ANCHORAGE, BRATISLAVA. Ak všetko pôjde podľa plánov, tak už o niekoľko hodín prebehne očakávaný samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške, kde dvojica preberie rôzne témy vrátane vojny na Ukrajine.
Americká vojenská základňa Elmendorf-Richardson leží približne deväť kilometrov od Anchorage, najväčšieho mesta na Aljaške s populáciou necelých 290-tisíc obyvateľov.
Arktická oblasť predstavuje miesto s historickými väzbami na USA aj na Rusko, ale územie je pre ruské a americké delegácie výhodné aj z iných dôvodov.
„Aljaška ponúka príležitosť mať niečo približne v polovici cesty medzi Moskvou a Washingtonom,“ povedal bývalý americký diplomat William Courtney pre rozhlas Rádio Sloboda. „Putin a Trump podnikajú cesty, ktoré sú zhruba porovnateľné.“
Cesta z Washingtonu do Anchorage predstavuje približne 6100 kilometrov, zatiaľ čo cesta z Moskvy do Anchorage okolo 6500 kilometrov. Dvojica sa teda stretne na polceste.
Aljašťania sú však rozpoltení. Medzi obyvateľmi podľa denníka The Guardian vládne vzrušenie z príchodu kľúčových svetových osobností, ale tiež obava z toho, na čom by sa dvojica mohla medzi sebou dohodnúť.
V článku sa dočítate:
- prečo je Aljaška víťazstvom Putina,
- aké výhody predstavuje samit na Aljaške,
- čoho sa Aljašťania obávajú.
Bohaté prostredie na mémy
Nebude to prvýkrát, čo Anchorage navštívi líder jednej zo svetových veľmocí. V roku 2017 do mesta zavítal čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý sa na Aljaške zastavil najesť po tom, ako sa stretol s Trumpom na Floride. Ochutnal krabiu polievku.
Matt Acuña Buxton, reportér z Anchorage, však pre The Guardian vysvetlil, že medzi obyvateľmi skôr panuje „široká“ nespokojnosť s tým, že ruský prezident, na ktorého je vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), navštívi mesto.
Aljašťania si podľa novinára uvedomujú, že Putin v skutočnosti nie je ich priateľom.
Miestnych však sklamalo aj oznámenie Trumpovej administratívy, že samit sa uskutoční na americkej vojenskej základni, pretože to nie je dostatočne aljašské miesto.
Až 49 percent ľudí v prieskume navrhlo napríklad to, aby sa dvojica stretla v dome Sarah Palinovej, bývalej republikánskej guvernérky Aljašky.
Americké médiá zase navrhli, aby Trump a Putin vyrazili na turistiku na horu Flattop – typické miesto pre rande v okolí Anchorage.
Situácia spôsobila „bohaté prostredie na mémy“, vraví majiteľ spravodajského webu Jeff Landfield.
Acuña Buxton však tvrdí, že satira ponúka Aljašťanom spôsob, ako sa vyrovnať s „dystopickým“ scenárom, v ktorom Trump odovzdá aljašské územie Putinovi. Rusko v roku 1867 predalo Aljašku USA za 7,2 milióna dolárov, čo by dnes zodpovedalo približne 150 miliónom dolárov.
Prímerie za Donbas? Ukrajina nechce rokovať o území, no možno bude musieť Čítajte Obchodovanie s územiami
Aljašku v každom prípade zvýhodňuje aj to, že je riedko obývaná, keďže má iba 730-tisíc obyvateľov. To znamená menej bezpečnostných problémov než vo väčšine miest v kontinentálnych USA.
V inom americkom meste by okrem prípadných pokusov o atentát napríklad hrozilo, že by proti stretnutiu dvojice protestovali milióny Američanov.
Lety na Aljašku patria medzi najdrahšie v Spojených štátoch amerických a s oznámením iba týždeň vopred je ťažké nájsť dostupné letenky. Američanom v prípade záujmu zostáva prekonať tisíce kilometrov cez Kanadu.
Rádio Sloboda však uvádza, že demonštranti s ukrajinskými vlajkami sa už postupne zhromažďujú pozdĺž ciest v Anchorage.
Courtney však očakáva, že Putinov presun zariadili tak, aby sa ruský prezident vyhol akýmkoľvek náznakom protestov.
Aljaška podľa profesora Matthewa Schmidta pritom signalizuje nenápadné, ale významné víťazstvo pre Putina, pretože symbolizuje ľahkosť, s akou môžu mocnosti obchodovať s územím a ignorovať miestnych obyvateľov.
Aj ruské médiá vyzdvihujú rozhodnutie usporiadať samit na mieste, ktoré kedysi patrilo Rusku. Rozruch vyvolal aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa objavil na Aljaške v svetri s písmenami „CCCP“ – ruský výraz pre ZSSR.
Aljaška je zároveň dodnes domovom približne 80 ruských kresťanských pravoslávnych komunít vrátane sekty starovercov, ktorú na územie priniesli Rusi utekajúci pred represiami v priebehu rokov.
Netreba však zabudnúť ani na vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) na ruského prezidenta, ktorý znemožňuje uskutočnenie samitu v tretej krajine. Členské štáty Medzinárodného trestného súdu, ktorých je 125, sú povinné zatknúť Putina, ak vstúpi na ich územie. Spojené štáty americké však nie sú signatárom súdu.
Stretnutie kľúčových svetových osobností sa v roku 2005 usporiadalo aj v Bratislave, kde sa s ruským prezidentom stretol bývalý americký prezident George Bush. V súkromnom rozhovore vtedy pravdepodobne hovorili napríklad o konflikte medzi Izraelom a Palestínou či o nukleárnom programe Severnej Kórey.
Rušný deň pre diplomaciu. Európa sa snaží presvedčiť Trumpa, aby nepodľahol Putinovi Čítajte Citeľná blízkosť Ruska
Ľudia na mieste zvyčajne označujú zvyšok USA za „dolných 48“ – Aljaška a Havaj sú od Spojených štátov amerických z geografického hľadiska odtrhnuté, čo spôsobuje výrazne rozdiely napríklad v rámci kultúry aj ekonomiky.
Obyvatelia sa zároveň podľa prevádzkarky domovu starostlivosti Colleen Heaneyovej-Meadovej vnímajú skôr ako „nezávislí“ pozorovatelia s vlastným zmýšľaním.
„Nechceme byť súčasťou toho, čo sa tam deje,“ povedala pre The Guardian. „Nemusíme robiť všetko, čo robia oni.“
Reagovala pritom aj na obchod z roku 1867 medzi USA a Ruskom, pričom spomenula tiež satiru, ktorá koluje medzi Aljašťanmi. „Prosím, nepredajte nás späť,“ odkazujú Trumpovej administratíve podľa Heaneyovej-Meadovej.
Anchorage podľa miestnych momentálne zažíva jeden z posledných letných víkendov, ktoré stelesňuje vrchol lovu lososov a stred sezóny zberu bobúľ.
„Teším sa na plavbu loďou v Prince William Sound. To je môj plán,“ povedal pre The Guardian pracovník neziskovej organizácie Andy Moderow.
Rusko však nie je iba abstraktným nepriateľom, ale aj blízkym susedom – ruské lietadlá využívajú aljašský vzdušný priestor, zatiaľ čo ruská vláda podkopáva prácu aljašských rybárov, píše The Guardian.
Ruské lietadlá stále pravidelne skúmajú hranicu, pričom posledný podobný vpád sa uskutočnil 22. júla, piaty v roku 2025, uvádza Rádio Sloboda.
Moderow, ktorý vyrastal počas studenej vojny, si doteraz živo spomína na jadrové cvičenia z 20. storočia. „Ak ste vyrastali na Aljaške, ste si vedomí blízkosti Ruska,“ dodáva.
„Ľudia tu nemajú radi Putina,“ dopĺňa Landfield s tým, že zášť sa však netýka samotných Rusov. „Nemyslím si, že Rusko je náš nepriateľ.“
Putin je v Spojených štátoch amerických skutočne nepopulárny, čo ukázal aj júnový prieskum Pew Research Center, v ktorom až 84 percent Američanov uviedlo, že má malú alebo žiadnu dôveru v to, že ruský prezident urobí v svetových záležitostiach správnu vec.
Medzi ľuďmi na Aljaške však panuje aj nevraživosť úplne iného typu, keďže obyvatelia dúfajú, že im piatkový samit nepokazí víkend, uvádza The Guardian.
„Mali sme celkom dobré leto. Kempovali sme, chodili sme na poľovačky aj na rybačky... Blíži sa však koniec sezóny, takže som počul niekoľko ľudí hovoriť: ‚Dúfam, že mi nedoku*via plány,‘“ dodáva Landfield.
