Kľúčové udalosti:
- Prezidentka Čaputová a český prezident Pavel prišli na Ukrajinu, navštívili aj mesto Boroďanka. Prezidentka rokovala s prezidentom Zelenským.
- Rusko podniklo rozsiahle útoky na Ukrajinu, Kyjev hlási najmenej 18 obetí.
- Prípravy na ukrajinskú jarnú protiofenzívu sa podľa ministra obrany chýlia ku koncu.
- Putin nariadil otvorenie múzeí venovaných konfliktu na Ukrajine.
Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte:
Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za pozornosť.
Súd v Moskve dal pokutu pekárke, ktorá zdobila torty proukrajinskými a mierovými heslami. Anastasija Černyševová, ktorá vedie pekársky podnik, zverejnila na Instagrame fotografie svojich tort, ktoré vyzdobila heslami proti vojne.
Izmajlovský okresný súd v Moskve ju za to pokutoval sumou 35 000 rubľov (asi 300 eur) za "poškodzovanie" povesti ruskej armády, povedal predstaviteľ súdu. Vo štvrtok ju tiež nakrátko zadržali.
V marci Černyševová zverejnila fotografiu torty s dúhovým nápisom "Nie vojne" na bielej cukrovej poleve. Iná torta mala polevu v národných farbách Ukrajiny, modrej a žltej. Zverejnila aj snímky tort v tvare penisu s mierovým, ale vulgárnym heslom (Ch** vojne).
Ďalšie torty boli ozdobené srdcami a kvetmi, čo je odkaz na popkultúru, alebo mali nápis "Láska zvíťazí" či "Milujem vás!" Na Instagrame ju sleduje vyše 25 000 ľudí.
V marci ruského politika potrestali za zverejnenie videa, na ktorom počúval Putinov prejav s rezancami na ušiach.
Údajne tým ruského prezidenta ponížil, lebo ruský výraz "vešať niekomu rezance na uši" má v slovenčine význam "vodiť niekoho za nos".
https://t.co/xvYALnJwTr
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonicky hovoril s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom o následkoch útoku na Umaň a dovoze ukrajinského obilia.
"Informoval som ho o tragických následkoch ďalšieho raketového útoku na ukrajinské mestá, ktorý zabíjal civilistov vrátane detí," napísal Zelenskyj.
"Pokračujúce ruské útoky na civilistov len posilňujú našu odhodlanosť," napísal Michel.
Tém ou rozhovoru bol aj zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov niektorými susediacimi krajinami.
"Vyjadrilo som hlboké znepokojenie s takýmto rozhodnutím a zdôraznil som, že tieto kroky sú hrubým porušením asociačnej dohody a zakladajúcich zmlúv EÚ," uviedol Zelenskyj.
I informed him about the tragic consequences of another missile attack at 🇺🇦 cities, killing civilians, including children.
We discussed the ban on the import of 🇺🇦 agricultural products by several… https://t.co/SCjrQdWjEA
Podľa svojich vyjadrení požiadal o hľadanie riešenia s prihliadnutím na legislatívu EÚ, asociačnú dohodu a záujmy všetkých strán.
Michel na Twitteri napísal, že rokovali aj o dohode na predĺženie vývozu tovaru z Ukrajiny do EÚ bez cla o ďalší rok. EÚ bude Kyjevu poskytovať vojenskú, humanitárnu a politickú pomoc tak dlho, ako to bude potrebné.
Discussed agreement to extend the #Ukraine tariff free exports for another year to the EU.
Military, humanitarian and political support will continue as long as needed.
Continued Russian strikes on civilians only strengthen our resolve.
Rusko v noci na piatok letecky zaútočilo na viaceré ukrajinské mestá. Zahynulo najmenej 21 ľudí vrátane detí. Ukrajina oznámila, že zostrelila 21 z celkovo 23 ruských rakiet a dva drony. (TASR)
Po ruskom útoku na obytný dom v meste Umaň potvrdili už 23 obetí, vrátane štyroch detí. Okupanti zasiahli 9-poschodový bytový dom v ranných hodinách počas ďalšieho hromadného raketového útoku. (Kyiv Independent)
Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko dosiahli dohodu, ktorou povolia tranzit potravín z Ukrajiny, oznámila Európska komisia. Krajiny žiadali Úniu, aby zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. (TASR)
Ukrajina dostala od Spojených štátov grant v hodnote 1,25 miliardy dolárov. Peniaze sa podľa ministerstva financií Serhija Marčenka použijú aj na vyplácanie dôchodkov.
Uhradia sa nimi ak mzdy pohotovostným a zdravotníckym pracovníkom a sociálne platby vrátane platieb pre vnútorne vysídlené osoby.
Celkovo poskytli USA Ukrajine od začiatku rozsiahlej ruskej invázie už 16,7 miliardy dolárov vo forme grantov.
Ukrajinské ministerstvo financií tiež uviedlo, že grant bol poskytnutý prostredníctvom Trustového fondu Svetovej banky.
„Partnerstvo s USA a Svetovou bankou počas vojny umožňuje ukrajinskej vláde plne financovať prioritné sociálne výdavky. Pomoc vo forme grantov zároveň nezvyšuje dlhové zaťaženie a prispieva k stabilizácii finančného systému,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. (SITA)
Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga o pomoc pri návrate ukrajinských detí deportovaných Ruskom. "Potrebujeme zapojiť každého, aby vytvoril tlak na ruského agresora a teroristov," uviedol Zelenskyj.
"OSN a mnohí ďalší chcú niečo urobiť, ale zatiaľ sú výsledky slabé. Takže som apeloval na lídra Číny," dodal.
Kyjev tvrdí, že od začiatku invázie 24. februára 2022 bolo deportovaných do Ruska vyše 16 000 ukrajinských detí. Mnoho z nich bolo umiestnených do inštitúcií a náhradných rodín, ale Rusko toto obvinenie odmieta. Trvá na tom, že išlo o záchranu detí pred hrôzami vojny.
V Taliansku zastavili vyšetrovanie lobistov, ktorí sa údajne snažili získať prostriedky z Ruska pre stranu Mattea Salviniho. Pravicový populista je na čele strany Liga, ktorá je koaličným partnerom v súčasnej vláde.
Podľa údajnej schémy sa mala uskutočniť kúpa ruskej ropy so zľavou od ruskej energetickej spoločnosti Rosnefť a následne sa mal udiať predaj za plnú cenu talianskemu energetickému gigantovi ENI.
Prokurátori predpokladali, že očakávaný zisk približne 64 miliónov dolárov by údajne skončil z veľkej časti v pokladnici Ligy.
Milánsky denník Corriere della Sera však v piatok informoval, že prokurátori dospeli k záveru, že žiadna takáto dohoda nikdy nebola.
Taktiež nedostatočná spolupráca s ruskými úradmi presvedčila prokurátorov, aby zastavili vyšetrovanie, ktoré sa zaoberalo rozhovormi lobistov a niektorých ruských zástupcov v októbri 2018 v hoteli Metropol v Moskve.
Salvini uvítal krok prokuratúry. Poznamenal, že očakáva ospravedlnenie a chystá „žaloby proti mnohým“.
Salvini je dlhoročný obdivovateľ ruského vodcu Vladimira Putina a momentálne pôsobí ako minister infraštruktúry vo vláde premiérky Giorgie Meloniovej. Trvá na tom, že ani on, ani jeho strana nikdy nedostali od Rusov „ani rubeľ“. (SITA)
Bývalý novinár BBC News Ukrajina Oleksander Bondarenko bol zabitý na fronte na Ukrajine pri výkone služby. Bondarenko sa vo februári 2022 pridal k teritoriálnej obrane ako expert na komunikačné prostriedky a poskytoval výcvik pre médiá.
Neskôr sa stal príslušníkom armády. Podrobnosti o jeho smrti nie sú zatiaľ známe, jeho blízki priatelia však uviedli, že zomrel v boji. Bondarenka označili ako človeka so správnou motiváciou.
Novinár pochádzal z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pre ukrajinskú službu stanice BBC pracoval v rokoch 2007-2011 ako reportér, hlásateľ a editor rozhlasových programov z Kyjeva. Neskôr pôsobil v iných médiách.
https://t.co/YYzdtxAdIm
Španielsko si predvolalo ruského veľvyslanca za nepravdivé video o španielskych vojakoch zverejnené ambasádou. Ruské veľvyslanectvo tvrdilo, že na bojiskách na Ukrajine bojujú španielski vojaci.
Španielska diplomacia ruskému veľvyslancovi "tlmočila protest proti útokom na sociálnych sieťach voči vláde", povedal hovorca ministerstva pre AFP.
Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová na spoločnej tlačovej konferencii v Madride s kolegami z Francúzska a Nemecka dostala otázku o tomto videu.
"Na Ukrajine nie sú absolútne žiadni vojaci NATO, žiadni španielski vojaci patriaci do našich ozbrojených síl, ani ozbrojené sily žiadneho zo štátov NATO. Nikto taký," zdôraznila.
"Všetci vieme, že krajina ako Rusko, ktoré práve teraz masakruje občanov na Ukrajine, využíva všetky druhy metód vrátane zavádzajúcich informácií, aby podkopala priateľstvo národov, ktoré patria do Európskej únie a NATO," pripomenula.
Španielsko v júli prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ a ako člen NATO je oddaným spojencom Ukrajiny. (TASR)
Byť matkou dieťaťa z Donbasu je podľa ombudsmanky ťažké. Na Ľvovovú-Belovovú je vydaný medzinárodný zatykač, podľa niektorých zdrojov oficiálne vychováva až 22 detí. Jedným z nich je Filip, ktorý však na Ukrajine rodinu má. (SME)
Prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel sa pre letecký poplach uchýlili do krytu, ktorý sa nachádza v podzemných garážach hotela. Úrady popoludní vyhlásili varovanie pred rizikom vzdušných útokov pre veľkú časť krajiny.
Varovanie sa týka strednej, východnej a južnej časti Ukrajiny. V piatok skoro ráno Rusko podniklo vlnu útokov na ciele na mnohých miestach Ukrajiny, vrátane Kyjeva. (ČTK)
Dočasné prevzatie kontroly nad divíziami zahraničných bánk by nebolo vhodné, vyhlásila guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová po tom, ako Moskva prevzala kontrolu nad dvoma európskymi štátnymi energetickými firmami.
Prezident Vladimir Putin utorok podpísal dekrét, ktorým sa ruské aktíva fínskej energetickej spoločnosti Fortumu a nemeckého Uniperu, prevádzkovateľov elektrární v Rusku, dostali pod kontrolu Moskvy.
Kremeľ uviedol, že by týmto spôsobom mohol zabaviť viac západných aktív.
"Takéto rozhodnutia by sa mali robiť s veľmi dobrými dôvodmi spojenými so stabilným fungovaním ruskej ekonomiky," odpovedala Nabiullina na otázku, či Rusko môže urobiť to isté s bankami. "V bankovom sektore to nepovažujeme za vhodné."
Zahraničné banky prevzali na domácich trhoch pobočky od ruských veriteľov, ktorých zasiahli rozsiahle západné sankcie proti Moskve po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Niektoré vrátane ruskej dcéry talianskej banky Intesa Sanpaolo zaznamenali v roku 2022 skokový nárast ziskov. Rakúska Raiffeisen Bank International vygenerovala v minulom roku viac ako polovicu zisku v Rusku.
Nabiullina na tlačovej konferencii (po tom, ako ruská centrálna banka v piatok ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 7,5 percenta) uviedla tiež, že centrálna banka posúdi, na ktoré banky sa bude vzťahovať jednorazová "dobrovoľná" daň z neočakávaných príjmov.
Vláda ňou chce zaplátať zväčšujúci sa deficit v rozpočte a zmenšujúci sa prebytok bežného účtu. "Nebude to mať žiadny veľký vplyv na finančnú výkonnosť, žiadny vplyv na finančnú stabilitu," povedala guvernérka.
Druhá najväčšia ruská banka VTB tento týždeň uviedla, že jej strata 7,7 miliardy USD (7,01 miliardy eur) spôsobená sankciami v roku 2022 ju vylúčila z účasti na základe aktuálnej verzie návrhu zákona. Konkurenčná Sberbank už sľúbila, že zaplatí. (TASR)
Počet obetí ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Umaň stúpol na 20. Medzi obeťami sú dve 10-ročné deti a batoľa. Dve rakety v Umani, ktorý leží zhruba 215 kilometrov južne od Kyjeva, zasiahli deväťposchodovú obytnú budovu.
Podľa polície v dôsledku toho tiež 17 osôb utrpelo zranenia a z trosiek vytiahli tri deti. Deväť osôb hospitalizovali.
Ruský prezident Putin považuje pripojenie ukrajinských okupovaných území k Rusku za prioritu. "Treba sa chopiť tejto práce systematicky, aby sa ľudia cítili súčasťou jednotného ekonomického, vzdelávacieho a kultúrneho prostredia," zdôraznil.
Moskvou narýchlo zorganizované septembrové hlasovanie v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti o pripojení sa k Rusku medzinárodné spoločenstvo neuznalo.
Rusko síce tvrdí, že štyri menované ukrajinské oblasti sú jeho súčasťou, v skutočnosti sa mu ale nepodarilo tieto regióny ani plne ovládnuť.
Na ovládnutých územiach sa Rusko snaží upevňovať svoje pozície. Tento týždeň napríklad Putin podpísal nariadenie umožňujúce v budúcnosti deportovať z anektovaných ukrajinských území obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo. (ČTK)
Ukrajinský prezident Zelensky sa poďakoval občanom Slovenska a Česka za pomoc v oblasti vojenskej techniky i za podporu mierového plánu Ukrajiny. Dodal, že sa Ukrajina pripravuje na protiofenzívu. Podrobnosti neposkytol.
"Každý protiraketový systém, každé lietadlo a každé delo, ktoré dodáte Ukrajine, každý pancierový voz, nám umožní brániť sa a zachraňuje súčasne i životy Ukrajincov," povedal na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentkou Čaputovou a českým prezidentom Petrom Pavlom.
Zelenskyj pripomenul ruský útok na ukrajinské mestá Umaň a Dnipro. V úvode prejavu vyzval prítomných, aby povstali a minútou ticha si pripomenuli pamiatku obetí.
Súvisiaci článok
"Jeden z najdôležitejších záverov je, že by nemali existovať žiadne tabu z hľadiska dodávok zbraňových systémov na Ukrajinu. Je spravodlivé dodať našim vojakom všetko, čo slúži na obranu životov," povedal prostredníctvom tlmočníka. Dodal, že sa to vzťahuje predovšetkým na ďalekonosné delostrelectvo, raketomety a mínomety.
(TASR)Český prezident Petr Pavel bude presadzovať začatie vstupného procesu Ukrajiny do EÚ ešte v tomto roku. Prezident Zelenskyj mu počas stretnutia v Kyjeve povedal, že Ukrajina je pripravená splniť všetky podmienky.
Pavol na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že Ukrajina sa nechce stať členom EÚ zadarmo a spolupráca s Ukrajinou bude pokračovať rôznymi formami, nielen v dodávkach vojenského materiálu.
Česko má podľa neho pripravených šesť kľúčových projektov pre spoluprácu, pri ktorých bude čoskoro možné vykonať nielen transfer technológií, ale aj výroby na Ukrajinu.
"Na českej strane by som vymenoval Sellier & Bellot, Aero Vodochody, Czechoslovak Group, Vojenský opravárenský podnik," uviedol Pavel.
Projekty sa podľa neho týkajú výroby munície a ručných zbraní, opráv tankov typu T-64 a T-72, spoločnej výroby ľahkých lietadiel bojovej podpory, prípadne cvičných lietadiel L-259.
Produktom čiastočného či úplného presunu výroby na Ukrajinu by mohla byť napríklad ručná zbraň, ktorá bude vychádzať z domáceho technologického základu.
Česko má ale tiež pripravené projekty v piatich oblastiach kľúčových pre rekonštrukciu Ukrajiny, ide o zdravotníctvo, energetiku, dopravnú infraštruktúru, vodné hospodárstvo a bývanie, uviedol Pavel.
Česko smeruje k tomu, aby v Dnepropetrovskej oblasti otvorilo výhľadovo kvôli lepšej spolupráci generálny konzulát.
Budu prosazovat, aby přístupové rozhovory s EU začaly do konce roku. https://t.co/Jcz72C07B9
Masový raketový útok Ruska je ďalším dôkazom toho, že Ukrajina potrebuje mať k dispozícii lietadlá F-16, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a útok označil za odpoveď Moskvy na všetky mierové iniciatívy.
„Cesta k mieru je vykopnúť Rusko z Ukrajiny. Cesta k mieru je vyzbrojiť Ukrajinu F-16 a chrániť deti pred ruským terorom,“ uviedol Kuleba na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
Ukrajina žiada svojich západných spojencov o stíhačky F-16 vyrobené v USA, aby ochránili svoj vzdušný priestor pred ruskými útokmi a posilnili svoju nadchádzajúcu protiofenzívu. Mnohí spojenci, najmä USA a Nemecko, však túto iniciatívu nepodporili.
Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat 17. marca povedal, že Ukrajina bude na víťazstvo nad Ruskom potrebovať pokročilejšie lietadlá ako stíhačky MiG-29, ktoré prisľúbili Poľsko a Slovensko. Lietadlá zo sovietskej éry nie sú podľa Ihnata v konečnom dôsledku „účinné“ pre zastaralý radar a rakety.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v Kyjeve stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na spoločnom rokovaní mu opätovne vyjadrila podporu.
"Rok, odkedy je jeho krajina obeťou invázie a rok ťažkých chvíľ a rozhodnutí je zapísaný v jeho tvári. Odhodlanie obrániť svoju krajinu a priviesť ju k spravodlivému mieru sa nezmenilo. Je mi cťou vyjadriť Vám našu podporu, prezident Zelenskyj," povedala slovenská prezidentka.
Čaputová vyjadrila presvedčenie o správnosti postoja Slovenskej republiky pri pomáhaní Ukrajine v oblastiach, v ktorých jej pomôcť vie a môže vrátane vojenskej pomoci.
O slobode, mieri a spravodlivosti netreba podľa nej iba rozprávať, ale občas aj za ne zabojovať. To je dôvod, pre ktorý celý civilizovaný svet pomáha Ukrajine, uviedla na spoločnej tlačovej konferencii s Pavlom a Zelenským.
Čaputová podľa svojich slov ešte pred oficiálnymi rokovaniami v Kyjeve hovorila s ľuďmi, ktorých sa brutalita vojny bezprostredne dotýka. Boli to ženy, na ktorých bolo páchané sexuálne násilie a opakovanie boli znásilňované a tiež rodiny, ktorým uniesli deti do prevýchovných táborov v Rusku.
Podľa prezidentky je nesmierne dôležité, aby vojnové zločiny boli vyšetrené a spravodlivo potrestané. Pripomenula, že Slovenská republika bola jednou z prvých krajín, ktorá na Ukrajinu opakovane vyslala tím forenzných expertov na dokumentovanie vojnových zločinov.
Informovala, že na rokovaniach so Zelenským a predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom hovorili o posilnení vzťahov medzi Ukrajinou a Slovenskom, napríklad v oblasti infraštruktúry či energetike.
Na stretnutí hovorili aj o perspektíve vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO. "Je jasné, že s blížiacim sa vilniuským summitom sa tieto témy budú zintenzívňovať. Zároveň je jasné, že pokiaľ je Ukrajina vo vojnovom stave, plnohodnotné členstvo v NATO nie je dosiahnuteľné ani možné. Ale určite je možná praktická pomoc a prehĺbenie našich politických vzťahov," dodala Čaputová.
Ruská centrálna banka v piatok ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 7,5 percenta. Uviedla však, že možnosť zvýšenia úrokov zostáva otvorená vzhľadom na inflačné riziká.
A znížila svoju koncoročnú prognózu inflácie o 50 bázických bodov a zlepšila odhad vývoja ekonomiky.
Analytici takýto výsledok očakávali. A predpovedajú, že banka koncom tohto roka vyšle signál o svojej pripravenosti zvýšiť náklady na pôžičky.
V minulom roku koncom februára, po invázii ruskej armády na Ukrajinu, banka mimoriadne zvýšila úrokové sadzby až na 20 percent.
Následne ich začala znižovať, naposledy vlani v septembri. Odvtedy ich drží stabilné na úrovni 7,5 percenta, ale teraz zaujala tvrdší postoj (jastrabí).
Inflácia poskočila na maximá
Poukázala pritom na inflačné riziká, vyplývajúce z vysokých a neukotvených inflačných očakávaní, výrazného nedostatku pracovnej sily a veľkého rozpočtového deficitu Ruska.
Banka uviedla, že na nadchádzajúcich stretnutiach zváži potrebu zvýšenia kľúčovej sadzby, aby sa inflácia v roku 2024 stabilizovala blízko jej cieľovej úrovne štyri percentá.
Medziročná miera inflácie v roku 2022 vyskočila na viac ako 20-ročné maximá. Priemerná miera inflácie dosiahla v minulom roku 11,9 percenta, čo je takmer trojnásobok oficiálneho cieľa centrálnej banky na úrovni štyroch percent. Ale už sa spomaľuje, keďže sa do nej premietol minuloročný bázický efekt.
Ruská centrálna banka už znížila svoju koncoročnú prognózu inflácie na 4,5 až 6,5 percenta z predchádzajúcich päť až sedem percent a zlepšila svoj odhad hospodárskeho rastu na rozpätie 0,5 až dve percenta z predtým predpokladaného maxima jedno percento.
Očakávaný rast hospodárstva
Medzinárodný menový fond tiež predpovedá Rusku rast hospodárstva v roku 2023 po minuloročnom poklese o 2,1 percenta, hoci pokusy Západu o jeho izoláciu a nižšie príjmy z energií tlmia vyhliadky ekonomiky na ďalšie roky.
Banka vo vyhlásení uviedla, že sankcie Západu a finančné obmedzenia môžu ešte viac oslabiť dopyt po ruskom exporte, čo prispieva k inflácii prostredníctvom pohybov výmenných kurzov.
Revidovala tiež svoju prognózu prebytku bežného účtu Ruska v roku 2023 smerom nadol na 47 miliárd USD (42,56 miliardy eur) zo 66 miliárd USD.
Najbližšie zasadnutie o úrokových sadzbách je naplánované na 9. júna. (TASR)
Mesto Košice končí s prevádzkou Centra prvého kontaktu na pomoc ukrajinským vojnovým utečencom na kúpalisku Červená hviezda. Od 1. mája sa zmení na tzv. Tranzitné centrum, ktoré bude prevádzkovať Okresný úrad. (TASR)
Obilie a ďalšie poľnohospodárske produkty z Ukrajiny by mali v EÚ zostať oslobodené od ciel ďalší rok, oznámilo švédske predsedníctvo Rady EÚ. Opatrenie má podporiť ukrajinskú ekonomiku zasiahnutú vojnou.
Súhlas s predĺžením bezcolného režimu už skôr signalizovali veľvyslanci členských štátov EÚ v Bruseli.
Nie je isté, či rozhodnutie privítali všetky štáty, na definitívne schválenie však nie je potrebná jednomyseľnosť. Rozhodnutie o pozastavení ciel Únia schválila v polovici minulého roka v reakcii na ruskú agresiu voči svojmu susedovi.
Predĺženie platnosti musí ešte schváliť Európsky parlament. Následne o ňom budú formálne hlasovať aj členské štáty.
Bezcolný režim je už niekoľko týždňov predmetom kontroverzných diskusií. Viaceré krajiny, ako Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, sa sťažujú, že k nim prúdia veľké objemy lacného ukrajinského obilia a ďalších potravín. Hovoria preto o neférovej konkurencii, ktorej sú vystavení ich poľnohospodári.
V reakcii na kritiku Komisia oznámila, že dotknutým krajinám poskytne ďalšiu finančnú pomoc.
Stále nie je jasné, či krajiny ako Poľsko budú môcť zachovať ochranné opatrenia prijaté bez predchádzajúceho súhlasu EÚ a zakázať predaj určitých tovarov z Ukrajiny. (TASR)
Ruského generálplukovníka Michaila Mizinceva, známeho pod prezývkou "mäsiar z Mariupoľa", odvolali z postu námestníka ruského ministra obrany.
Vyplýva to podľa stanice Sky News zo zistení ruského vojenského blogera Alexandra Sladkova a informácií ruského spravodajského portálu RBC.
Mizincev riadil obliehanie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupoľ v prvých mesiacoch ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022.
Vlani v septembri bol vymenovaný za námestníka ruského ministra obrany zodpovedného za logistiku a zásobovanie, pripomína Sky News. V správach o jeho súčasnom odvolaní sa neuvádza jeho dôvod. Kremeľ po požiadavke o reakciu odkázal na ruské ministerstvo obrany, ktoré to nekomentovalo.
Európska únia uvalila na Mizinceva v júni 2022 sankcie za "nehumánne" obliehanie Mariupoľa.
(TASR)
Počet obetí ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Umaň stúpol na 14. Medzi obeťami sú dve 10-ročné deti a batoľa. (SITA)
Nový výskum odhalil do akej miery Irán vybudoval svoj silný zbrojný priemysel na západných technológiách a tiež, ako tieto technológie využíva Rusko proti ukrajinským mestám.
Organizácia Conflict Armament Research sídliaca v Spojenom kráľovstve, ktorá skúma komponenty zbraní, zistila, že drony Šahíd-136, ktoré Irán predáva Rusku, poháňa motor založený na nemeckej technológii, ktorú Irán nezákonne získal pred takmer 20 rokmi.
Zistenia, založené na detailnom skúmaní súčiastok zozbieraných na Ukrajine, o ktoré sa exkluzívne podelili so CNN, upozorňujú na schopnosť Iránu napodobňovať a vylepšovať nelegálne získané vojenské technológie.
Read CAR's latest #Ukraine field dispatch.
🔗https://t.co/kP2Vj7DAGx https://t.co/f1HyCjAWer
Západní predstavitelia sa tiež obávajú, že by Rusko mohlo Iránu poskytovať západné zbrane a vybavenie zozbierané na bojisku na Ukrajine. Dosiaľ však nie sú jasné dôkazy, že by sa to stalo.
Vzťahy medzi Teheránom a Moskvou sú však čoraz bližšie. Zatiaľ čo Rusko chce iránske drony a balistické rakety, Irán chce ruské investície a obchod. Rusko sa podľa iránskych predstaviteľov stalo počas uplynulého roka najväčším zahraničným investorom v krajine.
Pre Rusov sú zase iránske drony výhodnou náhradou za oveľa drahšie rakety, ktorých zásoby sa podľa západných predstaviteľov míňajú. Odborníci sa domnievajú, že napríklad Šahíd-186 stojí asi 20-tisíc dolárov, čo je len zlomok ceny strely s plochou dráhou letu Kalibr. (SITA)
Rusko zvyšuje bojovú pripravenosť svojich vojenských základní v Strednej Ázii, aby tak čelilo snahám Spojených štátov o zvýšenie ich vojenskej prítomnosti v tejto oblasti. Uviedol to ruský minister obrany Sergej Šojgu. (TASR)
Prípravy na dlho očakávajú rozsiahlu jarnú ofenzívu ukrajinskej armády proti ruským pozíciám sa chýlia ku koncu, uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
"Prípravy sa chýlia ku koncu. Dodané zbrane sa bolo treba naučiť aj používať. Vybavenie (nám) bolo prisľúbené, pripravené a čiastočne aj dodané. Vo všeobecnosti sme už pripravení," povedal Reznikov reportérom v metropole Kyjev.
"Hneď, ako to bude vôľa Božia, (keď nastane vhodné) počasie a a keď o tom rozhodnú velitelia, urobíme to," dodal bez uvedenia konkrétneho termínu, kedy by sa mohla začať protiofenzíva, zameraná na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny.
Kyjev sa na protiútok na ruské pozície na východe a juhu krajiny pripravuje už niekoľko mesiacov. Severoatlantická aliancia vo štvrtok uviedla, že jej spojenci a partnerské krajiny už Ukrajine dodali viac než 98 percent bojových vozidiel prisľúbených Ukrajine na posilnenie bojových schopností Kyjeva. (TASR)
Prezidentka Čaputová a český prezident Pavel si položením vencov uctili padlých obrancov Ukrajiny. V Kyjeve si počas svojej návštevy pripomenuli aj dobrovoľnícku Českú družinu, ktorá je považovaná za začiatok československých légií v Rusku.
Pavel s Čaputovou najprv položením kvetov pripomenuli prísahu Českej družiny z októbra 1914. Česká družina bola prvou dobrovoľníckou jednotkou Čechoslovákov na východnom fronte a stala sa základom československých jednotiek v Rusku za prvej svetovej vojny. Dátum prísahy je braný ako okamih vzniku légií v Rusku.
Následne Čaputová s Pavlom prešli k Mychajlivskému námestiu. Na stene priľahlej ulice sú vylepené fotografie mužov a žien, ktorí padli pri obrane Ukrajiny počas vojny s Ruskom. Na námestí si tiež pozreli ruskú vojenskú techniku, ktorá bola na Ukrajine zničená. (ČTK)
Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Umaň si vyžiadal už 10 mŕtvych, informoval minister vnútra Klymenko. Dve rakety zasiahli v Umani deväťposchodovú obytnú budovu. Dve civilné obete má aj útok na mesto Dnipro. (SITA)
Prezidentka Čaputová odsúdila útoky na niektoré ukrajinské mestá, vrátane Dnipra či Umaňu. Uviedla, že "miesta, ktorými sa preženie vojna, zažijú traumy, ktoré sa len veľmi ťažko liečia, hrôzy, na ktoré sa nedá zabudnúť".
Čaputová pricestovala do Kyjeva aj s českým prezidentom Petrom Pavlom, pre ktorého to je prvá návšteva Ukrajiny od marcového uvedenia do úradu.
Súvisiaci článok
"Niektoré ruiny sa postupne premieňajú na modulárne domy, tým šťastnejším rodinám sa vrátili aj deti, ktoré im boli okupantami ukradnuté. Tento posun znamená, že naša pomoc má zmysel, približuje nás bližšie k mieru a ďalej od agresora," povedala Čaputová.
Dodala, že od jej prvej návštevy Ukrajiny, ktorú absolvovala vlani v máji, je jej postoj k vojne "nie politický, ale hlboko ľudský".
Pavel na Twitteri napísal, že spolu so slovenskou prezidentkou "vnímajú hodnotu slobody a spravodlivosti a je ťažké vidieť, že Ukrajinci za to platia tú najvyššiu cenu". Zároveň sa zaviazal, že Česko a Slovensko budú preto za Ukrajinou stáť. (TASR)
Najmenej deväť obetí a desiatky zranených si vyžiadala rozsiahla séria útokov, ktoré skoro ráno podniklo Rusko na ciele na viacerých miestach Ukrajiny, vrátane Kyjeva.
V meste Dnipro si vzdušné útoky vyžiadali dva životy a troch zranených, uviedol minister vnútra Ihor Klymenko.
Na záberoch z Umani, ktorá leží zhruba 200 kilometrov južne od Kyjeva, je zase vidieť vážne poškodená obytná budova, ktorej časť sa zrútila. Zásah si podľa ministra Klymenka vyžiadal sedem mŕtvych, vrátane dieťaťa. Zo 17 zranených museli hospitalizovať deväť.
Záchranári na mieste pokračujú v odstraňovaní trosiek. Prezident Zelenskyj odsúdil ruský teror.
Obeťou útoku na Dnipro sa podľa Klymenka stali trojročné dieťa a mladá žena. Traja ľudia boli zranení. Explózie boli hlásené tiež z metropoly Kyjev a miest Kremenčuk, Poltava či Mykolajiv. Nad celou krajinou sa podľa ukrajinskej armády podarilo zostreliť 21 z 23 ruských striel s plochou dráhou letu.
Súvisiaci článok
Opäť kolujú nepotvrdené informácie o tom, že Putin má rakovinu. Takéto špekulácie častejšie vznikajú v uzatvorených režimoch, kde sa o súkromnom živote alebo zdravotnom stave lídrov nehovorí. (SME)
Viac ruštiny, podpora proruských politikov a podnikateľov, nenávistné nálady voči Západu, EÚ aj NATO. Dokumenty, ktoré unikli priamo z Kremľa, ukazujú, akú stratégiu Putinov režim dlhodobo plánoval v Estónsku, Litve a Lotyšsku. (SME)
Ruská generálna prokuratúra potvrdila obvinenie proti ruskému opozičnému politikovi a moderátorovi Maximovi Kacovi. Bude stíhaný za verejné šírenie údajných dezinformácií o ruskej armáde, za čo mu hrozí do desať rokov väzenia.
Keďže Kac patrí k tým opozičným aktivistom, ktorí po vypuknutí vojny na Ukrajine a po rozpútaní represií v Rusku, odišiel do exilu, bude súdený v neprítomnosti.
Dôvodom na začatie konania bolo vysielanie na Kacovom kanáli na platforme YouTube z 3. apríla minulého roka, keď hovoril o zločinoch ruskej armády voči ukrajinskému civilnému obyvateľstvu.
Ruská generálna prokuratúra však v podobných prípadoch trvá na tom, že na Ukrajine "nedochádza k žiadnym trestným činom voči civilnému obyvateľstvu" a že materiály zverejnené ukrajinskými médiami o údajných zločinoch ruských vojakov na území Ukrajiny "sú provokáciou," pripomenula RFE/RL.
Maxim Kac je v Rusku zaradený zoznam hľadaných osôb. Jeho meno figuruje aj v registri tzv. zahraničných agentov, pričom so zdôvodnením, že Kacove aktivity namierené proti Rusku údajne financuje Ukrajina.
Na svojom youtubovom kanáli Kac naďalej hovorí o vojne Ruska s Ukrajinou. Jeho vysielanie odoberá viac ako 1,5 milióna ľudí. (TASR)
Prezidentka Zuzana Čaputová ráno pricestovala na Ukrajinu spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom. Do Kyjeva dorazili len pár hodín po rozsiahlych ruských útokoch na Ukrajinu, pričom výbuchy zneli aj v Kyjeve. (SME)
Ukrajinská polícia doteraz identifikovala takmer 14-tisíc civilistov, ktorí boli zabití v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine. Šéf polície Ivan Vyhivskyj dodal, že viac ako 3-tisíc tiel stále nie je identifikovaných.
Podľa ukrajinského komisára pre nezvestné osoby Oleha Kotenka je zhruba 60 až 65 percent nezvestných Ukrajincov v zajatí a preto je identifikácia mŕtvych tiel špeciálne dôležitá.
„Tisíce stratených životov, smrť celých rodín, zabité a zmrzačené deti, to je mimoriadne vysoká cena, ktorú Ukrajina platí každý deň za svoju nezávislosť," povedal Vyhivskyj.
Putin podpísal výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.Dokument bol zverejnený na oficiálnom internetovom portáli štátnej správy.
Z textu výnosu vyplýva, že ukrajinskí občania žijúci na anektovaných územiach sa musia buď stať ruskými občanmi, alebo to oficiálne odmietnuť. Tí, ktorí si zvolia druhú možnosť, budú od 1. júla 2024 považovaní za cudzincov.
Obyvatelia Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny môžu byť deportovaní aj vtedy, ak "predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť, presadzujú násilnú zmenu základov ústavného poriadku, financujú teroristické a extrémistické aktivity alebo sa zúčastňujú na nepovolených akciách".
Od rozpútania vojny na Ukrajine pred vyše rokom Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť a vyhlásilo ich za svoje územia. Veľkú časť týchto regiónov však zároveň kontroluje ukrajinská armáda. (TASR)
Nad celou Ukrajinou s výnimkou jej západných oblastí bol skoro ráno vyhlásený letecký poplach. Na mnohých miestach krajiny sa ozývajú výbuchy. V meste Dnipro si podľa tunajšieho starostu ruské útoky vyžiadali dva životy.
Na záberoch z Umani, ktorá leží zhruba 200 kilometrov južne od Kyjeva, je zase vidieť vážne zničenú obytnú budovu, ktorej časť sa zrútila. Správy o obetiach či zranených odtiaľ zatiaľ nie sú.
Obeťou útoku na Dnipro sa podľa starostu stali trojročné dieťa a mladá žena.
Explózie sú hlásené tiež z metropoly Kyjeva a miest Kremenčuk, Poltava či Mykolajiv. Z ukrajinskej metropoly médiá informujú o viacerých výbuchoch. Či išlo o explózie rakiet, alebo zásahy protileteckej obrany, ale zatiaľ nie je jasné.
Miestne úrady uviedli, že protiletecká obrana funguje, a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj a zostali v krytoch, kým neskončí poplach. Ten bol vyhlásený o 4:20 miestneho času (3:20 SELČ).
Útoky prišli deň po tom, ako sa Moskva povedala, že by privítala čokoľvek, čo by priblížilo koniec konfliktu.
Francúzski politici sú stále ústredným cieľom ruských špionážnych snáh, a to napriek zásahom proti ruským špionážnym operáciám vo Francúzsku po začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
Francúzske spravodajské služby zaznamenali v uplynulých mesiacoch snahy ruských špiónov nadviazať kontakt s francúzskymi zákonodarcami. Francúzska vnútorná spravodajská služba DGSI sa preto medzi členmi francúzskeho parlamentu snaží šíriť povedomie o rizikách zásahov zo zahraničia, vyplýva z prepisov parlamentných vypočúvaní zverejnených vo štvrtok.
Šéf DGSI podľa týchto dokumentov varoval vo februári francúzskych politikov, že Rusko je najaktívnejšou zahraničnou mocnosťou s desiatkami agentov, ktorí využívajú diplomatické krytie, aby sa infiltrovali do tamojšieho politického systému.
Parlamentná komisia vyšetruje zásahy zo zahraničia od decembra. Vytvorenie tejto komisie bolo iniciované vlani francúzskou pravicovou stranou Národné združenie (RN).
Zverejnené vypočúvania poskytujú náhľad do ruských špionážnych operácií vo Francúzsku. Píše sa v nich napríklad o tom, ako sa ruský agent s použitím brazílskeho pasu snažil infiltrovať do Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu.
"Sme v pravidelnom kontakte s francúzskymi poslancami, aby sme zvýšili povedomie, a ak je to nutné, povedali im, s kým sú v kontakte," uviedol šéf DGSI Nicolas Lerner.
Podľa neho od začiatku vojny na Ukrajine výrazne klesol počet ruských špiónov vo Francúzsku. Poukázal pritom na najväčšiu kontrašpionážnu operáciu za celé desaťročia, ktorá prednedávnom vyústila okrem iného do vyhostenie 35 ruských diplomatov.
Lerner síce nešpecifikoval rozsah ani podstatu ruských špionážnych operácií zameraných na členov francúzskeho parlamentu, uviedol však, že jeho úrad podnikol proti takýmto operáciám už viacero krokov. (TASR)
Vladimir Putin nariadil ruskej vláde, aby začala pracovať na vytvorení múzeí venovaných prebiehajúcej ruskej ofenzíve na Ukrajine. Nové regionálne a mestské múzeá majú byť venované "udalostiam špeciálnej vojenskej operácie".
Putin v nariadení špecifikuje, že príslušné úrady majú zvážiť, ako prevezú "artefakty spojené so špeciálnou vojenskou operáciou", aby ich bolo možné v Rusku vystavovať.
Vláda má tiež okrem toho zvážiť v rámci vzdelávacieho systému krajiny zorganizovanie štúdia dejín prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine.
Moskva od začiatku invázie pritom predstavila na školách viacero prednášok na podporu vládnej línie súvisiacej s týmto konfliktom. Rusko tiež po začiatku invázie predstavilo viacero nových zákonov na potlačenie kritiky vrátane zákona zameraného proti tzv. diskreditácii ruskej armády. (TASR)
Moskovský súd nariadil rozpustenie významného výskumného centra SOVA, ktoré sa špecializuje na rasizmus a xenofóbiu v Rusku. Ide o najnovší krok Kremľa namierený proti kritickým hlasom od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Centrum SOVA uviedlo, že bolo zrušené na základe rozhodnutia sudcu moskovského mestského súdu, ktorý schválil príslušnú žiadosť ministerstva spravodlivosti.
Táto organizácia bola oficiálne zakázaná za účasť na podujatiach mimo Moskvy, kde je registrovaná pre administratívne účely, čo sa v Rusku považuje za porušenie zákona.
Centrum SOVA uviedlo, že počas súdneho pojednávania zamietlo žiadosť a proti danému rozhodnutiu sa odvolá.
Centrum bolo založené v roku 2002 a je všeobecne známe svojou prácou v oblasti boja proti nacionalizmu, rasizmu, xenofóbii, ako aj pre výskum vzťahov medzi náboženstvom a spoločnosťou či uplatňovania zákonov proti "extrémizmu" - čo sú v Rusku citlivé témy.
Ten istý súd v januári z rovnakého dôvodu nariadil i zatvorenie najstaršej ľudskoprávnej mimovládnej organizácie v krajine - Moskovskej helsinskej skupiny (MHG).
Ruské úrady momentálne uskutočňujú historicky najväčší zásah proti kritickým hlasom.
Od vlaňajšieho februára, keď Kremeľ začal svoju vojenskú kampaň na Ukrajine, sú nesúhlasné politické osobnosti a organizácie štátom trestané alebo zakazované.
Úrady tiež v rámci zásahu proti subjektom označovaným za "zahraničných agentov" nariadili Sacharovovmu centru (SC), ktoré je symbolom ruskej liberálnej inteligencie, aby opustilo svoje priestory, pripomína AFP. (TASR)
Ukrajinská bezpečnostná služba informovala o ôsmich mužoch vo veku brannej povinnosti, ktorí sa pokúsili odísť z Ukrajiny a vyhnúť sa službe v ozbrojených silách.
SBU uviedla, že skupina podozrivých podvodníkov si účtovala sumu do sedemtisíc dolárov (cca 6 350 eur) za pomoc ľuďom pri prekročení hraníc vrátane poskytnutia falošných dokladov. Po celej Ukrajine zatkli celkovo desať podozrivých podvodníkov.
Jedným zo zatknutých je daňový úradník z Poltavskej oblasti, ktorý predával falošné lekárske potvrdenia. Ďalší muž v meste Charkov je podozrivý z pomoci ľuďom pri vyhýbaní sa vojenskej službe tak, že vystupovali ako obchodníci cestujúci do zahraničia ako zástupcovia zbrojárskych firiem.
Podľa ďalšej metódy pašovania ľudí z Ukrajiny muži predstierali, že sú vodičmi kamiónov, uviedla SBU. (TASR)
Súvisiaci článok

Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
Vojna na Ukrajine: Najnovšie správy o ruskej invázii
Odoberať tému
Odoberať
Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.
- Ukrajina Rusko Online: Bude mať veľké problémy. Trump varuje Zelenského pred odstúpením od dohody o nerastoch
- Na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje, najmä v okolí Pokrovska (SME Minúta)
- Na Ukrajine padlo najmenej 100-tisíc Rusov, médiá ich identifikovali z otvorených zdrojov (SME Minúta)
Najčítanejšie na SME Svet
- 1. Ukrajina Rusko Online: Bude mať veľké problémy. Trump varuje Zelenského pred odstúpením od dohody o nerastoch 4 581
- 2. O treťom funkčnom období nežartujem, tvrdí Trump 2 158
- 3. Čína hlási obrovské pobrežné náleziská ropy 1 295
- 4. Vo Francúzsku zhoreli nabíjacie stanice Tesly 977
- 5. Trump hrozí Rusku vysokými clami na ropu, Iránu bombardovaním 901
- 6. Trump špekuloval o možnostiach predĺženia svojho vládnutia 577
- 7. Austrália sleduje aktivity čínskej výskumnej lode 437
- 8. Starmer rokoval s Trumpom o obchodnej dohode a tlaku na Putina 388
- 9. Pri vstupe do USA sa zvýšia kontroly elektronických zariadení 384
- 10. Na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje, najmä v okolí Pokrovska (SME Minúta) 375
- 1. Trump hrozí Rusku vysokými clami na ropu, Iránu bombardovaním 23 359
- 2. Koniec Le Penovej ambície? Jej prezidentská kandidatúra je v ohrození 13 097
- 3. Na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje, najmä v okolí Pokrovska (SME Minúta) 7 190
- 4. Trumpov kľúč od Arktídy. USA plánujú veľký nákup ľadoborcov 4 777
- 5. Ukrajina Rusko Online: Bude mať veľké problémy. Trump varuje Zelenského pred odstúpením od dohody o nerastoch 4 585
- 6. O treťom funkčnom období nežartujem, tvrdí Trump 3 679
- 7. Protesty proti Muskovým čistkám sa preniesli pred showroomy Tesly 1 443
- 8. Čína hlási obrovské pobrežné náleziská ropy 1 295
- 9. Netanjahu robí čistky. Občania sa obávajú o demokraciu 1 265
- 10. Volebné preferencie opozičného hnutia českého expremiéra Babiša klesli 1 040
- 1. Trump hrozí Rusku vysokými clami na ropu, Iránu bombardovaním 23 360
- 2. Druhú dámu odmietli, návštevu skrátili. Trump posiela do Grónska delegáciu 19 095
- 3. Putin berie Trumpove grónske plány vážne. Ponúka aj investičné príležitosti 16 829
- 4. Mjanmarsko a Thajsko zasiahlo silné zemetrasenie, v Bangkoku sa zrútil rozostavaný mrakodrap Video 15 086
- 5. Ukrajina Rusko Online: Ukrajina dostala od USA návrh novej dohody o nerastných surovinách 13 454
- 6. Vance navštívil Grónsko. Neodviedli ste dobrú prácu, kritizoval Dánsko Video 13 377
- 7. Masívne zemetrasenie uvoľnilo energiu ako tristo atómoviek, v Mjanmarsku má už skoro 1700 obetí 13 148
- 8. Koniec Le Penovej ambície? Jej prezidentská kandidatúra je v ohrození 13 097
- 9. Americký minister obrany má kontroverzné tetovania, vyrušujú najmä moslimov 11 753
- 10. Na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje, najmä v okolí Pokrovska (SME Minúta) 9 437
- 1. Pohŕdajú Európou aj vlastnou bezpečnosťou. Čo ukázal únik informácií cez Signal 40 565
- 2. Do štyroch rokov by mal platiť zákaz šoférovania v celej EÚ 37 417
- 3. Druhú dámu odmietli, návštevu skrátili. Trump posiela do Grónska delegáciu 33 536
- 4. Trump ukázal novú stíhačku F-47. Čo sa o nej zatiaľ vie a kedy poletí? 33 367
- 5. Trump hrozí Rusku vysokými clami na ropu, Iránu bombardovaním 23 360
- 6. Osud amerických vojakov nezvestných v Litve je podľa hovorcu NATO neznámy, stále po nich pátrajú 22 812
- 7. Aféra Signalgate je ešte horšia. Politici klamali, novinári našli aj ich heslá 18 270
- 8. Putin berie Trumpove grónske plány vážne. Ponúka aj investičné príležitosti 16 829
- 9. Európa chce zabrániť rýchlemu odchodu USA. Pripravuje sa na NATO bez Američanov 15 399
- 10. Mjanmarsko a Thajsko zasiahlo silné zemetrasenie, v Bangkoku sa zrútil rozostavaný mrakodrap Video 15 086
Komerčné články
- Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
- Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
- Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
- Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
- Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
- Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
- Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
- AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu
- S Kauflandom môže pomôcť každý, štartuje zbierka potravín
- eFleet Day 2025: Poznáme program a prezentujúcich
- Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
- Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
- Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
- Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
- Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
- BENU otvorila v Košiciach lekáreň aj v Auparku
- Jedinečný koncert EURYTHMICS v Bratislave
- LOVESTREAM Festival oznamuje prvú vlnu interpretov
- Knižnice získavajú novú príležitosť
- Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
- AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 566
- Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 373
- Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 789
- Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 5 231
- Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 061
- Ísť do kúpeľov je IN 4 796
- Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 578
- Vypite bar s ministrom, teraz za polovičnú cenu 4 434
- Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 3 530
- Pravda o 50 % zľavách BUBO? Koľko ich vlastne je? 3 015