Kľúčové udalosti
- Záporožskú jadrovú elektráreň opäť odpojili od siete, tvrdia inšpektori.
- Siemens je pripravený pomôcť s opravou na plynovode Nord Stream 1, ale podľa Gazpromu nemá kde.
- Na Ukrajine utrpeli ruské elitné jednotky citeľné straty.
- Ruské jednotky podnikli raketové útoky na Kramatorsk a Sloviansk.
- Únik oleja nie je dôvodom na zastavenie plynu cez Nord Stream 1.
Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte:
Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za pozornosť.
V Černihive sa pri výbuchu počas ukážky zbraní a munície zranili štyri deti a jeden dospelý. Akcia sa konala v rámci akcie na podporu ukrajinskej armády bojujúcej proti ruským inváznym jednotkám.
Na akciu v centre mesta, pri ktorej sa vyberali peniaze na automobily pre armádu, prišlo mnoho ľudí s deťmi. Podľa černihivských úradov explodoval delostrelecký granát, ktorý zasiahol strechu jedného z domov. Ťažké zranenia utrpel dvojročný chlapec.
Černihivská radnica tvrdí, že akciu nepovolila a že o jej konaní ani nedostala oznámenie. Prípad vyšetruje prokuratúra. (ČTK)
Viacero explózií bolo počuť neďaleko letiska na juhu Ukrajiny, ktorý okupuje ruská armáda. Miestny starosta uviedol, že výbuchy boli v blízkosti mesta Melitopoľ, ktoré je pod kontrolou ruských ozbrojených síl.
Melitopoľ leží južne od mesta Zaporižžia. Ruskí vojaci sa podľa starostu snažili na letisku zhromaždiť vojenskú techniku. (SITA)
Záporožskú elektráreň opäť Rusi odpojili od siete, tvrdí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Najväčšia jadrová elektráreň v Európe bola podľa Kyjeva od siete odpojená po ďalšom bombardovaní v oblasti. (AFP, Washington Post)
"Som očarený Ukrajincami, ich odvahou. Pri invázii sa postavili a povedali, že neustúpia. To ma až tak neprekvapuje - len podobné postoje v súčasnom svete až tak neočakávame," hovorí k vojne na Ukrajine šéf misie NATO v Lotyšsku. (SME)
Osemročné dieťa zomrelo pri ruskom bombardovaní mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Uviedla to šéfka regionálnej rady Hanna Zamazejevová: „Dnešné ráno bolo mimoriadne ťažké. Bombardovanie pokračuje."
"Nanešťastie sú tu obete. Dvaja zranení sú v Mykolajive, štyria v meste Bereznehuvate. Medzi zranenými sú dve deti. Bohužiaľ osemročné dieťa bolo zabité," napísala Zamazejevová na komunikačnej platforme Telegram.
„Poškodené boli obytné a hospodárske budovy. V dôsledku bombardovania vypukli požiare," dodala. (SITA)
Novým ukrajinským veľvyslancom v Nemecku bude Olexij Makejev. Na tomto poste nahradí kontroverzného Andrija Meľnyka, ktorý kritizoval Berlín za jeho počiatočnú reakciu na februárový vpád ruských vojsk na Ukrajinu. (TASR)
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov premýšľa o odchode z funkcie. Zatiaľ si plánuje dať "neobmedzenú a dlhú prestávku". Kadyrov vládne tvrdou rukou v Čečensku od roku 2007. (The Guardian)
Ruský prezident Putin udelil medailu za odvahu päťnásobnému vrahovi, ktorý vstúpil do Wagnerovej armády a začiatkom augusta zomrel v bojoch na východe Ukrajiny pri Bachmute.
Súd v roku 2013 poslal Ivana Neparatova na 25 rokov do väzenia za vraždy, lúpeže, vydierania, únosy a ďalších trestných ľudí. V rokoch 2009 až 2010 pri meste Sergijev Posad neďaleko Moskvy zavraždil päť ľudí, niektorí boli jeho dlžníkmi, niektorí zomreli pri lúpežných prepadoch. Vo väzení strávil 12 rokov a tento rok podpísal zmluvu s Wagnerovou skupinou a bol vyslaný na Ukrajinu.
Nieparatov zomrel pri Bachmute 5. augusta, keď mu šrapnel zranil hlavu. Prezident Putin ho 16. augusta vyznamenal medailou za "statočnosť a hrdinstvo, ktoré prejavil pri plnení úloh" počas ruskej invázie. Ruské médiá v uplynulých týždňoch informovali, že v ruských väzniciach sa medzi odsúdenými konajú nábory do vojny na Ukrajine. (ČTK)
Západ hrá „šachovú hru so smrťou“, pri podpore Ukrajiny, obvinil západné krajiny bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
V príspevku na Vkontake, najväčšej ruskej sociálnej sieti, Medvedev, ktorý teraz pôsobí ako podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, obvinil západné krajiny, že sa snažia využiť konflikt, aby prinútili Rusko „k novému kolu rozpadu“.
Dodal, že „takéto pokusy sú skutočne mimoriadne nebezpečné“, pretože „ignorujú jednoduchú axiómu: násilný rozpad jadrovej veľmoci je vždy šachová hra so smrťou“.
Ruský jadrový arzenál označil za „najlepšiu záruku zachovania Veľkého Ruska“. (The Guardian)
Ukrajina chce Nemecku ponúknuť elektrickú energiu vyrobenú vo svojich jadrových elektrárňach, a pomôcť tak krajine na ceste zo závislosti od dodávok ruských energetických surovín.
Pred cestou do Berlína to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Ukrajina teraz elektrickú energiu dodáva do Moldavska, Rumunska, Poľska a na Slovensko.
"Ale sme pripravení vývoz rozšíriť aj do Nemecka," povedal ukrajinský premiér a dodal, že jeho krajina má vďaka svojim jadrovým elektrárňam dostatočné množstvo elektrickej energie. O tejto veci bude rokovať s nemeckým kancelárom Olafom Scholzem. (ČTK)
Správy pre ľudí z Ukrajiny: Братислава відновлює 10 офіційних місць для грилювання у лісопарках. Слов'янські мови більш різноманітні, ніж можна подумати.
Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)
Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých už najmenej 380 detí. Na platforme Telegram to uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.
Ďalších prinajmenšom 737 detí utrpelo počas invázie zranenia. Prokuratúra v tejto súvislosti zdôraznila, že ide o predbežné čísla. Zároveň podotkla, že je ťažké získať takéto údaje z oblastí okupovaných Ruskom alebo z tých, kde sa momentálne bojuje.
Dosiaľ najviac zranených detí, a síce prinajmenšom 388, zaznamenali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Za ňou nasleduje Charkovská oblasť s 204 zranenými deťmi. (TASR)
Turecko môže hrať úlohu sprostredkovateľa v otázke ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne. V telefonáte to svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
S odvolaním sa na Erdoganovu prezidentskú kanceláriu to uviedla agentúra Reuters.
Obaja lídri tiež rokovali o vývoji situácie ohľadom vývozu ukrajinského obilia a sú odhodlaní pokračovať vo výstavbe jadrovej elektrárne v tureckom Akkuyu podľa plánov, uviedla Erdoganova kancelária.
Erdogan a Putin sa dohodli, že tieto otázky podrobne prerokujú pri stretnutí na summite v uzbeckom Samarkande, ktorý sa koná 15. až 16. septembra. (ČTK)
Siemens je pripravený pomôcť s opravou zariadenia plynovodu Nord Stream 1, ale podľa Gazpromu nemá kde. Oprava môže byť však podľa Ruska vykonaná len na špeciálne upravenom pracovisku, ktoré nie je k dispozícii.
Ruský podnik podľa agentúry Reuters uviedol, že Siemens Energy sa v súlade so zmluvou medzi oboma spoločnosťami "zapojila do práce" a je pripravená odstrániť závadu, ktorou je únik oleja na kompresorovej stanici Portovaja. Táto chyba Gazprom prinútila, aby plynovod odstavil na dlhší čas. Znovu sprevádzkovať po údržbe mal byť v sobotu ráno.
Spoločnosť Siemens Energy dodala pre Nord Stream niektoré zariadenia, ku ktorým zabezpečuje aj servis. Firma uviedla, že únik oleja nepredstavuje dostatočnú technickú prekážku na zastavenie toku plynu, pretože zariadenie je možné utesniť na mieste. Takýto úkon je v rámci rutinných opráv, uviedla spoločnosť.
Eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni na ekonomickom fóre v talianskom Cernobbio povedal, že EÚ od Ruska očakáva, že bude plniť svoje záväzky plynúce zo zmlúv. "Ak bude ale energetické vydieranie pokračovať alebo sa stupňovať, EÚ je pripravená reagovať," vyhlásil Gentiloni. (ČTK)
Rusi vojakov inšpektorom v elektrárni neukázali. "Vojenské jednotky sa k nám žiadnym spôsobom nepriblížili a neboli k dispozícii," povedal šéf agentúry pre atómovú energiu Grossi po návšteve Záporožia. (SME)
Kyjev určí koniec vojny, keď dokončí „oslobodzovanie svojich území“ a požiada Rusko, aby zaplatilo reparácie, povedal kľúčový poradca ukrajinského prezidenta Mychaljo Podoljak.
Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto týždňa predĺžil inváziu a údajne nariadil svojim jednotkám dobyť Doneckú oblasť do 15. septembra, a nie do pôvodného termínu 31. augusta.
Ruské jednotky spustili v noci raketové útoky na Kramatorsk a Sloviansk na východe Ukrajiny, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Pokračoval, že v Kramatorsku zasiahla raketa potravinársky podnik a zranila človeka.
Ďalší zasiahol podnik ľahkého priemyslu. Vypukol tam požiar.
Ruské sily zasiahli aj dva podniky v Sloviansku a poškodili niekoľko domov, dodal Kyrylenko. (The Guardian)
Gazprom prisľúbil, že v sobotu dodá cez Ukrajinu do Únie viac plynu. Zvýšenie dodávok nedokáže kompenzovať výpadok dodávok cez plynovod Nord Stream 1.
Moskva avizovala, že dodá 42,7 milióna kubických metrov plynu, čo bude mierne zvýšenie oproti piatkovému objemu 41,3 milióna metrov kubických.
Gazprom prerušil dodávky plynu potrubím Nord Stream 1 v stredu. Zdôvodnil to ďalšou údržbou, ktorá mala skončiť dnes ráno.
V piatok ale Gazprom uviedol, že údržba vykonaná spoločne so zástupcami nemeckej firmy Siemens Energy odhalila v kompresorovej stanici Portovaja únik oleja, takže nie je možné zabezpečiť bezpečnú prevádzku. (ČTK)
Hraničnými priechodmi prešlo v piatok na Slovensko 3367 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 272 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3333 osôb.
"Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien," skonštatovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 762 604. Dočasné útočisko udelili 92 249 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 530 828 ľudí. (TASR)
Ukrajinci zrejme získali počas ofenzívy pri Chersone určitý stupeň taktického prekvapenia, tvrdí britské ministerstvo obrany. Dosiahli to využitím slabej logistiky, správy a vedenia ruskej armády.
„Jedným z prvkov ofenzívy je pokračujúce napredovanie na širokom fronte západne od rieky Dnipro so sústredením sa na tri smery v rámci Rusmi okupovanej Chersonskej oblasti. Operácia má obmedzené bezprostredné ciele, ale ukrajinské sily pravdepodobne dosiahli určitý stupeň taktického prekvapenia využitím slabej logistiky, správy a vedenia ruských ozbrojených síl. Keďže boje pokračujú aj v sektore Donbasu a Charkiva, kľúčovým rozhodovaním pre ruských veliteľov v nadchádzajúcich dňoch bude, kde nasadiť operačné rezervy, ktoré dokážu generovať," uviedlo ministerstvo. (SITA)
Za pol roka vojny na Ukrajine prišla ruská armáda o tisícky vojakov, z toho o viac ako 900 elitných špecialistov, ktorých výcvik trval roky a stál milióny dolárov. O život prišli aj desiatky vojenských pilotov. S nahradením týchto strát bude mať Rusko podľa názoru odborníkov problém. (ČTK)
Bidenova vláda žiada Kongres o ďalších 11,7 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine. Mala by doplniť 40 miliárd, ktoré boli schválené skôr v priebehu roka. Podľa vlády boli vyplatené alebo vyčlenené na vyplatenie tri štvrtiny z tohto balíka podpory.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada Biely dom aj ďalšie dve miliardy dolárov na domáce energetické potreby. Ide o urán pre jadrové reaktory v prípade poklesu ruských dodávok a vytváranie strategických rezerv Spojených štátov.
Žiadosť prichádza po augustovej prestávke v činnosti Kongresu, pričom do 30. septembra kongresmani musia schváliť pokračovanie financovania federálnych inštitúcií. V opačnom prípade by ich čakalo zatvorenie, tzv. shutdown.
Nová pomoc pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka mimoriadnych výdavkov v celkovej hodnote 47,1 miliardy dolárov. Zvyšná časť týchto peňazí je určená na boj proti covid-19 a opičím kiahňam, ako aj pomoc po prírodných pohromách.
Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc za približne 13 miliárd dolárov, uviedol predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre CNN. Ďalších sedem miliárd smerovalo na priamu rozpočtovú podporu a viac ako 1,5 miliardy na humanitárnu pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom. (TASR)
Spojené štáty zatiaľ neschválili žiadnu zo žiadostí Ruska o víza pre ruského ministra zahraničia Lavrova a jeho delegáciu, aby mohli vycestovať na každoročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Agentúra Reuters nahliadla v piatok do listu, ktorý adresoval ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi. Nebenzia v liste hovorí o "alarmujúcej" situácii, pretože USA v posledných mesiacoch "neustále odmietajú udeľovať víza" ruským delegáciám mieriacim na podujatia, ktoré organizuje OSN.
Na základe dohody o zriadení centrály OSN v USA sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol zahraničným diplomatom povolený vstup do OSN. USA však uvádzajú, že môžu víza zamietnuť pre dôvody súvisiace s bezpečnosťou, terorizmom a zahraničnou politikou.
Hovorca ministerstva zahraničia USA uviedol, že je dôležité, aby žiadosti o vydanie víz pre delegácie boli podané včas. "Toto je obzvlášť dôležité vzhľadom na neodôvodnené kroky Ruska mierené proti nášmu veľvyslanectvu v Rusku," uviedol hovorca s tým, že nútené prepúšťanie zamestnancov amerického veľvyslanectva v Moskve viedlo k obmedzeniu jeho schopností pri vybavovaní víz. Podľa Nebenziu Rusko už odovzdalo americkej ambasáde v Moskve všetky potrebné žiadosti .
Vo februári Washington uvalil sankcie na šéfa ruskej diplomacie Lavrova a obvinil ho z priamej zodpovednosti za ruskú nevyprovokovanú a protizákonnú inváziu na Ukrajinu. (TASR)
Únik oleja na turbíne plynovodu Nord Stream 1 nie je z technického hľadiska dôvodom na zastavenie prepravy plynu cez tento plynovod. Vyhlásila to nemecká firmy Siemens Energy, ktorá bežne obsluhuje turbíny tohto plynovodu. (SME)
Belgická vláda vyjadrila súhlas s účasťou Belgicka pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu v spore "Ukrajina proti Ruskej federácii" týkajúcom sa obvinení z páchania genocídy v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti.
Belgicko sa stane súčasťou konania pred ICJ na návrh ministra spravodlivosti Vincenta Van Quickenborna a šéfky diplomacie Hadje Lahbibovej.
Ukrajina 26. februára tohto roku podala žiadosť o právne konanie proti Ruskej federácii pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Ukrajina argumentuje, že Rusko nepravdivo tvrdilo, že v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti boli spáchané činy genocídy. Ruská vláda aj týmto ospravedlňuje svoju agresiu, ktorú označuje ako špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.
Cieľom ukrajinskej žiadosti na Medzinárodnom súdnom dvore je preukázať, že ruská agresia nemá právny základ. Ukrajina vo svojej žiadosti obviňuje Rusko aj z plánovania činov genocídy na Ukrajine a tvrdí, že ruská strana úmyselne zabíja a mrzačí ľudí ukrajinskej národnosti.
ICJ umožňuje iným štátom zasahovať do právnych sporov a predkladať svoj výklad Dohovoru z roku 1948. Belgicko, podobne ako aj ďalších asi štyridsať krajín, sa rozhodlo v tomto spore zasiahnuť. Konkrétnejšie chce zasiahnuť v otázke jurisdikcie súdnej inštancie z Haagu, s cieľom rozptýliť námietky ruskej strany proti jurisdikcii súdu v tomto konkrétnom prípade. (TASR)
Správa o Záporožskej jadrovej elektrárni by mala byť hotová na budúci týždeň, oznámil šéf MAAE Rafael Grossi. Zopakoval, že fyzická integrita elektrárne bola narušená, a to niekoľkokrát. Označil to za "neprijateľné v každom ohľade".
Grossi ukončil prvú návštevu ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne a v piatok večer pristál na letisku vo Viedni. Podľa jeho slov zostáva na mieste šesť odborníkov MAAE a budú tam pokračovať v práci.
Grossi si počas nebezpečnej návštevy prezrel hlavné časti Ruskom okupovanej elektrárne. Dodal, že 14 členný medzinárodný inšpekčný tím skontroloval v elektrárni všetko, o čo požiadal. O svojich zisteniach bude v utorok informovať Bezpečnostnú radu OSN.
Podľa Grossiho inšpektori zaznamenali okolo Záporožskej jadrovej elektrárni vojenskú aktivitu a stopy na budovách, čo znamená, že "fyzická celistvosť zariadenia bola niekoľkokrát narušená". Grossi to označil za neprijateľné.
O bezpečnosti a bezpečnostných systémoch elektrárne Grossi povedal, že úplne nefungujú, to ale neplatí pre kritickú červenú zónu. V elektrárni naďalej ostávajú inšpektori, ktorí budú neustále informovať o situácii, čo môže byť podľa jeho slov "stabilizujúci faktor" pre bezpečnosť elektrárne.
O dodávke elektriny (pre Ukrajinu) šéf MAAE uviedol, že niekoľkokrát nastali celkové výpadky a narušenia zásobovania elektrinou. (ČTK)
Americký prezident Biden požiada Kongres, aby schválil 11,7 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine. Celkovo chce vláda od Kongresu vyše 47 miliárd dolárov na pokrytie krízových a urgentných výdavkov.
USA počas tohto roka vyčlenili na podporu Ukrajiny zhruba 40 miliárd dolárov a tri štvrtiny týchto peňazí americké úrady už využili.
Peniaze, ktoré chce Bidenova administratíva vyčleniť na podporu Ukrajine, majú uhradiť výdavky na dodávky zbraní aj na priamu rozpočtovú pomoc ukrajinskej vláde.
Okrem toho chce americká vláda vyčleniť ďalšie dve miliardy dolárov na opatrenia, ktoré majú zmierniť negatívne dopady vojny na Ukrajine na americký energetický priemysel. Ide napríklad o dodávky paliva do amerických jadrových elektrární.
Ďalších 33,4 miliardy dolárov chce americká vláda použiť na pokrytie iných urgentných výdavkov v súvislosti s povodňami či šírením opičích kiahní. Zhruba sedem miliárd dolárov chce administratíva minúť v súvislosti s pandémiou covidu-19, napríklad na nákup ďalších vakcín či ochranných prostriedkov. (ČTK)
Súvisiaci článok

Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine