Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský odpor voči Rusku pomohol Západu nájsť sa, vyhlásil Zelenskyj v parlamente

Od začiatku vojny sa podarilo oslobodiť 1 456 ukrajinských vojnových zajatcov, oznámil prezident Zelenskyj. Moskva zrejme stále väzní tisícky ukrajinských zajatcov, no ich presný počet nie je známy.

Ich prepustenie z ruského zajatia však prezident podľa vlastných slov považuje za prioritu. Prezident svoj každoročný príhovor predniesol za zatvorenými dverami. (SITA, Sky News)

Rusko poškodilo na Ukrajine už 700 zariadení kritickej infraštruktúry, uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra. Jenin spresnil, že ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.

"Vo všeobecnosti máme na Ukrajine k dnešnému dňu informácie o viac ako 35-tisíc objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov," povedal Jenin.

Námestník ukrajinského ministra vnútra ešte koncom novembra vyhlásil, že od začiatku vojny na Ukrajine bolo v dôsledku ostreľovania poškodených 32-tisíc  civilných objektov. Na vojenské ciele vraj smerovali len tri percentá útokov ruskej armády.

Ruská armáda sa na energetické zariadenia na Ukrajine cielene zameriava od októbra. Obyvatelia sú preto často celé hodiny bez elektriny a niekedy sú prerušené aj dodávky tepla a vody. Vo viacerých oblastiach Ukrajiny došlo k novým leteckým útokom aj v včera večer a dnes ráno. Obzvlášť silno bolo zasiahnuté mesto Cherson, ktoré Ukrajina znovudobyla len nedávno.

Podľa informácií zo stredy rána v Chersone bolo v priebehu predchádzajúcich 24 hodín zasiahnutých 33 civilných cieľov, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Raketové údery boli v stredu ráno hlásené aj z priemyselného mesta Charkov. (TASR)

Obyvateľov Chersonu vyzývajú na evakuáciu. Niektorí obyvatelia, ktorí v meste zotrvali aj počas ruskej okupácie, však nechcú odísť, povedal pre CNN miestny predstaviteľ, ktorý pomáha s evakuáciou.

„Hovorím tým ľuďom, že Cherson je teraz jedným z najnebezpečnejších miest. Tak ich žiadam, aby si predstavili, že idú na pár týždňov na prázdniny. Mohlo by to tak pre nich byť jednoduchšie, no stále je veľa ľudí, ktorí zostávajú v meste,“ opísal Poddubnij.

Podľa ukrajinskej armády spustili ruské sily za 24 hodín 33 útokov na mesto. Zasiahli pritom aj pôrodnicu. (SITA, CNN)

Danilov odkázal Kremľu, že neexistuje realita, v ktorej má Rusko štyri nové územia. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany reagoval na vyjadrenie Kremľa o mierových podmienkach.

„Neexistuje žiadna realita, v ktorej sú nové územia súčasťou Ruskej federácie. Je čas, aby hovorcovia Kremľa opustili tento stav informačných nezmyslov,“ konštatoval Danilov a dodal, že „ruská realita je hanba, porážka a kolaps“.

Oleksiy Danilov
@OleksiyDanilov

There are no realities in which “new territories within the russian federation” exist. It’s time for the kremlin talking heads to get out of the state of information delirium.

28.12.2022 o 17:25 · archivované: 28.12.2022 o 19:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hovorca Kremľu Peskov dnes uviedol, že „v súčasnosti neexistuje žiadny „mierový plán“ pre Ukrajinu“ a „nemôže byť žiadny mierový plán pre Ukrajinu, ktorý neberie do úvahy dnešnú realitu ruského územia, ktoré teraz zahŕňa štyri nové oblasti“. Odkazoval na nedávno ilegálne anektované ukrajinské oblasti - Doneckú, Luhanskú, Zaporožskú a Chersonskú, pričom okrem nich Moskva v roku 2014 protiprávne anektovala aj polostrov Krym. (SITA, Ukrajinská pravda)

Tip od západnej spravodajskej agentúry pomohol Nemecku chytiť údajného ruského špióna. Podozrivý dvojitý agent bol údajne vedúcim jednotky na oddelení technického prieskumu agentúry.

V Nemecku tento mesiac zatkli zamestnanca Spolkovej spravodajskej služby podozrivého z toho, že odovzdával štátne tajomstvá Moskve. Úrady v rámci vyšetrovania prehľadali byt aj pracovisko podozrivého Nemca Carstena L. Západná spravodajská agentúra našla vo vlastníctve Moskvy materiál, ktorý pochádzal z Spolkovej spravodajskej služby a obsahoval spravodajské informácie o Rusku.

Nemecko varovalo pred zvýšenou hrozbou ruskej špionáže vzhľadom na napätú situáciu medzi Moskvou a Západom pre jej vojnu na Ukrajine. V apríli Berlín vyhostil 40 ruských špiónov. (SITA, Sky News)

"Tým, ako sa Ukrajina postavila Rusku na odpor, pomohla Západu nájsť sa a zbaviť sa strachu z Ruska," vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred poslancami parlamentu v každoročnom posolstve.

Podľa poslanca Jaroslava Železňaka sa začiatok prejavu oddialil pre letecký poplach. Zelenského prejav trval asi 50 minút, informovala britská stanica BBC.

"Počas desiatich mesiacov tohto roka sme pomohli všetkým. Pomohli sme Západu opäť sa nájsť, vrátiť sa na globálnu scénu a pocítiť, o koľko je silnejší. Nikto na Západe sa už Ruska nebojí a ani sa ho báť nikdy nebude," zdôraznil Zelenskyj, citovaný stanicou BBC na základe správy agentúry Ukrinform.

"Bola to Ukrajina, kto zjednotil Európsku úniu... Európa teraz bráni samu seba a zdoláva krízy. A to aj napriek kolosálnym zdrojom, ktoré Rusko vrhlo na rozbitie nášho kontinentu," pokračoval Zelenskyj.

Poznamenal, že po vypuknutí vojny európske štáty prehodnotili svoj postoj aj ku koncepcii neutrality, zmenili svoje zákony a zahraničnopolitické tradície a Ukrajine aktívne pomáhajú.

Vo svojom posolstve Zelenskyj pripomenul aj to, ako ukrajinskí vojaci "vyhnali okupantov z Kyjeva", čo označil za "prvý zlom v tejto totálnej vojne".

Spomenul aj, ako ukrajinskí vojaci oslobodili Hadí ostrov, a "odvtedy každý okupant vie, akú odpoveď môže dostať" od Ukrajincov v reakcii na akýkoľvek útok.

Toto je dôkaz, že "Ukrajinu nič nezastaví," povedal Zelenskyj citovaný agentúrou Interfax-Ukrajina, ktorej správu prostredníctvom britskej stanice BBC prevzala aj agentúra TASR.

Zelenskyj sa vo svojom príhovore poďakoval štátom, ktoré Ukrajine pomáhajú, pričom vyzdvihol podporu zo strany Spojených štátov amerických.

"Pred rokom sa zdalo nemožné, že náš štát bude mať systémy protivzdušnej obrany Patriot. Teraz však existuje takáto dohoda. Je to zvláštny znak dôvery voči Ukrajine. Toto je skutočné spojenectvo so Spojenými štátmi americkými," vyhlásil Zelenskyj.

V zasadacej sále parlamentu boli počas prejavu prítomní členovia vlády, hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj, zahraniční diplomati, ako aj rodiny niektorých padlých ukrajinských vojakov.

Ruskí blogeri dostávajú mocenské pozície, aby ich Putin dostal na svoju stranu, upozorňuje americký Inštitút pre štúdium vojny. Moskve to umožňuje „posilniť niektoré elementy oficiálnej rétoriky“ cez sociálne siete. .

Jeden ruský vojenský bloger, ktorého ruský prezident Putin menoval do ruskej rady pre ľudské práva, hlásal oficiálne vyhlásenie rady, že nedostala žiadne informácie o násilnej mobilizácii zajatcov k účasti vo vojne, píše inštitút.

Ďalší bloger, ktorý získal miesto v Putinovej mobilizačnej pracovnej skupine, zas vyjadril nadšenie z možnosti predniesť svoje obavy priamo ruskému ministrovi obrany Šojguovi počas prvého stretnutia pracovnej skupiny 28. decembra.

„Ponukou týchto pozícií vo vláde Kremeľ presadzuje autocenzúru a predstavuje svoje naratívy niektorým osobnostiam v priestore vojenských blogerov. Putinovo vymenovanie týchto vojenských blogerov do oficiálnych pozícií tiež naznačuje, že súhlasí s ich extrémnymi a niekedy genocídnymi vyhláseniami,“ uvádza inštitút.

Do informačnej sféry Kremľa je podľa inštitútu čiastočne integrovaných najmenej sedem najprominentnejších vojenských blogerov. Kremeľ by z toho mohol „významne profitovať“, ale je nepravdepodobné, že Putin „skrotí celú komunitu“. (SITA, Sky News)

Legionárska jednotka zložená z Rusov bojujúcich po boku Ukrajincov pôsobí okrem iného aj v Bachmute na Donbase, povedal agentúre AFP jej hovorca, ktorý si hovorí Cézar. Vojaci slúžia hlavne pri delostrelectve.

Presný počet vojakov slúžiacich v jednotke s názvom Sloboda Ruska je tajný, podľa Cézara ich je ale "niekoľko stoviek".

"Nebojujem proti vlasti, ale proti Putinovmu režimu, proti tyranii. Nie som zradca, som skutočný ruský vlastenec," zdôraznil novinárom Cézar.

Ten obvykle novinárov vodí k zničenému pravoslávnemu kláštoru v oblasti, ktorú na jeseň znovudobyla ukrajinská armáda. Rozbitá pozlátená kupola a pohádzané ikony podľa neho totiž najlepšie ilustrujú, aké "sú skutočné Putinove hodnoty".

Legionárska jednotka vznikla na začiatku vojny a je súčasťou medzinárodného zoskupenia dobrovoľníkov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Po dvojmesačnom výcviku boli jej vojaci v máji nasadení na Donbase.

Teraz sú predovšetkým v Bachmute, jedného z miest frontu, kde sa odohrávajú najintenzívnejšie boje. Vojaci jednotky, ktorá má ale podľa AFP vzhľadom na svoju obmedzenú veľkosť skôr symbolický význam, slúžia pod ukrajinskými veliteľmi.

"Sú to veľmi motivovaní a profesionálni bojovníci. Svoje úlohy plnia skvele," povedal AFP jeden z ukrajinských dôstojníkov pod podmienkou zachovania anonymity.

Doplnil, že vojaci, ktorí chceli do légie vstúpiť, museli prejsť psychologickými testami a podrobiť sa aj testu na detektore lži, aby sa predišlo tomu, že sa do ukrajinskej armády infiltruje niekto s nekalými úmyslami.

"Zúčastňujú sa vojny, kvôli malému počtu ale nemajú veľký vplyv. Ich význam je skôr politický. Pre Ukrajinu je dobré, že môže ukázať, že existujú Rusi, ktorí podporujú demokraciu a slobodu a bojujú na správnej strane," povedal k légii ukrajinský armádny expert Oleg Ždanov. (ČTK)

"Teraz je tu viac Ukrajincov, ale Slováci sú rovnako milí, ako keď som prišla v roku 2018. Na sebe necítim žiadne negatívne reakcie," hovorí Ukrajinka Liudmyla Ahafonova, ktorá na Slovensku žije a pracuje už takmer päť rokov.

Ceny plynu v Nemecku budú vysoké minimálne do konca budúceho roka, tvrdí nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, ktorý ako dôvod uviedol prudký rast nákladov na dovoz suroviny po tom, ako sa ruské dodávky zastavili.

"Aj v budúcom roku budeme musieť zvládať vyššie ceny plynu," povedal Habeck. Dúfa však, že by mohli klesnúť pred koncom roka 2023, keď už by mala byť k dispozícii potrebná infraštruktúra na nahradenie ruských dodávok. Ani potom však podľa neho ceny plynu neklesnú pod úroveň spred vojny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokEustreamu berú desiatky miliónov, podľa Hirmana to môže mať fatálne následky Čítajte 

Problémy s dodávkami plynu z Ruska, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine, prinútilo nemeckú vládu urýchlene hľadať ďalších dodávateľov na naplnenie zásobníkov pred zimou a zároveň začať pracovať na diverzifikácii zdrojov. Berlín rýchlo schválil výstavbu terminálu na skvapalnený zemný plyn v severomorskom prístave Wilhelmshaven, ktorý bol do prevádzky uvedený v polovici decembra.

Habeck zároveň zdôraznil význam ďalšej expanzie plynárenskej infraštruktúry. "Ceny plynu sú preto také vysoké, pretože polovicu nemeckej spotreby plynu Putin odstavil a my sme okrem plynovodov nemali ďalšiu infraštruktúru na jeho dovoz," povedal minister. (TASR)

Keď sa ukrajinskej armáde v novembri podarilo oslobodiť okupovaný Cherson, na námestí pred budovou mestskej rady zaviali dve vlajky – ukrajinská a hneď vedľa nej vlajka Európskej únie. Píše Matúš Ritomský. (SME)

Mierový plán musí podľa Ruska zahŕňať anexiu ukrajinských oblastí. Kremeľ tak zavrhol desaťbodový plán ukrajinského prezidenta Zelenského.

"Nemôže existovať taký mierový plán pre Ukrajinu, ktorý nebude prihliadať na súčasnú realitu súvisiacu s ruským územím a pripojením štyroch regiónov k Rusku. Plány, ktoré na tieto skutočnosti nebudú brať ohľad, nemôžu byť mierové," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Rusko v septembri vyhlásilo po sporných referendách, ktoré odsúdil Západ aj Kyjev, za súčasť Ruska štyri ukrajinské administratívne jednotky – oblasti Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Ruská armáda pritom ani jednu zo spomínaných oblastí plne neovláda. (TASR)

Nedostatok elektrickej energie na Ukrajine sa prehĺbil pre zastavenie niekoľkých elektrární po ruskom bombardovaní energetickej infraštruktúry na východe krajiny, informoval štátny prevádzkovateľ elektrárenskej siete Ukrenerho.

Firma však nekonkretizovala, ktoré energetické zariadenia boli terčom útokov. „Kapacita systému, ktorá je k dispozícii, nie je dostatočná na uspokojenie všetkých potrieb spotrebiteľov v krajine. Vzhľadom na to boli stanovené obmedzenia spotreby vo všetkých oblastiach,“ konštatovala spoločnosť Ukrenerho. (SITA)

Ruské sily zosilneli mínometné a delostrelecké útoky na Cherson na juhu Ukrajiny a donútili tak utiecť ďalšie stovky civilistov. Za uplynulý deň zasiahlo civilné ciele v meste 33 rakiet, uviedla ukrajinská armáda.

Podľa Kyryla Tymošenka, zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie, ruské sily v utorok neskoro večer ostreľovali aj pôrodné krídlo nemocnice. Nikto sa nezranil, personál a pacientov premiestnili. (The Guardian)

Ukrajina kúpila približne 1 400 dronov určených na prieskum ale plánuje aj vývoj bojových modelov, ktoré budú môcť útočiť na výbušné drony používané Ruskom, oznámil minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

„Teraz, keď sme viac-menej vybavení prieskumnými dronmi, sú ďalšou etapou úderné drony. Ide o výbušné drony a drony, ktoré letia do výšky tri až desať kilometrov a zasahujú ciele,“ povedal Fedorov, ktorý označil ruskú vojnu na Ukrajine za prvú veľkú vojnu v internetovom veku.

„Hovoríme o dronoch, ktoré vyvíjame na Ukrajine. Pôjde o nový krok v rozvoji technológií. Už teraz môžem povedať, že situácia v oblasti dronov sa drasticky zmení vo februári alebo marci,“ poznamenal Fedorov. (SITA)

V novembri Ukrajinci minuli na Slovensku väčší objem peňazí cez platobné karty ako za celý minulý rok. V začiatkoch utečeneckej vlny boli ich mesačné platby ešte vyššie. Dosahovali sumu takmer dvoch predchádzajúcich rokov.

Ukrajinci rýchlo dobiehali Čechov

Od začiatku vojny na Ukrajine prešlo na Slovensko cez slovensko-ukrajinské hranice viac ako milión ľudí. Hoci na Slovensku zostáva len každý desiaty z nich, vlnu odídencov z Ukrajiny pocítil vnútorný obchod aj domáce služby vo svojich tržbách.

Tržby sa pod ťarchou inflácie síce nevyvíjajú podľa predstáv obchodníkov, ale nebyť odídencov, boli by ešte horšie.

S utečeneckou vlnou v marci sa platby ukrajinskými kartami na Slovensku zvýšili na 13-násobok ich dovtedajšieho ročného priemeru.

Rýchlo začali dobiehať objem platieb našich najdôležitejších zahraničných návštevníkov z Česka. Na sto eur minutých z českej platobnej karty pripadlo v marci 74 eur minutých z ukrajinskej platobnej karty. Vlani to bolo 7 eur, vyplýva z údajov spoločnosti Global Payments.

Ukrajinci minuli viac ako Rakúšania

V priebehu druhého štvrťroka 2022 platby ukrajinskými kartami za tovar a služby na slovenskom území zosilneli.

Ukrajinci minuli viac ako Rakúšania, v štandardnom období druhí najdôležitejší zákazníci zo zahraničia. S príchodom odídencov z Ukrajiny sa zvýšila frekvencia platieb.

Ukrajinci urobili najviac nákupov spomedzi obyvateľov okolitých krajín, viac ako Česi a Rakúšania dokopy.

Od júla sú ukrajinské nákupy zastabilizované na mierne nižšej úrovni v porovnaní s masívnym nástupom v predchádzajúcich mesiacoch.

Odvtedy Ukrajinci prispievajú pravidelne mesačne relatívne stabilným objemom k tržbám na tunajšom trhu. Za tovar a služby nechávajú na Slovensku cez platobné karty takmer rovnaký objem peňazí ako rakúski návštevníci.

Okrem toho platia aj hotovosťou, aj keď výmenu ukrajinských hrivien umožňujú len niektoré banky.

Priemerná platba ukrajinskou kartou nedosahuje 20 eur

Analytik Global Payments Ondřej Stříbrský predpokladá, že podiel hotovostných platieb je v prípade odídencov z Ukrajiny vyšší než v prípade turistov.

„V priemere na Slovensku prebehne 55 až 60 percent platieb kartou. U cudzincov - turistov je štandardne vyšší podiel. Predpokladáme, že pre časť odídencov z Ukrajiny je jednoduchšie platiť kartou, pretože nemajú eurá, takže budú využívať platby kartou o niečo viac než domáci spotrebitelia, ale nebudú dosahovať podiel turistov,“ uviedol Stříbrský.

Priemerná platba z ukrajinskej platobnej karty je najnižšia spomedzi susedných krajín. Nedosahuje ani 20 eur.

V nákupoch Ukrajincov prevládajú nevyhnutné tovary a služby, akými sú potraviny, nápoje či drogéria. Z poľskej karty odchádza pri priemernom nákupe o 5 eur a z českej o 15 eur viac.

Najviac, v ostatných mesiacoch cez 40 eur, minú pri jednej platobnej transakcii Rakúšania. (SITA)

Šéf ruského leteckého prepravcu Aeroflot vyzval vládu na podporu leteckého sektora. Zahraničné letecké spoločnosti majú pri súčasných podmienkach na trhu viac výhod než ruské firmy, vyhlásil Sergej Alexandrovskij.

Alexandrovskij v rozhovore pre ruský ekonomický server RBC povedal, že "je dôležité, aby štát vytvoril rovnováhu vzhľadom na záujmy ruských a zahraničných prepravcov. Je totiž evidentné, že zahraničné letecké spoločnosti majú pri súčasných podmienkach na trhu omnoho viac príležitostí a výhod než ruské firmy".

Ruské aerolínie museli zastaviť lety do väčšiny zahraničných destinácií po tom, ako západné štáty uvalili na Rusko po jeho útoku na Ukrajinu bezprecedentné sankcie.

Otvorené zostali trasy do tureckých a blízkovýchodných destinácií, čo však vzhľadom na sankcie zvýhodňuje aerolínie z týchto štátov, poukázal šéf Aeroflotu.

Ako povedal, konkurencia vrátane Turkish Airlines a Emirates z tejto situácie výrazne ťaží a vyzval vládu ku krokom, ktoré sa podľa neho dajú nazvať "štátnym protekcionizmom," čo by pomohlo ochrániť domáci letecký sektor. (TASR)

Kyjev navštívil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Je to jeho prvá návšteva Ukrajiny od vymenovania do funkcie v máji 2022.

Očakáva sa, že Lecornu navštívi pamätník padlým vo vojne a že bude s predstaviteľmi Ukrajiny rokovať o vojenskej podpore.

FRANCE 24 English
@France24_en

@andyhilliar 🇫🇷🇺🇦 French Defence Minister Sebastien Lecornu is visiting Ukraine on Wednesday for the first time since the start of the Russian invasion. His visit comes after Emmanuel Macron pledged more military support to Kyiv in 2023.

@andyhilliar has more on the visit ⤵️ https://t.co/f451WhCtV2

Length: (00:00)

28.12.2022 o 10:45 · archivované: 28.12.2022 o 12:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľsko zintenzívni a zrýchli prepravu pacientov z Ukrajiny,  vrátane ranených vojakov do ďalších európskych krajín, pričom niektorí budú prevezení do poľských nemocníc, informovalo poľské ministerstvo zdravotníctva.

Z letiska Rzeszów-Jasionka odletí špeciálna linka ukrajinskými pacientmi na liečbu do ďalších európskych krajín.

"V stredu odletí ďalšia skupina pacientov z tranzitného evakuačného zdravotníckeho strediska, zriadeného v obci Jasionka. V utorok tam priletelo 14 ľudí spolu s rodinami. Lietadlo ich prevezie na liečbu do Nórska," povedal hovorca rezortu zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz.

"Poľsko sa chystá na zintenzívnenie počtu transportov ukrajinských pacientov do ďalších európskych krajín, keďže ozbrojené aktivity na Ukrajine sa zvýšili a v tamojších nemocniciach majú nedostatok elektriny," vysvetlil hovorca ministra zdravotníctva.

"Niektorí pacienti budú prevezení aj do poľských nemocníc; medzi nimi budú i ranení vojaci, ktorí sa po vyliečení v Poľsku často vracajú na front," dodal. (TASR)

Pre Rusko bude pravdepodobne prioritou držať frontovú líniu v oblasti mesta Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, uvádza v pravidelnej správe o vývoji na bojisku britské ministerstvo obrany.

„Mesto Kreminna je relatívne zraniteľné odvtedy, ako ukrajinské sily v októbri postúpili cez mesto Lyman. Rusko buduje rozsiahlu novú obranu v tejto oblasti a pravdepodobne pre neho bude prioritou držať tam front," konštatuje ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

„Táto oblasť je logisticky dôležitá pre ruský front v Donbase," dodal rezort.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 28 December 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/KOvHhO8Y9i

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/otCtc6tEr4

28.12.2022 o 8:06 · archivované: 28.12.2022 o 11:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poradca Kremľa Sergej Kirijenko navštívil Záporožskú jadrovú elektráreň, obsadenú ruskou armádou. Dôvodom návštevy mala byť kontrola bezpečnosti, oznámil Ruskom dosadený veliteľ oblastnej správy Vladimir Rogov.

Kirijenko je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina pre vnútropolitické záležitosti a v minulosti pôsobil aj ako šéf ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energetiku Rosatom.

"Segej Kirijenko navštívil jadrovú elektráreň a skontroloval bezpečnosť zariadenia a pracovné podmienky zamestnancov Rosatomu," uviedol Rogov.

K príspevku na Telegrame zverejnil Rogov aj fotografiu, na ktorej je Kirijenka vidno pred záporožskou elektrárňou. Na zariadenie dohliadajú špeciálne ruské vojenské jednotky a na mieste sa nachádzajú aj jadroví odborníci. S prevádzkovaním elektrárne naďalej pomáhajú ukrajinskí zamestnanci. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce vo svojom desaťbodovom mierovom pláne okrem iného vyzvať na obnovenie bezpečnosti v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne, ale aj na ochranu ukrajinského životného prostredia.

Podľa skoršej správy amerického denníka The Wall Street Journal plánuje Zelenskyj plán podrobne predstaviť vo februári, rok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.

Kyjev bude pri prípadných hovoroch s Moskvou pravdepodobne požadovať zásadné ústupky, ktorých presadenie bude mať o to väčšiu šancu, čím lepšia bude ukrajinská pozícia na bojisku, poznamenal denník.

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словаччина за допомогу Україні отримала 40 мільйонів євро з ЄС. Медичні працівники допомагають чоловікові, який проковтнув пробку від шампанського напередодні Різдва.

лижниця Петра Влгова посіла друге місце в Земмерінгу у вівторок, а в Лозорно буде побудований завод акумуляторів.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Udalosťou roka je Putinova vojna, na Slovensku je aj udalosťou milénia, keďže najškaredšie scenáre majú potenciál vrátiť dejiny pred 1. máj 2004. Jediné, čo Európu drží v jednote, je ukrajinská politika Bidena, píše Peter Schutz. (SME)

Ruská armáda opäť útočí aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Strely dopadli aj do štvrte Slobodskyj v širšom centre mesta.

NEXTA
@nexta_tv

#Russian occupiers struck the Slobodsky district of #Kharkiv with rockets, local authorities said. https://t.co/UobQYqXxeW

Length: (00:00)

28.12.2022 o 8:37 · archivované: 28.12.2022 o 9:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Boje na Ukrajine zosilneli, keď Rusko v snahe dobyť späť niektoré mestá vyslalo na frontovú líniu tanky a ozbrojené vozidlá, približuje ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov.

Ruská armáda vypálila v uplynulých 24 hodinách v ukrajinskom meste Cherson 33 rakiet na civilné ciele, oznámila ukrajinská armáda.

Generálny štáb v správe o situácii na bojovom poli uviedol, že Rusko útočí na obývané oblasti ležiace na pravom brehu rieky Dneper neďaleko mesta Cherson mínometmi a delami.

Rusko však popiera, že by svoje útoky mierilo na civilistov, a Reuters upozorňuje, že uvedené informácie nedokázal nezávisle overiť.

"Čo sa týka frontovej línie, nastala len veľmi malá zmena, avšak nepriateľ zvýšil svoj tlak, a to aj čo sa týka počtu mužov a typu a kvality (vojenského) vybavenia," uviedol vojenský analytik Ždanov. (TASR)

Ruská invázia na Ukrajine poškodila najmenej 702 zariadení kritickej infraštruktúry. Ide o plynovody, elektrické rozvodne aj mosty. Celkovo ruské útoky zničili viac ako 35-tisíc objektov, oznámil námestník ministra vnútra Jevhen Jenin. (SITA)

OSN má záznamy o úmrtí 6 884 ukrajinských civilistov vrátane 429 detí. Skutočný počet obetí je pravdepodobne podstatne vyšší, keďže údaje z niektorých oblastí, v ktorých prebiehajú boje, sú obmedzené a mnohé správy treba overiť. (SITA)

Na sklonku roka bilancujeme a medzi haldami biedy a utrpenia narazíme aj na jagavý diamant. Keď sa začalo uvažovať o odrezaní od ruských energosurovín, vyzeralo to na apokalypsu. Čierny scenár sa nekoná, píše Peter Tkačenko. (SME)

Okupanti stratili ďalších 550 vojakov, celkovo 103 770, tvrdí ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla o tank, 13 obrnených bojových vozidiel a osem kusov inej automobilovej techniky.

Ešte v októbri schválila vláda plány na to, ako sa má Slovensko starať o prípadnú druhú vlnu utečencov z Ukrajiny. Pribudnúť by ich mohlo, ak sa zhorší situácia v krajine. Ministerstvo vnútra však zatiaľ nevybralo dodávateľov pomoci, ich hľadanie si nechalo až na rok 2023. (SME)

Hrubý domáci produkt Ukrajiny v tomto roku klesne o takmer tretinu. Ruské útoky a deštrukcia energetickej infraštruktúry zvýšili riziká pre finančnú stabilitu, oznámila viceguvernérka národnej banky Kateryna Rožkova.

„Hoci finančný sektor pracuje bez prerušení, pociťuje s tým súvisiace straty. Ide o straty v oblasti príjmov a o náklady na zabezpečenie činnosti pobočiek počas výpadkov prúdu," uviedla Rožkova.

Podľa Kyjivskej ekonomickej školy do novembra Rusko na ukrajinských obytných a komerčných nehnuteľnostiach a na ďalšej infraštruktúre spôsobilo škody v hodnote 136 miliárd dolárov. (SITA)

Ukrajinská armáda zasiahla dva muničné sklady, jeden kontrolný bod a sedem stanovíšť ruských jednotiek, oznámilo velenie o bojoch za posledných 24 hodín. Ruská armáda podnikla viac ako 30 útokov raketometmi. (Kyiv Independent)

Obyvatelia Kyjeva budú musieť až do konca zimy počítať s náhlymi výpadkami elektriny.  "Budeme musieť žiť za týchto podmienok celú zimu," uviedol námestník šéfa kyjevskej administratívy Petro Pantelejev.

Dodávky elektriny v Kyjeve i ďalších ukrajinských mestách sú výrazne obmedzované v dôsledku ruských raketových útokov. Elektrikári nepretržite pracujú na oprave systému, situácia však zostáva ťažká, priznal Pantelejev.

Kapacity nie sú podľa neho postačujúce predovšetkým počas pracovných dní, kedy je zvýšená spotreba elektriny.

Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že Ukrajina by mohla stráviť Silvestra bez odstávok elektriny, ak by Rusko zastavilo útoky na energetickú sieť. Pripustil ale, že ruská armáda bude útočiť. (TASR)

Nápor ruskej ofenzívy pri východoukrajinskom meste Bachmut sa zrejme blíži k vrcholu, po ktorom začne postupne slabnúť, uviedol vo svojom pravidelnom hodnotení situácie na bojisku Inštitút pre štúdium vojny.

Usudzuje tak okrem iného aj z toho, že vysoké straty prinútili ruské velenie vysielať do útokov menšie skupiny.

Ruské sily zvádzajú boje o Bachmut s ukrajinskými obrancami už niekoľko mesiacov, pričom si za ten čas pripísali len obmedzené územné zisky. Mesto samotné je stále pevne v rukách Ukrajincov. Neustále útoky podľa ukrajinských a západných predstaviteľov spôsobujú ruskej strane značné ľudské i materiálne straty.

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj uviedol, že Rusi v oblasti prestali operovať vo forme rôt (30 až 150 vojakov) či práporov (600 až 800 vojakov) a namiesto toho teraz nasadzujú družstvá o desiatich až 15 vojakoch.

Podobné oslabenie útočného potenciálu ruských jednotiek pozoroval inštitút v auguste v Chersonskej oblasti, z časti ktorej sa napokon v novembri ruské vojská stiahli.

"Tempo postupu ruskej armády v oblasti Bachmutu sa v poslednom čase spomalilo v dôsledku rastúceho nedostatku vojakov aj munície," uviedli analytici.

"Používanie skupín s veľkosťou družstva je pravdepodobne dôsledkom opotrebovávacích bojov a naznačuje degradáciu väčších vojenských formácií," dodal inštitút s tým, že intenzita bojov sa pravdepodobne do budúcnosti zníži, ak Rusom nedorazia významné posily a zásoby delostreleckých granátov.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine: #Donetsk

Russian forces continued offensive operations around #Bakhmut, where combat losses are likely forcing the Russian military in the area to use squad-sized assault groups, an indication its forces there may be nearing culmination. https://t.co/PubC4GYvnK https://t.co/6ABDcwBh4L

28.12.2022 o 3:51 · archivované: 28.12.2022 o 6:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Zelenskyj avizoval výročný prejav v parlamente o stave krajiny s tým, že ho chce predstaviť ako dialóg s ukrajinským ľudom. "Chcem, aby toto posolstvo nebolo správou, ale naším dialógom s vami o budúcom roku," vyhlásil.

Ide pritom podľa neho o formulovanie úloh do budúcnosti. Zelenského prejav o stave krajiny sa očakáva koncom tohto týždňa, presný dátum však ukrajinský prezident doposiaľ nestanovil.

Vo svojom utorkovom pravidelnom videoposolstve hovoril aj o svojej schôdzke s generálnym štábom ukrajinskej armády, kde bola reč predovšetkým o Donbase a tamojších mestách Kreminna a Bachmut, píše DPA.

O priemyselné mesteško Bachmut na severe Doneckej oblasti už niekoľko mesiacov prebiehajú prudké boje. Situácia v Kreminne v Luhanskej oblasti sa vyostrila len prednedávnom. (TASR)

Kyjev vyzval ukrajinskú pravoslávnu cirkev moskovského patriarchátu, aby sa dištancovala od Moskvy. "Ak nemáte žiadne vzťahy s Ruskom, potom sa Moskvy oficiálne zrieknite a povedzte, že Putin je satan," vyhlásil tajomník rady národnej bezpečnosti Oleksij Danilov.

Moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi a ktorý podporuje Putina, je podľa neho tiež diabol.

Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu hrozí, že jej odoberú dva hlavné chrámy. Na Ukrajine pôsobí tiež pravoslávna cirkev podriadená konštantínopoľskému patriarchátu.

Ukrajinská pravoslávna cirkev bola až do mája podriadená moskovskému patriarchátu, kým sa oficiálne rozišla s Moskvou a odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine, nariadenú Putinom. Ukrajinské úrady však naďalej podozrievajú túto cirkev zo spolupráce s Moskvou. Cirkevné priestory nedávno niekoľkokrát prehľadávala polícia a tajná služba.

Metropolita Pavlo Lebiď, ktorý stojí na čele slávneho kláštora, sa obrátil na prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pravoslávnym veriacim neodobral dva hlavné chrámy v areáli lávry, ktorých prenájom vyprší na konci mesiaca. "Chcete tiež zobrať ľuďom ich vieru? Ich poslednú nádej? Nerobte to," apeloval. Ministerstvo kultúry sa prenájom predĺžiť nechystá, upozornil list Ukrajinska pravda na svojom webe. (ČTK)

Ruský prezident Putin daroval účastníkom summitu Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade prstene, ktoré boli špeciálne vyrobené na túto príležitosť. Prsteň si ako jediný podľa stanice Rádio Sloboda navliekol bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko.

Jeho režim je považovaný za jedného z hlavných spojencov Moskvy a koncom februára, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ruské jednotky postupovali smerom na Kyjev aj z územia Bieloruska. Lukašenko bol jediným z deviatich účastníkov summitu.

Bieloruská armáda sa do bojov priamo nezapojila a po ústupe ruskej armády z Kyjevskej a Černihovskej oblasti, koncom marca, nedošlo k novým pokusom o útok na Ukrajinu z bieloruského územia.

Na stretnutí v Petrohrade sa okrem Lukašenka a ruského prezidenta Vladimira Putina zúčastnili aj lídri Azerbajdžanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev a arménsky premiér Nikol Pašinjan.

V strede tzv. klubového prsteňa je znak SNŠ. Obvod prsteňa tvorí nápis „Šťastný nový rok 2023“, uviedla RFE/RL s odvolaním sa na spravodajský web Fontanka.

Neformálny summit Spoločenstva nezávislých štátov sa konal 26. a 27. decembra. Putin v rámci jedného zo zasadnutí v pondelok priznal, že medzi členskými štátmi existujú nezhody, ale najdôležitejšia je ich "ochota spolupracovať". (TASR)