Putin označil spoločné rokovania za konštruktívne, Trump prímerie na Ukrajine nespomenul (SME Minúta)

Komentátori považujú aljašský samit za víťazstvo Putina. Ruský prezident podľa nich dosiahol, čo chcel.

Podľa politického poradcu Iana Bremmera si Putin užíval, že s ním Trump zaobchádzal ako s rovnocenným partnerom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dosiahol, čo chcel. Komentátori považujú aljašský samit za víťazstvo Putina Čítajte 

Vyzerá to, že Putin návštevou Aljašky získal všetko, čo chcel, poznamenal zasa reportér americkej stanice NBC.

"Zlá správa je, že nedošlo k prímeriu," povedal serveru denníka Financial Times William Taylor, bývalý veľvyslanec USA v Kyjeve. Naopak, dobrá správa podľa neho je, že nedošlo k Jalte ani Mníchovu.

Trump počas samitu na Aljaške odovzdal do Putinových rúk list od svojej manželky Melanie.

Išlo o osobný list týkajúci sa ťažkej situácie detí na Ukrajine a v Rusku, a predovšetkým osudu unesených detí, informuje Reuters, ktorá sa odvolala na dvoch nemenovaných predstaviteľov Bieleho domu.

Presný obsah listu Melanie Trumpovej však predstavitelia napriek všetkému nepriblížili. Prvá dáma USA, ktorá sa narodila v Slovinsku, nebola prítomná na Aljaške.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Agentka Melania. Ovplyvnila Trumpovu pomoc Ukrajine jeho manželka? Čítajte 

Ukrajina predtým označila únosy desaťtisícov ukrajinských detí do Ruska alebo na Ruskom okupované územia bez vedomia ich rodičov alebo opatrovníkov za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy.

Moskva tvrdí, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny, píše Reuters.

Práve únosy týchto detí sú však napríklad dôvodom, prečo Medzinárodný trestný súd vydal v marci 2023 na Putina a jeho komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú zatykač. (TASR)

Trump legitimizoval Putina a nič za to nedostal, hodnotí aljašský samit líder demokratov v Senáte Chuck Schumer.

"Obávame sa, že to nebola diplomacia, ale len divadlo," uviedol Schumer. Putina nazval autoritárskym tyranom a pozastavil sa nad tým, že pre neho šéf Bieleho domu nechal rozvinúť červený koberec.

"Namiesto toho, aby sa postavil na stranu Ukrajiny a našich spojencov, sa Trump postavil bok po boku autokratovi, ktorý už roky terorizuje ukrajinský ľud a celý svet," dodal Schumer.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump legitimizoval Putina a nič za to nedostal, hodnotí aljašský samit líder demokratov v Senáte Čítajte 

Republikáni na druhej strane Trumpa chválili za asertívny postoj a úsilie o mier, napísal server televízie Fox News.

"Prezident Trump si podľa mňa jasne uvedomuje, že Putin je v úzkych, a to podľa mňa preukázal hneď svojím prvým krokom, ešte kým predniesol jediné slovo, keď nechal nad Putinovou hlavou preletieť bombardéry B-2," nechal sa počuť republikánsky kongresman Brian Mast z Floridy.

"To samozrejme nebola náhoda. To, že nechal preletieť bombardér B-2 nad hlavou Vladimira Putina, bolo pre neho signálom, že keď prezident Trump povie: „'Hej, mohlo by to mať veľmi vážne dôsledky', tak to myslí vážne," dodal Mast. (ČTK)

Putin na samite na Aljaške jednoznačne vyhral, myslí si bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton.

 „Vyhol sa sankciám. Nečelí prímeriu... Zďaleka to nie je koniec, ale povedal by som, že Putin dosiahol väčšinu toho, čo chcel. Trump dosiahol veľmi málo,“ dodal Bolton. (SITA, CNN)

Teraz je rad na ukrajinskom prezidentovi Zelenskom, vyhlásil Trump po samite s Putinom.

Ukrajinský prezident má podľa amerického nadviazať na aljašský samit a zabezpečiť dohodu o ukončení tri roky trvajúcej ruskej invázie. Informujú o tom agentúra AFP a stanica Sky News.

„Teraz je naozaj na prezidentovi Zelenskom, aby to dotiahol do konca. A povedal by som, že aj európske krajiny sa musia trochu zapojiť, ale je to na prezidentovi Zelenskom,“ povedal Trump pre Fox News po samite s tým, že stretnutie s Trumpom v Anchorage hodnotí „desiatimi z desiatich“.

Sean Hannity z Fox News sa Trumpa opýtal, aká je jeho rada ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. Odpovedal: „Uzavrite dohodu, musíte uzavrieť dohodu.“

„Rusko je veľmi veľká mocnosť a oni nie sú,“ podotkol Trump.

Trump tiež povedal, že „nebude dohoda, kým tu nie je dohoda“, odmietol sa však podeliť o akékoľvek podrobnosti o rokovaniach s Vladimirom Putinom. Uviedol len, že „dosiahli veľký pokrok“.

„To vôbec nie je hotová dohoda. A Ukrajina musí súhlasiť, prezident Zelenskyj musí súhlasiť,“ povedal Trump.

„Zhodli sme sa na mnohých bodoch. Myslím tým, že sme sa na mnohých bodoch dohodli. Ale nie je ich až tak veľa... je tam jeden alebo dva dosť dôležité body, ale myslím si, že sa dajú dosiahnuť,“ podotkol ďalej.

Počas rozhovoru pre Fox News sa tiež spomenula možnosť, že Ukrajina postúpi územia Rusku, ako aj potenciálne bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu. „Myslím si, že to sú body, o ktorých sme rokovali, a sú to body, na ktorých sme sa do značnej miery zhodli,“ povedal Trump.

„V skutočnosti si myslím, že sa v mnohých veciach zhodneme. Môžem vám povedať, že stretnutie bolo vrúcne,“ dodal s tým, že sú „dosť blízko konca“, poznamenal však, že s tým musí súhlasiť aj Ukrajina.

Podľa Trumpa sa teraz bude dohadovať stretnutie medzi Zelenským a Putinom. Americký prezident nevylúčil, že by sa na ňom zúčastnil aj on.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom po skončení takmer trojhodinových rokovaní na piatkovom samite v Anchorage uviedol, že o priebehu samitu bude telefonicky informovať Zelenského i partnerov zo Severoatlantickej aliancie (NATO) a EÚ.

Podľa Sky News je na sobotu na 9:30 SELČ naplánované stretnutie veľvyslancov európskych krajín, informovali zdroje z predsedníctva EÚ. Lídri európskych štátov a Trump pravdepodobne neskôr v ten istý deň absolvujú virtuálnu schôdzku. (TASR)

Samit medzi Trumpom a Putinom v Anchorage na Aljaške sa skončil, uviedli zhodne Biely dom i Kremeľ.

Očakávalo sa, že po rokovaniach v úzkom formáte, na ktorých sa okrem Trumpa a Putina zúčastnili aj šéfovia diplomacie USA a Ruska Marco Rubio a Sergej Lavrov, ako aj osobitný vyslanec USA Steve Witkoff a Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov, uskutoční aj spoločný pracovný obed oboch delegácií.

Ten bol však zrušený, spresňuje britská stanica.

Po rokovaní neoznámili lídri USA a Ruska na spoločnej tlačovej konferencii žiadne podrobnosti o vzájomnej dohode a prímerie v bojoch na Ukrajine, ktoré malo byť hlavným bodom samitu, nespomenul ani jeden z nich.

Samotný Putin po krátkej spoločnej tlačovke odletel späť do Ruska. Trump po skončení samitu takisto nastúpil na palubu lietadla Air Force One, smerujúceho do Washingtonu. (TASR)

Český minister zahraničia Lipavský privítal, že Trump sa snaží vojnu na Ukrajine zastaviť a bude o rokovaní s Putinom na Aljaške informovať Európu.

Problémom je ruský imperializmus, nie túžba Ukrajiny po slobode, napísal minister na sociálnej sieti po tlačovej konferencii prezidentov.

Ruský prezident Putin nastúpil do svojho lietadla a program samitu je tak výrazne kratší. (SME)

Trump rokovania s Putinom označil za extrémne produktívne, prinieslo podľa neho "skvelý pokrok".

Uviedol tiež, že sa vo viacerých bodoch zhodli, prímerie v bojoch na Ukrajine však nespomenul. K čomu presne presne dospeli, ale na spoločnej tlačovke nezverejnili.

„Zhodli sme sa na mnohých, mnohých bodoch.... Povedal by som, že na niekoľkých dôležitých, ale ešte sme sa tam celkom nedostali, urobili sme určitý pokrok,“ dodal bez uvedenia akýchkoľvek podrobností.

Trump zároveň uviedol, že bude telefonicky kontaktovať ukrajinského prezidenta Zelenského i partnerov z NATO, aby ich “informoval o dnešnom stretnutí“.

“Začnem s niekoľkými telefonátmi a poviem im, čo sa odohralo,“ uviedol. „Mali sme mimoriadne produktívne stretnutie a na mnohých bodoch sme sa dohodli, zostáva ich už len veľmi málo,“ dodal Trump.

„Niektoré nie sú až také významné, jeden je pravdepodobne najvýznamnejší, ale máme veľmi dobrú šancu sa tam dostať,“ citovala ho britská spravodajská stanica.

Krátka tlačová konferencia sa skončila bez toho, aby prezidenti odpovedali na otázky novinárov.

Miesto toho Trump opätovne poďakoval Putinovi s tým, že sa „čoskoro“ pravdepodobne opäť porozprávajú a uvidia.

„Nabudúce v Moskve,“ odpovedal mu na to Putin, na čo Trump reagoval v zmysle, že si „viem si predstaviť, že by sa to mohlo stať.“

Začala sa tlačová konferencia po rokovaní Trumpa s Putinom. Ako prvý si vzal slovo ruský prezident.

Rokovania podľa Putina prebehli „v konštruktívnej atmosfére vzájomného rešpektu“.

Putin tiež uviedol, že súčasné vzťahy medzi USA a Ruskom „klesli na najnižšiu úroveň od studenej vojny“ a stretnutie medzi prezidentmi bolo „už dávno potrebné“.

Ruský prezident zároveň dodal, že s Trumpom dosiahli „dohodu“ ohľadom Ukrajiny a upozornil Európu, aby „nebrzdila začínajúci pokrok“.

Rusko má podľa neho „úprimný záujem“ o ukončenie konfliktu, ale aby bolo „trvalé“, musia sa odstrániť „primárne príčiny konfliktu“ a riešiť „legitímny konflikt“ Ruska.

„Súhlasím s prezidentom Trumpom, ako dnes povedal, že prirodzene by mala byť zaistená aj bezpečnosť Ukrajiny. Prirodzene, sme pripravení na tom pracovať," uviedol Putin.

„Rád by som dúfal, že dohoda, ktorú sme spoločne dosiahli, nám pomôže priblížiť sa k tomuto cieľu a vydláždi cestu k mieru na Ukrajine,“ dodal.
  (TASR)

Rokovania medzi Trumpom a Putinom a ich delegáciami v Anchorage sa skončili. Trvali viac než dve a pol hodiny.

Podľa agentúry DPA ešte o štvrťhodinu dlhšie. Kremeľ potvrdil, že Putin sa zúčastní na spoločnej tlačovej konferencii po boku Trumpa.

Putinov vyjednávač Dmitrijev po ňom ruskej štátnej televízii povedal, že išlo "pozoruhodne dobre". 

Biely dom zverejnil fotografiu usmievajúceho sa Trumpa po boku s Putinom. Ukrajina je sklamaná.

Snímka vznikla bezprostredne pred začiatkom rokovaní v Anchorage na Aljaške, informuje stanica Sky News. Tá dodala, že z Ukrajiny prichádzajú na adresu amerického privítania Putina na červenom koberci sklamané a nahnevané reakcie.

Obaja prezidenti na spomínanej snímke stoja vedľa seba pod transparentom s nápisom „Usilujeme sa o mier“.

Zatiaľ čo Trump, Putin a ich príslušné delegácie rokovali, pripravovala sa pôda pre následnú tlačovú konferenciu, uvádza Sky News. Na dvoch pódiách s pečaťou amerického prezidenta boli vztýčené obe vlajky, americká i ruská, čo podľa britskej spravodajskej stanice môže znamenať, že sa na záver rokovaní plánuje spoločná tlačová konferencia Trumpa a Putina.

Ukrajinci medzitým reagovali na privítanie Putina na Aljaške s „hnevom a znechutením“, uvádza spravodajská stanica.

Virálnou sa podľa Sky News stala fotografia, na ktorej kľačiaci americkí vojaci rozprestierajú červený koberec pred schodmi Putinovho lietadla.

„Okupuje územia, ničí celé mestá, zabíja, znásilňuje, okráda, unáša, mučí a výsledkom toho je, že sa mu dostáva privítania na červenom koberci,“ citovala stanica jednu z reakcií na privítanie Putina na Aljaške. (TASR)

Vrelé privítanie Putina Trumpom na pôde USA vyvolalo kritiku zo strany demokratov v Kongrese.

"Trump rozvinul červený koberec pre vojnového zločinca. Na americkej pôde. Americká vláda by mala Putina zatknúť, nie ho hostiť. Hanebné a trápne," napísal na sieti X demokratický kongresman Jim McGovern za štát Massachusetts.

Pred samitom demokrati vo všeobecnosti odsúdili Trumpovo zbližovanie s ruským vodcom, uviedol denník Financial Times.

Obávali sa totiž, že tým odmeňuje autoritárskeho protivníka USA a že to pravdepodobne nepovedie k spravodlivému urovnaniu pre Ukrajinu.

Bývalá demokratická ministerka zahraničia a tiež kandidátka na prezidentku v roku 2016 Hillary Clintonová potom na instagrame poznamenala, že by Trumpa osobne nominovala na Nobelovu cenu za mier, ak by dosiahol mierovú dohodu, ktorá by Ukrajinu nenútila k územným ústupkom.

Dodala, že Putin nie je Trumpov priateľ, ale súper USA, ktorý sa usiluje o rozbitie západného spojenectva. (ČTK)

Okolo samitu medzi Trumpom Putinom v Anchorage sa objavilo množstvo dezinformácií.

Od falošných tvrdení o zastrelenom ukrajinskom nájomnom vrahovi až po nepodložené správy o tom, že Rusko vyhlásilo predaj tohto územia USA za nezákonný.

„Zlomyseľní aktéri zaplavili internet a sociálne médiá klamstvami a skreslenými tvrdeniami,“ ktoré „kolujú naprieč politickým spektrom a po celom svete,“ uviedla vo svojej správe organizácia NewsGuard, ktorá sa zaoberá dezinformáciami.

Medzi dezinformáciami sa objavilo aj nepodložené tvrdenie, že americkí vojaci nedávno v aljašskom meste Wasilla zastrelili ukrajinského nájomného zabijaka menom Stefan Orestovyč, ostreľovača údajne vycvičeného ukrajinskými špeciálnymi jednotkami. Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že nájomný vrah s takýmto menom vôbec existuje.

Klamstvo, ktoré kolovalo na sieti X, Instagrame, platforme zameranej na konšpiračné teórie QAnon, ako aj na srílanskom spravodajskom webe, podľa NewsGuard vzniklo na stránke Real Raw News.

Ide pritom o samozvaný web o „humore, paródii a satire“ a je často mylne považovaný za legitímny spravodajský kanál.

Výskumníci ho opakovane kritizujú za publikovanie vymyslených tvrdení o rusko-ukrajinskej vojne, ako aj o amerických predstaviteľoch a politikoch, píše AFP.

Kritici Trumpa na internete tiež nepravdivo tvrdili, že Putin ešte v januári minulého roka podpísal dekrét, ktorým vyhlásil predaj Aljašky USA za „nezákonný“. Toto nepodložené tvrdenie sa rozšírilo aj na sieti X, ako aj na platformách Bluesky a TikTok.

USA kúpili Aljašku od Ruska ešte v roku 1867 a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Putin takýto dekrét podpísal, spresňuje francúzska agentúra.

Prokremeľské nacionalistické účty medzitým na sociálnych sieťach šírili obrázok falošnej vlajky „Aljašskej ľudovej republiky“ a využívali samit v Anchorage na tvrdenie, že toto územie právom patrí Rusku.

Snímky šírili online ruské nacionalistické médiá, ako aj sieť Pravda, ktorá je známa šírením proruských naratívov po celom svete. (TASR)

Ukrajinskí vojaci zastavili ruský postup pri strategicky významnom meste Pokrovsk.

Ovládli šesť dedín na tomto dôležitom úseku frontu, informujú médiá s odvolaním sa na zbor Azov.

Ten bol na ohrozenom úseku nasadený po tom, ako sa skupinám ruských vojakov podarilo preniknúť ukrajinskými obrannými líniami pri meste Dobropilia pri Pokrovsku až do hĺbky desiatich kilometrov.

O vyhnaní nepriateľa zo siedmich dedín informujú podľa servera Ukrajinská pravda a tiež analytici z projektu DeepState, ktorý je blízky ukrajinskej armáde.

Dobytie niektorých z uvedených dedín, napríklad Nykanorivky, oznámilo v uplynulých dňoch ruské ministerstvo obrany. K ukrajinským tvrdeniam sa Moskva zatiaľ nevyjadrila.

Azov tvrdí, že počas posledných troch dní vyradil z boja stovky ruských vojakov, zničil desiatky kusov nepriateľskej techniky, vrátane jedného tanku a dvoch bojových vozidiel pechoty, a tiež zajal 13 Rusov. 

Podobné tvrdenia nepriateľských strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Ruská a americká delegácia začali po 11.30 h miestneho času spoločné rokovania.

Hlavnou témou rozhovorov je možná dohoda o prímerí na Ukrajine, ktorá by ukončila najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Ide o prvé osobné rozhovory oboch lídrov od Trumpovho návratu do Bieleho domu.

Na záberoch pred začiatkom rokovania bolo vidno, že Trump a Putin sedia vedľa seba oddelení len malým stolíkom a po boku každého z nich sú prekladatelia.

Ako podotýka server denníka The New York Times, chvíle pred začiatkom diskusií, na ktorých boli prítomní aj novinári, boli nezvyčajne tiché.

Trump pri takýchto príležitostiach bežne odpovedá na otázky novinárov, tentoraz obaja politici mlčali a otázky ignorovali.

Trump privítal Putina na vojenskej základni Elmendorf-Richardson na Aljaške.

Šéf Bieleho domu niekoľkokrát zatlieskal, zatiaľ čo k nemu Putin prichádzal po letiskovej ploche, a potom ruskému vodcovi potriasol rukou. Prezidenti následne bok po boku kráčali po červenom koberci. Potom vystúpili na pódium s nápisom Aljaška 2025, kde zapózovali pre novinárov bez toho, aby k nim prehovorili.

Keď sa jeden z reportérov spýtal Putina, či prestane zabíjať civilistov, ruský prezident sa len pousmial a ukázal si na ucho.

Prezidenti následne spoločne nastúpili do čierneho obrneného automobilu amerického prezidenta, ktorý ich odviezol na prvú fázu rokovania. Médiá to označili za neobvyklé.

Putina by mali na schôdzke sprevádzať jeho asistent Jurij Ušakov a šéf diplomacie Lavrov. Po tomto stretnutí by mal nasledovať spoločný obed delegácií.

Na ňom budú prítomní aj americký minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick, minister obrany Pete Hegseth a šéfka prezidentskej kancelárie Susie Wilesová, píše NBC News.

Ruskú delegáciu tvorí ďalej minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a hlavný vyjednávač s USA Kirill Dmitrijev.

Na leteckej základni Elmendorf-Richardson pristálo aj lietadlo s ruským prezidentom Putinom.

Lietadlo Il-96 eskortovali dve stíhačky. 

Lietadlo s Trumpom a ďalšími predstaviteľmi USA pristálo na základni Elmendorf-Richardson v Anchorage.

Prezidentský špeciál Air Force One pristál krátko pred plánovaným príletom 10.30 h miestneho času (20.30 h SELČ). Rokovania by sa mali začať o približne 11.30 h miestneho času (21.30 h SELČ).

Trump sa nestretne s Putinom vo formáte jeden na jedného, ako bolo pôvodne oznámené, ale bude tri na tri. S Trumpom bude ešte podľa Bieleho domu minister Rubio a splnomocnenec Witkoff. Kto sa rokovania zúčastní na ruskej strane s Putinom, zatiaľ nie je jasné.

Fotku z príprav zverejnil šéf Ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitriev.

Trump sa ponúkol, že Ukrajine spolu s európskymi krajinami poskytne bezpečnostné záruky v prípade mierovej dohody s Ruskom, pričom presný spôsob týchto záruk je zatiaľ predčasné špecifikovať.

Vyhlásil britský veľvyslanec vo Washingtone Peter Mandelson. 

Mandelson patrí medzi najvyšších predstaviteľov, ktorí naznačili, že USA budú aktívne chrániť Ukrajinu po uzavretí prípadnej mierovej dohody. Podotkol, že britské a európske sily by mali byť prítomné na ukrajinskom území, aby zasiahli, ak by Rusko porušilo jej podmienky.

Veľvyslanec zdôraznil, že samit Trumpa s Putinom nie je priestorom, kde by Ukrajinci mali „prosiť o milosť alebo vzdať sa čohokoľvek pre nespravodlivý mier“. Hlavným cieľom rokovaní je podľa jeho slov dosiahnuť „základné prímerie“, ktoré by umožnilo trojstranné rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA.

„Rusko túto vojnu nevyhrá. Ak by ju malo vyhrať, urobilo by tak už pred rokmi,“ vyhlásil diplomat. Podľa jeho slov by Británia a Európa po dosiahnutí potenciálnej dohody mali zaviesť mechanizmy monitorovania prímeria a opatrenia, ktoré by sa aktivovali pri ďalšej ruskej agresii, pričom by stáli po boku Ukrajiny.

Mandelson tiež povedal, že Ukrajinci preukázali „taký druh odvahy, ktorý krajina ako Amerika a prezident ako Trump obdivujú a s ktorým sa chcú spájať“. (TASR)

Trump povedal televízii Fox News, že ak sa schôdzka s Putinom nebude vyvíjať dobre, tak z nej rýchlo odíde.

Šéf Bieleho domu tiež podľa médií uviedol, že na rusko-americkom samite o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine ide o veľa, a vyjadril želanie dosiahnuť skorý mier medzi Moskvou a Kyjevom.

Trump vyhlásil, že rokovania s ruským vodcom sa podľa neho odohrajú veľmi dobre, v opačnom prípade sa mieni vrátiť domov veľmi rýchlo. "Ak (schôdzka) nepôjde dobre, odídete? "spýtal sa Trumpa novinár Fox News. "Áno, odišiel by som," reagoval Trump.

Na otázku, za akých okolností by stretnutie s Putinom vnímal ako úspešné, Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One odpovedal, že to nemôže povedať.

"Ja neviem. Nič nie je definitívne rozhodnuté. Chcem určité veci... Chcem, aby bolo rýchlo dosiahnuté prímerie... Nebudem spokojný, ak to nebude dnes,“ povedal s tým, že do procesu sa zapojí aj Európa a ukrajinský prezident Zelenskyj.

Trump šéfa Kremľu označil za "šikovného chlapa" a uviedol, že sa obe strany rešpektujú. Privítal Putinovo rozhodnutie cestovať na Aljašku spolu s ľuďmi z oblasti obchodu, ale uviedol, že USA s Ruskom neuzavrú žiadne obchodné dohody, kým konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nebude vyriešený. Trump zopakoval hrozbu uvalenia sankcií na Moskvu, ak rozhovory zlyhajú. (ČTK)

Pred viac ako desiatimi rokmi podpísali Rusko a Ukrajina dohody o prímerí v rámci samostatných dokumentov známych ako minské dohody.

Rozdielne interpretácie ich obsahu a pokračujúce boje však tieto mierové snahy zmarili. Pred rokovaniami medzi Trumpom a Putinom o možnej dohode o prímerí na Ukrajine to pripomína denník The New York Times.

Po obsadení Krymského polostrova vo februári 2014 vypukli v apríli na východe Ukrajiny boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Tento konflikt zostáva v centre pozornosti dodnes.

Minské dohody boli vyrokované v hlavnom meste Bieloruska, ktoré susedí s oboma krajinami. Prvá dohoda, tzv. Minský protokol (Minsk I), bola podpísaná v septembri 2014, druhá – Minsk II – vo februári 2015. Druhá dohoda bola v podstate obnoveným pokusom o naplnenie tej prvej, pripomína NYT.

Obsahovali ustanovenia o prímerí, stiahnutí ťažkých zbraní, výmene väzňov či organizovaní miestnych volieb v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Boje však rýchlo narušili jej realizáciu.

Dohodu Minsk II podpísali zástupcovia Ruska, Ukrajiny a lídri dvoch odštiepeneckých regiónov. Lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska, ktorí boli v čase podpísania dohody v Minsku, vydali vyhlásenia o jej podpore.

Nedostatky dohody sa prejavili čoskoro, najmä tým, že Rusko sa prezentovalo ako sprostredkovateľ a nie ako strana konfliktu, napísal americký denník.

Podľa NYT Kyjev a jeho spojenci zdôrazňovali nutnosť prímeria, zatiaľ čo Rusko sa snažilo presadiť decentralizáciu Ukrajiny a jej neutralitu. Moskva chcela federálny systém, ktorý by dvom regiónom zabezpečil autonómiu a právo veta v otázkach zahraničnej politiky a ďalších rozhodnutiach prijímaných v Kyjeve.

V praxi sa naplnilo len málo ustanovení – výnimkou bola výmena väzňov po zdĺhavých rokovaniach o ich zoznamoch. Každá strana obviňovala z neúspechu tú druhú. Vo februári 2022 ruský prezident Vladimir Putin spustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu s cieľom ovládnuť celú krajinu, uzatvára NYT. (TASR)

Moskva podľa Zelenského naďalej zabíja ľudí a neprejavuje žiadne známky ochoty ukončiť vojnu.

Ukrajinský prezident to vyhlásil len niekoľko hodín pred začiatkom samitu. „Vojna pokračuje. Pokračuje práve preto, že neexistuje žiadny príkaz ani náznak, že Moskva sa chystá túto vojnu ukončiť," uviedol Zelenskyj vo videu.

Doplnil, že ruské útoky zasiahli Dnepropetrovskú, Záporožskú, Chersonskú a Doneckú oblasť. Podľa Zelenského je Ukrajina pripravená pracovať čo najproduktívnejšie na ukončení konfliktu. „Dúfame v silnú pozíciu Spojených štátov. Všetko od toho bude závisieť,“ dodal.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval, že pri ruskom raketovom útoku pri meste Dnipro zahynul jeden človek a ďalší utrpel zranenia.

Z mesta Sumy zasa prichádzajú správy o požiari, ktorý vypukol po ruskom údere na trh v centre mesta. Miestne úrady uvádzajú, že počet obetí sa ešte overuje.

Ruské ministerstvo obrany odmietlo tvrdenia o útokoch a vyjadrenia ukrajinských úradov označilo za provokáciu s cieľom narušiť samit. (TASR)

Výbuch v továrni v ruskej Riazanskej oblasti si vyžiadal päť obetí a vyše 100 zranených, uviedol gubernátor oblasti.

Pavel Malkov na platforme Telegram hovoril iba o požiari v továrni, no ruské štátne médiá informovali, že išlo konkrétne o závod na výrobu strelného prachu a výbušnín.

Podľa správ sa zrútila budova továrne a pod troskami je zrejme uväznených viacero osôb.

Na fotografiách a záberoch vidno požiar a hustý oblak dymu. Na mieste vyhlásili stav núdze, ozrejmil Malkov. Príčina výbuchu nie je bezprostredné známa.

Úrady spustili vyšetrovanie potenciálnych porušení bezpečnostných predpisov pre priemyselné zariadenia. 

Oblasť je tiež častým cieľom útokov ukrajinských dronových útokov, ktoré Kyjev používa pri ofenzíve proti ruskej invázii. Počiatočné informácie naznačujú, že výbuch nespôsobili drony či pokus o sabotáž. (TASR)

Samit Trumpa a Putina by podľa Kremľa mohol trvať najmenej šesť až sedem hodín.

„Môžete očakávať, že to bude trvať minimálne šesť až sedem hodín,“ uviedol v ruskej štátnej televízií Prvý kanál hovorca Kremľa. Dmitrij Peskov dodal, že Moskva očakáva „produktívne“ stretnutie.

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti napísala, že na základe vyjadrení Kremľa prinesie aljašský samit výsledky a podľa jej informácií sa na úvodnom stretnutí prezidentov „medzi štyrmi očami“ zúčastnia aj ich poradcovia.

Osobitný vyslanec ruského prezidenta pre investičnú spoluprácu Kirill Dmitrijev označil atmosféru na Aljaške pred stretnutím Trumpa s Putinom za „bojovnú“ a povedal, že rokovania sa budú týkať celého spektra tém v rusko-amerických vzťahoch, nielen Ukrajiny. Rokovania budú podľa neho zamerané na celkové obnovenie vzájomných vzťahov.

Putin pred odletom položil kvety k pamätníku v meste Magadan na ruskom Ďalekom východe, ktorý pripomína spoluprácu medzi USA a Sovietskym zväzom počas druhej svetovej vojny.

Socha znázorňuje potrasenie rúk medzi sovietskym a americkým pilotom. (TASR)

Minister zahraničia Blanár vyjadril podporu stretnutiu Trumpa a Putina na Aljaške.

Podľa neho Slovensko víta zintenzívnenie mierového úsilia administratívy prezidenta USA, ktoré podporuje od začiatku, a verí, že rokovania prispejú k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Slovenská diplomacia bola v súvislosti so samitom v kontakte s americkými partnermi na viacerých úrovniach a zapojila sa aj do diskusie v rámci mimoriadnej Rady Európskej únie pre zahraničné vzťahy.

Tá predchádzala videokonferencii vybraných európskych lídrov s prezidentom Trumpom, pričom Slovensko podporilo spoločné vyhlásenie 26 členských štátov EÚ. (SITA)

Putin ocenil pôsobenie severokórejských vojakov v bojoch proti Ukrajine.

Ruský prezident v liste diktátorovi Kim Čong-unovi pri príležitosti takzvaného severokórejského „Dňa oslobodenia“ vzdal hold „putám vojenského bratstva, priateľstva a vzájomnej pomoci“.

V liste sa píše, že sa ukázalo hrdinstvo severokórejských vojakov na oslobodení území Kurskej oblasti a že ruský ľud si navždy zachová spomienku na ich odvahu a obetavosť. (Sky News)

Francúzsky prezident Macron sa stretne so Zelenským po samite Trumpa a Putina na Aljaške.

Obaja lídri sa dohodli na stretnutí „v momente, keď to bude najužitočnejšie a najefektívnejšie“ po rokovaní hláv štátov USA a Ruska, dodal Elyzejský palác. (SITA)

Trump telefonoval s Lukašenkom a má v pláne sa s ním v budúcnosti stretnúť.

Prezident USA sa prezidentovi Bieloruska poďakoval za nedávne prepustenie 16 väzňov a vyzval ho na prepustenie 1 300 ďalších.

"Diskutovali sme o mnohých záležitostiach, vrátane návštevy prezidenta Putina na Aljaške," napísal Trump počas letu do Anchorage.

Telefonát Trumpa s Lukašenkom potvrdila tiež bieloruská štátna agentúra Belta, ktorá zatiaľ neuviedla žiadne ďalšie podrobnosti. (ČTK)

Rusko vyslalo rakety na Dnepropetrovskú oblasť. Zranenia utrpela jedna osoba zranená a vypukol požiar.

Ukrajinské úrady uviedli, že zrýchľujú evakuáciu v meste Dobropilia v Doneckej oblasti. Mesto sa nachádza v oblasti, kde Rusko tento týždeň uskutočnilo sériu postupov a pretlačilo línie zhruba o desať kilometrov.

Donald Trump privíta Vladimira Putina ihneď po jeho prílete na leteckú základňu Elmendorf-Richardson.

Kremeľ potvrdil, že lídri sa stretnú už pri ruskom prezidentskom špeciáli.

„Presne o 11.00 miestneho času (21.00 SELČ, pozn. TASR) má prezident pristáť. Prezident Trump ho privíta pri lietadle,“ povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred Putinovým odletom na Aljašku.

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti uvádza, že let bude „presný“ a na programe rokovaní lídrov sú aj „projekty ekonomickej spolupráce“. (TASR)

Rusko je hlavný nepriateľ Poľska a ohrozuje nás, povedal prezident Karol Nawrocki.

Prezident sa tak vyjadril v príhovore na začiatku vojenskej prehliadky pri príležitosti 105. výročia Bitky o Varšavu, v ktorej sa Poľsko ubránilo boľševickej invázii. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Podľa Nawrockého je dnešné Rusko neoimperiálne a nelíši sa od boľševického Ruska, proti ktorému Poliaci bojovali v roku 1920.

„Toto Rusko nie je nepremožiteľné! Prehralo na začiatku 20. storočia s Japonskom, bolo pokorené Poliakmi v roku 1920 a dnes už tri roky lapá po dychu po útoku na Ukrajinu vďaka podpore spojencov a solidárnosti národov slobody a predovšetkým Poľska,“ povedal prezident.

Nawrocki vyzval prítomných vládnych predstaviteľov, aby obrana a bezpečnosť neboli predmetom politických bojov a aby bol prijatý záväzok vydávať na obranu aspoň päť percent HDP.

„Ak vláda a spoločnosť akéhokoľvek národa nebude platiť za svoju armádu, tak príde čas, keď bude musieť platiť za cudziu armádu,“ uzavrel.

Na vojenskej prehliadke pri príležitosti 105. výročia Bitky o Varšavu a Sviatku poľského vojska sa zúčastnili aj premiér Donald Tusk, preseda Sejmu Szymon Holownia, minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz či zahraniční hostia vrátane náčelníka francúzskeho generálneho štábu Thierryho Burkharda. (TASR)

Prosím, nepredajte nás späť, vravia Aljaščania. Príchod ruského prezidenta im prekáža. (SME)

Ukrajinská armáda nasadzuje posily na východ Ukrajiny, kde sa ruské jednotky priblížili k banskému mestu Dobropilia.

„Dnes bolo prijaté rozhodnutie o ďalšom posilnení tohto a ďalších regiónov v Doneckej oblasti,“ uviedol prezident Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

„Ruská armáda naďalej trpí značnými stratami v snahe zabezpečiť priaznivejšie politické pozície pre ruské vedenie na stretnutí na Aljaške,“ dodal Zelenskyj. (SITA)

Hnutie KDH víta zmysluplnú snahu o ukončenie „nevyprovokovanej krvavej agresie Ruska na Ukrajine“.

Podporuje tiež mier založený na pravde, nie na konšpiráciách. Hnutie to uviedlo v stanovisku k stretnutiu ruského Putina a Trumpa.

„Premiér Robert Fico (Smer) dnes opäť neodolal pokušeniu konšpirovať a opakovať naratívy ruskej propagandy, keď zopakoval, že ‚niekomu‘ vojna vyhovuje a ‚niekto‘ zneužíva Ukrajinu na oslabenie Ruska. KDH stojí na strane faktov a obetí agresie, nie na strane agresora a jeho cielených konšpirácií. Želáme si spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine viac než čokoľvek iné,“ vyhlásilo hnutie.

Ukrajina sa spolieha na Ameriku, napísal Zelenskyj vo viere, že Trump vyjedná počas stretnutia s Putinom prímerie.

„Je čas ukončiť vojnu. Rusko musí podniknúť potrebné kroky. Spoliehame sa na Ameriku. Kľúčové je, aby toto stretnutie otvorilo skutočnú cestu k spravodlivému mieru a vecnej diskusii medzi lídrami v trojstrannom formáte – Ukrajina, Spojené štáty a Rusko,“ vyjadril sa Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj napísal, že dnes taktiež očakáva správu od ukrajinských tajných služieb o „súčasných zámeroch ruskej strany“ a prípravách Moskvy na stretnutie na Aljaške. „Sme pripravení, ako vždy, pracovať čo najefektívnejšie,“ uzavrel.

Explózia v závode na výrobu pušného prachu v ruskej Riazanskej oblasti dopoludnia zabila štyroch alebo piatich ľudí.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, informovali o tom ruské telegramové kanály s odvolaním sa na viaceré zdroje.

Ruský telegramový kanál Astra uviedol, že výbuch nastal v závode Elastik v dielni na výrobu pušného prachu a následne vypukol požiar. Záchranári sa vyjadrili, že zomreli štyria ľudia. Okrem obetí na životoch je podľa Astry 20 ľudí zranených.

Telegramový kanál Baza dodal, že desať zranených je vo vážnom stave. Okrem toho sú ľudia aj pod troskami a prístup k nim je údajne ťažký. Podľa úradu pre mimoriadne situácie Riazanskej oblasti pri výbuchu zomrelo päť ľudí. (SITA)

Verím, že americká aj ruská strana si uvedomuje nevyhnutnosť ukončenia vojny, povedal minister Šutaj Eštok.

Matúš Šutaj Eštok je osobne presvedčený o tom, že k "tomuto malo už dôjsť dávno, pretože každý jeden deň trvania tohto konfliktu znamená stratené ľudské životy, tak na ukrajinskej, aj na ruskej strane a obrovské hospodárske škody.“ (TASR)

Trump na palube Air Force One vyhlásil, že z jeho stretnutia s Putinom na Aljaške „niečo bude“.

Americký prezident povedal, že "Vladimir Putin verí, že pokračujúce útoky proti Ukrajine mu dodávajú silu, ale ja si myslím, že mu to ubližuje.“

„Myslí si, že mu to pomôže vyjednať preňho lepšiu dohodu. Ale v skutočnosti mu to škodí. Budem sa s ním o tom rozprávať," povedal Trump.

Trump pripustil debatu o prerozdelení územia, ale rozhodnutie chce nechať na Ukrajinu. Pripustil, že ohľadom bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa môže rokovať nie iba s NATO, ale s jednotlivými krajinami.

Trump vie, že Putin má záujem o obnovenie obchodu s USA. „Všimol som si, že privádza veľa podnikateľov z Ruska. To je dobré a páči sa mi to. Ale my nebudeme obchodovať, kým neukončíme vojnu.“.

Stále platí hrozba ďalších obchodných sankcií, ak Rusko nebude mať záujem o prímerie. „Boli by to vážne veci. Chcel by som sa sústrediť na našu krajinu, ale urobil by som to, aby som zachránil životy,“ dodal Trump.

Trump poznamenal, že Putin chcel ovládnuť celú Ukrajinu. „Keby som nebol prezidentom, práve teraz by obsadil celú Ukrajinu, ale neurobí to,“ uviedol šéf Bieleho domu.

Podľa jeho slov medzi ním a Putinom panuje vzájomný rešpekt a pred rokovaním vyjadril pozitívne očakávania. „Je to inteligentný človek. Robí to už dlho, ale ja tiež. Sme prezidenti. Vychádzame spolu dobre. Na oboch stranách panuje veľký rešpekt,“ povedal Trump. (Sky News, TASR)

Samit na Aljaške je víťazstvom pre Putina, snáď z Trumpa neurobí hlupáka, píšu svetové médiá. (ČTK)

Prezident Trump opustil Biely dom a smeruje na stretnutie s Putinom na Aljašku.

Amerického prezidenta videli nastupovať do auta pri odchode z Bieleho domu. Očakávalo sa, z areálu rezidencie odletí vrtuľníkom Marine One na vojenskú leteckú základňu Andrews, kde sa nachádza Boeing Air Force One.

Po 14. hodine SELČ už sedel v lietadle. (Sky News)

Rusko nasadilo novú verziu dronu V2U poháňaného umelou inteligenciou.

O nasadení stroja informoval ukrajinský vojenský špecialista na rádiové technológie Serhii Beskrestnov, alias Flash.

Ttento typ dronu sa tento týždeň objavil na všetkých frontoch. Od útočnej verzie sa líši absenciou chvostových stabilizátorov. Po dokončení prieskumnej misie dron pristane na padáku.

„V programe V2U sa objavili rôzne názvy tohto typu dronov. Nasadené sú útočné, už pribudli prieskumné. Rusi už pracujú na type, určenom na logistiku,“ napísal Flash.

Špecialista poznamenal, že vývojári a výrobcovia tohto dronu nie sú známi. Na základe skúmania ukoristených strojov povedal, že neobsahujú žiadne ruské komponenty.

„Pre mňa je najdôležitejšou otázkou interakcia medzi prieskumnými a útočnými dronmi. Kombináciu týchto bezpilotných lietadiel s umelou inteligenciou považujem za najinovatívnejšiu a najnebezpečnejšiu,“ zdôraznil Beskrestnov.

Američania pochybujú o schopnosti prezidenta Trumpa prijímať rozhodnutia týkajúce sa vojny na Ukrajine.

Takmer 60 percent obyvateľov krajiny uviedlo, že sú buď „nie veľmi presvedčení“, alebo „vôbec nepresvedčení“ o tom, že Trump dokáže prijímať „rozumné rozhodnutia“ o najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny.

Vyplýva to z prieskumu amerického neziskového výskumného inštitútu Pew Research Center.

Američania sú však teraz v porovnaní s marcom menej naklonení tvrdeniu, že Trump vo vojne príliš favorizuje Rusko. Táto zmena súvisí s tým, že šéf Bieleho domu v ostatných mesiacoch zmenil svoj verejný postoj k vojne a vystupuje čoraz kritickejšie.

Prieskumu sa zúčastnilo 3 554 dospelých respondentov. (SITA)

Nech Rusko prepustí politických väzňov, ktorých zadržiava za protivojnový postoj, vyhlásila Julija Navaľná.

Predstaviteľka ruskej opozície v exile a vdova po zosnulom lídrovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnom. výzvu zverejnila niekoľko hodín predtým, ako sa prezidenti Trump a Putin majú stretnúť na Aljaške.

„Prepustite ruských politických aktivistov a novinárov, ukrajinských civilistov, tých, ktorí boli uväznení za protivojnové vyhlásenia a za príspevky na sociálnych sieťach,“ povedala.

Trumpov predchodca Joe Biden minulý rok dohodol výmenu väzňov, v rámci ktorej Rusi prepustili dvoch amerických novinárov a niekoľko ruských opozičných predstaviteľov výmenou za ruských špiónov zadržaných v Európe. (SITA)

Samit sa skončí „polovičným prímerím“. Putin môže Trumpa presvedčiť obchodnými ponukami, tvrdí ruský expremiér.

Pre britskú spravodajskú stanicu Sky News to uviedol Michail Kasjanov, ktorý bol ruským premiérom v rokoch 2000 až 2004. Momentálne je odporcom súčasného ruského režimu.

Kasjanov odhaduje, že témou debát bude biznis.

"Putin chce prímerie, ale podľa jeho podmienok. Tiež potrebuje prímerie, pretože čelí ekonomickým problémom. Preto očakávam, že sa dohodnú "polovičné opatrenia" a Putin môže ponúknuť Trumpovi napríklad obnovenie dodávok titánu, alebo objednávku na 20 až 25 lietadiel Boeing s tým, že by mohol využívať zmrazené ruské aktíva. Trumpovi ponúkne zisk," dodal Kasjanov. (Sky News)

Dobrovoľníci odviezli Ukrajincom humanitárnu pomoc, armáde darovali auto. Neďaleko frontu zažili nálet dronu. (My Regióny)

Biely dom oznámil časový harmonogram stretnutia prezidentov Trumpa a Putina, vrátane odhadu času odletu.

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu je plánovaný na zhruba sedem hodín po začiatku stretnutia, ktoré sa uskutoční na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage na Aljaške.

Rokovanie prezidentov má podľa Američanov začať o 11.00 h miestneho času (o 21.00 h SELČ), pričom obaja štátnici budú mať tlmočníkov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová oznámila, že po stretnutí Trumpa s Putinom je plánovaný "bilaterálny obed" a tlačová konferencia. "Čo sa stane po rokovaní, je na prezidentovi Trumpovi, a to je jeden z dôvodov, prečo tam letí," povedala hovorkyňa stanici Fox News.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že ruská a americká delegácia bude mať každých päť členov a expertov. Na ruskej strane budú okrem Ušakova ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a tiež Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev.

Zloženie americkej delegácie Leavittová bezprostredne nespresnila, podľa serveru The Guardian budú Trumpa sprevádzať okrem iného minister zahraničia Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth a splnomocnenec Steve Witkoff.

Na úvod rokovaní Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú konferenciu, uviedol Ušakov. Trump ale poznamenal, že v prípade neúspešnej schôdzky sa vyjadrí na samostatnej tlačovej konferencii.

Chystaný odlet amerického prezidenta z Anchorage späť do Washingtonu je podľa Bieleho domu plánovaný na sobotu 03: 45 SELČ. Ihneď po rokovaniach podľa Ušakova odletí tiež ruská delegácia. (ČTK)

Rokovanie na Aljaške bude víťazstvo pre Putina a dohoda o ukončení bojov sa nedá očakávať, zhodujú sa viaceré média.

Americká spravodajská televízia CNN vyslovila obavu, že Donald Trump sa Vladimirom Putinom nechá zosmiešniť.

The New York Times poukazuje na to, že Rusko a Ukrajina sa zhodujú v jednom: "Trumpov samit je veľkým víťazstvom pre Putina".

Rozhovory na Aljaške vymania ruského prezidenta z diplomatickej izolácie Západu a ukrajinskí a európski lídri sa obávajú, že dostane výrazný priestor na ovplyvnenie amerického prezidenta, ktorý nastavil latku "extrémne nízko", upozorňuje The New York Times.

Pred Aljaškou sa s Putinom počas terajšej vojny stretli iba dvaja západní lídri – "premiéri malého Slovenska a Maďarska", podotýka denník NYT.

"Najhorším scenárom pre Ukrajinu a všeobecnejšie je, že Putin dá ponuku, ktorá je prijateľná pre Spojené štáty, ale ktorú Zelenskyj nedokáže akceptovať," cituje NYT politológa a experta na Ukrajinu Samuela Charapa.

Podľa neho by to Trumpa mohlo vrátiť k otvorene nepriateľskému postoju, ktorý voči Ukrajine zaujal vo februári pri Zelenského návšteve v Bielom dome.

Spravodajská televízia CNN sa obáva, že Putin by na stretnutí opäť mohol z Trumpa urobiť hlupáka. Uplynulých šesť mesiacov pritom ukázalo, že Putin si mier zjavne neželal. "Je možné, že Trump má dobrý dôvod sa domnievať, že Putin je pripravený konať; ale nie sme zasvätení do zákulisných machinácií a stále nevieme, čo presne túto schôdzku vyvolalo," pripúšťa CNN.

"Potencionálne môže nastať epochálny okamih, no aj ten sa môže v nasledujúcich dňoch premeniť na premárnenú príležitosť, "píše talianska La Stampa s tým, že zo samitu zostane len fotografia.

Londýnsky denník The Times napísal, že Trump by mal voči Putinovi zaujať silnú pozíciu. Zdôraznil, že šéf Kremľa je bývalý agent KGB, "ktorého rokovacia stratégia bude nepochybne presne vypočítaná a zrežírovaná".

"Ak Putin nepreukáže hodnoverný záväzok k mieru, musí Trump rozhodne reagovať všetkými dostupnými opatreniami – od sprísnenia sankcií proti Rusku až po rýchle zvýšenie dodávok zbraní a finančných zdrojov pre Ukrajinu. Kremeľ opovrhuje slabosťou, ale Trump je pred stretnutím s ruským prezidentom v silnej pozícii. Je načase, aby to predviedol,“napísali The Times.

Nemecký diplomat a niekdajší poradca bývalej kancelárky Angely Merkelovej v rozhovore s portálom t-online ostro kritizoval generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý v interview s americkou televíziou ABC pripustil, že súčasťou dojednania prímeria by mohlo byť aj podstúpenie niektorých území Ukrajiny, hoci len "de facto", a nie ". de jure".

"Žasol som, že sa tak skoro vychádza Rusku v ústrety a že zo všetkých ľudí toto presadzuje práve generálny tajomník NATO. Cieľom Marka Rutteho je zapojiť Ameriku, čo je nepochybne dôležité. Napriek tomu priblížiť sa takto Kremľu v takej kritickej otázke, ešte pred začiatkom rokovaní, je pre mňa nepochopiteľné. Vladimir Putin si bude mädliť ruky," povedal Christoph Heusgen. (ČTK)

Ukrajinské údery spôsobili Rusku od začiatku tohto roka straty na úrovni 4,11 percenta jeho ročného hrubého domáceho produktu.

Uviedla to v piatok ukrajinská armáda, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu útoky stáli Kremeľ približne 74,1 miliardy dolárov (zhruba 63,45 miliardy eur). Najčastejšími cieľmi boli ropné rafinérie (42 percent), nasledovali sklady (37 percent), ropné čerpacie stanice (10 percent), terminály a prístavy (sedem percent) a ostatné zariadenia (štyri percentá).

Najnovšie útoky ukrajinská armáda podnikla vo štvrtok na ruský prístav Oľa v Astrachánskej oblasti a na rafinériu v meste Volgograd.

Prístav je kľúčovým logistickým uzlom pre dodávky iránskeho vojenského materiálu do Ruska, informoval ukrajinský generálny štáb.

Podľa dostupných údajov rafinéria ročne spracúva viac ako 15 miliónov ton ropy, čo predstavuje 5,6 percenta rafinérskej kapacity Ruska.

V noci na piatok po útoku ukrajinského dronu na ropnú rafinériu v Samarskej oblasti v zariadení vypukol požiar. (SITA)

Premiér Fico dúfa, že výsledkom schôdzky Trumpa s Putinom bude dohoda o prímerí.

Robert Fico na tlačovej konferencii povedal, že si želá dosiahnutie takej dohody, ktorá sa v budúcnosti nebude porušovať.

„Pre nás ako pre vládu, ktorá je mierovo orientovaná, je najpodstatnejšie to, aby piatkové stretnutie na území Spojených štátov dospelo predovšetkým k tomuto záveru. Potom máme druhé želanie, a tým je, aby prípadná dohoda o prímerí a mieri nebola narušená,“ povedal Robert Fico.

Fico naznačil, že samit môže priniesť aj iné výsledky. „Pokiaľ budeme poznať ďalšie výsledky tohto rokovania, tak sa k nim budeme v priebehu dnešného dňa spoločne vyjadrovať,“ avizoval. (SME, TASR)

Predmetom samitu Trumpa s Putinom nemá byť ukrajinské územie. O tom má rozhodovať iba Ukrajina, vyhlásil Korčok.

Ivan Korčok na tlačovej konferencii zadefinoval päť hlavných bodov, ktoré sú dôležité pre záujmy a bezpečnosť Slovenska aj Európy.

Exminister zahraničia a člen progresívneho Slovenska dúfa, že najdôležitejšie má byť dohodnúť prímerie, aby Rusko prestalo útočiť na civilné ciele. Prímerie by malo byť základom pre budúcu mierovú dohodu. Podstatou bezpečnostných záruk má byť suverenita Ukrajiny, aby Rusko už prestalo snívať o tom, že bude rozhodovať za iné štáty.

Korčok zároveň kritizoval ministra zahraničia Blanára za pasivitu v týchto témach a vyčítal mu, že sa nezastal Slovákov v Srbsku.

Do Anchorage pricestovala ruská delegácia, ktorá sa zúčastní na schôdzke prezidentov Trumpa s Putinom.

Obaja lídri do najväčšieho aljašského mesta dorazia neskôr. V predvečer rokovania šéfa Bieleho domu so šéfom Kremľa o konflikte na Ukrajine sa v Anchorage, kde sa summit uskutoční, zišlo niekoľko stoviek ľudí vyjadrujúcich podporu Ukrajine, informoval ruskojazyčný server BBC.

Ukrajina, ktorá sa tri a pol roka bráni ruskej agresii, na dnešné rokovanie pozvánku nedostala.

Na Aljašku podľa serveru The Independent dorazil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov alebo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Alexander Darčijev.

Pri príchode do hotela mal Lavrov na sebe pod čiernou prešívanou vestou šedivú mikinu s nápisom ZSSR, teda Zväz sovietskych socialistických republík.

„Dúfame, že budeme pokračovať s USA v užitočnom rozhovore. Máme argumenty, jasný a zrozumiteľný postoj. Vyjadrime ho. Počas návštev špeciálneho vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa sa už veľa urobilo," citoval Lavrova ruský rezort zahraničia. 

Vo štvrtok na medzinárodnom letisku v Anchorage pristál ruský Iljušin Il-96 určený v Rusku pre prepravu najdôležitejších ľudí.

Z Moskvy podľa webu určenému fanúšikom letectva letel arktickou trasou a pre prelet nad americkým územím potreboval zvláštne povolenie, pretože lietadlá registrované v Rusku do amerického vzdušného priestoru kvôli platným protiruským reštrikciám nesmú.

Očakáva sa, že samotný Putin nepristane na medzinárodnom letisku, ale priamo v dejisku summitu na vojenskej základni Elmendorf-Richardson.

Šéf Kremľa cestou na Aljašku urobil zastávku v Magadane na ruskom Ďalekom východe, ktorý od Anchorage delí ešte 3 200 kilometrov. Jeho hovorca Dmitrij Peskov predtým novinárom povedal, že tam navštívi jeden z miestnych podnikov alebo športový komplex.

Pred stretnutím Trumpa s Putinom sa v Anchorage vo štvrtok konala pokojná demonštrácia, ktorej účastníci vyslovovali podporu Ukrajine. Jeden z demonštrantov prišiel s ceduľou s nápisom varujúcim pred postúpením ukrajinského územia Rusku.

"Odovzdať Ukrajinu Putinovi je ako odovzdať Československo Hitlerovi," vyhlásil.

Stálo na ceduli odkazujúcej na mníchovskú konferenciu zo septembra 1938, na ktorej sa zástupcovia západoeurópskych mocností s nacistickým diktátorom Adolfom Hitlerom bez účasti československých predstaviteľov dohodli, že pohraničné časti Československa obývané prevažne Nemcami získa Nemecko.

Iný demonštrant mal transparent s nápisom, že "z okna vidí fašistov", za ktorých podľa niektorých komentárov považuje Putina aj Trumpa.

Ľudia mávali ukrajinskými vlajkami a niektorí prišli tiež s vlajkami americkými a odkazovali Putinovi, aby dal ruky preč od Aljašky, ktorú Spojené štáty od Ruska kúpili v 19. storočí.

Ukrajina uviedla, že zasiahla ruskú loď s vojenským materiálom v prístave Olja v Astrachánskej oblasti.

Na lodi mala byť podľa Kyjeva munícia z Iránu a komponenty pre bezpilotné lietadlá.

Tento prístav podľa ukrajinskej armády využíva Rusko ako dôležitý logistický bod pre dodávky z Iránu.

Ukrajinské drony tiež v noci zaútočili na rafinériu v Syzrani ležiacu na Volge na juhovýchode európskej časti Ruska, informovali rôzne telegramové kanály.

Ľudia v Syzrani v noci podľa ruskojazyčného serveru BBC informovali, že na tamojšiu rafinériu zaútočili drony, ozvala sa tam séria výbuchov a na mieste začalo horieť.

Tieto správy potvrdil gubernátor Samarskej oblasti, v ktorej Syzraň leží. Podľa gubernátora Vjačeslava Fedoriščeva región čelil "masívnemu útoku bezpilotných lietadiel". Na svojom telegramovom účte uviedol, že protivzdušná obrana ich podľa predbežných informácií 13 zostrelila.

Nad regiónom bol uzavretý vzdušný priestor a prevádzku prerušilo letisko v Samare, uvádza BBC. V Syzrani bolo "z bezpečnostných dôvodov" dočasne obmedzené fungovanie mobilného internetu, uviedol gubernátor.

Na syzraňskú rafinériu drony útočili už tento rok vo februári a marci.

Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana za uplynulú noc na zneškodnila 53 ukrajinských dronov.

Rusko na nočné útoky na Ukrajinu použilo dve balistické rakety a 94 dronov. (SME, ČTK)

Putin by mal využiť príležitosť súhlasiť s prímerím na Ukrajine počas rokovaní s Trumpom, povedal nemecký kancelár Merz.

„Cieľom musí byť summit, na ktorom sa zúčastní aj (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj,“ uviedol Merz v oficiálnom vyhlásení.

Kancelár dodal, že Trump „môže teraz urobiť významný krok smerom k mieru,“ na ktorom sa podľa neho „musia strany dohodnúť“.

Trump vo štvrtok vyhlásil, že podľa neho sa Putin na piatkovom stretnutí bude chcieť dohodnúť na ukončení už viac ako trojročnej vojny na Ukrajine.

Trump sa na Aljaške stretne s Putinom, rokovať budú o ukončení vojny na Ukrajine.

Bilaterálny summit sa odohrá v neprítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V prípade úspechu rozhovorov si Trump želá usporiadať trojstranný summit za účasti nielen ruského prezidenta, ale aj Zelenského, s cieľom uzavrieť dohodu medzi Moskvou a Kyjevom.

Trump varoval, že ak Putin nebude po summite na Aljaške súhlasiť s ukončením konfliktu na Ukrajine, bude to mať pre Rusko veľmi vážne následky. Americký prezident vo štvrtok spomenul možnosť uvalenia sankcií na Moskvu.

Americko-ruské rozhovory na vojenskej základni Elmendorf-Richardson začnú o 11.30 h miestneho času (21.30 h SELČ) schôdzkou oboch hláv štátov medzi štyrmi očami, za prítomnosti tlmočníkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prímerie za Donbas? Ukrajina nechce rokovať o území, no možno bude musieť Čítajte 

Potom má podľa Putinovho poradcu Jurij Ušakova nasledovať rokovanie päťčlenných delegácií na pracovnom obede. Na ruskej strane budú Ušakov, ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Biely dom zloženie americkej delegácie zatiaľ neoznámil.

Na úvod rokovaní Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, uviedol Kremeľ.

Informáciu o spoločnej tlačovej konferencii potvrdil Biely dom. Trump však následne povedal, že ak rozhovory zlyhajú, možno sa po nich rozhodne verejne prehovoriť samostatne.

Americký prezident počas rokovaní pred rusko-americkým summitom ubezpečil európskych predstaviteľov, že jeho hlavným cieľom je dosiahnutie prímeria a že nemieni so svojím ruským náprotivkom rokovať o rozdelení územia.

Zelenskyj a jeho európski spojenci tento týždeň zintenzívnili diplomatické úsilie, aby zabránili uzavretiu akejkoľvek dohody medzi USA a Ruskom, ktorá by Ukrajinu ponechala zraniteľnú voči možným budúcim útokom. (ČTK)