Do boja o Bachmut nasadilo Rusko zdatnejších wagnerovcov, skúsenosti majú z bojov v Sýrii a Líbyi, tvrdí Kyjev (SME Minúta)

Pri Vuhledare sa v uplynulých troch týždňoch odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny na Ukrajine, napísal denník The New York Times. Rusko v nej prišlo o asi 130 tankov a obrnených vozidiel, tvrdí ukrajinská armáda. Svoje straty Kyjev nezverejnil.

Rusi aj Ukrajinci vyslali do boja tanky, ktoré sa pohybovali po poľných cestách a manévrovali okolo tunajších stromoradí. "Keď bolo po všetkom, Rusko nielenže nedokázalo dobyť Vuhledar, ale navyše urobilo rovnakú chybu, ktorá stála Moskvu stovky tankov na začiatku vojny: Postupom v kolónach, ktoré sa dostávali do pascí," uviedol americký denník. Podľa vojenských veliteľov boli straty natoľko veľké, že Rusko muselo zmeniť taktiku a uchýliť sa iba k útokom pechoty.

"Pozorovali sme cesty, po ktorých jazdili, potom sme sa schovali a čakali," opísal ukrajinskú taktiku jeden z ukrajinských vojakov. Vybrané poľné cesty zostali zámerne nezamínované, aby boli Rusi nútení postupovať v zraniteľných kolónach. Tanky a ďalšie vozidlá sa potom stávali terčom ukrajinského delostrelectva, protitankových striel či mín, ak nezaminovaný koridor opustili. Nasadené boli tiež raketomety HIMARS, ktoré sa bežne používajú na zásahy nepohyblivých cieľov.

The New York Times zdôrazňuje, že tvrdenie ukrajinskej strany nie je možné nezávisle overiť. Samotná Ukrajina navyše svoje straty nezverejňuje. Denník ale spomína zábery z ukrajinských dronov, ktoré ukazujú množstvo obhorených zvyškov ruských obrnených vozidiel na poliach v okolí Vuhledaru. Pripomína tiež ostrú kritiku výkonov ruskej armády pri Vuhledare zo strany provojnových ruských blogerov. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pochválil svoju krajinu za prežitie veľmi náročnej zimy. Dodal, že vláda dokázala zabezpečiť energiu a teplo. Upozornil, že energetický systém je stále ohrozený ruskými útokmi.

"Prekonali sme túto zimu. Bolo to veľmi náročné obdobie a každý Ukrajinec tieto ťažkosti zažil," povedal Zelenskyj vo večernom príhovore.

Rusko od októbra minulého roka útočí na kľúčové energetické zariadenia na Ukrajine raketami a bezpilotnými lietadlami. Spôsobuje tým výpadky dodávok vody, vykurovania a elektriny miliónom ľudí.

Európska únia chce poskytnúť miliardu eur na rýchle dodávky delostreleckej munície Ukrajine, pokryť majú 90 percent nákladov. Delostrelectvo by malo zohrať kľúčovú úlohu v snahe ukrajinskej armády dobyť späť územia, ktoré okupujú Rusi.

So sumou jednej miliardy eur počíta návrh, ktorý na budúci týždeň predloží na neformálnom zasadnutí ministrov obrany šéf únijnej diplomacie Josep Borrell, píše agentúra DPA. Peniaze z Európskeho mierového nástroja majú poslúžiť na odovzdanie munície zo skladov členských krajín či na dodávky čerstvo vyrobených delostreleckých granátov.

Niektoré členské štáty sa pritom už skôr vyslovili za výrazne vyššiu sumu, než tá, s ktorou počíta Borrellov návrh. Napríklad Estónsko chcelo z mierového nástroja uvoľniť až štyri miliardy eur, čo by umožnilo nákup zhruba jedného milióna delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov, píše denník Le Monde. (ČTK)

Nemecko zvýši výrobu munície aj kapacity na opravu zbraní, aby bolo schopné lepšie pomôcť Ukrajine v boji proti Rusku, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

"Momentálne už rok trvajúca podpora Ukrajiny nám priniesla aj poznatky ..., že sme na miestach mimo územia Ukrajiny vytvorili opravárenské kapacity pre zbrane používané vo vojne," povedal Scholz novinárom.

"Zabezpečíme pokrok vo výrobe munície, a to jednak pre zbrane, ktoré dodávame sami sebe aj pre tie, ktoré pochádzajú z klasických zásob dostupných vo východnej Európe," dodal nemecký kancelár. (TASR)

Ruské sily pokračujú v postupe v oblasti Bachmutu, oznámila ukrajinská armáda. Generálny štáb konkrétne miesto ruského postupu nespomína, naopak uvádza, že v niektorých obciach v oblasti útoky odrazili. (ČTK)

Americký minister spravodlivosti Garland označil šéfa wagnerovcov Jevgenija Prigožina za vojnového zločinca. Spojené štáty pomáhajú Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny spáchané počas ruskej invázie.

"Pán Prigožin, ktorý to riadi, je podľa môjho názoru vojnový zločinec," uviedol Garland na vypočúvaní.

"Možno je z mojej strany nevhodné to tvrdiť ako sudca a ešte pred zhromaždením všetkých dôkazov. Ale myslím si, že teraz máme viac než dostatok dôkazov, aby som to takto mohol vnímať. Táto skupina, zodpovedná za útoky na Ukrajincov v Donbase, kam privádza aj väzňov z ruských väzenských táborov - robí veci, ktoré nemajú dno," uviedol Garland.

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin oznámil, že Kyjev vyšetruje Prigožina za vojnové zločiny. Garland potvrdil, že Spojené štáty v tom Ukrajine pomáhajú.

Prigožin je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a hoci Wagnerovci operujú väčšinou nezávisle od ruskej armády, zohrávajú v invázii na Ukrajine kľúčovú rolu.

USA označili v januári Wagnerovu skupinu za nadnárodnú zločineckú organizáciu. To umožňuje zavádzanie širších sankcií voči osobám, ktoré sú s ňou spojené.

Americkí zákonodarcovia vyvíjajú tlak na administratívu prezidenta Joea Bidena, aby označila Wagnerovcov za teroristickú skupinu. (TASR)

Maďarská vládna strana Fidesz sa chystá schváliť vstup Fínska a Švédska do NATO. Na čo najskoršiu ratifikáciu vstupu severských krajín vyzvala zákonodarcov aj prezidentka Katalin Nováková.

O tom, že Fidesz schváli vstup Fínska a Švédska do NATO podľa agentúry Reuters hovorili zástupcovia strany v parlamente, v ktorom má vládna strana vyše dve tretiny kresiel.

Debata o ratifikácii vstupu Švédska a Fínska do NATO sa začala v maďarskom parlamente v stredu. Maďarsko je spoločne s Tureckom jediným štátom 30-člennej aliancie, ktorý vstup dvojice severských krajín doteraz neschválil.

Šéf Orbánovej kancelárie Gergely Gulyás v sobotu naznačil, že maďarský parlament by o prijatí Fínska a Švédska do NATO mohol hlasovať "niekedy v druhej polovici marca, v týždni od 21. marca".

Vstup dvojice severských štátov musia ratifikovať všetci súčasní členovia. V 28 prípadoch sa to tak už stalo. Ostáva len Maďarsko, ktoré sa snaží s Ruskom naďalej udržiavať dobré vzťahy a odmieta napríklad dodávky zbraní pre Ukrajinu cez svoje územie, a hlavne Turecko.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého strana Fidesz má v parlamente pohodlnú väčšinu, minulý piatok síce vyzval svojich poslancov na schválenie vstupu Švédska a Fínska do NATO, ale súčasne obvinil obe krajiny zo šírenia "úplných klamstiev" o zdraví demokracie a právneho štátu v Maďarsku. Tvrdil, že je potrebné ďalších rozhovorov medzi parlamentnými stranami, kým budú môcť o vstupe oboch krajín do NATO zákonodarcovia hlasovať.

Niektorí poslanci podľa Orbána "nie sú príliš nadšení" ani z možných rizík rozšírenia NATO, pretože hranica, už aliancia zdieľa s Ruskom, sa po vstupe Fínska rozšíri o tisíc kilometrov. A podľa premiéra je potrebné tiež brať ohľad na výhrady Turecka, ktoré už členským štátom je.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v pondelok povedal, že rozhovory so Švédskom a Fínskom o ich pristúpení budú pokračovať 9. marca. Zároveň však poznamenal, že Ankara so švédskou žiadosťou naďalej nemôže súhlasiť. Štokholm podľa neho stále nesplnil svoje záväzky z vlaňajšej dohody s Ankarou.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto avizoval, že Maďarsko má v úmysle poslať okolo 9. marca do Fínska parlamentnú delegáciu na rokovanie o fínskej žiadosti o členstvo v NATO. (ČTK)

Rusko bude súhlasiť s predĺžením dohody o vývoze obilia iba ak nebude blokovaný jeho vlastný export. Dohoda vyprší 18. marca. Ruský minister zahraničia Lavrov o nej diskutoval s tureckým ministrom Čavušoglom.

Podľa vyhlásenia ruskej diplomacie pokračovanie obilnej dohody "je možné len vtedy, ak sa zohľadnia záujmy ruských výrobcov poľnohospodárskych produktov a hnojív, pokiaľ ide o ich neobmedzený prístup na svetové trhy".

Dohodu o odblokovaní ukrajinských čiernomorských prístavov podpísali Rusko a Ukrajina za sprostredkovania Turecka a OSN vlani v júli v Istanbule. Dohoda nemôže byť predĺžená, ak s tým nesúhlasia všetky zúčastnené strany. Rusko už signalizovalo, že nie je spokojné s viacerými jej aspektmi.

Ruský poľnohospodársky sektor pritom sankcie Západu obzvlášť nepostihli, približuje Reuters. Moskva však označuje za prekážku vo vývoze svojich hnojív a obilia sankčné obmedzenia v oblasti platieb, logistiky a poisťovníctva. (TASR)

Ruská prokuratúra žiada deväťročné väzenie pre prodemokratického aktivistu Dmitrija Ivanova. Obviňuje ho z poškodzovania povesti ruskej armády. Ivanov viedol na Telegrame kanál s názvom Protest na Moskovskej štátnej univerzite.

Odpykal si už 25 dní väzenia za iný prípad, ale po uplynutí trestu ho v júni neprepustili. Informovala o tom rozhlasová stanica Slobodná Európa s odvolaním sa na miestne médiá.

Aktivista Ivanov sa vlani rozprával s denníkom Guardian na tému protivojnových aktivistov, ktorých úrady odmietli nechať odísť z Ruska. Vtedy povedal, že ak by z Ruska odišiel, "už by určite nebola cesta späť".

Zrejme by ho "v zahraničí privítali" a ruská polícia "oňho prejavovala veľký záujem". Trval však na tom, že neurobil nič protizákonné, len "povzbudzoval ostatných, aby vyšli von pokojne protestovať".

"To zákon dovoľuje," uviedol. "Nemyslím si, že by som sa mal báť alebo ujsť. Toto je moja krajina," zdôraznil ruský prodemokratický aktivista. (TASR)

Nemecko zvýši výrobu munície a opravné kapacity na pomoc Ukrajine, oznámil nemecký kancelár Scholz.

„Teraz už rok trvajúca podpora Ukrajiny nám priniesla aj poznatky, ktoré nám umožňujú zabezpečiť aj dostatočnú zásobu náhradných dielov, že máme vytvorené opravárenské kapacity pre zbrane používané vo vojne na miestach mimo Ukrajiny,“ povedal Scholz. Berlín podľa neho zabezpečí pokrok vo výrobe munície, „a to ako pre zbrane, ktoré si sami dodávame, tak aj pre zbrane, ktoré pochádzajú z klasických zásob dostupných vo východnej Európe“. (SITA, CNN)

Strana Smer a popri nej Andrej Danko sa cez víkend prihlásila k takzvaným mierovým rokovaniam, ktoré síce nikto nezvolal, nikto ich neorganizuje, nikto sa ich dokonca na to ani nepýtal, píše Michal Havran. (SME)

Česká vláda chce dať dve percentá z rozpočtu na obranu už v budúcom roku, oznámil český premiér Fiala. Chcú tak dodržať záväzok vyplývajúci z členstva v NATO.

"V novej verzii programového vyhlásenia sme sa zaviazali k tomu, že tie dve percentá, ktoré sme už vložili do zákona, budeme na obranu dávať už v budúcom roku, teda 2024 a nie ako sme pôvodne predpokladali v roku 2025," povedal Fiala. V tomto smere je podľa neho potrebné vnímať medzinárodný kontext.

"ČR dlho patrila ku krajinám, ktoré neplnili svoje záväzky. Dávali sme percentuálne najmenej na svoju obranu,“ uviedol predseda českej vlády. Dodal, že dve percentá sú podľa neho "absolútne minimum".

Petr Fiala
@P_Fiala

Nejdůležitější změny jsou následující:

1️⃣ V nové verzi programového prohlášení jsme se zavázali k tomu, že tyto 2 % HDP na obranu budeme vydávat už v příštím roce, nikoliv až v roce 2025. (3/7)

1.3.2023 o 16:40 · archivované: 1.3.2023 o 17:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Revíziou programového vyhlásenia vlády podľa neho plnia záväzok koaličnej zmluvy. Dôvodom sú najmä dopady už rok trvajúcej ruskej agresie na Ukrajine.

"Naše ciele a priority, ktoré obsahuje naše programové vyhlásenie sa nemenia," povedal Fiala. Vláda chce pokračovať v stabilizácii verejných financií, v orientácii na EÚ a NATO, podpore vzdelávania, slobodného trhu, bývania, digitalizácie a v príprave dôchodkovej reformy.

Okrem výdajov na obranu je novinkou aj takzvaná lieková politika. Má zabrániť masívnemu výpadku liekov, ako sa to dialo v posledných mesiacoch. Vláda chce tiež adresnejšie cieliť sociálne dávky, pripravuje aj zmeny energetického zákona.

Česká vláda tiež schválila úpravy systému plánovania a prípravy na krízové stavy. Správa štátnych hmotných rezerv tvrdí, že uplynulé roky poznačené covidovou pandémiou a utečeneckou krízou ukázali, že aktuálna právna úprava nie je dostatočne pružná a pripravená na riziká. Cieľom novej úpravy je podľa premiéra to, aby bola ČR v prípade krízy flexibilnejšia, lepšie pripravená a mala lepšie zdroje. (TASR)

Do boja o Bachmut nasadilo Rusko zdatnejších wagnerovcov, tvrdí hovorca ukrajinskej armády Čerevatyj. "Na čele týchto jednotiek stoja vojaci, ktorí majú bojové skúsenosti zo Sýrie, Líbye a ďalších konfliktných miest," povedal.

"Nepriateľ podnikol 209 útokov s použitím delostrelectva, systémov MLRS. Prebehlo 57 prestreliek a jeden nepriateľský nálet," dodal s tým, že len v obývanej oblasti Bachmutu a jej okolí došlo k 85 delostreleckým útokom a priamo pri meste sa odohralo aj prinajmenšom 25 prestreliek. Ruské sily však podľa jeho slov utrpeli obrovské straty, zatiaľ čo ukrajinskí obrancovia hrdinsky odolávajú.

"Proti nepriateľovi teraz vyhrávame tým, že mu nedovoľujeme systematicky prelomiť našu obranu (na tzv. bachmutskom fronte), rýchlo sa dostať do tyla a obkľúčiť naše jednotky," dodal.

Aj šéf ruských vagnerovcov Jevgenij Prigožin v stredu povedal, že ukrajinské sily kladú v Bachmute "zúrivý odpor". "Ukrajinská armáda vysiela do Bachmutu ďalšie vojenské zálohy a snaží sa mesto udržať zo všetkých síl... Desaťtisíce jej bojovníkov kladú zúrivý odpor... Bitka je každým dňom krvavejšia," uviedol Prigožin v krátkom videozázname, o ktorom informuje stanica Sky News.

Bitka o toto východoukrajinské mesto je jednou z najintenzívnejších v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine. Ak Rusi Bachmut dobyjú, využijú ho podľa Sky News ako odrazový mostík na obsadenie väčších miest, ako sú Kramatorsk a Slovjansk.

Velitelia ukrajinskej armády taktiež upozorňujú, že situácia v Bachmute sa v posledných dňoch výrazne zhoršuje, pričom Rusko stupňuje pokusy o dobytie mesta. (TASR)

Volkswagen údajne rokuje o predaji svojho ruského závodu v Kaluge. O kúpu závodu sa usiluje ruský predajca automobilov Avilon. Dohoda je údajne blízko uzavretia.

Volkswagen zastavil výrobu vo svojich dvoch ruských továrňach v marci 2022 po ruskom útoku na Ukrajinu. Do Ruska tiež prestal vyvážať svoje autá, čo platí pre všetky koncernové značky.

Vlani VW ukončil výrobu v montážnom závode v meste Nižný Novgorod, kde spolupracoval s automobilkou Gaz. Jej spolumajiteľ Oleg Deripaska sa v súvislosti s vojnou nachádza na sankčných zoznamoch. (TASR)

Dron ukrajinskej výroby využívala armáda od začiatku vojny najmä na prieskum a sledovanie, dokáže však uniesť až dvadsať kíl výbušniny. Teraz sa zrejme dostal len sto kilometrov od Moskvy. Ukrajina sa k prieniku oficiálne nehlási. (SME)

Dvanásťročné ruské dievča dali pre obrázok do sirotinca, jej otca zbili a zatkli. Dieťa na výtvarnej výchove nakreslilo protivojnový obrázok. 

Alexej Moskalev, otec samoživiteľ z východoruskej Tulskej oblasti, bol vlani v decembri obvinený z poškodzovania dobrého mena ruskej armády. Dôvodom bolo, že jeho dcéra Maša v škole a na internete protestovala proti vojne na Ukrajine, uviedol v utorok nezávislý ruský spravodajský portál Meduza.

Mašina učiteľka dala žiakom v triede úlohu nakresliť obrázky na podporu ruských vojakov na Ukrajine, uviedla Meduza. Maša nakreslila ruskú vlajku a na nej slová "nie vojne" a tiež ukrajinskú vlajku ozdobenú slovami "sláva Ukrajine". Učiteľka to oznámila riaditeľovi školy, ktorý zavolal políciu, opísal situáciu jej otec.

Moskalevovi teraz hrozia tri roky väzenia, ak sa jeho prípad dostane na súd, a "dievčatko poslali do sirotinca", uviedol otcov právnik pre nezávislý ruský mediálny projekt na ochranu ľudských práv OVD-Info.

Úrady vypočúvali Mašu niekoľko hodín, bez prítomnosti otca alebo právnika, a cez deň ju umiestnili do sirotinca. Jej otca tiež vypočúvali a "surovo zbili", napísal OVD-Info. Vzali mu aj finančné úspory.

Podľa Meduzy Moskalev povedal: "Príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) mi tri a pol hodiny hovorili, že svoju dcéru vychovávam nesprávne. Oznámili mi, že mi ju odoberú a mňa dajú do väzenia."

Mužov právnik pre OVD-Info vyhlásil: "Ak sa príslušníci (FSB) rozhodnú byť tvrdí..., môžu ho dať do väzenia a jeho dcéru poslať do sirotinca." Otec dodal, že nemá žiadnych príbuzných, ktorí by sa v prípade jeho uväznenia mohli o Mašu starať (TASR)

Ukrajina prežila najťažšiu zimu vo svojich dejinách. Prežila aj niekoľko mesiacov trvajúci nápor ruských útokov na kritickú infraštruktúru počas. Uviedol to vo vyhlásení ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba.

"Prvého marca 2023 utrpel (ruský prezident Vladimir) Putin piatu veľkú porážku od začiatku svojej totálnej invázie — Ukrajina porazila jeho zimný teror," uviedol Kuleba. "Prežili sme najťažšiu zimu v našich dejinách. Bola zima a tma, my sme však nezlomní," dodal.

Ďalšie porážky Moskvy podľa Kulebu spočívajú v jej zlyhaní Ruska vzbudzovať medzi Ukrajincami strach, ako i vo viacerých kolách západných sankcií uvalených na Kremeľ a v postupe Ukrajincov na bojisku.

Humanitárne organizácie už začiatkom zimy varovali, že cielená vojenská kampaň vyvolá novú migračnú vlnu do Európy a že prioritou Ukrajiny bude "prežiť" obdobie mrazov. Zodpovednosť za utrpenie civilistov Moskva pripísala Kyjevu, pretože sa odmietol prijať požiadavky Moskvy.

"Vyhrala aj EÚ, ktorá napriek výsmechu Moskvy bez ruského plynu nezamrzla. Jedna rada Rusku: Zaduste sa svojím plynom a zaduste sa svojimi raketami," dodal ukrajinský minister zahraničných vecí. (TASR)

Moskva neprehodnotí pozastavenie účasti na Novej dohode START obmedzujúcej počet jadrových zbraní, pokým Washington nezmení svoju politiku voči Ukrajine. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Riabkov.

Riabkov podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax povedal, že obe krajiny pokračujú v diskusii o záležitostiach okolo dohody cez "uzatvorené kanály". Dodal, že Moskva je pripravená "komunikovať a vymieňať si informácie s USA o dohode, ale pravidelný dialóg o nej nie je potrebný".

Ruský prezident Putin sa virtuálne zúčastnil na slávnostnom otvorení novej okružnej linky moskovského metra. Tá je s 31 stanicami na 70 kilometroch podľa ruských úradov najdlhšou okružnou linkou na svete.

"Keď sa stretnem s predsedom ČĽR (Si Ťin-pchingom), tak - ak to program dovolí - radi to našim hosťom ukážeme," povedal Putin podľa agentúry Interfax. Od novej linky si sľubuje kvalitatívnu zmenu v moskovskej doprave, pre ktorú sú typické prakticky ustavičné dopravné zápchy.

Reportér Lukáš Onderčanin bol desať dní na Ukrajine a videl, ako sa žije ľudom, ktorí čelia ruskej agresii. Ako však presvedčiť skeptikov, popieračov či dokonca odporcov reality? Pridajte sa k diskusii naživo. (SME)

Lídri Číny a Bieloruska Si Ťin-pching a Lukašenko vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na prímerie a rokovania s cieľom dosiahnuť politické urovnanie konfliktu na Ukrajine.

Spoločná výzva predstavovala schválenie pekinského mierového plánu vydaného minulý týždeň, ktorý požadoval rešpektovanie národnej suverenity a „územnej integrity“.

Dokument, ktorý má 12 bodov však neuvádza, čo sa stane s regiónmi, ktoré Rusko okupovalo od invázie.

Predseda parlamentu Kollár rokoval v Berne o vzájomných vzťahoch a pomoci Ukrajine. Stretol sa so švajčiarskym ministrom zahraničných vecí Cassisom a predsedom Národnej rady Švajčiarskej konfederácie Candinasom.

"Hlavné témy rokovaní boli vnútropolitická situácia u nás a vojna na Ukrajine, humanitárna pomoc. Vo Švajčiarsku diskutujú o možnosti nejakej úľavy z ich neutrality," uviedol Kollár.

Vysvetlil, že Švajčiarsko nedodáva Ukrajine vojenský materiál a nie je dovolené ani reexportovať ich systémy. Priblížil, že aktuálne prebieha v krajine polemika o tejto téme. Vyzdvihol tiež výraznú švajčiarsku humanitárnu pomoc Ukrajine a poďakoval sa za ňu.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg pozval ukrajinského prezidenta Zelenského na samit NATO. Ten bude v júli v litovskom hlavnom meste Vilnius.

„Pevne verím, že to bude silný znak našej solidarity, podpory zo strany spojencov Ukrajine, a dúfam, že Zelenskyj sa bude môcť zúčastniť,“ povedal Stoltenberg v stredu v rozhovore pre litovského verejnoprávneho vysielateľa LRT. „Samozrejme to bude závisieť od situácie na Ukrajine, ktorá je stále uprostred vojny,“ dodal šéf NATO.

Ukrajinský veľvyslanec v Litve Petro Bešta minulý týždeň povedal, že Zelenskyj sa plánuje na samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse zúčastniť. Podľa Beštu ukrajinskí predstavitelia dúfajú, že účastníci samitu sa zhodnú „veľmi jasne, že hneď po skončení vojny sa Ukrajina stane členom NATO“. (SITA)

Šéf americkej diplomacie Blinken sa na zasadnutí ministrov zahraničia G20 nechystá stretnúť ani s ruským, ani čínskym náprotivkom. Tlačové agentúry pripomenuli, že USA majú s Ruskom a Čínou napäté vzťahy kvôli ruskej invázii. .

"Nepredpokladám, že by som sa s nimi stretol na G20," povedal Blinken počas návštevy Uzbekistanu, odkiaľ zamieri do Indie. Minister však spresnil, že sa zúčastní na spoločnom zasadnutí G20, na ktorom bude aj Sergej Lavrov a Čchin Kang.

Fínsky parlament schválil návrh zákona o vstupe Fínska do NATO. Prijatie Fínska i Švédska, ktoré sa o členstvo v NATO tiež uchádza, musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Zostáva ešte ratifikácia zo strany Maďarska a Turecka. (ČTK)

Pridajte sa k diskusii o Ukrajine s našim reportérom Lukášom Onderčaninom. Spolu s fotografom SME Jozefom Jakubčom strávili v krajine sužovanej vojnou desať dní. Odpovedať bude od 15:00 do 17:00. Otázky môžete klásť už teraz. (SME)

V ukrajinskom meste Bachmut sa stále nachádza približne 4 500 civilistov vrátane 48 detí. Ruské sily podľa miestnej predstaviteľky pokračujú v postupe na mesto. Úrady vyzývajú ľudí, aby sa evakuovali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Bachmut čelí ruským útokom, mesto obkľučujú wagnerovci Čítajte 

„V Bachmute zostáva asi 4500 civilistov, vrátane 48 detí, ktorí nemôžu byť evakuovaní, pretože žijú na miestach, ktoré už nie sú prístupné,“ uviedla pre CNN hovorkyňa regionálnej vojenskej správy v Doneckej oblasti Tetiana Ihnatčenková.

Tá tvrdí, že ľudia v meste majú potraviny, vodu a lieky. „Dostali všetko vopred. Napriek tomu musia všetci odísť. Situácia je pre civilistov mimoriadne nebezpečná,“ poznamenala Ihnatčenková.

Ukrajinská armáda uviedla, že v smere na Bachmut nepriateľ pokračuje v postupe a neprestáva útočiť na mesto. Ukrajinské sily tvrdia, že držia územie a odrazili niekoľko ruských útokov. (SITA)

Bieloruský prezident Lukašenko plne podporuje čínsky plán na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Mal sa tak vyjadriť počas rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Lukašenko je hlavným spojencom Ruska v invázii. 

"Bielorusko vedie aktívnu kampaň s mierovými návrhmi a plne podporuje vašu iniciatívu pre medzinárodnú bezpečnosť," povedal Lukašenko čínskemu prezidentovi. (ČTK)

Ruskému parlamentu boli predložené návrhy zmien, ktoré sprísňujú zákony o cenzúre i tresty za diskreditáciu účastníkov invázie. Trestať sa bude nielen diskreditácia ozbrojených síl, ale aj dobrovoľníckych polovojenských organizácií.

Jednou takou organizáciou je napríklad aj Wagnerova skupina, pripomína agentúra Reuters. Maximálnym navrhovaným trestom za ich diskreditáciu je 15 rokov väzenia.

Zakladateľ skupiny Prigožin sa ešte v januári sťažoval na blogerov a sociálne médiá za to, že diskreditujú jeho bojovníkov. Upozornil, že týchto autorov nemožno potrestať podľa existujúcich zákonov.

Predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Volodin konštatoval, že trestné bude "akékoľvek verejné šírenie vedome nepravdivých informácií o ozbrojených silách".

Trestné budú aj akcie na verejnosti zamerané na diskreditáciu ozbrojených síl Ruskej federácie, dobrovoľníckych formácií, organizácií a osôb, ktoré sú nápomocné pri plnení úloh zverených ozbrojeným silám Ruskej federácie.

Volodin spresnil, že druhé čítanie návrhu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi o treste za diskreditáciu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie bude 2. marca, tretie 14. marca. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny odhalila a zadržala ruského špióna. Ten sa vydával za vojenského inštruktora ukrajinských síl a plánoval odovzdávať Moskve tajné informácie. 

Muža zatkli v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny po tom, čo sa zistilo, že zhromažďoval spravodajské informácie pre Rusko. Obvinený je zo zrady spáchanej počas stanného práva.

Jeho úlohou bolo získavať údaje o nasadení ukrajinských ozbrojených síl, ako aj o polohe vojenských základní a skladov zbraní a munície, aby Rusko na ne mohlo podnikať útoky.

Ešte predtým, než sa mu podarilo Rusku odovzdať tajné informácie, však došlo k jeho odhaleniu. Služba vo vyhlásení uviedla, že "zradca z vlastnej iniciatívy kontaktoval FSB (ruskú Federálnu bezpečnostnú službu) a ponúkol svoju pomoc vo vojne proti Ukrajine".

Počas prehliadky jeho príbytku sa našiel mobilný telefón obsahujúci komunikáciu s Ruskom, ako aj zbrane a munícia, ktoré boli poslané na analýzu. (TASR)

Na rokovaní bezpečnostnej rady neboli prijímané žiadne rozhodnutia ohľadom stíhačiek MiG-29, rokovanie bolo skôr informatívneho charakteru. Informoval o tom dočasne poverený minister obrany Naď.

Náčelník generálneho štábu informoval o tom, v akom sú technickom stave, aké boli finančné náklady či koľko stojí ich udržiavanie.

Naď a aj náčelník generálneho štábu sú presvedčení, že migy nemajú žiadny zmysel v rámci obranyschopnosti Slovenskej republiky. "Naopak, existuje vôľa viacerých krajín, aby sme pomohli Ukrajine, keď môžeme," konštatoval Naď.

Pokračoval, že zatiaľ nevie, či sa nájde dosť poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze k stíhačkám. (SME)

Ukrajina popiera, že by spustila útoky bezpilotných lietadiel na ruskom území. Poradca ukrajinského prezidenta Podoľak odmietol tvrdenia, že by Ukrajina podnikala v Rusku útoky. 

"Ukrajina neútočí na územie Ruskej federácie. Ukrajina vedie obrannú vojnu s cieľom deokupovať všetky svoje územia. Toto je axióma. V Ruskej federácii narastá panika a dezintegračné procesy, ktoré sa prejavujú nárastom vnútorných útokov na zariadenia infraštruktúry neidentifikovanými lietajúcimi objektmi," uviedol Podľak. 

Agentúra Reuters uvádza, že Kremeľ na vyhlásenie reagoval vyjadrením, že tomu neverí.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

🇺🇦 doesn't strike at RF's territory. 🇺🇦 is waging a defensive war to de-occupy all its territories. This is an axiom.
Panic & disintegration processes are building up in RF, reflected by an increase in internal attacks on infrastructure facilities by unidentified flying objects.

1.3.2023 o 8:25 · archivované: 1.3.2023 o 12:14

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľský vládny predstaviteľ uviedol, že za hackerským útokom v krajine stojí Rusko. Malo zablokovať používateľom prístup k online systému podávania daňových priznaní.

„Za včerajší útok sú zodpovední Rusi, to musí byť jasné. Máme informácie, vďaka ktorým je veľmi pravdepodobné, že toto bol protivník,“ uviedol podľa agentúry Reuters Cieszynski, vládny predstaviteľ zodpovedný za digitalizáciu. (The Guardian)

Vojna by sa mala skončiť pri rokovacom stole, kde Ukrajina sama rozhodne o prijateľných podmienkach. Poznamenal to generálny tajomník NATO Stoltenberg. Konštatoval, že Kyjev taktiež sám určí, či okupovaný Krym získa naspať silou. 

„Našou úlohou je podporovať Ukrajinu, pretože vieme, že čokoľvek sa deje za rokovacím stolom, ide ruka v ruke s tým, čo sa deje na bojisku. Ak chceme mierové riešenie pre Ukrajinu, potom najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je poskytnúť vojenskú podporu. Potom sa Ukrajina sama rozhodne, ktoré podmienky sú prijateľné,“ povedal Stoltenberg.

Slovensko darovalo v minulom roku Ukrajine vojenskú techniku a muníciu za 168 miliónov eur, čím si vytvorilo nedostatky v spôsobilostiach. Tie boli čiastočne kompenzované v spolupráci s členskými štátmi EÚ.

Zároveň sa odstránia modernizačnými projektmi financovanými z investičných výdavkov v oblasti obrany.

Vyplýva to z informácie o Národnom pláne vykonávania účasti SR v Stálej štruktúrovanej spolupráci EÚ 2023, ktorú zobrala vláda na vedomie.

Obranné výdavky boli vlani na úrovni vyše 1,8 miliardy eur. V tomto roku by podľa materiálu mali tvoriť viac ako 2,4 miliardy eur. "SR naďalej plánuje zvyšovať rozpočet na obranu s cieľom udržať výdavky na obranu na úrovni minimálne 2 percent HDP," uviedlo ministerstvo obrany. (TASR)

Ruské útoky zabili za posledný deň v Doneckej oblasti troch civilistov. Podľa gubernátora oblasti Pavla Kyrylenka utrpeli za posledný deň zranenia štyria ľudia. (Kyiv Independent)

Maďarská prezidentka Katalin Nováková vyzvala zákonodarcov, aby ratifikovali vstup Fínska a Švédska do NATO „čo najskôr“. Poslanci v Maďarsku začali o návrhoch diskutovať po mesiacoch, keď návrhy zákonov uviazli v parlamente.

"Je to zložité rozhodnutie s vážnymi následkami, takže je potrebné dôkladné zváženie," uviedla Nováková.

„Moja pozícia je jasná: v súčasnej situácii je vstup Švédska a Fínska oprávnený. Verím, že národné zhromaždenie prijme múdre rozhodnutie čo najskôr!“

Maďarsko a Turecko sú dva členské štáty NATO, ktoré ešte neratifikovali vstup Švédska a Fínska.

Oficiálna stránka ukrajinského ministerstva obrany zverejnila video, v ktorom ďakuje Slovensku za pomoc. "Slovensko patrilo medzi priekopníkov v zásobovaní ťažkými zbraňami, ktoré potrebujeme na ochranu našej krajiny," uviedol rezort. 

Ruské jednotky si pripísali "taktické zisky" na severnej strane mesta Bachmut. O mesto sa v posledných týždňoch zvádzajú tvrdé boje, uvádza v najnovšej správe o vývoji konfliktu americký Inštitút pre štúdium vojny.

Rusi podľa inštitútu v oblasti pokračujú v pozemných útokoch, ako aj pri obciach Kreminna a Svatove, kde pravdepodobne dosiahli "obmedzený postup".

Ďalšie podrobnosti k ruským útokom americkí analytici hodnotení neuvádzajú. Informácie nadväzujú na vyjadrenie ukrajinskej armády, podľa ktorého je situácia pri Bachmute "mimoriadne napätá".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská Petržalka sa zmenila na bojisko. Mŕtvych pochovali, teraz menia okná (reportáž) Čítajte 

Veliteľ ukrajinských pozemných síl Syrskyj hovoril o ruskej ofenzíve, v ktorej boli nasadené najlepšie vycvičené jednotky Wagnerovej skupiny. "Nepriateľ neustále ničí všetko, čo môže slúžiť na ochranu našich pozícií," uviedol už  skôr ukrajinský prezident Zelenskyj.

Rusko sa podľa všetkého snaží mesto obkľúčiť a odrezať ukrajinských obrancov od zásobovacích trás. Prípadné dobytie Bachmutu by pre Moskvu znamenalo prvé väčšie víťazstvo za viac ako pol roka, hoci za cenu vysokých strát. Ovládnutie mesta by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné zvyšné mestské centrá v Doneckej oblasti.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine: #Donetsk Oblast

Russian forces made tactical gains in northern #Bakhmut and continued ground attacks around Bakhmut and in the #Avdiivka-Donetsk City area on February 28. 🧵(1/7)
https://t.co/50QKAMBmZ5 https://t.co/s2fydtIfPg

1.3.2023 o 4:29 · archivované: 1.3.2023 o 9:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Medzi ruskými útokmi dronmi sa zväčšujú časové úseky, čo svedčí o vyčerpaní zásob, oznámil britský rezort obrany s tým, že pred útokom z konca februára okupanti nasadili drony 15. februára.

Navyše, zo 14 dronov sa 27. februára podarilo obrane 11 zostreliť. Britská rozviedka upozornila na zmeny lokalít vypúšťania útočných bezpilotných lietadiel z Brjanskej oblasti v Rusku, ktorá sa nachádza bližšie ku Kyjevu. Predtým drony štartovali prevažne z oblasti Krasnodaru cez Azovské more.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 1 March 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/dvFMKA4JLH https://t.co/8NrGdgyaCl

1.3.2023 o 7:12 · archivované: 1.3.2023 o 8:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Bez rodičov alebo dospelého sprievodu je v Česku aktuálne 30-tisíc ukrajinských detí a mladistvých, oznámila  splnomocnenkyňa vlády pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková.

Podľa Laurenčíkovej do Česka sami prichádzajú skôr mladí ľudia nad 15 rokov. Časť z nich stále býva v detských domovoch, preto je potrebné zamerať sa viac na ich začleňovanie sa do spoločnosti.

Úrady by mali napríklad zaistiť dostatok miest v školách, posilniť výučbu češtiny a ponúknuť záujmové krúžky.

"Vnímame túto skupinu ako zvlášť zraniteľnú. Hoci určitá časť detí tu postupne dosiahne plnoletosť, nemajú žiadne väzby v komunite, žiadnu širšiu rodinu — nikoho, kto by v prípade problémov mohol byť pre nich prirodzenou oporou. Je dôležité, aby sme dokázali s touto skupinou zostať v kontakte," uviedla splnomocnenkyňa.

Podľa výskumu agentúry PAQ Research chodilo na konci minulého roka do českých stredných škôl 46 percent mladistvých z Ukrajiny a do základných škôl 90 percent detí. (TASR)

Personálne straty okupantov vzrástli o 650 osôb na 149 890, tvrdí velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o osem bojových obrnených vozidiel, desať delostreleckých systémov a jeden raketový systém a štyri drony.

Pri útoku na Kupiansk v Charkovskej oblasti zomrel 63-ročný muž. Ostreľovanie poškodilo aj obytné budovy, materskú školu a park, informovala generálna prokuratúra. 

Obrana zostrelila päť bezpilotných lietadiel nad Poltavskou oblasťou, informoval guvernér Poltavskej oblasti Dmytro Lunin.

Ostreľovaniu čelilo aj sedem lokalít v Sumskej oblasti. Vyše sto striel si nevyžiadalo obete, informovala vojenská správa oblasti.

Proukrajinskí aktivisti na Kryme prekresľujú písmeno Z na presýpacie hodiny vo farbách ukrajinskej vlajky. Kampaň s názvom "Čas slobody prichádza" spustila odnož ukrajinského hnutia odporu Žltá stužka, po ukrajinsky Žovta strička.

"Modro-žlté presýpacie hodiny, ktoré sa začali objavovať na polostrove, sú naším varovaním pre okupantov, že im ostáva málo času na odchod z ukrajinských území," povedal pre Ukrajinskú pravdu predstaviteľ hnutia Žltá stužka. Svoj názov si dalo podľa jednej z národných farieb Ukrajiny.

Kresby sa už objavili vo viacerých mestách na Kryme, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. (TASR)

Intenzita bojov v okolí mesta Bachmut sa zvyšuje. "Najťažšie je to tak, ako aj predtým, v Bachmute. Rusko vôbec nepočíta ľudí a neustále ich posiela napádať naše pozície. Intenzita bojov sa tam len zvyšuje," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj sa takto vyjadril len jeden deň po tom, čo povedal, že vojenská situácia okolo Bachmutu je stále zložitejšia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Bachmut čelí ruským útokom, mesto obkľučujú wagnerovci Čítajte 

Ruská armáda v okolí Bachmutu zosilňuje svoje útoky počas toho, ako sa snaží toto mesto obkľúčiť.

Ruské sily sa totiž snažia odrezať ukrajinských obrancov od zásobovacích trás a prinútiť ich tak, aby sa stiahli alebo vzdali.

Putinova údajná milenka Alina Kabajevová má podľa ruského investigatívneho webu asi 20 nehnuteľností. Väčšina z nich je vedená na jej príbuzných alebo na podnikateľov blízkych Putinovi. Najdrahší je penthouse v Soči. (ČTK)

Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko pricestoval na trojdňovú návštevu Číny, počas ktorej sa má stretnúť aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Lukašenko v rozhovore pre čínsku štátnu tlačovú agentúru Sin-chua povedal, že očakáva stretnutie so svojím "starým priateľom" Si Ťin-pchingom. Čínsky 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" konfliktu na Ukrajine označil za potvrdenie mierovej zahraničnej politiky Činy a originálny krok, ktorý bude mať na celom svete ďalekosiahly vplyv.

Peking pred návštevou chválil svoje strategické partnerstvo s Bieloruskom. (TASR)