Ukrajina Rusko Online: Šéf NATO varuje pred prílišnou opatrnosťou pri dodávkach zbraní Ukrajine

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 je naďalej odhodlaná zachovať aj zintenzívňovať sankcie voči Rusku s cieľom obmedziť jeho vojnové ťaženie na Ukrajine. Zároveň pohrozila postihmi krajinám, ktoré pomáhajú Rusku alebo obchádzajú sankcie.

Uviedli to ministri zahraničných vecí krajín G7 v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnili na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

V ostatnom čase zaznievajú obavy, že odhodlanie niektorých krajín pokračovať v sankcionovaní Ruska by už mohlo slabnúť. Podľa Sky News vyvoláva tieto obavy zdĺhavosť konfliktu, ako aj zvyšovanie životných nákladov občanov jednotlivých krajín.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 však deklarovali odhodlanosť zotrvať v sankciách. Zároveň očakávajú, že sankcie nebudú obchádzať či podkopávať ani iné krajiny.

Ministri G7 tiež vystríhali tzv. tretie krajiny pred poskytovaním vojenskej pomoci Rusku. G7 je podľa ich vyhlásenia odhodlaná uvaliť sankcie na krajiny, ktoré poskytujú Moskve materiálnu podporu a umožňujú jej tak viesť vojnu na Ukrajine, ako aj na tie, ktoré obchádzajú sankcie voči Rusku. Ministri zahraničných vecí krajín G7 uviedli, že takéto krajiny čakajú značné postihy.

Skupina G7 pozostáva z Nemecka, Spojených štátov, Francúzska, Británie, Talianska, Kanady a Japonska. (TASR)

Šéf NATO Jens Stoltenberg odmietol požiadavku Ukrajiny na dodávky kazetovej a fosforovej munície. "NATO tento druh zbraní ani neodporúčalo, ani nedodávalo," odkázal.

"Dodávame delostrelectvo a iné typy zbraní, ale nie kazetové bomby," povedal Stoltenberg podľa agentúry DPA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Na dodanie týchto druhov munície vyzval predtým na mníchovskej konferencii podpredseda vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandr Kubrakov. Ich použitie je pritom značne kontroverzné a kazetovú muníciu zakazuje medzinárodný dohovor, ktorý však Ukrajina ani Rusko nepodpísali.

Kubrakova sa na konferencii zastal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Keďže Ukrajina nie je signatárom tohto dohovoru, môže ju používať, argumentoval. Zdôraznil však, že Kyjev by ju nasadil len proti ruskej armáde. Ukrajina má podľa neho dôkazy, že Rusko na území jeho krajiny kazetovú muníciu používa.

Kazetová munícia má podobu rakiet alebo bômb, ktoré nad cieľom uvoľnia množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa spôsobiť ťažké popáleniny a otravu. (TASR)

Holandská vláda uzavrie svoj konzulát v Petrohrade a zároveň obmedzí počet diplomatov na ruskom veľvyslanectve v Haagu. Holandský minister zahraničných vecí predtým obvinil Rusko, že v Holandsku vykonáva špionáž.

Ruské ministerstvo zahraničia v Moskve odpovedalo, že na tento krok bude reagovať, informovala agentúra TASS.

"Rusko sa pod rúškom diplomacie stále snaží tajne dostať do Holandska agentov spravodajských služieb. To nemôžeme a nesmieme dopustiť," uviedol minister Wopke Hoekstra.

"Rusko zároveň odmieta vydávať víza holandským diplomatom, ktorí mali pracovať na konzuláte v Petrohrade alebo na veľvyslanectve v Moskve," dodal.

Holandská vláda informovala, že sa rozhodla obmedziť počet diplomatov na ruskom veľvyslanectve v Haagu tak, aby zodpovedal počtu diplomatov na holandskej ambasáde v Moskve. Nariadila tiež, aby bolo do utorka zatvorené obchodné zastupiteľstvo Ruska v Amsterdame.

"Viacero diplomatov preto bude musieť do dvoch týždňov opustiť krajinu," uviedlo holandské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa agentúry AFP sa vyhostenie bude týkať zhruba desiatich ruských diplomatov.

"Rusko adekvátnym spôsobom odpovie," citoval TASS z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia.

Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu pred necelým rokom vyhostilo Holandsko 17 ruských diplomatov a Rusko v odvetnom kroku vyhlásilo za nežiaducu osobu 15 holandských diplomatov.

Vzťahy medzi oboma krajinami ďalej ochladli po tom, ako holandský súd v novembri odsúdil v neprítomnosti dvoch Rusov a jedného Ukrajinca za podiel na zostrelení letu MH17 na východe Ukrajiny v roku 2014. Vtedy zahynulo 298 osôb vrátane 196 holandských občanov.

Začiatkom februára medzinárodní vyšetrovatelia uviedli, že existujú "silné náznaky", že ruský prezident Vladimir Putin osobne schválil dodávku rakety, ktorá civilné lietadlo smerujúce z Amsterdamu do Malajzie zostrelila.

Holandský veľvyslanec v Rusku bol podľa holandských médií začiatkom tohto týždňa predvolaný na ruské ministerstvo zahraničia. Moskva údajne požadovala ukončenie "obsedantných" pokusov holandských úradov robiť Ruskú federáciu zodpovednú za "haváriu" s tým, že obvinenia sú neopodstatnené. (ČTK)

Nemecko bude Ukrajine pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to zopakoval nemecký minister obrany Boris Pistorius. "Ukrajina musí vyhrať túto vojnu," vyhlásil.

Rusko podľa neho nemôže "uspieť so svojím pohŕdaním medzinárodným právom". Demonštráciu sily považuje za správnu odpoveď.

"Rusko vedie proti Ukrajine brutálnu útočnú a dobyvačnú vojnu," konštatoval Pistorius. Dodal, že "ak ruský prezident Vladimir Putin dosiahne svoje, bol by to len začiatok".

Ruská invázia je podľa Pistoriusa ohrozením slobody a bezpečnosti, preto podporuje aj ďalšie rozšírenie NATO. Zároveň vyzval na rýchle prijatie Fínska a Švédska. (TASR)

Vo vojne na Ukrajine už podľa Spojených štátov padlo alebo utrpelo zranenia približne 200-tisíc Rusov. Zároveň podľa amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena odišlo z Ruska viac ako milión obyvateľov.

"Viac ako milión Rusov už odišlo zo svojej vlasti, pretože sa nechcú zapájať do vojny ani podieľať sa na smere, akým sa ich krajina uberá," povedal šéf americkej diplomacie na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Blinken tiež podotkol, že v Rusku už prestalo podnikať tisíc či ešte viac spoločností, ktoré sa po vypuknutí invázie obávali poškodenia svojej reputácie. "Pozrite sa, čo sa stalo, čo Putin spravil svojej vlastnej krajine," dodal Blinken. (TASR)

Dovoz plynu z Ruska do Česka klesol v januári na nulu. Uviedol to český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. V predchádzajúcich rokoch pritom predstavoval podiel ruského plynu dovezeného do Česka okolo 97 percent.

Ruský plyn štát nahradil dovozom plynu z Nórska a skvapalneným plynom LNG z Holandska a Belgicka. K obmedzeniu závislosti od Ruska pomohli aj úspory v spotrebe.

"Od ukončenia dodávok cez plynovod Nord Stream k nám môže plyn z Ruska prúdiť len cez Slovensko. A odtiaľ od vlaňajšieho septembra do konca januára pritieklo len 2,2 percenta celkového dovozu. V januári to dokonca nebol ani kubík. Vystačíme si totiž s dodávkami plynu cez Nemecko," povedal Síkela. (ČTK)

Rusko pokračuje v dovoze civilných čínskych dronov DJI, ktoré používa vo vojne proti Ukrajine. Niektoré z čínskych bezpilotných lietadiel prichádzajú na frontovú líniu od ruských distribútorov, ďalšie sa prepravujú cez Spojené arabské emiráty. (Hromadske)

Ukrajina bude naďalej prispievať k svetovej potravinovej bezpečnosti vývozom obilia, oznámil prezident Zelenskyj. Vyčíslil, že každá loď s ukrajinským obilím poskytuje jedlo v priemere pre 90-tisíc ľudí ročne. (Sky News)

Rusko sa snaží dostať spravodajských agentov do Holandska pod diplomatickým krytím, oznámil holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. "To nemôžeme a nesmieme dovoliť," vyhlásil.

Holandská vláda uviedla, že obmedzí počet ruských diplomatov v Haagu a zatvorí svoj konzulát v Petrohrade. (Sky News)

Rusko zatiaľ nemá prostriedky na inváziu z Bieloruska v priebehu troch najbližších týždňov. Napriek tomu sme v pohotovosti, informoval zástupca ukrajinskej spravodajskej služby Andrii Čerňak.

Čerňak zdôraznil, že ruské jednotky na území Bieloruska sú pod neustálym monitoringom a je zrejmé, že sa snažia plne zapojiť Bielorusov do vojny.

„Bielorusko plne spolupracuje s ruskou armádou, ale zároveň sa všetkými prostriedkami snaží vyhnúť zapojeniu sa do ofenzívy. Máme ale informácie, ktoré potvrdzujú ruský tlak na bieloruskú armádu,“ povedal Čerňak s tým, že priame zapojenie sa Bieloruska do vojny je pravdepodobná. (Hromadske)

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba si je istý, že jeho krajina od spojencov dostane stíhačky na obranu proti ruskej invázii. Povedal to na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Vyzval tiež na dodávky kazetovej munície.

"Dovolím si tvrdiť, že Ukrajina lietadlá dostane, je to otázka času a postupu," povedal Kuleba.

Niektoré západné štáty už jeho krajinu prisľúbili tanky či strely dlhého doletu, s dodávkami stíhačiek ale váhajú. Kyjev na dodávky týchto i ďalších zbraní opakovane apeluje aj kvôli očakávanej jarnej ofenzíve Ruska.

Kuleba tiež považuje za správne dodávky kazetovej munície. Uviedol, že Ukrajina nepodpísala dohodu o jej zákaze, a preto by všetko bolo právne v poriadku.

Sľúbil tiež, že by ju jeho krajina nasadila len proti ruským silám, ktoré tak podľa neho robia opakovane.

Kazetová munícia označuje rakety a bomby, ktoré nad cieľ vynesú kontajner obsahujúci rad menších bômb. Tie sa po otvorení kontajnera uvoľnia a dopadnú na pomerne veľký priestor na zemi. Často sa využívajú na likvidáciu živej sily nepriateľa.

V roku 2008 bol podpísaný Dohovor o zákaze kazetovej munície, ku ktorému sa pripojilo aj Česko. Krajiny ako Rusko, USA alebo Čína ju ale nepodpísali. (ČTK)

Ukrajinská armáda chráni Moldavsko pred ruskou inváziou. Krajina však potrebuje podporu NATO, aby mohla lepšie čeliť prípadným vzdušným útokom či ruskej propagande, vyhlásila moldavská prezidentka Maia Sanduová.

"Vidíme hrozby prichádzajúce od rôznych predstaviteľov Ruska, posledné od ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorý naznačil, že Moldavsko môže byť ďalšie na rade," uviedla Sanduová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Ale kým Ukrajina bude držať ruskú armádu ďaleko od našich hraníc, veríme, že Moldavsko nie je bezprostredne ohrozené. Ukrajina nás chráni, "dodala.

Podľa Sanduovej však Rusko vedie proti jej krajine hybridnú vojnu, ktorá sa prejavuje napríklad v energetike či kybernetických útokoch.

Zopakovala tiež tvrdenia zo začiatku týždňa, že sa Rusko za pomoci násilných nepokojov a ľudí dovezených zo zahraničia pokúsi zvrhnúť moldavskú prozápadnú garnitúru a dosadiť proruskú vládu, ktorú by Moskva mohla použiť proti Ukrajine. (ČTK)

Západ by sa mal vyvarovať prílišnej opatrnosti pri dodávkach zbraní na Ukrajinu, vyhlásil šéf NATO Jens Stoltenberg. Zároveň varoval pred hrozivými následkami, aké by podľa jeho slov malo víťazstvo Ruska.

"Niektorí sa obávajú, že naša podpora Ukrajiny môže vyvolať eskaláciu," povedal Stoltenberg na panelovej diskusii, konajúcej sa v rámci trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Najväčšou hrozbou by však bolo, ak by Putin zvíťazil," dodal s tým, že svet by sa v takom prípade stal nebezpečnejším a samotný Západ zraniteľnejším. "To by bolo pre Putina a ďalších autoritárskych lídrov posolstvom, že môžu použiť silu, aby dosiahli to, čo chcú," uviedol šéf NATO.

Spojenci Ukrajiny jej preto musia podľa jeho slov poskytnúť to, čo potrebuje, aby vo vojne zvíťazila a zotrvala suverénnym nezávislým európskym národom. Stoltenberg však zároveň v tomto smere aj zdôraznil, že "neexistujú nijaké bezrizikové možnosti".

Šéf NATO tiež v súvislosti s vojnou na Ukrajine spomenul Čínu, ktorá podľa jeho slov tamojšiu situáciu pozorne sleduje. "Ak Putin na Ukrajine zvíťazí, ovplyvní to rozhodnutia a výpočty, aké Peking robí vo svojej časti sveta. Ide teda o našu globálnu bezpečnosť," dodal.

Pri ruských útokoch v Charkovskej oblasti zahynul jeden civilista, ďalší dvaja utrpeli zranenia, oznámil gubernátor oblasti Oleh Synehubov. Strely dopadli do okresov miest Kupiansk a Čugujiv.

V obci Kivšarivka zranilo ostreľovanie dvoch ľudí, ktorí sa nachádzali vonku. Ide o 57-ročnú ženu a 53-ročného muža. Obaja sú hospitalizovaní. Poškodená bola aj budova jednej zo vzdelávacích inštitúcií. (Kyiv Independent)

Ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť štáty NATO, a ešte dlho v takom stave nebude, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán vo výročnom prejave o stave krajiny. Vzťahy s Ruskom odmietol prerušiť. (TASR)

Vzdušné sily ukrajinskej armády zostrelili dve zo štyroch riadených striel Kalibr, ktoré Rusi vypustili z Čierneho mora. Dve rakety podľa energetického koncernu Enerhoatom preleteli v nebezpečnej blízkosti záporožskej jadrovej elektrárne.

„Hrozba zasiahnutia reaktora s možnými následkami jadrovej katastrofy bola opäť vysoká. Ide o ďalší akt jadrového terorizmu zo strany Ruskej federácie, ktorý ohrozuje bezpečnosť celého sveta!", informoval Enerhoatom.

Armáda zároveň varovala, že hrozba raketových útokov pretrváva a je potrebné dodržiavať bezpečnostné pravidlá. (Hromadske)

Globálna ekonomika aj takmer rok od začiatku ruskej agresie stále znáša následky v podobe vysokých cien energií aj nadmernej inflácie. Hoci je to slabá útecha, faktom je, že mohlo to byť ešte horšie, tvrdí analýza agentúry AP. (TASR)

Britský premiér Rishi Sunak ohlásil ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti Rusku. "Teraz prišla chvíľa, aby sme našu vojenskú podporu zdvojnásobili," vyhlásil Sunak na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Spoločne musíme Ukrajine pomôcť chrániť jej mestá pred ruskými bombami a dronmi. A preto bude Británia prvou krajinou, ktorá dá Ukrajine k dispozícii zbrane s väčším dosahom," dodal bez uvedenia ďalších podrobností britský premiér.

Ako zároveň zdôraznil, Británia a jej spojenci chcú Ukrajine pomôcť získať "najvyspelejšie protilietadlové systémy" a vybudovať tak moderné letectvo.

Jedinou cestou, ako ukončiť Ruskom spôsobené utrpenie, je víťazstvo Ukrajiny v tejto vojne, podotkol ďalej Sunak. Ukrajina má podľa neho plné právo brániť sa a k tomu potrebuje tanky, protivzdušnú obranu a delostrelectvo. Zbrane s väčším dosahom pomôžu pri protiofenzíve s cieľom opätovne získať obsadené územia, spresnil.

Sunak sa podľa DPA vyhol otázkam o dodávkach stíhačiek na Ukrajinu a zdôraznil, že ukrajinskí piloti by boli cvičení v Británii. Ak by však dala bojové lietadlá Kyjevu k dispozícii nejaká iná krajina, Británia by to podporila, dodal.

Ruská armáda údajne ovládla obec v blízkosti kľúčového mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti. Podľa ministerstva obrany ide o obec Hrianykivka, ktorá mala pred začiatkom ofenzívy na Ukrajinu približne 600 obyvateľov.

Ruskí vojaci v septembri minulého roka ustúpili z kľúčových miest Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny vrátane železničného uzla Kupiansk.

Toto mesto sa nachádza na frontovej línii na východe Ukrajiny a miestni obyvatelia sa obávajú, že by ho ruské sily mohli opätovne obsadiť, píše AFP.

Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že ruské jednotky "vykonávajú ofenzívne akcie" pri viacerých mestách vrátane Kupianska a Bachmutu. (TASR)

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová obvinila Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. Ruské jednotky podľa nej uskutočňujú systematické útoky na civilné obyvateľstvo.

"Spojené štáty oficiálne uznávajú, že Rusko pácha zločiny proti ľudskosti," uviedla Harrisová v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Spojené štáty tak prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti. Harrisová uviedla, že Rusko "útočí na spoločné hodnoty a ľudskosť" a dodala, že ruské jednotky uskutočňujú systematické útoky na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.

Vymenovala tiež zoznam násilností, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa ruská armáda, vrátane vrážd, znásilnení či mučenia, a uviedla, že všetci, ktorí takto konajú, ponesú za svoje činy zodpovednosť.

Na Ukrajine padlo približne deväťtisíc príslušníkov Wagnerovej skupiny. Takmer polovica z nich zahynula od polovice decembra, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Z poznatkov amerických tajných služieb podľa neho ďalej vyplýva, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu bolo zranených alebo zahynulo približne 30-tisíc wagnerovcov.

"So svojimi regrútmi, zväčša väzňami, zaobchádzajú v podstate ako s potravou pre delá. Doslova ich hádžu do mlynčeka na mäso, neľudským spôsobom a bez váhania," povedal Kirby v súvislosti s Wagnerovou skupinou.

Odvolal sa pritom na v súčasnosti prebiehajúce ťažké boje o mesto Bachmut.

Britské ministerstvo obrany uviedlo, že počet zabitých vojakov na ruskej strane od začiatku vojny sa pohybuje v rozpätí od 40- do 60-tisíc. Celkový počet mŕtvych a zranených na ruskej strane odhaduje Londýn na 175- až 200-tisíc. V prípade žoldnierov z Wagnerovej skupiny sa miera strát pohybuje na úrovni až 50 percent, cituje DPA. (TASR)

Prezidentka by súhlasila s dodaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Pomoc Ukrajine považuje za povinnosť, keďže sa bráni pred agresiou a bojuje za svoje oslobodenie. Je však potrebné sa ubezpečiť, či taký krok bude v súlade s ústavou.

Zuzana Čaputová ďalej v relácii Sobotné dialógy RTVS varovala ľudí pred šírením falošných správy, ktoré zneužívajú obavy a strach z vojny. Predpokladá, že úrady budú konať ohľadom šírenia poplašnej správy o mobilizácii a posielaní vojakov na Ukrajinu.

Prezidentka považuje zneužívanie strachu z vojny v politickom boji za cynické a obáva sa, že bude súčasťou predvolebnej kampane.

"Videli sme to aj vo voľbách českého prezidenta. Niektoré politické strany sa nezastavia pred ničím. Žiadam občanov, aby si dávali pozor a skúsili napríklad spätne sledovať, čo z toho, čo im rôzne zdroje tvrdili, sa naplnilo."

Prezidentka zároveň nevylúčila návštevu Ukrajiny v spoločnosti nového českého prezidenta Petra Pavla a aj účasť na jeho inaugurácii v Prahe 9. marca.

K vzniku nových strán a fragmentácii pravicového spektra vidí prezidentka šancu v tom, že si lídri jasne uvedomujú nutnosť spolupráce a spájania sa v prospech krajiny a stabilizácie politiky. (SME)

Riziko jadrovej katastrofy v niektorej atómovej elektrárni na Ukrajine je stále veľmi vysoké. Tvrdí to riaditeľka nemeckého Spolkového úradu pre ochranu pred žiarením Inge Pauliniová. Spôsobiť ju podľa nej  môžu boje alebo odpojenie od vonkajších zdrojov energie.

Pauliniová vyhlásila, že pokiaľ bude vojna pokračovať, stále existuje riziko potenciálnej jadrovej katastrofy. Dodala, že najviac sa obáva toho, že by ukrajinské atómové elektrárne prišli o zdroj energie. Zlyhanie vonkajších napájacích a záložných zdrojov by totiž podľa nej mohlo mať hrozivé následky.

"Pre bezpečnú prevádzku atómových elektrárni je elektrická energia absolútne kľúčová," vysvetlila riaditeľka a dodala, že situáciu môžu zhoršiť prebiehajúce boje.

Situácia je napätá najmä v okolí Záporožskej atómovej elektrárne, ktorú krátko o začiatku vojny na Ukrajine ovládli ruské jednotky. Vlani bola táto najväčšia atómová elektráreň v Európe viackrát terčom ostreľovania a vyskytli sa v nej aj výpadky elektrickej energie.

Pauliniová sa tiež domnieva, že najlepším krokom by v súčasnosti bolo vyhlásenie bezpečnostnej zóny v okolí elektrárne, na čo vyzýva aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. (TASR)

Sankčný úrad amerického ministerstva financií vyšetruje rakúsku banku Raiffeisen. Dôvodom sú jej operácie súvisiace s Ruskom. Banka zohráva v ruskej ekonomike kľúčovú úlohu.

Raiffeisen v odpovedi na otázky agentúry Reuters uviedla, že v januári od Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií dostala žiadosť o objasnenie platobných operácií a súvisiacich procesov, ktoré banka naďalej poskytuje vzhľadom na nedávny vývoj týkajúci sa Ruska a Ukrajiny.

OFAC požaduje od Raiffeisen podrobnosti o jej angažovanosti v Rusku, v čiastočne okupovanom Donbase, na Ukrajine a v Sýrii, vrátane informácií o transakciách a aktivitách niektorých klientov, uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so záležitosťou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Matka Tatra banky stále podniká v Rusku a vraj zarába na vojne Čítajte 

Odpovedať má banka v troch balíkoch

Americká agentúra požadovala odpoveď do februára, povedal zdroj a dodal, že právnici Raiffeisen vyjednali predĺženie lehoty. Banka sa údajne zaviazala, že predloží odpovede na všetky otázky v troch balíkoch informácií, ktoré majú byť zaslané začiatkom apríla, mája a júna.

Hovorca amerického ministerstva financií sa k tomu odmietol vyjadriť.

Raiffeisen vo vyhlásení pre agentúru Reuters uviedla, že s OFAC plne spolupracuje. Podľa banky dôvodom vyšetrovania nie je žiadna konkrétna transakcia ani obchod. Uviedla, že má zavedené procesy na zabezpečenie dodržiavania sankcií.

Hovorca banky dodal, že položené otázky boli "všeobecnej povahy".

Žiadosť OFAC o informácie znepokojuje európske regulačné orgány zodpovedné za dohľad nad bankou, pretože vyšetrovanie by mohlo skončiť uvalením sankcií na Raiffeisen, uviedli dva zdroje priamo oboznámené s touto záležitosťou.

Reiffeisen a Rusko

Raiffeisen je dôležitou súčasťou ruského finančného systému a je jednou z dvoch zahraničných bánk, ktoré sa nachádzajú na zozname trinástich "systémovo dôležitých úverových inštitúcií" ruskej centrálnej banky. To jasne ukazuje jej význam pre ruskú ekonomiku, ktorá sa musí vyrovnávať s rozsiahlymi západnými sankciami.

Raiffeisen je druhým najväčším rakúskym úverovým inštitútom a zohráva veľkú úlohu v ekonomike krajiny. Takisto má rozsiahle operácie vo východnej Európe. Rakúske orgány pozorne sledujú situáciu v Raiffeisen a jej podnikanie v Rusku vzhľadom na význam banky, uviedol pre Reuters nemenovaný rakúsky predstaviteľ.

Takmer rok po tom, čo Rusko začalo agresívnu vojnu proti Ukrajine, patrí Raiffeisen medzi hŕstku európskych bánk, ktoré v Rusku zostávajú. (TASR)

Čína plánuje predstaviť vlastný návrh urovnania konfliktu na Ukrajine. Uviedol to na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii čínsky minister zahraničných vecí. Podrobnosti nespomenul, vyzdvihol však potrebu predísť jadrovému stretu. (ČTK)

Spojenci musia zdvojnásobiť vojenskú podporu Ukrajine. Vyhlásila to šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Musíme (ju) zdvojnásobiť a musíme pokračovať v skutočne masívnej podpore, ktorá je nevyhnutná na to, aby tieto imperialistické Putinove plány kompletne zlyhali," vyhlásila von der Leyenová v bavorskej metropole.

Na tohtoročnú 59. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, ktorá je zameraná predovšetkým na Ukrajinu, neboli z dôvodu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pozvaní predstavitelia Ruska.

Na konferencii, ktorá sa začala v piatok a bude trvať do nedele, sa zúčastňujú svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej a najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Iho.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

We live in a new security landscape.

With @MarinSanna and @amanpour we are discussing the way ahead.

With strong EU and transatlantic unity and boosted own capacities - from defence to energy ↓ https://t.co/95asiVo24B

Ursula von der Leyen

Panel discussion at Munich Security Conference

18.2.2023 o 10:12 · archivované: 18.2.2023 o 11:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko skoro ráno útočilo raketami z oblasti Čierneho mora. Časť z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana, oznámil gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Dve explózie hlásil gubernátor Chmeľnyckej oblasti, ktorá hraničí s Moldavskom.

Gubernátor Serhij Hamalyj varoval pred výpadkami elektriny, keďže energetici znížili napätie v sieti, aby sa vyhli prípadným ďalším škodám, ak budú útoky pokračovať.

"Nepriateľ využíva taktické letectvo predovšetkým vo vzdušnom priestore obsadených území a odpaľuje rakety," povedal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Jermak súčasne apeloval na obyvateľov Ukrajiny, aby neignorovali letecký poplach. Z dôvodu preventívnych opatrení bol Kyjev i jeho okolie, ako aj priemyselné mesto Dnipro a čiernomorská Odeská oblasť odpojené od dodávok elektriny, uviedli príslušné úrady.

Ukrajinský štáb oznámil, že raketové a delostrelecké sily zasiahli tri dočasné základne ruských jednotiek a protilietadlový raketový systém S-300. Ukrajinská armáda zostrelila aj šesť ruských bezpilotných lietadiel.

Štáb ďalej informoval útoky okupantov pri 20 osadách v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti. (Kyiv Independent, TASR)

Personálne straty okupantov vzrástli o 1 010 vojakov na celkových 142 270, tvrdí velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o päť tankov, 13 obrnených bojových vozidiel, štyri delostrelecké a dva protivzdušné systémy.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

These are the indicative estimates of Russia’s combat losses as of Feb. 18, according to the Armed Forces of Ukraine. https://t.co/abdbc4fa0c

18.2.2023 o 9:25 · archivované: 18.2.2023 o 10:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Wagnerova skupina stráca denne stovky členov a ruské velenie jej neposkytuje zbrane, muníciu a iné zásoby, vyhlásil jeden z príslušníkov žoldnierskej skupiny. Na tento prejav upozornil americký Inštitút pre výskum vojny.

Muž tvrdí, že ruská armáda im prestala poskytovať delostrelecké náboje. Niekoľko ďalších kanálov, napojených na žoldnierov, explicitne kritizuje ruské ministerstvo obrany a nepravdivo tvrdí, že Wagnerovci sú jedinou formáciou, ktorá momentálne v bojoch na Ukrajine napreduje a aby sa tak dialo ďalej, potrebujú okamžitú podporu, čo velenie odmieta.

Analytici sa domnievajú, že majiteľ skupiny Jevgenij Prigožin spustil tvrdšiu informačnú kampaň voči ministerstvu obrany v reakcii na ukončenie náboru nových žoldnierov z väzníc. Túto úlohu prebralo oficiálne velenie v snahe oslabiť Prigožinov vplyv na verejnú mienku.

Prigožin sa obracia ultranacionalistických lídrov vrátane čečenského vodcu Kadyrova a vybraným vplyvným ruským vojenským blogerom, ale ich podpora nie je pravdepodobná.

Straty tejto obmedzujú operačné schopnosti tejto súkromnej armády, čo je pravdepodobne cieľom oficiálneho velenia, dodáva Inštitút pre výskum vojny.

ISW
@TheStudyofWar

#Wagner Group financier Yevgeny #Prigozhin appears to be mounting an informational counteroffensive against the conventional Russian military establishment. 🧵(1/10) https://t.co/7QWwQdvnh0 https://t.co/vu76tWCHYk

Institute for the Study of War

The Kremlin will likely subsume elements of Belarus’ defense industrial base (DIB) as part of Moscow’s larger effort to reequip the Russian military to support a protracted war against Ukraine. Belarusian President Alexander Lukashenko stated during a mee

18.2.2023 o 4:39 · archivované: 18.2.2023 o 10:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Sociálna podpora mobilizovaných osôb a ich rodín bude pre ruský režim veľmi dôležitým faktorom, ak nastane ďalšia mobilizácia, píše sa v správe o vojne, ktorú prezidentovi predložila skupina poslancov. Informuje o tom tvrdí britský rezort obrany.

Putin sa o týchto otázkach môže zmieniť v prejave o stave národa 21. februára.

Pre Kremeľ je čoraz ťažšie izolovať obyvateľstvo od vojny. Ruský prieskum z decembra uviedol, že 52 percent malo buď priateľa alebo príbuzného, ​​ktorý slúžil v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii.

Ruská armáda podľa niektorých ruských médií povzbudzuje študentov, aby robili skúšky skôr, aby ich mohla do apríla prijať do svojich radov.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 18 February 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/x3aeOez0RC

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/pS0lHr0MKX

18.2.2023 o 7:28 · archivované: 18.2.2023 o 9:54

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Americká armáda oznámila udelenie zákazky na zvýšenie výroby delostreleckých nábojov kalibru 155 mm, ktoré vo veľkom množstve používa Ukrajina. Hodnota kontraktu je takmer jedna miliarda dolárov.

Zbrojárske spoločnosti General Dynamics a American Ordnance sa budú uchádzať o jednotlivé objednávky nábojov v rámci zmluvy v hodnote 993,7 milióna dolárov, uviedla armáda vo vyhlásení. Cieľom je vyrobiť 12- až 20-tisíc ďalších nábojov mesačne.

Oznámenie prišlo po tom, ako armáda udelila objednávky na rovnaké náboje v hodnote 522 miliónov dolárov ďalším dvom spoločnostiam v rámci dohody financovanej z iniciatívy Pentagónu na podporu bezpečnosti Ukrajiny.

Ukrajina a Rusko od začiatku ruskej invázie vypálili na seba obrovské množstvo delostreleckej munície. Vlani v novembri jeden z amerických predstaviteľov uviedol, že ruské sily denne vypália približne 20-tisíc delostreleckých nábojov.

Tempo streľby ukrajinských síl sa pohybovalo medzi 4- a 7-tisíc nábojmi denne - rýchlejšie, ako dokážu západní spojenci vyrobiť. Spotreba tejto munície však odvtedy klesla, keďže nastala zima a obe strany čelia nedostatku a muníciou šetria.

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall v piatok oznámila, že po dohode s americkou firmou Lockheed Martin bude vyrábať komponenty pre stíhacie lietadlá F-35, po ktorých je v súčasnosti v Európe veľký dopyt.

Obe spoločnosti podpísali dohodu o zámere, aby Rheinmetall vyrábal stredné časti trupu stíhačiek F-35. (TASR)

Ukrajina požaduje od západných spojencov kontroverznú kazetovú muníciu a fosforové zápalné zbrane. "Rusko používa tento druh zbraní každý deň. Prečo by sme ich nemohli používať aj my?," pýtal sa zástupca ukrajinského premiéra v Mníchove.

Spojené štáty a niekoľko ďalších spojencov majú milióny týchto nábojov, povedal v piatok večer na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii zástupca šéfa ukrajinskej vlády Olexandr Kubrakov, informuje tlačová agentúra DPA.

Kubrakov dodal, že chápe ťažkosti pri získavaní týchto zbraní z dôvodu medzinárodných dohovorov, ale tento typ munície môže podľa neho pomôcť odolávať náporu útočníkov.

Kubrakov narážal na skutočnosť, že používanie kazetovej munície je podľa medzinárodného práva zakázané.

Kazetovú muníciu predstavujú rakety a bomby, ktoré vybuchujú vo vzduchu nad cieľom, pričom uvoľňujú množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa u ľudí spôsobiť vážne popáleniny a otravu, vysvetľuje DPA.

Kubrakov sa na mníchovskej konferencii opäť zasadzoval aj za dodávku stíhacích lietadiel. "Táto otázka je zložitá, ale prečo sa nezačne aspoň s výcvikovými programami pre ukrajinských pilotov?" spýtal sa.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki dal jasne najavo, že jeho krajina je spolu s ďalšími spojencami pripravená dodať Ukrajine stíhacie lietadlá. Ako nevyhnutnú podmienku pre takýto krok však uviedol "rozhodnutie NATO". (TASR)

Wagnerova skupina tvrdí, že dobyla dedinu Paraskoviivka severne od Bachmutu. Podľa ruských blogerov venujúcich sa armáde je táto obec dôležitým priesečníkom v ukrajinských obranných líniách.

Šéf skupiny Jevgenij Prigožin uviedol, že Paraskoviivka je úplne pod kontrolou wagnerovcov. Dobytie dediny však nebolo nezávisle potvrdené a vo večernej správe ukrajinského generálneho štábu sa toto tvrdenie nespomínalo.

Ak by sa Rusom podarilo dobyť aj susedné dediny Verchivka, Berchivka a Jahidne, ukrajinské sily v Bachmute už nebude možné zásobovať zo severu.

Prigožin využil oznámenie na podpichnutie ruského ministerstva obrany, keď vyhlásil, že tento úspech na bojisku sa podaril napriek "blokovaniu munície". Boj bol podľa neho vyčerpávajúci a krvavý.

Wagnerova skupina žoldnierov, ktorá využíva aj väzňov naverbovaných v ruských väzniciach, nedávno kritizovala fakt, že už od ruskej armády nedostáva dostatok munície.

Ukrajinská vláda predtým vyzvala všetkých obyvateľov Bachmutu, aby ušli, pretože sa očakáva pokračovanie ťažkých bojov. (TASR)

Prvá skupina 635 ukrajinských vojakov ukončila v Nemecku päťtýždňový pokročilý výcvik. Oznámil to Pentagón. Výcvik sa týkal bojových zručností a obrnených vozidiel. Poskytli ho Spojené štáty a bude dôležitý v boji proti ruským okupačným silám.

Hovorca Pentagónu Pat Ryder uviedol, že druhá skupina približne 710 vojakov už prišla do vojenského výcvikového priestoru Grafenwöhr v Bavorsku, kde sa tento výcvik koná..

Výcvik prvej skupiny sa začal 15. januára. Zahŕňa široké spektrum zbraní, pričom je zameraný na zdokonaľovanie schopností ukrajinských síl, aby boli lepšie pripravené začať ofenzívu alebo čeliť nárastu útokov ruskej armády.

Ukrajinci sa učia, ako lepšie presúvať a koordinovať svoje jednotky s veľkosťami roty a práporu v boji s využitím kombinácie delostrelectva, obrnených vozidiel a pozemných síl.

Ryder dodal, že nová skupina absolvuje výcvik na obrnených vozidlách typu Paladin a Stryker. (TASR)

Agentúra Fitch Ratings potvrdila hodnotenie Slovenska na úrovni A s negatívnym výhľadom. Investori oceňujú dôveryhodný makroekonomický rámec, konkurencieschopný export aj stabilné priame zahraničné investície.

Negatívny výhľad je spôsobený pretrvávajúcou neistotou ekonomických dopadov vojny na Ukrajine a z nej vyplývajúcej energetickej krízy, či nejasnou politickou situáciou po predčasných parlamentných voľbách. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Fitch podľa rezortu pozitívne hodnotí reformu dôchodkového systému, ktorá pomôže znížiť dlhodobé tlaky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Analytici rovnako očakávajú, že v strednodobom horizonte súkromná spotreba opäť nadobudne dynamiku, pričom jej pomôže stabilný trh práce a nižšia inflácia. To by podľa agentúry, spolu s predpokladaným oživením zahraničného dopytu, malo pomôcť zvýšiť ekonomický rast SR nad 2 %.

Výhľad by sa podľa Fitch mohol zmeniť z negatívneho na stabilný, ak by sa slovenskej ekonomike podarilo znížiť závislosť od ruského plynu a diverzifikovať energetické zdroje.

"Som rád, že nezávislá ratingová agentúra vysoko pozitívne hodnotí bonitu Slovenska a kvalitu spravovania našich verejných financií. Je to značka kvality, ocenenie práce ministerstva financií, a tiež certifikovaná expertná odpoveď na niektoré hlasy vo verejnej diskusii, ktoré stav verejných financií spochybňujú," reagoval štátny tajomník MF SR Marcel Klimek.

Pripomenul, že toto hodnotenie Slovensko dostáva v mimoriadne náročných časoch vojny na Ukrajine a v nerovnom boji s jej dopadmi v podobe energetickej krízy a dvojcifernej inflácie. (TASR)