Ukrajina Rusko Online: Rusko pozastavuje účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny

Rusko oficiálne neoznámilo Turecku ani OSN, že odstupuje od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov. Povedal to nemenovaný predstaviteľ tureckých bezpečnostných síl. (TASR)

Ukrajina obvinila Rusko, že zablokovalo vývoz obilia pod falošnou zámienkou. Moskva totiž oznámila, že pozastavuje svoju účasť na dohode v dôsledku údajných útokov dronom na ruské plavidlá na Kryme (TASR)

Rusko chce útoky na Kryme i výbuchy plynovodov Nord stream predložiť na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Z podielu na oboch incidentoch Moskva obvinila Britániu.

"Ruská strana má v úmysle pritiahnuť pozornosť medzinárodného spoločenstva, najmä prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN, na sériu teroristických útokov proti Rusku v Čiernom mori a Baltskom mori vrátane podielu Veľkej Británie," uviedla na platforme Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. (TASR)

Rusko pozastavuje svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov. Po útokoch na plavidlá na Kryme to oznámilo ruské ministerstvo obrany. (TASR)

Ruské sily „nedosahujú v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti ani inde na Ukrajine nijaký významný pokrok", uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. 

Konštatuje, že Rusko sa stále snaží presadzovať príbeh, že v Bachmute dosahuje veľký postup.

Podľa analytikov inštitútu táto informačná operácia je pravdepodobne pokusom o „zlepšenie morálky" a pravdepodobne „osobnej pozície" ruského oligarchu Jevgenija Prigožina, ktorý založil žoldniersku Wagnerovu skupinu.

Táto súkromná armáda dosiahla nepatrné zisky v okolí Bachmutu, ale ISW konštatuje, že postup je „pomalou rýchlosťou a za vysokú cenu". Informuje o tom portál news.sky.com. (SITA)

Rusko prepustilo 52 ukrajinských vojnových zajatcov. Šéf úradu ukrajinského prezidenta Jermak povedal, že medzi prepustenými zajatcami sú dvaja bojovníci pluku Azov, ôsmi policajti a dvaja civilisti.

Ukrajina zároveň prepustila 50 ruských vojnových zajatcov. (SITA)

Ruské ozbrojené sily v okupovanej Chersonskej oblasti sa zapájajú do masových krádeží zdravotníckej techniky a sanitiek v snahe urobiť región neobývateľným. Povedal to ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Okupanti sa rozhodli uzavrieť zdravotnícke zariadenia v mestách, berú zdravotnícke vybavenie, sanitky, všetko. Robia nátlak na lekárov, ktorí tam stále zostávajú ... aby prešli na územie Ruska," povedal Zelenskyj.

„Rusko sa snaží zmeniť Chersonskú oblasť na krajinu nikoho," dodal ukrajinský prezident vo večernom videopríhovore. Informuje o tom web The Guardian. (SITA, The Guardian)

Rusi presunuli veľké množstvo svojich chorých a zranených vojakov z nemocníc v Chersonskej oblasti, oznámili predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl, ktoré sa usilujú o opätovné ovládnutie oblasti. 

Kremľom dosadené úrady vo väčšinou Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti predtým vyzvali civilistov, aby opustili jej hlavné mesto Cherson. Mesto už údajne opustili aj Moskvou vymenovaní predstavitelia tamojšej samosprávy.

Pripojili sa tak desaťtisícom obyvateľov, ktorí ušli do ďalších Ruskom ovládaných oblastí pred očakávanou ofenzívou ukrajinských jednotiek.

"Takzvaná evakuácia votrelcov z dočasne okupovaného územia Chersonskej oblasti vrátane zdravotníckych zaradení pokračuje," oznámil v sobotu ráno vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády.

"Všetko vybavenie a lieky sú odvážané z chersonských nemocníc," dodal.

Agentúra AP pripomína, že tvrdenia armády nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve v noci na sobotu uviedol, že Rusko "rozoberá celý systém zdravotnej starostlivosti" v Chersone a ďalších okupovaných oblastiach. (TASR)

Rusko napriek čiastočnej mobilizácii nenapreduje v dosahovaní svojich vojenských cieľov na Ukrajine, uviedla ukrajinská armáda. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že čiastočná mobilizácia 300-tisíc záložníkov bola ukončená.

Asi 82-tisíc z nich malo byť vyslaných na frontovú líniu.

Napriek prevahe zbraní a väčšiemu počtu vojakov vrátane povolaných záložníkov Rusko neobsadilo nové územie Ukrajiny, povedal v sobotu v Kyjeve

Ukrajina sa podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného naďalej sústreďuje na oslobodzovanie okupovaných území a zabraňovanie ruským okupantom v obsadzovaní ďalších oblastí, povedal na stretnutí so šéfom zboru náčelníkov štábov americkej armády generálom Markom Milleyom.

Generálny štáb ukrajinskej armády medzitým informoval, že iba v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny bolo "eliminovaných" 300 členov ruských jednotiek.

V Luhanskej oblasti bolo podľa informácií ukrajinských úradov počas delostreleckej paľby na ruské kasárne a vojenské vybavenie zabitých 20 ruských vojakov. Agentúra DPA pripomína, že túto informáciu nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Ruská strana naopak takmer denne informuje o stovkách zabitých ukrajinských vojakov. (TASR)

Rusko vyhlásilo šéfku nezávislej televízie Dožď za "zahraničnú agentku". Sindejevová a ďalší dvaja novinári Romenský a Kotrikadzeová na zoznam pribudli pre ich "politické aktivity", uviedlo ruské ministerstvo spravodlivosti.

Televízia Dožď začala vysielať v roku 2008, pripomína AFP. Pokrývala ruské opozičné a protestné hnutie. Uplynulý rok bola za "zahraničného agenta" označená aj samotná televízna stanica.

Všetky najvýznamnejšie nezávislé médiá v Rusku vrátane rozhlasovej stanice Echo Moskvy a televízie Dožď boli v krajine uzatvorené alebo pozastavili svoju činnosť.

Dožď ukončil aktivity a pozastavil vysielanie v Rusku tento rok po emotívnej show z 3. marca, krátko po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Stanica obnovila vysielanie 18. júla zo štúdií v susednom Lotyšsku.

Na zoznam "zahraničných agentov" v piatok pribudol okrem iných aj právnik Michail Beňjaš a youtuber Ivan Jakovina.

Po začiatku vojny na Ukrajine Rusko zaviedlo zákon, na základe ktorého hrozí za šírenie "falošných" informácií o ruskej armáde až 15-ročné väzenie.

Rady ruskej opozície sa v uplynulých mesiacoch zmenšili, pričom väčšina jej členov je v exile alebo vo väzení, konštatuje AFP. (TASR)

Európska únia v rámci sankcií pre Rusko zmrazila aktíva 90 ľudí, čo predstavuje viac než 17 miliárd v siedmich členských štátoch, z toho 2,2 miliardy v Nemecku. Od  začiatku invázie uvalili štáty EÚ na Rusko už osem balíkov sankcií.

Ukrajinskí politici opakovane žiadajú, aby sa zablokované ruské financie použili na rekonštrukciu vojnou zničenej Ukrajiny.

Podľa eurokomisára pre spravodlivosť Reyndersa by ich bolo možné na tento účel využiť v prípade, ak by išlo o zdroje pochádzajúce z trestnej činnosti. Varoval však, že zmrazené ruské vklady na nápravu obrovských vojnových škôd na Ukrajine ani zďaleka nestačia.

V rámci západných sankcií boli zablokované aj devízové rezervy ruskej centrálnej banke vo výške 300 miliárd eur.

Reynders hypoteticky pripustil, že by tieto prostriedky mohli poslúžiť ako záruka, že sa Rusko v budúcnosti dobrovoľne zapojí do rekonštrukcie Ukrajiny, uvádza DPA. (TASR)

Kanadská vláda ohlásila uvalenie sankcií voči ďalších 35 Rusom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi sú aj lídri ruskej štátnej energetickej spoločnosti Gazprom a šiestich subjektov energetického sektora.

„Keďže Rusko pokračuje vo svojej nelegálnej a neospravedlniteľnej agresii proti Ukrajine, Kanada bude pokračovať v podpore ukrajinskej vlády a ľudu," vyjadril sa premiér Justin Trudeau vo vyhlásení, ktoré zverejnil vo Winnipegu, kde sa koná trojdňové stretnutie Kongresu ukrajinských Kanaďanov. (SITA)

Kľúčová cesta medzi mestami Svatove a Kreminina v Donbase je už opäť prakticky pod kontrolou Ukrajiny. Ukrajinská armáda postupuje smerom na východ do Luhanskej oblasti s cieľom oslobodiť Ruskom okupované mestá Svatove a Kreminna.

"Cesta zo Svatove do Kreminny je už prakticky pod kontrolou ozbrojených síl Ukrajiny. Naši vojaci (tam) každý deň postupujú," uviedol v piatok v ukrajinskej televízii luhanský gubernátor Serhij Hajdaj.

Správu potvrdil aj hovorca východnej skupiny ukrajinských vojsk Serhij Čerevatyj, podľa ktorého Ukrajinci dostali cestu Svatove-Kreminna pod palebnú kontrolu.

Predstaviteľ miestnych proruských separatistov v stredu hlásil intenzívne boje z okolia Kreminny a Svatove, kde sa v súčasnosti nachádza jedna z hlavných frontových línií na východe Ukrajiny.

Ukrajinská vojenská rozviedka zase uviedla, že ukrajinské sily v nedeľu dobyli dedinu Nevske, nachádzajúcu sa približne 10 kilometrov západne od cesty spájajúcej Svatove s Kreminnou, pričom zabili 34 Rusov. Ukrajinci sa v oblasti snažia prelomiť ruskú obrannú líniu, v čom by im výrazne pomohlo práve ovládnutie tejto cesty. (TASR)

Moskvou dosadený dosadený gubernátor mesta Sevastopol vyhlásil, že v oblasti Sevastopolského zálivu došlo k dronovému útoku. Sevastopol leží na ukrajinskom Krymskom polostrove, ktorý v roku 2014 nelegálne anektovalo Rusko.

Je hlavným domovským prístavom ruskej Čiernomorskej flotily.

"Plavidlá Čiernomorskej flotily odrážajú útok UAV (bezpilotného lietadla) v Sevastopolskom zálive," napísal v sobotu ráno na sociálnej sieti Telegram gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev.

Ubezpečil pritom obyvateľov, že pri útoku neboli zasiahnuté "žiadne objekty" v meste Sevastopol a že celá "situácia je pod kontrolou".

Razvožajev vo štvrtok informoval o útoku bezpilotného lietadla na miestnu tepelnú elektráreň Balaklava. Podľa jeho tvrdení však nedošlo k obetiam na životoch ani k vážnejším škodám, ktoré by mohli ohroziť dodávky elektrickej energie v rámci Sevastopola alebo ďalších častí Krymu.

Ruské jednotky v ostatnom čase vyradili svojimi útokmi z prevádzky viac ako tretinu ukrajinských elektrární a spôsobili tak na Ukrajine rozsiahle výpadky prúdu. V utorok boli v dôsledku poškodenia elektrickej siete na niekoľko hodín prerušené dodávky elektriny na celom území Ukrajiny.

V júli tohto roku došlo k dronovému útoku na plavidlá ruskej Čiernomorskej flotily kotviace v Sevastopole. Ukrajinská armáda v súčasnosti vedie protiofenzívu v priľahlých oblastiach južnej Ukrajiny, odkiaľ sa snaží vytlačiť ruské okupačné jednotky. (TASR)

Z vojnou postihnutej Ukrajiny ušlo doposiaľ 14,3 milióna ľudí. Ďalších viac než sedem miliónov je v dôsledku ruskej agresie vysídlených v rámci samotnej Ukrajiny.

Uvádza sa to v štúdii, ktorú v piatok zverejnili Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Štúdia analyzovala situáciu okolo ukrajinských utečencov k augustu tohto roka. Spomedzi celkového počtu 14,3 milióna Ukrajincov, ktorí pred vojnou utiekli do zahraničia, zhruba tri štvrtiny odišli do štyroch susedných členských krajín EÚ: do Maďarska, Poľska, Rumunska a na Slovensko, píše agentúra DPA.

Do augusta sa rozhodlo vrátiť naspäť do vlasti viac než šesť miliónov ukrajinských utečencov.

Na území samotnej Ukrajiny je v dôsledku ruskej invázie vysídlených vyše sedem milióna obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria ženy. Takmer tretina z vysídlencov musela opustiť svoje domovy, resp. dočasné útočiská, opakovane, uvádza sa v spoločnej štúdii EASO, IOM a OEDC. (TASR)

Export ruského uhlia do Číny vzrástol v tomto roku približne o tretinu, objem dodávok však limituje nedostatočná infraštruktúra. Poukazujú na to viaceré zdroje z priemyslu. 

Čína má záujem o čo najväčšie dodávky uhlia zo zahraničia, najmä po tom, ako nové prípady ochorenia COVID-19 zasiahli kľúčové ťažobné regióny Vnútorné Mongolsko a Šen-si. Prísna čínska politika nulovej tolerancie voči covidu viedla k zatvoreniu mnohých baní v týchto oblastiach, pritom dopyt po uhlí bude s príchodom zimy prudko rásť.

Kremeľ zasa plánuje zvyšovať dodávky energií do Ázie, zvlášť do Číny. Nútia ho k tomu najmä sankcie západných krajín po invázii na Ukrajinu, ktoré viedli k prepadu dodávok na západ. Rusko je šiestym najväčším producentom uhlia na svete a spolu s Austráliou a Indonéziou aj jedným z najväčších exportérov tejto komodity. Podiel Ruska na celosvetovom exporte uhlia dosiahol vlani 17 %, pričom objem jeho exportu predstavoval 223 miliónov ton. Z toho 49 miliónov ton smerovalo do Európy.

Postupné presmerovávanie dodávok uhlia zo západu na východ však začína narážať na problémy. "Viacerých z nás predajcovia informovali, že budeme musieť počítať s meškaním pri nakládke aj pri termínoch dodávok, čo nám komplikuje biznis," povedal jeden z čínskych obchodníkov s uhlím. Ďalší zdroj uviedol, že niektorým obchodníkom predajcovia či ťažobné firmy jednoducho oznámili, že dodávku uhlia na daný termín rušia, pretože kapacita železníc nestačí a dodávka sa môže oneskoriť o niekoľko týždňov.

Prvý podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov uviedol, že ruská vláda si je problémov s infraštruktúrou a exportom uhlia vedomá. Zatiaľ sa situácia úplne nestabilizovala, aj keď sa pomaly zlepšuje.

Podľa ruského ministerstva dopravy zvýšilo Rusko dodávky uhlia do Číny po železnici od januára do konca augusta medziročne približne o tretinu na 27,6 milióna ton. Najväčší objem uhlia doviezla Čína z Ruska v auguste, a to na úrovni 8,54 milióna ton. S rastom dovozu sa však železničná infraštruktúra začala preťažovať a v nasledujúcom mesiaci sa objem dodávok znížil na 6,95 milióna ton.

Analýza agentúry Reuters ukázala, že čas dodávky uhlia po železnici vzrástol v celom Rusku v priemere o pätinu alebo o 1,4 dňa. Očakáva sa, že po nástupe zimy sa tento čas ešte predĺži, keďže železnice sú preťažené a kapacita prístavov limitovaná.

Rusko očakáva, že vývoz jeho uhlia sa v tomto aj v nasledujúcich rokoch pre sankcie západných krajín zníži. Vláda odhaduje, že tento rok klesne vývoz o 22 % a v roku 2023 o 31 %. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v tejto súvislosti uviedol, že Rusko plánuje zvýšiť kapacitu infraštruktúry vrátane prístavov na východe krajiny. Ich kapacita by sa mala do roku 2031 zvýšiť z terajších zhruba 150 miliónov ton ročne o 55 miliónov až 211 miliónov ton. (TASR)