Ukrajina Rusko Online: Wagnerovci aj Čečenci. Ukrajina tvrdí, že zasiahla objekty s nepriateľmi

Moskva počas rokovaní o výmene väzňov žiadala aj prepustenie Vadima Krasikova. Bývalý plukovník ruskej rozviedky si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu. Správu potvrdil hovorca Bieleho domu John Kirby.

Denník Washington Post s odvolaním sa na zdroje v americkej administratíve napísal, že pre Washington bolo najbolestivejším aspektom dohody to, že Moskva nepovolila, aby bol do výmeny zaradený aj Paul Whelan, veterán námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva trest odňatia slobody za údajnú špionáž.

Washington Post uviedol, že zástupcovia amerického ministerstva zahraničných vecí niekoľko mesiacov presadzovali výmenu ruského občana väzneného v USA Viktora Buta, známeho ruského obchodníka so zbraňami, za Whelana a za basketbalistku Brittney Grinerovú, odsúdenú v Rusku za prechovávanie a pašovanie drog.

Rusko však takýto formát dohody odmietlo a požadovalo, aby bol do zoznamu zaradený Vadim Krasikov.

Úrady v Nemecku, kde si Krasikov odpykáva trest odňatia slobody, dali najavo, že takáto dohoda je pre ne neprijateľná.

A aj Kirby v relácii televízie ABC This Week uviedol: "To sa jednoducho nepovažovalo za serióznu ponuku." Krasikova pritom Kirby charakterizoval ako "vraha".

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVýmen vojakov pribúda. Zajatí Ukrajinci sa vracajú podvyživení a so stopami mučenia Čítajte 

Krasikov si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu Čečenca s gruzínskym občianstvom Zelimchana Changošviliho, ku ktorej došlo v roku 2019 v jednom z parkov v Berlíne. Nemecké úrady tvrdia, že vraždu si objednali ruské tajné služby.

Niektorí americkí diplomati sa podľa agentúry AFP domnievajú, že požiadavka na Krasikovovo prepustenie pochádza priamo od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa obával, že prepustením Whelana by prezidentovi USA Joeovi Bidenovi poskytol politickú podporu, a to práve v čase vojny na Ukrajine, uviedol denník The New York Times.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre záležitosti rukojemníkov Roger Carstens pre televíziu CNN uviedol, že s Whelanom hovoril v piatok - deň po výmene Grinerovej za Buta.

Whelan netajil svoje sklamanie, povedal Carstens, ktorý však Whelana ubezpečil, že administratíva USA na čele s prezidentom Bidenom sústredene pracuje na tom, aby ho dostala domov.

Aj samotný Putin v piatok počas návštevy Kirgizska povedal, že ďalšia výmena väzňov je "možná". (TASR)

Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za sériu raketových útokov, ktoré sa odohrali počas tohto víkendu. Ich terčom boli veliteľské stanovištia a sklady na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, zverejnenom v nedeľu večer aj na sociálnej sieti Facebook, sa neuvádzajú špecifické ciele.

Konštatuje sa v ňom, že za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo uskutočnilo päť úderov na oblasti, kde je sústredený personál, zbrane a vojenská technika protivníka. Jednotky raketových vojsk a delostrelectva v rovnakom čase zasiahli sedem kontrolných stanovíšť, desať oblastí sústredenia vojenského personálu, jednu oblasť sústredenia delostrelectva a muničný sklad, informuje TASR,

Agentúra DPA dodala, že Rusko hlásilo niekoľko ukrajinských delostreleckých útokov na ruskou armádou obsadené mesto Melitopoľ ležiace v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ruská armáda dodala, že jej systémy protivzdušnej obrany boli aktivované nielen nad Melitopoľom, ale aj nad prístavným mestom Simferopoľ na Krymskom polostrove.

Ukrajinské velenie vo svojej večernej zvodke informovalo, že ruská armáda aj v nedeľu pokračovala v útokoch na ukrajinské pozície, pričom do nich nasadila letectvo i delostrelectvo.

Kyjev upozornil, že naďalej existuje hrozba, že Rusko s použitím rakiet a útočných bezpilotných lietadiel zaútočí na objekty energetického systému a kritickej infraštruktúry na celom území Ukrajiny. (TASR)

Cez Bosporskú úžinu preplávajú v pondelok štyri ropné tankery, oznámili turecké námorné úrady. V posledných dňoch sa tu hromadia desiatky tankerov s ropou, pretože Turecko pre zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ a cenový strop zaviedlo prísnejšie pravidlá na tranzit.

Štyri tankery prevážajúce približne 475-tisíc ton ropy predložili potrebné dokumenty. Naopak, päť tankerov nepredložilo požadované dokumenty a muselo turecké teritoriálne vody cez Dardanely opustiť, uviedol turecký námorný úrad. Informovala o tom agentúra Reuters.

Turecké úrady od začiatku decembra chcú od lodí potvrdenie od poisťovne, že sú zabezpečené proti škodám, ktoré by mohli vzniknúť pri preplavovaní tureckými vodami. Novú reguláciu začalo Turecko vyžadovať v súvislosti s opatreniami, na ktorých sa dohodla Európska únia a ekonomicky vyspelé krajiny skupiny G7. Takéto potvrdenia ale západné poisťovne vydávať nechcú.

Problémy s tranzitom majú väčšinou lode, ktoré prepravujú ropu z Kazachstanu, na ktorú sa však sankcie nevzťahujú.

Sankcie zakazujú poisťovať dodávky ruskej ropy predávanej za ceny presahujúce stanovený strop. Poisťovne by tak mohli porušiť sankcie, keby garantovali finančné krytie aj lodiam, u ktorých by sa neskôr zistilo, že prevážali ruskú ropu za podmienok porušujúcich sankcie. (ČTK)

V okupovanom Mariupoli a okolí sa zvyšuje vojenská aktivita ruskej armády. Nad mestom preleteli bojové helikoptéry a prešla kolóna tankov, oznámil Petro Andruščenko, poradca ukrajinského starostu.

"Nad mestom celý deň nezvyčajné množstvo bojových vrtuľníkov zo smeru od Záporožia v smere na Azovstaľ. Ďalšia kolóna tankov sa  presunula z okresu Manguš do okresu Nikol," informoval Andruščenko. 

Okrem toho je na predmestí Nová Jalta zriadený druhý tábor pre mobilizovaných Rusov. Medzitým pokračuje stiahnutie ruských jednotiek od prístavu Berďansk.

"V oblasti obce Dem'janivka a obce Komišuvate je ubytovaných asi 500 vojakov," poznamenal poradca. (Ukrinform)

Viac ako 82 000 Ukrajincov a ich rodinných príslušníkov odišlo do USA.  Program „Jednota pre Ukrajinu“ im umožňuje zostať v USA dva roky. Počas pobytu dostanú finančnú pomoc. 

Program platí aj pre ľudí z Afganistanu, Barmy, Etiópie, Haiti, Kamerunu, Somálska, Sudánu, Venezuely a Jemenu. Počas rokov 2021 a 2022 obdržali Spojené štáty viac ako 483 000 žiadostí o štatút dočasnej ochrany, z ktorých väčšina bola schválená. (Hromadske)

Ukrajinská armáda zasiahla sídlo ruskej žoldnierskej organizácie Wagnerova skupina, ktorá obsadila hotel v meste Kadijivka v Luhanskej oblasti, oznámil ukrajinský gubernátor oblasti Serhij Hajdaj.

Dodal, že Rusi utrpeli veľké straty. Informuje o tom portál bbc.com, ktorý však dodáva, že nedokáže nezávisle overiť, či v hoteli boli členovia Wagnerovej skupiny. (SITA)

Zasiahnutý objekt okupovanom Melitopoli využívali okupanti a obľúbili si ho bojovníci z Čečenska. V čase mieru v ňom usporadúvali slávnostné akcie. Komplexom otriaslo niekoľko výbuchov a požiare horeli celú noc.

O situácii v meste pri Azovskom mori v okupovanej časti Záporožskej oblasti informoval Projekt Rádia Liberty „News of Azov“ na základe výpovedí občanov v anonymite.

V sobotu okolo 21:00 sa vo východnej časti Melitopoľa ozvalo 12 explózií Obyvatelia v okruhu piatich kilometrov netušili, čo sa deje a snažili ukryť v pivniciach. Uviedli, že tak silné výbuchy v meste už dlho nepočuli.

V komplexe sa nachádzali sauna, drevené chatky a reštauračné služby. Často sa tam stretávali Čečeni a nasťahovali sa tam.

Obyvatelia tvrdia, že  komplex dostal zdrvujúce údery a už sa nedá hovoriť o jeho existencii.

Ukrajinský starosta Melitopolu Ivan Fedorov na kanáli Telegram napísal, že zranenia utrpelo 200 až 300 osôb a prevážali ich na Krym, pretože nemocnice v Melitopoli sú preťažené. Viaceré sanitky smerovali do márnice.

Starosta tiež informoval, že podľa predbežných údajov horel aj kostol, ktorý pred niekoľkými mesiacmi obsadili okupanti.

Jevgenij Balyckyj, ktorý je správcom Ruskom obsadenej časti Záporožskej oblasti, hlásil dvoch mŕtvych a 12 zranených a všetci údajne boli civilisti.

Visegrád 24
@visegrad24

Ukrainian sources reports that more than 100 Russian soldiers were killed after 8 HIMARS missiles struck Russian military barracks in Melitopol.

Many of the killed are allegedly Wagnerites and Chechens. https://t.co/60klA8EVJ2

Length: (00:00)

11.12.2022 o 11:56 · archivované: 11.12.2022 o 19:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Obyvatelia okupovanej časti Záporožskej oblasti sú nútení prijať ruské pasy. Ruský pas má byť podmienkou pre poberanie sociálnej podpory, informoval Generálny štáb Ukrajiny. (Kyiv Independent)

Dôvodom ruského útoku na Ukrajinu bolo aj nedodržiavanie minských dohôd, tvrdí hovorca Kremľa Peskov. Povedal tiež, že prezident Putin na neplnenie dohôd opakovane upozorňoval.

Dve Minské dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015, sprostredkovali Nemecko a Francúzsko. Na ich základe bolo stanovené prímerie v Donbase medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Kyjev a Moskva sa však navzájom obviňovali z porušovania prímeria. (TASR)

Francúzsky prezident Macron telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Zelenským. Diskutovali aj o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži.

Spolu debatovali o dvoch konferenciách. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.

Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že "v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži" s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.

Spomínaný desaťbodový plán Zelenskyj predstavil v polovici novembra na summite G20 na indonézskom ostrove Bali.

Zelenského plán zahŕňa jadrovú a potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou.

Zelenskyj okrem iného vyzval politikov z G20, aby použili všetok svoj vplyv a primali Rusko, "aby upustilo od jadrovej hrozby", a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.

Európska komisia má obavy z rastu hospodárskych vzťahov Turecka a Ruska. Turecko doteraz nezaviedlo voči Rusku žiadne sankcie. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyzval Ankaru, aby Rusku neumožňovala sankcie obchádzať.

To, že sa Turecko nepridalo k sankciám proti Rusku, podľa Borrella vzbudzuje rastúce obavy. Turecko a EÚ totiž tvoria takzvanú colnú úniu. To znamená, že tovar predaný do Turecka, ktorý možno použiť na civilné a vojenské účely, by mohol skončiť v Rusku. Borrell očakáva, že Turecko a ďalšie krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, sa k sankciám EÚ pridajú.

Ruské ministerstvo hospodárstva v októbri oznámilo, že objem obchodu medzi oboma krajinami sa medziročne zdvojnásobil na 47 miliárd dolárov a Turecko by sa mohlo tento rok stať jedným z najvýznamnejších obchodných partnerov Ruska.

Ankara nezaviedla obmedzenia na lety z a do Ruska či vízovú povinnosť pre ruských občanov. (ČTK)

Prezidenti Erdogan a Putin telefonicky rokovali o spoločných energetických projektoch, najmä o exporte plynu, Vymenili názory na zriadenie regionálneho plynárenského uzla v Turecku, informovali Kremeľ aj úrad tureckého prezidenta.

Erdoğan a Putin diskutovali aj o vývoze potravinárskych výrobkov a komodít cez čiernomorský koridor.

Kremeľ vyhlásil, že dohoda si vyžaduje odstránenie prekážok zo strany OSN pre export z hnojív a poľnohospodárskych produktov.

Šéf Gazpromu Alexej Miller rokoval s Erdoganom v Istanbule už minulý týždeň.

Erdogan Putinovi povedal, že je "dôležité odpratať kurdských bojovníkov z turecko-sýrskej hranice do hĺbky najmenej 30 kilometrov". Dodal, že to predstavuje prioritu Ankary. Dodal, že si želá čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine. (The Guardian, TASR)

Niektorí dôstojníci v ruskej armáde sú nespokojní s velením a kritizujú aj ministra obrany a prezidenta, povedal Igor Girkin, ktorý formoval a viedol odštiepenecké sily na Donbase a pomohol Rusku anektovať Krym.

"Nie som to len ja. Ľudia nie sú slepí a hluchí. Velitelia na strednej úrovni sa ani netaja svojimi názormi, ktoré, ako to poviem, nie sú úplne lichotivé voči prezidentovi či ministrovi obrany. “ povedal po návšteve frontovej línie Girkin, bývalý agent ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, ktorý je zodpovedný aj za zostrelenie civilného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines mal 17. júla 2014 nad Ukrajinou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokGirkin je zodpovedný za vraždu troch stoviek ľudí. Súd vyniesol verdikt v prípade letu MH17Čítajte 

V 90-minútovom videu Girkin povedal, že „ryba páchne od hlavy" a armáda potrebuje reformu a prijatie kompetentných ľudí, ktorí by mohli viesť úspešnú vojenskú kampaň.

Ruské ministerstvo obrany nekomentovalo Girkinove poznámky, ktorý opakovane kritizoval ministra obrany Šojgua za porážky, ktoré Rusko vo vojne utrpelo. (Sky News)

Obnovené dodávky elektriny má už takmer 90 percent spotrebiteľov v Chersone, oznámil gubernátor oblasti Jaroslav Januševič. Podľa ukrajinského súkromného výrobcu energie DTEK Rusi pri ústupe úplne zničili energetický systém v meste. (Kyiv Independent)

Ruský prezident Putin sa musí zodpovedať z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. „Musia sa zodpovedať vojaci, ktorí páchajú krutosti, ale aj najvrchnejšie velenie vrátane Putina," povedal James Cleverly, šéf britskej diplomacie.

„Podporujeme Medzinárodný trestný tribunál, ale uznávame, že môžu byť aj iné prostriedky a budeme s našimi priateľmi, vrátane Ukrajincov, pracovať v medzinárodnom spoločenstve na hľadaní podoby efektívneho rámca pre zodpovedanie sa," dodal Cleverly. (SITA)

Ukrajina dostane na obnovu energetickej infraštruktúry ako 400 miliónov eur od európskych inštitúcií vo forme úverov a grantu, oznámila ukrajinská štátna spoločnosť Ukrenergo.

Spoločnosť Ukrenergo oznámila, že dostala vládne garancie na úver 300 miliónov eur od Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Okrem toho grant 72 miliónov eur firme poskytne holandská vláda a pôžičku 32,5 milióna eur nemecký štátny peňažný ústav KfW. (SITA)

Akékoľvek mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou nesmú slúžiť na zakrytie ďalšieho vyzbrojovania Ruska, vraví britský minister zahraničných vecí. Dosiaľ podľa vlastných slov nevidel žiadne náznaky, že by Rusko chcelo vstúpiť do rozhovorov so skutočne úprimným úmyslom ukončiť vojnu.

Hoci Británia podľa Jamesa Cleverlyho chce, aby sa mierové rozhovory uskutočnili čo najskôr, zdôraznil, že kritériá pre takéto diskusie by mal stanoviť Kyjev.

"Akékoľvek rokovania musia byť reálne, musia byť zmysluplné, nemôžu byť len figovým listom pre ruské znovuvyzbrojovanie a ďalší nábor vojakov," vyhlásil šéf britskej diplomacie pre Sky News.

"Z ruskej strany skutočne nevidím nič, čo by mi uistilo, že prezident Vladimir Putin vstupuje do týchto rokovaní v dobrej viere," dodal s tým, že Putinova rétorika je stále až príliš konfrontačná.

Cleverly apeloval na to, že voči šéfovi Kremľa musí byť vyvodená zodpovednosť za vojnové zločiny páchané ruskými silami na Ukrajine. Narážal okrem iného na obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia, ktoré Moskva využíva v bojoch na Ukrajine. Uviedol tiež, že existujú dôveryhodné obvinenia, že ukrajinské deti sú nútene presúvané do Ruska. (TASR)

Ruský prezident Putin je odhodlaný podrobiť si ukrajinské územia a neštíti sa pritom nijakej brutálnosti. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz v meste Postupim.

"Vždy, keď sa s Putinom rozprávam, veľmi jasne dáva najavo, že pre neho je to najmä otázka dobývania niečoho," uviedol Scholz. Dodal, že šéf Kremľa "jednoducho chce dobyť časti ukrajinského územia s použitím násilia".

Podľa Guardianu hovoril nemecký kancelár s Putinom od začiatku invázie častejšie, ako ostatní lídri západných krajín. Ich posledný spoločný telefonát sa uskutočnil 2. decembra a trval približne jednu hodinu.

Scholz zároveň dodal, že nateraz nie je jasné, koľko ruských vojakov zahynulo od začiatku invázie, no podľa neho by sa tento počet mohol vyšplhať až na 100-tisíc

"Vidíme krutosť, ktorej je ruský prezident schopný - či už v Čečensku, kde v podstate zlikvidoval celú krajinu, alebo v Sýrii. Nemá žiadne zábrany," povedal kancelár. Dodal, že s Putinom majú úplne rozdielne názory, no i tak bude pokračovať v rozhovoroch s ním, ak "je aspoň nejaká šanca, že z tejto situácie existuje východisko".

Scholz tiež bránil rozhodnutie svojej vlády, ktorá chce zvýšiť obranné výdavky na dve percentá z hrubého domáceho produktu, a uviedol, že krajiny Severoatlantickej aliancie musia byť dostatočné silné, aby sa nik neodvážil napadnúť ich. (TASR)

Rusko zvyšuje výrobu zbraní novej generácie. Tvrdí to predseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a zároveň bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Cieľom má byť schopnosť brániť sa "pred nepriateľmi z Európy, Spojených štátov a Austrálie".

"Zvyšujeme výrobu najúčinnejších zbraní, vrátane tých, ktoré sú založené na nových princípoch," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Bližšie podrobnosti o zbraniach však neuviedol.

Medvedev dodal, že "nepriatelia Ruska sa nachádzajú nielen na Ukrajine, ale aj v Európe, Severnej Amerike, Japonsku, Austrálii, na Novom Zélande a ďalších miestach, ktoré sľúbili vernosť nacistom".

Agentúra AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin viackrát opakoval, že Rusko vyvíja nový typ zbraní vrátane hypersonických striel, ktoré dokážu obísť všetky systémy protivzdušnej obrany a sú modernejšie a účinnejšie než zbrane Spojených štátov. (TASR)

Okupanti prišli o ďalších 380 vojakov, celkovo ich straty na Ukrajine narástli na 94 140 vojakov, oznámilo velenie Ukrajiny. Obrancovia zneškodnili aj dva tanky, tri obrnené bojové vozidlá a delostrelecký systém.

Rusko navýšilo mobilizáciu v okupovaných častiach Luhanskej oblasti, aby posilnilo svoje jednotky, ktoré bojujú pri Severodonecku, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Dodal, že napríklad v Rusmi okupovanom meste Krasnyj Luč sa pohybuje oveľa viac hliadok, ktoré zastavujú mužov, kontrolujú ich dokumenty a odvážajú ich do mobilizačných centier.

Takmer celú Luhanskú oblasť okupujú ruské jednotky. "Na dočasne okupovanom území Luhanskej oblasti ruskí okupanti v posledných dvoch týždňoch prehľadávajú vzdelávacie inštitúcie. Ich cieľom je nájsť a zničiť knihy v ukrajinskom jazyku a materiály obsahujúce symboly Ukrajiny," dodal ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom hlásení.

Veľkým problémom je aj zamínovanie oblastí, ktoré za sebou zanechali ustupujúci ruskí vojaci. Ako uviedla námestníčka ukrajinského ministra vnútra Kateryna Pavľučenkovová, od začiatku ruskej invázie sa ukrajinským expertom podarilo nájsť a odstrániť viac ako 300 000 výbušných zariadení, ktoré sa nachádzali na ukrajinskom území s rozlohou 76 hektárov. Dodala, že odmínovať je potrebné ešte asi 30 percent ukrajinského územia. (ČTK)

Rusko v roku 2023 vynaloží na obranu a bezpečnosť zhruba 143 miliárd dolárov. Ide o významný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o viac ako 30 percent, tvrdí britské ministerstvo obrany.

Rozpočet, schválený prezidentom Putinom, je pravdepodobne príliš optimistický v očakávaní príjmov a výdavkov v roku 2023. Ostatné časti ruského rozpočtu sa preto pravdepodobne dostanú pod tlak, súvisiaci s nákladmi na vojnu, dodáva britské ministerstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 11 December 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/GQkyvi03uo

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/rcawU7e3qT

11.12.2022 o 8:01 · archivované: 11.12.2022 o 10:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Estónska premiérka Kaja Kallasová vyzvala Nemecko a ďalšie krajiny Západu, aby Ukrajine poskytli viac podpory. Je to podľa nej nielen záležitosťou "zvrchovanosti a slobody jednej európskej krajiny, ale aj vecou bezpečnosti Európy".

"Vyzývam všetkých spojencov vrátane Nemecka, aby poslali čokoľvek, čo majú, aby sa Ukrajina dokázala brániť," uviedla Kallasová. Dodala, že ak by všetky krajiny poslali Ukrajine zbrane už v januári či februári, "mohlo to zachrániť mnoho ľudských životov".

Agentúra DPA pripomína, že Estónsko, ktoré patrí medzi najmenšie krajiny Európy, poslalo zbrane Ukrajine ešte pred začiatkom ruskej invázie vo februári. Podľa výpočtov Kielskeho inštitútu pre výskum svetovej ekonomiky táto pobaltská krajina poslala Ukrajine viac podpory v pomere k svojmu celkovému hrubému domácemu produktu než ktorýkoľvek iný štát sveta.

Štatistiky tiež uvádzajú, že čo sa týka dodávok zbraní, Estónsko ich Ukrajine poskytlo viac než oveľa silnejšie európske ekonomiky ako napríklad Taliansko či Španielsko.

Nemecká vláda už dlhší čas čelí kritike za to, že Kyjevu neposlala ťažkú vojenskú techniku, vrátane tankov Leopard. Kallasová však vyhlásila, že nie je v jej kompetencii toto rozhodnutie kritizovať, keďže "je na každej vláde, aby sa rozhodla, čo môže poslať a čo nie". (TASR)

Prešovská škôlka prichýlila deti z Ukrajiny, nemajú na platy, štát im peniaze nedal. Združenie, ktoré ju prevádzkuje, zamestnalo 12 odídencov. Ministerstvo peniaze má, ale nedá. Tvrdí, že nemôže, lebo fungujú len krátko, a tak nesplnili jednu z podmienok. (Korzár)

Ruský prezident Putin by pre neschopnosť ruských síl vytlačiť Ukrajincov ďalej od Donecka mohol prísť o podporu bývalých lídrov tamojších separatistických republík. Vo svojej najnovšej správe to konštatuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Putina napríklad v posledných dňoch otvorene kritizoval bývalý minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin, ktorý bol kľúčovou postavou na začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014. Tento bývalý veliteľ separatistov poukázal na to, že sa ruskej armáde nedarí zatlačiť ukrajinské sily dostatočne ďaleko od Ruskom obsadeného Donecka, ktorý je tak stále v dosahu ukrajinského delostrelectva.

Girkin poznamenal, že práve ochrana civilistov v Donecku má byť pritom jedným z cieľov "špeciálnej vojenskej operácie", ako podporovatelia ruskej invázie na Ukrajinu hovoria útokom na napadnutú krajinu. Girkin sa konkrétne vyjadroval k Putinovmu vyhláseniu z piatka, v ktorom ruský prezident označil stav "špeciálnej vojenskej operácie" za stabilný.

O Putinovi sa kriticky vyjadril napríklad i bývalý minister bezpečnosti Doneckej ľudovej republiky Alexander Chodakovskij. Poukázal na korupčné schémy, ktoré podľa neho narúšajú obnovu Ruskom okupovaného Mariupoľa. Prístavné mesto na juhovýchode Ukrajiny zdecimovalo na jar ruské bombardovanie. (ČTK)

Ukrajinské sily podnikli v sobotu večer útok na Ruskom obsadený Melitopoľ na juhu krajiny. Uviedli to ukrajinskí predstavitelia aj ruská okupačná správa. Podľa starostu lojálneho Kyjevu pri ňom zomrelo alebo bolo zranených asi 200 ruských vojakov.

Ukrajinský útok podľa agentúry TASS potvrdil aj šéf okupačnej oblastnej správy Jevhen Balickyj, podľa ktorého však pri ňom utrpeli civilisti. Tvrdenia ani jednej strany nie je možné nezávisle overiť.

V Melitopoli v Záporožskej oblasti sa v sobotu večer ozvalo viacero výbuchov, informovala ruská agentúra RIA Novosti, podľa ktorej bola na mieste aktivovaná protivzdušná obrana. Šéf ruskej okupačnej správy Balickyj neskôr podľa TASS oznámil, že ukrajinské sily zaútočili pomocou amerických raketometov HIMARS.

Ukrajinské údery mierili na ruské vojenské základne v Melitopoli, uviedol na sociálnej sieti Telegram starosta mesta lojálny ku Kyjevu. "Podľa prvých informácií sa prismažilo skoro 200 okupantov," napísal Ivan Fedorov. Doplnil, že zranených ruských vojakov prevážali do nemocníc na polostrove Krym, pretože zdravotnícke zariadenia v Melitopoli nemohli takéto množstvo ranených prijať.

Podľa Balického ukrajinský útok zničil rekreačné zariadenie, kde sa v tom čase nachádzali civilisti. Údery v Melitopoli si podľa neho vyžiadali najmenej dve obete na životoch a desiatim ďalším ľuďom spôsobili zranenia. (ČTK)

V ukrajinskom meste Odesa je k elektrickej sieti pripojená len kritická infraštruktúra. Prezident Zelenskyj v pravidelnom príhovore uviedol, že po ruských náletoch iránskymi dronmi je v meste a okolí bez prúdu 1,5 milióna ľudí.

Situácia je veľmi ťažká, povedal Zelenskyj. Úrady varujú, že výpadky potrvajú dlho, a navrhli ľuďom odchod z oblasti.

V noci na sobotu letelo na Odesu 15 bezpilotných lietadiel typu Šáhed-136 iránskej výroby, ukrajinskej armáde sa ich podarilo desať zostreliť, spresnil Zelenskyj. O rovnakom útoku ráno informovalo aj ukrajinské letectvo. Podľa Zelenského je to "zámerná šikana a snaha priviesť mesto ku katastrofe".

Technici sa pokúšajú poškodenú energetickú infraštruktúru opraviť, ale pravdepodobne to potrvá dlhšie ako po predchádzajúcich útokoch, upozornili úrady podľa serveru Ukrajinska pravda.

"Odesa a takmer celý región zostávajú bez elektriny," uviedli úrady. Elektrina možno nepôjde "dni, dokonca týždne, a je možné, že až dva či tri mesiace. Ak pre vás bude ťažké zaobísť sa bez elektriny a budete mať možnosť dočasne opustiť mesto Odesa, potom to odporúčame," cituje úrady Ukrajinska pravda.

Zelenskyj vyzval obyvateľov postihnutej oblasti, aby si navzájom pomáhali a nebáli sa využiť "stanicu nezlomnosti". V týchto centrách pomenovaných po ukrajinskom vzdore voči ruskej vojenskej agresii sa obyvatelia môžu ohriať, nabiť si mobilné telefóny, občerstviť sa a dať si horúce nápoje. (ČTK)