Ukrajina Rusko Online: Ukrajina pre ruskú jadrovú hrozbu žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN

Litva bude požadovať nové sankcie proti Rusku a Bielorusku. Vyhlásila to v reakcii na zámer Ruska rozmiestniť v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Litovské ministerstvo zahraničných vecí označilo rétoriku Moskvy za nebezpečnú a nezodpovednú.

Litva bude žiadať, aby boli nové postihy voči Rusku a Bielorusku zahrnuté do balíka sankcií, o ktorom sa rokuje v Bruseli, povedal hovorca tamojšieho rezortu diplomacie.

"Litva spolu so svojimi euroatlantickými partnermi rozhodne, ako reagovať na tieto militaristické plány ruského a bieloruského režimu," vyhlásilo litovské ministerstvo. "Bielorusko, ktoré čoraz viac stráca svoju suverenitu, podporuje a napomáha ruskej agresii, pričom je čoraz viac zapojené do ruských vojenských plánov, je ďalším rizikovým faktorom pre pobaltský región," dodal rezort diplomacie.

Na oznámenie Putina reagoval ešte pred litovským rezortom diplomacie pomerne pokojne aj minister obrany Arvydas Anušauskas, uvádza agentúra DPA. Minister na facebooku napísal, že Putin sa takýmto krokom snaží zastrašiť krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, a jeho plány by sa nemali stretnúť s nijakou mimoriadnou reakciou Západu.

"Obrana členskej krajiny NATO pred hrozbou jadrových zbraní je zaručená bez ohľadu na to, či sú takéto zbrane umiestnené na západ od našich hraníc (Kaliningradská oblasť), na východ (Bielorusko) alebo na sever (Leningradská oblasť)," napísal Anušauskas.

Putinove oznámenie podľa jeho slov len dokazuje jeho obavy z posilnenia Severoatlantickej aliancie na jej východnom krídle, ktoré sa deje v reakcii na vojnu na Ukrajine.

DPA pripomína, že Litva hraničí s ruskou pobaltskou Kaliningradskou exklávou a súčasne aj s Bieloruskom, ktoré je susedom a spojencom Moskvy. (TASR)

Putinove vyjadrenia o jadrových zbraniach sú znakom toho, že sa bojí prehry, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Upozorňuje na porušenie zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

„Putin je príliš predvídateľný. Vo vyhlásení o taktických jadrových zbraniach v Bielorusku priznáva, že sa bojí prehry, a jediné, čo môže urobiť, je strašiť taktikou,“ uviedol Podoľak. „Po druhé. Opäť potvrdzuje svoju účasť na zločine. Porušenie zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ dodal Podoľak.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Putin (RF) is too predictable.
Making a statement about tactical nuclear weapons in Belarus, he admits that he is afraid of losing & all he can do is scare with tactics...
Second. He once again states his involvement in the crime. Violating the nuclear non-proliferation treaty...

26.3.2023 o 10:05 · archivované: 26.3.2023 o 19:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Spojené štáty zatiaľ nezaznamenali nijaké známky toho, že by Rusko presúvalo do Bieloruska jadrové zbrane, vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť Kirby. Ukrajina žiada o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

"Nevidíme žiadne známky toho, že by ruský prezident Vladimir Putin splnil tento sľub alebo presunul nejaké jadrové zbrane," povedal Kirby.

Vzhľadom na narastajúce obavy z jadrovej vojny, ktoré vyvoláva ruská invázia na Ukrajinu, sa experti domnievajú, že Moskva by pri útokoch zrejme mohla použiť taktické jadrové zbrane s menším dosahom než majú strategické zbrane.

Kirby však teraz povedal, že podľa Washingtonu zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal Putin v úmysle použiť na území Ukrajiny jadrové zbrane. Dodal, že USA denne monitorujú situáciu na Ukrajine, dosiaľ sa však nevyskytlo nič, čo by ich "prinútilo zmeniť svoj strategický odstrašujúci postoj". (TASR)

Bielorusku hrozia ďalšie sankcie Európskej únie, ak prijme ruské jadrové zbrane, vyhlásil šéf zahraničnej politiky Európskej únie Borrell. Prijatie zbraní nazýva nezodpovednou eskaláciou.

"Ak by Bielorusko prijalo ruské jadrové zbrane, znamenalo by to nezodpovednú eskaláciu a hrozbu pre európsku bezpečnosť. Bielorusko to stále môže zastaviť, je to jeho voľba," uviedol Borrell.

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

#Belarus hosting Russian nuclear weapons would mean an irresponsible escalation & threat to European security. Belarus can still stop it, it is their choice.

The EU stands ready to respond with further sanctions.

26.3.2023 o 15:26 · archivované: 26.3.2023 o 19:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsko od augusta minulého roka poslalo na Ukrajinu 183 ton energetického vybavenia, uviedol ukrajinský minister energetiky Haluščenko. Francúzsku sa poďakoval za pomoc ukrajinskému energetickému sektoru

Vybavenie obsahuje generátory s rôznym výkonom, automatické spínače, uniformy, osvetľovacie zariadenia či plynové zariadenia potrebné na opravy. Tento mesiac poslala francúzska organizácia Elektrikári bez hraníc na Ukrajinu 1389 elektrických konvektorov a 11 generátorov.

„Získané zariadenia slúžia na čo najskoršie obnovenie dodávok elektriny a plynu tisíckam ukrajinských rodín. Predstavujú príspevok našich francúzskych partnerov nielen k obnove ukrajinského energetického systému, ale aj k energetickej bezpečnosti Európy,“ vyhlásil Haluščenko. (SITA)

Poľsko aj Nemecko kritizovali ruský plán rozmiestniť v Bielorusku jadrové zbrane. "Odsudzujeme toto zosilnenie hrozby pre mier v Európe aj v celom svete," vyhlásil hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Jasina.

Nemenovaný predstaviteľ nemeckého rezortu diplomacie označil sobotné oznámenie Ruska za "ďalší pokus o jadrové zastrašovanie" a dodal, že Nemecko sa ním nenechá "vyviesť zo svojho kurzu".

"Prirovnanie (ruského) prezidenta Putina k šíreniu jadrových zbraní v rámci NATO je zavádzajúce a neospravedlňuje krok, ktorý Rusko oznámilo," povedal agentúre AFP.

Bielorusko by sa rozmiestnením ruských jadrových zbraní podľa jeho slov zároveň dostalo "do rozporu" s vlastnými vyhláseniami o tom, že je zónou bez jadrových zbraní. Ruský prezident Putin včera oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. 

NATO označilo v nedeľu rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú". Informovalo tiež, že "situáciu pozorne sleduje". (TASR)

Severné Macedónsko by mohlo Ukrajine poslať dvanásť vrtuľníkov, uviedla tamojšia ministerka obrany Petrovská. Návrh bude predložený na schválenie počas nasledujúceho zasadnutia severomacedónskej vlády.

Podľa Petrovskej rozhodnutie neovplyvní bojovú pripravenosť severomacedónskej armády, keďže stroje sú podľa plánov modernizácie ozbrojených síl už na konci svojho používania. „Všetko doteraz darované vybavenie súvisí s požiadavkou ukrajinských úradov, ktoré ich vedia používať, ale aj udržiavať,“ tvrdí Petrovská.

Začiatkom augusta minulého roka Severné Macedónsko vyslalo na Ukrajinu štyri lietadlá Su-25. Ministerka obrany poznamenala, že celková doterajšia pomoc Severného Macedónska Ukrajine bez prípadného darovania vrtuľníkov Mi-24 predstavuje momentálne 30 miliónov eur. (SITA)

Mohutný výbuch v ruskom meste Kirejevsk ďaleko od hranice údajne spôsobil ukrajinský dron. Tvrdia to ruské úrady. Explózia podľa agentúry TASS vyhĺbila veľký kráter, poškodila okolité obytné budovy a zranila najmenej troch ľudí.

Explózia nastala po poludní miestneho času v meste Kirejevsk v Tulskej oblasti, ktoré sa nachádza asi 300 kilometrov od hranice s Ukrajinou a 175 kilometrov južne od Moskvy.

Clash Report
@clashreport

Reported kamikaze UAV strike on Russia’s Kireyevsk, Tula region.

Significant damage observed with at least 8 houses & a high-rise building were damaged, two wounded. https://t.co/fqYQ6bePT0

26.3.2023 o 15:28 · archivované: 26.3.2023 o 17:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje z bezpečnostných zložiek uviedla, že "príčinou výbuchu v Tulskej oblasti bolo taktické prieskumné bezpilotné lietadlo". Následne spresnila, že úrady identifikovali dron ako ukrajinský stroj Tu-141.

Miestny predstaviteľ ministerstva pre mimoriadne situácie pre TASS povedal, že obete utrpeli zranenia spôsobené črepinami, nie sú však v ohrození života. Podľa ruského exilového spravodajského portálu Meduza výbuch po sebe zanechal kráter s priemerom asi 15 metrov a hĺbkou päť metrov.

Videá a fotografie na sociálnych sieťach ukazujú blatistý kráter neďaleko budovy s vážne poškodenou strechou a múrmi, informovala stanica Sky News s pripomenutím, že tieto zábery zatiaľ neboli nezávisle overené.

Guy Elster
@guyelster

#BREAKING An explosion on Sunday that hurt two people and created a crater in the centre of the town of Kireyevsk in Russia's Tula region was caused by a drone: TASS https://t.co/IJEioxOJcN

Length: (00:00)

26.3.2023 o 16:32 · archivované: 26.3.2023 o 17:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Chersonskej oblasti okupanti mučia obyvateľov, ktorí odmietajú ruské pasy. Tvrdí to Centrum národného odporu, ktoré je organizáciou ukrajinských špeciálnych síl.

„Miestne obyvateľstvo dočasne okupovaných území sa naďalej stavia proti nútenému vydávaniu pasov. Tempo vydávania ruských pasov je príliš nízke a okupačná administratíva z tohto dôvodu dostáva časté napomenutia od kontrolórov z Kremľa,“ uvádza centrum.

To podotklo, že v Heničesku útočníci brutálne mučia občanov s proukrajinskými názormi a tých, ktorí nechcú vyhovieť požiadavkám miestnych okupačných úradov. Za odmietnutie ruského pasu sa tiež vyhrážajú tzv. jamou. Rusi opakovane ľuďom predvádzali ukážky postihov za odmietnutie pasov, keď na mužov navliekli vrecia a hádzali ich do vyhĺbenej jamy. (SITA, Ukrajinská pravda)

Bulharská viceprezidentka vyzvala Moskvu a Kyjev na začatie rokovaní. Situácia začína byť podľa nej čoraz nebezpečnejšia a desivejšia.

Jotová dodala, že práve z tohto dôvodu spoločne s bulharským prezidentom Radevom naďalej vyzývajú na začatie rokovaní.

"Nie sú to prázdne slová. Je to želanie Bulharska, pretože viac zbrojenia vo všetkých krajinách vedie k nepredvídateľným rozhodnutiam a teraz existuje skutočná hrozba," povedala Jotová.

Jej výzva prišla po tom, ako ruský prezident Putin včera oznámil, že sa Moskva s Minskom dohodla na rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku. "Dúfam, že napokon zvíťazí rozum, a že v tomto prípade ide viac o vyhrážky, ako o skutočné činy," uviedla Jotová. (TASR)

Ukrajina žiada zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Ide o reakciu na oznámenie Ruska, že v Bielorusku umiestni taktické jadrové zbrane.

"Ukrajina očakáva od Spojeného kráľovstva, Číny, Spojených štátov a Francúzska účinné opatrenia proti jadrovému vydieraniu zo strany Kremľa. Žiadame, aby sa na tento účel okamžite zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN," uviedlo v nedeľu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

NATO označilo rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú". Hovorca aliancie uviedol, že NATO situáciu pozorne sleduje. Dodal však, že aliancia dosiaľ nezaznamenala nijaké zmeny v ruskom postoji k jadrovým zbraniam, ktoré by ju viedli k "úprave jej vlastného" postoja.

Zároveň označil za zavádzajúce ruské zmienky o tom, že samotné NATO rozširuje svoje jadrové zbrane. "Krajiny NATO konajú s plným rešpektom k svojich medzinárodným záväzkom," povedal. Naopak zdôraznil, že "Rusko sústavne porušuje svoje záväzky v oblasti kontroly zbrojenia, naposledy pozastavením svojej účasti na novej zmluve START". (TASR)

Rusko a Čína nevytvárajú vojenskú alianciu a v spojitosti so vzájomnou vojenskou spoluprácou nič neskrývajú, tvrdí ruský prezident Putin. Putin sa tento týždeň v Moskve stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Obaja lídri v utorok podpísali dokumenty o strategickej spolupráci. V súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine zdôraznili, že táto kríza by sa mala urovnať prostredníctvom mierových rokovaní.

"Nevytvárame vojenskú alianciu s Čínou... Áno, máme spoluprácu v oblasti vojensko-technickej súčinnosti, netajíme sa tým. Všetko je transparentné, nie je tam nič tajné," citovala Putinove slová ruská tlačová agentúra Interfax.

Rusko dostalo od Iránu ďalšie bezpilotné lietadlá Šahíd pre útoky na Ukrajinu. Tvrdí to britské ministerstvo obrany s tým, že od začiatku marca ich po dvojtýždňovej odmlke nasadilo najmenej 71. Rezort sa odvoláva na informácie tajných služieb.

Podľa britského ministerstva Rusko teraz dostáva od Iránu pravidelné dodávky "malého počtu" dronov Šahíd, ktoré samy útočia na cieľ.

Bezpilotné lietadlá sú na Ukrajinu vypúšťané z ruskej Brjanskej oblasti, ktorá hraničí so severozápadnou Ukrajinou, a tiež z Krasnodarského kraja na juhovýchod od Ukrajiny. Rusku to podľa Londýna umožňuje útočiť na rozsiahle oblasti Ukrajiny a napadnutú krajinu to núti rozprestrieť svoju protivzdušnú obranu.

Nebezpečná eskalácia či pokus o zastrašenie NATO. Experti reagujú na vyhlásenie Putina o rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Analytik Nikolaj Sokol však tiež poukazuje na významnú zmenu doterajšieho postoja Moskvy. (TASR)

Turecký prezident Erdogan telefonoval s Vladimirom Putinom. Ruskému lídrovi tlmočil "dôležitosť, ktorú Turecko pripisuje okamžitému zastaveniu rusko-ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní", uviedol Erdoganov tlačový odbor.

Zároveň sa poďakoval Putinovi za jeho „pozitívny postoj“ k predĺženiu platnosti dohody o exporte obilia cez Čierne more.

Podľa OSN dohoda o exporte obilia dosiaľ umožnila vývoz najmenej 25 miliónov ton ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov, pričom 55 percent týchto dodávok smerovalo do rozvojových krajín. Rusko od dohody na krátke obdobie odstúpilo vlani v novembri, ale potom sa k nej opäť pripojilo.

Erdogan a Putin tiež diskutovali o „krokoch na posilnenie vzťahov medzi Tureckom a Ruskom“, uvádza sa vo vyhlásení.

Turecký prezident uviedol, že krajiny „môžu podniknúť ďalšie kroky na základe hospodárskej spolupráce dohodnutej v Soči“, s odkazom na ich stretnutie v ruskom letovisku vlani v auguste.

Počas týchto rozhovorov sa Erdogan a Putin dohodli, že zvýšia objem bilaterálneho obchodu na 100 miliárd dolárov a prijmú konkrétne kroky na posilnenie energetickej, obchodnej a hospodárskej spolupráce. (SITA)

Rusko drží Bielorusko ako jadrového rukojemníka. Kyjev to uviedol v reakcii na oznámenie ruského prezidenta Putina o dohode o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.

"Putinovo vyhlásenie o umiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku je krok smerom k vnútornému narušeniu stability tejto krajiny," napísal na twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov.

Takisto to podľa jeho slov v bieloruskej spoločnosti maximalizuje úroveň negatívneho vnímania i verejného odmietania Ruska a Putina. "Kremeľ vzal Bielorusko za jadrového rukojemníka," dodal. (TASR)

Ruská ofenzíva pri Bachmute zrejme dosahuje vrchol. Vo svojom pravidelnom hodnotení vojnovej situácie to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Pripomína však, že vyvrcholenie útokov neznamená koniec bojov.

V súlade s posúdením amerických analytikov sú vyjadrenia ukrajinských a západných predstaviteľov z uplynulého dňa. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že ruská ofenzíva viazne a že ruské sily môžu presunúť svoju pozornosť k iným úsekom frontu. Náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj povedal, že situáciu pri Bachmute sa darí stabilizovať.

ISW
@TheStudyofWar

#Ukrainian and Western officials offered various views of the state of the #Russian offensive in #Bakhmut on March 25, but all are consistent with the assessment that the Russian effort around Bakhmut is likely culminating.

https://t.co/rPxmPY13Lp https://t.co/Rcg6TwNQNK https://t.co/t6YlEk9Uk7

26.3.2023 o 7:25 · archivované: 26.3.2023 o 9:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj upozornil, že nedávny pokles počtu ruských útokov si vyžaduje ďalšiu analýzu. Ruské sily podľa neho za posledný deň vykonali pri Bachmute 18 pozemných útokov, zatiaľ čo predtým to bolo 40 až 50 denne. Varoval však, že prísun posíl môže tento trend zvrátiť.

"Ruské sily môžu pokračovať v častých a agresívnych útokoch na Bachmut, aj keď ofenzíva vyvrcholila s malým alebo žiadnym úspechom," pripomína Inštitút pre štúdium vojny. Podľa neho stále existuje nie príliš pravdepodobná možnosť, že nasadenie záloh regulárnej ruskej armády namiesto oslabených síl žoldnierskej Wagnerovej skupiny povedie k významnému postupu či nútenému stiahnutiu Ukrajincov z obliehaného mesta.

Ruské sily za posledný deň pokračovali v útokoch na Bachmut a v meste a jeho okolí dosiahli určité územné zisky. Ich postup bol zaznamenaný zo severu a juhozápadu do centra mesta, ktoré sa snažia dobyť už mnoho mesiacov. Inštitút pripomína, že Ukrajina má napriek tvrdeniu niektorých ruských zdrojov stále pod kontrolou cestné komunikácie pre prísun posíl a vybavenia do Bachmutu. (ČTK)

Musel som si vymyslieť milión lží, priznáva Američan, ktorý prikrášlil svoje skúsenosti z armády, aby mohol bojovať na Ukrajine. Mnohí zahraniční dobrovoľníci zachraňujú životy, ale New York Times odhalili, že sú medzi nimi ľudia, ktorí by sa k moderným zbraniam dostať nemali. (SME)

Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko pripravovalo jadrové zbrane použiť. V reakcii na Putinovo oznámenie o zámere rozmiestniť jadrové zbrane v Bielorusku to uviedlo americké ministerstvo obrany s tým, že zatiaľ nevidí dôvod na úpravu svojej jadrovej zbrojnej stratégie. (ČTK)

Viac ako tretina Ukrajincov už pozná niekoho, kto prišiel počas vojny o život alebo utrpel zranenia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vo februári a marci vykonalo kyjevské Razumkovho centrum.

Až 37 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo, že od začiatku ruskej invázie bol zabitý či zranený niektorý z ich príbuzných či známych. Išlo o vojakov aj civilistov.

Sky News pripomína, že Kyjev nezverejňuje informácie o svojich vojenských stratách. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zahynulo do 20. marca vo vojne na Ukrajine prinajmenšom 8317 civilistov a 13 892 ďalších utrpelo zranenia.

Skutočný počet obetí je však zrejme výrazne vyšší, keďže tieto údaje nezahŕňajú ľudí usmrtených na okupovaných územiach či v oblastiach, kde prebiehajú intenzívne boje, konštatuje Sky News.

Dovedna 28 percent respondentov prieskumu tiež uviedlo, že majú blízkych príbuzných, ktorí po invázii Ruska utiekli z Ukrajiny do zahraničia a zostali tam.

Celkovo 47 percent z týchto opýtaných (s príbuznými v zahraničí) uviedlo, že ich príbuzní sa nachádzajú v Poľsku, zatiaľ čo 18,5 percenta uviedlo ako krajinu ich pobytu Nemecko a deväť percent Česko. (TASR)