Ukrajina Rusko Online: Na veľvyslanectve Ukrajiny v Madride vybuchol list, adresátom bol veľvyslanec

Britský canterburský arcibiskup Justin Welby pricestoval na návštevu Kyjeva, aby prejavil solidaritu s ukrajinským obyvateľstvom a cirkevnými spoločenstvami. Stretne sa s predstaviteľmi tamojších cirkví, utečencami a vnútorne vysídlenými ľuďmi. 

Najvyšší duchovný anglikánskej cirkvi po príchode do Kyjeva vyzdvihol odvahu ukrajinského ľudu, s ktorou čelí "ruskej nezákonnej, nespravodlivej a brutálnej invázii". Dodal, že jeho návšteva Kyjeva je prejavom solidarity s Ukrajincami v súvislosti s blížiacimi sa zimnými mesiacmi, ktoré pre nich budú mimoriadne náročné.

"Teším sa na stretnutie s predstaviteľmi cirkví a miestnymi kresťanskými komunitami v Kyjeve, aby som zistil, ako ich môžem podporovať uprostred tohto ničenia, strát a skazy, ktoré priniesla vojna," vyhlásil Welby.

Arcibiskup vyzval kresťanov na celom svete, aby sa v adventnom období modlili za Ukrajincov, ale aj za ostatných ľudí, ktorí sa nachádzajú v regiónoch zmietaných konfliktami. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny zaistila pri prehliadke domov bývalého proruského politika zbrane a rubľe. Išlo o súčasť vyšetrovania súvisiaceho s podozreniami z vlastizrady. Murajevo je v súčasnosti v zahraničí.

Politická strana Naši, ktorú Murajev viedol od roku 2018, a tento rok v júni ju súd zakázal, ako aj televízna stanica pod jeho kontrolou, boli považované za nástroje presadzujúce záujmy Kremľa na Ukrajine ešte pred začiatkom ruskej invázie.

Murajev presadzoval názory, ktoré sú v súlade s ruskými naratívmi o Ukrajine. Tvrdil napríklad, že protesty na kyjevskom Majdane v roku 2014 boli Západom podporovaným pučom a tiež, že následná vojna na východe Ukrajiny bola vnútroštátnym konfliktom.

Niekoľko týždňov pred začiatkom februárovej invázie Moskvy na Ukrajinu britské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Rusko zvažuje dosadenie Murajeva na post šéfa novej bábkovej vlády v Kyjeve. Tento predpoklad však odmietol samotný Murajev, ako aj Moskva. (TASR)

Britský kráľ Karol III. otvoril centrum pre ukrajinských utečencov, sprevádzala ho prvá dáma Ukrajiny Zelenská. Kráľ zaželal prítomným po ukrajinsky veselé Vianoce. Zároveň dostal špeciálny darček.

Centrum sa nachádza pri ukrajinskej gréckokatolíckej Katedrále Svätej rodiny v Londýne, ktorú zmienená dvojica taktiež navštívila. Kráľovi a ukrajinskej prvej dáme v rámci prehliadky prijímacieho centra predviedli niektoré zo služieb, ktoré toto zariadenie ponúka, ako napríklad klub konverzácie v angličtine, kurz arteterapie a klub pre matky s batoľatami.

The Royal Family
@RoyalFamily

His Majesty The King has been joined by the First Lady of Ukraine to officially open the new Welcome Centre at the Ukrainian Catholic Cathedral in London, where together they met staff, volunteers and displaced families from Ukraine. https://t.co/MbBBSqal6R

30.11.2022 o 21:21 · archivované: 30.11.2022 o 21:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Biskup Nowakowski mu kráľovi ako darček odovzdal zarámovanú fotografiu, ktorá zachytáva britského panovníka pri tom, ako v roku 1981 tancuje so skupinou ukrajinských folkloristov tradičný ukrajinský tanec hopak. Karol na dar reagoval so smiechom.

Fotografia bola "vyhotovená, keď ste v (anglickom meste) Derby navštívili ukrajinskú komunitu," povedal Nowakowski. "Musím povedať, že toto je jedna z našich najcennejších fotografií, ktorú máme v celej ukrajinskej diaspóre, a bol by som rád, keby ste ju mali," dodal. (TASR)

V Kyjeve osadia "vianočný stromček neporaziteľnosti". Dvanásť metrový strom bude ozdobený úsporným osvetlením napojeným na generátor elektrickej energie, oznámil starosta mesta Kličko.

Strom bude stáť na Sofijskom námestí a bude vraj ozdobený rovnako ako predchádzajúce roky, teda tisíckou vianočných gúľ a iných dekorácií a tiež 500 bielymi holubicami. Zaplatia to miestni podnikatelia. Na špici stromu bude umiestnený ukrajinský štátny znak. Naspodku budú zase vlajky krajín podporujúcich Kyjev počas vojny.

Pod vianočným stromom si budú môcť ľudia nabíjať svoje mobilné telefóny. Po sviatkoch dodávateľ odovzdá generátor ukrajinskej armáde.

Ukrajinské úrady predtým oznámili, že vianočné stromčeky v krajine tohto roku nebudú napojené na elektrickú sieť, keďže ukrajinská energetická infraštruktúra sa v poslednej dobe stala terčom ruských raketových útokov, čo vedie k rozsiahlym výpadkom prúdu. (TASR)

NATO prisľúbilo podporu Moldavsku, Gruzínsku aj Bosne. Členské krajiny aliancie zároveň uviedli, že výsledok vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude mať pre krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko "existenčný význam".

Podporu Moldavsku, Gruzínsku, ale aj Bosne a Hercegovine – teda krajinám ležiacim v susedstve Aliancie – vyslovili členské krajiny NATO v Bukurešti po stretnutí ich ministrov zahraničných vecí s ministrami dotknutých krajín.

"Odkaz je jasný: Všetky členské krajiny NATO sú si vedomé toho, že šelma (Rusko) chce ovládnuť aj západný Balkán a my týmto krajinám musíme pomôcť prežiť, a to pomocou, ktorú je možné prakticky dodať," povedal estónsky minister zahraničných vecí Reinsalu.

"Ťažiskovým pre tieto krajiny – Moldavsko a Gruzínsko – je, samozrejme, výsledok tejto vojny (na Ukrajine). Ten bude mať existenčný význam pre ich územnú celistvosť a ich právo zvoliť si v budúcnosti svoj spôsob života," dodal šéf estónskej diplomacie.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg dodal, že zmienené krajiny treba teraz podporiť. "Ruský vplyv ich zasahuje rôznymi spôsobmi, lepšie je však podporiť ich teraz, ako byť svedkom vývoja absolútne zlým smerom, ako sme to videli pri spustení invázie na Ukrajinu začiatkom tohto roka," povedal. (TASR)

Európska únia sa ospravedlnila za von der Leyenovej "zmätočný" údaj o ukrajinských vojnových stratách. Šéfka komisie povedala, že na Ukrajine od začiatku vojny zomrelo približne 100-tisíc ukrajinských vojakov a 20-tisíc civilistov.

The Guardian pripomína, že Ukrajina veľa informácií o počte obetí vojny neudáva, keďže presné čísla by podľa nej mohli Rusku poskytnúť isté výhody.

Eurokomisia sa neskôr ospravedlnila a uviedla, že údaje v príhovore von der Leyenovej boli nepresné. Odhadovaný počet obetí na strane ukrajinskej armády totiž podľa komisie nezahŕňal len mŕtvych, ale i ranených. Sporná veta bola následne z prepisu príhovoru na webstránke Komisie zmazaná a rovnako bolo upravená i videonahrávka von der Leyenovej prejavu.

Hovorca ukrajinského generálneho štábu ukrajinským novinárom povedal, že k údajom eurokomisie sa vyjadrovať nebude. Dodal však, že Rusko za svoje činy na Ukrajine zaplatí. (TASR)

Adresátom listovej bomby na ambasáde Ukrajiny v Madride bol veľvyslanec. Ukrajinskí predstavitelia odsúdili zastrašovanie diplomatov v boji proti ruskej agresii. Bomba vybuchla v rukách pracovníka strážnej služby pred ambasádou.

Obálka obsahujúca listovú bombu bola doručená bežnou poštou. Zranený muž bol ošetrený v nemocnici a neskôr ho prepustili domov.

Šéf rezortu diplomacie v Madride Albares po tom, čo krátko po poludní došlo k explózii listovej bomby, v tejto záležitosti telefonicky hovoril s Pohoreľcevovom a zaujímal sa o zdravotný stav zraneného pracovníka.

Albares, ktorý sa momentálne zúčastňuje na návšteve španielskych vojakov slúžiacich na misii NATO v Rumunsku, tiež telefonoval s ukrajinským rezortným partnerom Kulebom, aby mu vyjadril "podporu a solidaritu". Kuleba v reakcii na tento čin nariadil všetkým veľvyslanectvám Ukrajiny na svete, aby sprísnili bezpečnostné opatrenia, uviedol jeho hovorca Nikolenko.

"Ktokoľvek stojí za touto explóziou, neuspeje v zastrašovaní ukrajinských diplomatov a nezastaví ich v každodennom úsilí posilniť Ukrajinu a bojovať proti ruskej agresii," uviedol Nikolenko. (TASR)

Na Ukrajine stúpa počet nehôd zapríčinených alternatívnym vykurovaním. Ukrajinci sú v dôsledku ruských útokov na energetickú sieť nútení uchyľovať sa k alternatívnym riešeniam.

Ruské útoky v ostatných týždňoch odrezali v ostatných týždňoch od dodávok prúdu a vody na Ukrajine milióny ľudí. Mnohí z nich sa tak uchýlili k využívaniu núdzových generátorov a tlakových fliaš, respektíve plynových bômb.

Výpadky prúdu spôsobené útokmi viedli podľa ukrajinskej záchrannej služby k nárastu nehôd zapríčinených porušením pravidiel požiarnej bezpečnosti. Za posledný deň vypuklo podľa záchranárov vyše 130 takýchto požiarov, pri ktorých zahynulo deväť ľudí a osem utrpelo zranenia.

"Zvýšil sa počet požiarov a výbuchov vo výškových budovách a rodinných domoch," uviedli hasiči.

Ruské útoky na civilnú infraštruktúru odsúdil aj americký minister zahraničných vecí Blinken, ktorý ich označil za "barbarské". "Rusko v ostatných týždňoch zbombardovalo viac ako tretinu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čím uvrhlo milióny ľudí do zimy," povedal Blinken. (TASR)

Nechceš zabíjať a bojíš sa o život? Zavolaj, vzdaj sa a nechaj sa zajať. Ukrajinské centrum prijíma denne stovky správ od ruských vojakov, ktorí sa radšej nechajú zajať, ako by na fronte riskovali životy. (SME)

Nemecký Uniper žiada od ruského Gazpromu odškodné za nesplnenie zmluvných dodávok plynu. Náklady Uniperu na zaobstaranie náhradného plynu sú doteraz v sume najmenej 11,6 miliardy eur a budú rásť do konca roku 2024.

„Žiadame kompenzáciu našich významných finančných škôd. Ide o objemy plynu, ktoré boli zmluvne dohodnuté s Gazpromom, ale neboli dodané, a namiesto ktorých sme museli obstarávať náhradu za mimoriadne vysoké trhové ceny a stále to musíme robiť," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ spoločnosti Uniper Klaus-Dieter Maubach.

Gazprom začal redukovať dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 v polovici júna a odôvodnil to údajnými technickými problémami. Nemeckí predstavitelia však toto vysvetlenie odmietli ako zásterku pre politické rozhodnutie, ktorého cieľom je zvýšiť ceny a vytvoriť neistotu. Od záveru augusta Rusko nedodáva Nemecku nijaký plyn. (SITA)

Žoldnierska skupina Wagner, ale aj ruská armáda už verbujú nielen v ruských väzniciach, ale najímajú aj zahraničných študentov na univerzitách či vrahov a násilníkov z afrických väzení. Sú medzi nimi aj teroristi. (SME)

V ukrajinskom čiernomorskom prístavnom meste Odesa odstránia sochu ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej. Poslanci schválili tiež presun pamätníka ruskému generálovi z 18. storočia Alexandrovi Suvorovovi.

Predstavitelia mestskej rady v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa hlasovali za odstránenie a premiestnenie pamätníka Zakladateľom Odesy so sochou ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej nachádzajúcou sa v jeho strede, ktorý aktivisti od začiatku ruskej invázie najmenej dva razy natreli červenou farbou. 

Tesná väčšina obyvateľov Odesy odsúhlasila predtým odstránenie sochy Kataríny II. Veľkej, zakladateľky tohto juhoukrajinského mesta, v on-line prieskume verejnej mienky.

Na odstránenie sochy nachádzajúcej sa na námestí v centre Odesy, vyzývali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj mnohé petície. Reuters pripomína, že právomoci v týchto veciach majú len miestne orgány.

Verejnoprávna vysielacia spoločnosť Suspiľne spresnila, že pamätník, ktorého súčasťou sú aj sochy ďalších osobností z éry cárskeho Ruska, bude premiestnené do dočasného depozitára a neskôr ho presunú do múzea.

NEXTA
@nexta_tv

Monuments to Catherine II and Suvorov to be dismantled in #Odesa

The decision was made by the city council. Both monuments will be temporarily moved to the Odesa Art Museum. https://t.co/WJv2pPg0bb

30.11.2022 o 14:25 · archivované: 30.11.2022 o 16:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Turecko považuje kroky Švédska nutné pre vstup do NATO za nedostatočné. Ankara obviňuje Švédsko z poskytovania útočiska pre zakázané kurdské skupiny. (TASR)

Alexej Kudrin sa stal ďalším vysokopostaveným predstaviteľom ruskej vlády, ktorý opustil svoj post od začiatku invázie. Očakáva sa, že exminister financií a expodpredseda vlády, prevezme úlohu v ruskej technologickej firme Yandex. (The Guardian)

Britská vláda rozšírila sankčný zoznam voči Moskve. Zaradila naň 22 ruských predstaviteľov, ktorí podľa nej stoja za čiastočnou mobilizáciou tisícok Rusov.

Medzi sankcionovanými osobami je aj ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov, ktorý bol podľa britskej vlády zodpovedný za dohľad nad ruským zbrojárskym priemyslom a vybavovaním mobilizovaných jednotiek.

"Rozhodnutie ruského režimu čiastočne mobilizovať ruských občanov bolo zúfalým pokusom premôcť statočných Ukrajincov brániacich svoje územie. Neuspel," uviedol šéf britskej diplomacie James Cleverly.

"Sankcionovali sme osoby, ktoré tento odvod presadili a poslali tisícky ruských občanov bojovať v Putinovej nezákonnej a odpornej vojne," dodal Cleverly. (ČTK)

Pri požiaroch na Ukrajine zahynulo za posledných 24 hodín deväť ľudí. Ruské útoky na energetickú infraštruktúru totiž prinútili ľudí používať núdzové generátory a plynové fľaše, ktoré nie sú v súlade s pravidlami požiarnej bezpečnosti.

Podľa ukrajinských štátnych pohotovostných služieb došlo za posledný deň k viac ako 130 požiarom. Okrem obetí utrpelo osem ľudí zranenia.

Počet požiarov a výbuchov sa podľa AFP zvýšil rovnako vo výškových aj súkromných domoch. (The Guardian)

Americký minister zahraničných vecí Blinken odsúdil ruské útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny a označil ich za "barbarské". 

"Za posledných niekoľko týždňov Rusko zbombardovalo viac ako tretinu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čím vystavilo milióny ľudí zime," povedal Blinken po stretnutí s rezortnými kolegami z členských krajín NATO v Bukurešti.

"Toto sú nové ciele (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina... Táto brutálnosť voči ukrajinskému ľudu je barbarská," dodal.

Blinken avizoval, že západní spojenci zriaďujú skupinu na koordináciu podpory pri obnove ukrajinskej infraštruktúry. Ďalej uviedol, že Spojené štáty a spojenci poskytnú Kyjevu súbežne s tým protivzdušné systémy "na vybudovanie najlepšej možnej obrany".

Šéf americkej diplomacie tiež uviedol, že Spojené štáty podporujú dosiahnutie "spravodlivého a trvalého mieru", ale nálety ukázali, že Moskva oň nemá záujem.

"Útoky Ruska na ukrajinských civilistov sú poslednou ukážkou toho, že prezident Putin v súčasnosti nemá záujem o zmysluplnú diplomaciu," dodal Blinken. (TASR)

Ukrajina privítala výzvu Európskej únie na vznik osobitného tribunálu, ktorý by potrestal ruských najvyšších predstaviteľov v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

"Presne toto navrhujeme už dlho. Rusko zaplatí za zločiny a ničenie. Nevyhnú sa tomu," uviedol na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri v stredu ráno uviedla, že "Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny".

Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny.

ICC v súčasnosti skúma potenciálne vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine od februárového začiatku invázie.

AFP pripomína, že ICC nemôže stíhať "zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina.

Výnimkou by bolo, keby Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov postúpila prípad ICC. To však zrejme neprichádza do úvahy, keďže Rusko má ako stály člen rady právo veta. (TASR)

Na ukrajinskom veľvyslanectve v Madride explodovalo výbušné zariadenie ukryté v obálke. Jedna osoba utrpela zranenia pri manipulácii s ňou a je v nemocnici. Incident vyšetrujú. (SITA)

Systémy protivzdušnej obrany Patriot sú presne to, čo Kyjev potrebuje, povedal po rokovaní NATO šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. Vyzval na čo najrýchlejšie dodanie týchto systémov, ako aj tankov, ktoré využíva samo NATO.

Berlín predtým ponúkol systémy Patriot Poľsku. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová pritom dala najavo, že systémy majú byť súčasťou obrany územia Severoatlantickej aliancie, do ktorej patrí Poľsko, ale Ukrajina nie.

Poľský minister obrany Mariusz Blazsczak ale minulý týždeň povedal, že požiadal nemeckú vládu, aby systémy poskytla Ukrajine, ktorá čelí ruským raketovým útokom na energetickú infraštruktúru.

Kuleba ministrom krajín NATO oznámil, že Ukrajina tieto systémy potrebuje na ochranu civilnej infraštruktúry. Dodal, že o ich poskytnutí Ukrajine bude rokovať s nemeckou vládou. Šéf ukrajinskej diplomacie tiež uviedol, že by sa mala začať prerokúvať ukrajinská žiadosť o vstup do NATO. (ČTK)

NATO nevníma Čínu ako svojho protivníka, povedal šéf aliancie Stoltenberg na záver dvojdňovej schôdzky v Bukurešti. Čína a jej čoraz asertívnejšie správanie vo svete však predstavuje pre alianciu podľa neho komplexnú výzvu.

Témou dnešného rokovania na úrovni ministrov zahraničia členských krajín bloku bol aj ambiciózny vojenský a technologický rozvoj Číny.

"Severoatlantická aliancia je združením Severnej Ameriky a Európy, ale výzvy, ktorým čelí, sú globálne," upozornil Stoltenberg.

Na summite v júni v Madride aliancia o Číne hovorila ako o krajine s ambíciami a "nátlakovými postupmi", upozorňovala na jej operácie v kybernetickej oblasti, snahu o kontrolu výroby kľúčových technológií i rýchle rozširovanie jej jadrového potenciálu.

Aliancia tiež pozorne sleduje vzťahy medzi Pekingom a Moskvou, ktorá vo februári začala ozbrojenú agresiu voči susednej Ukrajine.

Vo vzťahu k situácii na Ukrajine Stoltenberg varoval pred podceňovaním Ruska, hoci Ukrajina dosiahla na bojisku značné zisky, a opäť zdôraznil, že Ukrajinu je potrebné aj naďalej podporovať.

"Potrebujú viac protivzdušnej obrany, paliva aj elektrických generátorov," povedal generálny tajomník.

Ukrajinské členstvo v NATO podľa Stoltenberga zatiaľ nie je témou, keďže "ak sa Ukrajina neubráni (ruskej) agresii a nezostane nezávislým suverénnym štátom, jej členstvo v aliancii sa automaticky stáva nemožným". "Musíme postupovať krok za krokom," povedal Stoltenberg.

Ministri zahraničných vecí v Bukurešti rokovali aj o vstupe Fínska a Švédska do NATO, ktorý zatiaľ neschválilo Turecko a Maďarsko, alebo spolupráci s Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom a Moldavskom, ktoré "sa nachádzajú pod ruským tlakom".

"Musíme s nimi vybudovať dlhotrvajúce partnerstvo," poznamenal Stoltenberg. (ČTK)

Internetom sa šíri fotomontáž poľského premiéra Morawieckeho klaňajúceho sa pred pamätníkom Stepana Banderu v Kyjeve. Publikovala ju slovenská stránka Brat za brata a zdieľali weby Pravda víťazí, Zem & vek, Realita sveta či Miro Del.

„Poľský premiér sa skutočne pred pár dňami poklonil v Kyjeve pri pamätníku. Išlo však o Pamätník obetiam veľkého hladomoru z rokov 1932 až 1933," zdôraznila polícia s tým, že medzi hlavného importéra hoaxu patrí stránka blízka Veľvyslanectvu Ruskej federácie na Slovensku.

Upozornila, že Ruská federácia označila Slovenskú republiku za nepriateľský štát a podľa toho k nemu aj pristupuje.

Úlohou hoaxu je podľa nej podkopanie spoľahlivosti poľského premiéra a prepojenie súčasnej podpory Ukrajiny na známy naratív “fašizmu na Ukrajine”, či na jej kontroverzného predstaviteľa z minulosti Stepana Banderu.

Polícia zároveň pripomína, že stránka „Brat za brata” zohrala jednu z hlavných úloh aj pri informačnej operácii „Ladomirová” týkajúcej sa falošných správ o poškodení ruského cintorína.

„V tom čase kopírovala a publikovala statusy z facebookovej stránky ruskej ambasády na Slovensku takmer obratom. Ak ambasáda niečo v ten deň zmazala, menovaná stránka pristúpila k rovnakému kroku," uviedla polícia. Doplnila, že tá istá stránka zverejnila aj meno a fotografiu vtedajšieho starostu obce.

Európska komisia pridelila 5,5 milióna eur na zaistenie bezpečných domovov pre ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou voči Ukrajine, informovala eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.

V rámci projektov bude zabezpečené posúdenie osôb, ktoré potrebujú ubytovanie, a ich zosúladenie so súkromnými ponukami a poradenstvom pre potenciálnych hostiteľov. Projekt posilňuje iniciatívu Komisie s názvom Bezpečné domovy, ktorú navrhla v júni tohto roku.

Iniciatíva Bezpečné domovy bola vypracovaná s cieľom pomôcť členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a občianskej spoločnosti zapojeným do organizovania súkromných iniciatív v oblasti ubytovania pre osoby, ktoré utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine a hľadajú bezpečie v EÚ. (SITA)

Moskva vymenovala za nového šéfa záporožskej elektrárne ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka. Bývalý hlavný inžinier elektrárne uviedol, že s jej prevzatím súhlasí, lebo je to "podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie".

Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami.

Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je "zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností".

Vo vyhlásení ocenil "statočnosť" zamestnancov záporožskej elektrárne. "Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ," dodal. "Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady," upozornil.

Medzinárodné organizácie vyzval, aby "riešili budúce a bezpečné fungovanie záporožskej elektrárne výlučne prostredníctvom mierových rokovaní a civilizovaných rozhodnutí".

Vojaci Ruskej federácie ovládli túto elektráreň 4. marca. Rusko a Ukrajina sa celé mesiace vzájomne obviňujú z jej ostreľovania.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni ako dozorný orgán OSN tento mesiac odsúdila útoky na záporožskú elektráreň a vyzvala na "zastavenie tohto šialenstva".

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o oficiálnom prevzatí elektrárne do rúk Ruska už v októbri. (TASR)

Energetické potreby Ukrajiny sú naplnené na 70 percent, vyhlásil ukrajinský premiér Šmyhaľ. Upozornil, že nachádzajúca zima bude náročná, ľudia však budú môcť pri výpadkoch rozsvecovať svetlá aspoň na päť až šesť hodín denne.

Na zasadnutí vlády povedal, že Rusko „bude ďalej ostreľovať energetickú infraštruktúru“. „Ich cieľom je nechať zamrznúť Ukrajinu a spáchať ďalšiu genocídu ukrajinského ľudu,“ poznamenal Šmyhaľ a dodal, že všetky oblasti s výnimkou Chersonskej sú zásobované energiou.

Povedal, že teraz je na regionálnych energetických spoločnostiach, aby neprekračovali limity stanovené štátnym prevádzkovateľom elektrickej siete Ukrenerho.

Situácia si podľa Šmyhaľa vyžaduje silnú protivzdušnú obranu a rýchle opravy poškodených energetických zariadení.

„Čo sa týka protivzdušnej obrany, za ostatný mesiac došlo k výraznému pokroku, predovšetkým vďaka dodávke moderných západných systémov,“ povedal. (SITA)

Rusko sa bude v roku 2023 sústreďovať na budovanie infraštruktúry pre jadrové zbrane, vyhlásil ruský minister obrany Šojgu na zasadnutí vedenia ministerstva. Pôjde napríklad o zariadenia na uskladnenie nových raketových systémov.

"Pri príprave zoznamu veľkých stavebných projektov na rok 2023 sa bude osobitná pozornosť venovať výstavbe pre potreby strategických jadrových síl," povedal Šojgu, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Rusko v pondelok 28. novembra jednostranne odložilo rozhovory so Spojenými štátmi o jadrovom odzbrojení s tým, že ich naplánuje na nový termín. Dôvod odkladu neuviedlo.

Rozhovory sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Súčasná zmluva START obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín, v roku 2026 však vyprší.

Šojgu tiež na stredajšom zasadnutí uviedol, že v Rusku bolo vycvičených 300-tisíc záložníkov vrátane dobrovoľníkov za dva mesiace od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie prezidentom Vladimirom Putinom. Informácie priniesla ďalšia ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Minister obrany povedal, že sa na to využilo vyše 100 výcvikových táborov v Rusku a Bielorusku. (TASR)

Na sociálnych sieťach sa šíri zmanipulované video, podľa ktorého obyvatelia Chersonu pokrikovali na Zelenského počas jeho návštevy. Vo videu bola k autentickým záberom doplnená zvuková stopa z oveľa staršieho videa. (TASR)

Pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zahynulo najmenej päť civilistov, dvaja z nich v meste Bachmut, ďalší dvaja v Drobyševe a jeden v Lymane, uviedol Šéf regionálnej vojenskej správy Doneckej oblasti Kyrylenko. (CNN)

Ukrajina spustila v septembri program "Chcem žiť", ktorý dáva ruským vojakom možnosť vzdať sa. Zahŕňa infolinku aj aplikáciu. Predstavitelia Kyjeva pre BBC uviedli, že dostali asi 3500 otázok od mužov z prvej línie aj od tých v zálohe.

„V prvom rade počujeme hlas, hlavne mužský. Často je to sčasti zúfalosť a sčasti frustrácia, pretože úplne nerozumejú, či infolinka v skutočnosti funguje alebo je to len zavádzanie," hovorí jedna z pracovníčok call centra.

„Je tu aj zvedavosť, pretože mnohí nevolajú, aby sa vzdali, ale aby zistili, aké majú v prípade potreby možnosti. Zakaždým je to iné," dodáva.

Nahrávky, ktoré má BBC k dispozícii, obsahujú hovory vojakov, ktorí zisťujú, čo robiť, keď prídu ukrajinské jednotky. „Spadnem na kolená alebo čo? Čo mám robiť, ako sa vzdať?" spýtal sa jeden z nich.

„Som z Moskvy. Ešte som nedostal povolávací rozkaz, ale boli pokusy mi ho dať. Máte nejakú radu, čo mám robiť? Nebudem zabíjať Ukrajincov. Chcel by som si zachrániť život," povedal ďalší muž na infolinke.

BBC News (World)
@BBCWorld

The surrender hotline for Russian soldiers invading Ukraine https://t.co/6UxtQL5j8U

Ukraine war: The surrender hotline for Russian soldiers

The "I Want To Live" project says it is getting up to 100 enquiries a day from invading troops.

30.11.2022 o 9:22 · archivované: 30.11.2022 o 10:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohadujú európske krajiny, sa môže skončiť tak, že si ho Rusko ani nevšimne. Naopak, pomôcť môže Číne a Indii. Rusko by reálne poškodili oveľa nižšie ceny, na ktorých však nie je zhoda. (Index)

Eurokomisia navrhuje použiť zmrazený majetok Ruska a ruských oligarchov na náhradu vojnových škôd na Ukrajine, oznámila predsedníčka komisie von der Leyenová. Chcú vytvoriť medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny.

"Rusko a jeho oligarchovia musia odškodniť Ukrajinu za škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. A my máme prostriedky, ako prinútiť Rusko platiť," vyhlásila von der Leyenová.

Únia podľa nej v rámci bezprecedentných sankcií zablokovala 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky a zmrazila 19 miliárd eur z majetku ruských oligarchov. Škody spôsobené bojmi na Ukrajine sa pritom podľa nej odhadujú na 600 miliárd eur.

Únia by podľa von der Leyenovej chcela spolu s partnermi vytvoriť štruktúru, ktorá by peniaze investovala a zisky využívala pre pomoc Ukrajine.

Najmä krajiny východného krídla únie už od jari navrhujú, aby európsky blok zabavoval zmrazený majetok a využil ho na financovanie ekonomickej pomoci Ukrajine a jej povojnovej obnovy.

Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na tom, že zaradí obchádzanie sankcií medzi celoúnijné zločiny, čo má k zabavovaniu majetku otvoriť cestu. Právni experti pritom upozorňujú, že nebude jednoduché majetok oligarchov či bankových ústavov konfiškovať a môžu hroziť dlhoročné súdne spory. (ČTK)

Ruské útoky zasiahli plynovú distribučnú stanicu v Záporožskej oblasti, informoval šéf vojenskej správy Staruch. Spôsobilo to požiar, ktorý medzičasom uhasili.

"V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia," napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram. (TASR)

Ukrajinská armáda hlási odrazenie ruských útokov pri šiestich obciach na východe krajiny. Prezident Zelenskyj označil situáciu na fronte za zložitú, Rusko podľa neho niečo plánuje na juhu Ukrajiny.

"Napriek extrémne veľkým stratám sa okupanti stále pokúšajú postúpiť v Doneckej oblasti, získať oporu v Luhanskej oblasti, posunúť sa do Charkovskej oblasti, plánujú niečo na juhu," uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

"V uplynulých 24 hodinách jednotky obranných síl odrazili útoky okupantov pri obciach Stelmachivka v Luhanskej oblasti a Bilohorivka, Bachmutske, Pervomajske, Nevelske a Marjinka v Doneckej oblasti," uvádza generálny štáb.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl ďalej okrem iného tvrdí, že ruská armáda vykonala dva raketové údery na civilné objekty v obci Kivšarivka v Charkovskej oblasti a v meste Slovjansk v Doneckej oblasti.

"Nepriateľ neprestáva ostreľovať jednotky nášho vojska a obce na pravom brehu rieky Dnepr, vrátane Chersonu," píše generálny štáb. Upozornil tiež, že naďalej existuje hrozba raketových úderov Rusov na kritickú infraštruktúru krajiny.

Server Ukrajinska pravda tiež s odvolaním sa na miestne úrady informuje o ruskom delostreleckom ostreľovaní miest v Dnepropetrovskej oblasti, kde v utorok popoludní utrpela zranenia jedna staršia žena. Ostreľovaná bola tiež severoukrajinská Sumská oblasť, píše web. O prípadných ranených neinformuje.

Ruskí vojaci sú nútení spoliehať sa na nedostatočne vycvičené formácie po tom, ako upustili od koncepcie práporových taktických skupín. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Inštitút poukázal na tvrdenia britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruské sily pravdepodobne prestali v ostatných troch mesiacoch nasadzovať práporové taktické skupiny, pretože sa takéto skupiny ukázali ako neúčinné.

Podľa ISW boli takéto skupiny degradované po neúspešných vojenských operáciách vrátane útokov na Kyjev, Mariupoľ, Severodoneck a Lysyčansk.

Namiesto toho Rusi pravdepodobne vrhli svoje zostávajúce sily a nový personál, vrátane zmobilizovaných osôb, do zle vycvičených, vybavených a dočasne organizovaných formácií s nízkou morálkou a disciplínou.

ISW
@TheStudyofWar

The United Kingdom Ministry of Defense (MoD) reported on November 29 that Russian forces have likely stopped deploying battalion tactical groups (BTGs) in the past three months. https://t.co/P0Q3VizEF4 https://t.co/j3Fkn2g79C

30.11.2022 o 2:53 · archivované: 30.11.2022 o 7:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V ruskej Brjanskej oblasti pri ukrajinských hraniciach horí veľká nádrž s ropnými produktmi, uviedol gubernátor oblasti Alexandr Bogomaz. O pôvode požiaru sa nezmienil, obete podľa neho nie sú. Ďalšie ruské okresy boli v noci bez prúdu.

Na hasení ohňa s rozlohou 1800 metrov štvorcových sa podieľa vyše 80 ľudí a 30 jednotiek, uviedol Bogomaz. Oheň zasiahol oblasť na severe, v okolí mesta Suraž, ktoré leží zhruba 75 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Na tú Rusko tento rok vo februári zaútočilo.

Problémy v noci hlásil aj ďalší ruský región priliehajúci k Ukrajine. Gubernátor Kurskej oblasti Starovojt podľa ruskojazyčného serveru BBC uviedol, že niektoré okresy susediace s Ukrajinou sú čiastočne bez prúdu. Kyjev obvinil, že na ruskom území útočil na energetické zariadenie.

Ukrajina sa k obvineniu nevyjadrila. (ČTK)

Český projekt Dárek pro Putina zverejnil petíciu za odstrihnutie ruskej ambasády od energií. Ide o reakciu na ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Česi sa v rámci projektu už zložili na tank pre Ukrajinu.

"Rusko sa evidentne rozhodlo zlomiť Ukrajinu tmou a mrazom. Z hľadiska vyššieho mravného princípu žiadame príslušných štátnych a súkromných distribútorov energií, aby dali ruským diplomatom v Prahe ochutnať ich vlastnú medicínu. Žiadame odpojenie všetkých budov v majetku Ruskej federácie od plynu, vody a elektrickej energie," uvádza sa v texte predmetnej petície.

V aktuálnej petícii táto iniciatíva pripomína masívne ruské raketové útoky na Ukrajinu, ktoré v uplynulých týždňoch vo veľkom mieria na elektrárne, teplárne či vodárne. Zo strany Ruska ide zjavne o taktiku podkopania životaschopnosti štátu.

"Táto nová fáza vojny prináša katastrofické, a navyše každodenné dôsledky pre život civilného obyvateľstva. Bez energií a vody sa ocitajú nielen byty, školy a škôlky, obchody a výrobné prevádzky, ale aj napríklad nemocnice," píšu autori. (TASR)

Vdova po zastrelenom ruskom plukovníkovi Bojkovi napísala rozhnevaný list Putinovi. Píše v ňom, že z jej manžela, ktorý mal na starosti odvody brancov, urobili obetného baránka a donútili ho k poprave samého seba.

Informoval o tom v utorok na svojej webovej stránke týždenník Newsweek odvolávajúci sa na správy ruských médií.

Bojko (44) bol zástupcom riaditeľa Makarovovej pacifickej vyššej námornej školy vo Vladivostoku a v rámci mobilizácie zohrával významnú úlohu. Našli ho 16. novembra mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii.

O jeho smrti sa v ruských médiách objavili protichodné informácie. Viaceré médiá uvádzali, že smrť bola klasifikovaná ako samovražda. Ruský spravodajský server BAZA však poukazoval na isté nezrovnalosti, napríklad aj na to, že pred smrťou plukovníka sa z jeho kancelárie ozvalo až päť výstrelov.

Julija Bojková vyzvala Putina, aby dohliadal na vyšetrovanie smrti jej manžela. V otvorenom liste uviedla, že Bojko upadol do depresívneho stavu po tom, ako nedokázal splniť náborové kvóty a v dôsledku toho "trpel zhruba mesiac nespavosťou a schudol 15 kilogramov".

Podľa vdovy sa skutočné "represie" voči jej manželovi začali 14. novembra, keď bol vykonaný audit týkajúci sa mobilizácie.

Inšpektori vtedy podľa jej slov Bojka upovedomili o tom, že za vzniknuté nedostatky a problémy pri mobilizácii mu bude vyrubený dlh vo výške 100 miliónov rubľov (1,6 milióna eur), pričom bude potrestaný aj konfiškáciou majetku. Podľa jeho manželky to už bola pre neho "posledná kvapka".

Podľa slov Bojkovej chcel dať jej manžel spôsobom, akým "sám seba popravil" prostredníctvom piatich výstrelov zo služobnej zbrane, najavo, že jeho "vlasť je v ohrození". (TASR)

Prvá loď so zásielkou hnojív z Ruska vyplávala z Holandska a smeruje do afrického štátu Malawi. Predchádzalo tomu niekoľko dní administratívnych prieťahov súvisiacich so západnými sankciami uvalenými na Rusko.

Plavidlo MV Greenwich si prenajal Svetový potravinový program a preváža 20-tisíc ton hnojiva určeného pre Malawi.

Táto zásielka je prvou z približne 260-tisíc ton hnojív z Ruska uskladnených v prístavoch po celej Európe. Ich preprava k príjemcom by podľa OSN pomohla zabrániť "katastrofickým stratám na úrode v Afrike", kde práve prebieha výsadba pred novou pestovateľskou sezónou, približuje tlačová agentúra AP.

Aj keď bola v júli uzavretá dohoda, ktorá má zabezpečiť, že vývoz hnojív z Ruska bude vyňatý zo sankcií uvalených na Moskvu po jej invázii na Ukrajinu, holandské úrady túto zásielku zablokovali s tým, že osoba, ktorej meno je na sankčnom zozname, figuruje v danej spoločnosti na výrobu hnojív.

Holandsko uvoľnilo blokádu nákladu až po ubezpečení OSN, že zásielka bude doručená do Malawi, a že z toho nebude mať prospech ruská spoločnosť ani sankcionovaná osoba.

Náklad vyložia v mozambickom prístave Beira, odkiaľ sa po súši prepraví do vnútrozemského štátu Malawi v južnej Afrike. Ďalší náklad hnojív by sa mal vydať do západnej Afriky, tvrdí OSN. (TASR)

V Estónsku začali uvádzať do obehu dva milióny kusov dvojeurových mincí s motívom venovaným Ukrajine. Túto mincu je možné zakúpiť aj ako súčasť pamätnej karty, ktorá bola vydaná už v júli, pričom výťažok z jej predaja ide priamo na Ukrajinu.

Ako informoval spravodajský web ERR News, autorkou motívu na minci je utečenka z Charkova Daria Titovová, ktorá teraz študuje na Estónskej akadémii umení. Na minci je vyobrazené dievča držiace v ruke vtáka. Okolo siluety dievčaťa sú obilné klasy, kvety a známy slogan Sláva Ukrajine.

Návrh sprievodnej mincovej karty je od estónskeho výtvarníka Vladimira Taigera.

Estónska centrálna banka uvoľnila do predaja už 40-tisíc pamätných kariet s mincou na podporu Ukrajiny, každá stojí 18 eur. Prvé výnosy z ich predaja - v celkovej výške viac ako 350-tisíc eur - Estónsko previedlo Ukrajine 24. augusta na počesť Dňa nezávislosti Ukrajiny. V tom čase už bolo predaných viac ako 25-tisíc mincových kariet.

Guvernér estónskej centrálnej banky Madis Müller v utorok informoval, že dvojeurová minca venovaná Ukrajine sa bude predávať inde v Európe. Uviedol, že estónska centrálna banka sa rozhodla vydať túto dvojeurovú mincu ešte v tomto roku, aby pomohla Ukrajine, ktorej to umožní nasmerovať finančnú pomoc tam, kde to bude najviac potrebné.

"Ukrajina v súčasnosti za cenu životov svojich vlastných občanov vedie vojnu za spoločné hodnoty európskeho kultúrneho priestoru a je na nás, aby sme ich v tom naďalej podporovali," zdôraznil Müller. (TASR)

Počas ruskej okupácie Charkovskej oblasti bol unesený a zabitý aj ukrajinský spisovateľ Volodymyr Vakulenko. Ten bol autorom detských kníh. Vakulenka spoločne so synom Vitalijom zadržali koncom marca neďaleko mesta Izium.

Rodina spisovateľa až doteraz nevedela, čo sa s ním stalo. Po septembrovom oslobodení Iziumu spod ruskej okupácie sa však neďaleko tohto mesta našlo masové pohrebisko s viac ako 400 hrobmi popravených civilistov a vojakov. Nedávne testy DNA pochovaných obetí potvrdili, že je medzi nimi aj Vakulenko.

Spisovateľ stihol pred upadnutím do zajatia zakopať v záhrade svoje texty, ktoré budú teraz odovzdané Charkovskému literárnemu múzeu. Vakulenko, ktorý by mal v súčasnosti 50 rokov, bol na Ukrajine oceňovaným spisovateľom. Získal napríklad medzinárodnú literárnu cenu Olesa Uľjanenka a bol tiež laureátom ukrajinskej literárnej súťaže Lesa Martovyča či medzinárodnej súťaže Korunovácia slov. (TASR)