Ukrajina Rusko Online: Rusko neustále útočí na Bachmut a stále postupuje

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa cez videohovor spojil s Volodymyrom Zelenským. Potvrdil, že Brazília je ochotná zúčastniť sa po boku ďalších krajín mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Lula zároveň zdôraznil neutralitu svojej krajiny a odmietol Ukrajine poskytnúť nemeckú delostreleckú muníciu, ktorú má k dispozícii, píše agentúra Reuters.

"Diskutovali sme o diplomatických snahách vrátiť mier Ukrajine a svetu a zhodli sme sa na dôležitosti zachovávania suverenity a územnej celistvosti štátov. Poďakoval som aj za podporu našej rezolúcie OSN (o stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny, pozn.)," napísal Zelenskyj po telefonáte na svoj twitterový účet.

Pri svojej ceste do Spojených štátov minulý mesiac Lula navrhol, že rokovaní o mieri na Ukrajine by sa mali zúčastňovať predovšetkým "neutrálnejší" globálni hráči. O Ukrajine bude Lula hovoríť budúci mesiac aj v Číne a s Ruskom, uviedla podľa Reuters jeho kancelária.

V priebehu svojej prezidentskej kampane minulý rok Lula v rozhovore s magazínom Time povedal, že "Zelenskyj vojnu chcel", a keby ju nechcel, "vyjednával by o trochu viac". Zdôraznil však, že Rusko "urobilo chybu", že svojho suseda napadlo.

Zelenskyj minulý mesiac povedal, že má záujem o summit s latinskoamerickými lídrami a bol by ochotný preň opustiť Ukrajinu. Pri štvrtkovom rozhovore Lulu pozval na návštevu Kyjeva. (ČTK)

V Bachmute na východe Ukrajiny naďalej zostáva ešte asi päťtisíc civilistov vrátane 37 detí. Uviedol to šéf miestnej správy. Evakuáciu pritom úrady nariadili už vlani v lete. V poslednom čase sa ukrajinskí obrancovia bránia ruským útokom priamo v uliciach mesta.

Väčšina z ľudí, ktorí doteraz zostávajú v meste, podľa šéfa miestnej oblastnej správy Pavla Kyrylenka domovy opustiť odmieta. Niektorí z nich sa pred pracovníkmi zabezpečujúcimi presun priamo schovávajú.

Vicepremiérka Iryna Vereščuková v stredu uviedla, že všetky deti musia byť vzhľadom na závažnosť situácie z mesta evakuované, aj keby s tým ich rodičia alebo opatrovatelia nesúhlasili. (ČTK)

Spojené štáty neposkytujú Ukrajine spravodajské informácie o možných cieľoch útokov na území Ruska. Vyhlásilo to americké ministerstvo obrany, ktoré obvinenia zo strany Moskvy označilo za nezmysel.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň varoval Západ kvôli vojne na Ukrajine a oznámil pozastavenie ruskej účasti na zmluve Nový START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov. Dôvodom je podľa Kremľa údajné priame zapojenie Západu do pokusov útočiť na strategické letecké základne priamo v Rusku.

"Nemám žiadne informácie o tom, či Ukrajinci vykonali tento typ operácií, alebo nie, to by som sa vám o nich zmienil," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva obrany Pat Ryder.

"Môžem rozhodne povedať, že predstava, že Spojené štáty poskytujú spravodajské alebo iné informácie Ukrajincom, aby mohli cieliť na miesta vo vnútri Ruska, je nezmyselná. Nie sme vo vojne s Ruskom, ani neusilujeme o vojnu s Ruskom," dodal Ryder.

Kyjev sa k najrôznejším incidentom a zásahom strategických a vojenských cieľov v Rusku nevyjadruje, akokoľvek možno v mnohých prípadoch predpokladať, že za nimi stoja ukrajinské sily. (Reuters, ČTK)

Ukrajina nariadila povinnú evakuáciu zraniteľných obyvateľov mesta Kupiansk a priľahlých území na frontovej línii. Silnejú totiž obavy, že Rusko toto kľúčové mesto a železničný uzol znovu dobyje.

Ruskí vojaci sa vlani v septembri stiahli z kľúčových miest v severovýchodnej Charkovskej oblasti, vrátane Kupianska. Miestni obyvatelia sa obávajú, že počas súčasných bojov bude znovu obsadený Rusmi.

"V Kupiansku sa začala povinná evakuácia rodín s deťmi a obyvateľov s obmedzenou pohyblivosťou. Vzali sme do úvahy nestabilnú bezpečnostnú situáciu, keďže územie tejto komunity neustále ostreľujú ruskí vojaci," informovala vojenská správa Charkovskej oblasti

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov vo štvrtok uviedol, že Rusko "ostreľovalo" niekoľko obcí v oblasti, vrátane Kupianska, delostrelectvom, raketometmi a mínometmi. (TASR)

Rusko momentálne nedokáže vyrábať radarové lietadlá A-50 AWACS, z ktorých jedno bolo pravdepodobne poškodené na bieloruskej leteckej základni Mačuliščy, oznámil hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Sú rôzne modifikácie. Podobných lietadiel bolo asi desať rôznych typov. Rozdiel nie je v tom, koľko ich je, ale v schopnosti ich vyrobiť. Degradovaný priemysel Ruskej federácie k dnešnému dňu nie je schopný vyrábať nové, podobné lietadlá s podobnými úlohami,“ povedal Jusov.

Podľa neho zahraniční dodávatelia postupne reagujú na hrozbu sekundárnych sankcií a uvedomujú si, že spolupráca s Putinovým Ruskom sa stáva nežiaducou a nebezpečnou. (SITA)

Talianska premiérka Meloniová vyzvala Indiu, aby zohrávala ústrednú úlohu pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Povedala to na samite skupiny G20 v Naí Dillí.

Giorgia Meloniová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a zdôraznila jej nepriaznivý vplyv na rozvojové krajiny z hľadiska potravinovej a energetickej bezpečnosti.

Indický premiér Narendra Módí zopakoval svoj opatrný postoj opätovným potvrdením, že mier možno dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie a dialógu. „India je pripravená podporiť mierovú iniciatívu v tomto smere,“ poznamenal.

India sa dosiaľ zdržala priamej kritiky ruskej invázie. Obe krajiny sú spojencami od čias studenej vojny, pričom India je závislá na Rusku až takmer 60 percent svojho obranného vybavenia. (SITA)

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že údajnú diverznú skupinu vytlačila späť na Ukrajinu, kde bol na ňu podniknutý rozsiahly delostrelecký útok. Podľa gubernátora Brianskej oblasti zastrelili títo Ukrajinci jednu osobu. (TASR)

Rusko bude schopné udržať produkciu ropy na úrovni spred začiatku vojny na Ukrajine, predpokladá americká banka J.P. Morgan. Umožňuje to stabilne vysoký dopyt zo strany Číny a Indie.

Zároveň však upozornila, že Moskva môže mať ťažkosti s presmerovaním niektorých ropných produktov z Európy do iných štátov.

"Sme presvedčení, že Rusko bude schopné udržať ťažbu na predvojnovej úrovni 10,8 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov), bude mať však problémy dostať produkciu na objem spred nástupu pandémie nového koronavírusu, keď Rusko ťažilo denne zhruba 11,3 milióna barelov," uviedla banka.

J.P. Morgan odhaduje, že dopyt po ruskej rope zo strany Číny a Indie by mohol tento rok vzrásť (kombinovane) o 1 milión barelov denne.

Krajiny využívajú fakt, že sankcionované Rusko ponúka svoju ropu vo výraznej zľave. V dôsledku zvýšeného záujmu sa Moskve podarilo presmerovať časť produkcie z Európy práve do Číny, Indie, ako aj Turecka.

Americká banka odhaduje, že v marci by čínsky dovoz ruskej ropy tankermi mohol dosiahnuť rekord a výrazný rast dovozu sa očakáva aj od Indie.

Na druhej strane, banka predpokladá pokles exportu ruských ropných produktov, a to približne o 300 000 barelov denne na "minimá, ktoré Rusko zaznamenalo naposledy v máji minulého roka".

Navyše, nevylučuje, že Moskva môže v 2. polroku tohto roka čeliť zvýšenej konkurencii zo strany rafinérskych spoločností z krajín Blízkeho východu. (TASR)

Lukašenkov režim sa len tak nevzdá, na oslobodenie Bieloruska bude potrebná sila, hovorí Andrej Poleščuk, ktorý na populárnom twitterovom účte píše o vojne na Ukrajine. V rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá deň na fronte i svoje obavy z vývoja na Slovensku. (SME)

Srbsko čelí „niekoľkým ťažkým rozhodnutiam“. Krajina prehodnocuje vzťah s tradičným slovanským spojencom Ruskom. Uviedol to srbský prezident Aleksandar Vučíć. 

V rozhovore pre Politico Vučić konštatoval, že je presvedčený, že nastal čas prehodnotiť odmietnutie Srbska pripojiť sa k západným sankciám proti Rusku. "Dostanete odo mňa jednu vetu: Srbsko zostane na svojej ceste EÚ. Dobre, urobte si vlastné závery. Ale myslím, že mi rozumiete," povedal.

Vučić zopakoval, že Rusko by malo zastaviť svoje snahy o nábor Srbov, aby bojovali po boku Wagnerovej skupiny na Ukrajine. Srbský zákonodarný zbor zakazuje účasť svojich občanov na konfliktoch v zahraničí a niekoľko ľudí za to bolo odsúdených. (The Guardian)

V ukrajinskom meste Boroďanka objavili nové pohrebisko s telami civilistov, ktorí boli zabití počas prvých dní vojny. Traja muži, ktorých telá exhumovali, sú doteraz poslednými potvrdenými civilistami, ktorí zahynuli vlani na jar.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Bachmut čelí ruským útokom, mesto obkľučujú wagnerovci Čítajte 

Kyjev tvrdí, že počas vlaňajšieho neúspešného pokusu ruského prezidenta Putina o rýchle dobytie ukrajinskej metropoly zahynulo viac ako 1300 miestnych obyvateľov.

Ukrajinským silám sa potom podarilo zatlačiť ruské jednotky nazad k hraniciam. V Kyjevskej oblasti je od ruského invázie stále nezvestných prinajmenšom 278 ľudí.

Sky News pripomína, že celkovo sa na Ukrajine našlo - aj týmto s najnovším nálezom - už 15 masových pohrebísk s telami obetí, ktoré zahynuli pri útokoch na začiatku ruskej invázie. (TASR)

Po celej Ukrajine vrátane Kyjeva boli hlásené výstrahy pred náletmi. Euan MacDonald z New Voice of Ukraine zverejnil mapu, ktorá ukazuje, na ktoré oblasti sa vzťahujú výstrahy. Dodal, že v Bielorusku vzlietla stíhačka MiG-31K.

Euan MacDonald
@Euan_MacDonald

Air raid alert in Kyiv, and countrywide. MiG-31K has taken off in Belarus. This aircraft can carry a missile with a range that can reach every part of Ukraine, so the whole country goes on alert when one takes off. https://t.co/e9VQZWvRaO

2.3.2023 o 17:59 · archivované: 2.3.2023 o 18:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predstavitelia EÚ a krajiny 27-členného bloku diskutujú o pláne vyčleniť ďalšiu miliardu eur. Rovnako diskutujú o vytvorení spoločného systému obstarávania na urýchlenie dodávok munície pre húfnice.

Tie sú podľa Ukrajiny kľúčové v boji proti ruským silám.

Keďže Ukrajina čelí nedostatku munície na boj s Ruskom, estónska premiérka Kaja Kallas prišla minulý mesiac s plánom na vytvorenie podobnej schémy, akú Únia využila na nákup vakcín počas pandémie koronavírusu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drony sa už priblížili k Moskve aj k Petrohradu. Kyjev zodpovednosť odmieta Čítajte 

Podľa nemenovaného európskeho predstaviteľa, ktorý má priame informácie o projekte, no nemá povolenie informovať verejnosť, pretože plán ešte nie je dokončený, je momentálne prioritou zaručenie rýchlej dodávky 155-milimetrovej delostreleckej munície ukrajinským ozbrojeným silám.

Takúto muníciu podľa neho vyrába 12 spoločností v deviatich členských štátoch. Európska komisia ich bude motivovať k zvýšeniu výroby, zaručí im dlhodobý dopyt, čím sa pre ne projekt stane zaujímavým, vyjadril sa ďalej. (SITA)

Kyjev vyzýva EÚ, aby "čo najrýchlejšie" začala pracovať na jedenástom balíku sankcií namierených proti Rusku. Hovorca ministerstva zahraničia Nikolenko povedal, že vláda v Kyjeve je vďačná za protiruské opatrenia.

Desiaty balík sankcií, ktorý EÚ prijala len minulý týždeň však nezavádza tresty na ruský jadrový sektor a oblasť informačných technológií. "Skutočnosťou je, že Rusko má stále prístup k obrovským finančným a technologickým zdrojom," uviedol Nikolenko a ich hodnotu odhadol na stovky miliónov dolárov.

Dodal, že hoci Kyjev nijako nezmenšuje význam opatrení proti obchádzaniu už existujúcich sankcií, EÚ sa musí podľa neho pripravovať na prijatie jedenásteho balíka. (ČTK)

Moldavský parlament prijal tesnou väčšinou deklaráciu odsudzujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá vyhrotila napätie vo vzťahoch Moskvy s Kišiňovom. Podľa deklarácie sa ruská invázia začala už v roku 2014 obsadením Krymu.

Zároveň žiada stiahnutie všetkých ruských vojakov z Ukrajiny. V 101-člennom moldavskom parlamente za ňu hlasovala tesná väčšina - 55 poslancov.

Rusko podľa textu deklarácie vedie na Ukrajine nezákonnú, nevyprovokovanú a neopodstatnenú agresívnu vojnu, ktorou porušuje zásady medzinárodného práva.

Opakuje tiež výzvy Kyjeva na zriadenie medzinárodného tribunálu, ktorý by stíhal vojnových zločinov. Moskva sa k deklarácii doteraz nevyjadrila. (TASR)

Aj rok po ruskom útoku na Ukrajinu stojí väčšina Čechov na tej správnej strane. Čísla v porovnaní s marcom minulého roka síce klesajú, ale aj tak sú nečakane vysoké a optimistické. Dôvodov je viac, píše komentátor Jindřich Šídlo. (SME)

 Čína sa pridala k Rusku a odmietla podporiť spoločné vyhlásenie po rokovaní skupiny G20. To žiadalo stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. 

Štvrtkové stretnutie ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v indickom Naí Dillí sa skončilo bez vydania spoločného vyhlásenia. Ide už o druhé stretnutie tejto skupiny, na ktorom sa nepodarilo dosiahnuť dohodu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čínsky mierový plán nie je ani mierový, ani plán Čítajte 

Rokovania o spoločnom vyhlásení stroskotali na niekoľkých záležitostiach vrátane žiadosti Ruska o vyšetrenie vlaňajšieho úniku zemného plynu z plynovodov Nords Stream, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Predtým informoval, že po rokovaniach nebude vydané spoločné vyhlásenie a že India ako hosťovská krajina namiesto toho zverejní akési zhrnutie zasadnutia.

Vydaný dokument však ukázal, že Čína a Rusko boli jedinými členmi G20, ktorí nepodporili spoločné vyhlásenie žiadajúce úplne a bezpodmienečné stiahnutie Ruska z územia Ukrajiny. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz  vyzval Čínu, aby Rusku neposielala zbrane. Pokračoval, že miesto toho by mala využiť svoj vplyv na presvedčenie Moskvy, aby z Ukrajiny stiahla svoje vojská.

„Môj odkaz Pekingu je jasný - využite svoj vplyv na Moskvu, aby ste ju zatlačili k stiahnutiu ruských vojsk, a nedodávajte zbrane agresorovi Rusku,“ vyjadril sa Scholz v nemeckom parlamente.

Kancelár sa zároveň zaviazal, že Nemecko bude Ukrajinu naďalej humanitárne i vojensky podporovať, aby jej pomohlo brániť sa proti ruskej invázii.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bielorus Poleščuk: Doma by bol so mnou rýchly proces. Bielorusko je rovnaký agresor ako Rusko Čítajte 

Oslovujúc tých, ktorí požadujú, aby Ukrajina začala rokovať o prímerí s Ruskom, odkázal, že „láska k mieru neznamená podvolenie sa väčšiemu susedovi. Ak by sa Ukrajina prestala brániť, nebol by mier, bol by koniec Ukrajiny. Náš európsky mierový poriadok je obranyschopný. Naše 'nikdy viac' znamená, že sa vojnová agresia už nikdy nevráti ako politický prostriedok. Naše 'nikdy viac' znamená, že Putinov imperializmus nevyhrá. Ak máte na spánku zbraň, nemôžete rokovať, môžete sa len podvoliť“.

Scholz tiež oznámil, že Nemecko pracuje na tom, aby splnilo cieľ NATO, podľa ktorého by mali krajiny na obranu vynakladať dve percentá svojho HDP. „Tento záväzok, ktorý som tu vyslovil vlani 27. februára, platí,“ skonštatoval s tým, že vláda v záujme dosiahnutia tohto cieľa zvýši obranný rozpočet ako celok. (SITA)

Vyčítať národu, že netuší, kde je sever v základných bezpečnostných otázkach, je aj nefér. Myslieť strategicky "po slovensky" ho nik neučil. Od vstupu Slovenska do NATO a Únie sme totiž žiadnu takú debatu neviedli, píše Zuzana Kepplová. (SME)

Ruské bezpečnostné zložky od konca februára podnikajú záťahy proti členom nového mládežníckeho hnutia Redan, ktoré je inšpirované japonským anime seriálom Hunter x Hunter.

Prívrženci tejto novej subkultúry minulý týždeň usporiadali v nákupných centrách v Moskve, Petrohrade a ďalších veľkých mestách v Rusku masové bitky. Polícia zadržala desiatky ich účastníkov, informoval na svojom webe spravodajský týždenník Newsweek.

Podľa medializovaných správ došlo k bitkám medzi členmi hnutia Redan a príslušníkmi ďalšej mládežníckej subkultúry - futbalovými ultras, ale aj s osobami neslovanského výzoru.

Hnutie Redan upútalo aj pozornosť Kremľa, čo podľa Newsweeku naznačuje, že jeho aktivity by mohli znepokojovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok povedal, že "je dôležité zastaviť (ich) nezákonné akcie". Hnutie Redan označil za pseudosubkultúru "so znamienkom mínus", ktorá neprináša pre ruskú mládež nič dobré.

Podobné incidenty hlásia aj z Bieloruska i z Ukrajiny, kde však tamojšie ministerstvo vnútra vyslovilo podozrenie, že ruské úrady sa túto subkultúru snažia rozšíriť medzi tínedžermi, aby takto destabilizovali situáciu na Ukrajine.

Podľa informácií zverejnených v aplikácii Telegram dostali moskovskí policajti 25. februára príkaz zatknúť všetkých tínedžerov, ktorí vykazujú znaky, že sú členmi hnutia Redan: majú dlhé tmavé vlasy, nosia oblečenie so symbolom pavúka a číslicou štyri a kárované nohavice.

Ruský sociálny antropológ Dmitrij Gromov pre stanbicu Rádio Sloboda tvrdí, že prívrženci hnutia sú pravdepodobne bežní fanúšikovia anime, nie príslušníci nejakej konkrétnej subkultúry.

Viacerí poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, sa obrátili na ministerstvo vnútra so žiadosťou, aby v zakázalo zverejňovať na internete materiály, v ktorých sa spomína "Redan".

Vyslovili tiež podozrenie, že za činnosťou hnutia sú "predstavitelia nepriateľských krajín", ktorí sa takto snažia "destabilizovať situáciu prostredníctvom našej mládeže".

David Kime
@CyberRealms1

1/ #Russia #Moscow

The police began to detain teenagers who look like members of PMC "Redan"

In the St. Petersburg shopping center "Gallery" today about 100 teenagers were detained. https://t.co/lov0QEkxxJ https://t.co/ahLX0iCCTU https://t.co/psALUgS6R4

Length: (00:00)

26.2.2023 o 17:58 · archivované: 2.3.2023 o 15:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Príbeh malého chlapca, ktorý utekal pred vojnou sám naprieč Ukrajinou, obletel celý svet. Po roku jeho mama rozpráva, čím všetkým si prešla, keď bola odlúčená od detí a ako sa im všetkým darí na Slovensku. Príbeh rodiny, ktorej dve vojny zobrali otca a dva domovy. (SME)

Počet obetí útoku na bytový dom v Záporoží sa zvýšil na štyri, oznámila miesta prokuratúra s tým, že je stále nezvestných päť osôb, vrátane dieťaťa, a ďalších osem je zranených. Predstaviteľ mesta Kurtev uviedol, že 31 ľudí evakuovali.

Sedem z nich hospitalizovali, pričom traja sú v kritickom a štyria v mierne vážnom stave, medzi nimi je i tehotná žena.

Útok poškodil dva ďalšie bytové domy. Narušená je dodávka elektriny a vody a okná sú porozbíjané. Rusko podľa Kurteva použilo raketu S-300.

Kurtev uviedol, že mesto má momentálne problém s presídľovaním dotknutých obyvateľov. Zničený dom je už deviaty, ktorý Rusi v meste zničili.

Okrem toho miestna správa prijala a poskytla ubytovanie 200-tisíc vysídleným osobám. Títo ľudia podľa Kurteva nechcú ísť ďalej, pričom všetci čakajú na oslobodenie svojich obcí a na to, aby sa mohli vrátiť domov. (SITA)

V okolí ukrajinského mesta Časiv Jar, asi päť kilometrov od Bachmutu v Donecku, bolo počuť pravidelné a vytrvalé delostrelectvo. Ukrajinskí velitelia opísali situáciu v Bachmute a jeho okolí v posledných dňoch ako mimoriadne zložitú.

Vyslaní reportéri CNN na mieste boli svedkami pohybu konvojov ukrajinských obrnených vozidiel smerujúcich v oboch smeroch pozdĺž hlavnej zásobovacej cesty do Bachmutu.

Vojaci z jednej tankovej brigády dokonca ukazovali reportérom CNN prstami písmeno „V“ ako znak víťazstva.

Ako pre CNN uviedol nemenovaný ukrajinský vojak, pechota bojuje proti zvyškom žoldnierskej Wagnerovej skupiny a najmenej dvom ruským výsadkovým práporom.

Ďalší ukrajinský vojak povedal, že nemajú v úmysle ustúpiť z Bachmutu. „Ak opustíme Bachmut, Rusi začnú ničiť ďalšie ukrajinské dediny a mestá,“ uviedol.

Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov by bol Časiv Jar pravdepodobne ďalším cieľom ruských síl, ak by sa okupantom podarilo dobyť Bachmut.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl priznal, že Rusom sa podarilo dosiahnuť v meste územné zisky a už neoperujú len na perifériách. Ukrajinskí velitelia zároveň uviedli, že sa zatiaľ z Bachmutu neplánujú stiahnuť. (SITA)

Ukrajina sa chystá zmeniť svoju stratégiu budúceho oslobodenia Krymu, povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Bližšie nešpecifikoval, o aké zmeny presne pôjde.

„Nastal čas na nové vydanie stratégie deokupácie Krymu. Postupnosť prostriedkov deokupácie - politicko-diplomatické, vojenské, ekonomické a tak ďalej - si vyžaduje zmenu priorít,“ napísal Danilov na Twitteri.

Oleksiy Danilov
@OleksiyDanilov

The Strategy for the de-occupation of Crimea – it’s time for a new edition. The sequence of means of de-occupation – political-diplomatic, military, economic, etc. – requires a change in priorities.

2.3.2023 o 8:52 · archivované: 2.3.2023 o 13:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dolná komora ruského parlamentu v hlavnom čítaní podporila návrh zákona, ktorý sprísňuje tresty odňatia slobody za diskreditáciu ruskej armády. Daný zákon by sa mal vzťahovať aj žoldnierske formácie, akou je Wagnerova skupina.

V návrhu zákona, s ktorým sa vo štvrtok oboznámila agentúra Reuters, sa píše, že trest za šírenie dezinformácií alebo diskreditáciu armády, sa zvýši z troch na päť rokov.

Ak by takéto konanie spôsobilo smrť, poškodenie zdravia alebo ohrozilo kritickú infraštruktúru, trest by sa zvýšil z piatich na sedem rokov.

Maximálnym navrhovaným trestom za diskreditáciu ozbrojených síl alebo dobrovoľníckych zborov je 15 rokov väzenia.

Ak bude návrh schválený aj v záverečnom hlasovaní 14. marca, príslušný zákon bude rozšírený tak, aby po prvýkrát poskytoval ochranu "dobrovoľníkom" z Wagnerovej skupiny, ktoré bojujú na Ukrajine, a ďalším dobrovoľníckym vojenským organizáciám.

Ruská prokuratúra začala vyšetrovať už viac ako 5800 prípadov údajnej diskreditácie ozbrojených síl, tvrdí nezávislé združenie OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a súvisiace počty zadržaných. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí Blinken hovoril so svojím ruským náprotivkom Lavrovom. Išlo o prvé takéto stretnutie zástupcov USA a Ruska za mnoho mesiacov.

Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú veľmi napäté, najmä kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá trvá už viac ako rok. Ministri G20 dnes podľa očakávania k zhode na stanovisku k vojne na Ukrajine nedospeli.

Blinken podľa nemenovaného vysokopostaveného amerického predstaviteľa pri stretnutí zdôraznil tri body. Po prvé, Že Spojené štáty budú Ukrajinu v konflikte podporovať tak dlho, ako bude na ukončenie vojny potrebné.

Po druhé, Rusko by malo zrušiť svoje rozhodnutie pozastaviť účasť na zmluve Nový ŠTART, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov. Po tretie, Rusko by malo okamžite prepustiť Američana Paula Whelana.

Ruské agentúry zdôraznili, že spolu obaja ministri hovorili len "za chodu" asi desať minút a že nešlo ani o rokovania, ani o oficiálnu schôdzku.

Americký činiteľ s novinármi hovoril pod podmienkou zachovania anonymity a podľa agentúry AP odmietol opísať Lavrovovu reakciu. Blinken ale podľa neho nenadobudol dojem, že sa správanie Ruska v skorej dobe zmení.

Indický minister zahraničia Subrahmanjam Džajšankar neskôr uviedol, že ministri zahraničia skupiny G20 na dnešnom stretnutí nedospeli ku konsenzu ohľadom vojny na Ukrajine. Dodal, že záverečný dokument zdôrazní potrebu zabezpečiť spoľahlivé dodávateľské reťazce potravín, hnojív a energií. (ČTK)

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zverejnil video, ktoré údajne ukazuje jeho bojovníkov takmer v centre Bachmutu. Pravosť videa ani miesto jeho vyhotovenia sa nedá overiť.

O dobytie ukrajinského mesta sa žoldnieri spolu s jednotkami ruskej armády snažia niekoľko mesiacov, informovala agentúra Reuters.

Wagnerova skupina stojí na čele ruského útoku na Bachmut. V posledných mesiacoch ruské jednotky postupovali najmä na severnom a južnom okraji mesta, čím ohrozili ukrajinské zásobovacie trasy.

Je ťažké vrátiť sa z Ukrajiny, kde vidno všetku tú skazu, a potom ísť na tlačovky a počúvať tie nezmysly, vraví redaktorka televízie Markíza Gabriela Kajtárová. "Na hraniciach som mala normálne fyzickú úzkosť," hovorí.

Správy o útoku v ruskej Brjanskej oblasti sú "zámernou provokáciou", uviedol hlavný poradca ukrajinského prezidenta Podoljak. Rusko "chce vystrašiť svoj ľud, aby ospravedlnilo útok na inú krajinu", napísal na Twitteri.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

The story about 🇺🇦sabotage group in RF is a classic deliberate provocation. RF wants to scare its people to justify the attack on another country & the growing poverty after the year of war. The partisan movement in RF is getting stronger & more aggressive. Fear your partisans...

2.3.2023 o 11:33 · archivované: 2.3.2023 o 12:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko neustále útočí na Bachmut a stále postupuje, informuje o tom Generálny štáb ukrajinskej armády. Ukrajinskí vojaci odrážajú útoky okolo Bachmutu i ďalších miest v Doneckej oblasti, ktoré sa dostali pod paľbu.

Poslanec ukrajinského parlamentu Serhij Rachmanin zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa bude musieť z Bachmutu skôr či neskôr stiahnuť. Podľa neho totiž "nemá zmysel držať mesto za každú cenu".

"V tejto chvíli je však Bachmut bránený z niekoľkých dôvodov - po prvé, spôsobiť také veľké ruské straty, ako to len bude možné, a prinútiť Rusko spotrebovať svoju muníciu a zásoby," povedal Rachmanin v stredu večer pre rozhlasovú stanicu NV.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi zosilňujú útoky na Bachmut. Armáda bude zvažovať všetky možnosti Čítajte 

Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov medzitým poukázal na "nebezpečenstvo", že Bachmut by mohol byť obkľúčený a tamojšiu situáciu označil za kritickú.

"Ruské jednotky nedokážu v Bachmute zvíťaziť v pouličných bojoch alebo obsadiť mesto frontálnymi útokmi. Jedinou cestou, ako môžu mesto ovládnuť, je obkľúčiť ho," spresnil. Moskva podľa neho vyvíja na mesto "obrovský tlak" s neustálymi vlnami útokov. (TASR)

Americký šéf diplomacie Blinken vyzval Moskvu na predĺženie obilnej dohody s Ukrajinou. Podľa neho je kľúčové, aby krajiny G20 vyzvali na rozšírenie dohody a zabezpečili tak najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

"Rusko svojvoľne a systematicky spomalilo tempo kontrol a spôsobilo, že lode, ktoré už dnes mohli rozvážať po svete potraviny, stoja v prístavoch," povedal Blinken na stretnutí so svojimi rezortnými kolegami zo skupiny G20 v Indii.

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovala Organizácia Spojených národov a Turecko vlani v júli. Táto dohodla pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín, čo v rozvojových krajinách prehĺbilo hladomor. Platnosť dohody má vypršať 18. marca.

Pôvodná dohoda bola predĺžená v novembri. Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths však upozornil, že jej ďalšie predĺženie môže byť spojené s ťažkosťami. (TASR)

Ruská štátna agentúra informuje, že vojaci národnej gardy bojujú s príslušníkmi dvoch ukrajinských diverzných a prieskumných skupín, ktoré prenikli do ruskej Brjanskej oblasti. Ukrajinské médiá hovoria o provokácii.

Protichodné tvrdenia bojujúcich strán nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

"Skupiny ukrajinských diverzantov prenikli do dvoch dedín, v jednej sa zmocnili rukojemníkov z radov miestnych obyvateľov," citovala ruská agentúra TASS nemenovaný zdroj zo silových zložiek.

"Úrady v Brjanskej oblasti nepotvrdzujú informáciu, že sa diverzanti zmocnili rukojemníkov v obci Sušany," napísal denník Kommersant v online reportáži na svojom webe.

Gubernátor oblasti Alexander Bogomaz predtým uviedol, že ukrajinskí záškodníci strieľali po idúcom aute, jeden človek bol zabitý, zranenia malo údajne utrpieť jedno. V rovnakej oblasti útočil podľa gubernátora aj ukrajinský dron a dedina Lomakovka bola ostreľovaná z mínometov.

"Rusi sa pravdepodobne opäť pokúšajú o provokáciu. V Brjanskej oblasti si vymysleli údajnú prestrelku s ukrajinskou prieskumnou a diverznou skupinou, ktorá prenikla do oblasti, a tiež fantazírujú o 'rozsiahlych bojoch' a 'rukojemníkoch'," napísal web RBK-Ukrajina.

Výber miesta podľa portálu nebol náhodný, obe dediny Ljubečany a Sušany sú pri hraniciach s Ukrajinou.

Na sociálnej sieti Twitter sa objavili dve videá, na ktorých sa k incidentom hlásia príslušníci Ruskej dobrovoľnej brigády. Tá funguje na dobrovoľnej báze a na strane Ukrajiny. Videá zatiaľ nie je možné overiť z nezávislého zdroja. (ČTK)

Nemecko a jeho spojenci rokujú s Kyjevom o budúcich bezpečnostných zárukách, v rámci snáh smerujúcich k udržateľnému mieru na Ukrajine, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

"Takéto bezpečnostné záruky sú však spojené s predpokladom, že sa Ukrajina v tejto vojne úspešne ubráni," vyhlásil Scholz vo výročnom prejave na pôde nemeckého parlamentu.

Ako ďalej podotkol, ruský prezident Vladimir Putin v súčasnosti nie je otvorený rokovaniam o ukončení vojny, ktorá sa začala vlani koncom februára mohutným ruským vpádom na Ukrajinu.

"Je Putin vôbec pripravený... vyjednávať o spravodlivom mieri? Nič tomu v tejto chvíli nenasvedčuje," povedal spolkový kancelár.

Scholz na pôde Bundestagu zároveň vyzval Čínu, aby nezačala podporovať Rusko v jeho agresii voči Ukrajine dodávkami zbraní. Nadviazal tak na nedávne tvrdenia Spojených štátov, podľa ktorých Peking takýto krok zvažuje. Čínska komunistická vláda to popiera.

"Moje posolstvo Pekingu je jasné: využite svoj vplyv na Moskvu, aby ste vyvíjali tlak na stiahnutie ruských vojakov," uviedol Scholz vo svojom prejave. "A nedodávajte zbrane agresorovi - Rusku," dodal.

"Rusko, tak ako predtým, vsádza na vojenské víťazstvo. K takémuto víťazstvu však nedôjde - aj v dôsledku toho, že naďalej podporujeme našich partnerov na Ukrajine," citovala nemeckého kancelára, ktorý zároveň dôrazne odmietol kritiku dodávok zbraní na Ukrajinu agentúra DPA.

"Mier tiež sa nedosiahne tak, že sa tu v Berlíne bude kričať: 'Nikdy viac vojnu' a zároveň žiadať zastavenie všetkých dodávok zbraní Ukrajine," podotkol ďalej Scholz.

"Uzavrieť mier totiž neznamená podriadenie sa väčšiemu susedovi. Keby sa Ukrajina prestala brániť, nebol by to žiaden mier, ale koniec Ukrajiny," uzavrel.

Rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ekonomicky trpia obe krajiny a tak skoro to neskončí. Ako je na tom ruská ekonomika? O skutočných dopadoch v podcaste Index hovorí hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Deti z ukrajinského Mariupoľa, ktorých rodičov zavraždili alebo zavliekli, žijú pri našej hranici v domove, pri ktorého zrode stál profesor Krčméry. Traja dospelí a 24 detí. Veľká rodina musí mať pevný režim, aby dobre fungovala. (Korzár)

Na podstavec sochy malej morskej víly v Kodani niekto namaľoval ruskú trikolóru. Polícia to vyšetruje ako akt vandalizmu. Bezprostredne nie je známe, kto za poškodením obľúbenej turistickej atrakcie stojí.

Známa 110-ročná bronzová socha zobrazuje malú morskú vílu z rovnomennej rozprávky dánskeho autora Hansa Christiana Andersena z 19. storočia a stojí na skale pri pobrežnej promenáde v hlavnom meste Dánska. (Reuters)

Ukrajina nezaznamenala výpadok elektrickej energie už 19 dní za sebou, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho, podľa ktorej sa nedostatok elektriny v dohľadnej dobe neočakáva tiež vďaka zvýšeniu výrobnej kapacity.

Energetická kríza na Ukrajine súvisí so vzdušnými útokmi na energetickú infraštruktúru, ktoré Rusko podniká vo zvýšenej miere od vlaňajšieho októbra. Ich dôsledkom boli miestami rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energie, tepla a vody.

A to všetko v zimnom období. V posledných týždňoch intenzita ruských útokov aj ich schopnosť spôsobiť škody ukrajinskej energetickej infraštruktúre slabne.

"V súčasnosti neexistujú v sieťach spoločnosti Ukrenerho žiadne obmedzenia elektrickej siete, ktoré by vyžadovali obmedzenie spotreby v regiónoch," uviedla spoločnosť Ukrenerho, ktorá je prevádzkovateľom ukrajinskej prenosovej sústavy.

Energetici podľa nej pokračujú v opravách poškodených častí energetickej sústavy a navyšujú výrobné kapacity. (ČTK)

Rusi stratili na Ukrajine už 150 605 vojakov, z toho o 715 vojakov prišli včera, uviedol ukrajinský generálny štáb. Počas uplynulého dňa podľa neho ukrajinské sily odrazili viac ako 170 nepriateľských útokov na piatich úsekoch frontu.

Tieto údaje nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

"Nepriateľ vynakladá hlavné úsilie na vedenie útočných operácií v smere na Kupjansk, Lyman, Bachmut, Avdijivku a Šachtarske," tvrdí ukrajinské velenie s tým, že tieto útoky neuspeli, ukrajinskí obrancovia ich odrazili.

Na juhu Ukrajiny, v Záporožskej a Chersonskej oblasti, sa Rusi sústreďujú na posilňovanie obranných postavení a vytváranie podmienok pre prechod do útoku. Súčasne štáb varuje pred hrozbou ruských raketových útokov, ktorá trvá po celej krajine.

Britská vojenská rozviedka predpovedá, že jarné oteplenie napomôže ukrajinskej obrane Bachmutu, pretože topenie rozbahní terén a sťaží nepriateľovi presuny obrnenej techniky mimo spevnených ciest.

Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny zase upozorňujú, že Rusko by mohlo vystupňovať hrozby voči Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej sa ruské sily zmocnili krátko po vpáde na Ukrajinu, aby zabránilo očakávanej protiofenzíve ukrajinských síl.

ISW
@TheStudyofWar

#Russian occupation authorities may be attempting to further constrain the International Atomic Energy Agency (#IAEA) presence at the #Zaporizhzhia Nuclear Power Plant (ZNPP) to compel the de facto recognition of Russian ownership of the plant. https://t.co/iRkgpNFnPG https://t.co/dcw0MXX25A

Institute for the Study of War

The Kremlin may leverage an amendment to Russia’s Criminal Code increasing punishments for "discrediting" the war in Ukraine to promote further self-censorship among the critical ultranationalist community, prompting pushback from Wagner Group financier Y

2.3.2023 o 1:05 · archivované: 2.3.2023 o 10:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Sieť najmenej dvadsiatich mučiarní v nedávno oslobodenom území okolo Chersonu bola "plánovaná a priamo financovaná ruským štátom", uviedli vyšetrovatelia vojnových zločinov s odvolaním sa na nové dôkazy.

Mobilný tím spravodlivosti financovaný Veľkou Britániou, EÚ a Spojenými štátmi spolupracuje s prokurátormi pre vojnové zločiny po celej Ukrajine (Reuters)

Hoci čínsky mierový plán pravdepodobne žiadny mier neprinesie, poskytol muníciu pre proruských a pročínskych aktérov na našej politickej scéne. Politická strana Smer zvolala hneď tlačovku na jeho podporu, píše analytik Matej Šimalčík. (SME)

Spojené štáty diskutujú so spojencami o možných sankciách proti Číne, ak Peking poskytne Rusku vojenskú podporu vo vojne na Ukrajine. Nateraz nie je jasné, aké konkrétne sankcie Washington navrhne.

Americké ministerstvo financií, ktoré má v portfóliu uvaľovanie sankcií, sa k záležitosti odmietlo vyjadriť.

Washington v posledných týždňoch opakovane tvrdil, že Čína zvažuje dodávky zbraní Rusku, čo však Peking poprel, poznamenala agentúra Reuters.

Predstaviteľ jednej z krajín, s ktorými Washington možné sankcie konzultoval, uviedol, že mal možnosť vidieť len kusé informácie tajných služieb potvrdzujúce tvrdenia o tom, že Čína zvažuje vojenskú pomoc Rusku.

Nemenovaný predstaviteľ USA však podľa Reuters deklaroval, že spojencom poskytujú podrobné správy o zisteniach tajných služieb.

Očakáva sa, že úloha Číny vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine bude aj jednou z tém rokovaní, keď sa prezident USA Joe Biden v piatok v Bielom dome stretne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Predchádzajú tomu rokovania ministrov zahraničných vecí skupiny G20, ktoré vo štvrtok pokračujú v Naí Dillí. Na tomto summite, venovanom aj vojne na Ukrajine, sa zúčastňujú i šéfovia diplomacie Ruska, Číny a Spojených štátov.

Reuters pripomenul, že Čína minulý týždeň zverejnila 12-bodový dokument vyzývajúci okrem iného na vyhlásenie komplexného prímeria na Ukrajine, ktorý sa na Západe stretol so skepticizmom.

Konflikt na Ukrajine sa stabilizoval do podoby zákopovej vojny. Keďže ruskej armáde dochádza munícia, Ukrajina a jej podporovatelia sa obávajú, že dodávky z Číny by mohli zmeniť vývoj vojny v prospech Ruska. (TASR)

Niektoré ruské televízie opäť spúšťajú reality show. Relácia o romantických vzťahoch s trestancami prichádza v čase, keď sa o ruských väzňoch hovorí v súvislosti s ich verbovaním Wagnerovou skupinou na vojnu na Ukrajine. (ČTK)

Ruský útok na bytový dom v Záporoží si vyžiadal troch mŕtvych, oznámil úradujúci starosta mesta Kurtev. Ruský útok podľa neho päťposchodový bytový dom „takmer úplne zničil“.

Zaporožská regionálna vojenská správa uviedla, že Rusko zrejme použilo raketu S-300. Záchranári prehľadávajú trosky budovy a pátrajú po preživších. Medzi deviatimi ľuďmi, ktorých zachránili spod trosiek budovy, bola podľa spravodajského portálu CNN aj tehotná žena.

Záporožie, hlavné mesto rovnomennej Ruskom nelegálne anektovanej oblasti, v ostatných mesiacoch čelilo neprestajným útokom zo strany Ruska.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russia attacks Zaporizhzhia overnight, residential building heavily damaged.

Russia conducted an air strike on Zaporizhzhia overnight on March 2, destroying three floors of an apartment building, Acting Mayor of Zaporizhzhia Anatoly Kurtev reported. (1/2) https://t.co/IwfQ9eIM82

2.3.2023 o 2:45 · archivované: 2.3.2023 o 8:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Pri Vuhledare sa v uplynulých troch týždňoch odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny na Ukrajine, napísal denník The New York Times. Rusko v nej prišlo o asi 130 tankov a obrnených vozidiel, tvrdí ukrajinská armáda. Svoje straty Kyjev nezverejnil.

Rusi aj Ukrajinci vyslali do boja tanky, ktoré sa pohybovali po poľných cestách a manévrovali okolo tunajších stromoradí. "Keď bolo po všetkom, Rusko nielenže nedokázalo dobyť Vuhledar, ale navyše urobilo rovnakú chybu, ktorá stála Moskvu stovky tankov na začiatku vojny: Postupom v kolónach, ktoré sa dostávali do pascí," uviedol americký denník. Podľa vojenských veliteľov boli straty natoľko veľké, že Rusko muselo zmeniť taktiku a uchýliť sa iba k útokom pechoty.

"Pozorovali sme cesty, po ktorých jazdili, potom sme sa schovali a čakali," opísal ukrajinskú taktiku jeden z ukrajinských vojakov. Vybrané poľné cesty zostali zámerne nezamínované, aby boli Rusi nútení postupovať v zraniteľných kolónach. Tanky a ďalšie vozidlá sa potom stávali terčom ukrajinského delostrelectva, protitankových striel či mín, ak nezaminovaný koridor opustili. Nasadené boli tiež raketomety HIMARS, ktoré sa bežne používajú na zásahy nepohyblivých cieľov.

The New York Times zdôrazňuje, že tvrdenie ukrajinskej strany nie je možné nezávisle overiť. Samotná Ukrajina navyše svoje straty nezverejňuje. Denník ale spomína zábery z ukrajinských dronov, ktoré ukazujú množstvo obhorených zvyškov ruských obrnených vozidiel na poliach v okolí Vuhledaru. Pripomína tiež ostrú kritiku výkonov ruskej armády pri Vuhledare zo strany provojnových ruských blogerov. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pochválil svoju krajinu za prežitie veľmi náročnej zimy. Dodal, že vláda dokázala zabezpečiť energiu a teplo. Upozornil, že energetický systém je stále ohrozený ruskými útokmi.

"Prekonali sme túto zimu. Bolo to veľmi náročné obdobie a každý Ukrajinec tieto ťažkosti zažil," povedal Zelenskyj vo večernom príhovore.

Rusko od októbra minulého roka útočí na kľúčové energetické zariadenia na Ukrajine raketami a bezpilotnými lietadlami. Spôsobuje tým výpadky dodávok vody, vykurovania a elektriny miliónom ľudí.