Ukrajina Rusko Online: Európa by sa mala otvoriť utekajúcim Rusom, vyzval predseda Európskej rady

Európska únia musí brať vážne Putinove hrozby, že v rámci konfliktu na Ukrajine môže použiť i jadrové zbrane, vyhlásil šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Podľa jeho slov táto vojna dosiahla "nebezpečný moment".

"Určite je to nebezpečný moment, pretože ruská armáda je zatlačená do kúta a Putinova reakcia - hrozba použitím jadrových zbraní - je veľmi zlá," povedal Borrell, ktorého v sobotu citovala spravodajská stanica BBC News.

Sedem mesiacov od ruskej invázie na Ukrajinu sa analytici zhodujú, že Putinove vojenské sily sú na ústupe. Borrell tvrdí, že je potrebné dosiahnuť "diplomatické riešenie", ktoré "zachová zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny".

"V opačnom prípade môžeme ukončiť vojnu, ale nebudeme mať mier a budeme mať ďalšiu vojnu," povedal Borrell.

Putin v zriedkavom prejave k národu počas tohto týždňa povedal, že jeho krajina má "rôzne zbrane na ničenie" a "použije všetky dostupné prostriedky", pričom dodal: "Nežartujem."

"Ak niekto v takomto kontexte povie, že nezavádza, musíte ho brať vážne," zdôraznil Borrell. (TASR)

Počet zatknutých počas protestov proti mobilizácii v Rusku rapídne stúpa. Posledné informácie od skupiny OVD-Info hovoria o najmenej 730 zadržaných v 32 mestách po celom Rusku. Niektorí zo zatknutých boli maloletí.

V sobotu bola polícia rozmiestnená v mestách, kde plánovali protesty opozičná skupina Vesna a stúpenci väzneného Alexeja Navaľného. Demonštrantov, väčšinou mladých ľudí, rýchlo zatkli ešte predtým, ako stihli protestovať.

V centre Moskvy sa pohyboval silný policajný tím a kontroloval doklady okoloidúcich. Takmer polovica zo zadržaných bola práve z Moskvy. Mladá žena sa postavila na lavičku a kričala "Nie sme potrava pre delá!". Potom ju odviedla polícia.

V Novosibirsku na východnej Sibíri bolo zadržaných viac ako 70 ľudí, pretože spievali pieseň zo sovietskej éry oslavujúcu mier. V Irkutsku polícia mužom na demonštrácii odovzdala predvolanie na vojenské odvodové úrady. V Petrohrade zadržali 150 ľudí.

Ruské úrady v sobotu po prvýkrát priznali, že z Ruska odchádzajú ľudia. "Je tu značná zápcha súkromných vozidiel... okolo 2300", uviedlo ministerstva vnútra v ruskom regióne na hranici s Gruzínskom.

Vyzvalo ľudí, aby sa "zdržali cestovania" do Gruzínska. Do služby museli nasadiť ďalších dopravných policajtov. Aj na hraniciach s Kazachstanom a Mongolskom sú niekoľkohodinové rady, uvádzajú svedkovia.

Ľubica Blašková zo strany Vlasť sa zúčastnila na pseudoreferende v Luhanskej oblasti, údajne ako "medzinárodná pozorovateľka“, hoci na týchto udalostiach žiadni nezávislí pozorovatelia prítomní nie sú. Informoval o tom Denník N.

Blašková mala v roku 2014 ambíciu stať sa prezidentkou, nakoniec však nekandidovala, pripomenul Denník N. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala za stranu Štefana Harabina.

Francis Scarr
@francis_scarr

Today at Luhansk's "referendum" on joining Russia, Slovakian "observer" Lubica Blaskova says she "wanted to be part of this process because it's a historic event" https://t.co/SyLlKFyuQc

Length: (00:00)

24.9.2022 o 16:46 · archivované: 24.9.2022 o 18:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Takmer sto ľudí údajne zatkli v desiatich mestách v Rusku počas protestov proti mobilizácii. Najviac ľudí, a to 59, zadržali v meste Novosibirsk na Sibíri, uviedla ruská právna skupina OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia. (BBC)

Iránu je ľúto, že Ukrajina znížila úroveň ich vzájomných diplomatických vzťahov na základe správ, že Irán dodáva Rusku vojenské drony. Vyplýva to z vyhlásenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

Hovorca iránskeho rezortu diplomacie "odporučil" Ukrajine, aby "sa nedala ovplyvniť tretími stranami, ktoré sa snažia zničiť ich vzájomné vzťahy".

Rozhodnutie Ukrajiny znížiť úroveň diplomatických vzťahov bolo podľa hovorcu "založené na nepotvrdených správach" a v zahraničných krajinách vyústilo do obrovskej "medializácie" .

Kyjev v piatok oznámil, že sa rozhodol podstatne znížiť počet iránskych diplomatov na Ukrajine a že odoberie akreditáciu iránskemu veľvyslancovi. Ukrajina to odôvodnila tým, že Irán posiela zbrane Rusku, čo prezident Volodymyr Zelenskyj označil za "kolaboráciu so zlom".

Irán v sobotu uviedol, že plánuje v reakcii na toto rozhodnutie Kyjeva prijať "primerané" kroky.

Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že na juhu Ukrajiny zostrelila v piatok najmenej sedem iránskych dronov vrátane šiestich "kamikadze" dronov Šáhid-136. K ich zostreleniu malo dôjsť v blízkosti prístavných miest Odesa a Pivdennyj.

Poradca ukrajinské prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu na sociálnej sieti Twitter napísal, že Irán podporuje Rusko tým, že "poskytuje zaostalej krajine moderné drony pre zabíjanie Ukrajincov". (TASR)

Európa by sa mala otvoriť utekajúcim Rusom, hovorí predseda Európskej rady Charles Michel. Vyzval Európu, aby preukázala „otvorenosť voči tým, ktorí nechcú byť využívaní Kremľom“.

,,V zásade si myslím, že... Európska únia by mala hostiť tých, ktorí sú v nebezpečenstve pre svoje politické názory. Ak sú ľudia v Rusku v nebezpečenstve kvôli svojim politickým názorom, pretože nepodporujú toto šialené rozhodnutie Kremľa začať vojnu na Ukrajine, musíme to vziať do úvahy," povedal predseda Európskej rady.

Dodal, že súhlasí s myšlienkou, že by mali rýchlo spolupracovať a koordinovať sa, pretože čiastočná mobilizácia je ,,nová skutočnosť". (The Guardian)

Ruský prezident Putin podpísal zmeny, ktoré sprísňujú postihy za zločiny spáchané v čase mobilizácie. Schválil tiež možnosť zjednodušeného získavania občianstva pre cudzincov, ktorí vstúpia do ruskej armády.

Informovala ruská agentúra TASS.

Ruská štátna Duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok schválila zákon, podľa ktorého napríklad za dezerciu, poškodenie vojenského materiálu alebo neuposlúchnutie rozkazu nanovo hrozí až desať rokov väzenia.

Novela zavádza tiež až päťročný trest za ničenie zbraní počas vojny a až 15 rokov za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu. Podľa agentúry Reuters ruským vojakom tiež hrozí až desať rokov za mrežami za dobrovoľnú kapituláciu.

Medzi nové priťažujúce okolnosti patrí spáchanie trestného činu za mobilizácia, vojnového stavu a v čase vojny. Ruský trestný poriadok doteraz umožňoval udeliť prísnejší trest len v podmienkach ozbrojeného konfliktu alebo vojnových operácií.

Putin podpísal tiež zákon, ktorý umožňuje cudzincom požiadať o ruské občianstvo bez toho, aby predtým disponovali povolením na pobyt či spĺňali podmienku nepretržitého pobytu v Rusku po dobu najmenej piatich rokov. Predpokladom pre zrýchlené udelenie občianstva cudzincom je, že podpíšu s ruskou armádou zmluvu na najmenej jeden rok. (ČTK)

Ruské ministerstvo obrany zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, ktorý zodpovedal za armádnu logistiku. Dôvod nie je známy. Rezort uviedol iba, že Bulgakov bol "odvolaný v súvislosti s prechodom do inej funkcie".

Na pozícii námestníka pre "materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl" ho nahradí generálplukovník Michail Mizincev, ktorý figuruje ich na sankčných zoznamoch západných krajín kvôli svojej úlohe pri obliehaní Mariupoľa. (ČTK)

Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Niektorí ľudia čakajú podľa BBC aj 20 hodín. Premávka sa okrem toho zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach.

Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraju Južná Karélia Satu Sikanenová.

"Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí," uviedla Sikanenová. (TASR)

Účasť na "referendách" dosiahla v piatok okolo 20 percent, informujú ruské médiá. Hlasovanie o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami bude trvať päť dní až do utorka.

Referendá sa začali v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily - v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. 

V Doneckej oblasti dosiahla účasť na referendách 23,6 percenta, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na tamojších proruských predstaviteľov. Vyše 20,5 percenta voličov hlasovalo v piatok v Záporožskej oblasti a v Chersonskej oblasti dosiahla účasť asi 15 percent, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na tamojšie volebné úrady.

"Podľa nášho názoru je to na prvý deň hlasovania dosť," uviedla vedúca Ruskom dosadenej volebnej komisie v Chersonskej oblasti Marina Zacharovová.

Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.

Ruské médiá informovali, že na Ukrajine sa bude hlasovať vo volebných miestnostiach len 27. septembra. Dovtedy sa má z bezpečnostných dôvodov hlasovať na úrovni menších spoločenstiev, ako aj priamo v príbytkoch, kam budú chodiť zriadenci s volebnými urnami.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že obyvatelia mesta Starobiľsk majú zákaz opustiť mesto a boli nútení vyjsť zo svojich domov, aby hlasovali. V meste Bilovodsk zase riaditeľ jednej z miestnych firiem nariadil zamestnancom, aby sa na referende zúčastnili, inak dostanú výpoveď. Reuters upozorňuje, že tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť.

Ukrajina, západní lídri a Organizácia Spojených národov odsúdili prebiehajúce referendá a označili ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie. Na referendách nie sú totiž prítomní žiadni nezávislí pozorovatelia a väčšina predvojnovej populácie dané oblasti pre prebiehajúce boje už opustila. (TASR)

Bombardovanie Charkovskej oblasti zasiahlo obce pri hraniciach s Ruskom, najviac trpí okres Kupiansk, uviedol gubernátor oblasti Synjehubov. Za uplynulých 24 hodín bolo v okrese zranených päť ľudí, vrátane dvoch sestier vo veku 10 a 17 rokov. (Sky News)

Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny 54 ruským občanov, uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže. Na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj.

Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.

Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili.

Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru. (TASR)

Putin sa čoraz viac zapája do strategického vojenského plánovania invázie na Ukrajine a odmietol žiadosti svojich veliteľov v teréne, aby sa mohli stiahnuť z mesta Cherson na juhu krajiny. Píše o tom denník The New York Times. (ČTK, The New York Times)

Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, "ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie", uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.

"Príslušníci ruských okupačných síl naďalej páchajú nezákonné akcie proti civilnému obyvateľstvu a zapájajú sa do rabovania," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

K obyvateľom Ruskom okupovaných oblastí sa v noci na sobotu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj.

"Schovajte sa pred ruskou mobilizáciou akokoľvek, ako viete. Vyhnite sa povolávacím rozkazom. Pokúste sa dostať na územie slobodnej Ukrajiny," cituje Zelenského agentúra Reuters.

Zároveň vyzval tých, ktorí sa aj tak stanú súčasťou ruskej armády, aby "sabotovali" a "narúšali" jej činnosť a posúvali informácie ukrajinskej tajnej službe. (TASR, The Guardian)

Ruské banky prišli v dôsledku sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu o 26,14 miliárd eur, čo je približne 1,5 bilióna rubľov. Uviedol to koncom tohto týždňa zástupca ruskej centrálnej banky.

Maxim Ljubomudrov, ktorý vedie v Národnej banke Ruska oddelenie dohľadu nad najväčšími bankami, dodal však, že táto úroveň strát "je prijateľná" a vláda má pripravené plány na podporu bankového sektora v období krízy.

Aj bývalý viceguvernér ruskej centrálnej banky Oleg Vjugin uviedol, že situácia v Rusku stále "nie je katastrofálna," sankcie však majú na ekonomiku vplyv. Ruské hospodárstvo totiž smeruje tento rok k poklesu, zatiaľ čo bez uvalenia sankcií by mohlo zaznamenať rast až o 6 %.

"Nie je to katastrofa," povedal v rozhovore pre Reuters začiatkom týždňa Vjugin, ktorý v minulosti pôsobil aj ako námestník ministra financií. Dodal, že ruskej vláde sa podarilo mnohé sankcie uvalené za útok na Ukrajinu kompenzovať a v porovnaní s očakávaniami sú tak účinné zhruba na 30 až 40 percent, avšak svoj efekt majú.

"Bez nich by ruská ekonomika mohla zaznamenať v tomto roku rast o 5 - 6 percent, teraz však namiesto toho klesla (v 2. kvartáli) o vyše 4 percent. Navyše, povedal Vjugin, sankcie zastavili proces ekonomického rastu Ruska na niekoľko rokov dopredu. (TASR)

Pri včerajšom bombardovaní Doneckej oblasti zomreli dvaja ľudia a traja utrpeli zranenia. Obete hlásili z miest Bachmut a Krasnohorivka. „Rusi budú zodpovedať za všetky svoje zločiny v našej krajine!" vyhlásil gubernátor oblasti.

Útoky pokračovali aj v Záporožskej oblasti, kde zasiahli obytný sektor a spôsobilo požiar niekoľkoposchodovej budovy. Dodal, že pri útoku jeden človek zomrel a siedmi boli zranení. (Sky News)

Cez hranice prišlo 3 252 ľudí z Ukrajiny, späť sa vrátilo 3 087 ľudí. O dočasné útočisko požiadalo 151 žiadateľov, celkovo ho dostalo 94 849 ľudí. Priechodmi z Ukrajiny spolu prišlo 825-tisíc ľudí, späť sa vrátilo 595-tisíc ľudí.

"Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien," skonštatovala hovorkyňa rezortu vnútra. (SME)

Ruská mobilizácia narazila na vážne systémové problémy. Čelí odporu obyvateľstva a vytvára podmienky pre vytvorenie záložných síl, ktoré nebudú schopné plniť úlohy, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Putin a minister obrany Sergej Šojgu oznámili, že ruské ozbrojené sily budú mobilizovať bojaschopných záložníkov. Správy a príspevky na sociálnych sieťach však ukazujú, že náboroví úradníci mobilizujú mužov, ktorí nespĺňajú kritériá.

Inštitút zároveň upozorňuje na informácie ruských opozičných médií, podľa ktorých Kremeľ usiluje o dokončenie čiastočnej mobilizácie do 10. novembra a že sa snaží povolať do zbrane 1,2 milióna mužov namiesto verejne ohlásených 300 000.

ISW
@TheStudyofWar

The Russian mobilization system will likely fail to produce mobilized reserve forces even of the low quality that #Putin’s plans would have generated unless the #Kremlin can rapidly fix fundamental and systemic problems.

https://t.co/hkafOlwBXI https://t.co/XDQcmsXYy4

24.9.2022 o 5:42 · archivované: 24.9.2022 o 9:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Britské ministerstvo obrany upozorňuje na ruský útok na Pečanižskú priehradu na rieke Siverskyj Doneck v Charkovskej oblasti z tohto týždňa a úder na Karačunivskú vodnú nádrž na rieke Inhulec pri Kryvom Rige v Dnepropetrovskej oblasti z polovice septembra. "Ukrajinské sily postupujú nižšie po prúde oboch riek," píše britský rezort obrany.

"Vzhľadom na to, že sa ruskí velitelia stále viac obávajú svojich operačných neúspechov, pokúšajú sa pravdepodobne zasiahnuť nádrže a priehrady, aby zaplavili miesta priechodov ukrajinskej armády," domnievajú sa Briti.

Je však podľa nich nepravdepodobné, že by útoky významne narušili ukrajinské operácie vzhľadom na vzdialenosť poškodených priehrad od bojových zón.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 24 September 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/di4bgNrfIF

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/co6ys1K5zT

24.9.2022 o 8:00 · archivované: 24.9.2022 o 9:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na začiatku vojny na Ukrajine Čína zrejme predpokladala, že Rusko rýchlo vyhrá. Od februárového vyhlásenia, že jej priateľstvo s Ruskom nemá hranice, sa však veľa zmenilo, píše poslanec Tomáš Valášek. (SME)

Rusko by malo byť za vedenie útočnej vojny na Ukrajine vylúčené z Bezpečnostnej rady OSN, povedal vo svojom prejave v New Yorku predseda Európskej rady Charles Michel.

"Keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN začne nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu, vojnu odsúdenú Valným zhromaždením OSN, vylúčenie takého člena z bezpečnostnej rady by malo byť automatické," povedal Michel vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Michel dodal, že Kremeľ sa snaží "zmobilizovať celý svet proti vymyslenému nepriateľovi".

"Sme tu v Organizácii Spojených národov, v sídle, kde sa spoločne schádzajú národy sveta. A všetci vieme, že taký mohutný mnohostranný systém si vyžaduje vzájomnú dôveru... Použitie veta by malo byť výnimkou, ale stáva sa pravidlom," upozornil Michel.

Predseda Európskej rady vyzval na reformu bezpečnostnej rady, ktorá je podľa neho "nutná a naliehavá". (TASR)

Kyjev sa rozhodol podstatne znížiť počet iránskych diplomatov na Ukrajine, pretože Irán posiela jej nepriateľovi Rusku zbrane. Kyjev tiež odoberie akreditáciu iránskemu veľvyslancovi.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si v tejto veci "predvolalo dočasného chargé d'affaires Iránskej islamskej republiky na Ukrajine".

Ministerstvo v oznámení napísalo, že predvolaného vyslanca upozornilo, že dodávky iránskych zbraní do Ruska "sú v priamom rozpore s neutralitou Iránu, s rešpektovaním suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny" a "sú nepriateľským činom, ktorý zasadil ťažkú ranu ukrajinsko-iránskym vzťahom".

"Ukrajinská strana sa rozhodla na takýto nepriateľský čin odpovedať tým, že odoberá iránskemu veľvyslancovi na Ukrajine akreditáciu, a tiež výrazným zmenšením diplomatického personálu iránskeho veľvyslanectva v Kyjeve," dodalo ministerstvo. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom príhovore vyjadril nádej, že "pseudoreferendá", ktoré proruské úrady organizujú na okupovaných ukrajinských územiach s cieľom pripojiť tieto oblasti k Rusku, odsúdi aj svet.

"Svet bude na tieto pseudoreferendá reagovať podľa práva - jednoznačne ich odsúdi," povedal s dôverou Zelenskyj.

"Tieto hlasovania nie sú len zločinmi proti medzinárodnému právu a ukrajinským zákonom, sú to zločiny proti určitým ľuďom, proti národu," uviedol ukrajinský prezident.

Ukrajinské sily podnikajú v Doneckej oblasti na východe krajiny útoky na mesto Lyman, ktoré Rusko ovládlo v máji. Tvrdí to britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie britskej vojenskej rozviedky.

V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sa ukrajinským vojakom podľa Londýna podarilo preniknúť na východný breh rieky Oskil. Práve túto rieku sa snažili ruské sily začleniť do svojej obrannej línie po tom, ako ich Ukrajinci tento mesiac vytlačili z veľkej časti Charkovskej oblasti.

"Situácia na bojisku je naďalej zložitá, ale Ukrajina teraz vytvára tlak na území, ktoré Rusko považuje za zásadné pre splnenie svojich vojnových cieľov," uviedlo britské ministerstvo.

Velenie ukrajinskej armády potom oznámilo, že ukrajinské sily odrazili nepriateľské útoky v okolí ôsmich obcí, pričom zmienilo miesta prevažne v Doneckej oblasti, vrátane Avdijivky. Ukrajincom sa tiež podľa hlásenia generálneho štábu armády podarilo zničiť ruský vrtuľník Mi-8.

Ruské sily okrem toho v noci na piatok, rovnako ako tú predchádzajúcu, ostreľovali Záporožie, uviedol podľa agentúry Unian predstaviteľ záporožskej radnice Anatolij Kurtev. Útok podľa neho poškodil civilnú infraštruktúru v meste a sedem domov. Gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch dodal, že zranenia utrpeli traja ľudia.

Neskôr popoludní ukrajinská armáda informovala o ruskom útoku na prístavné mesto Odesa pomocou iránskeho dronu Šáhid-136. Pri útoku zomrel jeden civilista. "Útok na Odesu vykonali kamikadze drony z mora. Dva drony zničili administratívnu budovu v prístave," uviedlo južné operačné velenie ukrajinskej armády na telegrame. Ako dodalo, ďalší takzvaný samovražedný dron sa im podarilo zostreliť nad morom.

Ako "samovražedný dron" sa označuje také bezpilotné lietadlo, ktoré je zvyčajne od začiatku skonštruované tak, aby samo poslúžil na priamy útok na cieľ. Môže byť zostrojený aj ako "vyčkávacia munícia", ktorá je vypustená do vzduchu s cieľom čakať, kým nastane vhodný moment na útok.

Irán nadviazal s Ruskom užšiu spoluprácu v kontexte sankcií, ktorým obe krajiny zhodne čelia zo strany Západu. Podľa amerických médií, ktoré sa odvolávajú na predstaviteľov tajných služieb, dodal Teherán Moskve prvé bezpilotné prostriedky v prvej polovici augusta.

Teherán teraz za zbrojné dodávky Rusku kritizoval hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Serhij Nykyforov. Irán podľa neho svojím správaním narúša "suverenitu a územnú celistvosť" Ukrajiny a navyše "ohrozuje životy a zdravie ukrajinských občanov", citovala Nykyforova agentúra AFP.

Ukrajina v tejto súvislosti oznámila, že obmedzí diplomatické vzťahy s Iránom. "Zásobovať Rusko zbraňami, aby mohlo viesť vojnu proti Ukrajine, je nepriateľský čin, ktorý znamená vážne poškodenie vzťahov medzi Ukrajinou a Iránom," uviedla ukrajinská diplomacia.

"V reakcii na takýto nepriateľský čin sa ukrajinská strana rozhodla odobrať iránskemu veľvyslancovi jeho akreditáciu a tiež významne znížiť počet diplomatických pracovníkov iránskej ambasády v Kyjeve," dodala.

Ukrajina a Spojené štáty už niekoľkokrát obvinili Irán z toho, že dodáva Rusku samovražedné drony používané na Ukrajine. Teherán to popiera. (ČTK)

Ak bude Rusko pokračovať v pripájaní ukrajinských území, USA sú pripravené spôsobiť mu ďalšie ekonomické straty. Urobia tak v spolupráci so spojencami, oznámil Biely dom.

Moskva naplánovala v častiach východnej a juhovýchodnej Ukrajiny referendá o pripojení k Rusku. Washington ich označuje za podvodné a právne neúčinné a vníma ich ako krok Ruska k zabratiu ďalšieho ukrajinského územia.

"Vieme, že tieto referendá budú zmanipulované," uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. (TASR)