Ukrajina Rusko Online: Útok na Kryme bol prípravou na protiofenzívu, vyhlásila ukrajinská armáda

Francúzsky prezident Emmanuel Macron telefonoval s ukrajinským prezidentom Zelenským. Hovorili spolu o koordinácii európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Uistil ho tiež o neutíchajúcej francúzskej podpore.

S odvolaním sa na vyhlásenie Elyzejského paláca o tom informovala agentúra AFP. Zelenského kancelária sa poďakovala za "účinnú podporu". Doplnila, že hovor trval viac ako hodinu.

"Obe hlavy štátov tiež diskutovali o nadchádzajúcich medzinárodných udalostiach a o spôsoboch, akými by mohli prispieť k upevneniu medzinárodnej podpory Ukrajiny, potvrdiť jej európsku perspektívu a podporiť bezpečnosť a stabilitu v Európe," uviedla Paríž.

Podľa Kyjeva prezidenti dlho rokovali o júlovom summite NATO vo Vilniuse, o konkrétnych rozhodnutiach o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa Kyjeva by sa vo Vilniuse mal začať proces pozvania Ukrajiny na vstup do NATO.

Zelenskyj sa poďakoval Francúzsku za dodanú obrannú vojenskú techniku. "Rýchlosť a konkrétnosť reakcie je veľmi dôležitá, je to niečo, čo výrazne zvyšuje naše schopnosti. Vážime si to, že Francúzsko potvrdilo poskytnutie balíka účinnej výzbroje našim ozbrojeným silám," uviedol Zelenskyj. (ČTK)

Zakladateľ Wagnerovej skupiny Prigožin sa opäť sťažuje, že jeho mužom na fronte v Bachmute chýba munícia. Varuje, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva by sa mohla pre Rusko zmeniť na tragédiu. Predpokladá, že sa začne do 15. mája.

Dovtedy totiž prestanú silné dažde a pôda bude dostatočne suchá na to, aby sa tanky a delostrelectvo mohli po nej presúvať. Povedal to v rozhovore pre ruského prokremeľského vojnového spravodajcu Semiona Pegova.

Prigožin súčasne vyjadril obavy, že "tento protiútok by sa mohol stať tragédiou pre našu krajinu". (TASR)

Ruská armáda tvrdí, že zničila asi dvesto ton munície pre ukrajinské jednotky pri útoku na železničnú stanicu pri východoukrajinskom meste Kramatorsk. 

"V dôsledku zásahu vojenského nákladného vlaku na železničnej stanici pri meste Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike bolo zničených do 200 ton munície ozbrojených síl Ukrajiny," uviedol predstaviteľ Ministerstva obrany Ruskej federácie generálporučík Konašenkov, používajúc pri tom pre Doneckú oblasť názov používaný Ruskom a proruskými separatistami.

Agentúra DPA citovala Konašenkova, podľa ktorého bola tiež pri operácii ruskej armády v Sumskej oblasti zničená veľká dielňa pracujúca pre potreby ukrajinských ozbrojených síl.

DPA súčasne dodala, že informácie zverejnené Ruskom nateraz nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajinská strana na ne zatiaľ nijako nereagovala. (TASR)

Ukrajina potrebuje 3,4 miliardy dolárov na prípravu na ďalšiu vykurovaciu sezónu, najmä na nákup potrebných zdrojov a obnovu výroby. Povedal to námestník ministra energetiky Farid Safarov.

Poznamenal, že zodpovedajúce výpočty potrebných finančných prostriedkov na prípravu na budúcu vykurovaciu sezónu vykonali spolu so Svetovou bankou.

„Momentálne je na prípravu na vykurovaciu sezónu 2023/2024 potrebných približne 3,4 miliardy dolárov, z toho 1,2 miliardy dolárov by malo ísť na nákup niektorých druhov zdrojov,“ vyhlásil Safarov. Zvyšok sumy je potrebný na obnovu vedenia prenosovej sústavy, rozvodov elektrickej energie a na obnovu výrobných kapacít.

Námestník ministra energetiky zdôraznil, že tieto prostriedky sú potrebné len na prípravu na vykurovaciu sezónu. Množstvo potrebné na obnovu energie je však oveľa väčšie.

Počas vykurovacej sezóny 2022/2023 Rusi vykonali viac ako 1200 útokov na kľúčové energetické zariadenia za použitia rakiet a bezpilotných lietadiel, pričom bolo poškodených 43 percent hlavných sietí. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské ministerstvo obrany oznámilo meno náhradníka za "mäsiara z Mariupoľa". Novým námestníkom ruského ministerstva obrany pre materiálno-technické zabezpečenie ruských ozbrojených síl sa stal Alexej Kuzmenkov.

Kuzmenkov na poste nahradí nedávno odvolaného Michaila Mizinceva. Ide o druhú zmenu na poste námestníka ministra pre logistické zabezpečenie ruskej armády od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Armádny generál Dmitrij Bulgakov, ktorý túto funkciu zastával od roku 2010, bol odvolaný v septembri 2022 a jeho nástupca, generálplukovník Mizincev, bol podľa správ ruských médií odvolaný koncom apríla.

Podľa dát z otvorených zdrojov a komentárov ruských vojenských expertov a vojenských blogerov sa po začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu prejavili vážne nedostatky v zásobovaní ruskej armády zbraňami, výstrojom, muníciou i uniformami.

Mizincev bol pred svojím vymenovaním šéfom ruského Národného centra pre obranný manažment. Predpokladá sa, že velil trojmesačnému obliehaniu juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol, pri ktorom podľa ukrajinských odhadov zahynulo niekoľko desiatok tisíc ľudí. V západnej tlači dostal generál Mizincev prezývku "mäsiar z Mariupoľa".

O prípadnom novom vymenovaní Mizinceva nebolo oficiálne oznámené nič, uviedla BBC.

Dodala, že Kuzmenkov je kariérny logistický dôstojník a bývalý podriadený Dmitrija Bulgakova. V rokoch 2014 až 2018 bol náčelníkom štábu logistiky ruských ozbrojených síl. V rokoch 2018 až 2019 bol zástupcom veliteľa vojsk Južného vojenského okruhu pre logistiku a následne - až do svojho najnovšieho vymenovania - bol námestníkom riaditeľa ruskej Národnej gardy (Rosgvardija). (TASR)

Iránskeho ministra priemyslu odvolali pre vysoké ceny áut iránskej výroby a to v situácii, keď dovoz áut zo zahraničia pre sankcie nie je možný. Rezá Fátemí Amín bol vystavený hlasovaniu o vyslovení nedôvery už druhýkrát.

Amín sa počas diskusie v parlamente bránil, že na plynulosť výroby áut a ich ceny majú vplyv Západom uvalené sankcie. Poslanci však jeho argumentáciu odmietli a navrhli, že ministerstvo by malo automobilový priemysel prenechať radšej súkromnému sektoru.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má rozhodujúce slovo v hlavných politických otázkach, minulý rok kritizoval vysoké ceny a nízku kvalitu domácich výrobkov vrátane automobilov.

Nedeľňajšie hlasovanie parlamentu sa uskutočnilo v situácii, keď ekonomiku Iránu sužujú západné sankcie, prudká inflácia a rekordné znehodnotenie riálu voči doláru - najväčšie od roku 2018, keď vtedajší prezident USA Donald Trump odstúpil od prelomovej dohody týkajúcej sa jadrového programu Teheránu a obnovil voči Iránu sankcie. (TASR)

Ostreľovanie ruskej obce Suzemka v Brianskej oblasti blízko hraníc s Ukrajinou si vyžiadalo štyri obete. Tvrdí to gubernátor oblasti Bogomaz s tým, že pod troskami jedného zo zničených domov našli telá ďalších dvoch obetí.

Bogomaz obvinil z ostreľovania obce "ukrajinských nacionalistov". Podľa Bogomaza bola dedina v priebehu noci ostreľovaná dvakrát, a to zo salvových raketometov. Ukrajinská strana sa k obvineniam o ostreľovaní dediny v Brianskej oblasti, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti hranice s Ukrajinou, nevyjadrila.

Na mieste incidentu podľa Bogomaza pokračujú práce na odstraňovaní trosiek. V obci bol vyhlásený výnimočný stav. Tam, kde boli ukončené operatívne činnosti, začala pracovať komisia na posúdenie škôd.

Gubernátor Brianskej oblasti ráno zverejnil predbežnú bilanciu, že v dôsledku ostreľovania zahynuli dvaja ľudia a bol zničený najmenej jeden dom. Dve osoby boli so zraneniami prevezené do nemocnice. (TASR)

Ostreľovanie na okupovaných územiach Doneckej oblasti zabilo dvoch ľudí a 12 zranilo, informujú tamojšie Moskvou dosadené úrady. Rusi v noci zasa ostreľovali Sumskú, Charkovskú, Dnipropetrovskú či Chersonskú oblasť.

V Chersonskej oblasti utrpeli zranenia dve osoby.

Doneckú oblasť už osem rokov držia pod kontrolou separatisti podporovaní Ruskom. Táto oblasť je jednou zo štyroch, ktoré Moskva minulý rok nelegálne anektovala, spoločne s Luhanskou, Chersonskou a Zaporožskou. (SITA, CNN)

Španielsko vyšetruje možný dovoz ruskej nafty cez tretie krajiny. Španielsky denník El Mundo v piatok napísal, že najmenej dve lode sú podozrivé z dovozu ruského paliva z Maroka do španielskych prístavov. (TASR)

Rusko výrazne sprísnilo tresty vojakom za prehrešky voči disciplíne. Už napríklad za pokus ukončiť služobnú zmluvu či za opitosť sú vojaci umiestňovaní do provizórnych väzenských ciel, spresnilo britské ministerstvo obrany.

Takýmito celami sú pritom často len jamy vykopané v zemi, ktoré sú prikryté kovovými mrežami. "Počas prvých mesiacov pristupovalo množstvo ruských veliteľov k dodržiavaniu disciplíny pomerne uvoľnene a tým, ktorí odmietli slúžiť, v tichosti umožnili návrat domov," uviedol rezort obrany v Londýne.

"Od jesene 2022 však došlo k viacerým drakonickým iniciatívam v záujme zlepšenia disciplíny v armáde, predovšetkým od nástupu (náčelníka generálneho štábu) Valerija Gerasimova v januári 2023," dodáva Londýn. (TASR)

Útok dronmi na Kryme bol prípravou na protiofenzívu ukrajinskej armády, uviedli ukrajinské ozbrojené sily. Infiltrácia do logistiky ruskej armády je podľa Kyjeva jedným z prípravných krokov.

"Infiltrácia do logistiky nepriateľa je jedným z prípravných prvkov rozsiahlych aktívnych akcií našich obranných síl, o ktorých už dlhší čas hovoríme," povedala hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalija Humeniuková. "A táto práca je prípravou na rozsiahlu ofenzívu, na ktorú všetci čakajú," dodala.

Po útoku dronmi v prístavnom meste Sevastopoľ na Krymskom polostrove začal v sobotu v ranných hodinách horieť veľký ruský sklad paliva. K zraneniam ani obetiam na životoch či škodám na civilných objektoch podľa ruskej strany nedošlo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Sevastopoli na Kryme horeli sklady paliva pre ruskú Čiernomorskú flotilu, zrejme útočili drony Čítajte 

Podľa vyjadrení ukrajinských ozbrojených síl však došlo k zničeniu desiatich nádrží s palivom.

Kyjev sa oficiálne k zodpovednosti za incident neprihlásil. Ukrajinská vojenská rozviedka sa však vyjadrila, že takéto explózie budú pokračovať. (TASR)

Ak by sa Smer dostal k moci, zastavil by dodávanie zbraní a munície na Ukrajinu. Potvrdil to podpredseda Blanár. "Začať by to však mala Európska únia, ktorá vznikla ako mierový projekt," dodal. (SME)

Smer je pripravený pomôcť Ukrajine pri vstupe do Európskej únie. V relácii Na telo televízie Markíza to povedal podpredseda strany Juraj Blanár s tým, že Smer je v tejto otázke konzistentný a jeho názor sa nezmenil. Zdôrazňuje však, že Ukrajina musí najprv splniť všetky potrebné podmienky.

Blanár zároveň kritizuje prezidentku za jej návštevu Ukrajiny. Hovorí, že by mala byť skôr na Slovensku a zaoberať sa problémami bežných ľudí. Richard Sulík jej cestu považuje za dôležité gesto. (SME)

Obnova a rekonštrukcia Ukrajiny je príležitosť aj pre slovenské firmy, povedala prezidentka po návrate z Ukrajiny. O týchto možnostiach rokovala aj počas svojej návštevy tohto štátu. Ukrajina je podľa jej slov odhodlaná ubrániť svoje územie.

Vojnou zmietaný štát je stále plný utrpenia. Na tlačovej konferencii pod jej návrate z Ukrajiny opisovala aj konkrétne prípady. Znásilňované ženy, deportácie detí do Ruska proti vôli rodičov, mesiac väznených tristo obyvateľov Jahidneho v pivnici. Prezidentka zdôraznila, že táto téma nám nesmie zovšednieť a je nutné Ukrajine pomôcť, pretože vo vojne trpia najmä civilisti. "Je jedno, že sa to deje Ukrajincom, deje sa to predovšetkým ľudom," povedala Čaputová.

Slovensko môže pomôcť pri obnove Ukrajiny a je to aj dobrá príležitosť pre slovenské firmy. Priznala, že v plánovaní meškáme, pretože susedné Česko už prišlo na Ukrajinu s konkrétnymi projektami, kým my hovoríme iba o možnostiach. Čaputová ozrejmila, že vláda v súčasnosti dokončuje schému, ktorá sa tejto problematike venuje.

Ukrajina tiež ukázala záujem o ďalší vyšetrovateľský tím, ktorý by sa venoval vojnovým zločinom páchaným na Ukrajine.

Prezidentka odsúdila využívanie ukrajinského utrpenia na naháňanie politického kapitálu. (SME)

Úloha Číny ako mediátora nie je nerealistická, tvrdí námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Meľnyk. Reagoval tak na nedávny telefonát medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

"Samozrejme, že Čína bude i naďalej obhajovať svoje záujmy. Verím však, že spravodlivé a mierové riešenie a ukončenie násilností sú v súlade so záujmami Pekingu viac, než toto rozsiahle a nekonečné zemetrasenie svetového poriadku," vyhlásil Meľnyk.

Telefonát Zelenského so Si Ťin-pchingom, ktorý bol vôbec prvým osobným rozhovorom oboch lídrov od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, je podľa Meľnyka "veľkým krokom k posilneniu vzťahov medzi Ukrajinou a Čínou a tiež k ukončeniu ruskej agresie".

Námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí však poznamenal, že "pre Kyjev je stiahnutie všetkých ruských jednotiek z okupovaných území sine qua non (nevyhnutnou podmienkou)". Čínsky návrh politického riešenia vojny na Ukrajine totiž neobsahuje požiadavku na stiahnutie ruských vojakov z okupovaných ukrajinských území ani z anektovaného polostrova Krym. Meľnyk dodal, že "koniec koncov i tak záleží na maličkostiach".

Počas telefonátu sa Zelenskyj a Si rozprávali o územnej celistvosti Ukrajiny "vrátane Ruskom anektovaného Krymského polostrova". Hovorili tiež o Charte OSN. Zelenskyj tiež informoval, že vyzval čínskeho prezidenta, aby ovplyvnil Moskvu vo veci návratu ukrajinských vojnových zajatcov a približne 20-tisíc "unesených" detí. (TASR)

Ukrajinci sú podľa českého prezidenta presvedčení, že zvíťazia, Rusko podľa neho zmysel vojny zatiaľ nenašlo. Podľa Pavla je množstvo Čechov vojnou frustrovaných viac než Ukrajinci, napriek tomu, že im nad hlavami nelietajú rakety.

"Z ukrajinského optimizmu by sme si mali vziať príklad," domnieva sa český prezident, ktorý na Ukrajinu vycestoval spolu s prezidentkou Čaputovou. Spoločne sa stretli aj s ukrajinskou hlavou štátu Zelenským, ktorého Pavel označil za "odvážneho muža s unikátnym citom pre situáciu", cituje ČT.

"Ukrajinci si rozhodne nerobia ani najmenšie ilúzie o tom, že by sa s Ruskom dalo dohodnúť, že by sa Rusko správalo pekne, keď sa my budeme správať pekne k nemu. Oni proste vedia, že v situácii, v akej sú teraz, musia vyhrať. Pretože inak sa im to skôr či neskôr vráti späť," podotkol prezident ČR s tým, že "Ukrajina vie celkom presne, o čo bojuje".

Pavel tiež poukázal na to, že v ČR sa vedeniu nie celkom darí vysvetliť "jednoduché súvislosti, ako napríklad, že utečenci nie sú len čistým výdavkom nášho štátu, ale že sa po veľmi krátkej dobe stávajú aj jeho príjmom". Ako dodal, podobne je to aj s pomocou Ukrajine. "Väčšia časť toho, čo Ukrajine dávame, prechádza systémom financovania našich spojencov," upozornil.

"To, čím v úvodzovkách doplácame, sú napríklad ceny plynu, ropy, ale to, bohužiaľ, neovplyvníme. To zavinilo Rusko, nie Ukrajina," podotkol Pavel.

Zároveň v odpovedi na otázku ČT potvrdil, že sa o tomto probléme spolu rozprávali aj s prezidentkou SR. "Bavili sme sa o tom, pretože aj mňa to zaujíma, ako sa tam bude situácia vyvíjať. Predsa len je to náš najbližší partner a pokiaľ sa tam politická reprezentácia názorovo posunie viac k proruským názorom, tak to bude aj náš problém," uviedol Pavel. Ako poznamenal, na Slovensku je v súčasnosti ruská propaganda a ruské spravodajské služby mimoriadne intenzívne.

Na otázku, prečo na Ukrajinu vycestovali s prezidentkou SR spoločne, Pavel odpovedal: "Asi to bude v tom, že sme si so Zuzanou Čaputovou ľudsky sadli, takže nám to v podstate napadlo takmer zhodne."

Zároveň priblížil, že sa so slovenskou prezidentkou dohodli aj na zefektívnení niektorých zahraničných ciest. "Miesto toho, aby leteli z dvoch susedných krajín dva špeciály, poletíme jedným - keď poletíme rovnakým smerom a na rovnakú dobu," spresnil.

"Cesta na Ukrajinu nám prišla veľmi symbolická, pretože ako Slovensko, tak i Česká republika majú k Ukrajine veľmi blízko. Obe krajiny boli medzi prvými, ktoré začali Ukrajine poskytovať pomoc a naše názory vo vzťahu k vývoju situácie na Ukrajine sú veľmi podobné, takže to bola úplne prirodzená voľba," citovala Pavla Česká televízia. (TASR)

Ministerstvo obrany dopĺňa technický personál pre lietadlá Spartan, za výcvik zaplatí 414 878 eur. Talianska spoločnosť vyškolí 22 technikov v predpokladanom období od júna do konca novembra.

Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej v centrálnom registri a vyjadrenia hovorkyne ministerstva Kakaščíkovej.

"Zmluva umožňuje vyškoliť celkovo 22 príslušníkov 46. krídla Kuchyňa – technikov v štyroch rôznych špecializáciách. Realizácia výcviku sa predpokladá v období od júna do konca novembra 2023," priblížila hovorkyňa.

Dôvodom uzavretia zmluvy je podľa Kakaščíkovej okrem zabezpečenia dostatočného množstva personálu na servisné práce tzv. vyššieho rozsahu aj zastupiteľnosť a prirodzená obmena personálu vzhľadom na odchod technikov do zálohy.

V budúcnosti sa má výcvik realizovať podľa potrieb 46. krídla Kuchyňa v závislosti od plnených úloh, výcviku nových príslušníkov krídla a odchodovosti personálu.

Ministerstvo obrany zároveň potvrdilo, že lietadlá Spartan opäť lietajú. "Naposledy Spartan lietal 24. apríla tohto roka," deklarovala hovorkyňa.

Podľa medializovaných informácií publikovaných začiatkom marca boli lietadlá niekoľko mesiacov na zemi, keďže Slovensko nemalo zazmluvnený servis. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď to pre TV Markíza zdôvodnil zle pripravenou zmluvou, ktorú zdedil od predchodcov. Zmluva na lietadlá bola uzavretá v roku 2014. (TASR)

Ruskej redakcii BBC sa spolu s ruským nezávislým serverom Mediazona podarilo z otvorených zdrojov overiť mená 21 700 ruských vojakov, ktorí padli v bojoch na Ukrajine. Podľa ukrajinského generálneho štábu prišla invázna armáda o viac ako 190-tisíc vojakov.

Ukrajinské vojenské velenie bilanciu formuluje ako straty, prípadne ako "zlikvidovaných" vojakov. Malo by ísť teda nielen o mŕtvych, ale aj zranených.

BBC upozorňuje, že jej štatistika zahŕňa len údaje, ktoré sa podarilo overiť z otvorených zdrojov, a teda skutočné ruské straty budú vyššie. Najkonzervatívnejšie odhady podľa BBC a Mediazony vychádzajú z čísla 43 400 mŕtvych. To by bol skoro trojnásobok počtu 15-tisíc vojakov, o ktoré Sovietsky zväz prišiel vo vojne v Afganistane počas rokov 1979 až 1989.

BBC okrem iného upozorňuje, že počet padlých je vysoký aj v radoch ruských špeciálnych jednotiek. Vyše 3400 mŕtvych sú práve príslušníci elitných jednotiek, vrátane spravodajských dôstojníkov, výsadkárov, námornej pechoty či pilotov.

"Celkové nenávratné straty Ruska (to znamená počet tých, ktorí sú vyradení kvôli zraneniu, smrti alebo sú nezvestní v boji) by mohli predstavovať viac ako 195-tisíc osôb," píše BBC.

Rusko aj Ukrajina zverejňujú len minimum informácií o svojich vlastných vojenských stratách. Moskva naposledy v septembri pripustila, že od začiatku invázie na konci vlaňajšieho februára padlo 5937 jej vojakov.

Západní činitelia odhadujú celkový počet ruských zabitých a zranených vojakov na viac ako 200-tisíc. V prípade ukrajinskej armády hovoria západné odhady o približne 100-tisíc zabitých alebo zranených obrancoch krajiny. (ČTK)

Smer odmieta tvrdenia o tom, že by zmenil postoj k členstvu Ukrajiny v Európskej únii. Strana hovorí, že nemá problém s členstvom Ukrajiny, trvá však na tom, že štát musí splniť podmienky a nemá to byť politickým rozhodnutím.

Predseda strany Fico to uviedol v reakcii na medializované informácie, poskytol ju vedúci tlačového oddelenia strany Mažgút.

„Odmietame lož šírenú médiami a stranou Hlas-SD o našej údajnej ‚zmene‘ postoja pri téme členstva Ukrajiny v EÚ," uviedol Fico.

Strana je pripravená pomôcť Ukrajine pri plnení požiadaviek na vstup a je ochotná poskytnúť svoje skúsenosti. Daný postoj podľa Fica deklarovali ako pred rokom, tak i v súčasnosti.

„Členstvo Ukrajiny v NATO je úplne iná otázka, kde sme verejne prejavili nesúhlas, pretože si neželáme 3. svetovú vojnu," uzavrel Fico. (SITA)

Kľúčová zásobovacia trasa vedúca do bojmi zničeného Bachmutu zostáva naďalej pod kontrolou Ukrajiny. Uviedla to prostredníctvom svojho hovorcu ukrajinská armáda. Šéf wagnerovcov tvrdí, že Ukrajinci v Bachmute ovládajú už len malú časť mesta.

Vyjadrenie ozbrojených síl Ukrajiny prišlo v čase, keď šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pohrozil stiahnutím časti svojich vojakov z Bachmutu v prípade, že im Moskva nepošle ďalšiu muníciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prigožin tvrdí, že Wagnerova skupina by mohla čoskoro prestať existovať Čítajte 

Ruské jednotky sa už desať mesiacov pokúšajú preraziť si cestu k ruinám, ktoré zostali z tohto priemyselného mesta s kedysi 70-tisíc obyvateľmi. Kyjev sa zaviazal ubrániť Bachmut, ktorý Rusko považuje za odrazový mostík pre útoky na ďalšie ukrajinské mestá.

"Rusi už niekoľko týždňov hovoria o obsadení 'cesty života', ako i o tom, ako nad ňou majú neustálu palebnú kontrolu," uviedol hovorca ukrajinských jednotiek na východe krajiny Serhij Čerevatyj v rozhovore pre miestny spravodajský portál Dzerkalo tyžnja.

"Áno, je to tu skutočne ťažké... ale obranné sily nedovolil Rusom 'odrezať' našu logistiku," dodal.

Tzv. 'cesta života' je životne dôležitou trasou medzi zničeným Bachmutom a neďalekým mestom Časiv Jar, vzdialeným od neho len 17 kilometrov smerom na západ, spresňuje Reuters.

V prípade, že Bachmut padne, bude podľa vojenských analytikov práve Časiv Jar ako ďalší terčom útoku ruských jednotiek - napriek tomu, že má vyššiu polohu a ukrajinské sily mali okolo neho vybudovať obranné opevnenia.

Zakladateľ wagnerovcov Prigožin tvrdí, že jeho jednotky v Bachmute postúpili o zhruba sto až 150 metrov a ponechali tak v rukách Ukrajincov len do troch kilometrov štvorcových plochy mesta. Ako však dodal, wagnerovci pritom stratili 94 vojakov.

"Bolo by to päťkrát menej, keby sme mali viac munície," povedal Prigožin v audionahrávke, ktorú jeho tlačová služba zverejnila na platforme Telegram v sobotu vo večerných hodinách. (TASR)

Mal pri sebe zbraň a spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi by bol bojoval až do konca v prípade, že by Rusi vtrhli do jeho sídla v Kyjeve. Ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore pre televíznu stanicu 1+1 spomínal na prvé chvíle vojny, keď sa ho snažili zabiť. (TASR)

Ruská armáda naďalej sústredí svoje hlavné úsilie na útoky pri mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka v Doneckej oblasti, informuje ukrajinský generálny štáb. Ukrajinskí vojaci podľa neho za uplynulý deň odrazili 58 nepriateľských útokov.

V centre bojov ostávajú Bachmut a Marjinka, dodalo velenie ukrajinských ozbrojených síl.

V meste Bachmut, ktorý sa Rusi pokúšajú dobyť už niekoľko mesiacov, podľa ukrajinského generálneho štábu stále pokračujú boje. "Okrem toho nepriateľ viedol neúspešné útoky v smere na Ivanivske a Predtečyne," tvrdí velenie ukrajinských síl.

Odrazenie ruských útokov hlási okrem iného pri Avdijivke, obci Pervomajske alebo pri Marjinke. V Záporožskej a Chersonskej oblasti sa ruské invázne sily podľa ukrajinského generálneho štábu bránia.

"Situácia v dočasne okupovanom Sevastopoli je nepokojná," píše generálny štáb s odvolaním sa na sobotňajší rozsiahly požiar, ktorý zachvátil veľký zásobník paliva v prístave na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym. Podľa tamojšieho proruského činiteľa Michaila Razvožajeva požiar zrejme spôsobil útok bezpilotného lietadla. (ČTK)

Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať ďalších 18 miliárd dolárov. Povedal to ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. Pôžičku v rovnakej sume poskytuje Európska únia Kyjevu už tento rok.

Pred sobotňajším zasadnutím ministrov financií Európskej únie Marčenko vyhlásil, že Ukrajina bude na budúci rok potrebovať finančnú podporu od svojich západných partnerov, keďže rozpočtové potreby zostanú vysoké.

Európska únia poskytuje tento rok Kyjevu pôžičky vo výške 18 miliárd eur, aby pomohla vyplniť dieru v ukrajinskom rozpočte. Tá sa odhaduje na približne tri až štyri miliardy dolárov mesačne. Granty z USA a pôžičky od Medzinárodného menového fondu, ako aj ďalšie bilaterálne príspevky vynahrádzajú zvyšok.

Zatiaľ čo Ukrajina pokračuje v boji za svoju slobodu, ekonomika krajiny upadá a utrpela najprudší pokles za viac ako 30 rokov s poklesom HDP o 30,4 percenta.

„Pokiaľ ide o možné finančné potreby na rok 2024, budú tiež obrovské,“ povedal Marčenko. „Myslím si, že pre nás nebude ľahká úloha drasticky znížiť naše výdavky. Samozrejme, závisí to od vojenskej kampane, ale myslím si, že to nemôže byť menej ako 18 miliárd eur, ktoré sme mali na tento rok.“

Na otázku, či je Európska únia pripravená zopakovať túto úroveň podpory aj na budúci rok, eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal, že „diskusia o budúcom roku z pohľadu počtov a presných čísel závisí od diskusie o rozpočte Únie, ktorú začíname, ale nepochybne budeme pokračovať v našej podpore s rovnakým odhodlaním ako v ostatných rokoch“. (SITA, Politico)

V ruskej Brjanskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou zahynuli v dôsledku ukrajinského ostreľovania dvaja ľudia. Tvrdí to gubernátor Alexander Bogomaz. Hlási aj škody na troch obytných domoch.

"Podľa predbežných informácií bol jeden obytný dom úplne zničený, ďalšie dva domy boli poničené," uviedol Bogomaz na telegrame. "Na mieste naďalej pracujú záchranné zložky. "

Ako poznamenáva Reuters, Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási ku zodpovednosti za útoky na ruskom území.

Útok prišiel po tom, čo Moskva tento týždeň obnovila raketové útoky na ukrajinské mestá. Piatkový útok na mesto Umaň si vyžiadal najmenej 23 životov. (ČTK, Reuters)