Ukrajina Rusko Online: Kremeľ nevydá dekrét o ukončení mobilizácie záložníkov, vraj nie je potrebný

Námorný koridor na vývoz obilnín z Ukrajiny musí byť dlhodobo a spoľahlivo chránený, uviedol Volodymyr Zelenskyj. Svet podľa neho musí reagovať dôrazne na akýkoľvek pokus Ruska tento koridor narušiť.

"Tento obilninový koridor potrebuje spoľahlivú a dlhodobú ochranu," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sociálnych sieťach. Pripomenul, že lode môžu vyplávať z ukrajinských prístavov s nákladom vďaka úsiliu Turecka a OSN o to, aby tento koridor zostal otvorený.

"Rusko si musí jasne uvedomiť, že na akékoľvek kroky, ktoré by narušili vývoz našich potravín, bude svet tvrdo reagovať. Ide tu jednoznačne o životy desiatok miliónov ľudí," vyhlásil Zelenskyj.

Moskva minulú sobotu pozastavila svoju účasť na dohode, ktorá umožnila obnoviť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov po mori. Odôvodnila to dronovým útokom na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinila Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

Dohoda sprostredkovaná Tureckom a OSN s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktoré Rusko blokovalo v rámci svojej invázie na Ukrajinu.

Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, ktoré má na starosti inšpekcie prepravovaného nákladu, oznámilo, že na stredu nie sú naplánované žiadne plavby lodí z Ukrajiny s nákladom obilnín. V pondelok a utorok ešte viaceré takéto lode vyplávali. (TASR)

V Rusku sa začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov. Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedenci nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. (TASR)

Vladimir Putin chce od Kyjeva "skutočné záruky" dodržiavania dohody o vývoze obilia predtým, než by prípadne Moskva opäť pristúpila k jej plneniu. Uviedol to v telefonáte s Erdoganom. V stredu žiadne lode s obilím nevyplávajú. (TASR)

Na čiernomorskú flotilu útočili lietajúce aj plávajúce drony, Rusko odpovedalo ďalšími útokmi na ukrajinské elektrárne a vodárne. Počasie brzdí postup vojsk. Prečítajte si ukrajinský spravodaj, ktorý mapuje týždeň konfliktu. (SME)

Američania už vraj darovali Ukrajincom dron schopný niesť akési hniezdo komárov prenášajúcich nebezpečnú infekciu. V ruských dôkazoch doslova stojí, že „pohryznutý vojak nebude schopný plniť príkazy“. Píše Petra Procházková. (SME)

Ruský súd pokutoval Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine. Dôvodom sú heslá súvisiace s ofenzívou ruských síl na Ukrajine. Pokuta je vo výške dvoch miliónov rubľov.

Vladimir Medejko, riaditeľ ruskej pobočky Wikimedie so sídlom v Moskve, uviedol, že rozhodnutie súdu napadnú. Dodal, že dané články z Wikipedie "nikto neodstráni". "Nemyslím si, že nadácia Wikimedia pokutu zaplatí," povedal. (TASR)

Francúzsky prezident Macron sa zaviazal pomôcť Ukrajine prekonať zimu. Francúzsko má pomôcť Ukrajine opraviť energetickú a vodnú infraštruktúru poškodenú ruskými útokmi a posilniť jej protivzdušnú obranu.

Macron zároveň súhlasil s usporiadaním medzinárodnej konferencie na podporu ukrajinských civilistov v zime, ktorá by sa mala uskutočniť 13. decembra v Paríži. Prezident vo vyhlásení uviedol, že 12. decembra sa uskutoční aj bilaterálna konferencia, ktorá sa zameria na zvýšenie podpory pre Ukrajinu od francúzskych spoločností. (Sky News, TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Суд постановив, що поліція дискримінувала словацько-аргентинську гей-пару. Вихідний день, словацький науковець Сільвія Пасторекова, регіональні та муніципальні вибори.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Kremeľ obvinil Britániu z koordinácie výbuchov na plynovode Nord Stream. Londýn už dávnejšie odmietol ruské obvinenia, pričom britské ministerstvo obrany ich označilo za "vymyslený príbeh". 

Rusko neposkytlo žiadne podrobnosti, ale trval na tom, že Západ by mal "pozorne" analyzovať informácie Moskvy

"Naše spravodajské služby majú údaje naznačujúce, že útok riadili a koordinovali britskí vojenskí špecialisti," povedal hovorca Kremľa Peskov. "Existujú dôkazy, že Británia je zapojená do sabotáže, do teroristického útoku na životne dôležitú energetickú infraštruktúru, nie ruskú, ale medzinárodnú," dodal.

Ukrajina a niektoré západné krajiny označili útoky za sabotáž a zodpovednosť pripísali Rusku. (TASR)

Japonský premiér Kišida po rokovaní s nemeckým prezidentom Steinmeierom varoval Rusko pred použitím jadrových zbraní. "Ak by Rusko použilo jadrové zbrane, bol by to nepriateľský čin voči celému ľudstvu," vyhlásil Kišida.

Japonský premiér tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo by to nikdy netolerovalo. Pripomenul tiež, že si stačí spomenúť na následky bombardovania japonských miest Hirošima a Nagasaki spred 77 rokov.

Steinmeier sa Kišidovi poďakoval za "jasný postoj" Tokia voči útočnej vojne Kremľa na Ukrajine. "Japonsko - rovnako ako my - odsúdilo túto nezákonnú brutálnu vojnu na Ukrajine a vyjadrilo solidaritu s mladou demokraciou na Ukrajine," povedal Steinmeier. Dodal, že vojna ukazuje, že v globalizovanom svete nie je viac nijaký konflikt regionálne ohraničený, nakoľko sú následky citeľné na celom svete. (TASR)

Rusko rozšírilo evakuačnú zónu v Chersonskej oblasti. Šéf Rusmi dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Saldo uviedol, že bude evakuovaných približne 70-tisíc ľudí. Tí budú presunutých hlbšie do oblasti alebo do Ruska.

"Už na tom pracujeme," uviedol Saldo v rozhovore pre kanál na platforme Youtube s názvom Soloviov live. Evakuačná zóna sa tak rozšíri o ďalších sedem obcí.

K presídľovaniu obyvateľstva dochádza podľa Salda pre riziko "rozsiahlych raketových útokov", ktoré by mohla podniknúť ukrajinská armáda na miestnu vodnú priehradu Kachovka. Kyjev už poprel, že by takýto útok plánoval.

Ukrajinská armáda sa pripravuje na intenzívny boj, aby dobyla späť oblastné hlavné mesto Cherson a jemu priľahlé územia ležiace na pravom brehu Dnepra. Ak by sa to Ukrajine podarilo, dosiahla by významné územné zisky na východe a juhu. (TASR)

Kremeľ vyhlásil, že nevydá dekrét o ukončení mobilizácie záložníkov. Čiastočnú mobilizáciu považuje za ukončenú, vo svete aj v Rusku však tento krok vyvoláva obavy. "Dekrét nie je potrebný," povedal hovorca Kremľa Peskov.

"Právne oddelenie administratívy prezidenta dospelo k záveru... čiastočná mobilizácia bola ukončená. Ministerstvo obrany zaslalo vojenským odvodovým úradom telegramy o tom, aby ukončili odosielanie povolávacích rozkazov," uviedol Peskov.

Odmietnutie Kremľa vydať dekrét o skončení mobilizácie môže zvýšiť obavy Rusov o tom, že by mohlo dôjsť k obnove vydávania povolávacích rozkazov. Putin včera povedal, že o tom, či je nutné vydať príslušný dekrét, sa poradí s právnymi expertmi.

Časť výnosu, ktorá udáva koľko záložníkov má byť povolaných, nebola nikdy zverejnená a podlieha utajeniu. Peskov však poprel, že by Moskva chcela povolať viac než ohlásených 300-tisíc záložníkov. Na otázku, či je pôvodný dekrét naďalej v platnosti, Peskov odvetil "Nie". (TASR)

Británia pomáhala Ukrajine brániť sa pred kybernetickými útokmi z Ruska. Podrobnosti o balíku pomoci v hodnote vyše sedem miliónov eur doteraz neboli zverejnené, aby bola chránená prevádzka, tvrdia britské úrady.

„Poskytli sme naše odborné znalostí, aby sme im pomohli brániť sa voči každodenným náporom kybernetických útokov z Ruska od začiatku invázie,“ povedal Docherty z ministerstva zahraničných vecí.

Kvôli "veľmi významnej kybernetickej hrozbe z Ruska" Spojené kráľovstvo posilnilo aj vlastnú kybernetickú obranu, povedal Docherty pre Sky News. Rusko opakovane odmieta zodpovednosť za kybernetické útoky.

Podľa britských expertov sa útoky zvýšili v druhej polovici minulého roka ako príprava na inváziu. Ďalšia vlna v januári a februári sa snažila narušiť činnosť vlády a parlamentu. Okrem pokusov dostať sa na diaľku do citlivých sietí, o prístup sa pokúsili agenti aj priamo na Ukrajine - našli sa infikované USB zariadenia zjavne vložené do počítačov.

Rusko sa pôvodne nepokúšalo zničiť siete telekomunikačného a energetického sektora, aby ich po ovládnutí Ukrajiny mohlo využiť na pôvodné účely. Po zastavení vojenského postupu sa útoky zameriavali na elektrickú infraštruktúru. (TASR)

Fínsko vyzvalo Maďarsko a Turecko, aby schválili žiadosti o vstup do NATO. Fínska premiérka Marinová a švédsky premiér Kristersson minulý týždeň oznámili, že ich krajiny vstúpia do NATO súčasne.

"Pohľady sa teraz upierajú na Maďarsko a Turecko. Čakáme na tieto krajiny, aby ratifikovali naše žiadosti. Myslím, že je dôležité, aby sa to stalo radšej skôr než neskôr," uviedla fínska premiérka Marinová na spoločnej tlačovej konferencii s ďalšími severskými lídrami.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg krátko po Marinovej vyhlásení informoval, že telefonoval s premiérmi Fínska a Švédska. "Mal som v tomto kritickom čase dobrý telefonát s fínskou premiérkou Marinovou a švédskym premiérom Kristerssonom. Ako krajiny pozvané do NATO ukázali Fínsko a Švédsko, že každá krajina má právo vybrať si svoju vlastnú cestu. Rusko musí akceptovať práva iných krajín a ukončiť svoju vojnu agresie na Ukrajine," napísal.

Jens Stoltenberg
@jensstoltenberg

Good calls with PM @MarinSanna & @SwedishPM Ulf Kristersson at this critical time. As #NATO invitees #Finland & #Sweden have proven that it's every country's right to choose its own path. #Russia must respect the rights of other countries & stop its war of aggression in #Ukraine.

1.11.2022 o 9:54 · archivované: 1.11.2022 o 13:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Je potrebné zvážiť ďalšie sankcie voči Bielorusku, vyhlásil český premiér Fiala po návrate z Kyjeva. Minsk totiž Moskve podľa jeho slov pomáha čo sa týka vojenskej ofenzívy voči Kyjevu a uľahčuje mu tak situáciu.

"Rusko je potrebné dostávať do stále väčšej izolácie," zdôraznil Fiala s tým, že Moskva svoju politiku nezmierňuje, ale, naopak, pritvrdzuje. V tejto súvislosti poznamenal, že napriek tomu, že isté sankcie voči Minsku sú už v platnosti, "nie je možné, aby Rusko utekalo zo sankcií prostredníctvom Bieloruska".

"Je potrebné si uvedomiť, že útoky na Ukrajinu prebiehajú z bieloruského vzdušného priestoru, Bielorusko dodáva Rusku zbrane, a majú i úzko prepojenú ekonomiku," vysvetlil minister zahraničných vecí Lipavský. (TASR)

Z Ukrajiny vyplávali tri lode naložené obilninami. Rusko včera uviedlo, že nemôže zaručiť bezpečnosť plavby a považuje dohodu o prevoze za "ťažko uskutočniteľnú" bez jeho účasti.

"Presun týchto plavidiel odsúhlasila ukrajinská, turecká a OSN delegácia... Ruská delegácia bola informovaná," ​​uviedlo Medzinárodné koordinačné centrum so sídlom v Istanbule.

Moskva pred niekoľkými dňami oznámila zámer na neurčitý čas odstúpiť od dohody, pretože obviňuje Ukrajinu z "masívneho" útoku dronmi na čiernomorskú flotilu lodí na anektovanom Krymskom polostrove. (TASR)

V Kyjeve obnovili dodávky vody a elektrickej energie, oznámil tamojší starosta Kličko. Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko vypálilo včera na územie Ukrajiny 55 striel s plochou dráhou letu a desiatky kusov ďalšej munície.

Starosta ukrajinskej metropoly informoval, že bude dochádzať k plánovaným prerušeniam dodávok elektrickej energie vzhľadom na "značný deficit v energetickom systéme po barbarských útokoch agresora". (TASR)

Rusko zrejme presunulo do Bieloruska hypersonické strely Kinžal, upozornilo britské ministerstvo obrany. Vyslanie nadzvukových striel do Bieloruska Londýn hodnotí ako gesto, ktorým chce Rusko dať najavo, že má bieloruskú podporu.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 1 November 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ohQH7fYyqM

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/Q9WxS4UKza

1.11.2022 o 7:09 · archivované: 1.11.2022 o 11:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na bieloruskom letisku Mačulišči pri Minsku sa pravdepodobne nachádzajú dve ruské stíhačky MiG-31 a kontajner, ktorý slúži na uskladnenie hypersonických striel Kinžal, oznámilo britské ministerstvo a zverejnilo satelitné snímky letiska. Práve z lietadiel MiG-31 možno tieto manévrovateľné strely odpaľovať.

Strely Kinžal sú schopné prejsť vzdialenosť až 2000 kilometrov. Rusko ich používa od roku 2018 a niekoľkokrát ich vypálilo aj počas vojny na Ukrajine, v Bielorusku ich ale zatiaľ nerozmiestňovalo.

Ruské zásoby týchto striel sú obmedzené a ich rozmiestnenie v Bielorusku znamená pre Rusko len malý prínos, pokiaľ ide o zasahovanie ďalších cieľov na Ukrajine, podotklo britské ministerstvo obrany. Premiestnením nadzvukových striel do Bieloruska chce Moskva pravdepodobne Západ presvedčiť o tom, že úloha Bieloruska ako ruského spojenca vo vojne na Ukrajine je čoraz dôležitejšia. (ČTK)

Americkí inšpektori kontrolujú použitie západných zbraní na Ukrajine. Pod podmienkou anonymity to včera novinárom potvrdil vysoký predstaviteľ ministerstva obrany USA.

Miesta ani počet inšpekcií americký predstaviteľ nekonkretizoval. Inšpektori idú tam, kde to bezpečnostné podmienky dovolia, vysvetlil s tým, personál USA nemôže vykonávať inšpekcie "v blízkosti frontových línií".

Podľa tohto zdroja už bolo vykonaných niekoľko inšpekcií a zodpovedá za ne v Kyjeve americký pridelenec obrany a tím Úradu pre obrannú spoluprácu USA. Ukrajinskí predstavitelia inšpekcie podporujú a doteraz boli v prípade distribúcie zbraní transparentní.

Toto úsilie je súčasťou širšej stratégie, ktorú oznámilo ministerstvo zahraničných vecí USA. Cieľom je zabezpečiť, aby západné zbrane pre Ukrajinu neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. To by nepriateľom uľahčilo vypracovanie protiopatrení alebo operácie pod falošnou vlajkou. Tieto obavy sa doteraz nenaplnili. (TASR)

Ukrajinskými mestami Poltava a Mykolajiv v noci otriasli explózie. Podľa ruskojazyčného serveru BBC ale zatiaľ nie sú hlásené také masívne ruské útoky ako v pondelok ráno či v predchádzajúcich týždňoch. (ČTK)

USA "sledujú správy" o údajných útokoch voči ruským plavidlám v Sevastopole na Kryme a potvrdili, že tam došlo k výbuchom. Predstaviteľ armády nechcel uviesť odhad škôd, či poskytnúť ďalšie informácie. (TASR)

Podnikateľ a miliardár Oleg Tiňkov oznámil, že sa vzdal ruského občianstva. "Nemôžem a nebudem spájaný s fašistickou krajinou, ktorá začala vojnu so svojím mierumilovným susedom a denne zabíja nevinných ľudí," uviedol Tiňkov.

"Som presvedčený, že ma budú nasledovať ďalší poprední podnikatelia, čo oslabí režim (ruského prezidenta Vladimira) Putina a jeho hospodárstvo," napísal podľa AFP tento podnikateľ na sociálnej sieti Instagram. Takisto zdieľal doklad potvrdzujúci ukončenie ruského občianstva.

Podnikateľ podľa svojich vyjadrení "nenávidí" Putinovo Rusko, no má rád všetkých Rusov, ktorí sú jasne proti tejto "bláznivej" vojne.

Tiňkov je zakladateľom internetovej banky Tinkoff. Tento podnikateľ ostro kritizoval ruskú ofenzívu na Ukrajine, ktorú označil za "nezmyselnú vojnu" a žiadal Západ, aby tento "masaker" ukončil. (TASR)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu začala na Ukrajine nezávislé overovanie ruských tvrdení o tom, že Kyjev pripravuje použitie tzv. "špinavej bomby". Inšpektori už "začali - a čoskoro sa skončia" verifikačné aktivity v dvoch lokalitách ," uvádza sa vo vyhlásení.

Inšpekcie sa konajú na základe písomnej žiadosti ukrajinskej vlády a verejne ich požadoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin, píše agentúra AFP.

Šéf MAAE Rafael Grossi prisľúbil, že predbežné zistenia inšpektorov budú zverejnené ešte v priebehu tohto týždňa.

Rusko začalo nedávno vyhlasovať, že sa Ukrajina zrejme chystá na svojom vlastnom území použiť tzv. špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho materiálu. Západné krajiny odmietli ruské tvrdenia ako úplne nepodložené a zavádzajúce.

IAEA - International Atomic Energy Agency ⚛️
@iaeaorg

DG Grossi said IAEA safeguards inspectors had begun – and would soon complete – verification activities at two locations in #Ukraine, following a request from the 🇺🇦 government. Later this week he will provide his initial conclusions from these activities.

31.10.2022 o 20:20 · archivované: 1.11.2022 o 0:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podľa vojenských expertov by použitie takejto bomby na ukrajinskom území nedávalo z pohľadu Kyjeva žiaden zmysel.

MAAE uviedla, že jej experti len pred zhruba mesiacom skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.

USA a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri tzv. útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla "ospravedlniť" použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny. (TASR)

Ruský prezident Putin vyzval Ukrajinu, aby zaistila bezpečnosť námornej prepravy v Čiernom mori. Stalo sa tak po tom, čo Moskva cez víkend pozastavila svoju účasť na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez more.

"Ukrajina sa musí zaručiť, že civilné plavidlá nebudú v ohrození," povedal Putin na tlačovej konferencii. Ukrajinu zároveň obvinil, že námorný koridor na prepravu obilia v sobotu zneužila na dronový útok proti ruskej Čiernomorskej flotile na námornej základni v Sevastopole a "ohrozila tak naše lode a civilné plavidlá".

Putin zdôraznil, že Rusko od dohody neodstúpilo, ale iba pozastavilo svoju účasť na nej.

Podľa tlačových agentúr tiež povedal, že dnešné ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru boli odplatou za sobotný útok na Sevastopoľ, ale že Rusko ešte nepredviedlo všetko, čo by mohlo urobiť.

V reakcii na ruské obvinenia, že Ukrajinci vraj na útok na Sevastopoľ zneužili civilné lode v bezpečnom plavebnom koridore, zástupca generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že žiadna civilná loď neplávala týmto koridorom v noci na sobotu, kedy sa útok na Čiernomorskú flotilu odohral, nikto neplával v koridore ani v nedeľu a žiadne plavidlo cez víkend nehlásilo incident. (ČTK)