PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Niečo podobné sa odohralo aj v 50. rokoch minulého storočia. Čína vtedy na Kórejský polostrov oficiálne neposlala svoju armádu, ale vyhlásila, že išlo o dobrovoľníkov, ktorí chceli vo voľnom čase prispieť k tomu, aby komunisti zo Severu ovládli celú Kóreu.
Aj ruskí vojaci bojujúci v roku 2014 boli podľa kremeľskej propagandy dobrovoľníkmi. Zobrali si dovolenky, aby ochránili utláčaných Rusov na Donbase, opakoval Kremeľ. Niektorí boli pritom priamo z ruskej vojenskej rozviedky.
Výhodou tohto postupu je, že vláda sa môže od "dobrovoľníkov" dištancovať a nedostáva sa tak do priameho konfliktu s iným štátom. Zopakovať sa to môže znovu, tentoraz na Ukrajine.
Sabotáž či raketový útok? Krymom vojna začala a má aj skončiť, tvrdí Zelenskyj Čítajte Ak chcú prísť, nech prídu
"Ak sa chcú severokórejskí dobrovoľníci so svojimi delostreleckými systémami a skúsenosťami z bojov zúčastniť na konflikte, dajme ich dobrovoľníckemu pudu zelenú," povedal nedávno moderátor ruského štátneho Prvého kanála Igor Korotčenko.
Išlo o jeden z ďalších náznakov, že Severná Kórea, jeden z posledných spojencov Ruska, by sa mohla zapojiť do konfliktu. A to či už cez svojich občanov, alebo aj oficiálne, čo je podľa Korotčenka jednou z možností. Hovorí sa až o stotisíc vojakoch.
