Ukrajina Rusko Online: Ukrajina podľa ministra obrany potrebuje stabilizovať front a pripraviť protiútok

 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý sa predtým vyslovil proti plošnému zákazu udeľovania turistických víz v EÚ ruským občanom.

Scholz vyhlásil, že vojnu na Ukrajine rozpútal ruský prezident Vladimir Putin a takýto zákaz by postihol aj Rusov, ktorí s vojnou nesúhlasia, informuje TASR.

"Toto je vojna Ruska, nie je to len Putinova vojna," napísal Kuleba.

"Nie Putin, ale ruskí vojaci prichádzajú z Ruska, aby zabíjali, mučili a ničili. Rusi vo veľkej väčšine podporujú vojnu a drukujú raketovým útokom na ukrajinské mestá a vraždeniu Ukrajincov. Nech si teda ruskí turisti užívajú Rusko," vyhlásil Kuleba.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

This is Russia’s, not just Putin’s war. Not Putin, but actual Russian soldiers come from Russia to kill, torture and destroy. Russians overwhelmingly support the war, cheer missile strikes on Ukrainian cities and murder of Ukrainians. Let Russian tourists enjoy Russia then.

11.8.2022 o 17:32 · archivované: 25.8.2022 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Bielorusko označilo výbuchy na svojej základni za "technický incident". Po polnoci zaznelo blízko bieloruského vojenského letiska Ziabrovka najmenej osem explózií. Reuters pripomína, že  tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Bieloruské ministerstvo obrany v súvislosti s incidentom uviedlo, že na základni sa vznietil motor jedného z vozidiel. K obetiam na životoch údajne nedošlo.

Po správach o výbuchoch v Bielorusku hovoril ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak o "epidémii technických nehôd", čo označil za varovanie pre ruských vojakov.

"Epidémiu technických nehôd na vojenských letiskách Krymu a Bieloruska by mala ruská armáda považovať za varovanie: zabudnite na Ukrajinu, vyzlečte si uniformu a odíďte," napísal Podoľak. (TASR)

Estónsko sa rozhodlo zakázať vstup na svoje územie Rusom s turistickými vízami. Oznámil to tamojší minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu. (TASR)

Ukrajina má v úmysle pred zimou evakuovať dve tretiny obyvateľov z oblastí, ktoré kontroluje v oblasti východného bojiska v Donecku kvôli obavám, že ľudia sa nebudú môcť zohriať uprostred vojnou poškodenej infraštruktúry. (The Guardian)

USA podporujú výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo ukrajinskej jadrovej elektrárne Záporoží po bojoch s ruskými a ukrajinskými silami v blízkosti elektrárne, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí. (The Guardian)

Británia aj Dánsko poskytnú Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc aj zbrane. Oznámili to na darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorá sa konala v Kodani.

Británia, ktorá už Ukrajine darovala pokročilé zbraňové systémy a poskytla vojenský výcvik tisíckam ukrajinských vojakov, plánuje Kyjevu dodať ďalšie salvové raketové systémy, ako aj "značný počet" navádzaných rakiet M31A1, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ až do vzdialenosti 80 kilometrov

Dánsko zvýši finančnú pomoc pre Ukrajinu o ďalších 110 miliónov eur, oznámila dánska premiérka Mette Frederiksenová. "Toto je vojna o hodnoty, na ktorých stojí Európa aj celý slobodný svet... Dnes opätovne potvrdzujeme náš záväzok podporovať Ukrajinu," povedala. (TASR)

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne poškodilo niekoľko senzorov radiácie, uviedol jadrový úrad Enerhoatom. Podľa úradu najnovšie útoky zasiahli blízke okolie jedného zo šiestich reaktorov. (TASR)

Ukrajina vníma Slovensko ako správneho suseda, uviedol minister obrany Olexij Reznikov. Zároveň sa poďakoval Slovensku za podporu počas ruskej agresie. Uviedol to počas darcovskej konferencie v Kodani.

"Vážime si vašu podporu ako správneho suseda, pri ktorom sa – na rozdiel od nášho severného suseda – nemusíme báť o spoločnú hranicu. Verím, že Ukrajina s pomocou slovenského národa a ďalších partnerov a spojencov porazí svojho nepriateľa," konštatoval Reznikov.

Naď v reakcii na jeho slová vyjadril potešenie, že Ukrajina vníma Slovensko ako spoľahlivého partnera. (TASR)

Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje myšlienku celoeurópskeho zákazu vstupu pre všetkých Rusov. „Toto je Putinova vojna. A preto mám s touto ideou problém,“ povedal Scholz.

 Dodal, že represívne opatrenia by mali byť zamerané na ľudí, ktorí rozhodujú v Moskve, a nie na všetkých Rusov.

Líderky Estónska a Fínska Kaja Kallasová a Sanna Marinová tento týždeň vyzvali európske štáty, aby prestali ruským občanom vydávať turistické víza. Podľa nich by nemali dovolenkovať v Európe, zatiaľ čo ruská vláda vedie vojnu na Ukrajine. (SITA)

Putinovi sa teraz pravdepodobne nepodarí okupovať Ukrajinu , uviedol britský minister obrany. Ben Wallace povedal, že ruská invázia na Ukrajine „zaváhala“ a „začína zlyhávať“. (The Guardian)

Moskovský súd nariadil stíhanej novinárke Ovsiannikovovej domáce väzenie. Novinárka protestovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, a je preto stíhaná za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. 

V domácom väzení má byť predbežne do 9. októbra. V prípade usvedčenia z trestného činu, za ktorý ju stíhajú, by táto 44-ročná matka dvoch detí mohla skončiť vo väzení až na desať rokov.

Ovsiannikovovú zadržali ruské orgány v stredu a začali proti nej trestné stíhanie. Polícia predtým vykonala raziu v jej byte. Podľa jej právnika môžu tieto kroky súvisieť s nedávnym protestom v centre Moskvy, keď držala plagát s textom: "Putin je vrah, jeho vojaci fašisti".

Ovsiannikovová v marci ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: "Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú." Po tejto udalosti žila krátky čas v zahraničí a pracovala ako reportérka pre nemecký denník Die Welt. (TASR)

Nemeckého exdôstojníka armády súdia pre podozrenia zo špionáže pre Rusko. Tento prípad môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak napätých vzťahov Moskvy a Berlína v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Obžalovaný Ralph G. podľa prokuratúry poskytol ruským agentom "množstvo dokumentov a informácií" o nemeckej armáde v období od októbra 2004 do marca 2020. V tom čase pôsobil v armáde ako zástupca veliteľa čaty.

"Domnievame sa, že obžalovaný bol v kontakte s ruskou vojenskou tajnou službou GRU prostredníctvom viacerých osôb, predovšetkým z ruskej ambasády v Berlíne," spresnil prokurátor Kaiser na súde v Düsseldorfe.

Samotný obžalovaný Ralph G. ani jeho obhajca prípad nekomentovali. Spolková prokuratúra ho tiež obviňuje, že ruským agentom odovzdával informácie o plynovode Nord Stream 2, ktorý vlastní ruský plynárenský gigant Gazprom. 

Prokuratúra tvrdí, že obžalovaný poskytol ruským agentom aj informácie o nemeckých zálohách či civilnej ochrane. Podozrivý vraj tiež Rusom pomáhal porozumieť obrannej politike Spojených štátov voči ich spojencom v NATO, uviedla prokuratúra. "Nenašli sme dôkazy, či bol za tieto informácie platený. Zarážajúce bolo len to, že opakovane dostával pozvánky na oficiálne ruské podujatia," podotkol prokurátor. (TASR)

Guterres vyzval na ukončenie ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne. Generálny tajomník OSN varoval pred potenciálnou jadrovou katastrofou.

"Apeloval som na všetkých zúčastnených, aby zachovali zdravý rozum a nepodnikali kroky, ktoré by mohli ohroziť fyzickú integritu, bezpečnosť či ochranu tejto jadrovej elektrárne - najväčšej svojho druhu v Európe," dodal generálny tajomník OSN.

"Žiaľ, miesto deeskalácie situácie za uplynulých niekoľko dní prišli správy o ďalších znepokojujúcich incidentoch, ktoré - v prípade, že budú pokračovať - môžu viesť ku katastrofe," upozornil ďalej Guterres. (TASR)

Ukrajina potrebuje stabilizovať front a pripraviť protiútok, vyhlásil Reznikov. Ukrajinský minister obrany povedal, že pre Ukrajinu je teraz nevyhnutné zastaviť postup ruského agresora.

Na darcovskej konferencii v Kodani upozornil, že dĺžka bojovej línie presahuje 2500 km a aktívne sa teraz bojuje na 1300 km.

"Náš cieľ sa nezmenil: je to obnova zvrchovanosti a územnej celistvosti nášho štátu v medzinárodne uznaných hraniciach," povedal Rezikov. Vysvetlil tiež, že na to si Kyjev určil niekoľko priorít, medzi nimi napríklad zabezpečenie, že Rusko nebude môcť manévrovať v severozápadnej časti Čierneho mora, funkčná protivzdušná obrana veľkých miest a objektov kritickej infraštruktúry, obrana hraníc s Bieloruskom a tiež konkrétne kroky potrebné na stabilizáciu frontu a vytvorenie podmienok pre ukrajinský protiútok.

"Rusko je nebezpečný nepriateľ, nerešpektujúci pravidlá, a disponujúci obrovskými zdrojmi," povedal Reznikov. "Je to štát-terorista, ktorý nerešpektuje ľudské práva a nehľadí na straty. Pácha masové vraždy vojnových zajatcov a civilistov. Využíva dezinformácie, migráciu, obilie, energetiku a jadrovú energiu ako zbraň. Ruská taktika ohrozuje nás všetkých," zdôraznil. (ČTK)

Európska únia koordinovala dodanie viac ako 60-tisíc ton pomoci Ukrajine. Poskytnutá pomoc zahŕňa 180 sanitiek, 125 hasičských vozidiel, 300 elektrocentrál, 35 vozidiel ťažkej techniky a 4 pontónové mosty.

Európska komisia uviedla, že je to „zďaleka najväčšia, najdlhšie trvajúca a najkomplexnejšia operácia prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany od jeho zriadenia v roku 2001 s odhadovanou hodnotou doteraz viac ako 425 miliónov eur“. Na podporu tejto operácie boli zriadené logistické uzly v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, odkiaľ pomoc smeruje priamo na Ukrajinu.

„Dnes sme dosiahli dôležitý míľnik. Na Ukrajinu prišlo viac ako 60-tisíc ton hmotnej pomoci koordinovanej prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Som nesmierne vďačný každému členskému štátu a tiež Nórsku, Turecku a Severnému Macedónsku za to, že ponúkli pomoc, ktorú sme potom najefektívnejšie nasmerovali prostredníctvom mechanizmu. Táto solidarita je dôkazom toho, že EÚ je s Ukrajinou nielen slovami, ale aj činmi,“ povedal eurokomisár pre krízový manažment Lenarčič. (SITA)

McDonald's začína opätovne otvárať svoje reštaurácie na Ukrajine. Má to byť prejav podpory tejto krajine. Reťazec zatvoril svoje prevádzky po začiatku ruskej invázie.

Svojim viac než 10-tisíc zamestnancom na Ukrajine však aj naďalej vypláca mzdy.

Spoločnosť McDonald's oznámila, že postupne začne otvárať niektoré reštaurácie v hlavnom meste Kyjev a v západnej časti Ukrajiny. V Kyjeve majú svoje predajne otvorené aj španielske módne značky Zara a Mango.

"Hovoríme s našimi zamestnancami, ktorí vyjadrili silnú túžbu vrátiť sa do práce a zažiť znovuotvorenie našich reštaurácií na Ukrajine," povedal Paul Pomroy z vedenia McDonald's. Americká spoločnosť má na Ukrajine 109 reštaurácií. Neuviedla však, koľko z nich opätovne otvorí či kedy sa tak stane.

The Associated Press
@AP

McDonald's will start reopening restaurants in Ukraine in the coming months, a symbol of the war-torn country's return to some sense of normalcy and a show of support after the American fast-food chain pulled out of Russia. https://t.co/B4ykXRsjD1

Big Mac is coming back: McDonald's to reopen in Ukraine

CHICAGO (AP) — McDonald's will start reopening restaurants in Ukraine in the coming months, a symbol of the war-torn country's return to some sense of normalcy and a show of support after the American fast-food chain pulled out of Russia .

11.8.2022 o 14:40 · archivované: 25.8.2022 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Scholz podporí výstavbu plynovodu do strednej Európy cez Francúzsko. Takéto potrubie už malo byť podľa nemeckého kancelára postavené a teraz chýba. V súčasnosti by to výrazne prispelo k odľahčeniu situácie s dodávkami plynu.

Scholz potvrdil, že o možnom projekte rokuje s predstaviteľmi Španielska, Portugalska, Francúzska aj s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou.

Výstavba plynovodu Midi-Catalonia zo Španielska do južného Francúzska bola pred niekoľkými rokmi pozastavená. Bola považovaná za nehospodárnu aj v spojitosti s dodávkami lacného zemného plynu z Ruska. 

Nemecký kancelár oznámil aj ďalšie opatrenia vlády proti vysokej inflácii. "Urobíme všetko pre to, aby sa občianky a občania dostali cez toto náročné obdobie," povedal. Opatrenia majú zahŕňať daňové úľavy či ďalšiu pomoc najmä pre najchudobnejších. Pripomenul tiež viaceré opatrenia vlády s cieľom zabezpečiť alternatívne zdroje energie k ruskej rope, uhliu a zemnému plynu. (TASR)

Veľká Británia pošle Ukrajine ďalšie salvové raketomety. „Británia zároveň poskytne množstvo presne navádzaných striel M31A1, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené do 80 kilometrov," oznámilo britské ministerstvo obrany. 

„Británia a medzinárodné spoločenstvo naďalej odmietajú túto nelegálnu vojnu a budú stať bok po boku a poskytovať Ukrajine obranné zbrane, aby jej pomohli brániť sa pred Putinovou inváziou," konštatoval Wallace.

Britský rezort obrany dodal, že k vybaveniu, ktoré teraz dodáva Ukrajine, patrí viac ako dvadsať samohybných diel ráže 155 milimetrov, delostrelectvo ráže 105-milimetrov a muníciu, viac ako 50-tisíc nábojov pre ukrajinské delostrelectvo zo sovietskej éry a najmenej 1 600 protitankových zbraní. (TASR)

Moskva oznámila, že Švajčiarsko nemôže zastupovať Kyjev v Rusku. Podľa Kremľa Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny. Moskva vyčíta Bernu jeho rozhodnutie uvaliť na Rusko sankcie.

Švajčiarsko v stredu vyhlásilo, že Ukrajina požiadala Bern, aby ju v Rusku zastupoval. "Žiaľ, Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny a nemôže konať ako sprostredkovateľ, ani ako zástupca záujmov," povedal novinárom Nečajev z tlačového oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí. Potvrdil, že Bern požiadal Rusko o odpoveď, či bude súhlasiť, aby Švajčiarsko zastupovalo záujmy Ukrajiny v Rusku a obrátene (záujmy Ruska na Ukrajine).

Nečajev zdôraznil, že Švajčiarsko podporilo kyjevskú vládu a zaviedlo sankcie proti Rusku. "Je úplne nepochopiteľné, ako môže niekto s takýmto správaním ponúkať prostredníctvo, zastupovanie alebo ďalšie služby dobej vôle," dodal. (TASR)

Majú lepšie rakety ako Himars a najväčšie špeciálne jednotky. Severná Kórea môže Rusku pomôcť. Pchjongjang už uznal separatistov z Donecka a Luhanska a chystá sa vraj na Ukrajinu vyslať vojakov. (SME)

Dánsko poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc na zbrane, vybavenie a výcvik v sume 110 miliónov eur. Oznámila to dánska premiérka Frederiksenová.

„Dúfam, že sa tu dnes dokážeme dohodnúť aj na ďalších príspevkoch. A, samozrejme, Dánsko je pripravené na svoj diel,“ povedala Frederiksenová na medzinárodnej donorskej konferencii v Kodani.

Na donorskej konferencii v dánskom hlavnom meste sa zúčastnili aj minister obrany Veľkej Británie Ben Wallace a ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Virtuálne sa na konferencii zúčastnil aj prezident Ukrajiny Zelenskyj, aby sa poďakoval jej účastníkom. (TASR)

Na zastavenie vojny je potrebné zničiť ruskú ekonomiku, tvrdí vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta. Jermak vyzval na sprísnenie embarga na ruské energie.

 „Je potrebné zaviesť embargo na plyn a posilniť obmedzenia na vývoz ruskej ropy. Na zastavenie vojny je potrebné v krátkom čase zničiť ruskú ekonomiku,“ uviedol Jermak.

Jarmak dodal, že ropné embargo EÚ budúci rok výrazne poškodí ruskú ekonomiku. Plynové embargo by podľa neho malo pre Rusko fatálne následky. (TASR)

Ukrajinka Kristina Tovt od prvého dňa vojny pracuje medzi dobrovoľníkmi v Užhorode. Odovzdali tony pomoci a videli ťažké osudy. Aj bolesť matky, ktorá utekala pred vojnou a svoje dieťa uchrániť pred traumou nedokázala. (My Regióny)

Scholz oznámil pokračovanie rozsiahlej podpory Nemecka Ukrajine. Nemecký spolkový kancelár označil vojnu na Ukrajine označil za "najväčšiu výzvu" súčasnosti.

"Ukrajinu podporujeme finančne a sme pripravení, že to, čo je spojené s touto vojnou, zasiahne celý svet a, samozrejme aj Európu i našu krajinu," povedal Scholz v Berlíne na svojej prvej letnej tlačovej konferencii.

Ruská vojna na Ukrajine si podľa spolkového kancelára aj naďalej vyžaduje prijímanie ďalekosiahlych rozhodnutí o podpore Ukrajiny v jej boji za nezávislosť.

Nemecká vláda to dosahuje aj prostredníctvom dodávok zbraní, čo je porušením dlhoročnej zásady spolkovej republiky neposkytovať zbrane do oblastí konfliktu, pripomenul. "Budeme v tom pokračovať aj najbližšom období," povedal Scholz, avšak podrobnosti o ďalších dodávkach zbraní neposkytol. (TASR)

Cenový strop pre ruskú ropu podľa Scholza potrebuje širšiu podporu ako len v rámci G7. Nemecký kancelár oznámil, že rokovania pokračujú. Cenový strop navrhli USA na júnovom summite G7 v Bavorsku.

Spojené štáty tým chcú Rusku zabrániť zarábať na vysokých cenách energetických surovín a financovať tak svoju inváziu na Ukrajinu. 

Určenie hornej hranice cien, za ktorú by Moskva mohla svojim odberateľom surovinu predávať, podporil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Poznamenal však, že pre fungujúce stanovenie maximálnych cien je potrebné rozšíriť alianciu kupujúcich. (ČTK)

Rusko útočí na východe Ukrajiny na množstvo civilných a vojenských cieľov, pretože sa snaží úplne ovládnuť Doneckú aj Luhanskú oblasť. V noci na štvrtok rakety ničili aj mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti.

Oznámili to ukrajinskí predstavitelia, na ktorých sa odvolala tlačová agentúra Reuters. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Reznyčenko uviedol, že pri ostreľovaní Nikopolu zahynuli traja ľudia a siedmi utrpeli zranenia, pričom mesto zasiahlo 120 rakiet typu Grad.

"Nepriateľ sústreďuje svoje snahy na to, aby získal úplnú kontrolu nad územiami Luhanskej aj Doneckej oblasti," napísal ukrajinský generálny štáb s tým, že ruské sily útočili na 60 obcí a vojenských cieľov.

Ostreľovanie ťažkým delostrelectvom sa prenieslo aj do východoukrajinského mesta Pisky. Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč v rozhovore zverejnenom na YouTube povedal, že "postup Rusov na Pisky bol neúspešný". Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pre ukrajinskú televíziu uviedol, že Rusko poslalo do oblasti množstvo žoldnierov, vrátane Vagnerovej skupiny.

"Mali sme kedysi pokojné ukrajinské mestá. Teraz sme boli hodení naspäť do stredoveku... Ľudia teraz odchádzajú, pretože sa obávajú mrznutia v nasledujúcej zime," dodal Hajdaj. (TASR)

Dodávky ropy do Česka ropovodom Družby by mohli byť obnovené zajtra alebo v sobotu, povedal šéf spoločnosti Mero Pantůček. Ropa už podľa neho tečie na Slovensko aj do Maďarska.

Mero vlastní a prevádzkuje ropovody Družba a IKL na českom území. Ukrajina tranzit ropy zastavila 4. augusta, pretože nedostala z Ruska peniaze za augustový tranzit. Rusko síce peniaze odoslalo, ale ešte v júli sa mu v dôsledku protiruských sankcií vrátili späť. (ČTK)

Lotyšský parlament vyhlásil Rusko za krajinu, ktorá podporuje terorizmus. Krajina odsúdila útok na Ukrajincov počas invázie za akt terorizmu.

Parlament vyzval európske štáty, aby pozastavili vydávanie víz ruským občanom a to aj turistických. (The Guardian)

Ruské jednotky útočia pri východoukrajinských obciach Pisky a Marinka, informoval ukrajinský generálny štáb. Podľa agentúry Reuters zúria v okolí Pisky ťažké boje.

Predstaviteľ samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky tvrdí, že Pisky je pod kontrolou ruských a proruských síl, Kyjev však túto informáciu popiera. Silno opevnené mesto je kľúčové v obrane Doneckej oblasti, poznamenala agentúra Reuters. (ČTK)

Slovenskými hraničnými priechodmi prišlo na Slovensko 3 308 ľudí, odišlo späť 2 478 ľudí. O dočasné útočisko požiadalo 138 žiadateľov, celkovo ho dostalo 89 120 žiadateľov. Spolu z Ukrajiny prišlo 686 021 ľudí a späť ich odišlo 445 468. (SME)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: До Словаччини відновили поставки російської нафти. Словаччина вшановує загиблих шахтарів. Наразі країна не має кардинала.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Z bieloruského vojenského letiska Zjabrauka neďaleko ukrajinských hraníc, sa v noci ozvali početné výbuchy a boli vidieť záblesky.Bieloruské ministerstvo obrany informácie o explóziách poprelo, vznietil sa kus techniky, tvrdia. 

Zjabrauka leží asi desať kilometrov od bieloruského Homelu a niekoľko desiatok kilometrov od ukrajinských hraníc. Na tamojšej základni je od tohtoročnej zimy umiestnené ruské letectvo a raketové systémy, ktoré Moskva používa k úderom proti Ukrajine, píše Naša Niva.

Začiatkom augusta bola podľa nej v tejto oblasti údajne spozorovaná preprava rakiet pre protilietadlové komplexy S-300 a S-400. Minsk už skôr oznámil, že sa v Bielorusku od 9. do 11. augusta bude konať cvičenie protivzdušnej obrany.

"Pri skúšobnej jazde jedného z kusov techniky po výmene motora došlo k jeho požiaru. Personál prijal včasné opatrenia na jeho uhasenie. Nie sú žiadni zranení," reagovalo dnes tlačové oddelenie ministerstva obrany na správy o explóziách. Príčiny explózií podľa nich nie sú známe. (ČTK)

Členské štáty Európskej únie už nemôžu dovážať uhlie z Ruska. O polnoci sa totiž skončilo prechodné obdobie a začalo platiť embargo na import ruského uhlia, ktoré bolo súčasťou piateho balíka sankcií schváleného v apríli.

Členské štáty EÚ sa dohodli na prechodnom období v dĺžke 120 dní, aby sa firmy z odvetvia mohli na to pripraviť. Cieľom embarga je oslabenie ekonomiky Ruska, ktoré vedie útočnú vojnu na Ukrajine.

Európska komisia v apríli uviedla, že embargo na dovoz uhlia môže Rusko stáť 8 miliárd eur ročne. Nemecký zväz dovozcov uhlia VdKi aj napriek embargu nepočíta s tým, že by v Európe mohol byť s uhlím problém, keďže na svetovom trhu je k dispozícii. Hlavnými dodávateľmi sú teraz Spojené štáty, Južná Afrika, Austrália, Indonézia a Kolumbia.

Zákaz dovozu uhlia bol prvou sankciou, ktorá sa dotkla dodávok energií. EÚ neskôr v snahe zvýšenia tlaku na Moskvu schválila aj zákaz dovozu ruskej ropy, ktorý začne platiť na konci roka. Výnimku majú krajiny vysoko závislé od dodávok cez ropovody, ako Maďarsko a Slovensko. (TASR)

Na Slovensko od 4. augusta neprúdila ruská ropa. Ukrajina stopla export cez jej územie, dôvodom mali byť problémy s poplatkami. Napokon Ukrajine zaplatil tranzitný poplatok Slovnaft a v stredu poobede boli dodávky ropy obnovené.

O tom, čo znamená toto riešenie, aj o praktických radách, ako sa správať v čase rastúcich cien energií, sa Ľubica Melcerová rozprávala s Radovanom Potočárom.

Prvé zásielky pšenice by mali z ukrajinských prístavov vyplávať už na budúci týždeň. Prvých 12 lodí, ktoré vyplávali podľa dohody, viezlo 370-tisíc ton kukurice a ďalších potravinových komodít. (TASR)

Satelitné snímky ukazujú rozsiahle škody a niekoľko zničených ruských bojových lietadiel na leteckej základni na Kryme, ktorým začiatkom týždňa otriasli explózie. Nové zábery podľa BBC naznačujú, že mohlo ísť o cielený útok.

Proruskí separatisti v stredu vyhlásili, že ich jednotky vstúpili do miest Soledar a Bachmut v Doneckej oblasti. Informovala o tom televízia CNN s tým, že ukrajinská strana toto tvrdenie nepotvrdila.

"V Soledare a Artemivsku (ukrajinsky v Bachmute) sme sa dostali na kraj mesta, do priemyselnej zóny, kde naďalej pokračujú boje," uviedol pre ruské médiá veliteľ milícií takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.

Obe tieto susediace mestá sú v posledných dňoch vystavené intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, ktorého terčom sa podľa ukrajinských úradov stávajú aj obytné štvrte a civilná infraštruktúra.

Podľa Basurinových tvrdení, ktoré nebolo možné overiť, jednotky DĽR taktiež úplne obkľúčili mesto Avdijivka, ktoré sa nachádza v blízkosti mesta Doneck, a ovládajú už aj väčšinu neďalekých obcí Pisky a Marinka.

Ukrajinská armáda predtým uviedla, že sa jej podarilo odraziť útoky ruských síl v okolí Bachmutu a Avdijivky a zastaviť tam ich ďalší postup. (TASR)

Ukrajinské ozbrojené sily budú reagovať na ruské ostreľovanie mesta Marhanec v Dnepropetrovskej oblasti, vyhlásil vo videoprejave prezident Zelenskyj. Pri útoku zahynulo 13 ľudí a ďalších desať utrpelo zranenia.

"Ozbrojené sily Ukrajiny, naše spravodajské služby a bezpečnostné zložky nenechajú ruské ostreľovanie v Dnepropetrovskej oblasti bez odpovede," uviedol Zelenskyj.

Ukrajina musí podľa neho takisto zvážiť, ako ruským inváznym silám spôsobiť čo najväčšie škody a skrátiť tým vojnu. "Mali by o tom premýšľať všetci, ktorí náš štát bránia a ktorí Ukrajine pomáhajú," povedal prezident.

Pri ruskom ostreľovaní Dnepropetrovskej oblasti zomrelo v noci na stredu 13 ľudí. V meste Marhanec, odkiaľ je hlásená väčšina obetí, bolo podľa šéfa oblasti Valentyna Rezničenka pri ostreľovaní poškodených viac ako 20 bytových domov. Škody utrpeli tiež dve školy, nemocnice, kultúrny dom a administratívne budovy.

"Je to ďalší prejav ruského teroru, rovnako ako útoky na Mykolajiv a Charkov, ktorý zas a znovu dokazuje, že je nutné navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine," vyhlásil Zelenskyj. "Čím silnejšie budú naše zbrane a čím väčší budú mať dosah, tým skôr sa táto krutá vojna skončí," dodal.

V Turecku zakotvila nákladná loď s kukuricou, ktorá ako vôbec prvá vyplávala minulý týždeň z Ukrajiny. Loď pôvodne smerovala do prístavu v libanonskom Tripolise. Pôvodný záujemca o náklad však od dohody odstúpil a bolo potrebné nájsť nového, čo sa podarilo v Turecku.

Loď Razoni, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone, vyplávala z prístavu v Odese už 1. augusta s nákladom 26-tisíc ton kukurice. Uplynulý víkend ju očakávali v libanonskom prístave Tripolis, kam však napokon nedorazila.

Ukrajinské úrady informovali, že pôvodný libanonský kupujúci dodávku odmietol, až keď bola na mori, čo zdôvodnil jej päťmesačným omeškaním, ktoré zapríčinila ruská invázia.

Razoni zakotvila - podľa údajov na webstránkach zachytávajúcich polohu plavidiel na mori - v prístave v juhotureckom meste Mersin po tom, ako niekoľko dní kotvila pri tamojšom pobreží.

Spravodajská webstránka Middle East Eye citovala predstaviteľa prepravnej spoločnosti, ktorý povedal, že pre zásielku kukurice sa našiel turecký kupujúci. "Náklad (bol) predaný... vyložia ho v Mersine," povedal.

V dôsledku ruskej invázie uviazlo v ukrajinských čiernomorských prístavoch okolo 25 miliónov ton pšenice a ďalších obilnín. Vojna na Ukrajine tiež spôsobila globálny nárast cien potravín a vyvolala obavy z hroziaceho hladu a politickej nestability v rozvojových krajinách.

Ukrajina a Rusko napokon separátne podpísali 22. júla s Tureckom a OSN dohodu zameranú na ukončenie ruskej blokády a umožnenie opätovného vývozu obilia z troch ukrajinských čiernomorských prístavov, z ktorých odvtedy vyplávalo dovedna 12 lodí.

Podľa Fredericka Kenneyho z OSN prevážali tieto lode najmä kukuricu a nie pšenicu, keďže v čase vypuknutia ruskej invázie bola v silách uskladnená práve úroda kukurice. Kenney však dodal, že nasledovať budú práve dodávky pšenice, ktoré by mali z Ukrajiny vyraziť už v priebehu budúceho týždňa. (TASR)

V Sofii protestovali stovky ľudí. Nepáči sa im, že by Bulharsko mohlo obnoviť odber plynu od ruskej spoločnosti Gazprom. To nevylúčil nový úradnícky kabinet premiéra Galaba Doneva. Ide o druhý podobný protest za posledné dni.

Nová bulharská vláda pri svojom prvom verejnom vystúpení naznačila, že by mohla začať rokovať s ruskou spoločnosťou Gazprom o obnovení dodávok plynu. Gazprom prerušil dodávky Bulharsku po rozhodnutí predchádzajúcej prozápadnej vlády premiéra Kirila Petkova nepristúpiť na požiadavku Moskvy hradiť dodávky plynu v rubľoch. Súčasný minister energetiky Rossen Hristov potvrdil, že kabinet zvažuje všetky možnosti zásobovania plynom, a to vrátane obnovy dodávok od Gazpromu.

To sa však nepáči niekoľkým stovkám ľudí, ktorí demonštrovali pred kanceláriou bulharského prezidenta. "Odmietame byť závislí od Gazpromu a financovať Putinovu hanebnú vojnu," napísali demonštranti na jeden z transparentov.

Usporiadatelia sa tiež obrátili na prezidenta Rumena Radeva, ktorý vymenoval novú prechodnú vládu. "Nastal čas nasledovať európsku politiku a stať sa súčasťou Európy," uviedli.

Za svojím si stojí aj bývalý premiér Petkov, podľa ktorého sa časť výpadku podarilo nahradiť skvapalneným plynom. V októbri má navyše začať fungovať plynovod z Grécka, ktorý budú napájať dodávky z Azerbajdžanu. To by podľa Petkova malo viesť aj k výraznému poklesu cien.

Sprevádzkovanie nového plynovodu označila za svoju prioritu aj existujúca vláda. (ČTK)

Videá na sociálnych sieťach ukazujú dlhé rady áut s ruskými občanmi, ktorí sa snažia opustiť Krym. Podľa ukrajinských médií to vyzerá, že sa obávajú, že Ukrajina zaútočí aj na Krymský most spájajúci polostrov s Ruskom.

UkraineWorld
@ukraine_world

Lots of videos now in telegram channels showing huge traffic jams with Russians trying to leave Crimea to Russia. They seem to be afraid that Ukraine will hit Kerch bridge next. Russia continues to deny that yesterday's explosions on its airbase was an external attack https://t.co/9hx4MFcwQE

Length: (00:00)

10.8.2022 o 21:50 · archivované: 25.8.2022 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať