IZIUM, BRATISLAVA. Krátko po tom, ako ju ruskí vojaci zajali, zdvihla 52-ročná žena klinec, aby vyryla svoje meno meno do steny. ALLLA, napísala.
Pod meno naškriabala, koľko dní ju zadržiavali v chatrči pri zdravotnom stredisku v meste Izium. Nad meno len pár slovami opísala, čo sa jej dialo. Elektrické šoky. Vyzliekanie. Bolesti.
Dúfala, že tento nápis raz synovi ukáže, čo prežívala v posledných dňoch života. „Myslela som si, že ma bude hľadať, dostane sa sem a pochopí, že som tu bola a zomrela,“ spomínala neskôr pre Washington Post.
Niektoré nápisy sú dodnes viditeľné v chatrči, kde ju zadržiavali desať júlových dní, počas ktorých ju bili a znásilňovali.
Jej väznitelia sa snažili získať informácie o jej synovi, ktorý pracuje pre ukrajinskú tajnú službu SBU, a o jej práci v miestnej plynárenskej spoločnosti. Allinho manžela, ktorý pracuje v rovnakej firme ako ona, v areáli kliniky takisto zadržiavali a mučili.
Reportáž z oslobodeného Izjumu: Pach smrti sa nalepí na šaty Čítajte Izium obsadený a oslobodený
Izium na východe Ukrajiny Rusi obsadili krátko po februárovej invázii. Spolu s ďalšími časťami Charkovskej oblasti oň prišli pri ukrajinskej septembrovej ofenzíve. Aj týždne po oslobodení prichádzajú nové správy o porušovaní vojnových pravidiel ruskou armádou.
Pridávajú sa tak k správam o masakrách civilistov v Buči alebo v Irpini, či ku svedectvám o skaze v Mariupoli. Svedectvá a ďalšie dôkazy navyše hovoria, že nešlo o zlyhanie konkrétnych jednotlivcov.
