Ruskí vojaci sa podľa zástupcu okupačnej správy zrejme stiahnu z Chersonu (SME Minúta)

Rusi sa uchyľujú k útokom na energetické zariadenia, lebo nedokážu poraziť Ukrajinu na bojisku, uviedol prezident Zelenskyj s tým, že bez elektriny sa vo štvrtok ocitlo pre ruské útoky 4,5 milióna Ukrajincov v Kyjeve a desiatich ďalších oblastiach.

Prezident sa tiež obrátil na energetické firmy, aby aktívnejšie vysvetľovali ľuďom, kedy a prečo vypnú elektrinu v konkrétnej ulici či štvrti. "Takáto 'mikrokomunikácia' je zvlášť potrebná práve teraz. Ľudia majú právo vedieť," povedal a nabádal energetické spoločnosti, aby okamžite reagovali najmä v prípadoch, keď sa ľudia sťažujú na nespravodlivosť pri vypínaní prúdu.

"Či je niekto bez svetla osem či desať hodín a vidí, že cez ulicu všetko svieti vrátane pouličného osvetlenia, tak je to jednoznačne nespravodlivé. Musíme robiť všetko, aby vypínanie bolo predvídateľné a absolútne pochopiteľné pre spotrebiteľov, "povedal.

Rusko podniká rozsiahle útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre od 10. októbra. Ruské útoky poškodili 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. (ČTK)

Poľsko a Litva žiadajú väčšiu prítomnosť NATO na svojom území. Krajiny chcú zvýšiť pocit bezpečia a lepšie čeliť ruským hrozbám, povedal námestník poľského ministra zahraničia Marcin Przydacz.

"Litva bude na budúci rok hostiteľom summitu NATO, avšak na programe tohto stretnutia musíme začať pracovať už dnes, aby rozhodnutia, ktoré sa tam prijmú, boli v prospech záujmov našich dvoch krajín," povedal Przydacz po rokovaniach s predstaviteľmi Litvy.

Podľa Przydacza už Poľsko a Litva aktívne spolupracujú na odstrašovaní Ruska a podpore Ukrajiny. Przydacz dodal, že je veľmi dôležité hľadať tiež spôsoby, ako presvedčiť západnú Európu aj USA, aby zvýšili nevyhnutnú podporu Ukrajine a pokračovali v politike sankcií voči Rusku. (TASR)

Švédsko a Fínsko nesplnili všetky záväzky pred vstupom do NATO, tvrdí turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu. Krajiny ešte podľa neho musia prijať niektoré kroky.

Čavusoglu súčasne uviedol, že Turecko zaznamenalo, že nová švédska vláda pod vedením premiéra Ulfa Kristerssona zaujala rozhodný prístup k plneniu záväzkov súvisiacich s členstvom v aliancii.

Turecko na konci júna podpísalo so Švédskom a Fínskom memorandum, ktoré malo odblokovať vstup oboch severských krajín do NATO, ktorý blokovala práve Ankara. (TASR)

Kyjev kritizuje masové "deportácie" Ukrajincov z oblastí okupovaných Ruskom. Moskvou dosadené úrady len v Chersone minulý týždeň uviedli, že svoje domovy v pravobrežnej oblasti Dnepra opustilo 70-tisíc civilistov.

"Ruská okupačná správa začala s násilným masovým premiestňovaním obyvateľov na ľavom brehu (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti... na dočasne okupovaný Krym alebo do Ruska," uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

"Podobné deportácie sú tiež zo strany Ruska vykonávané v Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj na Kryme," dodalo ministerstvo.

Ruská okupačná správa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti v utorok ohlásila ďalšie "evakuácie" ľudí pozdĺž ľavého brehu rieky Dneper, ktoré odôvodňuje hrozbou raketového útoku.

Kyjev tento krok vníma ako "deportáciu". Údajne ju sprevádza "rabovanie priemyselných, infraštruktúrnych, kultúrnych, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií, ako i súkromných príbytkov ruskými okupantmi" na juhu. (TASR)

Šéfom diplomacií G7 sa prihovoril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba. Podarilo sa mu pripojiť napriek výpadku elektriny. Medzi hlavné témy patrili energie, nové dodávky zbraní, sankcie a zodpovednosť za zločiny agresie.

Šéf ukrajinskej diplomacie tiež zverejnil fotografiu samého seba, ako sedí za stolom a v ruke podľa vlastných vyjadrení drží časť dronu iránskej výroby, ktorý nedávno zostrelili v Kyjeve. "Irán musí prestať zásobovať Rusko zbraňami, ktoré sú využívané na zabíjanie Ukrajincov, inak nech čelí väčšiemu globálnemu tlaku a dôsledkom," zdôraznil Kuleba.

Irán opakovane poprel, že posiela zbrane Rusku na použitie vo vojne na Ukrajine.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Despite a blackout disrupting the link, I managed to address G7 Foreign Ministers. Key signals: energy transformers, air and missile defenses, NATO-standard tanks, new weapons to support Ukraine’s offensives, sanctions, accountability for the crime of aggression against Ukraine. https://t.co/HtRY2DEJmp

3.11.2022 o 17:03 · archivované: 3.11.2022 o 21:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský režim je teroristický, zhodli sa poslanci českého zahraničného výboru. Výbor tiež odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine a najmä rozsiahle útoky na civilné obyvateľstvo, nevojenské objekty a kľúčovú infraštruktúru.

Podľa výboru ide o zastrašovanie civilnej populácie, ktoré zodpovedá teroristickým metódam. "Je na čase nazývať veci pravými menami. Správaš sa ako terorista, si terorista a s teroristami sa nevyjednáva," komentoval uznesenie Ženíšek.

Poslanci tiež skonštatovali, že hlavným cieľom poslednej vlny útokov bola aj vládna a energetická infraštruktúra na veľkej časti územia Ukrajiny a obeťami boli desiatky civilistov.

Marek Ženíšek
@zenisek_m

Zahraniční výbor @snemovna, kterému mám tu čest předsedat, schválil následující usnesení - režim v Rusku je teroristický.

Je na čase nazývat věci pravými jmény. Chováš se jako terorista, jsi terorista a s teroristy se nevyjednává. https://t.co/1M8RU9AaGU

3.11.2022 o 11:22 · archivované: 3.11.2022 o 21:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Švajčiarsko opäť nepovolilo Nemecku dodať Ukrajine muníciu švajčiarskej výroby. Podľa tamojšej vlády by takéto opatrenie bolo narušením švajčiarskej neutrality.

Nemecká ministerka obrany Lambrechtová požiadala v októbri švajčiarsku vládu o povolenie dodať Ukrajine 12 400 kusov munície švajčiarskej výroby do protilietadlových tankov typu Gepard, ktoré už Berlín poslal Kyjevu.

Švajčiarska vláda však teraz Berlínu odpovedala rovnako ako už aj v júni, keď zamietla jeho predchádzajúcu žiadosť. Uviedla pritom, že v súlade so zásadou "rovnakého zaobchádzania" zakotvenou v zákone o neutralite, "nemôže Švajčiarsko súhlasiť so žiadosťou o transfer vojnového materiálu švajčiarskej výroby na Ukrajinu, dokým je tá zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu." (TASR)

Ruská aktivistka Aľochinová z Pussy Riot vyzýva Západ, aby sa Putinovi vzoprel. Aľochinová si myslí , že "túto vojnu by mala vyhrať Ukrajina". Vojna, ktorú rozpútalo Rusko, sa netýka podľa nej len Ukrajiny, ale celej Európy.

Súčasne kritizovala tých ľudí, ktorí chcú voči Putinovi postupovať jemne, a to v obave, že iný prístup by ruského prezidenta vyprovokoval k eskalovaniu konfliktu na Ukrajine. Aľochinová to prirovnala k situácii, keď sa obetiam domáceho násilia odporúča, že by nemali nijako "provokovať" tých, čo sa na nich dopúšťajú násilia.

"Jadrové zbrane a nebezpečenstvo jadrovej vojny samozrejme existujú, ale to nie je dôvod neposkytnúť Ukrajine obranu, pretože ak Ukrajina prehrá túto vojnu, bude napadnutých viac krajín. Pravdepodobne aj jadrovými zbraňami," upozornila Aľochinová.

Podľa nej by malo dôjsť "k prerušeniu akéhokoľvek dialógu a spojenia" s páchateľom násilia. (TASR)

Británia zakáže prepravu ruskej ropy, ak jej cena prekročí strop stanovený skupinou G7 a Austrálie. Cieľom je znížiť príjmy Ruska, a tým jeho schopnosť financovať vojnu na Ukrajine a obmedziť vplyv vojny na globálne ceny energií.

Britské ministerstvo financií oznámilo, že legislatíva zavádza zákaz námornej prepravy aj služieb vrátane poistenia, financií, sprostredkovania a navigácie pre ropný náklad s cenou nad stanovený limit.

Opatrenie, ktoré má začať platiť 5. decembra, zníži cenu, za ktorú Rusko dodáva ropu, bez toho, aby sa znížil vývoz ropy svetovým spotrebiteľom. Maximálna cena pritom zostane nad výrobnými nákladmi, takže pre Moskvu by nemalo ekonomický zmysel odopierať ropu dovážajúcim krajinám. (TASR)

Cez čiernomorský koridor prešlo z Ukrajiny za uplynulé tri mesiace desať miliónov ton obilia, uviedol šéf OSN Guterres a vyzval na predĺženie dohody s cieľom znížiť hrozbu hladu vo svete. OSN tiež oznámila pokrok v rokovaniach o odblokovaní vývozu hnojív z Ruska.

Vyhlásenie šéfa OSN prichádza len niekoľko dní po tom, čo tzv. čiernomorskú dohodu o obilí, uzavretú v lete s cieľom zmierniť globálnu potravinovú krízu spôsobenú ruskou vojnou na Ukrajine, skomplikovali sťažnosti zo strany Moskvy na sankcie a aj dočasné pozastavenie ruskej účasti na dohode.

Guterres poznamenal, náhle stiahnutie sa Ruska z uplatňovania dohody viedlo k ďalšiemu zvýšeniu cien potravín na svete a poukázalo na význam tohto dohovoru. "Táto iniciatíva funguje. Je našou kolektívnou zodpovednosťou, aby sme zachovali jej hladké fungovanie," dodal. (TASR)

Moldavsko si zabezpečilo reverzný dovoz zemného plynu zo Slovenska. Kišiňov sa snaží získavať plyn z iných zdrojov ako z Ruska, keďže čelí čoraz väčším problémom s dodávkami od Moskvy.

Bývalý sovietsky štát je odkázaný na zemný plyn od ruského Gazpromu. Moskva však už znížila dodávky Moldavsku o 40 percent, čo zasiahlo aj jeho schopnosť vyprodukovať dostatok elektriny pre 2,5 milióna obyvateľov.

Podpredseda vlády Andrei Spinu vo štvrtok uviedol, že moldavská spoločnosť Energocom kúpila na Slovensku 5 miliónov metrov kubických plynu. Označil to za krok k väčšej energetickej nezávislosti. "To, čo nás na prvý pohľad malo zničiť, nás namiesto toho posilnilo," uviedol. "Vďaka solidarite a úsporám prekonáme túto zimu a vyjdeme z nej so vztýčenou hlavou ešte silnejší a energeticky nezávislí," dodal.

Moldavsko na čele s prozápadnou vládou, ktorá odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu 24. februára, tento rok tvrdo zasiahol prudký nárast cien zemného plynu. Kontrakt Moldavska s Gazpromom sa mení z mesiaca na mesiac na základe spotovej trhovej ceny plynu a ropy. Gazprom od 1. októbra znížil dodávky zemného plynu pre Moldavsko na 5,7 milióna m3 denne, čo je približne o 40 percent menej ako spotreba v krajine. (Index)

Je čas privítať Fínsko a Švédsko v NATO, oznámil generálny tajomník Stoltenberg. Švédsko a Fínsko sa zaviazali spolupracovať s Tureckom a dokázať mu, že sa nemusí obávať ich vstupu do Severoatlantickej aliancie.

Tturecký prezident Erdogan viní Fínsko a Švédsko z poskytovania útočiska kurdským militantom, ktorých Ankara považuje za teroristov. Stoltenberg označil tieto obavy Turecka za pochopiteľné. Súčasne však uviedol, že Fínsko a Švédsko majú v oblasti boja proti terorizmu záujem o užšiu spoluprácu s Tureckom. "Je to aj v ich záujme," konštatoval

Erdogan akceptoval žiadosť nového švédskeho premiéra Kristerssona o návštevu Turecka. Návšteva je zrejme súčasťou snáh Štokholmu o odblokovanie kandidatúry Švédska do NATO. Kristersson by mal Ankaru navštíviť v utorok. (TASR)

Zdanlivý odchod ruských jednotiek z Chersonu môže byť len pascou. Ukrajinská armáda má podozrenie, že sa Rusi pripravujú na pouličné boje.

Špekulácie o možnom stiahnutí sa objavili po tom, čo sa na internete objavili fotografie tamojšej hlavnej administratívnej budovy. Ruské jednotky na ňu po okupácii vyvesili ruskú vlajku, no na aktuálnych záberoch vlajka chýba.

"Mohlo by ísť o určitú provokáciu s cieľom vyvolať dojem, že tieto budovy sú opustené a že je bezpečné vstúpiť dnu. (Rusi) sa zatiaľ pripravujú na pouličné boje," uviedla hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Humeniuková.

Hovorkyňa dodala, že Ukrajina "pokračuje v bojoch aj smerom k Chersonu, a to i napriek tomu, že nepriateľ sa snaží vyvolať efekt opustených budov a totálnej evakuácie". (TASR, The Guardian)

Ukrajina sa nezúčastní na summite G20, ak príde Putin, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj. Účasť ruského prezidenta na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta zatiaľ nie je istá.

Indonézsky prezident Widodo na summit zavolal i ukrajinského prezidenta Zelenského, a to napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. (TASR)

Okolo Pamätníka víťazstva v Nitre omotali dve osoby krepový papier vo farbách ukrajinskej vlajky. Prípadom sa už zaoberá aj štátna polícia. (TASR)

Kyjev má právo reagovať na vzdušné údery z Bieloruska odvetným útokom. Povedala to hlavná predstaviteľka bieloruskej opozície Svjatlana Cichanovská.

Podčiarkla, že hoci režim v Minsku prepožičiava Rusku bieloruské územie k útokom na Ukrajine, mnohí Bielorusi proti vojne na Ukrajine protestovali a snažia sa jej zabrániť.

"Ak z bieloruského územia opäť zamieri na Ukrajinu a na Ukrajincov rakety, Ukrajina bude mať právo na odvetný útok," povedala Cichanovská.

Veľká pravdepodobnosť, že sa bieloruská armáda zapojí aj do pozemnej invázie na Ukrajinu, bola podľa Cichanovskej najmä na začiatku vojny vo februári. "Ale už vtedy bolo jasné, že v bieloruskej armáde nie je protiukrajinská nálada. Bieloruskí vojaci nemali motiváciu ísť bojovať s Ukrajincami," myslí si. (ČTK)

Bulharský parlament odsúhlasil dodávky zbraní Ukrajine. Proti boli proruské strany, nesúhlasí s nimi ani prezident Rumen Radev. O povahe vojenskej pomoci sa ešte len rozhodne.

Bulharsko bolo popri Maďarsku a neutrálnom Rakúsku jedinou krajinou EÚ, ktorá doteraz oficiálne odmietala poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine v jej obrane pred ruskou inváziou. 

Parlament nariadil úradníckej vláde vymenovanej prezidentom Radevom, aby do štyroch týždňov prišla s návrhom, aké zbrane môže Bulharsko dodať Kyjevu. Minister obrany Stojanov predtým uviedol, že bulharská armáda nie je v stave, keď by sa mohla zrieknuť ťažkých zbraní, ako sú sovietske systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-125 či stíhačky Su-25 a MiG-29, pretože za ne nemá náhradu. (ČTK)

Zmasakrovanie civilistov v ukrajinskom meste Buča bolo premyslenou operáciou Moskvy. Píšu o tom agentúra AP a americká televízna stanica PBS, ktoré získali záznamy z Buče.

Ruskí vojaci v zachytených telefonických rozhovoroch nazývali neľudské metódy voči ľuďom v Buči „očistou“.

Ruské spravodajské služby v predstihu pripravili zoznamy ľudí a vojaci chodili od dverí k dverám, aby identifikovali potenciálne hrozby. Ako dokazujú videozáznamy, zvukové záznamy a rozhovory, tie osoby, ktoré neprešli touto filtráciou, vrátane dobrovoľných bojovníkov a civilistov podozrivých z napomáhania ukrajinským jednotkám, boli mučené a popravené.

Takúto stratégiu na neutralizáciu odporu a terorizovanie miestnych obyvateľov, aby sa podriadili, ruské jednotky používali už v minulých konfliktoch, najmä v Čečensku.

Kremeľ na podrobné otázky zaslané agentúrou AP neodpovedal. (SITA)

Microsoft rozširuje svoju podporu Ukrajine a poskytne jej technologickú pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov. Počas stretnutia so šéfom ministerstva digitálnej transformácie Fedorovom to povedal prezident spoločnosti Smith.

Vďaka technickej pomoci budú štátne inštitúcie, kritická infraštruktúra a ďalšie sektory na Ukrajine naďalej bezplatne používať digitálnu infraštruktúru spoločnosti Microsoft. Firma taktiež pomôže s digitalizáciou rôznych oblastí na Ukrajine vrátane justície, zdravotníctva či školstva.

Ministerstvo uviedlo, že Microsoft od začiatku vojny s Ruskom poskytol na podporu Ukrajiny viac ako 400 miliónov dolárov. Spoločnosť bola jednou z prvých, ktorá začiatkom marca pozastavila všetok nový predaj produktov a služieb v Rusku. (SITA)

Agentúra pre atómovú energiu nenašla žiadne známky neohlásenej jadrovej aktivity na troch miestach Ukrajiny. Dozorný orgán OSN ich skontroloval na žiadosť Kyjeva v reakcii na ruské obvinenia, že pracuje na špinavej bombe.

"Naše technické a vedecké vyhodnotenie výsledkov, ktoré sme doteraz získali, nepreukázalo žiadne známky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov na týchto troch miestach," informovala agentúra Reuters o vyhlásení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a dodala, že odobraté environmentálne vzorky budú analyzované. (The Guardian)

Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, rovnaký počet vojnových zajatcov sa vrátil aj na Ukrajinu. Informovali o tom ruské ministerstvo obrany a agentúra Ukrinform.

"Dňa 3. novembra sa vďaka vyjednávaniu vrátilo z územia pod kontrolou kyjevského režimu 107 ruských vojakov," uviedlo ruské ministerstvo obrany. Vojakov teraz podľa ministerstva ruská armáda odvezie do Moskvy vojenským špeciálom, v ruskej metropole dostane lekársku starostlivosť.

"Ukrajina dnes vykonala výmenu zajatcov. Podarilo sa oslobodiť 107 vojakov - šesť dôstojníkov a 101 vojakov a seržantov," píše Ukrinform. (ČTK)

Krajiny skupiny G7 spoločne zabezpečia pomoc pre Ukrajinu na zimu, povedala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Ubezpečila, že štáty nedopustia, aby ľudia na Ukrajine kvôli ruskému prezidentovi hladovali a mrzli.

Pred začiatkom schôdzky ministrov zahraničia krajín skupiny G7 Baerbocková tiež uviedla, že Nemecko dodá Ukrajine generátory a vykurovacie telesá. Skupinu G7 tvoria okrem Nemecka aj Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kanada, USA a Británia.

"Nedopustíme, aby starí ľudia, deti, dospievajúci, rodiny (na Ukrajine) v zimných mesiacoch umierali hladom alebo zimou kvôli brutálnej taktike ruského prezidenta," konštatovala nemecká ministerka. (ČTK)

Rusko sa pokúša prepojiť záporožskú elektráreň s okupovanými územiami. Vo vyhlásení na Telegrame to tvrdí ukrajinská energetická spoločnosť Enerhoatom. Ruskí predstavitelia už skôr uviedli, že sa "začal proces prechodu elektrárne pod ruskú správu". (SITA)

Ukrajina nemá v rámci dohody o vývoze obilia nové záväzky. Vyhlásil to hovorca ukrajinského ministra zahraničných vecí Oleh Nikolenko. Poprel, že by Kyjev ponúkol Rusku nejaké nové podmienky, ktorými by zaistil návrat k dohode.

"Náš štát neprijal nijaké nové podmienky, ktoré presahujú rámec už existujúcej dohody o obilí," napísal Nikolenko. Zároveň uviedol, že Ukrajina nikdy nevyužila čiernomorské koridory určené na vývoz obilia na vojenské účely a ani tak neplánovala urobiť.

"Ukrajina nikdy neohrozila trasy pre obilie... Moskva sa vrátila k dohode, vďaka aktívnej diplomacii generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V koordinácii s Ukrajinou našli slová, ktorým (ruský prezident) Putin rozumel," uviedol Nikolenko. (TASR)

 Rusko si predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnert. Ministerstvo zahraničia tak urobilo pre údajné zapojenie britských špecialistov v ukrajinských útokoch dronmi na ruskú Čiernomorskú flotilu na anektovanom Kryme.

Spojené kráľovstvo poprelo, že by sa na tom podieľalo, a Ukrajina sa k zodpovednosti za incident neprihlásila.

Rusko varovalo Spojené kráľovstvo, že by pre jeho „konfrontačné činy“ mohlo čeliť „nepredvídateľným a nebezpečným“ dôsledkom. Ruské ministerstvo to uviedlo vo vyhlásení s tým, že britskej veľvyslankyni v Moskve v tejto súvislosti vyjadrili protest. (SITA)

Ruské úrady v Chersone premiestňovali civilistov v regióne. Tvrdia, že je to pre ich bezpečnosť, keďže sa ukrajinské sily približujú. Nateraz hovoria, že sa presúvanie skončilo.

Týždeň po tom, čo ruské úrady premiestnili 70-tisíc civilistov z pravého brehu rieky Dnipro na ľavý breh, ruské úrady uviedli, že presúvajú 70-tisíc civilistov z ľavého brehu, aby ich „dočasne presídlili hlboko do Chersonskej oblasti, ako aj do iných oblastí Ruskej federácie“ .

Dôvodom bolo podľa nich „možné poškodenie hrádze Kachovskej vodnej elektrárne“.

Odstraňovanie ruských vlajok, násilné presídľovanie civilistov a potom aj údajne zastavené presídľovanie civilistov sa javia ako známky ruského ústupu, dokonca aj zástupca okupačnej správy pripúšťa ústup ruských vojakov, no iní nabádajú aj k opatrnosti. Hovorkyňa ukrajinského južného velenia Natalia Humeniuk vyzýva napríklad na opatrnosť a hovorí, že neobvyklé manévre Ruska v Chersone môžu byť pascou na prilákanie ukrajinských síl.

Christopher Miller
@ChristopherJM

Natalia Humeniuk, spokesperson for Ukraine's Southern Command, urges caution and says Russia's unusual maneuvers in Kherson might be a trap to lure in Ukrainian forces. https://t.co/AEqC8dqNSV

«Не варто поспішати радіти» – Гуменюк про зняття прапора РФ в окупованому Херсоні

Наталя Гуменюк зауважує, що гібридна війна передбачає і ось такі інформаційні вкиди

3.11.2022 o 13:55 · archivované: 3.11.2022 o 14:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko sa podľa Kremľa nezaviazalo, že predĺži svoju účasť na dohode o exporte ukrajinského obilia po tom, ako jej vyprší platnosť. Dohodu, ktorú sprostredkovala OSN podpísali v júli a jej platnosť sa má skončiť 19. novembra. 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Rusko ešte len musí vyhodnotiť, či je dohoda funkčná, a až potom sa rozhodne, či v nej predĺži svoju účasť.

Peskov sa takto vyjadril po tom, ako sa Moskva k uplatňovaniu dohody vrátila po jej pozastavení po útoku na ruskú Čiernomorskú flotilu na polostrove Krym. (SITA)

Jevgenij Prigožin, ruský oligarcha známy ako Putinov kuchár, môže otriasť politikou Kremľa. Ako šéf skupiny wagnerovcov sa nielenže nebojí kritizovať Putina, najnovšie sa ho už obáva aj ruský minister obrany Sergej Šojgu. (SME)

Ruské vojská sa zrejme stiahnu zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti, povedal podľa denníka Kommersant zástupca ruských okupačných úradov v regióne Kirill Stremousov. Na západnom brehu Dnepra pritom tiež leží mesto Cherson.

Ide o jedno z najväčších miest, ktoré sa podarilo ruským vojskám od začiatku invázie na Ukrajinu obsadiť, pripomenul denník. Ukrajinská armáda však vedie v regióne už od konca leta protiofenzívu a ruské úrady nariadili obyvateľom niektorých oblastí pozdĺž oboch brehov Dnepra v okolí Chersonu, aby opustili domovy. (ČTK)

Rusko a Ukrajina si chcú vymeniť ďalších vojnových zajatcov. Podľa agentúry AFP to oznámil Denis Pušilin, ktorý je označovaný za najvyššieho predstaviteľa samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky.

"Dnes dostaneme naspäť 107 našich bojovníkov z ukrajinských žalárov," uviedol Pušilin na sociálnej sieti Telegram s tým, že 65 z nich pochádza zo separatistických území na východe Ukrajiny. "Rovnaké množstvo väzňov vrátime Ukrajine," dodal. (TASR)

Švajčiarska vláda poskytne Ukrajine pomoc vo výške 100 miliónov dolárov. Vo vyhlásení uviedla, že prijala akčný plán na zmiernenie vplyvu nadchádzajúcej zimy na obyvateľov Ukrajiny. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTýždeň na Ukrajine: Putin verí, že v zime rozdelí Európu. Ukrajina už s tmou a chladom bojujeČítajte 

Podľa švajčiarskej vlády uvedené prostriedky pomôžu najmä pri zabezpečovaní pitnej vody a obnove poškodenej energetickej infraštruktúry Ukrajiny.

Švajčiarsko vo vyhlásení poznamenalo, že približne 18 miliónov ľudí na Ukrajine, zhruba 40 percent populácie, je už závislých od pomoci, odkedy Rusko vo februári rozpútalo vojnu. „S nástupom zimy hrozí, že sa toto číslo zvýši na 24 miliónov, keďže približne tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry bola poškodená.“ (SITA)

Za uplynulý deň na Ukrajine podľa ministerstva obrany krajiny prišlo o život 730 ruských vojakov. Od začiatku vojny podľa Kyjeva padlo už najmenej 74-tisíc príslušníkov ruských ozbrojených síl. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článokO mučení Rusmi na Ukrajine hovoria obete aj telá mŕtvych. Nejde o náhodné prípadyČítajte 

Ukrajinský rezort obrany zároveň konštatoval, že za uplynulý deň ukrajinská armáda zničila 20 ruských tankov, 27 obrnených bojových vozidiel, 22 delostreleckých systémov a štyri drony.

Moskva tak od začiatku vojny prišla o 2 734 tankov, 5 552 obrnených bojových vozidiel, 1 755 delostreleckých systémov a 1 442 dronov. (SITA)

Moskvou dosadené orgány začali s integráciou Záporožskej jadrovej elektrárne pod správu ruskej energetickej spoločnosti Rosenergoatom. Uviedli to ruskí predstavitelia.

Poradca generálneho riaditeľa Rosenergoatomu Renat Karčaa uviedol, že elektráreň bude presunutá pod správu spoločnosti, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne, po tom, čo sa minú dostupné palivové rezervy.

Podľa šéfa ruskom dosadenej regionálnej správy v meste Enerhodar, ktoré sa nachádza pri elektrárni, Alexandra Volgu, sa však už proces prechodu elektrárne pod ruskú správu začal.

Volga to povedal pre spravodajský portál Ukraina.ru. Do elektrárne už mal doraziť aj prevádzkový personál z Ruska.

Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Andreja Rudenka podpísali už všetci zamestnanci elektrárne, ktorí sú "kriticky dôležití pre prácu" elektrárne, nové pracovné zmluvy s Rosenergoatomom. Ukrajinský Enerhoatom však koncom októbra tvrdil, že nové zmluvy podpísalo len 100 zo 6700 ukrajinských zamestnancov elektrárne, ktorí zotrvali v elektrárni.

Enerhoatom informoval, že elektráreň bola odpojená od siete po tom, čo boli pri ostreľovaní poškodené káblové vedenie s vysokým napätím. (TASR)

Slovenský prepravca zemného plynu Eustream vo svojom uplynulom finančnom roku prepravil zhruba o štvrtinu menej suroviny ako v predchádzajúcom roku. Eustream dlhodobo zabezpečuje hlavne tranzit ruského plynu.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a zavedenie protiruských sankcií Eustream do budúcnosti počíta aj s možnosťou ukončenia dodávok ruského plynu do Európy.

Firme za obdobie od začiatku minulého augusta do konca júla klesol čistý zisk o 4,3 percenta na 264,76 milióna eur, uviedla spoločnosť vo svojej výročnej správe. (ČTK)

Ruské raketové útoky v stredu večer zasiahli energetickú infraštruktúru v ukrajinských regiónoch Záporožie a Dnepropetrovsk, potvrdil Ukrajinský prevádzkovateľ siete Ukrenergo. To ešte viac skomplikovalo prácu energetického systému. (The Guardian)

Z budovy mestskej rady v okupovanom meste Cherson sňali ruskú vlajku. Jeden z Rusmi dosadených vodcov okupačných úradov Stremousov zverejnil na Telegrame príspevok, v ktorom povzbudil na ďalšie civilné „evakuácie“ z mesta.

Ide o krok, ktorý Kyjev označil za nútené deportácie.

Patrick Revell, reportér americkej spravodajskej siete ABC, hovorí, že vo videu, ktoré zverejnil Stremousov, sa zdalo, že naznačoval, že ruské sily sa môžu sťahovať cez Dnipro preč z mesta.

Patrick Reevell
@Reevellp

Russian-installed official in Kherson, Kirill Stremousov says Russian troops will “most likely” pull back to the left bank of the Dnipro, so people should leave Kherson city urgently.
He says it’s not certain but “most likely”.

https://t.co/TO28NsYuLF https://t.co/nHSYj4V3oZ

3.11.2022 o 10:58 · archivované: 3.11.2022 o 11:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko nalieha na OSN, aby pomohla splniť časti dohody určené na uľahčenie vývozu potravín a hnojív z Ruska. Platnosť dohody má vypršať 19. novembra.

Podľa agentúry Reuters Moskva neverí, že sa urobilo dosť na to, aby bolo zabezpečené, že bude môcť vyvážať svoju vlastnú produkciu potravín a hnojív napriek záplave západných sankcií uvalených v reakcii na inváziu Ukrajiny.

"Stále nevidíme žiadne výsledky týkajúce sa druhého aspektu: odstránenie prekážok vývozu ruských hnojív a obilia," povedal minister zahraničných vecí Lavrov na tlačovej konferencii v jordánskom Ammáne.

"Opäť sme vyzvali generálneho tajomníka OSN, aby zabezpečil, že splní záväzky, s ktorými sa zaviazal z vlastnej iniciatívy," dodal Lavrov. Situáciu je podľa neho potrebné vyriešiť „vo veľmi blízkej budúcnosti“. (The Guardian)

Skutočnosť, že Rusko požaduje bezpečnostné záruky od Kyjeva, podľa ukrajinského prezidenta Zelenského ukazuje zlyhanie invázie. Ide podľa neho o výrazné zmeny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRuskí oligarchovia sa vzdávajú občianstva. Kremeľ je k ich rozhodnutiu ľahostajnýČítajte 

„Pred 252 dňami Rusko požadovalo bezpečnostné záruky od USA. Po ôsmich mesiacoch ruskej, takzvanej 'špeciálnej operácie' Kremeľ žiada bezpečnostné záruky od Ukrajiny. To sú vskutku výrazné zmeny,“ vyjadril sa ukrajinský líder v príhovore.

Rusko niekoľko hodín predtým oznámilo, že sa vracia k účasti na dohode o exporte obilia, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, po tom, ako dostalo písomné garancie od Kyjeva, že Ukrajina nepoužije námorný koridor pre vojenské akcie proti Rusku. (SITA)

Dezinformácie a nenávisť proti Židom na internete "prekvitajú" počas celej ruskej invázie. Uvádza sa to v najnovšej správe Agentúry EÚ pre základné práva s tým, že trend, ktorý sa spustil počas pandémie koronavírusu, sa ďalej zhoršuje. (TASR)

Gubernátor Ľvova konštatoval, že večer v regióne prebehol pokojne, bez leteckých poplachov. Podobne aj v Sumskej oblasti bola tichá noc. To neplatí o Dnepropetrovskej oblasti, kde guvernér Rezničenko opisuje napätú noc masívnych útokov.

"Naši chlapci poslali na odpočinok ďalší kŕdeľ nepriateľských dronov. Rusi zaútočili na zariadenia energetickej a vodnej infraštruktúry v Kryvyj Roh. Došlo k vážnemu zničeniu. Všetky služby fungujú. V Pavlohrade sa nepriateľ zameral na priemyselný podnik. Reštaurátorské práce pokračujú. V Nikopolskom regióne... granáty poškodili bývanie, vysokú školu, továreň na nábytok a priemyselný podnik. Našťastie neboli žiadne obete ani zranení," napísal. (The Guardian)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Війна в Україні може спровокувати більше ядерних досліджень - науковиця. Заклик до боротьби з безкарністю злочинів проти журналістів, словацький брокер з Манхеттена.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Sedem lodí prepravujúcich poľnohospodárske produkty opustilo ukrajinské čiernomorské prístavy deň po obnovení dohody o obilí zameranom na dodávky ukrajinských potravín na zahraničné trhy, uviedlo ministerstvo infraštruktúry.

Podľa agentúry Reuters ministerstvo uviedlo, že na plavidlách bolo naložených 290-tisíc ton potravinových výrobkov a smerovali do európskych a ázijských krajín. (The Guardian)

Záporožská jadrová elektráreň je po ostreľovaní a po ničení zvyšného vysokonapäťového vedenia opäť odpojená od siete, oznámila spoločnosť Enerhoatom. Záložné generátory na chladenie reaktorov majú palivo na 15 dní.

Ukrajinská armáda tvrdí, že na Rusmi okupovanom juhu Ukrajiny zničila štyri ruské muničné sklady.

Piaty a šiesty blok Záporožskej jadrovej elektrárne boli prepnuté do takzvaného studeného stavu. Elektráreň je už dlhšiu dobu obsadená ruskými vojakmi, ale obsluhujú ju ukrajinskí zamestnanci. Areál zariadenia bol opakovane ostreľovaný, z čoho sa navzájom obviňujú obe bojujúce strany. (ČTK)

Generálny štáb ukrajinskej armády oznámil, že za posledný deň ich obrana zostrelila desať dronov iránskej výroby Šáhed-136 a ďalších desať dronov ruskej výroby Orlan.

Ukrajinská armáda navyše uviedla, že za posledných 24 hodín odrazila 12 ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Počas uplynulého dňa Rusi údajne útočili na viac ako 20 miest. (ČTK)

Ruskí vojaci slúžiaci na Ukrajine sú pravdepodobne znechutení tým, že sú nútení obsluhovať staré bojové vozidlá pechoty, ktoré označujú ako "plechovky", píše britské ministerstvo obrany v pravidelnom reporte.

V polovici októbra presiahli straty týchto vozidiel 40 za deň, čo zodpovedá výzbroji jedného práporu.

V posledných týždňoch sa Rusko pravdepodobne uchýlilo k obstaraniu najmenej stovky tankov a bojových vozidiel z bieloruských skladov, uviedlo britské ministerstvo s tým, že tento druh vojenskej techniky je zásadný pre ruský spôsob vedenia vojny. Ruské sily sa ale ďalej stretávajú s ťažkosťami pri dodávkach munície a dozbrojovaní.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 03 November 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/f9ZFM3FBtu

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/O0yDkN0ycJ

3.11.2022 o 7:23 · archivované: 3.11.2022 o 8:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V epicentre ukrajinskej krízy sa dejú veci, ktoré môžu vyústiť do veľmi drahej zimy. Ešte drahšej, než sme sa obávali. Zámerom ruských úderov na energetiku Ukrajiny je vyvolanie rebélií proti Zelenského režimu. Píše Peter Schutz. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj privítal obnovenie dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov ako "významný diplomatický úspech" pre Ukrajinu aj celý svet.

"Realizácia iniciatívy na vývoz obilia pokračuje," povedal Zelenskyj v stredu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Rusko pozastavilo uplynulú sobotu svoju účasť na zmienenej obilnej dohode, ktorú v lete pomohli vyrokovať Turecko a Organizácia Spojených národov. Ako dôvod pritom uviedlo sobotný dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu.

Moskva po tomto útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a Moskvu naopak obvinil z toho, že útok využila ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody.

K uplatňovaniu dohody sa Moskva následne vrátila v stredu napoludnie, po rokovaniach s Tureckom. S obnovením dohody súhlasila po tom, ako od Kyjeva dostala "dostatočné" písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň krátko na to upozornil, že Rusko by mohlo od dohody opäť odstúpiť v prípade, že by Kyjev tieto záruky nedodržal.

Zelenskyj v stredu večer uviedol, že volanie pod bezpečnostných zárukách odhalilo "zlyhanie ruskej agresie". Skutočnosť, že sa Kremeľ po ôsmich mesiacoch vojny dožaduje bezpečnostných záruk od Ukrajiny podľa jeho slov odhaľuje "neúspech ruskej agresie", aj to, "akí sme silní, ak zostaneme jednotní". (TASR)

Rusko v Bezpečnostnej rade OSN neuspelo so svojím návrhom na rezolúciu, aby OSN vyšetrila podozrenie Moskvy, že Ukrajina spolu s USA vyvíjala na svojom území biologické zbrane. Proti rezolúcii hlasovali traja stáli členovia s právom veta - USA, Francúzsko a Británia.

Návrh rezolúcie popri Rusku podporila len Čína, ďalších desať členov Bezpečnostnej rady OSN sa zdržalo hlasovania. Ruské tvrdenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine už skôr odmietol Kyjev aj Washington.

Od začiatku svojej invázie na konci februára Rusko niekoľkokrát tvrdilo, že Ukrajina s podporou amerického ministerstva obrany prevádzkuje na svojom území laboratóriá na výrobu biologických zbraní. Pre svoje tvrdenia ale Moskva nikdy nepredložila žiadne dôkazy. V návrhu rezolúcie, o ktorej Bezpečnostná rada OSN hlasovala, žiadala zostavenie vyšetrovacej komisie.

Spojené štáty a Ukrajina ruské tvrdenia už skôr odmietli. Podľa západných diplomatov sú ruské snahy presadiť tému na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN len stratou času.

Na konci októbra hovorca Vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuovej uviedol, že medzinárodná organizácia nemá žiadne poznatky, ktoré by potvrdzovali ruské tvrdenia. (ČTK)

Lídri arabských krajín sa vyhli tomu, aby sa postavili na niektorú zo strán bojujúcich vo vojne na Ukrajine. Namiesto toho na záver summitu Ligy arabských štátov v Alžírsku vyzývali na politické riešenie konfliktu.

Summit Ligy arabských štátov sa pre pandémiu koronavírusu konal v utorok a stredu v alžírskej metropole Alžír vôbec prvýkrát po viac ako troch rokoch. Lídri arabských krajín v spoločnom záverečnom vyhlásení vyslovili svoj "záväzok dodržiavať zásadu neangažovanosti aj spoločný arabský postoj k vojne na Ukrajine založený na odmietnutí použitia sily", uvádza alžírska štátna tlačová agentúra APS.

Politické riešenie vojny by podľa ich vyhlásenia malo byť v súlade s chartou OSN a malo by dbať na "bezpečnostné obavy" zainteresovaných strán.

Viacero arabských krajín tiež uviedlo, že na seba môže v súvislosti s vojnou prebrať úlohu tzv. sprostredkovateľa. Agentúra DPA uvádza, že sa tým zjavne snažili o zachovanie dobrých vzťahov s Moskvou.

DPA pripomína, že takmer všetky arabské krajiny hlasovali v októbri na Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu odsudzujúcu ruskú anexiu štyroch oblastí na Ukrajine.

Účastníkom dvojdňového summitu Ligy arabských štátov sa v utorok prihovoril aj ruský prezident Vladimir Putin. Povedal, že jeho krajina má záujem o "komplexný rozvoj ďalšej spolupráce" s ligou a všetkými jej členskými krajinami v snahe "zvýšiť tak regionálnu aj globálnu bezpečnosť".

Summit Ligy arabských štátov sa konal v čase energetickej a potravinovej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine. Nárast cien potravín v dôsledku problémov s dovozom z Ukrajiny zaznamenal v ostatnom čase aj Egypt, ktorý je najľudnatejšou arabskou krajinou s viac ako 100-miliónovou populáciou a zároveň aj najväčším svetovým dovozcom pšenice.

Vojna na Ukrajine prispela napríklad aj k zhoršeniu potravinovej neistoty v Jemene, už beztak zdevastovanom dlhoročným konfliktom medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou, a šiitskymi povstalcami podporovanými Iránom. (TASR)

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov už zhruba 14 miliónov Ukrajincov. Povedal to vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi s tým, že ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie za uplynulé desaťročia".

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť "jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností, vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa "humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori núdze".

Humanitárne organizácie podľa Grandiho výrazne zvýšili pomoc, "je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny".

Vzhľadom na "pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie" však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej.

V rámci svojho rozsiahle brífingu Grandi členom najmocnejšieho orgánu OSN povedal, že jeho úrad za uplynulých 12 mesiacov zareagoval na 37 núdzových situácií po celom svete, ktoré vznikli v dôsledku konfliktov.

"Ostatné krízy však nedokážu upútať rovnakú medzinárodnú pozornosť, pobúrenie, zdroje, akcie," podotkol a poukázal pritom na viac než 850-tisíc Etiópčanov vysídlených v prvej polovici roka.

V prvom polroku bolo podľa Úradu vysokého komisára pre utečencov vysídlených aj zhruba 500-tisíc ľudí v Mjanmarsku a ďalších 200-tisíc ich k 5,5 milióna vysídlencom pribudlo aj v Kongu.

Grandi upozornil, že tieto a ďalšie krízy vrátane dlhotrvajúceho problému utečencov z Afganistanu a Sýrie a zložitého toku migrantov z Ameriky "nielenže strácajú pozornosť médií, ale zlyhávajú aj kvôli globálnej nečinnosti". Dôvody vysídľovania sú tiež čoraz zložitejšie, pričom ľudí k úteku nútia i nové faktory vrátane klimatickej núdze, dodal.

Vysoký komisár OSN pre utečencov zároveň poukázal na "svet nerovnosti, kde sa mimoriadnej úrovni utrpenia dostáva škandalózne nízka úroveň pozornosti a zdrojov", pričom dodal, že tí, ktorí najmenej prispievajú ku globálnym výzvam, ako je zmena klímy, "ich následkami najviac trpia". (TASR)