciu riešiť. Evidujú 1 109 ruských občanov utekajúcich pred povolávacím rozkazom, uviedla fínska imigračná služba.

Zatiaľ nie sú žiadne informácie o tom, kedy EÚ dokončí svoje usmernenia k tejto otázke. Fínsko v januári pozastavilo posudzovanie žiadostí o azyl pre Rusov utekajúcich pred brannou povinnosťou.

Skupina popredných ekonomík sveta G7 chce obmedziť vývoz surových diamantov z Ruska. Podľa zdrojov z prostredia G7 sa na samite bude hľadať efektívny spôsob zníženia miliardových príjmov Ruska z predaja komodity.

Konkrétne sa má zabezpečiť, aby v prípade ruských diamantov, s ktorými sa obchoduje cez krajiny ako India a Spojené arabské emiráty, bol ich pôvod rozpoznateľný aj po následnom predaji.

Obchod s diamantmi je v Rusku dôležitým odvetvím hospodárstva a významným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu.

Ruská štátna spoločnosť Alrosa, najväčší svetový producent diamantov, v roku 2021 podľa vlastných údajov dosiahla zisk vo výške približne štyri miliardy eur. Údaje za nasledujúce obdobie nie sú dostupné.

Európska únia zatiaľ obchod s ruskými diamantmi neobmedzila. Jedným z dôvodov bol doteraz odpor Belgicka. Flámske prístavné mesto Antverpy sa totiž už od 16. storočia považuje sa svetové centrum obchodu s diamantmi. Sankcie na spoločnosť Alrosa už uvalili Spojené štáty, Kanada a Veľká Británia. (TASR)

Rakúsky prezident a vláda sa nevedia zhodnúť na tom, či by mali ponúknuť Ukrajine pomoc pri civilnom odmínovaní. Minister obrany i opozičná Slobodná strana Rakúska poukazujú na možné dôsledky pre rakúsku vojenskú neutralitu.

Prezident Alexander Van der Bellen, ktorý je formálne hlavný veliteľ armády, ale nemá žiadne slovo v každodennej politike, povedal, že nechápe, prečo vláda v tejto veci váha.

„Podpora pri odmínovaní civilných oblastí, ako sú obytné budovy, školy, škôlky alebo poľnohospodárske oblasti, rozhodne nie je v rozpore s rakúskou neutralitou, je to humanitárna záležitosť,“ vyjadril sa.

Ministerka obrany Klaudia Tannerová však nesúhlasí. V rádiu Ö1 vo štvrtok povedala, že „situácia je teraz taká nejasná, že nie sme v pozícii, aby sme dokázali rozlíšiť medzi humanitárnym a vojenským odmínovaním“.

Rakúsko tiež podľa nej v súčasnosti poskytuje odmínovaciu expertízu na západnom Balkáne a „po skončení vojny to naozaj dáva zmysel“.

Ak vznikne celoeurópska humanitárna odmínovacia misia, Rakúsko ju finančne podporí, dodala ministerka.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že počas vlny raketových útokov zasiahlo ukrajinské vojenské ciele. Ukrajina predtým uviedla, že z 30 rakiet sa jej podarilo 29 zneškodniť.

Ruské sily podľa ministerstva podnikli údery na veľké sklady zbraní a techniky zahraničnej výroby a zálohy ukrajinskej armády. V dôsledku úderov boli zničené značné zásoby zbraní a munície a bol znemožnený postup záloh do oblastí bojov, tvrdí ruský rezort obrany. Zasiahnuté ciele nekonkretizoval.

"Všetky ciele nad Kyjevom boli zostrelené," reagoval hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. (The Guardian, TASR)

Vstup ruského kapitálu do zahraničia by sa mal zakázať a zastaviť by sa mali aj investície v Rusku, aby sa obmedzila schopnosť Moskvy viesť vojnu proti Ukrajine, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda.

Prezident na konferencii venovanej rusko-ukrajinskému konfliktu zároveň vyzval na uvalenie ďalších sankcií voči Rusku zo strany skupiny G7 aj EÚ.

Ich cieľom má byť "úplné zastavenie ruského kapitálu a investícií v Rusku, aby krajina nemohlo zarábať na svojich prírodných zdrojoch".

Duda dodal, že na ukrajinských bojiskách sa rozhoduje o osude sveta. "Keďže úspech Ruska by povzbudil ďalšie krajiny k realizácii svojej agresívnej politiky, musíme teraz posilniť podporu globálneho mieru. Musíme dokázať, že z agresie nemôže mať nikto prospech," vyhlásil poľský prezident.

V súvislosti s blížiacim sa samitom NATO 11. a 12. júla v litovskom Vilniuse Duda vyjadril nádej, že "budú prijaté rozhodnutia, ktoré posunú Ukrajinu bližšie k členstvu v NATO".

Vláda bude pri príprave rozpočtu počítať s dvomi percentami HDP na obranu. Premiér Ódor to potvrdil po rokovaní s ministrom obrany Sklenárom. Šéf rezortu avizuje pokračovanie v modernizácii armády aj podpore Ukrajiny. (TASR)

Rusko potvrdilo predĺženie dohody o vývoze obilia po Čiernom mori o dva mesiace. Hovorca Kremľa Peskov ju označil za relatívny výsledok pre Rusko s tým, že osud paktu je v rukách tých, s ktorými sa OSN musí dohodnúť na ruskej časti. (SITA)

Šéf Wagnerovej skupiny sa opäť sťažoval na konanie ruskej armády na fronte v Bachmute. Prigožin tvrdí, že armáda ustúpila z bojovej línie na sever o stovky metrov a odkryla tak krídla žoldnierov.

"Bohužiaľ, jednotky ruského ministerstva obrany sa stiahli až 570 metrov severne od Bachmutu, čím odkryli naše krídla. Apelujem na najvyššie velenie verejne, pretože súkromné správy asi nečítajú," odkázal Jevgenij Prigožin.

Americký Inštitút pre výskum vojny konštatoval, že skupina "silovikov" vyvíja tlak na členov velenia a ľudí z Kremľa, aby prerušili kontakty s Prigožinom.

Analytici poukázali na kanál na sociálnej sieti Telegram, ktorý píše, že Prigožin už nekomunikuje s predsedom Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a stratil podporu Sergeja Kirijenkova z administratívy prezidenta Putina, ktorý wagnerovcov podporoval.

Kanál dodáva, že ďalší vývoj okolo Prigožina závisí výlučne od Putinovho rozhodnutia. "Silovici" tiež signalizujú Prigožinovi, že musí vzdať svojich politických ambícií.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

Prigozhin made another public address to Shoigu and Gerasimov, blaming the Russian army for withdrawing north of Bakhmut and uncovering the flanks.

He begs them not to abandon flanks, complaining that his letters receive no reaction.

The plot thickens? https://t.co/tHjYODx8ct

Length: (00:00)

18.5.2023 o 12:21 · archivované: 18.5.2023 o 14:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Pražský súd udelil polročnú podmienku a pokutu zhruba 500 eur demonštrantovi, ktorý propagoval Wagnerovu skupinu. Išlo o nášivku žoldnierskej skupiny spolu s písmenom Z počas protivládnej demonštrácie.

Obvodný súd pre Prahu 1 muža odsúdil za verejné schvaľovanie vojnových zločinov. Ten to odmietol s tým, že vojnové zločiny odsudzuje, "nech sú páchané kýmkoľvek". Rozsudok nie je právoplatný, muž si nechal lehotu na prípadné odvolanie.

Podľa mužovho obhajcu nešlo o schvaľovanie zločinov, ale o politický prejav k situácii. Chcel ním údajne "vyvolať diskusiu", pričom vychádzal najmä z informácií na sociálnych sieťach.

Podľa neho Rusko občanov samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny chráni pred "zločinným ukrajinským režimom".

Štátna zástupkyňa v záverečnej reči zdôraznila, že obžalovaný nestojí pred súdom pre názor, ale preto, že symboliku veľmi dobre pozná. "Vie, že sú na Ukrajine páchané vojnové zločiny. Musel si byť vedomý, že verejne schvaľuje tieto zločiny," dodala.

Sudca uviedol, že nikomu neberie právo na názor. Aj v demokratickej spoločnosti však sloboda vyjadrovania má svoje hranice, dodal. "Sloboda prejavu nie je poskytovaná prejavom, ktoré ospravedlňujú vojnové zločiny," povedala štátna zástupkyňa.

Na demonštrácii "Česko proti biede" 11. marca mal odsúdený muž na batohu nášivku s písmenom Z symbolizujúcim ruskú agresiu na Ukrajine. Na bunde mal nášivku žoldnierskej Wagnerovej skupiny bojujúcej na strane Ruska.

Podľa štátnej zástupkyne sa tým dopustil trestného činu popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy. (TASR)

Ukrajinská armáda tvrdí, že v ťažkých bojoch pri Bachmute dosiahla ďalšie územné zisky. Ruské žoldnierske sily zasa hovoria, že postúpili vo vnútri mesta, kde sa Kyjevu zatiaľ podarilo uspieť len nepatrne.

Kyjev už v uplynulých dňoch uviedol, že ukrajinské jednotky zosilnili tlak na ruské sily severne a južne od Bachmutu.

"Napriek skutočnosti, že naše jednotky nemajú výhodu, pokiaľ ide o vybavenie aj o počet vojakov, pokračujú v postupe a prekonali vzdialenosť 150 až 1700 metrov," povedal v televízii hovorca východného zoskupenia ukrajinských vojsk Serhij Čerevatyj. Podrobnosti o územných ziskoch nezverejnil.

Správy o čiastkových úspechoch ukrajinských síl v oblasti Bachmutu prichádzajú už niekoľko dní. Minulý týždeň námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová oznámila, že ukrajinské sily postúpili na bachmutskom úseku frontu o dva kilometre.

Zabudnite na ofenzívu v Chersonskej oblasti. Oblasť za riekou Dneper je pokrytá ťažkým terénom, ktorý by výrazne sťažil náš postup, oznámilo ukrajinské južné velenie. 

Analýza Inštitútu pre výskum vojny si všíma vyhlásenie hovorkyne velenia Juh Natalie Hemeňukovej, ktorá vyzvala médiá, aby neočakávali ukrajinské útočné aktivity v okupovanej časti Chersonskej oblasti.

Analytici upozornili, že sa velenie opiera o hlásenie plukovníka bezpečnostných služieb Romana Kostenka, ktorý uviedol, že ukrajinské sily zatlačili ruské jednotky späť z ostrovov blízko Chersonu, no terén je podmáčaný a nedá sa tam vybudovať obrana.

ISW
@TheStudyofWar

The #Kremlin continues crypto-mobilization efforts by recruiting regional volunteer battalions and criminals. The Kremlin is also continuing efforts to mobilize #Russia’s defense industrial base (DIB) in order to replenish destroyed equipment. https://t.co/SkJ2rpM2cS https://t.co/Li3iC8ZO70

Institute for the Study of War

Russian and Ukrainian officials acknowledged continued limited Ukrainian counterattacks near Bakhmut on May 17. Ukrainian Deputy Defense Minister Hanna Malyar stated that Ukrainian forces are advancing in unspecified areas on Bakhmut’s flanks. Ukrainian

18.5.2023 o 4:00 · archivované: 18.5.2023 o 11:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čína začne od júna využívať ruský prístav vo Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu ako cezhraničný tranzitný prístav pre severovýchodnú čínsku provinciu Ťi-lin, oznámil poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko.  (SME)

Celkovo bolo z mora, vzduchu a zo zeme odpálených 30 striel s plochou dráhou letu, uviedli ukrajinské vzdušné sily o ruských nočných útokoch. Dodali, že zneškodnili 29 z nich a zostrelili aj dva útočné a dva prieskumné drony.

V Doneckej a Chersonskej oblasti prišli pri ruských útokoch štyria civilisti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko zintenzívnilo útoky, Ukrajina zostrelila 29 z 30 striel Čítajte 

Ukrainian Air Force
@KpsZSU

Tonight, russian terrorists attacked Ukraine with missiles again.
Enemy launched:
- 22 Kh-101/Kh-555;
- 6 Kalibrs;
- 2 Iskander-K.
SHOT DOWN:
- 29 missiles
🫡 https://t.co/jfYEVs4W5L

18.5.2023 o 10:43 · archivované: 18.5.2023 o 13:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Taliansky torpédoborec vyzbrojený riadenými strelami čoskoro pripláva k poľskému pobrežiu a posilní protivzdušnú obranu, oznámil poľský minister obrany Blaszczak, ktorý sa v Taliansku stretol s talianskym kolegom Crosettom. (TASR)

Kyjev zostáva Putinovým nedosiahnuteľným cieľom. Mieri na symbolické miesta. "Nezmyselne a draho sa snaží zvýšiť vlasteneckú hystériu, aby zakryl neúspechy na fronte a sklamanie doma," napísal tajomník Bezpečnostnej rady Ukrajiny Oleksij Danilov.

Oleksiy Danilov
@OleksiyDanilov

Kyiv remains putin’s maniacal and unattainable goal. Symbolic places of Kyiv are the target of russian missile attacks. The kremlin needs those senseless and super-expensive attacks for russia on the capital to raise the degree of patriotic hysteria inside the country. In russia,… https://t.co/jG57iM2EIE

18.5.2023 o 10:49 · archivované: 18.5.2023 o 11:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Moldavsko už nevyužíva ruský zemný plyn ani elektrinu, oznámil vo štvrtok premiér krajiny Dorin Recean na konferencii o bezpečnostných otázkach v Bukurešti.

„Ak na začiatku vojny pochádzalo sto percent energie spotrebovanej Moldavskom z Ruska, dnes môže Moldavsko existovať úplne bez zemného plynu alebo elektriny z Ruska. Naša krajina je už technicky aj obchodne napojená na európsku energetiku“ povedal Recean. (Ukrinform)

Rusko podnikne odvetné kroky, ak bude Česko spätne žiadať nájom za pozemky, ktoré zadarmo využívala ruská ambasáda, oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Česká vláda v stredu zrušila uznesenia, ktoré umožňovali Rusku bezplatne využívať niektoré miestne pozemky. Medzi rokmi 1970 a 1982 ich uzavreli vlády vtedajšieho komunistického Československa a Sovietskeho zväzu.

"Rusko nereagovalo na opakované upozornenia zo strany ministerstva zahraničných vecí, preto sme sa rozhodli pristúpiť k zrušeniu týchto uznesení. Povedie to k narovnaniu vzťahov s Ruskom," komentoval tento krok v stredu český premiér Petr Fiala.

"Teraz budeme za tieto pozemky požadovať od Ruska nájom, ktorý je pre podobný typ pozemkov na danom mieste obvyklý," dodal Fiala. Vláda chce od Ruska nájom aj za tri roky spätne.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského Rusko v Česku vlastní 42 budov. Mnohé z nich však neslúžia diplomatickým účelom. Podľa zistení niektorých médií ich využíva aj na komerčné účely, napríklad prenajíma byty a kancelárie či prevádzkuje hostel. (TASR)

Niekdajší člen ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny, ktorý po januárovom prekročení hranice požiadal o azyl v Nórsku, sa chce vrátiť do Ruska. Chce tak podľa vlastných slov urobiť aj napriek tomu, že by ho to mohlo stáť život. (ČTK)

Ruská ekonomika v prvom štvrťroku klesla menej, ako sa čakalo. Výkon hospodárstva však stále negatívne ovplyvňujú sankcie Západu, ukázali predbežné údaje štatistického úradu Rosstat.

Podľa rýchleho odhadu sa hrubý domáci produkt Ruska v prvých troch mesiacoch 2023 znížil medziročne o 1,9 percenta, keďže západné sankcie naďalej zaťažujú ekonomiku.

Štatistiky odhalili, že maloobchodný aj veľkoobchodný predaj v 1. štvrťroku klesli, zatiaľ čo výroba, poľnohospodárstvo a stavebníctvo vzrástli.

Ministerstvo hospodárstva začiatkom mája predpovedalo Rusku pokles HDP v 1. štvrťroku o 2,2 percenta, zatiaľ čo centrálna banka očakávala jeho zníženie o 2,3 percenta. (TASR)

Pred 79 rokmi začal sovietsky režim s deportáciami krymských Tatárov. Týchto ľudí chceli vymazať. Zbaviť ich domovov, zbaviť práva na život. Ale ľudia prežili a budú žiť slobodne, pripomenul výročie ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Dnes mám na sebe špeciálnu vyšívanku s ornamentami, ktoré symbolizujú jednotu ukrajinských a krymských Tatárov. Symboly našej sily a našej túžby žiť tam, kde sú doma. Nech je Deň Vyšívanky pripomienkou toho, čím si naši ľudia prešli a aká silná je naša kultúra," napísal Volodymyr Zelenskyj.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

This year, the two meanings are united by one date, May 18.

79 years ago on this day, the Soviet regime began deporting the Crimean Tatar people. A people they wanted to erase. Deprive of their homes, deprive of the right to life.

But the people survived. And they will live… https://t.co/AL4jq2PGyZ https://t.co/PDgX56ST7s

18.5.2023 o 9:01 · archivované: 18.5.2023 o 10:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Personálne straty okupantov vzrástli o 510 vojakov na približne 201 100, tvrdí ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o ďalších osem bojových obrnených vozidiel, 32 delostreleckých systémov, jeden raketomet, 11 dronov a osem rakiet.

Na Ruskom okupovanom Kryme sa v dôsledku "zásahu tretej strany" vykoľajil vlak s obilím, oznámil ruský gubernátor Krymu Sergej Aksionov a tamojšia železničná spoločnosť.

Aksionov uviedol, že sa vykoľajili vagóny s obilím, pričom pri nehode nikto neutrpel zranenia. Oznámil tiež, že v dôsledku nehody bola pozastavená vlaková doprava medzi Simferopol, hlavným mestom Krymu, a prístavným mestom Sevastopoľ.

Podľa krymskej železničnej spoločnosti vykoľajenie spôsobil "zásah tretej strany".

Agentúry Reuters predtým uviedla, že internetové spravodajské médium Baza prepojené s ruskými bezpečnostnými zložkami informovalo, že na vlakovej trati na Kryme prišlo k výbuchu. (TASR)

Na vyriešenie vojny na Ukrajine neexistuje všeliek, vyhlásil po návšteve Kyjeva osobitný čínsky vyslanec Li Chuej. Zároveň opäť vyzval Kyjev a Moskvu, aby sa zapojili do rokovaní o ukončení vojny.

"Neexistuje všeliek na vyriešenie tejto krízy. Všetky zúčastnené strany musia začať samy od seba, vybudovať si dôveru a vytvoriť podmienky na ukončenie vojny a rokovať," uviedol Li, predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti.

"Čína je ochotná podporovať medzinárodnú komunitu pri vytvorení veľkého spoločného menovateľa na vyriešenie ukrajinskej krízy a vynaloží vlastné snahy na zastavenie bojov a čo najrýchlejšie nastolenie prímeria a mieru," cituje z vyhlásenia čínskeho rezortu diplomacie agentúra Reuters.

Li dodal, že počas rokovaní s ukrajinským predstaviteľmi sa Čína zaviazala, že bude aj ďalej poskytovať Ukrajine v rámci svojich možností pomoc. "Čína vždy zohrávala svojím vlastným spôsobom konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní humanitárnej krízy na Ukrajine," uvádza sa vo vyhlásení.

Li navštívil Ukrajinu v utorok a v stredu a rokoval okrem iného s prezidentom Zelenským či ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Išlo o súčasť európskeho turné zameraného na presadzovanie čínskeho návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kuleba počas schôdzky zdôraznil, že Kyjev neakceptuje žiadne mierové návrhy, ktoré by zahŕňali stratu ukrajinských území. (TASR)

V juhoukrajinskej Odese zahynul po ruskom raketovom útoku na priemyselný komplex jeden človek. Nad ukrajinskou metropolou protiletecká obrana podľa predbežných informácií miestnej správy zničila všetky strely, ktorými Rusko v noci zaútočilo.

V dvoch východokyjevských štvrtiach však prepukli požiare spôsobené padajúcimi troskami. Bol to deviaty ruský vzdušný úder na ukrajinské hlavné mesto od začiatku mája, poznamenal web stanice BBC.

Explózie boli hlásené tiež vo Vinnyckej, Chmelnyckej a Žytomyrskej oblasti.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

Ukraine's air defense shot down 29 Russian missiles, two kamikaze drones, and two reconnaissance drones on May 17-18, according to the General Staff.

Russia launched several missile attacks against Ukraine from 9:00 p.m. until 5:30 a.m. on May 17-18. https://t.co/WIqmmuLFNl

Ukraine shoots down 29 out of 30 missiles in Russian May 18 attacks

Ukraine's air defense successfully shot down 29 Russian missiles, two kamikaze drones, and two reconnaissance drones on May 17-18, according to the General Staff.

18.5.2023 o 9:00 · archivované: 18.5.2023 o 10:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Najnovšie ruské útoky sa odohrali krátko po tom, ako čínsky osobitný splnomocnenec pre euroázijské záležitosti Li Chuej rokoval s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom.

Čínska diplomacia vo štvrtok vo vyhlásení uviedla, že "Čína vždy hrala konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní humanitárnej situácie na Ukrajine svojím vlastným spôsobom a bude naďalej poskytovať pomoc Ukrajine v rámci svojich možností". (ČTK)

Rok vojny zmenil Bachmut na nepoznanie. Nové satelitné snímky mesta na východe Ukrajiny ukazujú skazu, ktorú spôsobili mesiace bojov medzi obrancami a ruskými silami. Mnohé časti mesta sú úplne zničené.

Vojnou zničené mesto Bachmut (12 fotografií)

  (SME)

Mala to byť úžasná, nová, nezastaviteľná technológia. Lenže zdá sa, že ruské hypersonické rakety Kinžal možno zostreliť. A Ukrajina tvrdí, že sa im to podarilo hneď viackrát.

Rusko zase hovorí, že počas rozsiahleho útoku na Kyjev zničilo protivzdušný obranný systém Patriot.

Čo sa teda posledné dni deje na Ukrajine a ako to môže ovplyvniť plánovanú ukrajinskú protiofenzívu? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta reportéra Lukáša Onderčanina.

V Kyjeve a ďalších častiach Ukrajiny sa za úsvitu ozývali explózie. Krátko predtým bol v krajine vyhlásený letecký poplach. Úrady vyzvali obyvateľov, aby neopúšťali kryty.

Šéf vojenskej správy v Kyjeve Serhij Popko uviedol, že požiar prepukol v Darnyckej štvrti a že informácie o škodách a obetiach sa teraz preverujú. Doplnil, že protiletecká obrana funguje.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička letecký útok na hlavné mesto pokračuje. "Útok na hlavné mesto pokračuje. Neopúšťajte kryty počas náletu! "uviedol na telegrame. V dôsledku pádu trosiek vypukol požiar v podniku v Darnyckej štvrti a v Desňanskej bol zaznamenaný výbuch.

Armáda tiež informovala o útokoch riadenými strelami vo Vinnyckej oblasti a médiá informovali o explóziách v Chmelnyckej oblasti. (ČTK)

Biely dom privítal dvojmesačné predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. Podľa USA však svet od Ruska potrebuje väčšiu istotu v súvislosti s touto kľúčovou potravinovou zásobovacou trasou. (TASR)

Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell navrhol navýšenie rozpočtu Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur. Z neho Únia v financuje najmä vojenskú pomoc Ukrajine. Z fondu už doteraz išlo Ukrajine 4,6 miliardy eur.

Fond vznikol v roku 2021, teda pred ruskou inváziou na Ukrajinu, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám nakupovať vojenské vybavenie.

Po tom, čo Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, však EÚ začala fond využívať na financovanie dodávok zbraní pre Kyjev.

Európsky mierový nástroj nespadá pod rozpočet EÚ, z ktorého nie je možné financovať vojenské operácie.

Vojna na Ukrajine spôsobila, že fond sa značne vyčerpal. Preto sa Borrell teraz snaží zabezpečiť ďalšie prostriedky, z ktorých by EÚ mohla preplácať zásielky vojenského vybavenia pre Ukrajinu, ale aj ďalšie štáty.

"Musíme ho navýšiť," povedal pre Reuters nemenovaný predstaviteľ z prostredia EÚ.

"Európsky mierový nástroj má univerzálny charakter. Nebol koncipovaný pre Ukrajinu, ale pre každý konflikt, ktorý by EÚ mohla riešiť," dodal. (TASR)