Ukrajina Rusko Online: Vojna na Ukrajine sa môže vymknúť spod kontroly, varoval šéf NATO

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že na svoje územie zakazuje vstup dvesto popredným Kanaďanom. Ide o priamu reakciu na sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Ottawa.

Kanada zaviedla sankcie voči 33 súčasným alebo bývalým ruským predstaviteľom a šiestim subjektom. Zdôvodnila to "systematickým porušovaním ľudských práv" voči ľuďom, ktorí protestovali proti ruskej invázii na Ukrajinu.

"V reakcii na sankcie uvalené Ottawou sa na základe recipročného opatrenia zakazuje vstup na územie Ruska 200 kanadským občanom," uviedla ruská diplomacia vo vyhlásení. (TASR)

Bielorusko umožní cez svoje územie transport ukrajinského obilia určeného na export tak, aby mohlo byť vyvážané do sveta z litovských prístavov.

Minsk si pritom nekladie žiadne predbežné podmienky, oznámil v New Yorku podľa agentúry DPA generálny tajomník OSN António Guterres po stretnutí s námestníkom bieloruského ministra zahraničia Juryjom Ambrazevičom.

Ambrazevič zároveň zopakoval prosbu svojej vlády, aby Bielorusko mohlo vyvážať hnojivá, na ktoré sa teraz vzťahujú sankcie, oznámil vo vyhlásení hovorca OSN Stéphane Dujarric. (ČTK)

Estónsko, Litva a Lotyšsko si dali za cieľ investovať do obrany približne tri percentá svojho HDP. Zvýšené výdavky na obranu súvisia s inváziou Ruska na Ukrajinu, čo posilňuje obavy z útoku aj na postsovietske republiky v Pobaltí.

"Všetci traja sme sa dohodli, že musíme svoje investície do obrany posunúť bližšie smerom k trom percentám HDP," uviedol lotyšský premiér Karinš po stretnutí s premiérkami Estónska a Litvy. Neuviedol pritom, kedy Lotyšsko tento cieľ dosiahne.

Estónska premiérka Kallasová uviedla, že Tallin tri percentá HDP na obranu dosiahne v roku 2024. V súčasnosti to je 2,2 percenta a na budúci rok 2,9 percenta HDP.

Litovská premiérka Šimonyté očakáva, že stanovený cieľ jej vláda dosiahne už v budúcom roku. "Pre litovskú obranu a bezpečnosť sú budúci rok v každom prípade realistické výdavky na úrovni 2,5 až troch percent HDP," uviedla Šimonyté.

Všetky tri pobaltské krajiny majú s Ruskom pozemnú hranicu. Litva a Lotyšsko okrem toho hraničia s Bieloruskom, blízkym spojencom Moskvy. V obavách z ruskej agresie už navýšili rozpočty na obranu a snažia sa zlepšiť výcvik a vybavenie svojich armád. Okrem toho prisľúbili aj viac pomoci Ukrajine a sprísnenie sankcií uvaľovaných na Rusko a Bielorusko. (TASR)

Rusko tvrdí, že pre vízové obmedzenia opustí jeho ambasádu v USA od začiatku budúceho roku ďalších 30 ľudí, oznámil to ruský veľvyslanec v USA. Antonov na bilaterálnych vzťahoch Ruska a USA nevidí nič pozitívne.

Tým veľvyslanec prakticky zopakoval piatkové tvrdenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova,.

Peskov povedal, že vzťahy Ruska s USA sú stále "v žalostnom stave" aj napriek včerajšej výmene väzňov - americkej basketbalistky Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Buta. Hovorca Kremľa pritom vylúčil, že by výmena väzňov mohla pomôcť k zlepšeniu bilaterálnych vzťahoch.

"Rozhovory sa týkali výlučne výmeny väzňov. Je tak pravdepodobne nesprávne vyvodzovať akékoľvek hypotetické závery, že by mohlo ísť o krok k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch," uviedol. (TASR)

Ukrajina varovala pred falošným náborom do armády adresovanému Nemcom. Na zásielkach bol ako odosielateľ uvedený ukrajinský generálny konzulát v Düsseldorfe.

"Ukrajinský konzulát nijaké takéto listy neposielal," napísal na Facebooku hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Nikolenko. Listy označil za súčasť dezinformačnej kampane proti Ukrajine, ktorej cieľom je zdiskreditovať ukrajinskú diplomaciu a podkopať nemeckú podporu pre Ukrajinu a jej ľud.

Nemecká polícia prípad vyšetruje, za nábor do zahraničnej armády totiž hrozí až päťročné väzenie.

List ponúka za službu v cudzineckej légii mesačný plat 5000 eur a v prípade úmrtia sľubuje pozostalým odškodné 100-tisíc eur. Ukrajinskí vojaci na fronte zarábajú mesačne v prepočte asi 2400 eur, a rovnako sú na tom aj dobrovoľní vojaci zo zahraničia, ktorí sa k nim pripojili.

Identifikovali ruského veliteľa, ktorý údajne nariadil vojakom strieľať na civilistov, tvrdí ukrajinská bezpečnostná služba. Jevgenij Zelenov nariadil vojakom strieľať na civilné autá pri vjazde do Charkova hneď v prvý deň invázie.

Podľa SBU ruský podplukovník „V dôsledku tohto trestného činu bola usmrtená jedna osoba, najmenej dvaja ľudia boli ťažko zranení,“ tvrdí bezpečnostná služba. (SITA, CNN)

Rusko sa snaží od Iránu získať balistické rakety, tvrdí britská veľvyslankyňa pri OSN Woodwardová. Pred spoluprácou Ruska a Iránu varovali aj Spojené štáty.

"Obávame sa, že Rusko hodlá Iránu poskytnúť viac moderných vojenských komponentov, čo Iránu umožní posilniť jeho schopnosti súvisiace so zbraňami," uviedla Woodwardová pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN. Británia si je "takmer istá, že Rusko chce získať zbrane aj od Severnej Kórey a ďalších ťažko sankciovaných krajín", dodala.

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Kirby značil obrannú spoluprácu Ruska a Iránu za "škodlivú". "Rusko chce spolupracovať s Iránom v oblastiach ako je vývoj a výcvik. Videli sme tiež správy, že Moskva a Teherán uvažujú o zriadení spoločnej výrobnej linky pre smrtiace drony v Rusku. Vyzývame Irán, aby sa odklonil od tohto kurzu a tieto kroky neprijímal," uviedol Kirby.

Rusko ponúka Iránu vojenskú a technickú podporu, ktorá by "premenila ich vzťah na plnohodnotné obranné partnerstvo", dodal hovorca. (TASR)

Rusko rozširuje a modernizuje svoj jadrový arzenál, tvrdí minister obrany USA. Rusko a Spojené štáty majú spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete.

Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní - má takmer 6000 jadrových hlavíc.

"Rusko tiež modernizuje a rozširuje svoj jadrový arzenál," povedal Austin počas slávnostného ceremoniálu pre nastupujúceho veliteľa Strategického velenia Spojených štátov. Jeho úlohou je dohliadať na jadrový arzenál USA.

"A v čase, keď Kremeľ pokračuje vo svojej krutej a nevyprovokovanej vojne proti Ukrajine, celý svet je svedkom Putinovho zapojenia sa do hlboko nezodpovedného rinčania jadrovými zbraňami," povedal Austin. (TASR)

USA oznámili novú vojenskú pomoc Ukrajine a uvalili ďalšie sankcie na Rusko. Finančný balík je v hodnote 275 miliónov dolárov. Posilniť má protivzdušnú obranu Ukrajiny, a to predovšetkým proti ruským dronom.

Nové sankcie za porušovanie ľudských práv a za korupciu na vyše 40 osôb a inštitúcií v deviatich krajinách, vrátane Ruska, Číny a Iránu.

Na sankčný zoznam USA pribudla ruská Ústredná volebná komisia, ktorú Washington obviňuje z dohliadania na "podvodné referendá" na okupovaných častiach Ukrajiny. Okrem samotnej volebnej komisie tam zaradili jej všetkých 15 členov.

Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie aj na štyroch ľudí, ktorý sa priamo podieľali na tzv. filtračnom procese v okupovaných územiach Ukrajiny. Ako ministerstvo vysvetľuje na svojej webstránke, v rámci neho sú vypočúvaní ukrajinskí civilisti a zisťuje sa ich prípadné napojenie na ukrajinskú armádu či vládu.

Dvoch ďalších ruských občanov sankcionovali USA za mučenie a únosy či nútenú deportáciu ukrajinských detí. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vzájomne vymieňajú viac zajatcov, zrejme ich obe strany majú už priveľa. Tí ukrajinskí sa však z Ruska vracajú so stopami mučenia a hladu. (SME)

Šéf NATO Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO. Povedal to pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK.

"Je tu hrozná vojna na Ukrajine. Môže sa tiež stať rozsiahlou vojnou, ktorá sa rozšíri do veľkej vojny medzi NATO a Ruskom," varoval Stoltenberg. "Každý deň pracujeme na tom, aby sme tomu zabránili," zdôraznil.

Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, v rozhovore tiež povedal, že je dôležité vyhnúť sa konfliktu, "ktorý zahŕňa viac krajín v Európe a stáva sa rozsiahlou vojnou v Európe". (TASR)

Rusko môže v reakcii na "stupídny" cenový strop znížiť produkciu ropy, varoval ruský prezident. Putin zároveň zopakoval, že Rusko nebude predávať ropu štátom, ktoré tento strop budú uplatňovať.

Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália sa minulý týždeň dohodli na zavedení cenového stropu na ruskú ropu dodávanú po mori na úrovni 60 USD (56,82 eura) za barel (159 litrov). "Čo sa týka našej reakcie, už som povedal, že jednoducho nebudeme predávať ropu štátom, ktoré budú toto rozhodnutie uplatňovať," povedal Putin novinárom na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná samit Eurázijskej hospodárskej únie.

"V prípade, že to bude potrebné, budeme uvažovať aj o možnom znížení produkcie," dodal. Rusko je pritom po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom ropy na svete. Putin však zároveň povedal, že Rusko má dohodu o produkcii s ďalšími štátmi zoskupenia OPEC+, takže takýto drastický krok je stále iba možnosť.

Západ podľa Putina zavedením cenového stropu ruskými financiami príliš nezatrasie, keďže strop na úrovni 60 USD/barel zhruba korešponduje s cenou, za ktorú Rusko svoju ropu aj predáva. Cena ropnej zmesi Urals sa v piatok podľa údajov agentúry Reuters pohybovala okolo 53 USD za barel. (TASR)

Bulharsko sa chystá poslať Ukrajine prvú vojenskú pomoc od začiatku ruskej invázie. Zoznam zbraní podlieha utajeniu, vládni predstavitelia však uviedli, že pôjde najmä o ľahké zbrane a muníciu.

Zoznam zasielaných zbraní, ktorý zostavila dočasná vláda odobril parlament.

Predošlý návrh vojenskej pomoci ešte v máji zablokovala prorusky orientovaná Bulharská socialistická strana, ktorá bola súčasťou vtedajšej vládnej koalície.

Za zaslanie vojenskej pomoci hlasovalo v piatok v 240-člennom bulharskom parlamente 158 poslancov. Proti bolo 46 poslancov z BSP a ďalšej prokremeľskej strany Obnova. Jeden poslanec sa hlasovania zdržal.

Zoznam zbraní podlieha utajeniu, vládni predstavitelia však uviedli, že pôjde najmä o ľahké zbrane a muníciu. Dočasný minister obrany Dimitar Stojanov v tejto súvislosti uviedol, že Bulharsko si nemôže dovoliť Kyjevu poskytnúť protilietadlové raketové systémy ruskej výroby či bojové lietadlá MIG-19 a SU-25.

"Môj prístup je konzervatívny, lebo potrebujem zaistiť obranné schopnosti Bulharska. Zasielaná pomoc je plne v súlade s prioritami Ukrajiny, avšak neposielame (im) systémy S-300, ani lietadlá MIG-29 či SU-25," povedal Stojanov.

Predchádzajúci parlament síce neschválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale povolil opravu ukrajinských tankov v Bulharsku a dodávku prilieb a nepriestrelných viest.

Agentúra AP informuje, že bulharský parlament okrem schválenia vojenskej pomoci ratifikoval aj dohodu medzi ministerstvami obrany o presune výzbroje, vybavenia a munície. Jej súčasťou je aj výcvik 60 ukrajinských vojenských zdravotníkov. (TASR)

Generálny tajomník NATO Stoltenberg vyjadril obavy, že boje na Ukrajine by sa mohli vymknúť spod kontroly a prerásť do vojny medzi Ruskom a NATO. „Ak sa niečo pokazí, môže to dopadnúť strašne,“ povedal.

„Vojna na Ukrajine je hrozná. Táto vojna môže prerásť do veľkej vojny medzi NATO a Ruskom. Pracujeme každý deň na tom, aby sme tomu zabránili,“ poznamenal niekdajší nórsky premiér a zdôraznil, že je nevyhnutné vyhnúť sa konfliktu, do ktorého bude zapojených viac krajín v Európe. (SITA)

Turecký prezident Erdogan bude v nedeľu hovoriť s ruským aj ukrajinským prezidentom. Chce posilniť dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy, ktorú sprostredkovali Turecko a OSN. (TASR)

Inflácia na Ukrajine sa v novembri mierne spomalila, naďalej sa však pohybuje vysoko nad 20 percent a v blízkosti 6,5-ročného maxima. Ekonomika pokračovala v prudkom poklese, tempo poklesu sa však výrazne spomalilo. 

Spotrebiteľské ceny na Ukrajine vzrástli v novembri medziročne o 26,5 percent. To je síce spomalenie oproti vývoju v októbri, avšak iba minimálne. V októbri spotrebiteľské ceny vzrástli o 26,6 percent, čo predstavovalo najvyššiu mieru inflácie od februára 2016, pod čo sa podpísali najmä vysoké náklady na dopravu či ceny potravín a nápojov.

Výrazné spomalenie zaznamenal rast spotrebiteľských cien na Ukrajine v medzimesačnom porovnaní. Zatiaľ čo v októbri sa ceny oproti septembru zvýšili o 2,5 percent, v novembri ich rast dosiahol 0,7 percent.

Štatistický úrad okrem toho zverejnil údaje o vývoji ekonomiky za 3. kvartál. Ako uviedol, hrubý domáci produkt Ukrajiny klesol v 3. štvrťroku o 30,8 percent, zatiaľ čo v 2. kvartáli pokles predstavoval 37,2 percenta.

Ukrajinské ministerstvo hospodárstva už skôr informovalo, že zhoršilo odhad vývoja ekonomiky za celý rok 2022. Najnovšie očakáva, že ukrajinská ekonomika, ťažko zasiahnutá viac než deväť mesiacov trvajúcou vojnou, klesne tento rok o 33,2 percent.

Aj ukrajinská centrálna banka dala v týchto dňoch najavo, že vývoj bude horší, než predpokladala pred necelými dvomi mesiacmi.

Ako vo štvrtok povedal viceguvernér ukrajinskej centrálnej banky Serhij Nikolajčuk, ekonomika klesne tento rok omnoho výraznejšie, než banka odhadovala koncom októbra. Vtedy uviedla, že ekonomika klesne takmer o 32 percent. Ešte pesimistickejší je Medzinárodný menový fond. Ten odhaduje, že ukrajinská ekonomika klesne tento rok zhruba o 35 percent. (TASR)

Diplomati Ruska a USA rokovali o viacerých technických otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu oboch krajín, potvrdili námestník ruského ministra zahraničných vecí a americké veľvyslanectvo v Ankare.

Obe strany budú diskutovať o "zložitých otázkach" vrátane víz, počtu zamestnancov veľvyslanectiev a práci ich inštitúcií a agentúr v zahraničí a o ďalších nešpecifikovaných otázkach, citovala námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Riabkov spresnil, že ide o stretnutie medzi vedúcimi oddelení ruského ministerstva zahraničných vecí a ministerstva zahraničných vecí USA. Toto technické stretnutie by sa podľa neho nemalo považovať za znamenie, že obe krajiny sú pripravené pokračovať v diskusii o "hlavných otázkach".

Hovorca amerického veľvyslanectva v Ankare uviedol, že "vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných veci sa v Istanbule stretol s ruskými partnermi, aby prebrali úzky okruh bilaterálnych otázok". O vojne na Ukrajine sa však nerokovalo.

Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone a aj americké v Moskve v posledných rokoch výrazne obmedzili svoj personál. Množstvo ruských a amerických diplomatov bolo vyhostených a museli sa vrátiť do domovských krajín.

Začiatkom novembra sa v Turecku uskutočnilo vopred neohlásené stretnutie riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa s riaditeľom ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom. Podľa Bieleho domu Burns na tomto stretnutí varoval Naryškina pred dôsledkami akéhokoľvek použitia jadrových zbraní ruskou stranou. Moskva uviedla, že na stretnutí sa diskutovalo o "citlivých" záležitostiach, ale odmietla ho bližšie komentovať.

Išlo o prvé osobné stretnutie amerických a ruských predstaviteľov na takto vysokej úrovni od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu. (TASR)

Putin pohrozil tvrdou odplatou, ak by nejaký štát zaútočil na Rusko jadrovými zbraňami. Na rokovaní euroázijskej ekonomickej rady povedal, že by v takom prípade bol útočník zmazaný zo zemského povrchu.

Putin už tento týždeň povedal, že hrozba jadrového konfliktu narastá, hoci žiadna krajina zámer podniknúť útok proti Rusku s použitím jadrových prostriedkov nedeklarovala a o možnosti použitia jadrových zbraní hovorí v poslednom čase v súvislosti s vojnou na Ukrajine predovšetkým práve Moskva.

Ruský prezident počas svojho vystúpenia tiež obvinil zo zrady účastníkov minských dohôd, predovšetkým Nemecko a Francúzsko.

Cieľom týchto dohôd bolo ukončiť vojnu na východnej Ukrajine, ktorá sa rozhorela v roku 2014 po tom, čo Moskva podporila miestnych proruských separatistov. (ČTK)

Na Slovensku sa nachádza momentálne 60-tisíc až 80-tisíc ukrajinských detí, ale iba 10-tisíc z nich navštevuje slovenské školy. Deti sa vzdelávajú online z ukrajinských škôl, no pre časté výpadky elektriny je vyučovanie prerušované.

Aktuálne preto ukrajinské ministerstvo školstva odporúča začlenenie týchto detí do miestnych škôl.

Množstvo detí však do školy nechodí vôbec. "Ide väčšinou o 16- až 17-ročných tínedžerov, ktorí podľa ukrajinského vzdelávacieho systému už dokončili strednú školu, avšak na vysokú školu na Slovensku môžu nastúpiť až ako 18-roční," vyhlásil Úrad  komisára pre deti, ktorý spoločne s 23 inštitúciami hľadal riešenie integrácie ukrajinských detí v oblasti školstva a zdravotníctva. Hovorkyňa Gregušová doplnila, že keďže nie sú plnoletí a nehovoria po slovensky, majú rovnako problém sa zamestnať. (TASR)

Britský umelec známy ako Banksy sa stal čestným občanom ukrajinského mesta Irpiň, informoval primátor mesta Markušyn. Po stiahnutí ruských vojsk z Kyjevskej oblasti sa na zničených budovách objavilo sedem Banskyho grafitov. 

Výtvarník potvrdil svoje autorstvo zverejnením fotografií svojich diel z Ukrajiny na Instagrame. Miestni obyvatelia sa pre médiá vyjadrili, že Banksy na nich nepracoval sám, ale s tímom.

Jedna z nástenných malieb vznikla aj v meste Irpiň: zobrazuje mladú gymnastku, ako cvičí so stuhou. Autor ju pritom napasoval tak, aby špičkou nohy stála na okraji diery, ktorá v múre mestskej budovy zostala po ostreľovaní.

"Takto (Banksy) upozornil svetové spoločenstvo na rozsah zničenia Irpiňa a svojím dielom zvečnil históriu boja a ideu jeho znovuzrodenia," napísal Markušyn. (TASR)

Kanada uvalila na Rusko, Irán a Mjanmarsko ďalšie sankcie. Zdôvodnila to porušovaním ľudských práv vládami týchto krajín. Informovalo o tom kanadské ministerstvo zahraničných vecí.

Sankcie sa týkajú 33 súčasných alebo bývalých popredných ruských predstaviteľov a šiestich organizácií, ktoré sa podieľali na "systematickom porušovaní ľudských práv" ruských občanov, zúčastňujúcich sa na protestoch proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Reuters pripomína, že od začiatku invázie vo februári, Kanada uvalila sankcie na viac ako 1500 subjektov z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska.

Kanada uvalila sankcie aj na 22 jednotlivcov v Iráne vrátane predstaviteľov súdov, väzníc a orgánov činných v trestnom konaní, ako aj na politických lídrov a osoby napojené na tamojšie štátne médiá. Ottawa tak urobila len deň po tom, čo v Iráne prvýkrát vykonali popravu účastníka protestov, ktoré prepukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

Kanadská vláda uvalila sankcie aj na 15 jednotlivcov a tri organizácie z Mjanmarska, ktorí podporujú tamojšiu armádu, uľahčujú jej prístup k zbraniam a umožňujú tak jej príslušníkom páchať násilnosti.

"Treba urobiť omnoho viac, ale Kanada nikdy neprestane obhajovať dodržiavanie ľudských práv," uviedla kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová. (TASR)

Ruského opozičného politika Iľju Jašina uznal súd v Moskve za vinného zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde a odsúdil ho na osem rokov a šesť mesiacov väzenia.

Prokuratúra žiadala pre Jašina, ktorý trvá na svojej nevine, deväť rokov väzenia. Sudkyňa dospela k záveru, že Jašinova vina bola plne dokázaná a že v jeho prípade je nepodmienečný trest odňatia slobody jediný možný.

Jašin bol súdom uznaný za vinného zo šírenia nepravdivých správ o ruskej armáde, ktorého sa podľa obžaloby dopustil vo svojom vysielaní na platforme YouTube, keď 7. apríla hovoril o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Ukrajina z týchto masakier viní ruskú armádu. Jašin vo svojom komentári uvádzal fakty, ktoré dokazujú vinu ruskej armády. Analyzoval však aj argumenty ruskej strany, ktorá tvrdí, že do úmrtí civilistov nie je zapletená a že všetko bolo zinscenované a obyvateľov Buče zabila ukrajinská armáda.

V pondelok vo svojom poslednom slove pred súdom Jašin povedal, že je pripravený na väzenie.

"Nič neľutujem," vyhlásil. "Mohol som odísť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel urobiť. Lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako mlčky horieť od hanby za to, čo sa deje aj v tvojom mene," vysvetlil.

Iľja Jašin je jedným z mála opozičných politikov, ktorí po vlne represií voči prívržencom Alexeja Navaľného a začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neopustili Rusko. Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov-Memorial považuje Jašina za politického väzňa. (TASR)

Ministerstvo obrany čelí výraznému kybernetickému útoku. Vyhlásil to šéf rezortu obrany Naď. Zdôraznil, že sa k tomu prihlásil aj konkrétny útočník. Ide o ruskú skupinu.

Kybernetický útok vníma Naď ako reakciu na zahraničnú pracovnú cestu na Ukrajine, kde bol aj s ministrom hospodárstva Hirmanom a šéfom rezortu diplomacie Káčerom. "Asi si povedali, že naša cesta na Ukrajinu má byť nejakým spôsobom odmenená," podotkol Naď. (TASR)

Štyridsaťročný muž zomrel na následky zranení po štvrtkových ruských raketových útokoch na Charkovskú oblasť, uviedol gubernátor oblasti Vasilij Holubev. 

Raketovými a delostreleckými útokmi na okresy Kupiansk, Čuhujev a Izjum ruské sily ďalších troch ľudí zranili. Okrem toho poškodili obytné domy a osobné autá. V meste Kupiansk ruské bombardovanie spôsobilo požiar skladu potravinárskeho podniku. (SITA)

Ruský vodca Putin obvinil túžbu Západu po udržaní si dominancie vo svete zo zvyšovanie rizika potenciálneho konfliktu, vyhlásil to vo videoodkaze pre samit Šanghajskej organizácie spolupráce a skupiny bývalých sovietskych republík.

„Potenciál pre konflikt vo svete rastie a je to priamy dôsledok pokusov západných elít zachovať si akýmkoľvek spôsobom svoju politickú, finančnú, vojenskú a ideologickú dominanciu,“ povedal Putin s tým, že „úmyselne znásobujú chaos a zhoršujú medzinárodnú situáciu“.

Zároveň obvinil Západ z „vykorisťovania“ Ukrajiny, kde Rusko vedie vojnu, a využívania jej obyvateľov ako „potravy pre delá“. (SITA)

Vzťahy Ruska a USA sú v kríze napriek výmene väzňov - americkej basketbalistky Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Buta, vyhlásil Kremeľ.

Podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre denník Izvestija vylúčil, že by výmena väzňov mohla byť krokom k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch.

AFP podotkla, že ruské štátne médiá blahoželali prezidentovi Vladimirovi Putinovi k "víťazstvu" pri výmene väzňov s USA.

"Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú," napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. "Butov život sa ešte len začína," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRusko vymenilo basketbalistku Grinerovú za obchodníka so zbraňami Bouta Čítajte 

Americké ministerstvo spravodlivosti označilo Buta za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami na svete.

Predpokladá sa, že Butov život bol inšpiráciou pre film Obchodník so smrťou z roku 2005 s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, uviedla britská spravodajská televízia Sky News.

"Je to kapitulácia Ameriky," vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo.

"Je to dôkaz, že Rusko svojich (občanov) neopúšťa, zatiaľ čo Amerika utrpela porážku. Rusko naňho (Buta) nezabudlo," vyhlásila Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.

Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy.

Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.

Veľmi kritický a nahnevaný status zverejnil na sociálnych sieťach americký exprezident Donald Trump: pýtal sa, prečo bola Grinerová vymenená za jedného z najväčších svetových obchodníkov so zbraňami a prečo sa výmena netýkala Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva 16-ročný trest za špionáž.

O hneve, ktorý v USA vyvolala Butova výmena, informovali ruské médiá pomerne rozsiahlo.

Prokremeľský bulvárny denník Moskovskij komsomolec s odvolaním sa na správy amerických médií tvrdil, že predstavitelia ministerstva obrany USA boli výmenou "znepokojení".

Margarita Simoňjanová, ktorá je šéfredaktorkou štátom financovanej spoločnosti RT, uviedla, že výmena ukázala, že Rusko "nakoniec vyhrá", pretože Washington sa rozhodol ponechať odsúdeného amerického špióna vo väzení v Rusku. (TASR)

Ukrajina sa nachádza v stave "humanitárnej núdze". Na Ukrajine je "17,7 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, 9,3 milióna ľudí potrebuje potravinovú a existenčnú pomoc", informoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva Türk.

Na 7,4 milióna tiež vyčíslil počet ukrajinských utečencov a na 6,5 milióna tzv. vnútorne presídlených ľudí. Türk tiež uviedol, že Ukrajinu nesužujú len pretrvávajúce raketové útoky, ale aj zničená civilná infraštruktúra.

"Energetický sektor je silne zasiahnutý, vykurovanie, elektrická sieť, sú tam ľudia, ktorí žijú v mínusových teplotách bez kúrenia a elektriny," povedal. Dodal, že výpadkami prúdu trpia denne milióny ľudí.

Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketovej paľby na ukrajinské civilné ciele, pričom v niektorých oblastiach prerušilo dodávky vody a elektriny. CNN pripomína, že podľa miestnych úradov pri útokoch zároveň prišla o život prinajmenšom jedna osoba v meste Kryvyj Rih a najmenej dvaja ľudia v Záporoží. (TASR)

Ruská generálna prokuratúra tvrdí, že vyvesenie ukrajinskej vlajky alebo použitie jej farieb "samo osebe nepredstavuje trestný čin". Zároveň zdôraznila, že "kvalifikácia konania konkrétnej osoby závisí od súhrnu okolností prípadu".

Na generálnu prokuratúru sa v tejto veci ešte v máji obrátil poslanec miestneho zastupiteľstva z Petrohradu za stranu Jabloko Boris Višnevskij.

Žiadal, aby sa generálna prokuratúra vyjadrila, či majú ruskí občania právo kritizovať tzv. špeciálnu vojenskú operáciu (SVO), či akákoľvek kritika ruskej armády je porušením zákona a diskreditáciou, či občania majú právo používať v súvislosti s SVO "zakázané slovo" vojna a či vyvesenie vlajky Ukrajiny a použitie žltej a modrej farby sú porušením zákona.

Poslanec argumentoval, že nejasnosť a nevysvetlenie daných skutočností bránia občanom Ruskej federácie, aby "jasne pochopili dôsledky svojho konania, čím sa porušuje princíp právnej istoty".

Višnevskij vo štvrtok v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook kritizoval generálnu prokuratúru za to, že "niekoľko mesiacov odmieta odpovedať" na jeho podnety. Na jeho sťažnosti prokuratúra zvyčajne reagovala údajne len vyhlásením, že "nemáme oficiálne vyhlásenú vojnu. A nič viac".

Višnevskij preto podal podnet na súd, ktorý žiadal, aby preveril zákonnosť postupu generálnej prokuratúry, keďže nereagovala na jeho žiadosť o vysvetlenie, ako môžu občania Ruska prejaviť nespokojnosť s rozpútaním vojny na Ukrajine bez toho, aby boli následne trestne stíhaní za diskreditáciu armády.

Ako informoval na svojom konte na Facebooku, pojednávanie v tejto veci sa uskutoční 22. decembra.

Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu a prijatím zákona o trestnej zodpovednosti za diskreditáciu armády sa súdy v Rusku zaoberajú viac ako 5000 prípadmi, keď boli občania obvinení z diskreditácie ruskej armády a šírenia dezinformácií o nej.

Na základe reakcie generálnej prokuratúry teraz Višnevskij upozornil, že medzi stíhanými boli aj občania, ktorých potrestali za vyvesenie ukrajinskej vlajky alebo stužky vo farbách Ukrajiny. Podľa Višnevského nastal čas, aby súdy tieto verdikty prehodnotili v súlade so stanoviskom generálnej prokuratúry. (TASR)

Ruské ozbrojené sily podľa ukrajinského ministerstva obrany za uplynulý deň stratili ďalších 310 vojakov. Počet zabitých ruských vojakov od začiatku invázie tak podľa Kyjeva stúpol na 93 390.

Okrem toho ukrajinská armáda za uplynulý deň zničila jedno ruské obrnené bojové vozidlo, jeden delostrelecký systém a tri vozidlá.

Rusko tak od začiatku vojny stratilo 5 912 obrnených bojových vozidiel, 1 926 delostreleckých systémov a 4 531 vozidiel.

Ukrajinská armáda tvrdí, že od začiatku invázie zničila aj 2 937 ruských tankov a 281 vojenských lietadiel.

Slovensko je aj naďalej pripravené pomáhať Ukrajine, po návrate z oficiálnej návštevy Kyjeva to potvrdili minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Káčer. Slovensko v stredu schválilo desiaty balík pomoci pre Ukrajinu.

"Pre nás je absolútne kľúčové, aby sa niečo také, čo sa deje na Ukrajine, nedialo v iných krajinách. Sloboda, teritoriálna integrita a suverenita Ukrajiny je postavená na rovnakých princípoch ako tá naša. Ukrajina sa bráni vojenskej agresii a keby nebola taká úspešná v bránení sa, tak už túto vojenskú agresiu možno máme na našom území," skonštatoval Káčer.

Najvyšší predstavitelia Ukrajiny sa podľa neho obávajú, že v prípade zmeny vlády sa pomoc od Slovenska skončí.

"Minimálne od troch vysokých ústavných činiteľov som počul obavu, že ak by došlo k výmene vlády, tá vláda by nemusela byť proukrajinská a prodemokratická," dodal. (TASR)

Rusko po troch týždňoch znova útočí iránskymi dronmi. Podľa britského ministerstva obrany je pravdepodobné, že Rusko „vyčerpalo svoje predchádzajúce zásoby niekoľkých stoviek Šáhidov-131 a 136 a teraz dostalo novú dodávku“.

Britský rezort obrany pripomenul, že v utorok generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl hlásil zostrelenie 17 bezpilotných lietadiel, z toho 14 boli stroje Šáhid-136.

O deň neskôr ukrajinskí predstavitelia informovali o použití iránskych útočných dronov zameraných na Záporožskú a Dnepropetrovskú oblasť.

Posledné predošlé zostrelenie dronov Šáhid-136 na Ukrajine hlásili 17. novembra. Ak by sa podľa Londýna potvrdili terajšie správy, znamenalo by to, že Rusko obnovilo dronové útoky.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 09 December 2022

Find out more about the UK government's response:

https://t.co/8lSxWhSXeO

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/C9RUY80d8v

9.12.2022 o 8:07 · archivované: 9.12.2022 o 10:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Slovnaft by mohol napriek embargu EÚ vyvážať produkty vyrobené z ruskej ropy na Ukrajinu aj po 5. februári budúceho roka, po návrate z Ukrajiny to povedal minister hospodárstva Hirman. O výnimke sa aktuálne rokuje v Bruseli.

"Sme blízko dohody o tom, že po 5. februári bude môcť rafinéria Slovnaft exportovať výrobky z ruskej ropy dovážanej cez ropovod Družba na Ukrajinu," povedal Hirman.

Slovensko má vyrokovanú výnimku z embarga na pokračovanie dovozu ruskej ropy, pohonné hmoty vyrobené z tejto ropy však bude môcť po 5. februári budúceho roka exportovať iba do Česka a aj to iba na obmedzené obdobie. Rafinéria by bez exportu musela obmedziť výrobu a dostala by sa pod hranicu technologického minima.

Slovnaft plánuje túto situáciu vyriešiť čiastočným nahradením ruskej ropy, no spracovanie iného druhu ropy mu zvyšuje náklady a naráža na logistické aj technologické problémy. (TASR)

Správny súd vo Vilniuse potvrdil rozhodnutie migračných úradov, ktoré Jelene Kaminskasovej, údajnej matke nemanželských detí ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, anulovali povolenie na prechodný pobyt v Litve.

Proti tomuto rozhodnutiu sa dá odvolať.

Podľa litovského telerozhlasu LRT má Kaminskasová okrem toho aj trojročný zákaz vstupu do krajín schengenského priestoru.

Hovorca okresného správneho súdu vo Vilniuse Audris Kutrevičius informoval, že súd sa stotožnil s názorom migračného úradu, že "sťažovateľka Jelena Kaminskasová predstavuje hrozbu pre bezpečnosť" Litvy z dôvodu svojich väzieb s ruskými vládnymi štruktúrami.

Kaminskasová, za slobodna Šebunovová, je bývalou milenkou ruského ministra obrany Šojgua, ktorý má s ňou dve deti. Je vydatá za podnikateľa Adolfasa Kaminskasa, ktorý má ruské i litovské občianstvo. Podľa LRT sa o jeho občianstve rozhodne v najbližších týždňoch.

LRT spresnil, že Kaminskas získal ruské občianstvo v októbri, najneskôr na jar 2022. Litovským úradom však doteraz neposkytol dokumenty, na ktorých základe by mohol mať dvojaké občianstvo — zákony v Litve ho umožňujú len v ojedinelých prípadoch.

Podľa LRT v Šojguovom oficiálnom životopise sa Jelena Šebunovová neobjavuje. Začiatkom roku 2000 bola letuškou v letke jednotky ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, ktoré vtedy viedol Šojgu.

V roku 2006 ruská bulvárna tlač písala, že sa im narodil syn. V roku 2019 investigatívny web The Insider zverejnil článok o prepojení medzi Šebunovovou a ministrom obrany, z ktorého vyplynulo, že by mohli mať ďalšie nemanželské dieťa — dcéru Dariu. Tá má od roku 2019, keď ju Kaminskas adoptoval, litovské občianstvo. (TASR)

Nemocnica v meste Cherson na juhu Ukrajiny sa stala terčom ruského ostreľovania. Rakety zasiahli detské oddelenie a nemocničnú márnicu. Doposiaľ neboli hlásené obete na životoch ani zranenia.

Podľa gubernátora a šéfa vojenskej správy Chersonskej oblasti Jaroslava Januševyča pri stredajšom ostreľovaní Chersonu, ktorý sa stal terčom takéhoto útoku už 51-krát, zahynuli dvaja ľudia. Rusi podľa neho útočili na civilné ciele delami, mínometmi, tankami a salvovými raketometmi.

CNN pripomína, že v novembri sa ruské jednotky po ôsmich mesiacoch okupácie stiahli z Chersonu. Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson. (TASR)

Z prístavu na Sardínii zmizla jachta sankcionovaného ruského oligarchu. Luxusná jachta bola zaistená na základe sankcií EÚ. Loď v prístave kotvila až do júna.

Majiteľom 22-metrovej jachty Aldabra je Dmitrij Mazepin, miliardár, majiteľ spoločnosti na výrobu minerálnych hnojív a otec bývalého jazdca formuly 1 Nikitu Mazepina. Dmitrij Mazepin je predsedom predstavenstva spoločnosti Uralchem.

Plavidlo, ktorého hodnota sa údajne pohybuje od 700-tisíc do milióna eur, kotvilo v prístave Olbia. Zaistené bolo v marci, keď Mazepinovo meno zapísali na zoznam osôb, na ktoré boli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalené medzinárodné sankcie.

K jej zatiaľ neobjasnenému "zmiznutiu" došlo len niekoľko hodín pred tým, ako bolo talianskou finančnou políciou oficiálne potvrdené, že patrí Mazepinovi.

Talianska polícia uviedla, že Mazepin si najal zahraničnú spoločnosť, ktorá zasa najala kapitána z ostrova Sardínia, aby sa s jachtou odplavil z Talianska. Vyšetrovaním, ktoré viedol veliteľ skupiny finančnej polície v Olbii Carlo Lazzari, sa zistilo, že jachta sa zastavila v malom prístave Bizerta v Tunisku. Súčasné miesto jej pobytu nie je známe.

Ide o prvý prípad v Taliansku, keď sa Rusovi so zmrazeným majetkom v krajine podarilo obísť sankcie EÚ. (TASR)

Na fronte v Luhanskej a Doneckej oblasti pokračujú boje medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami, ani jedna zo strán ale podľa analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny zatiaľ v týchto oblastiach nedosiahla presvedčivé úspechy.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruské jednotky neprestávajú útočiť v smere na Bachmut a Avdijivku.

Práve pri Bachmute v Doneckej oblasti sa v súčasnosti odohrávajú najťažšie boje. Podľa ukrajinského generálneho štábu sa v oblasti podarilo odraziť útoky na približne sedem osád. Ruské zdroje naopak tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily neúspešne pri Bachmute zaútočili na päť obcí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokDátum je iný, myšlienka rovnaká. O ďalšej fáze mobilizácie hovorí Kyjev aj ruské zdroje Čítajte 

Ruská armáda vyslala 8. decembra posily k svojim pozíciám pri meste Svatove na severozápade Luhanskej oblasti, kde sa snaží o protiútok. Túto ofenzívu ukrajinské jednotky odrazili.

Ruská armáda tiež zvýšila intenzitu útokov na ukrajinské pozície pri meste Kreminna, ktoré leží severne od Lysyčanska a Severodonecka. Ukrajinská armáda tvrdí, že sa jej pri meste podarilo odraziť niekoľko útokov a o útočných operáciách v blízkosti Kreminny hovorilo aj ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinský generálny štáb konštatoval, že jeho jednotky za uplynulý deň odrazili ruské útoky v oblasti Bilohorivky v Luhanskej oblasti, teda neďaleko Kreminny, a pri obci Kliščijivka pri Bachmute a meste Marjinka v Doneckej oblasti.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine Update:

#Russian forces reinforced positions near #Svatove and conducted counterattacks near #Kreminna amid continued Ukrainian counteroffensive operations in eastern Ukraine. /1
https://t.co/qe1pNR5cYX https://t.co/QGnTATSUvj

9.12.2022 o 2:54 · archivované: 9.12.2022 o 8:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 275 miliónov dolárov. Balík obsahuje 80-tisíc kusov munície pre húfnice a bližšie nešpecifikovaný počet kusov munície pre salvové raketomety HIMARS.

Tiež zahŕňa systémy na boj proti dronom, protivzdušnú obranu, vozidlá Humvee, generátory a ďalšie bojové vybavenie. Očakáva sa, že vláda oznámi balík pomoci Ukrajine, ktorý možno čerpať zo zásob Pentagonu, počas dnešného dňa. (SITA)

Ruské jednotky ovládajúce Záporožskú jadrovú elektráreň rozmiestnili v jej areáli raketomety Grad. Tvrdí to ukrajinská spoločnosť Enerhoatom. Raketomety sú podľa nej vedľa skladu vyhoreného paliva, ktorý sa nachádza blízko šiesteho bloku elektrárne.

Rusi ich môžu použiť na útoky na druhej strane rieky Dneper, napríklad na mestá Nikopol a Marhanec. Blízkosť reaktora a skladu vyhoreného paliva im potom poslúži ako štít pred možnou ukrajinskou odvetou, uviedol Enerhoatom. Už skôr podľa neho ruská armáda blízko šiesteho bloku vybudovala bližšie nešpecifikované súčasti obrannej infraštruktúry.

Informácie nemožno nezávisle overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)