Ukrajina Rusko Online: V Istanbule sa začalo rokovanie zástupcov Ukrajiny, Turecka a USA

Trump na záver svojej návštevy krajín Blízkeho východu oznámil, že by sa rád čo najskôr stretol s Putinom.

Vyhlásil tiež, že Spojené štáty sa „postarajú“ o situáciu v Pásme Gazy, kde Izrael už viac ako dva mesiace blokuje dodávky humanitárnej pomoci.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Hneď, ako to budeme môcť zariadiť, skutočne by som odtiaľto odišiel a išiel (na rokovanie),“ odpovedal Trump na otázku, či sa chce s Putinom stretnúť.

Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom. Novinárom v piatok tiež povedal, že USA vyriešia kritickú situáciu v Pásme Gazy, kde viac ako dva milióny Palestínčanov trpia pre izraelskú blokádu dodávok pomoci.

„Pozeráme sa na Pásmo Gazy. A postaráme sa o to. Veľa ľudí hladuje,“ uviedol Trump.

Izrael popiera, že by v palestínskej enkláve bola humanitárna kríza. Organizácia Spojených národov a ďalšie humanitárne skupiny však dlhodobo varujú, že v regióne nie je dostatok potravín či liekov. (TASR)

Český minister vnútra Rakušan chce, aby sa vláda pri Ústavnom súde postavila proti proti zrušeniu časti lex Ukrajina.

Stanovil, že Rusi nemôžu získať české občianstvo, ak nepredložia doklad o strate občianstva ruského. Návrh na vstúpenie vlády do konania prerokuje kabinet v stredu, vyplýva z predkladacej správy.

Sporné ustanovenie nebolo súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona. Dostalo sa do neho na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predložil parlamentný výbor pre bezpečnosť. Sedemnástka senátorov pri ÚS kritizuje, že opatrenie paušálne diskriminuje všetkých Rusov bez ohľadu na ich postoje alebo lojalitu k tamojšiemu režimu, ktorý v roku 2022 začal vojnu proti Ukrajine.

Nová právna úprava podľa kritikov z rôznych senátnych klubov porušuje jednak princíp rovnosti, jednak Európsky dohovor o štátnom občianstve.

Zástancovia ustanovení argumentujú ochranou bezpečnostných a zahraničnopolitických záujmov Česka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine. Výnimku z nastaveného pravidla majú azylanti, ďalej ľudia, u ktorých sa o udelení občianstva uvažuje kvôli významnému prínosu pre Česko, a potomkovia českých otcov. (ČTK)

Prioritou ukrajinskej delegácie na rokovaniach s Ruskom v Istanbule bude dohodnúť bezpodmienečné prímerie.

Uviedol to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ukrajina je pripravená na mier a dlhodobé a bezpodmienečné prímerie. Ukrajinská delegácia je dnes v Istanbule, aby dosiahla bezpodmienečné prímerie - to je naša priorita,“ uviedol Jermak.

Putin musí za vyhýbanie sa mieru zaplatiť, uviedol britský premiér Starmer pred samitom v Albánsku.

„Putinova taktika dvojznačnosti a odďaľovania, pričom pokračuje v zabíjaní a krviprelievaní na Ukrajine, je neúnosná,“ povedal Starmer pred piatkovým summitom Európskeho politického spoločenstva.

„Musí sa dohodnúť úplné a bezpodmienečné prímerie a ak Rusko nie je ochotné sadnúť si k rokovaciemu stolu, Putin za to musí zaplatiť,“ povedal Starmer.

Britský premiér Keir Starmer (vpravo) a albánsky premiér Edi Rama pred samitom v Tirane. (zdroj: TASR/AP)

Londýn uviedol, že ruská energia sa pravdepodobne stane „ústredným cieľom rozsiahlych sankčných opatrení v nasledujúcich týždňoch, ak Rusko nedohodne prímerie“.

Európske politické spoločenstvo, ktoré združuje členov Európskej únie a 20 ďalších krajín, vzniklo z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. (SITA)

V Istanbule sa začalo trojstranné rokovanie zástupcov Ukrajiny, Turecka a Spojených štátov.

Uviedli to agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na zdroj z tureckého ministerstva zahraničia. Neskôr počas dňa sa očakáva rokovanie medzi predstaviteľmi Ukrajiny, Ruska a Turecka.

Stanice BBC a server RBK-Ukrajina medzitým informovali o rannej istanbulskej schôdzke ukrajinských zástupcov s predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Británie a USA.

Tohto rokovania sa podľa zdroja RBK-Ukrajina zúčastnil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničia Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov, ktorí rokovali s poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a tiež so zvláštnym vyslancom Spojených štátov Keithom Kelloggom. Výstupy zo stretnutia nie sú podľa dostupných informácií k dispozícii.

Následne Reuters a AFP informovali o začiatku rokovania ukrajinskej, americkej a tureckej delegácie v istanbulskom paláci Dolmabahçe. Súčasťou týchto diplomatických tímov sú ministri zahraničia všetkých troch krajín a ďalší vysokí predstavitelia, píše Reuters. Podľa AFP sa tohto rokovania zúčastňuje aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý do Istanbulu priletel dnes ráno.

Neskôr sa v paláci Dolmabahçe očakávajú prvé priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Aj toto stretnutie má byť trojstranné, a to s účasťou Turecka, ktoré dnešné hovory sprostredkúva.

Podľa agentúry AFP by Američania mali rokovať s Rusmi, ale oddelene. Podľa stanice BBC sa s ruskou delegáciou stretne predstaviteľ ministerstva zahraničia Michael Anton. (ČTK)

Čína dúfa, že sa v rámci rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom podarí dosiahnuť spravodlivú mierovú dohodu.

Obe krajiny v piatok poobede povedú prvé priame rokovania za uplynulé vyše tri roky. Informuje o tom agentúra AFP.

„Podporujeme všetky snahy venované mieru... Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu, ktorá bude prijateľná pre všetky strany,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v tureckom Istanbule by sa mali začať v piatok o 12.30 hod. miestneho času (11.30 hod. SELČ). (TASR)

Prezident Zelenskyj priletel do Albánska, kde sa zúčastní na samite Európskeho politického spoločenstva.

Novinárom to potvrdil jeho hovorca Serhij Nikiforov.

V Tirane sa dnes stretnú zástupcovia 47 krajín, aby prerokovali okrem iného bezpečnosť kontinentu a odolnosť demokracie. Neformálna platforma si dala za cieľ podporovať politický dialóg v Európe, a tak prispievať k jej stabilite, bezpečnosti a prosperite.

Vo štvrtok Zelenskyj navštívil Ankaru, kde sa stretol so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Stretnutie oboch lídrov bolo neverejné.

Rokovania a pracovná večera za účasti delegácií v prezidentskom komplexe trvali podľa ukrajinského serveru RBK- Ukrajina takmer tri hodiny. Erdogan sa dnešného samitu v Albánsku podľa predchádzajúcich informácií má tiež zúčastniť.

Samit v Tirane spoluorganizuje predseda Európskej rady António Costa spolu s albánskym premiérom Edim Ramom. Akcia bude tiež miestom, kde sa lídri môžu stretnúť na bilaterálnych rokovaniach alebo v malých skupinách, aby hovorili o hlavných bezpečnostných otázkach.

Na otváracom samite EPC v Prahe v roku 2022 spolu viedli napríklad predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska zriedkavé rokovania v snahe zmierniť napätie medzi oboma dlhoročnými protivníkmi, pripomína Reuters.

Do Istanbulu, kde sa očakávajú rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, priletel americký minister zahraničia Marco Rubio.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa šéf americkej diplomacie nemá zúčastniť piatkových očakávaných rozhovorov medzi zástupcami Moskvy a Kyjeva. Americkí činitelia by však mali dopoludnia rokovať oddelene s Ukrajincami aj Rusmi, píše agentúra.

Piatkové rokovanie sprostredkuje Turecko a podľa zdroja tlačových agentúr z tamojšieho ministerstva zahraničia by sa mali odohrať dve trojstranné rokovania. Najprv by sa mali zísť zástupcovia Turecka, Spojených štátov a Ukrajiny a neskôr predstavitelia Turecka, Ukrajiny a Ruska.

Zatiaľ nie sú informácie o tom, či sa v piatok v Istanbule uskutočnia štvorstranné rokovania medzi Ruskom, Spojenými štátmi, Ukrajinou a Tureckom, napísala ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na svoj zdroj. Podľa AFP by sa Američania mali stretnúť s Rusmi oddelene. (ČTK)

Nemecký kancelár Merz vyjadril nesúhlas s údajným plánom USA a Ruska na obnovenie prevádzky Nord Stream 2.

„Nord Stream 2 v súčasnosti nemá prevádzkovú licenciu a neočakáva sa, že sa to zmení,“ citoval Merza spravodajský týždenník Die Zeit.

Nemecké a britské médiá informovali, že Washington a Moskva v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine diskutujú o oživení projektu.

Nord Stream 2 dokončili v roku 2021, ale neuviedli ho do prevádzky, pretože Nemecko projekt zrušilo po tom, ako Rusko vo februári 2022 začalo vojnu proti Ukrajine. Obe potrubia existujúceho plynovodu Nord Stream 1 a jedno z potrubí Nord Stream 2 zničili explózie. Z útoku na plynovod sa navzájom obvinili Moskva a Kyjev.

Ukrajina v noci prišla o viacúčelovú stíhačku F-16. Pilot sa pred zrútením stroja úspešne katapultoval.

Príčinou incidentu bola bližšie nešpecifikovaná výnimočná situácia na palube lietadla, ktorý bol nasadený na odrazenie ruského útoku, uviedlo na platforme Telegram ukrajinské letectvo.

"Podľa predbežných informácií pilot zničil tri vzdušné ciele a útočil na štvrtý. Na palube však nastala výnimočná situácia. Pilot lietadlo vzdialil od obývanej oblasti a úspešne sa katapultoval," uvádza sa vo vyhlásení letectva.

Pátrací a záchranný tím pilota našiel, jeho stav je podľa armády uspokojivý a jeho život ani zdravie nie sú ohrozené. Udalosť sa stala približne o 3:30 SELČ, armáda však neposkytla údaje o mieste nehody a osude lietadla. (ČTK)

Rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule by sa mali začať napoludnie.

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí s tým, že začiatok je plánovaný na 12:30 miestneho času (11:30 SELČ).

O 10:45 miestneho času (9:45 SELČ) sa uskutoční aj trojstranné stretnutie tureckých, ukrajinských a amerických predstaviteľov, uviedol zdroj s tým, že všetky rozhovory budú prebiehať v paláci Dolmabahče na európskom brehu Bosporu. (TASR)

Vojna na Ukrajine sa nemala nikdy začať, podporujeme mierové rokovania, uviedol Blanár v v tureckej Antalyi.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár na neformálnom ministerskom zasadnutí šéfov diplomacií NATO, ktoré sa uskutočnilo v stredu a vo štvrtok v tureckej Antalyi vyjadril podporu mierovým rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Uskutočniť by sa mali v piatok v Istanbule. 

„NATO je obranné zoskupenie a na to nesmieme zabúdať. Veľký dopad na to, ako sa v rámci Aliancie budeme správať, bude mať práve vývoj vojny na Ukrajine, pretože táto vojna nemala nikdy začať. Jednoznačne bolo potrebné rokovať a predísť obetiam na jednej aj druhej strane. Túto vojnu je potrebné ukončiť čím skôr mierovými rokovaniami,“ vyhlásil Blanár.

Slovenská diplomacia v tomto kontexte privítala ohlásené ukrajinsko-ruské rokovania v tureckom Istanbule. Blanár deklaroval v Antalyi podporu mierovým diskusiám a ich pokračovaniu priamo americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi

. „Od začiatku podporujeme mierovú iniciatívu administratívy prezidenta Donalda Trumpa a dôležité dnes je, že Spojeným štátom sa podarilo to, čo nebola schopná urobiť EÚ – vôbec otvoriť diskusiu o mierovom ukončení vojny na Ukrajine,“ povedal slovenský minister a ocenil vytrvalosť americkej strany v tejto veci. Diplomacia SR je podľa neho v prípade potreby ochotná spolupracovať a poskytnúť súčinnosť pri mierovom procese.

Neformálnemu zasadnutiu ministrov dominovala príprava nadchádzajúceho summitu lídrov NATO v holandskom Haagu, ako aj otázky súvisiace s navyšovaním výdavkov na obranu, kapacitnými možnosťami obranného priemyslu, budúcnosťou transatlantických vzťahov a spoluprácou s partnermi.

Podľa Blanára si SR uvedomuje zodpovednosť za vlastnú obranu a rozvíjanie národných obranných kapacít. „Diskutuje sa o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu v horizonte siedmich až desiatich rokov, pričom je potrebné garantovať takú postupnosť a flexibilitu zvyšovania obranných výdavkov, ktorú sú schopné zvládnuť tak národné rozpočty, ako i kapacity obranného priemyslu,“ uviedol minister.

„Z tohto dôvodu budeme presadzovať, aby sme mohli navýšené finančné prostriedky v oblasti obrany použiť na projekty duálneho využitia, a teda aj na civilné účely, akými sú napríklad pripravované vojenské nemocnice v Prešove a Vajnoroch, investície do dopravnej infraštruktúry či podpory obranného priemyslu,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.

Do júnového samitu je podľa Blanára potrebné zodpovedať otázky členských krajín, aké investície sa budú alebo nebudú započítavať do celkových obranných výdavkov. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 100 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 971 690, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 32 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 825 tankov, 22 546 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 908 delostreleckých systémov 1 385 raketometov.

V Istanbule by sa dopoludnia mali začať priame rusko-ukrajinské rokovania, pôvodne plánované na štvrtok.

Podľa ruských agentúr ich odložili z logistických dôvodov.

Ukrajinskú delegáciu vedie minister obrany Rustem Umerov, ruskú poradca Kremľa Vladimir Medinskij. Ten vo štvrtok večer uviedol, že očakáva schôdzku so zástupcami Ukrajiny v piatok o 10:00 miestneho času (9:00 SELČ).

Umerovova delegácia má podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mandát rokovať o prímerí. Rokovania sa majú konať v istanbulskom paláci Dolmabahçe, kde sa s ruskou delegáciou ešte vo štvrtok večer stretol šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na ukrajinskom veľvyslanectve v tureckej Ankare. (zdroj: TASR/AP)

Diplomatické manévre sa začali v sobotu, keď Zelenskyj a lídri štyroch veľkých európskych krajín navrhli Rusku prímerie, ktoré by trvalo najmenej 30 dní. Ruský prezident Vladimir Putin priamo nereagoval, ale v nedeľu prišiel s protinávrhom, aby sa priame rozhovory s Ukrajinou uskutočnili vo štvrtok v Istanbule.

Zelenskyj opakovane šéfa Kremľa vyzýval, aby spolu rokovali osobne, a do Turecka skutočne odcestoval. V stredu večer však vyšlo najavo, že Putin do Istanbulu nepríde, ruskú delegáciu vedie jeho poradca Medinskij. V ruskej delegácii nie je ani minister zahraničia Sergej Lavrov, ani Putinov poradca Jurij Ušakov, ktorí v marci viedli prvé priame rokovania s Američanmi v Saudskej Arábii.

Zelenskyj vo štvrtok z Ankary, kde rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, vyslal do Istanbulu delegáciu vedenú ministrom obrany Umerovom, hoci podľa neho v ruskom tíme nie je nikto, kto naozaj rozhoduje.

Do Istanbulu má v piatok na rokovania s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom a ukrajinskou delegáciou pricestovať aj americký minister zahraničia Marco Rubio. Novinárom však povedal, že od rozhovorov nemá veľké očakávania. Za jedinú cestu k prelomu označil prípadné priame rokovanie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Putinom. Tá ale teraz v pláne nie je. (ČTK)

Pápež Lev XIV. sa vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.

Išlo o jednu z prvých audiencií nového pontifika.

Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam zajatcov zadržiavaných Ruskom. Vatikán po audiencii na pozvánku neodpovedal, uviedla tlačová agentúra AP.

Počas nedeľňajšej modlitby, a tiež počas audiencie s pútnikmi z cirkví východného obradu tento týždeň, Lev XIV. apeloval na ukončenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom.

„Vo svojom srdci nosím utrpenie milovaného ukrajinského ľudu. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahol skutočný, spravodlivý a trvalý mier. Nech sú oslobodení všetci zajatci a nech sa deti vrátia k svojim rodinám,“ povedal v nedeľu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pápež vyzval na mier na Ukrajine a v Pásme Gaze Čítajte 

Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva, ktorú počas pondelkového telefonátu s pápežom navrhol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako AP pripomína, Vatikán má tradíciu diplomatickej neutrality. Lev prisľúbil, že „vynaloží všetko úsilie“, aby sa pokúsil priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu.

„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev.

„Národy nášho sveta túžia po mieri a ja apelujem na ich vodcov z celého srdca: Poďme sa stretnúť, poďme sa porozprávať, poďme rokovať!“ dodal.

Na nedeľnej inauguračnej omši pápeža Leva XIV. by sa mal zúčastniť aj Zelenskyj a americkú delegáciu bude viesť americký viceprezident J.D. Vance.

Vatikán sa pod vedením pápeža Františka usiloval o výmenu zajatcov, ako aj o návrat ukrajinských detí odvlečených na územia okupované Ruskom. (TASR)

Britský premiér Starmer obvinil Putina, že stojí v ceste prímeriu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Šéf Kremľa odmietol prísť na rokovania v Istanbule a stretnúť sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.

„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.

Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.

„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.

Britský minister obrany John Healey (vľavo) a nemecký minister obrany Boris Pistorius po stretnutí v Berlíne. (zdroj: TASR/AP/dpa)

Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie.

Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky. (TASR)

Macron absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom XIV., hovorili o mieri vo svete, najmä na Ukrajine a v Pásme Gazy. (TASR)