Dobytie Donbasu môže trvať aj dva roky. Prigožin ponúkol vzácny pohľad na očakávania Rusov (SME Minúta)

Ruské vojská ostreľovali druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Mesto zasiahli podľa gubernátora Oleha Synehubova najmenej tri rakety S-300, ktoré poškodili objekt infraštruktúry.

Úrady podľa Synehubova zaznamenali tri zásahy. Poškodený bol jeden z objektov infraštruktúry. Informácie o prípadných zranených a rozsahu škôd sa spresňujú, dodal. Ruské jednotky pri piatkovom ostreľovaní Charkova zasiahli elektráreň a zranili osem ľudí, pripomenula agentúra Reuters.

Rakety S-300 pôvodne boli určené pre protivzdušnú obranu, ale Rusi ich používajú aj na ostreľovanie pozemných cieľov. Pri tomto použití tieto rakety minimálne spočiatku nevynikali presnosťou. (ČTK)

V Rusku vládne obrovská propaganda, ovplyvňuje najmä starších, vraví Filipp Sedov, ktorý žije na Slovensku päť rokov. "Od začiatku vojny zablokovali vyše tisíc webov, medzi nimi aj nezávislé médiá," vysvetľuje. Mladí vojaci podľa neho tušili, že nejde len o cvičenie. (My Regióny)

V malom baníckom meste Vuhledar na východe Ukrajiny sa v čase blížiaceho sa výročia ruskej invázie odohráva boj o strategickú prevahu. Vuhledar sa stal dôležitým miestom v boji o Doneckú oblasť, píše agentúra AP. Mesto ovládajú Ukrajinci, Rusi sú rozmiestnení na predmestí.

Vuhledar sa nachádza na vyvýšenej planine a jeho dobytie by pre Rusko znamenalo dôležitý krok k prerušeniu ukrajinských zásobovacích trás, píše AP. Podľa analytika Gustava Gressela z Európskej rady pre zahraničné vzťahy by to ruským silám umožnilo postúpiť a ohrozovať ukrajinské zásobovacie trasy k Marjinke, ktorá sa nachádza severne od Vuhledaru.

Naopak Ukrajine by udržanie Vuhledaru poskytlo potenciálny odrazový mostík pre budúce protiofenzívy smerom na juh, píše AP a spomína mestá Mariupoľ a Berďansk. Agentúra ďalej upozorňuje na symbolickú rovinu: dobytie Vuhledaru by podľa nej zapadlo do plánov Moskvy dostať pod kontrolu celú Doneckú oblasť.

"Je to jeden z hlavných logistických bodov Donbasu a tiež jeden z hlavných výškových bodov," povedal agentúre Maksym, zástupca veliteľa ukrajinského práporu námornej pechoty. "Dobytím Vuhledaru by mohli Rusi ľahko okupovať celú Doneckú oblasť," dodal. Ruské invázne sily zosilneli útokmi na mesto od 24. januára, tvrdia miestni obyvatelia, ktorí Vuhledar ešte neopustili.

V meste a na jeho okraji sú pritom rozmiestnené tri ukrajinské brigády, píše AP. Len štyri kilometre od nich - na predmestí Vuhledaru - sú podľa nej rozmiestnené jednotky ruskej 155. brigády námornej pechoty. Ťažké boje stáli Rusko veľa ľudských síl a zbraní, Ukrajinci naďalej držia obranné línie, píše AP. Ukrajinskí obrancovia zo stanovísk vidia na ruské línie a zatiaľ sa im darí odrážať pokusy o obkľúčenie. Ich obranu sa pokúšajú prelomiť kolóny tankov a obrnených vozidiel. Na mesto útočí aj letectvo, rakety a delostrelectvo.

Podľa Kateryny Stepanenkovej z amerického Inštitútu pre štúdium vojny zatiaľ nie sú ruské aktivity v okolí Vuhledaru "operačne významné". Aj v prípade víťazstva by Rusko stále potrebovalo veľkú bojovú silu na postup na sever a na obsadenie celej Doneckej oblasti, píše AP.

The Associated Press
@AP

In the small coal-mining town of Vuhledar on Ukraine’s eastern front line, a fight for strategic superiority is being waged in a battlefield steeped with symbolism as the one-year anniversary of Russia’s invasion nears. https://t.co/U582itfH7y

Hilltop coal-mining town a tactical prize in Ukraine war

KYIV, Ukraine (AP) — In a small coal-mining town on Ukraine’s eastern front line, a fight for strategic superiority is being waged in a battlefield steeped with symbolism as the one-year anniversary of Russia’s invasion nears.

11.2.2023 o 10:08 · archivované: 11.2.2023 o 20:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinci stále ovládajú Bachmut, tvrdí náčelník generálneho štábu Valerij Zalužnyj. Rokoval so šéfom amerického zboru náčelníkov štábov Markom Milleym, ktorého informoval o situácii na fronte. Zalužného znepokojuje pôsobenie ruských námorných dronov.

"Najnapätejšia je situácia na doneckom smere, tam nepriateľ denne podniká až päť desiatok útokov," zdôraznil Zalužnyj. Tvrdé boje sa vedú tiež pri Vuhledare a Marjinky. Ukrajinskí vojaci ale spoľahlivo bránia obranné línie, ubezpečil. "Na niektorých miestach sa nám podarilo obnoviť predtým stratené pozície a uchytiť sa tam," dodal Zalužnyj. Zdôraznil, že úspech na bojisku závisí od efektívnej paľby, čo si vyžaduje primerané množstvo zbraní a munície.

Zalužnyj znepokojuje pôsobenie ruských námorných dronov, ohrozujúcich bezpečnosť civilnej námornej plavby v Čiernom mori. Práve z čiernomorských prístavov sa exportuje väčšina ukrajinského obilia. V ruských médiách a na sociálnych sieťach sa objavilo video z údajného útoku takéhoto dronu na most v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Útok, nepotvrdený ukrajinskými úradmi, bol maskovaný náletom ruských striel a bezpilotných lietadiel, uvádza server Insider.

O nasadení ruských námorných dronov ukrajinské ozbrojené sily predtým neinformovali. Ani Zalužnyj nespresnil, ako dlho táto hrozba existuje, upozornil server Meduza. Dodal, že podľa informácií z ruských sociálnych sietí vývoj týchto zbraní v Rusku začal na jeseň a ako vzor poslúžil ukrajinský námorný dron, nájdený pri brehoch Krymu po útoku na základňu ruského Čiernomorského loďstva v Sevastopole. Ak by napadnutý most bol uzavretý, časť Odeskej oblasti by bola dostupná len cez Moldavsko.

Commander-in-Chief of the Armed Forces of Ukraine
@CinC_AFU

Had a call with #GenMilley,Chairman of @thejointstaff. Informed about the latest 🇷🇺missile attack, emphasized the importance of AD assets, thanked for providing them. Shared my concern about 🇷🇺’s use of Naval UAS which poses a threat to civilian maritime shipping in the Black Sea https://t.co/9X5WCpaxmM

11.2.2023 o 16:02 · archivované: 11.2.2023 o 19:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Moldavsko mení postoj k riešeniu otázky separatistického regiónu Podnestersko a chce oslobodiť územie na ľavom brehu rieky Dnester spod ruskej okupácie. Parlament schválil zákon o separatizme, ktorý by mal viesť k trestnému stíhaniu celého podnesterského najvyššieho vedenia.

Počas pripomienkovania bol zároveň tento zákon doplnený o nariadenia o trestnej zodpovednosti ruského vojenského vedenia. Nová legislatíva, ktorú ešte musí podpísať prezidentka Maia Sanduová, taktiež tlačí na ekonomickú blokádu Podnesterska, pretože obchodovanie s týmto regiónom môže byť trestne stíhateľné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety na nebi a provokácie. Rusko malo plán na inváziu do Moldavska Čítajte 

Podľa novej legislatívy sa separatizmus, t.j. činnosť zameraná na "odtrhnutie“ od Moldavska, stáva trestným činom s odňatím slobody na tri až sedem rokov v prípade "verejných činiteľov".

"Prezident Podnesterska" Vadim Krasnoseľskij a všetci členovia jeho vlády by mali čoskoro čeliť trestnému stíhaniu. Tí, ktorí pripustia, že konali na podnet nezákonných orgánov Podnesterska, by mohli byť odsúdení až na 15 rokov. Bežní občania, ktorí nepôsobia v politike, by mohli dostať kratší trest odňatia slobody alebo pokutu do výšky 12-tisíc dolárov.

Rusko prišlo na Ukrajine o zhruba polovicu tankov, tvrdí predstaviteľka ministerstva obrany USA Celeste Wallanderová. Kremeľ sa podľa námestníčky ministra momentálne najviac sústredí na ľudské zdroje.

Wallanderová tvrdí, že Rusi poslali na Ukrajinu asi 80 percent týchto síl a dosiaľ prišli o približne polovicu bojových tankov. Ruské námorníctvo je podľa Wallanderovej v o niečo lepšom stave a určité potreby, ako sú napríklad drony, pomáha Moskve zabezpečiť Irán.

The Telegraph
@Telegraph

❌ Russia "has probably lost half of its main battle tank stock in combat and through Ukrainian capture," Celeste Wallander, the Assistant Secretary of Defense for International Security Affairs, said on Friday.

Get the latest news from Ukraine and beyond on our liveblog 👇

11.2.2023 o 11:05 · archivované: 11.2.2023 o 17:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Wallanderová poznamenala, že Rusko rozhodne nedosiahne svoje strategické ciele, no podľa nej je veľmi ťažké predpovedať, ako sa vojna skončí. Wallanderová taktiež vraví, že ruské velenie sa očividne poučilo z niektorých predchádzajúcich neúspechov, čo je vidieť na spôsobe, akým ruské jednotky konajú v operáciách pri Bachmute.

Nezávislý projekt Oryx, ktorý počíta straty vojenskej techniky Ruska a Ukrajiny, odhaduje, že ruská armáda prišla o viac ako 1500 bojových tankov. Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl ruskí okupanti prišli už o viac ako 3200 tankov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Dočasne poverený premiér Heger sa podľa Hlasu snaží prekryť vlastné zlyhania pseudopísaním veľkých dejín. Podľa lídra opozičného Hlasu sú Hegerove kroky zmes zúfalstva a falošného mesiášstva.

Pellegrini upozornil, že ak chce dočasne poverený šéf kabinetu pomáhať Ukrajine, nesmie ohrozovať obranyschopnosť samotnej Slovenskej republiky a rozhodnutie musí byť súčasťou rozhodnutia na úrovni EÚ a NATO.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo štvrtok počas stretnutia s Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vláda v prípade darovania stíhačiek MiG Ukrajine osloví právnikov Čítajte 

Opozičná strana Smer-SD je presvedčená, že po vyslovení nedôvery nemá vláda kompetencie na rozhodovanie o zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach, preto nemá oprávnenie ani na takýto krok. Smer inicioval v tejto súvislosti mimoriadnu schôdzu Národnej rady, uskutoční sa v utorok.

V relácii RTVS Sobotné dialógy Heger uviedol, že sa vláda obráti na ústavných právnikov, aby sa vyjadrili, či kabinet v poverení právomoc poslať stíhačky má alebo nie. (TASR)

Český vývoz do Ruska prudko klesol, zrejme však prúdi okľukou, ukazujú údaje českého ministerstva priemyslu a obchodu. Export klesol o 61,2 percenta.

Do Ruska doviezli tovar v hodnote 33,4 miliardy Kč (1,41 miliardy eur). Stále však pokračuje export strojov a zariadení pre priemysel (v hodnote 6,7 miliardy Kč), cestných vozidiel (2,9 miliardy Kč) či liečiv, kde vývoz dosiahol hodnotu 2,8 miliardy Kč.

Časť českého exportu však pravdepodobne obchádza sankcie a tovar sa do Ruska dostáva prostredníctvom postsovietskych republík. Vlani vzrástol dramaticky vývoz najmä do Kazachstanu, Gruzínska a Arménska.

Ako už začiatkom januára upozornil Ekonomický deník, hodnota dodávok z Českej republiky do Kazachstanu vzrástla vlani v období od januára do konca októbra medziročne trojnásobne na takmer 12 miliárd Kč.

"Extrémny je prípad autokomponentov, kde objem dodávok vzrástol až 94-násobne na 1,4 miliardy Kč. Telekomunikačné prístroje a zariadenia, počítače alebo liečivá vykazujú v medziročnom porovnaní zhruba trojnásobné zvýšenie," doplnil Ekonomický deník.

Úlohu prostredníka v "utajovanom" obchode medzi Západom a Ruskom plní podľa viacerých zahraničných médií aj Turecko. Aj do tejto krajiny sa vývoz z Česka zvýšil, a to približne o pätinu. (TASR)

Rusku môže trvať dva roky, kým úplne ovládne východ Ukrajiny, tvrdí šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin o kľúčovom cieli vojny. Podľa zahraničných médií ide o vzácny pohľad na ruské očakávania. (SITA)

Vláda najskôr počká na názor odborníkov a potom sa poradí s ústavnými právnikmi, oznámil dočasne poverený premiér Heger v relácii RTVS Sobotné dialógy v súvislosti s možnosťou darovať stíhačky MiG-29 na Ukrajinu. (SME)

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina už neverbuje väzňov pre rivalitu s ruským rezortom obrany, tvrdí britské ministerstvo obrany. Vagnerova skupina neposkytla informácie o počte naverbovaných väzňov.

Zakladateľ skupiny Prigožin vo štvrtok oznámil, že skupina "úplne ukončila" verbovanie ruských väzňov do boja na Ukrajine. Údaje ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) podľa britského rezortu obrany však naznačujú, že Vagnerovci verbovali menej väzňov už od vlaňajšieho decembra.

"K väzňom sa pravdepodobne dostali správy o tvrdej realite služby u Vagnerovcov na Ukrajine a počet dobrovoľníkov preto klesol. Avšak dôležitým faktorom pri ukončení tohto programu je pravdepodobne aj narastajúca priama rivalita medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovcami," uvádza britský rezort.

Z údajov, ktoré v novembri zverejnila FSIN, však vyplýva, že medzi augustom a novembrom klesol počet väzňov v Rusku o vyše 20 000. Podľa amerických spravodajských služieb však môže za Vagnerovcov na Ukrajine bojovať až 40 000 väzňov.

Rola Vagnerovcov vo vojne na Ukrajine je v uplynulých mesiacoch stále dôležitejšia. Títo žoldnieri stáli napríklad aj na čele útoku na mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Britské ministerstvo obrany sa okrem toho domnieva, že ruská armáda už do boja na Ukrajine "pravdepodobne nasadila veľkú väčšinu záložníkov povolaných v rámci tzv. čiastočnej mobilizácie". Ruské vedenie preto teraz čelí ťažkému rozhodnutiu, či bude ďalej nasadzovať sily, ktoré má k dispozícii, a zároveň obmedzí svoje ciele, alebo zavedie nejakú ďalšiu formu mobilizácie, uvádza rezort. (TASR)

Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu vznikol návrh rezolúcie pre rokovanie Valného zhromaždenia OSN. Zdôrazňuje potrebu mieru zabezpečujúceho "suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny".

Návrh rezolúcie je menej podrobný ako desaťbodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na novembrovom summite Skupiny G20. Ukrajina a jej spojenci sa takto snažia získať maximálnu podporu pri hlasovaní, uviedli diplomati OSN pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorkyňa Valného zhromaždenia OSN Paulina Kubiak v piatok uviedla, že mimoriadne zasadnutie o Ukrajine sa začne 22. februára popoludní. Hlasovanie o rezolúcii sa očakáva 23. februára neskoro večer.

Valné zhromaždenie OSN má 193 členských krajín. Bezpečnostnú radu OSN, ktorá je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, paralyzuje Rusko. Bezpečnostná rada OSN má desať volených nestálych členov a päť stálych členov s právom veta. Moskva preto môže ako stály člen blokovať akýkoľvek postup proti svojej vojenskej invázii na Ukrajine.

Vo valnom zhromaždení nemá žiadna krajina právo veta, jeho rezolúcie však nie sú právne záväzné. Päť predchádzajúcich rezolúcií o vojne na Ukrajine sa preto dá vnímať len ako odraz celosvetovej verejnej mienky.

Rozhodovanie vlády o dodaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu nepatrí medzi rozhodnutia, ktoré podliehajú podľa prezidentky Zuzany Čaputovej jej súhlasu. Vláda musí túto vec vyriešiť s ústavnými právnikmi, tvrdí hlava štátu.

"Otázka, či vláda o tejto veci môže rozhodnúť, je inou otázkou, ktorú musí vyriešiť vláda spolu s ústavnými právnikmi," uviedla prezidentka vo svojom stanovisku k vyjadreniam povereného premiéra Eduarda Hegera, že Slovensko chce poslať bojové lietadlá MiG-29 Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Poverený premiér mu povedal, že "Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo".

Heger v piatok na tlačovej konferencii informoval, že tieto stíhačky sú vyradené a nevieme ich používať. Už mesiace sú uzemnené, Slovensko na ne nemá náhradné diely a opravovali ich ruskí technici, s ktorými už Slovensko nechce spolupracovať. (SITA)

Ukrajina čelila za posledný deň 106 ruským riadeným strelám a asi 60 ďalším vzdušným útokom, uviedol generálny štáb armády. Väčšinu striel a použitých dronov zlikvidovala protivzdušná obrana.

Piatok priniesol ďalšiu vlnu ruského bombardovania ukrajinskej infraštruktúry, ktoré sprevádza posledné mesiace takmer rok trvajúcej vojny. Obete na životoch ukrajinské úrady nehlásili, minister energetiky Herman Haluščenko však informoval o zásahoch energetických zariadení v šiestich regiónoch.

"Nepriateľ za posledných 24 hodín vyslal 106 (riadených) striel, a to aj na civilnú infraštruktúru," uviedol generálny štáb, podľa ktorého 61 rakiet obrancovia zneškodnili. Okrem toho hlásenia hovoria o 59 náletoch a viac ako 90 útokoch raketomety. V 28 prípadoch Rusi údajne použili drony iránskej výroby Šáhed-136, pričom 22 bolo zostrelených.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v najnovšom príspevku o vývoji vojny napísal, že ruskí vojenskí komentátori po piatkovom bombardovaní prišli s tvrdeniami o zásahoch energetickej infraštruktúry vo viac ako desiatke ukrajinských oblastí. "Ruské tvrdenia o efektivite úderov sú v porovnaní s oficiálnymi ukrajinskými tvrdeniami prehnané a ruské sily na tieto údery naďalej vynakladajú už tak obmedzené zásoby presne navádzaných striel," uvádzajú odborníci z ISW. (ČTK)

Rusko zaradilo do registra zahraničných agentov aj politológa Abbasa Galľamova, ktorý kedysi písal prejavy pre ruského prezidenta Putina. Na zozname sa ocitla aj populárna speváčka Zemfira a významný opozičný politik Dmitrij Gudkov, ktorý žije v exile.

Galľamov písal prejavy pre Vladimira Putina počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2008 až 2012. Momentálne pôsobí ako politológ a analytik a často ho citujú zahraničné médiá. Nedávno upútal pozornosť svojím vystúpením v CNN, v ktorom naznačil, že Putin by mohol čeliť vojenskému prevratu.

Gaľamov mal podľa ministerstva spravodlivosti distribuovať materiály vytvorené zahraničnými agentmi neobmedzenému okruhu ľudí, vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a zúčastňoval sa ako expert a respondent na informačných platformách poskytovaných zahraničnými štruktúrami, píše agentúra AP.

Ministerstvo na zoznam zaradilo aj popovú hviezdu Zemfiru Ramazanovovú, ktorá verejne odsúdila vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine. Za zahraničného agenta bol označený aj politik Dmitrij Gudkov, ktorý bol pred útekom z Ruska - v roku 2021 - známym opozičným politikom. Podobne ako Galľamov aj Gudkov často komentuje dianie v Rusku v rozhovoroch pre zahraničné i ruské nezávislé médiá pôsobiace v exile.

Označenie "zahraničný agent" pripomína termín "nepriateľ ľudu" zo sovietskych čias. Podľa ruského zákona sa vzťahuje na osoby alebo skupiny, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia a vykonávajú v Rusku politickú činnosť rôzneho druhu. (TASR)